Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 1, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116215732
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116215732.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu J. D. nar. XX.X.XXXX
bytom v A., L. XXX/XX, občana Slovenskej republiky proti žalovanému Provident Financial, s.r.o., so
sídlom v Bratislave Mlynské Nivy 49, IČO 35 805 731 právne zastúpeného advokátskou kanceláriou De
minimis, spol. s.r.o so sídlom v Bratislave Lovinského 22, IČO: 36 868 949, za ktorú koná Mgr. Marek
Kaľavský, o určenie úveru ako bezúročného a bez poplatkov a vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o určenie, že úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi na základe Zmluvy o
spotrebiteľskomúvereč.477785756zodňa06.06.2012,č.568999235zodňa03.06.2013,č.570054036
zo dňa 02.11.2013, č. 571777088 zo dňa 08.05.2014, č. 611222455 zo dňa 29.01.2015, č. 612639052
zo dňa 27.08.2015 a Zmlúv o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia splátok úveru zo dňa
06.06.2012, 03.06.2013, 02.11.2013 a 08.05.2014 a Zmlúv o poskytnutí služby komfort zo dňa
29.01.2015 a 27.08.2015 sú bezúročné a bez poplatkov, s a z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.624,04 eur, a to do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V zostávajúcej časti sa žalobaz a m i e t a .

IV. Žalovanému s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 94,73 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal aby súd určil, že úvery poskytnuté žalovaným žalobcovi na
základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 477785756 zo dňa 06.06.2012, č. 568999235 zo dňa
03.06.2013, č. 570054036 zo dňa 02.11.2013, č. 571777088 zo dňa 08.05.2014, č. 611222455 zo dňa
29.01.2015, č. 612639052 zo dňa 27.08.2015 a Zmlúv o dobrovoľnej doplnkovej službe zabezpečenia
splátok úveru zo dňa 06.06.2012, 03.06.2013, 02.11.2013 a 08.05.2014 a Zmlúv o poskytnutí služby
komfort zo dňa 29.01.2015 a 27.08.2015 sú bezúročné a bez poplatkov. Ďalej sa domáhal, aby súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 4.737,09 EUR. Žalobca uviedol, že uzavrel so žalovaným

celkom 6 zmlúv o spotrebiteľskom úvere, konkrétne zmluvu č. 477785756, 6.6.2012 na 1400 EUR, s
celkovou čiastkou na vrátenie 1,882,97 EUR, zmluvu č. 568999235 3.6.2013 na sumu 1,200 EUR s
celkovou čiastkou na vrátenie 1,405,16 EUR, zmluvu č. 570054036 dňa 2.11.2013 na sumu 600EUR
s celkovou čiastkou na vrátenie 702,58 EUR, zmluvu č. 571777088 dňa 8.5.2014 na sumu 1500 EUR
s celkovou čiastkou na vrátenie 1756,45 EUR, zmluvu č. 611222455 dňa 29.1.2015 na sumu 780
EUR, s celkovou čiastkou na vrátenie 913,36 EUR a zmluvu č. 612439052 dňa 27.8.2015 na sumu

1000 EUR s celkovou čiastkou na vrátenie 1170,97 EUR. Pri týchto zmluvách boli ďalej zmluvne
dohodnuté doplnkové služby s platbami 721 EUR, 618 EUR, 309 EUR, 772,50 EUR, 401,70 EUR a
563,40 EUR. Žalobca poukázal na to, že všetky zmluvy boli vopred pripravené na štandardizovanýchformulároch, ktorých obsah nemal možnosť ovplyvniť. V čase keď zmluvy uzatváral nevedel posúdiť čo
sú to neprijateľné zmluvné podmienky a všetky podpisoval v dobrej viere, s tým, že žalovaný ich obsah
pripravil v súlade so zákonom. Až neskôr si uvedomil, že obsah týchto zmlúv nie je v súlade s príslušnými

právnymi predpismi. V prvom rade namietal, že všetky zmluvy neobsahujú všetky podstatné náležitosti,
ktoré predpokladá zákon č.129/2010 Z.z., v dôsledku toho ich možno považovať za bezúročné a bez
poplatkov.Neobsahovalitermínkonečnejsplatnostiúveru,ktorýpodľajehonázorumoholbyťdefinovaný
výlučne uvedením dátumu poslednej splátky čo ani jedna z uvedených zmlúv neobsahuje, a tiež
neobsahujú výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov. Tieto náležitosti považuje

zákon za obligatórne, v prípade ich absencie s následkom, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez
poplatkov. Žalobca ďalej namietal výšku ročnej percentuálnej miery nákladov ( RPMN), respektíve jej
nesprávne uvedenie. Nesprávnosť spočívala v tom, že v RPMN nezahŕňa odmenu za preberanie splátok
v hotovosti pričom nesprávne uvedená RPMN, prípadne neprimerané vysoká RPMN má rovnako za
následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dokonca možno takýto postup vyhodnotiť ako klamanie
spotrebiteľa, pričom klamanie a uvedenie spotrebiteľa do omylu má vždy dosah na platnosť právneho

úkonu. Výska poplatkov za úver bola podľa žalobcu neprimeraná a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
priemerných úrokových sadzieb spotrebiteľských úverov vypracovaných Národnou bankou Slovenska
za obdobie rokov 2012 - 2015 predstavovala úroková miera pri úveroch splatných od 1-5 rokov sadzbu
od 11,64 % - 10,05 % ročne. Podľa týchto údajov celkové náklady vrátane odmeny za preberanie splátok
predstavovali v prípade predmetných úverových zmlúv niekoľkonásobné navýšenie oproti priemerným

hodnotám RPMN úverov poskytovaných bankami. V rámci zmlúv o úveroch sa v nich samostatne
uvádzajú úrok, administratívny poplatok, poplatok za garantovanú službu a odmena za preberanie
splátok, takéto rozlíšenie tiež predstavuje klamanie spotrebiteľa, pretože takýmto spôsobom chcel
žalovaný ako poskytovateľ úveru zastrieť vysokú cenu úveru. Žalobca považoval podmienky úverových
zmlúv v časti o administratívnych poplatkoch, resp. poplatkoch za garantovanú službu za neprijateľné.

Podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu
poplatkov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru prípadne účtu,
na ktorom je úver vedený. Cena poskytnutej finančnej služby, konkrétne úrok za poskytnutie úveru
je síce v zmluvách vyjadrená, ale len formálnym spôsobom nakoľko cenou za poskytnutú finančnú
službu nie je len tento úrok, ale aj ďalšie v zmluvách uvedené poplatky. Zmluvy o poskytnutí služieb

žalovaný so žalobcom neprejednával osobitne, len mu ich predložil ako súčasť úverových zmlúv,
pričom bolo jednoznačné, že získanie úveru bolo podmienené aj podpisom týchto zmlúv. Ustanovenie
zmlúv o cene úveru obchádza kogentné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z.z., o tom že zmluva musí
obsahovať reálnu a nie predstieranú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, nakoľko ide o základný
údaj, na základe ktorého sa spotrebiteľ rozhoduje či si ponúkaný finančný produkt objedná alebo nie.

Vo všetkých prípadoch teda bola cena poskytnutej služby vyjadrená úrokom nejasná a nezrozumiteľná,
takto formulovaná zmluva mala snahu klamlivým spôsobom u spotrebiteľa navodiť pocit, že cena
finančnej služby vyjadrená výhradne úrokom za poskytnutie úveru je výhodná. Bežný spotrebiteľ pri
podpise vopred pripravenej zmluvy nie je schopný skutočne poplatky spojené s úverom skontrolovať,
ak by osobitne formulované poplatky boli súčasťou úroku z úveru, teda odplaty za poskytnutú finančnú

službu bolo by jasné, že úrok má niekoľkonásobne vyššiu hodnotu, ako bolo v zmluvách uvedené.
Žalobca teda z vyššie uvedených dôvodov považoval poskytnuté úvery za bezúročné a bez poplatkov .
Vzhľadom k tomu, že pri všetkých úveroch zaplatil celkovú čiastku, spolu s úrokmi a ďalšími poplatkami,
žiadal titulom bezdôvodného obohatenia vrátiť späť čiastku, ktorú pri každom úvere zaplatil nad sumu
poskytnutého úveru. Celková čiastka

za všetky úvery predstavuje žalobou uplatnenú sumu.

2. V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti určenia o bezúročnosti a bezpoplatkovosti vyššie
uvedených zmlúv späť.

3. Podľa § 144, § 145 ods.1,2 civilného sporového poriadku ( CSP), žalobca môže vziať žalobu späť,
ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť z časti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby súd rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.

4. Vzhľadom k prejavu vôle žalobcu súd konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Pokiaľ ide o zaplatenie žalovanej sumy titulom bezdôvodného
obohatenia mal zato, že nikdy neprijal od žalobcu žiadne plnenie, ktoré by nezodpovedalo vzájomnej
písomnej dohode, relevantnému právnemu titulu. Žalovaný nespochybnil, že by v prípade zmluvnýchvzťahov medzi stranami sporu nešlo o zmluvy, ktoré majú spotrebiteľský charakter, mal ale zato,
že žiadne z ustanovení predmetných zmlúv nespôsobilo takú nerovnováhu v právach prípadne
povinnostiach žalobcu, ktorú by bolo možné považovať za značnú. Napokon žalobca sa ani nedomáhal

určenia neplatnosti, respektíve neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovaný sa nestotožnil s
namietanými nedostatkami v úverových zmluvách, prednesenými žalobcom. Pokiaľ ide o termín
konečnej splatnosti úveru, podľa jeho názoru každá zmluva o úvere obsahovala konkrétne určený jeden
deň konečnej splatnosti, presne tak ako sa toho domáha žalobca, obsahovala presne uvedenú dĺžku
úverovéhovzťahu,zktorejbolomožnédovodiťpresneanezameniteľne,ktorýmdňomdôjdekukonečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Formulácia v zmluvách uvedená, 7.deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy
o úvere, nepochybne spĺňa požiadavku zákonnej náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Uvedený zákon
nevyžaduje konkrétny dátum, ale len uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru, pričom tieto dva pojmy
v slovenskom jazyku nie sú synonymami. Zákon dáva možnosť naplniť požiadavku rôznym spôsobom,
ale tak aby určenie času bolo dostatočne určité a zrozumiteľné. K námietke absencie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov žalovaný podotkol, že táto námietka nie je dostatočne

pochopiteľná, keďže každá zmluva o úvere jednoznačne všetky tieto náležitosti
obsahuje, v každej zmluve o úvere je uvedená výška úveru, úroková sadzba, výška poplatkov, celková
dlžná suma, počet a výška splátok. Ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. nepožadujú uvedenie
konkrétneho rozpisu jednotlivých splátok na úrok, istinu a ostatné prípadne náklady, takýto rozpis sa
poskytuje len v tých prípadoch, ak sa zmluvné strany dohodnú na amortizácii istiny, kedy má klient právo

žiadať vydanie amortizačnej tabuľky. K podpore tohto stanoviska poukázal žalovaný na rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti F.toré smerovalo k výkladu
smernice 2008/48/ES. Podľa názoru Komisie zo smernice 2008/48/ES nevyplýva požiadavka uviesť
presný dátum splatnosti každej jednotlivej splátky, postačuje informácia o výške, počte a frekvencii
splátok, nie je povinnosť uviesť rozdelenie jednotlivých splátok na úhradu istiny a úhradu bežných úrokov

a poplatkov. Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý prebral smernicu 2008/48/ES je prísnejší ako
znenie smernice samotnej. Z uvedeného rozhodnutia je možné dospieť k názoru, že nie je potrebné
aby zmluva o úvere obsahovala frekvenciu splátok vo forme uvedenia presných dátumov splatnosti
jednotlivých splátok, ani to aká časť jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká časť na úroky
a poplatky. Pokiaľ absencia týchto náležitostí má mať za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť

