Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 16C/112/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6707214300
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2009

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kovalčíková
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6707214300.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci
navrhovateľky N. P., rod. F., nar. X.XX.XXXX,. bytom K. XXXX/XX,. Z., proti odporcovi I./ S. R. - S. V. P.,
Š. P. (O. Z. P. H.), P. C. XX,. B. B., odporcovi II./ S. R. - O. P. Ú. Z., o určenie vlastníckeho práva alebo
práva na náhradný pozemok alebo 96.411,74 €, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky voči odporcom I./, II./ z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporcovi I./, II./ náhradu trov konania voči navrhovateľke n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen 9,40 € do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Súd p r i z n á v a navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 27.11.2007 sa domáhala voči odporcovi I./ určenia, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti - vodné plochy 5809 m2 nachádzajúcich sa na parcele 5317/33 katastrálneho
územia Z., zapísanej na liste vlastníctva č. 6313 na Katastrálnom úrade B. B., Správa katastra Z..
Poukázala, že na základe dedičského rozhodnutia Štátneho notárstva B. B. zo dňa 13.1.1975 sa stala
výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej v PK kat. úz. Z. vo vložke XX pod A. r.č.X M.č. XXXX.
lúka B XX. v celosti. Z uvedenej nehnuteľnosti v rokoch 1949-1950 bola zabratá časť o 5809 m2

za účelom uskutočnenia prekládky rieky H. a vytvorenia nového koryta. Tvrdila, že uvedená výmera
bola naďalej jej výlučným vlastníctvom. V marci 2000 bolo začaté ROEP, kde bolo konštatované, že
vlastníctvo navrhovateľky k predmetnej nehnuteľnosti je zachované. Po rokovaní s odporcom nedošlo k
finančnému vysporiadaniu za zabratie tejto nehnuteľnosti. Katastrálny odbor K. Ú. v B. B. vydal 9.5.2000
pre všetky okresné úrady usmernenie v tom smere, že vlastníctvo vodných tokov treba riešiť podľa
vodného zákona č. 138/1973 Z.z. a v rámci ROEP bolo vydané rozhodnutie zo dňa 24.6.2002, ktorým
nebolo navrhovateľke priznané vlastnícke právo. Následne rozhodnutím O. Ú. O. Z. z 2.11.2002 bol

schválený prevod vlastníctva uvedenej parcely o výmere 5809 m2 ako súčasť parcely 5317/33 na LV
č. 6313 pre odporcu. Navrhovateľka poukázala na to, že uvedeným spôsobom bolo hrubo porušené jej
vlastnícke právo a bolo jej znemožnené uplatniť si finančnú náhradu u odporcu. Navrhovateľka neuspela
ani v správnom konaní pri uplatňovaní reštitučnej náhrady za uvedenú nehnuteľnosť. Uviedla, že keďže
jeodporcavevidenciivedenýakovýlučnývlastník,mánavrhovateľkanaliehavýprávnyzáujemnaurčení
vlastníckeho práva. V podaní zo dňa 19.12.2007 navrhovateľka žiadala naviac priznať voči odporcovi II./

právo na náhradný pozemok o výmere 5809 m2, ktorý jej má prideliť bez zbytočného odkladu odporca II.
Poukázala na to, že má právo na navrátenie vlastníckeho práva ako oprávnená osoba a to napriek tomu,
žesinároknemohlavstanovenejlehoteuplatniť,pretoževčaseprijatiazákonaourčeniezákonnejlehotyna uplatnenie nároku prebiehalo v tejto veci správne konanie podľa reštitučného zákona. V podaní zo
dňa 28.1.2008 okrem určenia vlastníckeho práva žiadala voči odporcovi I. vyplatenie finančnej náhrady
za odobratú nehnuteľnosť podľa ceny určenej súdnym znalcom, zotrvala na petite voči odporcovi II./

ohľadne priznania náhradného pozemku. V podaní zo dňa 27.6.2008 konkretizovala finančnú náhradu
na 2.904.500,- Sk. Túto sumu odvodila z dohodnutej ceny, ktorá jej bola vyplatená na základe kúpnej
zmluvy uzavretej so S. V. S., a.s. B. B. zo dňa 19.9.2005 za predaj bezprostredne susediacej parcely
KN 3009/1, ktorá bola súčasťou pôvodnej parcely v jej vlastníctve. Vypočítala ju 5809 m2 á 500,- Sk.
Podaním zo dňa 14.10.2008 uviedla, že tvrdenie odporcu I., že zostávajúca časť parcely PK 2531

