Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207727
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6716207727.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: G. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z. XXX/X, XXX XX H., občan SR, o zaplatenie sumy 1.298,52 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/148/2016-66 zo dňa 27. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/148/2016-66 zo dňa 27. 09. 2017 p o t v r d z u j e.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový

súd“)rozhodoltak,žežalobuonáhraduškodyvcelomrozsahuzamietol(I.výrok)ažalovanémunáhradu
trov konania nepriznal (II. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno vyhovieť, pretože námietku premlčania uplatnenú
žalovaným považoval za dôvodnú. Predmetom nároku uplatneného žalobcom bola náhrada škody vo
výške 1.298,52 € spôsobená protiprávnym konaním žalovaného. Pokiaľ sa žalobca domáhal použitia

ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní, súd prvej inštancie uviedol, že v danom prípade nárok
na náhradu škody spôsobenej trestným činom možno uplatniť v zmysle všeobecného ustanovenia §
420 Občianskeho zákonníka, nároky na náhradu škody podľa Obchodného zákonníka súd posudzuje
pri škode vzniknutej porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka).
V danom prípade si žalobca neuplatňoval nárok z porušenia povinností zo záväzkového vzťahu, ale
svoj nárok odvodzoval od protiprávneho konania žalovaného, čo vyplýva zo skutkových okolností
opísaných v žalobe žalobcu a jeho doplňujúcom vyjadrení, kedy poukázal, že si svoje nároky uplatnil

v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému, pričom so svojim nárokom na náhradu škody
bol odkázaný na občianske súdne konanie. Keďže žalovaný po ukončení trestného konania mu tento
nárok neuspokojil, obrátil sa so žalobou na súd. Ustanovenie § 387 Obchodného zákonníka upravuje
premlčanie v obchodných záväzkových vzťahoch, podľa ktorých premlčaniu podliehajú všetky práva
zo záväzkových vzťahov s výnimkami tam uvedenými. Z uvedeného vyplýva, že úprava premlčania v
Obchodnom zákonníku sa vzťahuje na premlčania práv zo záväzkových vzťahov, pričom žalobca si
takýto nárok v konaní neuplatnil, preto súd prvej inštancie vychádzal z úpravy premlčania nároku na

náhrady škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu škody sa premlčuje v
lehotách podľa § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky zákonník rozlišuje medzi
tzv. subjektívnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode, ako aj o
tom, kto za ňu zodpovedá a tzv. objektívnou lehotou, ktorá plynie odo dňa, keď došlo k udalosti, zktorej škoda vznikla. V tomto konkrétnom prípade súd prvej inštancie konštatoval, že udalosťou, z ktorej
škoda vznikla, bolo uzavretie Zmluvy o úvere dňa 25. 10. 2007 a vyplatenie finančných prostriedkov
žalovanému, čo potvrdil svojim podpisom na predmetnej úverovej zmluve. Uvedeným dňom teda došlo

k zmenšeniu majetku na strane poškodeného, t. j. žalobcu ako veriteľa a rovnako došlo k vzniku
záväzku žalovaného ako dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednanou
odplatou. Súd prvej inštancie preto ustálil, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 25.
10. 2007. Keďže žalovaný spôsobil škodu trestným činom, pričom sa jedná o úmyselný trestný čin,
za ktorý bol právoplatne odsúdený, v tomto prípade sa použije plynutie 10-ročnej premlčacej lehoty.

Keďže žaloba bola podaná na Okresnom súde Zvolen dňa 22. 06. 2016, súd prvej inštancie konštatoval,
že určite bola podaná v rámci plynutia objektívnej 10-ročnej premlčacej lehoty. Zároveň však súd
prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu musí byť uplatnený aj v tzv. subjektívnej premlčacej
lehoty, ktorá plynie 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Súdnoupraxouboloustálené,žezačatieplynutiasubjektívnejpremlčacejlehotyjespojenésoskutočnou
vedomosťou oprávneného o tom, že došlo k vzniku škody ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Nestačí