úveru, toto sa nemusí javiť byť primeranou sankciou, veriteľ by sa musel vzdať všetkých úrokov a
znášať sám všetky náklady s úverovými zmluvami spojené. Tieto namietané dôvody, ktoré by mali
mať za následok úver bez poplatkov a bez úrokov sú badateľné a z hľadiska vôle zmluvných strán
nemôžu obstáť . Výklad žalobcu je neprimerane formálny a vedie k extrémne nespravodlivému následku
voči žalovanému. Úlohou všeobecných súdov pritom nie je vyhľadávať dôvody neurčitosti predmetu

zmluvy, prípadne dôvodov neplatnosti, spočíva v poskytnutí súdnej ochrany strán občianskeho súdneho
konania. K výške úrokovej sadzby žalovaný uviedol, že názor žalobcu o tom, že úrok je cenou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere mylný. Cenou spotrebiteľského úveru sú celkové náklady konkrétne v zákone č.
129/2010 Z. z. uvedené. Úrok je len jednou časťou ceny úveru, bližšie vymedzenie jednotlivých zložiek
ceny za finančnú službu iba zvyšuje transparentnosť cenového dojednania, nevytvára sa samostatná

kategória hlavných a vedľajších cenových dojednaní, pretože cena je jediná. Všetky uvedené položky
zo zmlúv, úrok, provízie, dane a poplatky spolu vytvárajú celkové náklady spotrebiteľa, teda jednu cenu,
za ktorú je poskytovateľ spotrebiteľského úveru ochotný úver poskytnúť. V prípade žalobcu odplata
za poskytnutie úveru bola tvorená len úrokom a administratívnym poplatkom, respektíve poplatkom za
garantovanú službu, tieto položky boli v každej zmluve presne špecifikované a výška úrokových sadzieb

zo zmlúv nebola v príkrom nepomere k úrokovým sadzbám za obdobné úvery poskytované bankami.
Žalovaný mal ďalej zato, že hodnota RPMN tak úveru ako priemerná , bola v každej zmluve správne
uvedená, vypočítaná podľa matematického vzorca určeného právnym predpisom. Ak mal žalobca zato,
že výpočet RPMN je zložitý, táto námietka nemala smerovať k žalovanému ale zákonodarcovi, ktorý
určil spôsob výpočtu. Veličina RPMN má abstraktnú výpovednú lehotu len z hľadiska toho, že zákazník

vie z tohto údaja posúdiť len to, že úver s menšou RPMN iného druhu je pre neho výhodnejší . Hodnoty
RPMN úverov v zmluvách uvedené, pritom nepresahovali v žiadnom prípade maximálnu prípustnú
hodnotu. Aj s rozhodovacej činnosti súdov vyplýva, že RPMN úveru vo výške 70,38 % je považovaná
pri spotrebiteľských úveroch za primeranú. K poplatkom za garantované služby žalovaný uviedol, že
vymedzenie garantovanej služby je v každej zmluve dostatočne určité a zrozumiteľné a predstavuje

určitý nárok žalobcu ako klienta voči žalovanému a v žiadnom prípade jeho situáciu nezhoršuje. Žalobca
napokon žiadnym spôsobom nešpecifikoval ktorý nárok z tejto služby vyplývajúci by mal byť v jeho
neprospech. Poplatok za garantovanú službu nemôže klient v adhéznych zmluvách o úvere vylúčiť, alepreto nejde o neplatné alebo neprijateľné ustanovenie ide iba o to, že sa jedná o skutočnosť, že tento
poplatok vstupuje do výpočtu RPMN. Účtovanie takého typu poplatku
zo strany veriteľa zákon nevylučuje. Žalobca neuzavrel so žalovaným okrem zmlúv o úvere zmluvy o

doplnkových službách. Žalovaný na základe adhéznej zmluvy o zabezpečení splátok úveru a neskôr
o poskytnutí služby komfort poskytol klientovi možnosť splácať splátky úveru priamo v ich domácnosti,
ak sa teda žalobca ako klient rozhodol pre takúto doplnkovú službu, bolo povinnosťou žalovaného
preberať splátky úveru a bezodkladne ich použiť na riadne úhrady splátok úveru. Zmluva o doplnkovej
službe je nadštandardnou, je spoplatnená a v žiadnom prípade nie je podmienkou poskytnutia úveru

pokiaľ by sa žalobca pre takúto službu nerozhodol nebola by realizovaná. Odmena za doplnkovú službu
bola určená pevnou sumou v konkrétnych zmluvách, nemožno ju ani v jednom prípade považovať za
neprimeranú alebo v rozpore so zákonom. Zmluva o doplnkovej službe je jednoznačne akcesorickej
povahy k zmluve o spotrebiteľskom úvere a pretože nie je podmienkou získania úveru, odmena za túto
službu sa nezapočítava podľa zákona o spotrebiteľských úveroch do RPMN. Hodnota RPMN zahŕňa len
úroky a administratívne poplatky a nie poplatok za zabezpečenie splátok úveru.

6. Žalobca mal za to, že je dôvodné priznať mu celú žalovanú sumu, ktorá konkrétne spočívala z
preplatkov pri jednotlivých úveroch, žiadnu časť z tejto sumy nepovažoval za premlčanú. Mal za to,
že v jeho prípade platí zákonom stanovená 10-ročná premlčacia doba, ktorá začala plynúť vo chvíli,
kedy v jednotlivých zmluvných vzťahoch žalobca začal platiť viac ako plnenie, ktoré mu bolo zo strany

žalovaného poskytnuté. O možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia sa dozvedel z
internetu niekedy v priebehu roka 2015. Aj v tejto súvislosti mal za to, že subjektívna dvojročná lehota
na uplatnenie bezdôvodného obohatenia začala plynúť 12. 7. 2016, to je deň, kedy žalobca podal
na pošte písomnosť, obsahom ktorej bol návrh dohody o vyporiadaní vzájomných vzťahov ešte pred
podaním žaloby. Tiež poukázal na to, že žalovaný už v r. 2010, kedy došlo uvedením nového zákona o

spotrebiteľských úveroch k harmonizácii slovenského právneho poriadku s právom EÚ mal vedomosť o
tom,akénáležitostimajúmaťúverovézmluvyaajnapriektomusvojudoterajšiupraxnezmenilapoužíval
dlhodobo rovnaké formuláre. Rovnako zotrval na tom, že súčasťou výpočtu RPMN úveru jednoznačne
malibyťaj poplatkyzadoplnkovéslužby,nekalosťtejtopraktikybolakonštatovanávoviacerýchsúdnych
rozhodnutiach.

