Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200172
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka, členov JUDr. Evy

Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: DREVOIMPORT s.r.o., so sídlom
Kolačno2,95841Kolačno,IČO:44782179,právnezastúpenýWeis&Partnerss.r.o.,sosídlomIvánska
cesta 30/B, 821 04 Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100432154/2018 zo dňa 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví označené rozhodnutie žalovaného zo dňa 22. februára
2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101746907/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorým
bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 37 294,32 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2013, znížením
nadmerného odpočtu zo sumy 40 504,63 eura na sumu 3210,31 eura.

2. Žalobca v správnej žalobe navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane, a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa žalobcu napadnuté rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho
posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,
ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

3. Žalobca predovšetkým namietal nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly č. 102619914/2016 zo

dňa 25.02.2016 a tým aj nezákonnosť celej daňovej kontroly. Daňová kontrola trvala celkovo 759 dní,
z čoho bola celkovo prerušená po prvýkrát 362 dní a druhýkrát 45dní, teda celková doba prerušenia
dosiahla 407 dní. V oboch prípadoch došlo k prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu zaslania žiadostí
o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) do zahraničia v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č.
904/2010 zo 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej
hodnoty (ďalej len nariadenie). Žalobca poukázal na články 10 až 12 Nariadenia, podľa ktorých žiadaný
(zahraničný) orgán poskytne vyžiadané informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr

3 mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný (zahraničný) orgán už uvedenú informáciu
má, lehota sa znižuje maximálne na 1 mesiac. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na
žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán (slovenského správcu dane) o
dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať. Žalobcatiež poukázal na ustanovenie článku 7 smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci
v oblasti daní (ďalej len ako "Smernica"), podľa ktorého dožiadaný orgán poskytne informácie čo
najrýchlejšie, najneskôr však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak však dožiadaný orgán už

tieto informácie má, je potrebné ich zaslať do dvoch mesiacov od uvedeného dňa. Žalobca skonštatoval,
že stav, kedy daňová kontrola u žalobcu bola prerušená na dobu viac ako 3 mesiace (v zmysle
Nariadenia), resp. na dobu viac ako 6 mesiacov (v zmysle Smernice), je stavom nezákonným. Pri
prerušení kontroly na 1 rok a 1 mesiac správca dane výrazne prekročil maximálne lehoty stanovené
Nariadením, resp. Smernicou, po ktorých márnom uplynutí automaticky pominuli dôvody, pre ktoré bola

kontrola prerušená. Správca dane tak mal vo výkone daňovej kontroly pokračovať, čo však neučinil.
Na uvedenom nič nemení ani fakt, že správca dane posielal urgencie dožiadanému zahraničnému
orgánu. Žalobca vyslovil právny záver, že na prerušenie daňovej kontroly dlhšie ako 3 mesiace, resp.
dlhšie ako 6 mesiacov, nie je možné prihliadať, t.j. nemôže spôsobiť právny účinok predpokladaný
zákonom, ktorým je spočívanie lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Keďže podľa žalobcu došlo k
nezákonnému prerušeniu daňovej kontroly, tak o tento čas nemohlo a ani nedošlo k predĺženiu zákonom

stanovenej ročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly. Následkom nezákonného prerušenia daňovej
kontroly a z toho vyplývajúceho jej výkonu nad zákonom maximálne povolenú dobu je to, že protokol
z predmetnej daňovej kontroly nadobudol charakter nezákonne získaného dôkazu, ktorý v daňovom
(vyrubovacom) konaní nemohol byť použitý. Protokol bol podľa žalobcu získaný v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi , preto ho v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku nebolo možné

použiť ako dôkaz. Keďže však v predmetnom daňovom konaní použitý bol, došlo k naplneniu dôvodu
zrušenia napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V tomto ohľade poukázal na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 a rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave vo veciach 14S/34/2014, 14S/32/2014 a 14S/38/2014.

4. Žalobca v správnej žalobe prezentoval názor, že dôkazy zabezpečené správcom dane (svedecké
výpovede, odpovede na MVI dožiadania, vnútroštátne dožiadania) preukazujú oprávnenosť jeho nároku,
t.j. preukazujú, že obchod sa realizoval tak, ako bolo deklarované a preukazujú aj reálnu existenciu
tovaru - cukru. Poukázal pritom na konkrétne dôkazy, ktoré podľa jeho názoru svedčia v jeho prospech.
Schéma jednotlivých dodávateľov a odberateľov tovaru je nasledovná: GJ Intertrading GmbH (Rakúsko)

------ CHRISTAL FOOD Kft (HU) a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) ----- SATIS-SK s.r.o. (SR)
----- YENISEI s.r.o. (SR) ----- DREVOIMPORT s.r.o. (SR) ----- NO LIMIT FOOD LTD (UK) ----- MORE
VEGYES Kft (HU) a MÓRE-KER-TRADE Kft. (HU). K fyzickej preprave tovaru došlo len medzi GJ
Intertrading GmbH - SATIS-SK s.r.o. k maďarským odberateľom. Ostatní dodávatelia a odberatelia boli v
pozícii sprostredkujúceho predávajúceho, resp. kupujúceho, kedy dochádzalo k trojstranným obchodom

v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákonoDPH).CukorsanaúzemíSlovenskejrepublikyvkontrolovanomzdaňovacomobdobí(november
2013) skladoval v skladoch prenajatých spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. v Hornej Potôni. Majiteľ skladov
Teodor Szabó potvrdil prenájom skladovacích priestorov spoločnosti SATIS-SK s.r.o. Odpovede na
MVI dožiadania taktiež podľa žalobcu potvrdili realizáciu predmetných obchodov, vrátane trojstranných

obchodov. Konkrétne maďarská spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft. potvrdila realizáciu predmetných
obchodov aj komunikáciu so spoločnosťou SATIS-SK s.r.o. Úhrady boli vykonané bezhotovostne. V
odpovedi na MVI dožiadanie je síce uvedené, že spoločnosť mohla byť zapojená do karuselového
obchodu, uvedené je však ničím neodôvodnená domnienka. Poukázal na to, že odpoveď na MVI
neobsahovala prílohy, pričom na uvedené správca dane nereagoval a nevyžiadal si ich. Keďže tak

nespravil tak sa dopustil porušenia práv a právom chránených záujmov žalobcu a neprihliadal na všetko,
čo vyšlo pri správe daní najavo.

5. Žalobca poukázal na odpoveď českých orgánov v súvislosti s MVI, ktorá podľa jeho názoru
potvrdila reálnosť preverovaných obchodov. Namietal, že neodvedenie DPH českými spoločnosťami

v obchodnom reťazci, nemôže byť posudzované v jeho neprospech. Taktiež ostatné výsledky
realizovaných MVI potvrdzujú reálnosť obchodov v obchodnom reťazci.