o výmere 5809 m2 tvorí prírodný tok rieky H. je účelové a zavádzajúce. Poukázala na to, že nie je
pravdou, že rieka H. sa prírodne rozdelila na dve ramená ešte pred rokom 1948. Podľa nej svedčí o tom
pozemnostný hárok, ktorý viedol iba jednu parcelu pod č. 5317. Tvrdila, že z tejto parcely bola zabratá
časť o výmere 5809 m2 za účelom prekládky koryta rieky H.. Žiadala preukázať odporcovi I. kedy sa
prekládka koryta rieky H. uskutočnila, keď vo svojom vyjadrení uviedol odporca I. domnienku, že koryto
rieky H. bolo rozdelené na dve ramená pred rokom 1948. Z tejto nesprávnej argumentácie vychádzal

ROEP a následne O. Ú., O. O., keď 2.11.2001 schválil ROEP č. XXXX/XXXXX. Týmto rozhodnutím
bola časť parcely navrhovateľky zlúčená do parcely č. 5317/33 o celkovej výmere 132363 m2 ako
súčasť vodného toku rieky H.. Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozhodnutí spisová značka
23S 9/06 z 5.4.2006 poukázal na to, že navrhovateľke bol znemožnený nárok a možnosť uplatnenia
námietky voči ROEP, t.j. nároku náhrady za odobratú časť nehnuteľnosti. Navrhovateľka poukázala na

stavebný denník riaditeľstva Š. Ž. B. a list podnikateľovi I.. H. v P. zo dňa 16.2.1948, kde sú zrejme
tie skutočnosti, že v kilometroch 217.100 trate Š.-V. bola v roku 1951 kolaudácia železničného mosta
cez regulovaný H. (staré a nové riečište). V tomto uvedenom stavebnom denníku sú zápisy od 13.4. do
24.4.1948 s textom odkopávanie zeme svahu železničného telesa v novom riečišti, odváženia tejto zeme
na vzdialenosť 150 m. Rovnako v dňoch 3.5. až 12.5.1948 je uvedený text zavážanie starého riečišťa

kameňom, odkopávanie zeme železničného telesa v novom riečišti s odvozom zeme na vzdialenosť
150 m. Dňa 28.11.1949 je uvedené, že dnešným dňom bola prepustená voda novým korytom rieky H..
V starom koryte preteká voda silný prúd, takže kamenný zához nedá sa zhotoviť. Podľa navrhovateľky
tieto údaje v stavebnom denníku dosvedčujú skutočnosť, že popri starom riečišti bolo cez parcelu 2531
prebágrovaním vybudované nové riečište rieky H. a to na základe projektovej dokumentácie bývalého Š.

V.-S. Ú. v B. B. z roku 1946-1947, avšak v nadväznosti výstavbu nového železničného mosta. Poukázala
na list prezidenta Š. Ž. z marca 1948, v ktorom je uvedené „podľa zjednaných podmienok štrk na základe
opor a piliera bezplatne dodá z výkopu nového riečišťa Š. V. Ú. (miestny stavebný dozor pre stavbu
preloženého koryta rieky H. vo Z. - H.). K vyjadreniu odporcu II., ktorý uvádza, že snímky z mapy z
pozemkovéhokatastrazroku1948jekorytoriekyH.vspornomúsekuzakreslenéakojestvujúcesdvomi

ramenami označené parcela 5317 s charakterom ako verejný majetok vody, navrhovateľka uviedla, že
ide o zavádzajúce tvrdenia, nakoľko na základe dôkazov napr. geometrické plány z roku 1970 zhotovený
prevýstavbuareáluČ.ač.XX/XXXXvykazujúzmenukorytariekyH.vybudovanímumeléhokoryta,ktoré
sa uskutočnilo v priebehu výstavby nového železničného mosta. Navrhovateľka tvrdila, že o dobudovaní
umelého koryta rieky H. po októbri 1948 svedčí aj list I.. S. autorizovaného geodeta a kartografa Z.