7. Žalovaný vzniesol námietku premlčania a poukázal v prvom rade na to, že podstatné sú dĺžka a
plynutie subjektívnej dvojročnej lehoty, ktorá začne plynúť vo chvíli, kedy sa oprávnený subjekt dozvie,
že dochádza k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Preto začala subjektívna lehota plynúť
najneskôr poslednou zaplatenou splátkou pri jednotlivých úveroch, vtedy sa žalobca dozvedel o celom

rozsahu obohatenia a tiež aj kto sa obohatil, aj keď túto vedomosť mal žalobca od začiatku zmluvného
vzťahu. Žalovaný mal za to, že konanie žalobcu v súčasnej dobe je špecifické, v minulosti čerpal od
žalovaného celkom 9 úverov, pri každom z nich mal možnosť sa podrobne oboznámiť so všetkými
zmluvnými podmienkami, a keďže úverové zmluvy uzatváral pravidelne, možno dovodiť, že so službami
žalovaného ako veriteľa bol spokojný. Prístup žalobcu je extrémne formálny, za každú cenu chce

dovodiť svoj nárok z dôvodov, ktoré nie sú jednoznačné. To, kedy sa žalobca ako oprávnený subjekt
z bezdôvodného obohatenia dozvedel, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, je potrebné
odvíjať od chvíle, kedy sa skutočne o podstatných skutkových okolnostiach dozvedel. Nie je pritom
podstatné,čisvojnárokvieajprávnekvalifikovať,vochvíliplnenianadrámecdohodnutéhosúmuznáme
všetky skutkové okolnosti na uplatnenie príslušného nároku. Pokiaľ oprávnená osoba z dôvodu právnej

neznalosti začne uplatňovať svoj nárok až po tom, čo sa o tejto možnosti dozvie z médií, prípadne od
právneho poradcu, nemôže to mať vplyv na predpokladanú vedomosť o plnení
nad rámec dohodnutého, a teda ani na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty. Právne znalosti
oprávneného subjektu nie sú podstatné.

8. Žalobca upresnil, že uplatnený nárok 4.737,09 eur pozostáva zo súm, ktoré nedôvodne zaplatil nad
rámec poskytnutého plnenia, v prípade istiny 1.400,00 eur ide o 1203,97 eur, v prípade istiny 1200,00
eur ide o 823,16 eur, v prípade istiny 600,00 eur ide o 411,58 eur, v prípade istiny 1.500,00 eur ide o
1.028,95 eur, v prípade istiny 780,00 eur ide o 535,06 eur, v prípade istiny 1.000,00 eur ide o 734,37 eur.

9. Žalovaný vychádzajúc z názoru, že nárok žalobcu je v prevažnej časti premlčaný uplynutím dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty uviedol, že v období dvoch rokov spätne od podania žaloby, žalobca
zaplatil nad rámec istiny úveru v prípade istiny 1.500,00 eur 336,53 eur, v prípade istiny 1.000,00 eur
529,44 eur a v prípade istiny 1.000,00 eur 80,00 eur. V ostatných prípadoch úverových zmlúv boliposledné platby zo strany žalobcu zaplatené skôr ako dva roky pred podaním žaloby. Tieto tvrdenia
žalobca doložil protokolmi o platobnej histórii zákazníka.

10. Dňa 29.1.2015 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 611222455. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 780,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 %,
teda vo výške 54, 97 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 78,39 eur. RPMN úveru
bola 31,91 %, priemerná RPMN 36,30 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 913,36 eur

a mala byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 15,23 eur, výška poslednej splátky bola 14,79
eur, úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej
splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky
nastala 20. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Za poplatok za garantovanú službu mal dlžník niekoľko výhod,
telefonické upozornenie na omeškanie s úhradou splátky, možnosť požiadať o informácie a podporu

prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, evidenciu platieb, záväzok
veriteľa zdržať sa uplatneniu nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní (bod 4 písm.
a/ - e/ zmluvných podmienok). V rovnaký deň strany uzavreli zmluvu o poskytnutí služby Komfort,
v ktorej sa veriteľ ako poskytovateľ zaviazal, že za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi, poskytovať
službu, konkrétne informovať zákazníka o prevedení sumy úveru, preberať od neho peňažné sumy,

určené na úhradu splátok úveru, zabezpečovať ich použitie na úhradu splátky, informovať ho o prijatí
úhrady splátky. Za poskytnutie tejto služby sa zákazník zaviazal zaplatiť celkovú odmenu 401,70 eur,
ktorúmalsplácaťv60týždennýchsplátkachpo6,69eur,svýnimkouposlednejsplátkyvovýške6,99eur.
Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom a zohľadnila odplatu resp. úhradu
nákladov pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu na úhradu splátky úveru

priamo na mieste, ktoré mu vyhovuje. Podľa obsahu zmluvy objednanie tejto služby bolo dobrovoľné
a nebolo podmienkou získania úveru. Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť, bola 1.315,06
eur (913,36 + 401,70). Podľa evidencie platieb, ktorú predložil žalobca, splácal žalobca splátky úveru
a odmeny za poskytované služby v období od 9.2.2015 do 14.4.2016 a celkom zaplatil 1 309,44 eur. V
období od 7.9.2014 do 7.9.2016 (do podania žaloby) žalobca zaplatil 529,44 eur.

11. Dňa 27.8.2015 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
612439052. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 1 000,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 %, teda
vo výške 70,47 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 100,50 eur. RPMN úveru bola

31,91 %, priemerná RPMN 33,96 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1 170,97 eur a mala
byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 19,52 eur, výška poslednej splátky bola 19,29 eur, úver bol
poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a
dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastala 20. kalendárny
deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej

splátky. V rovnaký deň strany uzavreli zmluvu o poskytnutí služby Komfort, v ktorej sa veriteľ ako
poskytovateľ zaviazal, že za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi, poskytovať službu prevzatia splátok
úveru prostredníctvom obchodného zástupcu. Za poskytnutie tejto služby sa zákazník zaviazal zaplatiť
celkovú odmenu 563,40 eur, ako vyplýva z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 29.6.2016. Strany
nepredložili kompletné znenie zmluvy o úvere a zmluvu o poskytnutí služby Komfort, možno sa teda len

domnievať, že zmluvné dojednania o charaktere garantovanej a doplnkovej služby boli obdobné, ako
pri poskytnutí úveru 780,00 eur. Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť, bola 1 734,06 eur
(1 170,97 + 563,40). Podľa evidencie platieb, ktorú predložil žalobca, splácal žalobca splátky úveru a
odmeny za poskytované služby v období od 14.9.2015 do 17.5.2016 a celkom zaplatil 1 080,00 eur. V
období od 7.9.2014 do 7.9.2016 (do podania žaloby) žalobca zaplatil 80,00 eur.