6. Mal za to, že údajné rozpory v skutkových zisteniach, ktoré žalovaný uvádza na strane 30 žalobou
napadnutého rozhodnutia nie sú rozpormi vôbec, alebo sa jedná o „rozpory“, ktoré sa dajú ľahko

vysvetliť. Nesúhlasil s tým, že by svedkovia vypovedali nejasne, všeobecne a rozporuplne. Naopak
poskytujú množstvo detailov, ktoré korešpondujú s tvrdeniami žalobcu i svedkov navzájom.7. Žalobca označil tvrdenie žalovaného (str. 23 napadnutého rozhodnutia) o nepredložení
fotodokumentácie z nakládky kamiónov k zdaňovaciemu obdobiu november 2013 za nepravdivé.
Zdôraznil, že správcovi dane predložil fotodokumentáciu týkajúcu sa všetkých kontrolovaných

zdaňovacích období, pričom na fotkách je zachytený tovar pri nakládke, pri vykládke, odfotené sú aj
kamióny s jasne viditeľným EČV. Na predloženie fotodokumentácie pritom poukázal aj vo svojich
pripomienkach k protokolu a aj odvolaní podanom proti rozhodnutiu správca dane. Predložil správcovi
dane predmetnú fotodokumentáciu iba raz, a to na prenosnom USB flash disku v rámci daňovej kontroly
za zdaňovacie obdobie júl 2013, avšak dôvodne predpokladal, že zamestnanci správcu dane si tieto

fotky rozdistribuovali medzi sebou, keďže kontrolu za júl 2013 aj október 2013 vykonáva ten istý správca
dane.

8. Žalobca v správnej žalobe vytkol žalovanému, že v napadnutom rozhodnutí poukazoval na zistenia
správcu dane, vyznievajúce na prvý pohľad v neprospech žalobcu, pritom však ide o skutočnosti,
ktoré nastali u niektorého zo žalobcových subdodávateľov, odberateľov alebo prepravcov, na ktoré

subjekty žalobca nemal žiadny dosah. O týchto správcom dane zistených skutočnostiach žalobca nemal
vedomosť a ani pri vynaložení maximálnej obozretnosti takúto vedomosť nemohol získať, a preto za
ne nemôže niesť zodpovednosť. Žalobca si nielenže splnil všetky formálne povinnosti (predložením
dokladov), ale reálne vynaložil maximálnu snahu na to, aby si preventívne zabezpečil čo najviac dôkazov
o tom, že ním vykonávané obchodné transakcie s cukrom majú reálny základ (svedecké výpovede,

fotodokumentácia). Žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora, Najvyššieho súde SR
ako Nejvyššího správního soudu ČR a Ústaveného súdu Slovenskej republiky.

9. Žalovaný podľa jeho názoru v zmysle judikatúry Súdneho dvora nepreukázal, že žalobca mal alebo
mal mať vedomosť o prípadných podvodných konaniach v rámci preverovaného obchodného reťazca

a už vôbec nepreukázal, že žalobca by bol priamym úmyselným účastníkom takýchto potenciálne
podvodných konaní. Vychádzajúc z judikatúry, ktorej aplikáciu žalovaný odmietol, nemôže byť žalobca
sankcionovaný nepriznaním uplatneného nároku na odpočet DPH.

10. Záverom správnej žaloby žalobca odcitoval judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,

ktorá by sa mala aplikovať na jeho prípad. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012, ohľadne dôkazného bremena kontrolovaného
subjektu. Súčasne odkazoval na judikatúru SDEÚ, konkrétne na rozhodnutie zo dňa 03.03.2014 vo
veci C-395/02 (Transport Service), podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim

alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice,
nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Taktiež považoval rozsudky
vo veci C-285/11 zo dňa 06.12.2012 (Bonik EOOD), C-354/03 (Optigen Ltd.), C-353/03 (Fulcrum
Electronics Ltd.) a C-484/03 (Bond House Systems Ltd). Mal za to, že v jeho veci správca dane považuje
konanie obchodných partnerov žalobcu evidentne za podvodné, alebo aspoň vzbudzujúce jeho veľké

pochybností, čo bolo dôvodom na nepriznanie odpočtu dane žalobcovi. To je však v rozpore s vyššie
citovanými rozsudkami.

11. K správnej žalobe sa písomne vyjadril žalovaný a navrhol ju ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobnej
námietke smerujúcej k nedodržaniu zákonnej ročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly uviedol, že

daňovákontrolazačaladňa17.02.2014abolaukončenádňa16.03.2016doručenímProtokoluzdaňovej
kontroly. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie spôsobom
podľaosobitnéhopredpisu,ktorýmjeNariadenierady(EÚ)č.904/2010zodňa07.10.2010.Kprerušeniu
došlood14.11.2014do10.11.2015apodruhýkrátod30.11.2015do13.1.2016.Vtomtoohľadežalovaný
poukázal na závery vyslovené Ústavným súdom Slovenskej republiky v uznesení č. IV. ÚS 116/2013-11

zo dňa 28.02.2013.

12. Zdôraznil, že v rámci daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie november 2013 bolo potrebné získať
informácie z daňových správ viacerých členských Štátov EÚ (boli zaslané žiadosti o MVI do Maďarska,
Veľkej Británie, Nemecka, Českej republiky), z čoho potom vyplynula zložitosť daného prípadu, pokiaľ

ide o rozsah vykonaného dokazovania. V prípadoch, keď požiadaný orgán nepostupoval podľa tohto
nariadenia o spolupráci, nemožno túto skutočnosť pripísať na ťarchu správcovi dane a vytýkať mu
porušenie právnej povinnosti. Správca dane bol činný, priebežne zasielal urgencie na žiadosti, na ktoré
požiadaný orgán neodpovedal v stanovenej lehote, pričom až po zaslaní niekoľkých urgencií došlakonečná odpoveď. Dĺžka daňovej kontroly nebola zo strany správcu dane umelo predlžovaná zneužitím
inštitútu prerušenia daňovej kontroly.

13. Podľa žalovaného z vykonaného dokazovania správcu dane a vyhodnotenia všetkých skutočností
zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností (podrobne
uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí, ako aj rozhodnutí správcu dane), správca dane
oprávnene dospel k záveru, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu
neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa

jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu. Žalovaný mal za to,
že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva
v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na
faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru majú čisto
umelý charakter s cieľom získať odpočítanie dane. Právo na odpočítanie dane je ale možné uplatniť len
v prípade, ak neexistuje zneužívajúce konanie.

14. Trval na tom, že daňový únik vznikol v umelom obchodnom reťazci už u obchodnej spoločnosti
SATIS-SK s.r.o., ktorá v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. Štvrťrok 2013
nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, hoci podľa predložených faktúr mala
tovar - kryštálový cukor nadobudnúť od nemeckej spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH a

maďarskej spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. A hoci na výstupe v daňovom priznaní za 4. štvrťrok 2013
uviedla daňovú povinnosť len 23 750 eur, nasledujúca spoločnosť YENISEI s.r.o. si na základe faktúr od
spoločnosti SATIS-SK s.r.o. uplatnila v zdaňovacom období november 2013 odpočítanie dane v sume
cca 50 460 eur. Spoločnosť YENISEI s.r.o., ktorá si v podanom daňovom priznaní uplatnila odpočítanie
dane z faktúr od spoločnosti SATIS-SK s.r.o, zároveň priznala DPH z faktúr vystavených pre žalobcu,

pri vysokom obrate (cca 260 000 eur) vykázala len nízku daňovú povinnosť ( 200 eur). Táto spoločnosť
v mesiaci november 2013 všetok cukor, ktorý mala obstarať od spoločnosti SATIS-SK s.r.o. v ten istý
deň fakturovala žalobcovi, ktorý bol v reťazci konečným odberateľom na území Slovenskej republiky.
Žalobca získal neoprávnenú výhodu tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa YENISEI
s.r.o. v sume 37 294,32 eur a následne uplatnil oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania

predmetného tovaru do iného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH britskej spoločnosti NO LIMIT
FOOD Ltd., pričom tovar mal byť prepravený priamo maďarskej spoločnosti, ktorá bola podľa vyjadrenia
maďarskej finančnej správy zahrnutá v podvodnom reťazci v decembri 2013 s cieľom predať tovar mimo
územia Slovenskej republiky (zmiznutý obchodník).

