Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/53/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217521
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117217521.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci navrhovateľky S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Ľ.
Z. XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska
6434/2, IČO: 47 251 913 proti osobe povinnej výživným - otcovi navrhovateľky A. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom H., F. XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, na odvolanie osoby povinnej výživným proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 12Pc/16/2017-118 zo dňa 06. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. o zvýšení vyživovacej
povinnosti p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil osobe povinnej výživným - otcovi navrhovateľky
vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 180,- eur mesačne,
ktorú je povinný platiť k rukám navrhovateľky, počínajúc dňom 05.09.2017, čím sa mení rozsudok
Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.1.2010, č.k. 30P/322/2010-31 v časti výšky výživného a platobného
miesta /výrok I./, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného zamietol /výrok II./, osobe
povinnej výživným -otcovi navrhovateľky povolil dlh na splatnom výživnom za obdobie od 05.09.2017

do 31.05.2018 vo výške 620,67 eur splácať v mesačných splátkach po 20,- eur mesačne spolu s
bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok /výrok III./
a nakoniec rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania /výrok IV./. Na
odôvodnenie svojho rozsudku súd uviedol, že navrhovateľka sa domáhala svojím návrhom doručeným
súdu dňa 04.09.2017 zvýšenia výživného zo strany jej otca zo sumy 110,- eur mesačne na sumu
250,- eur mesačne, počínajúc dňom podania návrhu. Svoj žalobný návrh zdôvodnila zmenou pomerov
na jej strane od poslednej súdnej úpravy pred 7 rokmi, keď ona už je študentkou 1. ročníka Fakulty

záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, býva v spoločnej
domácnosti v 3-izbovom byte so svojou mamou a mladším bratom Petrom. Zvýšili sa jej náklady, ktoré
vyčíslila. Uviedla, že jej otec má v súčasnosti 3 vyživovacie povinnosti včítane nej a k zmene pomerov na
jeho strane došlo tým, že je v súčasnej dobe je zamestnaný a okrem toho si privyrába ako stolár a tesár.

2. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie. Podľa obsahu spisu a rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 24.2.2011, č.k. 30P/322/2010-31 v spojení s rozsudkom krajského súdu v Trenčíne

zo dňa 12.5.2011, č.k. 19Co/P/32/2011-7 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.6.2011, bol otec
navrhovateľky zaviazaný platiť výživné na v tom čase maloletú S. /tu navrhovateľku/ vo výške 110,-
eur a na jej brata mal. A. vo výške 90,- eur mesačne k rukám jej matky s účinnosťou od 1.3.2011.
V čase tohto rozhodovania bolo manželstvo matky navrhovateľky a otca navrhovateľky už rozvedenérozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 2.4.2008, č.k. 28C/75/2007-455, navrhovateľka bola žiačkou 7.
ročníka základnej školy, jej matka mala čistý priemerný mesačný príjem 420,- eur, otec navrhovateľky
ukončil podnikanie dňa 16.3.2010 a bol evidovaný ako nezamestnaný bez príjmu, finančných dávok a

za rok 2009 mal nulové daňové priznanie. Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11.12.2013,
č.k. 34P/138/2013-23, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 1.2.2014, bol zamietnutý návrh matky
navrhovateľky na zvýšenie výživného na navrhovateľku i jej brata mal. A. z dôvodu, že síce došlo k
zmenám na strane detí po 2,5 roku tým, že navrhovateľka prešla zo základnej školy na strednú školu
a maloletý A. na 2. stupeň ZŠ, ale k podstatnej zmene pomerov došlo na strane otca tým, že mu

pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému Z., nar. XX.X.XXXX a je stále nezamestnaný, býva
s priateľkou v jej byte. Matka navrhovateľky mala čistý mesačný príjem 417,25 eur + 63,14 eur. Podľa
potvrdenia o návšteve školy bola navrhovateľka od dňa 5.9.2017 študentkou 1. ročníka denného štúdia
na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej fakulty v Nitre. Podľa
jej vyjadrenia sa jej zvýšili výdavky o náklady na cestovné do školy asi na 40,- eur mesačne, o výdavky
na školské potreby a poplatky súvisiace so štúdiom na vysokej škole o 15,- eur mesačne, za ubytovanie

80,- eur mesačne, o náklady na lieky asi 15,- eur mesačne, za mobilný telefón vo výške 20,- eur
mesačne. V čase terajšieho rozhodovania súdu matka navrhovateľky neuzavrela nové manželstvo a v
spoločnej domácnosti žila iba s 2 deťmi a to s navrhovateľkou a synom A.. Matka navrhovateľky mala
čistý priemerný príjem za posledný rok vo výške 491,23 eur a k tomu daňový bonus a rodinné prídavky
na 2 deti, nepribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec navrhovateľky dosahoval za obdobie od