12. Dňa 8.5.2014 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 571777088. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 1 500,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli
tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45
%, teda vo výške 105,70 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 150,75 eur. RPMN

úveru bola 31,91 %, priemerná RPMN 46,30 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1
756,45 eur a mala byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 29,28 eur, výška poslednej splátky
bola 28,93 eur, úver bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda
konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvejsplátky nastala 7. kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Za poplatok za garantovanú službu mal dlžník niekoľko výhod,
telefonické upozornenie na omeškanie s úhradou splátky, možnosť požiadať o informácie a podporu

prostredníctvom zákazníckej linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, evidenciu platieb, záväzok
veriteľa na základe písomnej žiadosti dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním splátky akceptovať
splácanie tejto sumy v osobitných splátkach (bod 4 zmluvných podmienok). V rovnaký deň strany
uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa veriteľ ako poskytovateľ služby zaviazal, že
za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi, poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti,

určenej na úhradu splátky poskytnutého úveru, pričom prevzatie hotovosti sa bude uskutočňovať na
dohodnutom mieste. Za poskytnutie tejto služby sa zákazník zaviazal zaplatiť celkovú odmenu 772,50
eur, ktorú mal splácať v 60 týždenných splátkach po 12,87 eur, s výnimkou poslednej splátky vo výške
13,17 eur. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom a zohľadnila odplatu
resp. úhradu nákladov pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu na úhradu
splátky úveru priamo na mieste, ktoré mu vyhovuje. Podľa obsahu zmluvy objednanie tejto služby bolo

dobrovoľné a nebolo podmienkou získania úveru. Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal
zaplatiť, bola 2 528,95 eur (1 756,45 +772,50). Podľa evidencie platieb, ktorú predložil žalobca, splácal
žalobca splátky úveru a odmeny za poskytované služby v období od 15. 5. 2014 do 1. 6. 2015 a celkom
zaplatil 2 514,60 eur. V období od 7. 9. 2014 do 7. 9. 2016 (do podania žaloby) žalobca zaplatil 1
014,60 eur.

13. Dňa 6.6.2012 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
477785756. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 1 400,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli tvorené
súčtom úroku a administratívneho poplatku, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 22,3769 %, teda
vo výške 201,57 eur a administratívny poplatok pevnou sumou 281,40 eur. RPMN úveru bola 70,38

%, priemerná RPMN 46,52 %. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1 882,97 eur a mala
byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 31,39 eur, výška poslednej splátky bola 30,96 eur, úver
bol poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti
úveru a dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastala 7.
kalendárny deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň po splatnosti

predchádzajúcej splátky. V rovnaký deň strany uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v ktorej
sa veriteľ ako poskytovateľ služby zaviazal, že za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi, poskytovať
službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky poskytnutého úveru,
pričom prevzatie hotovosti sa bude uskutočňovať na dohodnutom mieste. Za poskytnutie tejto služby
sa zákazník zaviazal zaplatiť celkovú odmenu 721,00 eur, ktorú mal splácať v 60 týždenných splátkach

po 12,01 eur, s výnimkou poslednej splátky vo výške 12,41 eur. Odmena bola splatná v hotovosti pri
prevzatí splátky poskytovateľom a zohľadnila odplatu resp. úhradu nákladov pre poskytovateľa za to, že
zákazník bude môcť odovzdávať sumu na úhradu splátky úveru priamo na mieste, ktoré mu vyhovuje.
Podľa obsahu zmluvy objednanie tejto služby bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou získania úveru.
Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť, bola 2 603,97 eur (1 882,97 +721,00). Podľa evidencie

platieb, ktorú predložil žalobca, splácal žalobca splátky úveru a odmeny za poskytované služby v období
od 14.6.2012 do 3.6.2013 a celkom zaplatil 2 536,02 eur. V období od 7.9.2014 do 7.9.2016 (do podania
žaloby) žalobca nezaplatil žiadnu sumu.

14. Dňa 3.6.2013 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.

568999235. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 1 200,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 %, teda vo
výške 84,55 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 120,60 eur. RPMN úveru bola 31,91
%, priemerná RPMN nebola uvedená. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 1 405,16 eur a mala
byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 24,42 eur, výška poslednej splátky bola 23,38 eur, úver bol

poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a
dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny
deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Za poplatok za garantovanú službu mal dlžník niekoľko výhod, telefonické upozornenie na
omeškanie s úhradou splátky, možnosť požiadať o informácie a podporu prostredníctvom zákazníckej

linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, evidenciu platieb, záväzok veriteľa na základe písomnej
žiadosti dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním splátky akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach (bod 4 zmluvných podmienok).V rovnaký deň strany uzavreli zmluvu o zabezpečení splátokúveru, v ktorej sa veriteľ ako poskytovateľ služby zaviazal, že za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi,
poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej
hotovosti, určenej na úhradu splátky poskytnutého úveru, pričom prevzatie hotovosti sa bude

uskutočňovať na dohodnutom mieste. Za poskytnutie tejto služby sa zákazník zaviazal zaplatiť celkovú
odmenu 618,00 eur, ktorú mal splácať v 60 týždenných splátkach po 10,30 eur. Odmena bola splatná
v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom a zohľadnila odplatu resp. úhradu nákladov pre
poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu na úhradu splátky úveru priamo na
mieste, ktoré mu vyhovuje. Podľa obsahu zmluvy objednanie tejto služby bolo dobrovoľné a nebolo

podmienkou získania úveru. Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť, bola 2 603,97 eur (1
405,16 + 618,00). Podľa evidencie platieb, ktorú predložil žalobca, splácal žalobca splátky úveru a
odmeny za poskytované služby v období od 7. 6. 2013 do 8. 5. 2014 a celkom zaplatil 1 946,91 eur. V
období od 7. 9. 2014 do 7. 9. 2016 (do podania žaloby) žalobca nezaplatil žiadnu sumu.