15. K vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe podal žalobca repliku, v ktorej poukázal na odborný
článok W. A. k zákonnosti daňovej kontroly z hľadiska dĺžky jej trvania. Opakovane poukázal na to, že
v predmetom prípade bola daňová kontrola prerušená až dvakrát. Prvýkrát na 362 dní a následne na
45 dní. Samotné prerušenie tak bolo dlhšie ako je dĺžka maximálne povolenej jednoročnej lehoty na
výkon celej daňovej kontroly. Podľa žalobcu mohol správca dane nahliadnuť do spisov ohľadne iných

zdaňovacích období, v ktorých tiež bolo vykonávané MVI, a to dvakrát. Taktiež mohol žiadosti o MVI
podať naraz, a nie postupne.

16. Súčasne mal za to, že v rámci medzinárodnej výmeny informácii sa nepodarilo vyvrátiť nadobudnutie
tovaru - cukru maďarskými spoločnosťami. Okrem toho sa správcovi dane a žalobcovi nepodarilo ničím

preukázať, že mohol čo i len vedieť o údajných podvodných konaniach vo vzťahu k DPH.

17. Následne žalovaný zotrval na svojich pôvodných vyjadreniach a zdôraznil, že žalobca si nepreveril
svojich nových obchodných partnerov, nepreukázal dostatočnú opatrnosť a odbornú starostlivosť, keď
napriek tomu, že bežne neobchodoval s komoditou cukor (obchodoval s drevom), nepožadoval od

dodávateľa YENISEI s.r.o. žiadne certifikáty tovaru, doklady preukazujúce pôvod tovaru a súčasne si
nesplnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona č. 152/1995 Z.z. a neoznámil príslušnému orgánu
kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom. V tejto súvislosti poukázal
aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora (napr. Teleos). Okrem toho trval na tom, že žalobca musel
mať vedomosť o maďarských spoločnostiach, ktorým mal byť tovar dodaný jeho odberateľom NO LIMIT

FOOD Ltd., nakoľko tovar podľa CMR mal byť doručovaný priamo do Maďarska. Okrem toho obchody
s cukrom sa uskutočňovali v jednom sklade (Horná Potôň) do ktorého bol v jeden deň tovar dovezený z
Rakúska spoločnosti SATIS-SK s.r.o. a súčasne v tento deň mal byť v tento deň odvezený do Maďarska,
spoločnostiam, ktoré sú nekontaktné, pričom sa predával za nižšiu cenu, než za akú bol nakúpený.18. V poslednom vyjadrení žalobca zotrval na všetkých svojich doterajších vyjadreniach, pričom predložil
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 11S/115/2017 vydaný v jeho inej právnej veci za iné zdaňovacie

obdobie.

19. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutia a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel
k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

20. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100432154/2018 zo dňa 22.02.2018, potvrdzujúceho rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.
101746907/2017 zo dňa 11.08.2017, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený
rozdiel v sume 37 294,32 eur na dani z pridanej hodnoty, znížením nadmerného odpočtu zo sumy 40
504,63 eur na sumu 3210,31 eur za zdaňovacie obdobie november 2013.

21. Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín ako správca dane vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za
zdaňovacie obdobie november 2013. Daňová kontrola začala dňa 17.02.2014 na základe Oznámenia
o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti.

V období od 14.11.2014 do 10.11.2014 bola prerušená z dôvodu, že bolo potrebné získať informácie
spôsobom podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010
o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Následne
bola opätovne prerušená dňa 30.11.2015 do 13.01.2016, a to znova z dôvodu potreby realizovať
medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len MVI). Daňová kontrola bola ukončená dňa 16.03.2016

doručením Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti žalobcovi.

22. Bolo zistené, že žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá sa zameriavala na obchodovanie
s drevom, avšak v kontrolovanom zdaňovacom období sa žalobca zaoberal aj obchodovaním s

kryštálovým cukrom. V súvislosti s nákupom kryštálového cukru si žalobca v zdaňovacom období
november 2013 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty z faktúr (podrobne uvedených v
prvostupňovom rozhodnutí) vystavených spoločnosťou YENISEI s.r.o., Komárňanská 2/B, 947 01
Hurbanovo (od 05.11.2014 Aňalské záhrady 1829, 946 51 Nesvady), IČO: 46 449 221. Vychádzajúc
z predložených dodávateľských faktúr v mesiaci november 2013 nakúpil žalobca kryštálový cukor v

množstve 312,30 ton.

23. Správca dane preveroval obchodný reťazec v rámci ktorého došlo k obchodovaniu s predmetným
tovarom-kryštálovýmcukrom adospelkzáveru,ževzdaňovacomobdobínovember2013išlooreťazec
spoločností 1.) GJ Intertrading GmbH (Rakúsko) - 2.) CHRISTAL FOOD Kft (HU) a Balinger Lebensmittel

Kontor GmbH (DE) - 3.) SATIS-SK s.r.o. (SR) - 4.) YENISEI s.r.o. (SR) - 5.) DREVOIMPORT s.r.o. (SR)
- 6.) NO LIMIT FOOD LTD (UK) - a maďarské spoločnosti a to buď 7.) MORE VEGYES Kft (HU) alebo
MÓRE-KER-TRADE Kft. (HU). K dodaniu (preprave) tovaru došlo od rakúskej spoločnosti uvedenej v
reťazci ako 1) priamo slovenskej spoločnosti SATIS-SK s.r.o. do skladu v Hornej Potôni. V ten istý deň
akomaloprísťkdoručeniutovarudoskladuvHornejPotôni,prebehliďalšieobchodyvreťazci,konkrétne

došlo k predaju tovaru spoločnosti YENISEI s.r.o. a následnému predaju žalobcovi, ktorý obratom tovar
predal spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká Británia), ktorá žiadala tovar doručiť svojmu maďarskému
odberateľovi. Podľa CMR predloženého žalobcom, ktorý vykonával prepravu mala byť odberateľom
spoločnosť Cornexi Food Kft. podľa údajov získaných z britskej finančnej správy dožiadaním malo
ísť o spoločnosť MORE VEGYES Kft (HU) resp. MÓRE-KER-TRADE Kft.. V zmysle uvedeného boli

zistené ohľadne nedostatky v dokladoch preukazujúcich dodanie tovaru do Maďarska, keď dodávateľ
a odberateľ disponujú kópiou jedného prepravného dokladu s pečiatkami prevzatia dvoch rôznych
subjektov. Žalobca nepreukázal žiadnym dokladom komu mal v zmysle poverenia od spoločnosti NO
LIMIT FOOD Ltd (Veľká Británia) tovar v Maďarsku doručiť a odovzdať.

