Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 22, 2018

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116200017
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:7116200017.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v spore žalobcu JUDr. Marián Páll, Teslova 2, Košice, správca
konkurznej podstaty úpadcu Mobil House Partners s.r.o., Mäsiarska 30, Košice, IČO: 45 63 16 97, proti
žalovanému Slovak Telekom a.s., Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 76 34 69, zastúpenému advokátom
JUDr. Augustínom Tomášom, Floriánska 16, Košice, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2CoKR/18/2017-122 z 30. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .

II. Žalovaný m á proti žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cbi/1/2016-95 z 21.
decembra 2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal aby súd určil, že právny úkon dlžníka, teraz

úpadcu, ktorým dňa 30. decembra 2014 zaplatil časť zmenky v sume 16.000 € žalovanému, ktorá bola
evidovaná v G. Z. a. s. pod č. XXXXXX, je právne neúčinný voči všetkým veriteľom úpadcu, ktorí si
riadne a včas prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 31K/83/2014 na
Okresnom súde Košice I a žalovanému uložil povinnosť vrátiť plnenie dlžníka, teraz úpadcu do dotknutej
všeobecnej podstaty a zaplatiť sumu 16.000 €. Súčasne priznal žalovanému náhradu trov konania v
plnej výške.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie vyslovil názor, že samotná úhrada záväzku nepredstavuje
zvýhodnenie veriteľa a ukrátenie jeho pohľadávok. Uviedol, že skutočnosť, že sa jedná neodôvodnené
zvýhodnenie, musí vyplývať z konkrétnych okolností plnenia. Po vykonaní dokazovania súd mal
preukázané, že plnenie zo strany dlžníka formou dokumentárneho inkasa bolo dôvodné a dlžník
ním voči žalovanému plnil záväzok vzniknutý na základe uzatvorenej zmluvy o franchisingu (zmluva

o prevádzkovaní značkovej predajne), ukončenej výpoveďou žalovaného ku dňu 12. augustu 2014
z dôvodu závažného porušenia povinnosti dlžníka. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že dlžník
v čase vykonania inkasnej inštrukcie zadržiaval finančné prostriedky žalovaného v celkovej sume
28.811,87 € neoprávnene, a to v období od 11. augusta 2014, kedy mala byť tržba, získaná od
zákazníkovžalovaného,vloženánainkasnýúčetdlžníka.Vychádzajúczčlánku14zmluvyofranchisingu
súd mal preukázané, že suma 28.811,87 € predstavovala pokladničnú hotovosť za predaný tovar

a poskytnuté služby, ktorá bola prijatá dlžníkom od zákazníkov žalovaného v mene žalovaného.
Výsledkami vykonaného dokazovania mal ďalej preukázané, že pohľadávka, ktorú predstavovala
neodvedená tržba, bola čiastočne vysporiadaná zápočtom vzájomných pohľadávok v súlade so zmluvou
a dodatočne v rozsahu 16.600 € dokumentárnym inkasom proti odovzdaniu zmenky, vystavenej za
účelom zabezpečenia pohľadávok zo zmluvy o franchisingu. Žalobca nepreukázal, že inkasná úhrada
bola právnym úkonom, ktorým by dlžník nedôvodne zvýhodnil žalovaného oproti ostatným veriteľom a

nepreukázal ani splnenie podmienky ukrátenia uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky. Uzavrel,
že žalovanému bola vrátená časť majetku, ktorú dlžník - úpadca neoprávnene zadržiaval a majetokžalovaného nepodlieha konkurzu a nepatrí do konkurznej podstaty. V závere odôvodnenia rozsudku
súd prvej inštancie poukázal na § 100 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „ZKR“), upravujúci vylúčenie niektorých pohľadávok z uspokojenia v

konkurze. S poukazom na ustanovenie § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“)
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 262 ods. 2 CSP
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom č. k.
2CoKR/18/2017-122 z 30. júna 2017 rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. V odôvodnení rozsudku odvolací súd uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov v zmysle

§ 387 ods. 2 CSP. Za rozhodujúce pre posúdenie dôvodnosti žaloby označil vyriešenie otázky, či
inkasná úhrada bola právnym úkonom, ktorým dlžník nedôvodne zvýhodnil žalovaného oproti ostatným
veriteľom. Konštatoval, že v danom prípade žalovanému bola vrátená časť jeho majetku, ktorý mu dlžník
neodôvodnene a protiprávne zadržiaval. Z uvedeného potom logicky vyplýva záver, že v danom prípade
neboli splnené hmotnoprávne predpoklady pre úspešné odporovanie zvýhodňujúceho právneho úkonu

žalovaného.

