Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/253/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817213982
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817213982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudkýň

JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu M. J. O. s.r.o., so sídlom S., M. XX, Y.:
XXXXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. X. J., so sídlom S., I. XX, proti žalovanému
O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., P. J. A. 8, o zaplatenie 1 871,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 29. júna 2018, č.k. 8Csp/138/2017-34, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1389,65 Eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 07.05.2015 do zaplatenia, všetko
v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a
výrokom III. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere
dňa 07.11.2014, na základ ktorej poskytol žalobca žalovanému sumu 1 470,- Eur s povinnosťou úhrady
mesačných splátok 46,48 Eur v 42. mesačných splátkach. Žalovaný sa aj napriek výzve na úhradu

dlhu dostal do omeškania a žalobcovi uhradil iba 80,35 Eur. Na základe omeškania žalovaného vyhlásil
žalobca dlh za splatný v celom rozsahu ku dňu 06.05.2015. Právne vec súd prvej inštancie posúdil podľa
§ 43c ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 5 ods. 1, § 53 ods. 1, § 451, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka; § 1 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 497 Obchodného zákonníka; § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 písm.
f), j), k), § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 151 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Súd mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel

zmluvu o úvere dňa 07.11.2014, na základe ktorej poskytol žalovanému sumu 1470,- Eur s povinnosťou
úhrady mesačných splátok 46,48 Eur v 42. mesačných splátkach. Z vykonaného dokazovania mal súd
prvej inštancie za nesporné, že strany sporu chceli uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže
predmetom zmluvy malo byť dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru s poukazom
na§1ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch.Súdpredmetnúzmluvupovažujezaneplatnú.Žalovaný
podpísal formulárovú žiadosť, tak ako aj vyplýva zo zmluvných dojednaní bodu 2 - 2.1, t. j., že sa zmluva
uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Uvedenú žiadosť súd posúdil ako návrh na uzatvorenie

zmluvy. Predmetná zmluva predložená ako dôkaz žalobcom nie je platnou zmluvou v súlade s § 40
ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v
súlade s § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú
formu. Právna istota a bezpečnosť právneho styku vyvolali potrebu výslovne v zákone vymedziť, ktorézmluvy musia mať písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie
zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom
musia byť splnené podmienky v súlade s § 43a, § 44 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. V konaní

nebolo preukázané, že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru bol prijatý
veriteľom (žalobcom), nakoľko prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné
zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru, čo bol formulár návrhu zmluvy, jednoznačne vyplýva, že dlžník mal vyplniť jednotlivé body,
okrem bodu 6 predmetnej žiadosti. Podľa bodu 13 žiadosti neoddeliteľnou súčasťou sú aj zmluvné

dojednania - všeobecné podmienky. V bode 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa
uvádza, že zmluva o revolvingovom úvere sa uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená
žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná dlžníkom, je návrhom na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. Zmluva o revolvingovom úvere je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť
dňom podpisu dlžníka a veriteľa. V konaní bolo preukázané, že žalobca predložil formulárovú žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru - t.j. v súlade s § 43a Občianskeho zákonníka dal návrh na uzatvorenie

zmluvy. V súlade s § 44 Občianskeho zákonníka by bola zmluva uzatvorená okamihom prijatia návrhu,
avšak ak prijatie návrhu obsahuje zmeny, dodatky, výhrady, obmedzenia, je odmietnutím návrhu a toto
sa považuje v súlade s § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka za nový návrh, ktorý musí byť druhou
stranou prijatý. Žalobca v bode 6. Žiadosti uviedol iné údaje oproti návrhu v bode 5, napr. nachádzajú
sa tam iné údaje - iná RPMN za úver, žalobca tu uvádza aj ročnú sadzbu úrokov z omeškania spolu s

ďalšími odlišnosťami od bodu 5. Žiadosti. Pokiaľ ide o oznámenie veriteľa o schválení úveru, toto tiež súd
posudzoval z hľadiska, či ide o prijatie návrhu takého, ako ho predložil dlžník. Súd prvej inštancie z tohto
oznámia zistil, že v oznámení veriteľa o schválení úveru sú uvedené okrem údajov uvádzaných vyššie
zase ďalšie zmeny, a to okrem iného napr. schválená výška revolvingu, výška RPMN úveru, na rozdiel
od zmluvy sa tu uvádza dátum splatnosti prvej a poslednej splátky úveru, pričom ide o náležitosti, ktoré

vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, aby boli obsahom zmluvy. V žiadnom prípade oznámenie
veriteľa o schválení úveru nemožno považovať za prijatie návrhu predloženého dlžníkom. Súd teda
považoval konanie veriteľa - žalobcu nie za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh.
Dojednanie vo všeobecných podmienkach v bode 2, že dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po
posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru znížiť' a schváliť iné parametre požadovaného