15. Dňa 2.11.2013 uzavreli žalovaný ako veriteľ a žalobca ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom úvere

č. 570054036. Jej predmetom bolo poskytnutie úveru 600,00 eur. Celkové náklady dlžníka boli tvorené
súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou 11,45 %, teda vo
výške 42,28 eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 eur. RPMN úveru bola 31,91
%, priemerná RPMN nebola uvedená. Celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť bola 702,58 eur a mala
byť zaplatená v 60 týždenných splátkach po 11,71 eur, výška poslednej splátky bola 11,69 eur, úver bol

poskytnutý na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a
dlžnej sumy bol 7. deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Splatnosť prvej splátky nastala 7. kalendárny
deň po dni uzavretia zmluvy, ďalšie splátky boli splatné 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Za poplatok za garantovanú službu mal dlžník niekoľko výhod, telefonické upozornenie na
omeškanie s úhradou splátky, možnosť požiadať o informácie a podporu prostredníctvom zákazníckej

linky, možnosť získať duplikáty dokumentov, evidenciu platieb, záväzok veriteľa na základe písomnej
žiadosti dlžníka, ktorý je v omeškaní so splácaním splátky akceptovať splácanie tejto sumy v osobitných
splátkach (bod 4 zmluvných podmienok).V rovnaký deň strany uzavreli zmluvu o zabezpečení splátok
úveru, v ktorej sa veriteľ ako poskytovateľ služby zaviazal, že za odmenu bude zákazníkovi, dlžníkovi,
poskytovať službu, spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti, určenej na úhradu splátky poskytnutého

úveru, pričom prevzatie hotovosti sa bude uskutočňovať na dohodnutom mieste. Za poskytnutie tejto
služby sa zákazník zaviazal zaplatiť celkovú odmenu 309,00 eur, ktorú mal splácať v 60 týždenných
splátkach po 5,15 eur. Odmena bola splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom a zohľadnila
odplatu resp. úhradu nákladov pre poskytovateľa za to, že zákazník bude môcť odovzdávať sumu na
úhradusplátkyúverupriamonamieste,ktorémuvyhovuje.Podľaobsahuzmluvyobjednanietejtoslužby

bolo dobrovoľné a nebolo podmienkou získania úveru. Celková suma, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť,
bola 1 011,58 eur (702,58 + 309,00). Podľa evidencie platieb, ktorú predložil žalobca, splácal žalobca
splátky úveru a odmeny za poskytované služby v období od 11.11.2013 do 11.8.2014 a celkom zaplatil
961,64 eur. V období od 7.9.2014 do 7.9.2016 (do podania žaloby) žalobca nezaplatil žiadnu sumu.

16. Pokiaľ ide o skutkové okolnosti týkajúce sa obsahu dojednaných zmluvných vzťahov, tieto medzi
stranami neboli sporné.

17. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy /ďalej len citovaný zákon/, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

20. Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 1, 2 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta
právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru,podmienkyaspôsobvykonaniatejtozmeny;aksazarôznychpodmienokuplatňujúrôzneúrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

22. Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a

bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o
spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania,
ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1
alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

23. Na základe vyššie popísaných zmlúv o úvere žalovaný poskytol žalobcovi na jeho požiadanie
peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o odmenu
v pravidelných mesačných splátkach. Zmluvy spĺňali náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497

Obchodného zákonníka a záväzkový vzťah medzi stranami je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497
a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému
je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.

24. Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené

aniejevytvorenýpriestornadojednávanieobsahuzmluvyalebojejzmeny.Právnyvzťahmedzistranami
túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluvy o úvere boli vyhotovená ako formulár a ich súčasťou boli
bez akýchkoľvek pochybností obchodné podmienky, ktoré žalobca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli
pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že žalovaný pri uzavieraní
zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca v čase uzavretia zmluvy

nekonal v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísal ako
fyzická osoba za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti.
Predmetné zmluvy o úvere sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
nakoľko ide o štandardné formulárové zmluvy, uzavreté medzi žalovaným - veriteľom ako dodávateľom a
žalobcom akospotrebiteľom.Predmetnézmluvysúzároveňzmluvamiospotrebiteľskomúverevzmysle

vyššie citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmlúv.

25. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, či predmetné úverové zmluvy spĺňajú všetky náležitosti,
predpokladané vyššie citovaným zákonom. Zákon o spotrebiteľských úveroch je predpisom verejného

práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Stanovuje povinné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. j/). Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru
a tiež priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, platnej k dňu podpisu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, je pritom poskytnúť spotrebiteľovi
možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a
slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danomprípade však všetky zmluvy obsahovali nesprávne vypočítanú hodnotu RPMN úveru, pričom nesprávne
určená hodnota RPMN úveru v zmluve prakticky znamená absenciu tohto údaja v zmluve.

26. Vo všetkých prípadoch súčasťou výpočtu RPMN úverov neboli poplatky za doplnkové služby v
zmysle príslušných zmlúv. Pri splácaní úverov súčasťou splátky nebola len splátka úveru a dohodnutých
úrokov a poplatkov, žalobca zároveň splácal v rovnakom termíne aj poplatok za dohodnutú doplnkovú
službu. Fakt, že do výpočtu RPMN úverov neboli zahrnuté poplatky za poskytovanie služieb prakticky
potvrdil aj žalovaný v rámci svojej argumentácie, tvrdiac, že doplnkové služby nemajú charakter

zmluvnej podmienky,
alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, a preto
ani nemôžu byť zahrnuté do výpočtu RPMN úveru. Služby, ktoré mali byť poskytované pritom nebolo
možné považovať za nadštandardnú činnosť v prospech žalobcu, naopak, slúžili prevažne na prospech
samotného veriteľa, ktorý si takto zabezpečil bezproblémové platenie splátok úverov. Súd mal preto
za to, že ide o nekalú praktiku veriteľa, ktorou sa snažil zakryť skutočnú výšku RPMN v neprospech

spotrebiteľa. Aj v prípade dohôd o doplnkových službách išlo o vopred pripravené formuláre a aj
keď žalovaný tvrdil, že žalobca mal možnosť voľby a k dohodám nemusel pristúpiť, dá sa oprávnene
predpokladať, že nepodpísaním predmetných dohôd by k poskytnutiu úverov vôbec nedošlo. Žalovaný
vopred pripravil formuláre, ohľadne samotných úverových zmlúv, a tiež samotných zmlúv o doplnkových
službách, akoby vopred počítal s tým, že k podpisu týchto dohôd dôjde.