24. K obchodom so spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká Británia) žalobca predložil ako dôkaz o
trojstrannom obchode rámcovú zmluvu zo dňa 25.06.2013, nepredložil však žiadne objednávky, ktorými
sa táto rámcová zmluva realizovala. Zo samotnej rámcovej zmluvy nie je možné dovodiť, že malo ísť
o trojstranné obchody. Okrem toho prevzatie tovaru v Maďarsku zostalo sporné vzhľadom na to, žeexistujú dve rôzne kópie prepravného dokladu. Pokiaľ ide o pohyb motorových vozidiel tieto sa v zmysle
Elektronického systému vozidiel pohybovali na vymedzených úsekoch ciest. V skladových priestoroch
v Hornej Potôni sa však neviedla evidencia prichádzajúcich vozidiel.

25. Taktiež bolo zistené, že spoločnosť SATIS-SK, s.r.o. nakupovala tovar za 650 eur za tonu, ale ten istý
cukor predala spoločnosti YENISEI s.r.o. za 572 až 600 eur a tá ho predala žalobcovi za sumu v rozpätí
582 eur až 620 eur za tonu. Žalobca cukor predal (fakturoval) spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká
Británia) v cene 627 až 668 eur za tonu. Fakturácia medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI

s.r.o., žalobcom a NO LIMIT FOOD Ltd prebehla v ten istý deň, pričom všetky spoločnosti majú zriadený
účet v tej istej bankovej inštitúcii.

26. Okrem toho nebol zistený pôvod tovaru - kryštálového cukru, keď už spoločnosť SATIS-SK s.r.o.
nemala žiadne doklady o pôvode cukru, a teda ich nemohla odovzdať svojmu odberateľovi YENISEI
s.r.o.. Správcovi dane konateľ tejto spoločnosti síce predložil kópie certifikátov vystavených v Srbsku,

avšak s vymazaným menom obchodného partnera, ktorému boli vydané.

27. Žalobca si nesplnil zákonnú povinnosť v zmysle zákona č. 152/1995 Z.z. a neoznámil príslušnému
orgánu kontroly obchodovanie s potravinárskou komoditou. Uvedenú povinnosť si nesplnil ani jeho
dodávateľ spoločnosť YENISEI s.r.o. a ani spoločnosť SATIS-SK s.r.o..

28. Správca dane poukázal na skutočnosť, že na adrese Horná Potôň 1221 má svoje sídlo aj spoločnosť
PACK CENTRUM s.r.o., ktorá deklaruje ako hlavný predmet svojej činnosti práve obchodovanie s
cukrom. A tieto skladové priestory boli prenajaté aj iným spoločnostiam obchodujúcim s touto komoditou.
Z uvedeného správne orgány dovodili, že v predmetnom sklade sa cukor nachádzal a preprava tovaru

do tohto skladu ako aj z neho sa týkala aj iných spoločností. Súčasne bolo zistené, že ani jedna zo
slovenských spoločností zapojená v obchodnom reťazci nepredložila skladovú evidenciu.

29. Správne orgány poukázali aj na skutočnosť, že spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v podanom daňovom
priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného

členského štátu, hoci podľa predložených faktúr mala tovar - kryštálový cukor nadobudnúť od nemeckej
spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH a maďarskej spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft.

30. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. vo februári 2014 zmenila spoločníka a konateľa pričom bolo odovzdané
aj účtovníctvo spoločnosti. Novým konateľom a spoločníkom spoločnosti SATIS-SK s.r.o. sa mal stať

N. J. z obce D.. Všetky účtovné a daňové doklady mali byť odovzdané novému konateľovi na základe
odovzdávajúceho protokolu, ktorý taktiež nebol predložený.

31. Z odpovede nemeckej finančnej správy na žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií k
spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH, Buhrenstrasse 15, 72336 Balingen, IČ DPH: DES

15354346, vyplýva, že súčasťou zaslanej odpovede bola schéma zobrazujúca obchodné vzťahy
spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH so svojimi dodávateľmi a odberateľmi (zákazníkmi).
Podľa predmetnej schémy nemecká spoločnosť nakupovala potraviny (kryštálový cukor, dlhozrnnú
ryžu, mlieko) od dodávateľov z Českej republiky, Slovenska a Maďarska. Nakúpený tovar nikdy
neskladovala, ale bol prepravený priamo od jej dodávateľa k odberateľovi. Odberateľmi spoločnosti

Balinger Lebensmittel Kontor GmbH boli prevažne spoločnosti zo Slovenska, pri ktorých sa ďalším
šetrením zistilo, že sú nekontaktné, na adrese sídla sa nenachádzajú, so správcom dane nekomunikujú,
nepodávajú daňové priznania. Zo zaslanej schémy správca dane zistil, že všetok cukor, ktorý spoločnosť
Balinger Lebensmittel Kontor GmbH fakturovala v roku 2013 spoločnosti SATIS-SK s.r.o., bol nakúpený
od českej spoločnosti JaS Trading s.r.o., Slovácka 665, Mutenice. Spoločnosť Balinger Lebensmittel

Kontor GmbH uskutočňovala dodávky cukru v rámci trojstranného obchodu. Cukor bol prepravovaný
priamozČeskejrepublikyzospoločnostiJaSTradings.r.o.naSlovenskodospoločnostiSATIS-SKs.r.o..

32. Správca dane sa ďalej vo svojom rozhodnutí zameral aj na vyhodnotenie obsahu svedeckých
výpovedí. Svedkyňa G. X. pred správcom dane uviedla, že bývala prítomná pri preberaní tovaru, no

iba na adrese D. O. X, Q. M.. Ani raz počas ústneho pojednávania nespomenula sklady na adrese
Horná Potôň 1221 a neuviedla, že by bývala prítomná pri preberaní tovaru aj v týchto skladoch. Vo
svojich pripomienkach žalobca tiež uviedol, že "pani G. X. skontrolovala množstvo, kvalitu, druh tovaru
a kontaktovala spoločnosť DREVOIMPORT s.r.o. - konkrétne pána Ing. H. U., ktorý tento tovar vskladových priestoroch prebral." Počas svedeckej výpovede pani X. uviedla, že pána H. U. ani pána
D. Y. nepozná. Ing. H. U. sa tiež vyjadril, že pani X. nepozná, pričom prítomný pri preberaní cukru mal
byť iba raz, aj to len skladoch v Hornej Potôni. Svedok D. Y. uviedol, že býval prítomný pri nakladaní

tovaru v Nových Zámkoch, no nevedel si spomenúť ako sa to tam volalo a neskôr v Hornej Potôni. Podľa
jeho vyjadrenia v Hornej Potôni býval pri nakládkach prítomný ešte jeden starší pán v okuliaroch a traja
skladníci. Toto vyjadrenie svedka je v rozpore s vyjadrením vlastníka skladov v Hornej Potôni, ktorý
uviedol, že pri nakladaní a vykladaní tovaru bol prítomný on, vodič kamiónu, v niektorých prípadoch pán
X. a pani, ktorej meno si nepamätá. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že vyjadrenia jednotlivých

svedkov ohľadom vykladania a nakladania kryštálového cukru si navzájom odporujú, pričom sú aj v
rozpore s tvrdeniami žalobcu. V súvislosti s tvrdeniami Ing. H. U. a D. Y., ktorí na záver svojich výpovedí
uviedli, že "v Hornej Potôni sa nachádzalo viac materiálu ako sa nakladalo, "resp." že v Hornej Potôni
boli veľké haly plné cukru a v živote toľko cukru nevideli," správca dane poukázal na to, že z verejne
dostupných informácií možno zistiť, že na adrese Horná Potôň 1221 má svoje sídlo aj spoločnosť PACK
CENTRUM s.r.o., ktorá deklaruje, že hlavným predmetom jej podnikania je veľkoobchod s cukrom a s