z 5.3.2000, v ktorom uvádza, že podľa nového katastrálneho mapovania v októbri 1948 sa v časti
parcely 5317 nachádzal polygónový bod č. XXX, podľa ktorého bolo meranie uskutočnené. Rovnako
podľa vykonaného merania S. G. A. K. Ž., P. Z. zo dňa 30.10.1960 sa v pozemkovej knihe uvádza ako
vlastník celej parcely otec navrhovateľky I.. S. F.. K tvrdeniu odporcu II./, že nemožno navrátiť vlastnícke
právo z dôvodu, že zaniklo v dôsledku neuplatnenia práva, navrhovateľka uviedla, že ho nemohla

uplatniť z objektívnych dôvodov, pretože nebolo skončené správne konanie. Odporca II. nezačal obnovu
konania aj napriek tomu, že navrhovateľka predložila dôkazy potvrdzujúce jej vlastníctvo k predmetnej
nehnuteľnosti. Poukázala na to, že jej vlastnícke právo nie je premlčané a oprávnene sa domáha jeho
vrátenia. Na pojednávaniach trvala na podanom návrhu v celom rozsahu, poukazovala na to, že v roku
1949, 1950 bola jej otcovi zabratá časť nehnuteľnosti parcela 2331, ktorá sa rovná parcele KN 3690.

Túto skutočnosť potvrdzuje katastrálna mapa z roku 1948. Mapa znázorňuje koryto rieky H. a keď bolo
ešte funkčné a nové koryto nebolo priechodné. Pôvodná parcela 2531 bola rozdelená na tri časti, jedna
slúžila pre hrádzu čističky odpadových vôd, v strede pozemku bolo projektované nové koryto rieky H..
Svoj nárok navrhovateľka opiera o písomné dokumenty, je to technická správa V. P. O. Z. Z. z 28.3.1946
a zo 4.4.1946, v ktorej sa zdôvodňuje potreba upraviť koryto rieky H., t.j. odsunutie trasy toku H.,

doprava v oblasti sútoku so S.. Navrhovateľka poukázala na situačný plán o úprave rieky H. a na projekt
nového koryta H.. Ďalším dokumentom je stavebný denník a technická správa Č. D., podľa ktorého
bola realizovaná výstavba nového železničného mostu. Tvrdila, že stavebný denník potvrdzuje, že nové
koryto H. bolo súčasne upravené výstavbou železničného mostu. Tvrdenie oprela o potvrdenie bývalejK. V. S. v B. B. zo dňa 27.3.1952, ktorým otcovi navrhovateľky potvrdzuje, že pozemky nachádzajúce
sa na parcele 2531 boli v dôsledku prevedenej úpravy rieky H. už ďalej neobrábateľné. Krátkou cestou
založil originál listu do prílohovej obálky spisu. Taktiež poukázala na originál listu adresovaný bývalému

M., keď sa bránil otec navrhovateľky dodávkovej povinnosti za lúku, ktorá mu bola odobratá pre úpravu
rieky H.. Ďalším dokladom je stanovisko I.. S. autorizovaného kartografa, ktorý uvádza, že meranie
pevných bodov na parcele 2531 v októbri 1948 potvrdzuje, že táto lúka bola ako pevnina a nie zatopená,
pretože našiel pevné meračské body. Navrhovateľka poukázala, že na sklonku druhej svetovej vojny bol
zničený most cez rieku H., teda cez staré koryto a doprava bola len cez provizórny most. V technickej

správe je uvedené, že práve vzhľadom na definitívne vybudovanie nového železničného mostu je nutné
vykonať aj úpravu rieky H., tu sa spomínajú dva prietoky rieka H. a potok S.. Žiadne nové koryto, ktoré
by malo byť vytvorené prírodnou cestou sa tu nespomína. Šetrením na mieste samom bolo zistené, že
rieka H. v oblasti sútoku s potokom S. vytvára ostrý uhol a tak dochádza k rozlievaniu rieky najmä v
jarných mesiacoch. Na mape je táto skutočnosť znázornená, staré koryto rieky H. tieklo v ostrom uhle
so S., preto navrhovateľka tvrdí, že z jej lúky bolo potrebné prekopať sa po pravej strane nehnuteľnosti

vytvoriť nové koryto a súčasne ponad nové koryto bol vybudovaný železničný most. Poukázala nielen
na stavebný denník, ale aj na písomnú dokumentáciu riaditeľstva bývalých Š. Ž. B., kde sa uvádza iba
jedno riečište H. a v prípade vybudovania nového železničného mostu získaný štrk na piloty ostatné
betonárske práce sa mal použiť práve z výkopu nového koryta. Predložila čestné prehlásenie A. K., ktorá
uviedla, že v rokoch 1949-1950 boli pozemky použité pre nové koryto H.. Táto zákonná dedička si tiež

po svojom otcovi uplatňovala náhradu za tieto pozemky s tým, že uviedla, že v rokoch 1972-1973 jej
P. H., P. P. S. T. B. B. za časť pozemkov na ochrannú hrádzu nového koryta rieky H. jej bola vyplatená
náhrada, avšak pod nové koryto rieky H. nebol prevedený výkup pozemkov. Na ďalších pojednávaniach
zotrvala navrhovateľka na podanom návrhu.