6/2017 do 20.9.2017 zárobok vo výške minimálnej mzdy (čo je 347,- eur mesačne) a od 25.9.2017
do januára 2018 čistý priemerný príjem 597,03 eur a bolo mu zrážané výživné v mesiacoch 10/2017
až 1/2018. Otcovi navrhovateľky od súdnej úpravy v roku 2011 pribudla 1 vyživovacia povinnosť k
maloletému Z. a od súdnej úpravy v roku 2013 nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Vedľajší príjem
u otca navrhovateľky zo stolárskej výroby nebol zistený a ani preukázaný navrhovateľkou. Podľa správy

o zárobku priateľka otca navrhovateľky, s ktorou žije otec navrhovateľky v spoločnej domácnosti i s
ich synom maloletým Z., mala priemerný čistý mesačný príjem za posledných 12 mesiacov vo výške
1.649,56 eur. Súdna exekútorka JUDr. Ivona Babušková, so sídlom v Novom Meste nad Váhom listom
zo dňa 17.5.2018 potvrdila, že otec navrhovateľky má k tomuto dňu dlh na výživnom vo výške 5.214,91
eur a boli mu vykonané zrážky zo mzdy a to pre navrhovateľku v mesiaci október 2017 vo výške 0,-

eur, dňa 24.11.2017 vo výške 100,- eur, dňa 14.12.2017 vo výške 200,- eur, dňa 15.1.2018 vo výške
110,- eur, dňa 14.2.2018 vo výške 110,- eur, dňa 14.3.2018 vo výške 110,- eur a dňa 13.4.2018 vo výške
110,- eur, spolu vo výške 740,- eur. Okrem toho mu bolo zrážané aj bežné výživné na maloletého A.
(90,- eur mesačne).
3. Uvedené skutočnosti súd prvej inštancie posúdil podľa § 157 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného

mimosporového poriadku /ďalej len CMP/ v spojení s § 78 ods. 1 vety prvej, § 62 ods. 1, 2, 3, § 75 ods.
1, 2 Zákona o rodine, § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime. Uviedol, že po posúdení veci
zvýšil výživné zo strany otca navrhovateľky zo sumy 110,- eur mesačne na sumu 180,- eur z dôvodu,
že došlo k zmene pomerov od poslednej súdnej úpravy (posudzovaniu pomerov na strane účastníkov
konania) v roku v r. 2013. Na strane dieťaťa -navrhovateľky došlo k zmene v tom, že je o 4 roky staršia

a je od dňa 5.9.2017 študentkou vysokej školy, v dôsledku čoho má vyššie výdavky na základné potreby
ako na výdavky spojené so štúdiom na vysokej škole vo výške asi 290,- eur mesačne. Na strane matky
dieťaťa - navrhovateľky došlo k zmene pomerov tým, že sa jej zvýšil čistý mesačný príjem oproti roku
2013 zo sumy 417,25 eur (+ 63,14 eur) na sumu 491,23 eur t.j. o 10,84 eur mesačne. Na strane otca
navrhovateľky od poslednej súdnej úpravy r. 2013 nedošlo k zmene pomerov v počte vyživovacích

povinností, ale došlo k zmene pomerov tým, že sa mu zvýšil príjem zo sumy 0,- eur mesačne v r. 2013
na sumu minimálnej čistej mzdy (t.j. vo výške 347,- eur) od 6/2017 do 20.9.2017 a od 25.9.2017 na
597,03eurmesačne,tedaouvedenésumymesačne.Matkanavrhovateľkybývavspoločnejdomácnosti
iba s 2 deťmi, nové manželstvo neuzavrela. Otec navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti so svojou
priateľkou, ktorá pracuje a nemá ďalšie vyživovacie povinnosti a s ich synom, mal. Z.. Vedľajší príjem

na strane rodičov navrhovateľky nebol zistený a ani preukázaný. Vzhľadom na vyššie uvedenú zmenu
pomerov na strane navrhovateľky i jej rodičov, ich majetkové pomery a odôvodnené potreby dieťaťa-
navrhovateľky súd považoval výživné zo strany otca navrhovateľky vo výške 180,- eur mesačne od
začatia štúdia navrhovateľky na vysokej škole, t.j. odo dňa 5.9.2017, za postačujúce vzhľadom na
uvedené výdavky navrhovateľky. Zároveň aj matka navrhovateľky je povinná určitou sumou prispievať