čokoládou. Podľa vyjadrenia majiteľa skladov pána W. Y., sklady majú rozlohu 12x30 m, no spoločnosť
SATIS-SK s.r.o. mala mať prenajatú len časť (80 m2). Z uvedeného je zrejmé, že zvyšné sklady boli
prenajaté iným spoločnostiam, ktoré sa tiež zaoberali obchodom s cukrom, a preto sa v Hornej Potôni
mohli nachádzať "veľké haly plné cukru," tak ako to uvádzali svedkovia vo svojich výpovediach.

33. K uvedeným záverom dospeli správne orgány na základe vykonaných výsluchov, vykonaných
dopytov a výsledkov MVI. Uvedené tvorilo základ pre rozhodovanie správcu dane ako žalovaného, ktorý
na odvolanie žalobcu, žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Správca
dane z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého cieľom bolo
zneužitie princípu neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Zistenia nasvedčujú

tomu,žesajednáotypickýobchodnýreťazec,ktorýmávšetkyznakykaruselovéhoobchodu.Bolizistené
objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú zneužitie práva v oblasti DPH. Plnenia deklarované zo strany
dodávateľa pre žalobcu a zároveň plnenia deklarované na faktúrach, na ktorých sú uvedené tuzemské a
zahraničné spoločnosti ako dodávatelia tovaru, majú čisto umelý charakter s cieľom získať odpočítanie
dane. Jediným cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov,

ako sú objednávky, dodacie listy, výpisy z účtu alebo prepravné doklady, bolo získanie daňovej výhody.
Z predložených dokladov a zo skutočností zistených správcom dane ohľadom dodávok
kryštálového cukru vyplýva, že pri obchodovanom tovare nebol v priebehu daňovej kontroly hodnoverne
preukázaný jeho skutočný pôvod, existencia v deklarovaných množstvách a ani jeho pohyb v reťazci
tuzemských a zahraničných spoločností. Predmetný obchod bol zo strany kontrolovaného daňového

subjektu objektívne preukázaný len po formálnej stránke.

34. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

35. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služieb vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

36. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľom dodané.

37. Podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len "SSP") ak správny súd
po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
rozsudkom ju zamietne.

38. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že
žaloba nebola podaná dôvodne.

39. Správny súd posúdil vec v intenciách podanej správnej žaloby, pričom jednotlivé žalobné námietky
považuje za nedôvodné. Žalobca v prvom rade namietal nezákonnosť daňovej kontroly, keď daňová

kontrola trvala celkovo 759 dní, vrátane dvoch prerušení z dôvodu podania žiadosti o MVI. Poukazoval
pritom na lehoty stanovené pre poskytnutie takejto informácie v článkoch 10 až 12 Nariadenia Rady
EU č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010, podľa ktorých žiadaný (zahraničný) orgán poskytne vyžiadané
informácie tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr 3 mesiace po dni prijatia žiadosti, ako aj naustanovenie článku 7 smernice Rady č. 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej
len ako "Smernica"), podľa ktorého dožiadaný orgán poskytne informácie čo najrýchlejšie, najneskôr
však do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti.

40. Pri posudzovaní otázky zákonnosti trvania daňovej kontroly správny súd vo všeobecnosti konštatuje,
že daňová kontrola bez pochybností priamo zasahuje do právnej sféry daňového subjektu. Práve s
poukazom na uvedené je zákonom stanovená maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly, a to na jeden
rok s tým, že sa táto doba fakticky predlžuje o dobu prerušenia daňovej kontroly podľa § 61 Daňového

poriadku. Keďže takýmto postupom dochádza reálne k predĺženiu daňovej kontroly je potrebné, aby k
nemu dochádzalo v súlade so zákonom, a na nevyhnutne dlhý čas tak. Okrem toho ďalším účelom
stanovenia lehoty pre realizáciu daňovej kontroly je stimulácia správcu dane k včasnému výkonu jeho
práv a povinností. Uvedené potom súvisí aj s povinnosťou správcu dane postupovať pri daňovej kontrole
účelne a tak, aby daňovú kontrolu skončil v primeranej lehote.

41. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že v prejednávanej veci bol vecou preverovania obchodný
reťazec, ktorého sa zúčastnili okrem obchodných spoločností so sídlom v Slovenskej republike aj ďalšie
subjekty so sídlami v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Veľkej Británii, pričom tu existovala objektívna
potreba tieto jednotlivé články obchodu preveriť a zistiť informácie za účelom preverenia uplatneného
nároku žalobcu v zdaňovacom období november 2013. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. 60 v Zbierke č. 7/2016, v ktorom
bolo okrem iného uvedené, že “..ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie
medzinárodnej výmeny informácii... ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do
jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru.“ V skutkovej
situácii ako je v prejednávanej veci je podľa názoru správneho súdu legitímne, ak správca dane využije

inštitút MVI a preverí skutočnosti podstatné a rozhodujúce pre posúdenie veci žalobcu.

42. V prejednávanej veci správca dane pristúpil dvakrát k prerušeniu daňovej kontroly pričom z dôvodu
oneskoreného poskytnutia informácie zo strany zahraničného (dožiadaného) orgánu trvalo v poradí
prvé prerušenie daňového konania až 362 dní. Skutočnosť, že tieto potrebné a požadované informácie

neboli správcovi dane doručené rýchlejšie, resp. v lehotách určených v nariadení alebo smernici,
nemôže ísť na ťarchu správcu dane. Uvedené lehoty majú vo svojej podstate procesný charakter, ich
uplynutím nezaniká dožiadanému orgánu povinnosť informáciu poskytnúť a na druhej strane žiadajúcej
strane právo sa informácie domáhať. Ich stanovenie má síce motivovať orgány konať v primeranej
lehote, ak však nie sú tieto lehoty dodržané, neznamená to automaticky pre správcu dane povinnosť

pokračovať v daňovej kontrole, a to aj bez takýchto informácii. Podľa názoru súdu správca dane
postupoval v prejednávanej veci v súlade so zákonom. Daňová kontrola bola podľa názoru správneho
súdu prerušená v súlade s § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku z dôvodu, že bolo potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Súčasne je dôvodný názor žalovaného, že
ak dožiadané orgány nepostupovali podľa príslušných predpisov, nemožno túto skutočnosť pripísať na

ťarchu správcovi dane. Správca dane bol v procese vybavovania dožiadaní vo vzťahu k dožiadaným
zahraničným orgánom primerane aktívny. V prípadoch, keď dožiadaný orgán neodpovedal v stanovenej
lehote, zasielal priebežne urgencie. Podľa názoru správneho súdu daňová kontrola nebola zo strany
správcu dane umelo predlžovaná a nie sú tu skutočnosti umožňujúce vysloviť záver, že by došlo k
zneužitiu inštitútu prerušenia daňovej kontroly. Uvedený záver správny súd vyslovil aj v inej právnej veci

žalobcu vedenej na tunajšom súde pod sp. 13S/34/2017.