Odporca I./ v písomnom vyjadrení zo dňa 25.8.2008 uviedol, že S. V. P., š.p. Ž. v zastúpení O. Z.
B. B. je správcom majetku štátu - rieky H. v katastrálnom území Z.. Navrhovateľka požiadala Štátne
notárstvo B. B. o dodatočné usporiadanie vlastníctva k pozemku vedenom v pozemkovej knihe vo vložke
č. XX,. parcela č. 2531 - lúka o výmere 1 ha v užívaní J. č. konania D 1101/74. Dôvodom dodatočného
usporiadania malo byť vyvlastnenie pozemku P. H., P. P. S. T., ktorý bol právnym predchodcom odporcu

I./ Napriek tomuto tvrdeniu právny predchodca odporcu I./ nezabezpečoval vyvlastňovacie konanie pre
túto parcelu pre koryto rieky H.. Rieka H. bola v katastrálnom území Z. vedená v pozemkovej knihe
ako parcela neknihovaná bez parcelného čísla. V roku 1948 po ukončení mapovania boli vypracované
podľa skutočného stavu v teréne mapy pozemkového katastra a vtedy bol založený i pozemnostný
hárok č. XXXX, v ktorom bolo koryto rieky H. vyznačené ako verejný majetok vody. Rieka H. bola

vedená pod č. 5317. Podkladom k vyhotoveniu pozemnostného hárku a máp bolo nové mapovanie
katastrálneho územia Z., ktoré sa uskutočnilo pred rokom 1944 a v tomto roku bolo ukončené, stalo
sa podkladom pre ROEP v katastrálnom území Z.. K tvrdeniiu navrhovateľky, že nehnuteľnosti boli v
roku 1949-1950 zabraté - časť o výmere 5809 m2 za účelom prekládky koryta rieky H. poukázal na
uvedený pozemnostný hárok a s ním súvisiace mapové podklady a s ním súvisiace mapové podklady

(poľný nákres vyhotovený v roku 1948), ktoré zameriavajú skutočný stav a vykazujú, že koryto rieky H.
bolo rozdelené na dve ramená už pred rokom 1948 a bolo vedené ako verejný majetok. Pozemnostný
hárok obe ramená viedol pod jedným parcelným číslom 5317. Obidve ramená rieky H. boli vedené ako
prirodzené korytá rieky. Túto skutočnosť potvrdzuje i geometrický plán č. XX/XXXX. zo dňa 22.5.2000 v
stave právnom, v stave registra C KN pri novovytvorenej parcele č. 5317/26 o výmere 5809 m2 vodná

plocha. Špecifikuje túto vodnú plochu ako tok prírodný. Tým je preukázané, že časť pozemku vedenej
v pozemkovej knihe ako parcela č. 2531 bola už pred rokom 1948 evidovaná ako verejný majetok -
prirodzené koryto rieky H.. K tomuto záveru dospel vo svojom rozhodnutí i O. O. Z., ktorý rozhodnutím
zo dňa 2.11.2001 pod č. XXXX/XXXXX schválil ROEP, v rámci ktorého bolo existujúce prirodzené koryto
rieky H. (celé prirodzené koryto rieky) zapísané na liste vlastníctva č. 6313 ako parcela č. KN E 5317/33

o celkovej výmere 132363 m2 vo vlastníctve odporcu I. Zápisom vlastníctva koryta rieky H. ako toku
prírodného došlo k vykonaniu čl. 8 Ústavy z roku 1960, ktorá prehlásila vodné toky za národný majetok a
zákona č. 138/1973 Zb. o vodách, ktorý definoval ako súčasť vodného toku i koryto. V prípade prechodu
vlastníctva prirodzených korýt na štát tieto podľa § 31 ods. 2 zákona č. 138/1973 Zb. prechádzajú na
štát bez náhrady ku dňu účinnosti zákona k 1.4.1975. Navrhovateľka voči ROEP námietku nepodala. Z