na výživu navrhovateľky. Okrem toho matka navrhovateľky poberá aj rodinné prídavky a patrí jej aj
daňový bonus. Vo zvyšnej časti bol žalobný návrh zamietnutý ako nedôvodný. Podľa § 232 ods. 4
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len CSP/ súd rozhodol o splácaní splatného
výživného za obdobie od 5.9.2017 do 31.5.2018 vo výške rozdielu priznaného výživného 180,- eurmesačne a súdom priznaného výživného 110,- eur mesačne, t.j. sumy 70,- eur x 8 mesiacov a 26
dní (t.j. 9/2017) t.j. 560,- eur + 60,67 eur = 620,67 eur a to po 20,- eur mesačne pod hrozbou straty
výhody splátok vzhľadom na majetkové pomery otca navrhovateľky. Nezaplatené bežné výživné, určené

predchádzajúcou súdnou úpravou vo výške 110,- eur mesačne je predmetom exekučného konania EX
1019/2010 JUDr. Ivony Babuškovej, preto súd v tomto rozhodnutí do zročného výživného nezapočítal
prípadný dlh otca navrhovateľky na bežnom výživnom do výšky 110,- eur mesačne. O náhrade trov
konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec navrhovateľky ako osoba povinná výživným.

Poukázal na to, že nemal možnosť sa v konaní brániť, na súdnom pojednávaní nebol prítomný. Tvrdenia
navrhovateľky sú klamlivé a on nemal možnosť to preukázať. Súd prvej inštancie rozhodol na základe
nepravdivých informácií o bývaní navrhovateľky, jej cestovaní ako aj na základe falošných bločkov, ktoré
predložila navrhovateľka ako svoje výdaje. Nie je pravdou, že by sa mu zvýšil príjem, ani že si privyrába
akostolár.Zvýplatymuzostávapozrážokvýživnéholenasi200euraniejeschopnýplatiťnavrhovateľke
ďalších 70 eur mesačne. Zo sumy, čo mu zostáva sa nedokáže postarať o svojho maloletého syna Z.,

hradiť náklady na bývanie, stravu a podobne. Žiada preto o zmenu rozsudku.
5. K odvolaniu svojho otca sa vyjadrila písomne navrhovateľka. Všetky tvrdenia odporcu v podanom
odvolaní považuje za účelové v snahe vyhnúť sa plateniu stanoveného výživného a to i napriek tomu, že
odporcamámožnostiplatiťvýživnévovýškeurčenejvsúdnomrozhodnutí.Odporcamalsamalmožnosť
zúčastniť na pojednávaní dňa 21. mája 2018 a vyjadriť sa k predloženým dôkazom, čo však bezdôvodne

a bez ospravedlnenia neurobil. Pokiaľ ide o tvrdenie odporcu, že som súdu predložila falošné bločky,
toto sa nezakladá na pravde. Súdu predložila doklady, ktoré preukazujú reálne náklady celej rodiny
ako aj náklady mňa samotnej. Príjem odporcu bol zistený z potvrdenia o príjme jeho zamestnávateľa,
ktorý je súčasťou spisu a z ktorého vyplýva, že odporca je schopný platiť výživné v súdom stanovenej
výške. Pokiaľ argumentuje, že jeho príjem po vykonaní zrážok je len približne 200,- eur, navrhovateľka

poukazujem na skutočnosť, že vykonávané zrážky sú z dôvodu nezodpovedného správania odporcu,
ktorý si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť voči mne a môjmu bratovi, kedy dlh na výživnom k
31.05.2018 dosiahol sumu 5.712,54 eur. Až pod hrozbou trestného stíhania časť dlžného výživného
uhradil, avšak aj napriek tejto skutočnosti dlh predstavuje k dnešnému dňu sumu vyššiu ako 5.000,-
eur. Tvrdenie navrhovateľky, že odporca si privyrába ako stolár, vychádza z informácií, ktoré mala v

minulosti.Odporcajevyučenýstolár,vlastnístrojnévybavenieakoináradiepotrebnénavýkonstolárskej
a tesárskej profesie a teda je schopný si zabezpečiť ďalší príjem aj z tejto činnosti a zabezpečiť tak
ďalšie zdroje potrebné na zaplatenie dlžného výživného ako aj plnenie si vyživovacej povinnosti v zmysle
rozhodnutia súdu. Tvrdenie odporcu, že sa nedokáže postarať o svojho maloletého syna Z. ako aj
hradiť náklady na bývanie, stravu a podobne sú nepravdivé, nakoľko odporca žije takým spôsobom