43. Súčasne žalobca tvrdil, že z vykonaného dokazovania vyplynula reálnosť obchodov a jeho nárok
na odpočet dane. Poukazoval pritom na jednotlivé dôkazy, z ktorých podľa jeho názoru vyplynulo,
že obchody boli realizované tak, ako bolo deklarované na faktúrach. V tejto súvislosti správny súd

konštatuje, že správca dane dostatočne zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne skutkové závery a
vec následne aj správne právne posúdil. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistení,
že:

- tak konateľ žalobcu, ako aj konatelia spoločností YENISEI s.r.o. (dodávateľ) a SATIS-SK s.r.o.

(subdodávateľ) ako aj vypočutý svedkovia, ktorí sa mali na nakládke, vykládke, kontrole tovaru podieľať
vyjadrovali nejasne a rozporuplne. Aj žalobcom navrhovaní svedkovia, ktorí sa mali zúčastňovať
odovzdávania a preberania tovaru, ako aj kontroly kvality, si vo svojich výpovediach navzájom odporovali
a ich vyjadrenie sú aj v rozpore s tvrdeniami žalobcu a s vyjadrením vlastníka skladov v Hornej Potôni;- nebol preukázaný pôvod tovaru, spoločnosť SATIS-SK s.r.o. a ani žalobca nevlastnili a ani nepredložili
žiadne doklady o pôvode cukru a ani žiadne certifikáty; doklady, ktoré dodatočne predložila spoločnosť

YENISEI s.r.o., nemohli byť dôkazom o pôvode cukru fakturovaného v mesiaci november 2013, nakoľko
nie je zrejmé pre koho boli vystavené;

- spoločnosť SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o. a ani žalobca si nesplnili zákonnú povinnosť oznámiť
príslušnému orgánu kontroly potravín svoju činnosť v oblasti obchodovania s kryštálovým cukrom;

- hoci spoločnosť SATIS-SK s.r.o. nakúpila kryštálový cukor od spoločnosti CHRISTAL FOOD Kft. a od
spoločnosti Balinger Lebensmittel Kontor GmbH v cene 655 eur za tonu cukru, ten istý cukor predala
spoločnosti YENISEI s.r.o. za 572 až 600 eur a tá ho predala žalobcovi v cenovom rozpätí 582 eur až
620 eur za tonu. Žalobca ho ďalej fakturoval spoločnosti NO LIMIT FOOD LTD. v cene 627 resp. 668
eur za tonu. Je nanajvýš nepravdepodobné, že sa v reťazci spoločností SATIS-SK s.r.o., YENISEI s.r.o.,

DREVOIMPORT s.r.o. a NO LIMIT FOOD LTD predával za nižšiu cenu, než za akú ju spoločnosť SATIS-
SK s.r.o. nakupovala, resp. aká bola v tom čase bežná na trhu, pričom k tejto cene bolo treba prirátať aj
náklady za dopravu, balenie, skladovanie, zisk obchodníka, aby sa dosiahla celková cena za tonu cukru;

- žalobca sa zúčastnil reťazového obchodu, z ktorého získal daňovú výhodu tým, že si uplatnil

odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa YENISEI s.r.o., pričom daň na predchádzajúcich stupňoch
nebola odvedená do štátneho rozpočtu, pričom on deklaroval intrakomunitáme dodania s oslobodením
od dane. Spoločnosť SATIS-SK s.r.o. v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november
2013 nepriznala žiadne nadobudnutia tovaru z iného členského štátu. Na riadkoch 03 a 04 daňového
priznania uviedla základ dane 118 750 eur a DPH 23 750 eur, čo sú omnoho nižšie sumy, než aké

boli uvedené na faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane ďalší článok v reťazci. Spoločnosť
YENISEI s.r.o. si uplatnila z faktúr od tejto spoločnosti odpočítanie DPH v sume cca 50 460 eur. Aj
keď priznala daň z faktúr vystavených pre žalobcu, pri vysokom obrate (cca 260 000 eur) vykázala
v daňovom priznaní len nízku daňovú povinnosť (200 eur). Spoločnosť YENISEI s.r.o. bola v pozícii
sprostredkujúceho kupujúceho. Cukor neskladovala, nemanipulovala s ním. Tovar následne fakturovala

žalobcovi, ktorý si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr do tohto dodávateľa v sume 37 294,32 eur a v ten
istý deň si uplatnil aj oslobodenie od dane z intrakomunitárneho dodania do iného členského štátu podľa
§ 43 zákona o DPH;

- nebol preukázaný trojstranný obchod medzi žalobcom, spoločnosťou NO LIMIT FOOD Ltd. a

maďarským odberateľom ako aj dodanie tovaru maďarskému odberateľovi, keď jednak nebola
predložená žiadna zmluva, z ktorej by bolo možné dovodiť dojednanie takéhoto trojstranného obchodu,
nebolo zrejmé na akom základe žalobca uskutočnil prepravu maďarskej spoločnosti a v konečnom
dôsledku komu a či vôbec bol tovar do Maďarska skutočne prepravený. Uvedené pochybnosti vyplývajú
aj z nezrovnalostí z dokladov, keď z tej istej prepravy existujú dva doklady potvrdené rôznymi

spoločnosťami.

- Bol zistený obchodný reťazec 1.) GJ Intertrading GmbH (Rakúsko) - 2.) CHRISTAL FOOD Kft (HU)
a Balinger Lebensmittel Kontor GmbH (DE) - 3.) SATIS-SK s.r.o. (SR) - 4.) YENISEI s.r.o. (SR) - 5.)
DREVOIMPORTs.r.o.(SR)-6.)NOLIMITFOODLTD(UK)-amaďarskéspoločnostiatobuď7.) MORE

VEGYES Kft (HU) alebo MÓRE-KER-TRADE Kft. (HU). Špecifikom tohto reťazca je, že k dodaniu
tovaru došlo od rakúskej spoločnosti uvedenej v reťazci ako 1) priamo slovenskej spoločnosti SATIS-
SK s.r.o. do skladu v Hornej Pôtoni. V ten istý deň ako malo prísť k doručeniu tovaru do skladu v Hornej
Potôni, prebehli ďalšie obchody v reťazci, konkrétne došlo k predaju tovaru spoločnosti YENISEI s.r.o.
a následnému predaju žalobcovi, ktorý obratom tovar predal spoločnosti NO LIMIT FOOD Ltd (Veľká

Británia), ktorá žiadala tovar doručiť svojmu maďarskému odberateľovi. S poukazom na uvedené mal
byť tovar prepravený od rakúskeho dodávateľa priamo na Slovensko (Horná Potôň) a v ten istý deň
ďalej predaný a prepravovaný do Maďarska. K fakturácii medzi spoločnosťami SATIS-SK s.r.o., YENISEI
s.r.o.,žalobcomaspoločnosťouNOLIMITFOODLtd.došlovtenistýdeň,pričomvšetkytietospoločnosti
majú zriadené svoje bankové účty v tej istej bankovej inštitúcii.