iba predpokladaná vedomosť poškodeného. V danom prípade je dôkazná povinnosť na strane žalobcu,
pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, aby preukázal začiatok plynutia 2 ročnej subjektívnej
premlčacej lehoty tak, aby súd mohol preskúmať, že žaloba doručená tunajšiemu súdu dňa 22. 06. 2016
bola podaná včas.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z trestného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2009
vyplynulo, že žalobca ako poškodený oznámil orgánom činným v trestnom konaní dňa 11. 09. 2008
skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že došlo k spáchaniu trestného činu, kde ako podozrivú osobu označil
žalovaného a uviedol, že týmto konaním mu bola spôsobená škoda. Na podklade trestného oznámenia
bolo začaté trestné stíhanie, v ktorom si poškodený pri výsluchu dňa 05. 02. 2009 uplatnil nárok na

náhradu škody v súlade s ustanovením § 46 ods.3 Tr. poriadku. Trestné konanie bolo právoplatne
skončené odsudzujúcim rozhodnutím a to trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo dňa 29. 06.
2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2009. V trestnom rozkaze bol žalobca ako poškodený
odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, trestný rozkaz bol
žalobcovidoručenýdňa07.07.2009.Zuvedenéhosúdprvejinštancieuzatvoril,žežalobcasanajneskôr

mohol dozvedieť o tom, že mu bola spôsobená škoda, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá uvedeným
trestným rozkazom, ktorý mu bol doručený dňa 07. 07. 2009. Uvedeným momentom žalobca bez
akýchkoľvek pochybností si mohol uplatniť svoje nároky voči žalovanému na náhradu škody a ak tento
dobrovoľne nesplní povinnosť, tak aj žalobou na súd.

4. Súd prvej inštancie ďalej s prihliadnutím na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka konštatoval, že
vprípade,žepoškodenýsiriadneuplatnísvojnároknanáhraduškodynasúdealebouinéhopríslušného
orgánu a v začatom konaní aj riadne pokračuje, premlčacia doba po dobu konania neplynie. V tomto
prípade si žalobca ako poškodený riadne uplatnil svoj nárok na náhradu škody pri výsluchu dňa 05.
02. 2009 a v tomto konaní riadne pokračoval. Konanie bolo právoplatne skončené dňa 12. 12. 2009.

Z uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že až do právoplatného skončenia trestného konania
neplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba. Táto pokračovala po skončení trestného konania.
V tomto konkrétnom prípade teda začatie plynutia subjektívnej lehoty, ako aj jej pokračovanie po tzv.
pretrhnutí v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, plynula od 12. 12. 2009 a uplynula dňom 12. 12. 2011
(viď počítanie času podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Keďže žaloba bola podaná žalobcom

na Okresnom súde Zvolen dňa 22. 06. 2016, bola podaná zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej
lehoty, v rámci ktorej bol žalobca povinný svoj nárok uplatniť na súde, pokiaľ tak žalobca nekonal,
sám sa vystavil riziku, že žalovaný v konaní vznesie námietku premlčania, na ktorú je súd povinný
prihliadnuť. Súd prvej inštancie preto uzatvoril, že žaloba žalobcu nebola podaná včas v rámci plynutia
subjektívnej premlčacej lehoty a preto námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu považoval

v celom rozsahu za dôvodnú. Žaloba žalobcu z tohto dôvodu bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd
prvej inštancie na záver len dodal, že v ďalšom sa nezaoberal charakterom zmluvného vzťahu, t. j.
či sa jedná o vzťah spotrebiteľský alebo nie, ani oprávnenosťou celého nároku, pretože vzhľadom
na vyššie uvedené premlčanie nároku na náhradu škody spôsobenej trestným činom posudzoval
podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a samotný charakter záväzkového vzťahu uzavretého medzi

sporovými stranami nemá vplyv na toto posúdenie.

5. O trovách konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len ,,CSP“), podľa ktorého patrí náhrada trov konaniaúspešnému účastníkovi. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, súd prvej inštancie však nezistil, že by
mu v súvislosti s konaním vznikli trovy, preto vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

6. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie po právnej stránke odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b),
d), f) a h) CSP.