života, že niekoľkokrát ročne si užíva domáce aj zahraničné dovolenky z celou rodinou. Ako vyplýva z
lustrácie v Sociálnej poisťovni, ktorá je súčasťou súdneho spisu, družka odporcu Mgr. D. A. má vysoko
nadštandardný príjem, ktorý plne postačuje na zabezpečenie potrieb odporcovho maloletého syna a
preto tieto vyjadrenia odporcu považuje iba za snahu, ako sa zbaviť resp. znížiť vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľke. Odporca je majetný človek, je spoluvlastníkom rodinného domu ako aj ďalších

nehnuteľností. Jeho životný štandard je na vysokej úrovni a taktiež jeho príjem je dostatočný na to, aby
bol schopný platiť výživné určené v napadnutom rozsudku.
6. K vyjadreniu navrhovateľky na svoje odvolanie sa písomne vyjadril otec navrhovateľky ako osoba
povinná výživným. Ani jedno z jej tvrdení navrhovateľky v jej vyjadrení sa podľa neho nezakladá na
pravde. On zarába veľmi málo, jeho príjem je toho dôkazom. Aj z charakteru jeho práce vyplýva, že

nemôže mať zárobok nadštandardný a preto ani nadštandardné výživné nemôžem poskytovať vlastným
deťom, keby aj chcel. Nemá vysokoškolské vzdelanie, možnosti na trhu práce sú pre neho tým pádom
obmedzené . Vlastním síce podiel na dome, z ktorého mu ale neplynú žiadne príjmy, ani výhody, žije
v ňom jeho matka aj s bratom. Svoj podiel by rád predal, ale brat nie je schopný ma vyplatiť, a dom je
zaťažený vecným bremenom. Inú nehnuteľnosť nevlastní. Má tri vyživovacie povinnosti, nízku životnú

úroveň, a je rád, že mám vôbec robotu. Ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok, tak nebude
schopný vôbec existovať, je to pre neho likvidačné, nesplniteľné a nezostane mu ani základné minimum
na dôstojný život. Partnerka, s ktorou som žil a mám s ňou päťročného syna Z., s ním ukončila spolužitie,
od augusta spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť. Musel odísť z jej bytu, v ktorom spolu bývali.
Teraz sa dozvedel, že dňa 12.10.2018 podala návrh na zverenie maloletého Z. do svojej starostlivosti a

aj na určenie výživného. Táto nová skutočnosť ovplyvní jeho schopnosť a možnosť platiť výživné. Netají
sa tým, že mal vďaka partnerke vyššiu životnú úroveň, ale po ich rozchode táto životná úroveň klesla
radikálnym spôsobom. Považoval by za veľmi nespravodlivé, aby matka môjho syna Z. nedostávala
žiadne výživné. Nie je schopný zo svojho nízkeho platu platiť bežné výživné na syna 90 eur, zvýšenévýživné na navrhovateľku 180 eur + 20 eur splatný dlh na výživnom + exekúciu, pričom ešte nič neplatil
na svoje tretie dieťa. Navrhovateľka nechce pochopiť jeho životnú situáciu, pričom ona jediná by už
nemala byť v celom rozsahu odkázaná na výživu svojich rodičov. Veľa detí, ak aj ich rodičia spolu žijú, si

nemôžu dovoliť, aby chodili na denné štúdium vysokej školy: tieto deti idú pracovať diaľkovo, prispôsobia
sa biednym finančným pomerom rodičov, zamestnajú sa a samé si hradia náklady na život. V celom
rozsahu trvá na svojom odvolaní.
7. K tomuto vyjadreniu osoby povinnej výživným podala vyjadrenie následne navrhovateľka. Uviedla,
že trvá na svojom vyjadrení k odvolaniu svojho otca. Odporca dobrovoľne dlhodobo neplní svoje

vyživovacie povinnosti aj napriek tomu, že je majetný a s dostatočnými príjmami. Trvá na tom, že jeho
životná úroveň je vysoká a s mojou sa nedá žiadnym spôsobom porovnávať, a to napríklad aj preto, že
ona si žiadnu zahraničnú dovolenku nemôže dovoliť, avšak odporca absolvuje hneď niekoľko dovoleniek
ročne.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam osoby povinnej
výživným -otca navrhovateľky dodáva nasledovné:

