Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218661
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316218661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, o
zaplatenie 5.090,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
č. k. 10Csp/169/2016-75 zo dňa 2. novembra 2017, v časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti zaplatiť istinu s
príslušenstvom p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 5.090,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.9.2016 do zaplatenia, sumu
vo výške 179,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 20.9.2016 do zaplatenia, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 1,97 eur, nezaplatené
poplatky za poistenie vo výške 3,98 eur, a to všetko v (85 eur) mesačných splátkach počnúc mesiacom
november 2017 do zaplatenia, keď každá splátka bude splatná do 25. dňa v mesiaci a nezaplatením

jednej splátky zročným sa stáva celý dlh. Vo výroku II. žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu
100 % trov konania.

2. V odvolaním napadnutej časti splatnosti uloženej povinnosti (85 eur mesačne pod stratou výhody
splátok) súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný žiadal súd, aby mu žalovanú
sumu povolil splácať v 50 eurových mesačných splátkach vzhľadom na jeho sociálne a majetkové
pomery. Žalovaný uviedol, že riadne pracuje a jeho príjem činí 500-600 euro mesačne. Býva u kamaráta,

ktorému platí 200,- eur mesačne. Okrem predmetného úveru má ďalšie úvery vo U., a.s. a v L. a ešte od
nebankovky. Platí mesačne 61 eur na úver, 103,70 eur do nebankovky, úver vo výške 350 eur neplatí.
Je slobodný, vyživovaciu povinnosť nemá, hnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní. Žalobca súhlasil s
mesačnými splátkami, nie však vo výške 50 eur, ale s prihliadnutím na výšku mesačnej splátky, ktorá
vyplývala zo splátkového kalendára 81,19 eur. Vzhľadom na sociálne pomery žalovaného súd mu v
zmysle §-u 232 Civilného sporového poriadku povolil peňažné sumy splácať v splátkach.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v časti splatnosti uloženej
povinnosti žalovanému zaplatiť istinu s príslušenstvom. S uvedenými argumentmi súdu prvej inštancie
sa žalobca nestotožňuje a považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým,
že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).Súd pri rozhodnutí v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy, a to podľa § 160 ods.
1 OSP. Uviedol, že rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu
zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok žalovaný získava možnosť splácať úver za podobných

podmienok, ako mal dohodnuté v zmluve. Takéto rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov
banky, aby porušovali svoje zmluvné povinnosti, pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú
takmer rovnakú splátku, a teda rovnako výhodné postavenie ako pôvodne zmluvne dohodnuté. Výkon
práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou
porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. V uvedenom žalobca poukázal aj na

aktuálnu judikatúru, konkrétne na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa
1.3.2017.Khľadiskám,ktorésúvtomtosmerevýznamné,patrípredovšetkýmvýškapriznanéhoplnenia,
platobná schopnosť žalovaného a v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, osobné pomery strán,
možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania, skutočnosť, či by
prípadné nesplnenie stanovenej povinnosti v lehote troch dní nebolo v riešenom prípade pre žalobcu
príliš ťaživé. Súd musí prihliadať nielen na pomery žalovaného, ale aj na záujmy žalobcu. Vyhovenie

žiadostižalovanéhozaplatiťpriznanúpohľadávkužalobcubybolozjavnenespravodlivé.Pokiaľžalovaný
navrhoval mesačné splátky po 50 eur, znamenalo by to možnosť splácať prisúdenú istinu viac než
8 rokov a v konečnom dôsledku by takáto lehota bola neprimeraná okolnostiam daného prípadu a
odporovala by požiadavke spravodlivého riešenia veci. To by prakticky znamenalo možnosť zaplatenie
dlhu za podstatne výhodnejších podmienok, ako boli pôvodne so žalobcom dohodnuté, s akcentom na

skutočnosť, že žalovaný poskytnutý úver nespláca už po dobu štyroch rokov a ani počas konania pred
súdom prvej inštancie trvajúceho jeden a pol roka, ani počas odvolacieho konania, neprejavil najmenšiu
snahu zaplatiť, čo i len časť dlhu. V danom prípade nie je možné prihliadnuť ani na prehľad existujúcich
dlhov žalovaného, z dôvodu, že žalobca má nepochybne právo aby mu jeho pohľadávka bola zaplatená
v primeranej lehote. Právo žalobcu nemôže byt' porušené len preto, že žalovaný, resp. obaja žalovaní,

berú na seba záväzky až v takej výške, že zjavne nie sú schopní plniť ich a ich nepriaznivá situáciu
vznikla v dôsledku neúmerného zaťaženia úvermi. Poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.
k. 7Co/33/2017-62 zo dňa 22.2.2017.

4. Uviedol, že vo svojom podaní zo dňa 07.08.2017 sa vyjadril, že priznanie splatenia dlhu ponecháva na

úvahe súdu, avšak to s prihliadnutím na o. i. výšku istiny. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že pri danej
výške splátky žalovaný by uhradil priznanú istinu - bez príslušenstva za takmer 5 rokov. Splnenie celého
dlhu tak bude trvať neúmerne dlho a žalovanému narastú úroky z omeškania, čo nie je v jeho prospech.
Žalovaný mohol svoju snahu uhradiť dlh prejaviť aj počas konania, napriek uvedenému žalovaný tak
neučinil a po zosplatnení doposiaľ nezrealizoval žiadne úhrady.