5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, z obsahu ktorého vyplýva, že jeho
prípustnosť vyvodzoval z ust. § 420 písm. f/ CSP tvrdiac, že nedostatočným odôvodnením rozsudku
odvolacím súdom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Odvolaciemu súdu vytýkal, že sa

náležite nevysporiadal s argumentmi žalovaného a nijako neodôvodnil, že suma 16.000 € je majetkom
žalovaného, nepodlieha konkurzu a nepatrí do konkurznej podstaty. So zreteľom na uvedené označil
celé konanie, ako aj rozsudok, za nespravodlivé a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

6. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP odmietnuť. Vyslovil
názor, že v danom prípade sa súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, riadnym spôsobom vysporiadali
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, tieto v dostatočnom rozsahu zhrnuli v rámci odôvodnenia
svojich rozhodnutí a vysporiadali sa pritom aj s relevantnými námietkami obidvoch účastníkov konania
v rozsahu potrebnom pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 26/2017 zo 6. marca 2017, z ktorého vyplýva, že nedostatok
odôvodnenia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá
vadukonaniapodľa§420písm.f/CSP.ZrozhodnutíNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.1Cdo
6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012 ďalej vyplýva, že postupom súdu možno rozumieť
ibasamotnýpriebehkonania,nievšaksamotnérozhodnutiesúdu,posudzujúceopodstatnenosťžalobou

uplatneného nároku.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (ust. § 424 CSP), najskôr
skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto mimoriadnym opravným

prostriedkom.

8. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok je treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme
opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie podľa CSP nie

je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej
by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu. Právo na súdnu ochranu nie
je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým
obmedzeniam. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť
dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

9.Podľaust.§419CSP,protirozhodnutiuodvolaciehosúdujeprípustnédovolanie,aktozákonpripúšťa.10. Podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

11. Žalobca v podanom dovolaní výslovne neuvádza žiadne zákonné ustanovenie, ktorým by
odôvodňoval prípustnosť podaného dovolania, avšak vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1
CSP v spojení s § 438 ods. 1 CSP), v ktorom namieta porušenie práva na spravodlivý proces, a to

nedostatočným odôvodnením rozhodnutia odvolacím súdom, je nepochybné, že dovolateľ prípustnosť
(a zároveň aj dôvodnosť) dovolania založil na ustanovení § 420 písm. f/ CSP.

12. Dovolací súd upriamuje pozornosť na to, že nie každá nesprávnosť, ku ktorej dôjde v civilnom
sporovom procese, je procesnou vadou (t. j. vadou procedúry prejednávania veci), prípadne procesnou
vadou dosahujúcou až takú intenzitu, ktorú považuje za relevantnú ustanovenie § 420 písm. f/

CSP. Odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktorá
má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal,
ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval súd za (ne)preukázané, z ktorých
dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil (§
220 ods. 2 CSP). Požiadavka, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, patrí medzi základné

atribúty spravodlivého procesu. Jej účelom je zabezpečiť transparentnosť, legitimitu a preskúmateľnosť
súdneho rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia môže
spôsobiť jeho nepreskúmateľnosť. Uvedené však bez ďalšieho neznamená, že každé nedostatočné
(nepreskúmateľné) odôvodnenie rozhodnutia predstavuje dôvod, ktorý zakladá prípustnosť dovolania
proti nemu smerujúceho. To, čo súd zaradí do písomného vyhotovenia rozhodnutia a akým spôsobom,

alebo v akom rozsahu odôvodní svoje skutkové a právne závery, je - v rámci limitov daných platnou
právnou úpravou - výlučne iba vecou súdu. Strana sporu - ale opäť iba v rámci limitov daných
právnou úpravou prípustnosti opravných prostriedkov - nie je zbavená možnosti brániť sa tomu, čo
v rozhodnutí súdu považuje za nesprávne, nespravodlivé a nezodpovedajúce zákonu. Tým však
samozrejme nie sú dotknuté právne dôsledky, ktoré s jej procesnou obranou spája Civilný sporový

poriadok, konkrétne to, či dovolateľom vytýkaná okolnosť (nepreskúmateľnosť) je spôsobilá založiť
prípustnosť jeho mimoriadneho opravného prostriedku. Skutočnosť, že súd svoje rozhodnutie odôvodnil
nedostatočne preto bez ďalšieho neodníma strane sporu možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v stanovisku občianskoprávneho kolégia č. 2/2016 zo dňa
3. decembra 2015, publikovanom v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 1/2016 vyslovil názor, že