7. Žalobca v odôvodnení odvolania poukázal na to, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa ust.
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,ObZ“), ktorá má v zmysle ust. § 261 ods 6 ObZ
povahu absolútneho obchodu. Podľa jeho názoru aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa
nie je možná, pretože právny vzťah medzi ním a žalovaným, s prihliadnutím na charakter zmluvy o
úvere, nie je vzťahom spotrebiteľským. Konštatoval, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu,
čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom. Ďalej uviedol, že úmyslom zákonodarcu v ust. § 110 ods. 2

Občianskeho zákonníka s v ust. § 398 ObZ bolo nepochybne, aby škodca, ktorý úmyselne spôsobil
škodu, túto škodu aj nahradil s možnosťou poškodeného domáhať sa tejto náhrady v dlhšom časovom
intervale. Na záver žalobca poukázal na odsek 4. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde súd
konštatuje, že žalovaný sa písomným podaním doručeným súdu dňa 09.08.2017 uviedol, že je ochotný
zaplatiť žalobcovi a vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom, t. j. vo výške 1.298,54 €. Žalobca mal za

to, že žalovaný uvedeným vyjadrením uznal záväzok žalobcu čo do výšky a dôvodu navyše v písomnej
forme.OkresnýsúdZvolensatedapodľanehonijakýmspôsobomvodôvodnenírozsudkunevysporiadal
s uvedeným vyjadrením žalovaného a prihliadol na skôr podanú námietku premlčania. Zmysel uznania
záväzku spočíva teda v tom, že uznanie záväzku zakladá právnu domnienku existencie záväzku v
čase uznania. V prípadnom spore preto žalobcovi na preukázanie oprávnenosti žalovaného stačí, aby

preukázal, že nárok, ktorý si žalobou od žalovaného uplatňuje, žalovaný písomne uznal. Nie je teda
prekážkou, že tak žalovaný urobil v priebehu konania pred súdom prvej inštancie. Ďalším následkom
uznania je to, že odo dňa uznania záväzku začína plynúť nová premlčacia doba.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, pričom uviedol, že v odôvodnení svojho podania poukazuje

žalobca na tie isté skutočnosti a odvoláva sa na rovnaké právne predpisy, ktoré uvádzal vo svojich
podaniach aj pred Okresným súdom Zvolen, ktorý ich vyhodnotil tak, že uplatnený nárok je premlčaný.
Žalobca neuviedol nič nové, s čím by súd prvej inštancie nebol oboznámený, a nezaoberal sa tým v
rámcikonania.Snázormižalobcusažalovanýnestotožnil,podanánámietkapremlčaniabolapodľaneho
dôvodná. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je správny, dostatočne odôvodnený a zrozumiteľný,

súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy a argumenty, ktoré sa v konaní predložili. Žalovaný
mal za to, že žalobcom uvádzaný odvolací dôvod daný nie je, preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobcu zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil.

9. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril, pričom mal za to, že z ustanovení o premlčaní nároku

na náhradu škody jasne vyplýva, že právo na náhradu škody sa premlčuje za desať rokov odo dňa,
keď došlo k udalosti z ktorej škoda vznikla. Z právoplatného a vykonateľného trestného rozkazu jasne
vyplýva, že k udalosti došlo dňa 25.10.2007 a teda nárok bol uplatnený v premlčacej dobe. Žalobca k
premlčaniu nároku poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/187/2017-88
zo dňa 04.10.2017 a rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017.

Na záver žalobca poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 17C/277/2016-36 zo dňa
13.04.2017 a rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017. Vzhľadom
na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP (a contrario) len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.13. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie
neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom

posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

15. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387
ods.2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty
žalobcu uvedené v odvolaní.

16. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplýva, že v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere
uzavretou medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (č. 6114592 zo dňa 25. 10. 2007)
bol žalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č.k. 5T 115/2009 - 136 zo dňa 29. 06. 2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. 12. 2009 uznaný za vinného z prečinu úverového podvodu podľa

§222ods.1Trestnéhozákona.Uvedenýmrozsudkombolzároveňžalobca(akopoškodený)podľa§288
ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Žalobca toto realizoval predmetnou žalobou, doručenou prvoinštančnému súdu dňa 22. 06. 2016. Keďže
žalovaný v podaní doručenom prvoinštančnému súde dňa 23. 12. 2016 vzniesol námietku premlčania
uplatňovanéhonároku,boloúlohouprvoinštančnéhosúduprimárnevyriešiťtútootázku.Vzhľadomnato,