5. Žalobca poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/91/2017-138 zo dňa 16.5.2017,
ktorým súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o výroku o povolení splátok tak, že zaviazal
žalovaného uhradiť dlh do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uviedol, že priznanie dlhu v
splátkach je výnimočným oprávnením, ktoré musí byť dostatočne odôvodnené konkrétnymi majetkovými

pomermi tej strany sporu, ktorej sa toto oprávnenie priznáva. Poukázal na skutočnosť, že možnosť
dohody splátkového kalendára je aj v exekučnom konaní. Žalobca na záver poznamenal, že posúdenie
finančných možností žalovaného pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít
v procese prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému
zisteniu majetku žalovaného a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia. Pritom pre

posúdenie vymožiteľnosti pohľadávky a voľbu vhodného spôsobu jej vymoženia nebude rozhodujúci
iba predpokladaný mesačný príjem, prípadne vyživovacia povinnosť žalovaného, ale jeho celkové
majetkové pomery. Navrhuje, aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom
rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dni od právoplatnosti rozsudku a zároveň

žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených
súdnych poplatkov.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Vzhľadom na to, že odvolaním žalobcu bola napadnutá len tá časť rozsudku súdu prvej inštancie, v
ktorej súd povolil žalovanému zaplatiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 85
eur, tento rozsudok v časti prisúdenej istiny, úrokov z omeškania, ako aj v časti náhrady trov konania,
nadobudol právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd preskúmaval len

dôvodnosť povolenia splátok.

9. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.090,43 eur s
príslušenstvom (ktoré v žalobe bližšie špecifikoval) titulom plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdil uzavretie úverovej zmluvy, uviedol, že nárok
žalobcu uznáva v celom rozsahu čo do dôvodu aj výšky (vo výpovedi na pojednávaní 27.7.2017, č. l.

64)). Požiadal o možnosť dlžnú sumu splácať v splátkach po 50 eur mesačne. Uviedol, že riadne pracuje
a jeho príjem činí 500-600 eur mesačne. Býva u kamaráta, ktorému platí 200 eur mesačne. Okrem
predmetného úveru má ďalšie úvery vo U., a.s. a v L. a ešte od nebankovky. Platí mesačne 61 eur na
úver, 103,70 eur nebankovke, úver vo výške 350 eur neplatí. Je slobodný, vyživovaciu povinnosť nemá,
nehnuteľný a nehnuteľný majetok nevlastní.

10. Z obsahu spisu súd zistil, že priemerný netto zárobok žalovaného je 654 eur, za bývanie v prenajatom
byte platí 200 eur mesačne a okrem už vyššie spomínanej úverovej zmluvy, na základe ktorej si žalobca
uplatňuje svoj nárok, žalovaný dňa 20.04.2016 uzatvoril so L. L., a. s. Zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 19.000 eur, ktorý má splácať po 334,68 eur mesačne a

dňa 03.06.2016 s U., a. s. uzatvoril Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej mu
bol poskytnutý úver vo výške 6.090 eur, ktorý má splácať po 115,01 eur mesačne.

11. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

12. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť lehotu troch dní na plnenie predĺžiť, teda určiť,
že peňažné plnenie možno plniť v splátkach a zároveň mal určiť výšku splátok a podmienky splatnosti.
Súd musí takýto výrok riadne odôvodniť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní
výhody splátok žalovanému musí súd zohľadniť najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť

žalovaného a v konaní prejavenú snahu o plnenie, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v
prípade nedodržania splácania splátok. Je pritom na úvahe súdu, či po oboznámení sa s relevantnými
skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok povinnému žalovanému umožní alebo nie, v akom
rozsahuazaakýchpodmienok.Platíale,žepokiaľpovinnýžalovanýoumožnenieuhradiťdlhvsplátkach
v priebehu konania požiada, súd sa s tým musí zaoberať a riadne vysporiadať.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru,
že rozsudok je v časti povolenia splátok vecne správny.

14. Hoci súd prvej inštancie odôvodnil povolenie splátok žalovanému iba veľmi stručne, odvolaciemu

súdu uvedené bolo postačujúcim i s ohľadom to, že žalovaný riadne preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný
žije sám, je bezdetný s príjmom cca 650 eur, keď preukázal i svoje výdavky. Hoci odvolací súd sa
stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že v ustálenej rozhodovacej praxi je zaužívané, že povinný
má splniť povinnosť pri povolení splátok istinu i s príslušenstvom do 3 rokov, s ohľadom na zistené
majetkové a osobné pomery žalovaného a pri zohľadnení výšky splátok, ktoré mal splácať žalovaný v

zmysle splátkového kalendára na základe zmluvy o úvere (81,19 eur) a vzhľadom na tú skutočnosť, že
žalobca so splátkami súhlasil (i keď ich výšku neuviedol), je súdom stanovená a povolená výška splátok
primeraná i s prihliadnutím na to, aby splácanie žalovaného nároku, ktorý žalovaný nesporoval, nebolo
pre neho príliš ťaživé. Napokon splácanie žalobného nároku žalobcu v splátkach bolo priznané pod
hrozbou straty výhody splátok, ktorá skutočnosť núti žalovaného pristúpiť k plneniu si svojich povinností

zodpovedne.

15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v
zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.16. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi, avšak vzhľadom na

to, že mu žiadne účelne vynaložené nevznikli, odvolací súd i s ohľadom na čl. 4 CSP rozhodol tak, že
mu tieto nepriznal.

17. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).