účastníkovi konania by bola odňatá možnosť konať pred súdom iba takým písomným vyhotovením
rozhodnutia, ktoré by neobsahovalo ani len zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súdu. NS SR vo svojom stanovisku poukázal ďalej na závery vyjadrené v rozhodnutiach ESĽP, podľa
ktorých však o takýto výnimočný prípad môže ísť len vtedy, keď nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia
vykazuje vady „najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém“ alebo „vady zásadnej, hrubej a podstatnej

povahy“, prípadne ak sa zrušením napadnutého rozhodnutia má dosiahnuť náprava „justičného omylu“.
V preskúmavanej veci však dovolací súd nepovažoval odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku
za také, ktoré by vykazovalo také závažné vady alebo vady, ktoré by dosahovali takú intenzitu, ktorá
by v súlade so závermi NS SR, vyjadrenými vo vyššie uvedenom stanovisku (ktoré je aktuálne aj po
1.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok) zakladala prípustnosť dovolania podľa

ust. § 420 písm. f/ CSP.

13. Podľa názoru dovolacieho súdu, aj keď odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho
súdu je stručné, avšak nemožno ho posudzovať izolovane, pretože v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu -z hľadiska predmetu konania - tvoria jeden

organický celok (viď napríklad sp. zn. II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08 a sp.
zn. IV. ÚS 350/09). Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie sú zrejmé podstatné dôvody, pre
ktoré súd žalobu zamietol a na základe ktorých dospel k záveru, že inkasná úhrada nebola právnym
úkonom, ktorým dlžník neodôvodnene zvýhodnil žalovaného a že neboli splnené podmienky ukrátenia
uspokojenia niektorej prihlásenej pohľadávky. Súd prvej inštancie uviedol aj rozhodujúci dôkaz, a to

účastníkmi uzatvorenú zmluvu o franchisingu, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal a odcitoval jej
podstatné články, na základe ktorých dospel k záveru, že žalovanému bola po práve vrátená časť
majetku, ktorú dlžník - úpadca neoprávnene zadržiaval a táto nepodlieha konkurzu. Z odôvodnenia
rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento vo svojom odôvodnení podrobne uviedol skutkový a právnystav, na základe ktorého súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom sa v celom rozsahu stotožnil
so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, vrátane odôvodnenia jeho
rozsudku. Takýto postup umožňovalo odvolaciemu súdu ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.

14. Dovolací súd ďalej poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
v zmysle ktorej NS SR vo viacerých rozhodnutiach konštatoval, že možnosť konať pred súdom sa
účastníkovi neodníma ani vtedy, ak by súd vec z hľadiska hmotnoprávneho nesprávne právne posúdil
(viď R 54/2012 a tiež rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, 3Cdo/53/2011, 7Cdo/26/2010).

Nesprávnym právnym posúdením veci sa totiž strane sporu (účastníkovi) neznemožňuje realizácia
procesných práv, ktoré jej priznáva Civilný sporový poriadok (pred 1.07.2016 Občiansky súdny poriadok)
za účelom ochrany jej subjektívnych práv a právom chránených záujmov.

15. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade dovolateľom
vytýkaná vada (nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatočné odôvodnenie) nezakladá prípustnosť

mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle ust. § 420 písm. f/ CSP. Z uvedeného dôvodu dovolací
súd dovolanie podľa ust. § 447 písm. c/ CSP odmietol ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je procesne prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal
preskúmaním napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho vecnej správnosti.

16. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania
proti žalobcovi, ktorý nemal úspech (ust. § 453 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP).
Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods.
3, veta druhá CSP). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262
ods. 2 CSP).

17. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 451 ods.
2 CSP v spojení s ust. § 393 ods. 2, druhá veta CSP a ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.