10. V prvom rade je potrebné uviesť, že odvolacia námietka otca navrhovateľky, že nemal možnosť sa
v konaní brániť, na súdnom pojednávaní nebol prítomný, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie prejednal
vec na troch pojednávanich. Pojednávania dňa 26.2.2018, na ktorom bol okrem iného vykonaný ako
dôkaz aj výsluch účastníkov, teda aj otca navrhovateľky, a pojednávania dňa 18.4.2018, na ktorom súd
prvej inštancie vykonával dôkaz listinami, sa otec navrhovateľky osobne zúčastnil. Druhé z uvedených

pojednávaní súd prvej inštancie odročil na 21.5.2018, za účelom zadováženia ďalších listinných
dôkazov, pričom otec navrhovateľky, prítomný na pojednávaní vzal tento nový termín pojednávania na
vedomie. Pojednávania dňa 21.5.2018, na ktorom sú vykonal dôkaz listinami, sa otec navrhovateľky už
nezúčastnil, pričom svoju neúčasť nijako súdu neospravedlnil a nežiadal toto pojednávanie odročiť. Z
uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom pri prejednávaní veci nijako

nezasiahol do práva otca navrhovateľky na spravodlivý súdny proces, ktoré zahŕňa aj právo účastníka
súdneho konania na prejednanie veci v jeho prítomnosti. Dvoch pojednávaní vo veci samej sa zúčastnil
osobne a o termíne tretieho bol riadne upovedomený ale svoje právo byť prítomný na pojednávaní
nevyužil a pojednávania sa nezúčastnil bez ospravedlnenia.

11. Pokiaľ ide o vec samu, odvolacie tvrdenia otca navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd po preskúmaní
veci ako nedôvodné. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bola
preukázaná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného otca na navrhovateľku. Od ostatného
určenia vyživovacej povinnosti otca na navrhovateľku, rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa
24.2.2011, č.k. 30P/322/2010-31 v spojení s rozsudkom krajského súdu v Trenčíne zo dňa 12.5.2011,

č.k. 19Co/P/32/2011-7, už uplynulo takmer osem rokov. Navrhovateľka už nenavštevuje základnú školu
ale vysokú školu mimo miesta bydliska. Jej odôvodnené potreby, ktoré pred súdom prvej inštancie
preukázala, nepochybne vzrástli. Príjem matky navrhovateľky zo zamestnania /ako osoby rovnako
povinnej výživným navrhovateľke/ sa takmer nezmenil, ale príjem otca navrhovateľky nepochybne
vzrástol, keď pri určovaní vyživovacej povinnosti k navrhovateľke bol evidovaný ako nezamestnaný bez

príjmu a v súčasnosti je zamestnaný s priemerným príjmom asi 597 eur mesačne. Je pravdou, že otcovi
navrhovateľky ale pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, na maloletého Z., nar. XXXX. Uvedené je ale
kompenzované tým, že otec navrhovateľky žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého Z., ktorá
podľa zistení súdu prvej inštancie dosahuje nadštandardný príjem, z ktorého môže plniť vyživovaciu
povinnosť k maloletému Z.. Nepochybne tým vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky k maloletému Z.

nezaniká, ale otec navrhovateľky túto môže vo väčšej miere plniť osobnou starostlivosťou o toto maloleté
dieťa. Na druhej strane svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke nepochybne plní a môže plniť len
vo forme peňažného plnenia, výživným.12. Pokiaľ ide o tvrdenia otca, že sa s matkou maloletého Z. rozišiel, musel sa odsťahovať zo spoločnej
domácnosti a matka menovaného maloletého cestou súdu žiada zveriť maloleté dieťa do svojej osobnej
starostlivosti a otcovi naň určiť výživné, odvolací súd považoval tieto tvrdenia otca navrhovateľky za

účelové, vedené snahou dosiahnuť pre neho priaznivejšie rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti na
navrhovateľku. Otec navrhovateľky vo svojom výsluchu, ani v samotnom odvolaní proti rozsudku súdu
prvej inštancie neuvádzal nejaké problémy v spolužití s matkou maloletého Z.. Ak by aj jeho tvrdenia boli
pravdivé, ide o novú skutočnosť, ktorá nateraz nemôže mať vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancieatoajsohľadomnato,ževyživovaciapovinnosťotcananavrhovateľkubolazvyšovanáspätne

od podania návrhu dňa 05.09.2017. V prípade, že uvedená zmena osobných pomerov otca nastane
naisto a otcovi bude určená aj vyživovacia povinnosť na maloletého Samuela, nič otcovi navrhovateľky
nebráni požiadať súd o zníženie vyživovacej povinnosti na navrhovateľku.

13. Posúdením všetkých uvedených skutočností tak odvolací súd dospel k záveru, že zvýšenie
výživného otca na navrhovateľku zo strany súdu prvej inštancie zo sumy 110,- eur na sumu 180,-

eur mesačne s účinnosťou od 05.09.2017 bolo dôvodné a zodpovedalo zákonným kritériám určovania
výživného stanovenými v Zákone o rodine.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
ako vecne správny potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).