úveru, ako dlžník uviedol v bode 5. žiadosti, aj keď' je uvedená vo všeobecných podmienkach, nemôže
v súlade so zákonom umožniť' veriteľovi uzatvoriť' platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh
prijal v súlade so zákonom, išlo by o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie.
Pre platnosť' zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa v tomto prípade vyžadoval písomný návrh a písomné
prijatie. Žalobca netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až

následne po podpise návrhu dlžníkom) alebo navrhnutý obsah zmluvy v oznámení veriteľa o schválení
úveru bol totožný so „žiadosťou" , resp. že by takýto nový návrh žalovaný v súlade s § 44 ods. 1 a § 46
ods. 2 Občianskeho zákonníka prijal, teda, že by návrh bol totožný s prijatým návrhom veriteľom a bolo
by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah, ako bol predložený návrh,
išlo o nový návrh a žalovaný mal možnosť' takýto návrh buď' prijať alebo neprijať'. Keďže nedošlo k

uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s ustanovením
§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka,
ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Keďže
žalovaný obdŕžal z titulu úveru a revolvingu sumu 1 470,-eur čo nebolo v konaní sporným a žalobcovi
zaplatil sumu 80,35 eur, žalovaný je povinný zaplatiť' žalobcovi sumu 1 389,65 eur a v prevyšujúcej časti

súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd mal potom z vykonaného dokazovania za preukázané, že
žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške rozdielu medzi poskytnutou sumou a sumou uhradenou a
keďžežalovanýsasplnenímpeňažnéhodlhudostaldoomeškania,žalobcovivzmysle§517ods.2OZa
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania dňom nasledujúcim
po dni splatnosti, ktorý si žalobca vyčíslil v súlade s § 517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády

č. 87/1995 Z. z., avšak nie od dátumu 07.05.2015 ale od 06.05.2015. O nároku na náhradu trov konania
súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Súd žalobcovi úspešnému v prevažnej miere priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu v rozsahu 100% o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej výrokovej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Žalobca poukázal na to, že pri uzatvorení zmluvy nedošlo k žiadnej zmene v údaji RPMN, nakoľko
jej výsledná hodnota bola presne uvedená v bode 6. V bode 5 sa nachádza údaj o RPMN, ktorá je
s ohľadom na časové obdobie podania žiadosti (kedy nie sú známymi všetky relevantné údaje, ktorésa do zákonného matematického vzorca výpočtu RPMN vkladajú) označená iba ako predpokladaná
- s ohľadom na tú skutočnosť, že RPMN sa určí v okamihu akceptácie návrhu zo strany veriteľa).
Uviedol, že podstatné pre konanie je ustanovenia článku 2., ods. 2.1 zmluvných dojednaní zmluvy o

revolvingovom úvere, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a ktoré vo svojom odvolaní ďalej cituje.
Ďalej žalobca uviedol, že v čase podania žiadosti o úver si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude
považovaná ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre žiadaného úveru a následne po
zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi poskytnutý úver v takej výške,
ako žiadal, resp. v nižšej sume. Poznamenal, že citované ustanovenie logicky nemôže predstavovať

neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko slúži predovšetkým tomu, aby dlžník neutrpel ujmu v dôsledku
nesprávneho vyhodnotenia podmienok úveru a okolností na strane žiadateľa o úver. Samotný údaj
RPMN sa dohodnúť objektívne nedá (nedá sa teda navrhnúť, akceptovať a pod.), pričom táto skutočnosť
vyplýva v prvom rade z právnej úpravy, a tiež aj zo súdnej praxe. Žalobca teda postupoval správne,
navyše, už na základe samotného označenia uvedených náležitostí musí byť každému spotrebiteľovi
zrejmé, že údaje „predpokladaná RPMN“ a „RPMN za úver“ nie sú synonymami. V prípade, ak by zo

strany veriteľa nedošlo k „zmene“ RPMN, t.j. žalobca by do akceptácie návrhu uviedol údaj totožný s
údajom uvedeným v návrhu, práve takýto postup by bol v rozpore so zákonom, nakoľko by nespĺňal
zákonnú požiadavku, nakoľko by hodnota RPMN v takom prípade nebola vypočítaná, ale dohodnutá (čo
by poprelo intencie zákonodarcu pri koncipovaní predmetného ustanovenia). Všeobecne platí, že pre to,
aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto

dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j.
fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie
a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za
následok nevzniknutie zmluvy. Žalobca poukázal aj na to, že otázka obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskomúverebolaaždonedávnaposudzovanárôzne,pričomkzjednoteniurozhodovacejpraxe

súdov Slovenskej republiky podstatne prispelo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci
C-42/15. Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje dokument, ktorý ma informatívnu povahu
a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitostí medzi zmluvnými stranami, ktoré sú obsahom
samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny je predovšetkým informovanosť spotrebiteľa titulom zhrnutia
už dohodnutých zmluvných údajov. V spomínanom oznámení sa nenachádzajú žiadne „nové“ údaje,

ktoré by mali z pohľadu povinnosti uvádzania obligatórnych zákonných údajov v spotrebiteľskom úvere
reálny právny význam. Údaje o dátume splatnosti prvej splátky úveru a dátume splatnosti poslednej
splátky úveru v čase uzatvorenia zmluvy zákonodarca nevyžadoval uvádzať pod sankciou určenia
bezúročnosti a bezodplatnosti úveru. Pokiaľ ide o údaj o schválenej výške revolvingu, tento je logicky
možné určiť až v okamihu potvrdenia (akceptácie) návrhu zo strany veriteľa, nakoľko základným