že v tomto prípade ide o nárok, ktorý si žalobca uplatnil z titulu náhrady škody spôsobenej mu žalovaným
trestným činom, prvoinštančný súd postupoval správne, keď v odôvodnení rozhodnutia poukázal na
to, že na uplatňovaný nárok je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
upravujúce zodpovednosť za škodu, a z toho logicky vyplýva, že i otázku premlčania je potrebné
skúmaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníka,tedavprípadevymedzeniasubjektívnejaobjektívnej

premlčacej doby, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného
dôvodu preto absolútne neobstojí argumentácia žalobcu uvedená v odôvodnení odvolania, že táto
otázka mala byť posudzovaná podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Odvolací súd v tejto súvislosti
zdôrazňuje, že v tomto prípade je predmetom sporu nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
činom, teda jednoznačne ide o nárok, ktorý má občianskoprávny charakter. To, že predmetná zmluva

o úvere mala byť uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka je teda z hľadiska správneho
právneho posúdenia (teda i z hľadiska riešenia otázky premlčania nároku) absolútne nepodstatná
námietka odvolateľa.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. V zmysle § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

19. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

20. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.21. Z vyššie cit. zákonných ustanovení vyplýva, že pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená
kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto
dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že

ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie
druhá premlčacia doba.

22. Odvolací súd sa zhoduje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade v dôsledku uplynutia
subjektívnej premlčacej doby došlo k premlčaniu nároku žalobcu, preto správne rozhodol súd prvej

inštancie, pokiaľ z tohto dôvodu žalobu zamietol.

23. Správne súd prvej inštancie posúdil otázku plynutia subjektívnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť
najneskôrdňomprávoplatnostitrestnéhorozkazu,tedadňom12.12.2009,kedyžalobcazískalvedomosť
o škode a o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Trestný rozkaz, ktorým bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania podvodu v súvislosti s úverovou zmluvou uzavretou so žalobcom nadobudol právoplatnosť

dňa 12.12.2009, preto najneskôr týmto dňom začala plynúť žalobcovi subjektívna premlčacia doba, ktorá
uplynula dňom 12.12.2011. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd dňa 22.06.2016, urobil tak po
uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

24. Z uvedeného vyplýva, že prvoinštančný súd na riešenie otázky premlčania uplatňovaného nároku

aplikoval správnu právnu normu a na základe správne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu
záveru, že uplatňovaný nárok žalobcu bol uplatnený po uplynutí subjektívnej premlčacej doby. Odvolací
súd sa v tomto smere v plnom rozsahu stotožňuje s jeho odôvodnením. Keďže žalobca uplatnil nárok
na náhradu škody po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a žalovaný vzniesol námietku premlčania,
prvoinštančný súd nemal inú možnosť, ako žalobu žalobcu zamietnuť.

25. Na záver odvolací súd k námietke žalobcu, že žalovaný písomným podaním doručeným súdu dňa
09.08.2017 uznal záväzok podľa ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka tak, že písomne uviedol, že
je ochotný zaplatiť žalobcovi a vrátiť poskytnutý úver spolu s poplatkom, t. j. vo výške 1.298,54 € (č. l.
53 spisu) dodáva.

26.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

27. Z predmetného ustanoveniu vyplýva, že podstatou inštitútu uznania záväzku je, že uznanie
záväzku urobené spôsobom požadovaným zákonom zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že
záväzok v uznanom rozsahu v čase uznania trval. Aby uznanie záväzku bolo účinné, zákon požaduje
splnenie určitých požiadaviek. Z odseku 1 vyplýva, že uznanie záväzku je jednostranný právny úkon
urobený dlžníkom a adresovaný veriteľovi. Zákon vymedzuje formálne aj obsahové náležitosti tohto

jednostranného právneho úkonu. Pre uznanie záväzku zákon vyžaduje písomnú formu. Treba zdôrazniť,
že uznanie musí dlžník urobiť (adresovať) voči veriteľovi. V praxi sa vyskytujú prípady, keď sa subjekt
domáha účinkov uznania dlhu na základe dokumentu, ktorý dlžník neadresoval veriteľovi, ale tretej
osobe. To nemožno akceptovať.

28. S poukazom na vyššie uvedené nemožno dať žalobcovi za pravdu, že žalovaný voči nemu uznal
záväzok, nakoľko predmetné podanie žalovaného zo dňa 09.08.2017 nebolo žalobcovi adresované a
teda už len z toho dôvodu ho nemožno považovať za uznanie záväzku.

29. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím

§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).