- Nemecká spoločnosť Balinger Lebensmittel Kontor GmbH s cukrom nikdy nemanipulovala,
neskladovala ho, nenakladala, nevykladala, len vystavovala faktúry ako sprostredkujúci kupujúci. Zo
zistení nemeckej finančnej správy vyplynulo, že obchodovala zo spoločnosťami zo Slovenska, Českejrepubliky a Maďarska a jej odberateľmi boli najmä slovenské obchodné spoločnosti, ktoré nepodávajú
daňové priznania, zo správcom dane nekomunikujú, resp. nepriznávajú daň. V obdobnej pozícii bola aj
spoločnosť CHRISTAL FOOD Kft.

- správca dane napriek rozsiahlemu dokazovaniu nezistil fyzickú existenciu tovaru v takých množstvách,
aké boli deklarované vo vyššie uvedenom reťazci spoločností. Taktiež nebolo možné preveriť nielen
pôvod tovaru, ale ani jeho konečnú spotrebu, nakoľko maďarské spoločnosti sú nekontaktné, so
správcom dane nespolupracujú.

44. Na základe vyššie uvedeného správne orgány zhodne dospeli k záveru, že sa jedná o typický
obchodný reťazec, ktorý má znaky karuselového obchodu. Žalovaný uviedol, že dôvodom neuznania
sporných faktúr je skutočnosť, že nemajú základ v reálnom plnení. Opakovane konštatoval, že
preverovaním celého obchodného reťazca bolo zistené, že u jednotlivých článkoch nebol hodnoverne
preukázaný skutočný pôvod tovaru, jeho existencia v deklarovaných množstvách a ani fyzický pohyb v

reťazci tuzemských a zahraničných spoločností. Vyslovil podozrenie, že išlo len o „fakturačné“ obchody,
pri ktorých pridaná hodnota nevzniká. Z uvedenými závermi sa správny súd vzhľadom na výsledky
dokazovania v administratívnom konaní plne stotožňuje.

45. Rovnako sa správny súd stotožňuje so závermi žalovaného, že žalobca, ktorý je primárne

obchodníkom s drevom, si pri obchodovaní s novou komoditou - kryštálovým cukrom riadne nepreveril
svojich obchodných partnerov, nesplnil si svoje povinnosti, ktoré pre neho vyplývali z dôvodu
obchodovania s potravinárskou komoditou, nevenoval dostatočnú, resp. nijakú pozornosť preukázaniu
pôvodu tohto tovaru. Správny súd pritom poukazuje na publikované rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 6Sžk/30/2017 zo dňa 31.01.2018 v zmysle ktorého „ v prípade, že

daňové orgány oprávnene a dôvodne spochybnia existenciu a pôvod tovaru, ktorý mal byť predmetom
obchodovania, je dôvodne namieste otázka, s akou odbornou starostlivosťou daňový subjekt pristupoval
k realizácii zdaniteľného obchodu, keď obchodoval s niečím, čo neexistovalo. Obchod, o ktorom svedčí
len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak,
dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej

hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci.“

46. Najvyšší súd Slovenskej republiky opakovane vo svojich rozhodnutiach poukazuje na to, že Súdny
dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia (due diligence), ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,

ktoré uskutoční, nebude viesť na daňovom podvode. Okrem toho sám poukazuje na svoju ustálenú
rozhodovaciu činnosť (napríklad aj rozsudky 5Sžf/97/2010, 2Sžf/4/2009, 3Sžfk 42/2017) v ktorých
poukazuje nielen na zásadu poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že podnikateľ má mať
vedomosťosubjektochvspoluprácisktorýmirealizujesvojupodnikateľskúčinnosť.Aktakétovedomosti
nemá, ide o podnikanie, ktoré nepožíva ochranu.

47. Správny súd ďalej poukazuje na to, že platca dane má nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
za predpokladu, že splní zákonné podmienky pre úspešné uplatnenie tohto nároku, medzi ktoré patrí
práve preukázanie jeho oprávnenosti. Ak správca dane určeným spôsobom vyjadrí pochybnosť o tvrdení
daňového subjektu, je tento povinný tvrdené skutočnosti preukázať a pokiaľ tak neučiní a nevyvráti

pochybnosti správcu dane, neunesie dôkazné bremeno a správca dane je oprávnený daň stanoviť
alebo uplatnený daňový odpočet neuznať. Daňový subjekt pritom preukazuje všetky skutočnosti, ktoré
je povinný uvádzať v priznaní, hlásení alebo vyúčtovaní. Dôkazné bremeno unesenie daňový subjekt
iba vtedy, ak ním predložené dôkazy zapadajú do rámca objektívne zisteného skutkového stavu veci.
Pokiaľ však voči takto zistenému skutkovému stavu takéto dôkazy neobstoja, je na daňovom subjekte,

aby predložil iné dôkazy. Pokiaľ tak neučiní, znamená to neunesenie dôkazného bremena so všetkými
dôsledkami z toho vyplývajúcimi.

48. V rozsudku Európskeho súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, Optigen Ltd., v spojených veciach
C-354/03, C-355/03 a C-484/03, [2006] ECR I-483, a následne aj v rozsudku Európskeho súdneho dvora

zo dňa 06.07.2006, Kittel, v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04, [2006] ECR I-6161,
bolo konštatované, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa vo
svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré
je súčasťou podvodu na DPH, a to aj vtedy ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritéria , na ktorýchsú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Správny súd konštatuje, že
boj proti podvodom, daňovým únikom a pred prípadným zneužitím systému dane z pridanej hodnoty,
je cieľom uznaným a podporovaným smernicou 2006/2012. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a

súdomzamietnuťpriznanieprávanaodpočítaniedanezpridanejhodnoty,aksasohľadomnaobjektívne
skutočnosti preukáže že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. (rozsudok
Súdneho dvora EÚ Bonik, C-285/11). Predpokladom aplikácie vyššie uvedených rozhodnutí Súdneho
dvora je však nespochybnenie existencie daňového plnenia. V predmetnej právnej veci však správne
orgány uvedené kvalifikovaným spôsobom spochybnili, pričom ich úvahy vznikli na základe logickým

spôsobom vyhodnotených zistení, ktoré už boli označené vyššie.