predpokladom pre jeho určenie je schválenie výšky poskytnutého úveru. Za uvedeného predpokladu
teda možno hovoriť o tom, že Oznámenie spresňuje obsah v zmluve už dohodnutých náležitostí, ktoré
predstavujú skutočne podstatné zložky právneho úkonu (essentialia negotii), pričom zároveň obsahuje
aj ďalšie náležitosti, ktoré však nie sú podmienkou pre platnosť predmetného právneho úkonu. Žalobca
v nadväznosti na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok v odvolaním nenapadnutej časti ako vecne

správny potvrdil a v odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 379 a §

380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani
to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, v spojení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti a vo výroku o náhrade trov konania je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti a s
tým súvisiacej výrokovej časti o náhrade trov konania. Výrok, ktorým súd prvej inštancie zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1389,65 Eur spolu s 5,05% ročným úrokom z omeškania od
07.05.2015 do zaplatenia, odvolaním napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací

súd nepreskúmaval.

6. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací súd sa
preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci uvedeným v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

7. K odvolacím námietkam týkajúcich sa podmienok uzavretia zmluvy, zmluvnej voľnosti, odvolací súdu
uvádza,žepredpokladomvznikuzmluvyjenávrhtoho,ktomieniuzavrieťzmluvu.Návrhzmluvymusíbyť
prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou,
ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný

adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu
(obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné
zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta
pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené
bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

8. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 05.11.2014 žalovaný požiadal o poskytnutie úveru „žiadosť o
poskytnutie revolvingového úveru“. V bode 5 označenom ako „údaje o požadovanom revolvingovom
úvere v eur (vyplňte)“ bolo uvedené, že, že dlžník žiada o poskytnutie úveru v požadovanej výške
1.500,- Eur, ktoré mal splácať v 42 mesačných splátkach v požadovanej výške splátky 47,43 Eur.
Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 2.142,06 Eur, predpokladaná RPMN za úver 26,17 %,

ročná úroková sadzba úveru 18.08 %, priemerná RPMN 44,06 %, poplatok za poskytnutie úveru 150,-
Eur. Ako účel čerpania úveru bolo uvedené zariadenie domácnosti. Žalobca dňa 07.11. 2014 v bode
6 označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte)“ doplnil údaje o výške
úveru 1.470 Eur, výške mesačnej splátky 46,48, celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť 2.099,16
Eur, RPMN za úver 44,06 %,predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí úveru 26,07 %, ročná úroková

sadzba úveru 18,08 %, poplatok za poskytnutie úveru 147 Eur, čím malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“).

9. Z ustanovení zmluvy a postavení zmluvných strán je zrejmé, že v prípade, ak by došlo k platnému
uzatvoreniu zmluvy, išlo by o zmluvu spotrebiteľskú na ktorú je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia

spotrebiteľského práva. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako spotrebiteľ a rovnako tak
žalobca mal postavenie dodávateľa.

10. Odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 43, § 43a a § 44 Občianskeho zákonníka a konštatuje,
že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovanému bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy

o poskytnutí úveru a to bez toho, aby došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalobca v bode 6.
zmluvy označenom ako „údaje o schválenom revolvingovom úvere v eur (nevypĺňajte)“ uvádzal iné
údaje ako údaje uvedené v bode 5. označenej ako „údaje o požadovanom revolvingovom úvere v eur
(vyplňte)“, išlo o nový návrh, ktorý mal žalovaný prijať, nakoľko údaje vyplnené žalobcom podstatne
modifikovali návrh na uzatvorenie zmluvy žalovaným, a to napr. aj v takej základnej otázke, ako je výška

poskytnutého úveru, ako podstatnej náležitosti pre vznik úverovej zmluvy, keď žalovaný žiadal o úver
vo výške 1.500,- Eur, pričom mu bol poskytnutý úver vo výške 1.470,- Eur. Je tiež zrejmé, že nakoľko
žalovaný podpísal zmluvu dňa 05.11.2014 a žalobca dňa 07.11.2014, žalovanému nebolo umožnené
prípadne meniť akékoľvek údaje, ktoré vyplnil žalobca v bode 6. zmluvy, a ktoré mali byť záväzné, ako aj
to, že žalovaný nemal vedomosť o podstatných údajoch zmluvy, ako napr. výška RPMN, či výške splátky

asplatnostisplátokposkytnutéhoúveru. Správnepretosúdprvejinštanciekonštatoval,žezmluvaplatne
nevznikla.

11. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej zamietajúcej
časti a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1CSP v spojení s § 255
ods.1, § 262 ods. 1CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Žalovaný však náhradu trov
odvolacieho konania neuplatnil a vznik trov mu nevyplýva ani z obsahu súdneho spisu, a preto odvolací
súd žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).