27. V tej súvislosti súd poukazuje aj na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci
C-372/14,ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014, súvisiaci s
konaním ZG. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5. sa uvádza, že Smernica Rady 87/102/

EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových úverových nákladov pre spotrebiteľa na
účely výpočtu RPMN je aj odmena za hotovostné preberanie splátok úveru a to bez ohľadu na výšku
uvedeného poplatku ako aj na skutočnosť, či mal spotrebiteľ v tejto veci skutočnú slobodu voľby a v
bode 2.,že Smernica 2005/29/ES sa má vykladať v tom zmysle, že takéto konanie veriteľa, ak predkladá
spotrebiteľovi zmluvné podmienky takým spôsobom, že poskytne údaj o RPMN, ktorej súčasťou nie sú

náklady na doplnkovú službu ako je tá vo veci samej, treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku,
pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neurobil.

28. Vzhľadom k tomu, že zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahovali povinný údaj o RPMN úveru,

možno považovať tieto úvery podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch za bezúročné a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikla iba povinnosť vrátiť žalovanému
poskytnuté plnenie.

29. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

31. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie,
za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

32. V danej veci žalovaný vzniesol námietku premlčania, ktorou bol súd povinný sa zaoberať. Právo

sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, ktorá je stanovená v zákone. Na premlčanie súd prihliada len
na námietku dlžníka a v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi
priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia je právom majetkovým, a preto sa premlčuje podľa ustanovenia § 100 ods. 1.Doby premlčania práva na jeho vydanie a začiatok ich plynutia sú upravené obdobne ako pri premlčaní
práva na náhradu škody. Právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia sa teda môže premlčať
tak v subjektívnej dobe (§ 107 ods. 1), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2). Začiatok plynutia

premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Všeobecne
možno povedať, že ide o okamih splnenia všetkých predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti
za bezdôvodné obohatenie. Aby bolo možné hovoriť o premlčaní práva, musí toto právo najskôr
vzniknúť. Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska premlčania
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia požadovať nároky, ktoré vznikli zo

samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Aj keď ide o rovnaké subjekty a
rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, ako
aj to, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov

odo dňa, keď k nemu došlo. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívne
premlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískalsatotižoprávnený
nemôžedozvedieťskôr,nežbezdôvodnéobohatenievôbecvzniklo.Pretoanisubjektívnalehotanemôže
začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná

skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a
to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne
uplatniť na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, avšak
tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký,
že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte

plynie druhá premlčacia doba.

33. Žalobca bol toho názoru, že na jeho prípad sa vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota, ktorá začala
plynúť vo chvíli, kedy v jednotlivých zmluvných vzťahoch žalobca začal platiť viac, ako plnenie, ktoré
mu bolo zo strany žalovaného poskytnuté. 3-ročná objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom

podania žaloby (7.9.2016) a 2-ročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 12.9.2016, čo je
deň, kedy žalobca podal pošte listy, adresované žalovanému, v ktorých navrhol žalovanému mimosúdnu
dohodu ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia z jednotlivých úverov. K tomuto tvrdeniu doložil 2
podacie lístky z pošty, z ktorých je možné zistiť iba to, že 12.9.2016 boli podané 2 zásielky adresované
žalovanému.Žalobcatiežpredložilpísomnévyjadreniažalovanéhokukaždémuúveruzodňa29.6.2016,

z ktorých vyplýva, že 21.6.2016 obdržal od žalovaného oznámenie ku každému úveru, ktorým žiadal
vydať bezdôvodné obohatenie. Žalovaný k žiadosti žalobcu uviedol, že nikdy neprijal od žalobcu plnenie,
ktoré by nebolo výsledkom vzájomnej dohody.

34. Tvrdenia žalobcu o tom, že pre posúdenie premlčania je rozhodujúce plynutie 10-ročnej premlčacej

lehoty súd nepovažoval za správne. Nesprávnosť argumentácie žalobcu
vyplýva z toho, že platnosť úverových zmlúv, z ktorých žiadal vrátiť časť plnenia, nespochybnil ako
celok, ale iba v rozsahu úrokov a poplatkov, ktoré boli v zmluve dohodnuté pre rozpor s právnou
úpravou. Preukázanie úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie by žalobca musel vzťahovať
na celú úverovú zmluvu, čo ani v jednom prípade neurobil. Úmysel získať bezdôvodné obohatenie

nemožno odvodiť len od toho, že žalovaný vyhotovil formulárovú zmluvu, ktorá nespĺňa všetky náležitosti
podľa zákona, pričom dlhodobo a legálne vystupuje z pozície poskytovateľa a spotrebiteľských úverov.
Dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že žalovaný sa úmyselne obohatil, bolo na žalobcovi. Jeho
povinnosťou bolo preukázať tvrdenie, že v čase, keď sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil,
existoval na jeho strane úmysel tak urobiť. Úmysel, priamy alebo nepriamy, definuje Trestný zákon,

a ním vymedzený úmysel možno použiť pre celý právny poriadok, vrátane občianskoprávnej úpravy
premlčania nároku, vyplývajúceho zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, nakoľko občianske
právo tento pojem nedefinuje. Úmysel súvis so zavineným protiprávnym konaním zodpovedného
subjektu. Protiprávne konanie je také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Neuvedenie všetkých
náležitostí do úverovej zmluvy v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. nie je možné považovať za úmysel

veriteľa bezdôvodne sa na úkor dlžníka obohatiť, zákonná sankcia v podobe bezpoplatkovosti a
bezúročnosti úveru svojou existenciou v podstate takýto úmysel veriteľa vylučuje, nakoľko nesprávnym
postupom sú jeho nároky, zo zmluvy vyplývajúce, obmedzené. Je nelogické predpokladať, že žalovanýv pozícii veriteľa sa úmyselne pripravil o čas svojho zisku. Žalobca teda nepreukázal relevantne, že na
jeho prípad sa vzťahuje 10-ročná premlčacia doba.