49. Ak by aj nedošlo k takémuto kvalifikovanému spochybneniu existencie daňového plnenia tak je
potrebné uviesť, že vyššie uvedené rozsudky umožňujú platcom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú
súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných
subjektov v prípadoch, kedy svoje daňové povinnosti sami riadne plnili. Avšak akýkoľvek i nedbalostný

podiel pre obchodníkov zakladá negatívne účinky. Pre podnikateľov závery Európskeho súdneho dvora
neznamenajú iba bezbrehú ochranu nároku na odpočet dane, ale znamenajú okrem iného aj povinnosť
venovať zvýšenú pozornosť interným kontrolným mechanizmom, aby v prípade odhalenia podvodného
konania nevznikli pochybnosti, či o podvode vedeli, resp. či so zreteľom ku všetkým okolnostiam vedieť
mohli. Je totiž vecou podnikateľského subjektu, aby v záujme minimalizácie podnikateľského rizika

prispôsobil svoju obchodnú činnosť konkrétnym podmienkam a pri dojednávaní obchodných kontraktov
sa v rámci možností snažil dbať na bezproblémovosť svojich obchodných partnerov. V prejednávanej
veci sa však žalobca nesprával v žiadnom ohľade obozretne. Predovšetkým začal podnikať s
potravinárskou komoditou, pričom sám odignoroval svoje povinnosti, ktoré mu ako obchodníkovi z
uvedeného vyplývali. Sám porušil zákon, keď si nesplnil svoje povinnosti súvisiace s obchodovaním s

potravinárskou komoditou. Jeho obchodní partneri pritom taktiež uvedené nesplnili. Odhliadnuc od toho,
čo ukladal žalobcovi zákon, je vo všeobecne rozumné od podnikateľa obchodujúceho s potravinárskou
komoditou požadovať, aby sa zaujímal o pôvod tovaru, s ktorým obchoduje, aby vyžadoval predloženie
príslušných certifikátov a dokladov preukazujúcich pôvod, kvalitu a podobne. Uvedené však žalobca
neučinil, a ani správnym orgánom sa nepodarilo preveriť pôvod tohto tovaru. Nie je zrejmé ako si

žalobca preveroval svojich obchodných partnerov, nepostupoval však obozretne ani v tom smere, že
so svojim zahraničným odberateľom nemal riadne uzavretú zmluvu, z ktorej by vyplývala realizácia
trojstranného obchodu, ktorý následne tvrdil. Predložil len rámcovú zmluvu, ktorá však odhliadnuc od
toho, že neobsahuje nič, čo by preukazovalo dojednanie trojstranného obchodu, nie je sama o sebe
kúpnou zmluvou, na základe ktorej sa realizujú obchody. Rámcová zmluva je vo všeobecnosti len

vymedzením rámcových podmienok realizácie jednotlivých obchodov, ktoré sú zvyčajne realizované vo
forme objednávok. V prípade, že sa medzi podnikateľmi realizuje pravidelný obchod určuje podmienky,
ktoré potom nie je potrebné dojednávať pri každom jednotlivom obchode. Vždy však predpokladá
existenciu objednávky a jej akceptáciu. Uvedené úkony potom predstavujú právny základ (jednotlivú
kúpnu zmluvu) pre daný obchodný prípad. Takáto objednávka však predložená nebola. Taktiež nie je bez

právnehovýznamu,žežalobcaakoosoba,ktorámalarealizovaťprepravutovarupresvojhoobchodného
partnera, predložil doklad, v zmysle ktorého mal byť tovar doručený osobe, ktorá nie je obchodným
partnerom spoločnosti NO LIMIT FOOD Kft. Súčasne ide o rozdielny doklad ako ten s ktorým disponuje
samotná spoločnosť NO LIMIT FOOD Kft.. Za tejto situácie je zrejmé, že nebolo preukázané riadne
dodanie tovaru do Maďarska. Skutočnosť, že spoločnosti, ktoré mali tovar prevziať sú nekontaktné

uvedené iba potvrdzujú. Žalobcu mohlo nabádať k určitej opatrnosti a k prevereniu obchodného partnera
aj to, že cukor kupoval za cenu nižšiu ako bola v danom období bežná na trhu (sám ju predával pod
túto cenu). Napriek uvedenému sa nielenže bližšie nezaoberal svojim obchodným partnerom ale ani
pôvodom cukru.

50. Ak žalobca tvrdil a žiadal, aby sa správne orgány zaoberali dokumentáciou - fotografiami cukru
zo skladu v Hornej Potôni, tak správny súd uvádza, že takáto dokumentácia nie je súčasťou
administratívneho spisu a správny súd nie je schopný preveriť, či (resp. v akom rozsahu) ju žalobca
predložil na USB flash disku v rámci daňovej kontroly za iné zdaňovacie obdobie. V každom prípade
však žalobcovi nič nebránilo, aby takúto dokumentáciu predložil opätovne napríklad v odvolacom

konaní. Doposiaľ však tak nespravil. Odhliadnuc od skutočnosti, že správny súd nevie zistiť, či v rámci
daňovej kontroly za mesiac júl 2013 žalobca skutočne predložil dôkaz týkajúci sa zdaňovacieho obdobia
november 2013, bolo primárne povinnosťou samotného daňového subjektu, aby predložil dôkaz, ktorýchce vykonať priamo v tej právnej veci, ktorej sa týka. Nesplnenie tejto povinnosti z jeho strany nemôže
byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.

51. Ak žalobca poukazoval na výpovede svedkov Ing. H. U. a D. Y. s tým, že tieto potvrdzujú existenciu
tovaru tak správny súd uvádza, že uvedené výpovede je potrebné posudzovať v celosti, v súvislostiach
aj s inými výpoveďami a zistenými skutočnosťami. Správny súd sa v tomto ohľade plne stotožňuje so
závermi správnych orgánov, ktoré sú uvedené v odstavci 32 tohto rozsudku, a preto na ne odkazuje. V
neposlednomradeniejedôvodprezrušeniežalobounapadnutéhorozhodnutiaanito,ženebolizostrany

dožiadaného orgánu maďarskej správy reálne predložené doklady, ktoré mali byť súčasťou odpovede
na dožiadanie. Predovšetkým je potrebné uviesť, že správne orgány majú za to, že obchod prebehol
formálne, teda formálne doklady na tomto stupni ani nespochybňoval, a preto ich predloženie nemá
vplyv na jeho závery, s ktorými sa správny súd stotožnil.

52. Záverom správny súd konštatuje, že správne orgány v predmetnej právnej veci dostatočne zistili

skutkový stav, z ktorého vyvodili správne skutkového závery, ktoré boli následne aj správne právne
posúdené.Ničnemožnovyčítaťpostupužalovanéhoakoajsprávcupriktoromuzavreli,žezvykonaného
dokazovania a všetkých skutočností zistených v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako
aj zahraničných spoločností, že bol vytvorený umelý reťazec, ktorého zámerom bolo zneužitie princípu
neutrality DPH pri obchodovaní s komoditou kryštálový cukor. Všetky zistenia nasvedčujú tomu, že sa

jednáotypickýobchodnýreťazec,ktorýmávšetkyznakykaruselovéhoobchodu.Rovnakosasprávysúd
stotožnil s tým, že v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré preukazujú
zneužitie práva v oblasti DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že bola spochybnená existencia tovaru na vec
nedopadá judikatúra Súdneho dvora, na ktoré poukazoval žalobca v podanej správnej žalobe. Napriek
uvedenému sa žalovaný otázkou vedomosti žalobcu o zneužití práva sa pritom žalovaný vo svojom

rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu vysporiadal. S poukazom na uvedené bola správna
žaloba žalobcu zamietnutá tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

53. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že v konaní úspešnému žalovanému jej náhradu
nepriznal z dôvodu, že ju ani nežiadal.

54. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní
od doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v

Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,

kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body")
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právnehoposúde-nia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľpoukáženasvoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.