35. pokiaľ ide o plynutie objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty, to vždy začína odo dňa, kedy k
bezdôvodnému obohateniu došlo, nezávisle na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb. V žiadnom
prípade teda nezačala plynúť dňom podania žaloby, ako tvrdil žalobca, ale dňom jednotlivých plnení zo
strany žalobcu nad rámec poskytnutých úverov.

36. Začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehoty nesprávne žalobca odvíja odo dňa, keď
požiadal žalovaného o mimosúdne vyriešenie veci, prípadne od chvíle, keď sa na internete dozvedel,
aké má právne možnosti, ale rozhodujúce skutkové okolnosti pre účely zistenia vzniku bezdôvodného
obohatenia mu boli známe už pri uzatváraní zmluvného vzťahu a následne pri zaplatení prvých platieb
nad rámec získaného plnenia. Žalobca už pri uzatváraní zmlúv vedel, aký je ich obsah, minimálne v
základných veciach, vedel kto je veriteľ, komu a v akej výške mal platiť jednotlivé splátky. Ak aj obsah

úverových zmlúv nedokázal posúdiť po právnej stránke, nič mu nebránilo bezprostredne po podpise
konkrétnej zmluvy vec konzultovať s právnikom. Toto neurobil, opakovane zmluvy o úvere uzatváral.
Hoci vedomosť o právnom posúdení veci nemožno stotožniť so získaním vedomosti o rozhodujúcich
skutkových okolnostiach, mohla táto odborná vedomosť ovplyvniť žalobcu pri výbere ďalšieho veriteľa
za účelom získania úveru. Žalobca teda v deň podpisu úverových zmlúv vedel, aký úver a za akých

podmienok a kým mu je poskytnutý a tiež mal vedomosť, kedy a aké splátky realizuje. Súd preto mal
za to, že začiatok plynutia subjektívnej 2-ročnej premlčacej lehoty je totožný so začiatkom plynutia a
objektívnej 3- ročnej premlčacej lehoty, teda zaplatením splátky úveru nad rámec poskytnutého plnenia,
resp. nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti.

37. Pokiaľ išlo o platby, ktoré pri jednotlivých úveroch žalobca realizoval, z listinných dôkazov
predložených samotným žalobcom, súd zistil, že pri konkrétnych sumách, ktoré zaplatil, nebol žalobca
presný žalobca to zdôvodnil tým, že splátok, ktoré sa zaznamenávali do tzv. kariet splátok, platil ďalšie
platby neformálnym spôsobom. Tieto platby sa tiež
zaznamenávali. K preukázaniu tohto tvrdenia predložil listinný dôkaz, označený ako potvrdenie

prevzatia hotovosti, s dátumom 6.3.2012, kde je uvedený zoznam platieb. Tieto však nemajú bližšie
označenie, nebolo teda možné zistiť, ku ktorému úveru by mohli byť priradené. Toto nevedel uviesť ani
žalobca. Ďalšie dôkazy o neformálnych platbách žalobca nepredložil, súd preto vychádzal z prehľadu
platieb, uvedených na kartách splátok jednotlivých úverov. Z týchto záznamov boli zistené skutkové
okolnosti, popísané vyššie pri konkrétnych úveroch. Žalovaný k tvrdeniu o realizovaných platbách

žalobcu predložil svoje protokoly o platobnej histórii zákazníka. Podľa ich obsahu určil sumy, ktoré
žalobcazaplatilvobdobídvochrokov,predchádzajúcichpodaniužaloby. Vtomtoobdobízaplatilžalobca
80,- eur pri úvere č. 612439052 a 529,44 eur pri úvere č. 611222455. V týchto úveroch súd zistil,
že platby z kariet splátok predložených žalobcom a protokolov, predložených žalovaným sú totožné.
Žalovaný nesprávne určil platbu pri úvere 571777088 za uvedené obdobie sumou 336,53 eur, súd

zistil z predložených dôkazov, teda aj z protokolov, predložených žalovaným, že správne išlo o platby
v celkovej sume 1.014,60 eur. Žalobcovi preto z uplatneného nároku súd priznal celkom 1.624,04 eur
(1.014,60+529,44+80), v zostávajúcej časti žalobu z dôvodne uplatnenej námietky premlčania zamietol.

38. K možnosti konštatovať, že jednotlivé úvery nemajú náležitosti predpokladané zákonom č. 129/2010

Z.z. žalobca predložil ďalšie argumenty, konkrétne poukázal na to, že v úverových zmluvách nie je
uvedený termín konečnej splatnosti úverov a údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov. Súdu postačovalo ku konštatovaniu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverov zistenie,
ževovšetkýchúverovýchzmluváchniejesprávneuvedenáhodnotaRPMNúveru,pretosapodrobnejšie
ďalšími argumentmi žalobcu nezaoberal.

39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle
ktorého má právo na náhradu trov konania strana podľa pomeru jej úspechu vo veci, a tiež podľa §
256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Súd mal za to, že žalobca si uplatnil celkom 13

nárokov, žiadal určiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť pri 12 zmluvách a žiadal priznať peňažné plnenie.
Ak 13 nárokov predstavuje 100 %, jeden nárok predstavuje 7,69 %. V prípade 12 nárokov žalobca
zavinil zastavenie konania tým, že vzal žalobu späť, čím mu vznikla povinnosť v tomto rozsahu zaplatiť
náhradu trov konania druhej spornej strane. Z pohľadu počtu nárokov teda žalobca poskytol žalovanémunárok na náhradu trov konania v rozsahu 92,31 % (12 x 7,69). Pri poslednom trinástom nároku, v
ktorom išlo o peňažné plnenie, bol žalobca úspešný v rozsahu 34,28 % a žalovaný v rozsahu 65,72
%, žalovanému teda vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,44 %. V súvislosti s tým,

že nárok na peňažné plnenie vo vzťahu k počtu ďalších nárokov predstavuje iba 7,69 %, 31,44 % z
objemu 7,96 % je 2,42 %. V rozsahu 2,42 % vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania titulom
jeho úspechu v uplatnenom nároku. Celkom teda žalovaný, prihliadajúc na 13 uplatnených nárokov má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 94,73 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľsižalovanýnesplnípovinnosťuloženútýmtorozsudkom,môžesažalobkyňadomáhaťjejsplnenia
prostredníctvom exekúcie.