týchto dôvodov navrhovateľka nemôže vlastniť vodný tok, ktorý mal charakter prirodzeného koryta rieky
už v roku 1948 a preto žiadal návrh ohľadne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alternatívne
vyplatenia finančnej náhrady vo výške 2.904.500,- Sk za odobratú časť nehnuteľnosti zamietnuť.
Odporca I./ na pojednávaní dňa 3.10.2008 žiadal návrh navrhovateľky zamietnuť. Uviedol, že čo satýka koryta rieky H. bola robená len úprava v rámci existujúceho prirodzeného koryta a nebola robená
prekládka rieky H., nenašli sa o tom žiadne doklady. Pokiaľ sa týka mapovania od roku 1944 do konca
roku1948takužmapyskutočnéhozameraniariekyH.vykreslilidveramenáriekyH.,ktorémalicharakter

prirodzenéhokorytatoznamená,žeH.sikorytovytvorilvlastnoučinnosťouvody.Vtedysaurobilaúprava
výhodnejšieho koryta z hľadiska pripravovanej a realizovanej výstavby železničného mosta. Doklady
sa týkali len stavby železničného mosta, t.j. pilierov a ďalších technických častí. Úpravy boli robené na
prirodzenom koryte. V podaní zo dňa 16.1.2009 sa odporca pridržiaval doterajšieho vyjadrenia, uviedol,
že evidentne preukázal mapovými podkladmi zakresľujúcimi skutočný stav koryta rieky H., že rieka

H. mala dve ramená „staré a nové", ktoré vznikli prirodzeným spôsobom činnosťou vodného toku. V
tomto úseku bolo prírodné koryto rieky H. nestabilné a ovplyvňované vyššími prietokmi rieky S. ústiacej
do rieky H.. Trval na tom, že akékoľvek úpravy na novom koryte, novom riečišti ako je uvádzané v
stavebnom denníku výstavby železničného mosta, napr. odkopávanie svahu a podobne, na ktorý sa
vo viacerých prípadoch navrhovateľka odvolala boli realizované na prirodzene vytvorenom ramene
koryta rieky H.. Doplnil, že na základe projektovej dokumentácie bývalého Š. V. S. Ú. v B. B. odporca

I. archivuje v pasporte rieky H., (t.j. súhrnných informáciách o stave rieky H. vrátane realizovaných
úprav, resp. údržieb v príslušných riečnych kilometroch) v km 167.55 - 168.350 iba jednu realizovanú
čiastkovú úpravu toku č. 5, opevnenie brehov a dna, pričom špecifikuje opevnenia pozostávajúce iba z
obojstranného opevnenie brehu. Investorom čiastkovej úpravy je odporca I., neuvádza žiadnu preložku
koryta rieky, resp. vybudovanie nového koryta rieky. Odporca I. mal za to, že všetky zásahy v koryte

iba stabilizovali už jestvujúci stav. Nevyjadril sa k zápisom týkajúcich sa napr. výkop nového riečišťa
alebo preloženého koryta rieky H., keďže všetky tieto skutočnosti nevylučujú to čo už uviedol pre účely
výstavby nového železničného mosta bolo zastabilizované prirodzene utvorené rameno koryta rieky
H. a pôvodné koryto bolo zasypané materiálom, ktorý bol vyťažený pri budovaní železničného mosta.
Na pojednávaní dňa 27.2.2009 odporca I. uviedol, že čo sa týka stavby železničného mostu, ktorý sa

nachádza v ich pasporte rieky H. je to záznam o čiastkovej obojstrannej úpravy koryta rieky H. č. 5, ktorá
bola realizovaná v roku 1947, druh úpravy bol obojstranná korytová úprava, dvojitý lichobežníkový profil
vytvorený ohradzovaním, stredný typ opevnenia. V technickom popise je uvedené, že sa spevňovali
len obojstranné svahy a dno a keď sa spevňovali muselo to koryto existovať. Poukázal na to, že keď
sa spevňovanie robilo v roku 1947 tak ako mohla byť preložka koryta v roku 1949-1950. Doložil všetky

listinné doklady, ktoré dohľadal v archívoch, poukázal na to, že rieka H. nemala parcelné číslo. Až po
ukončení mapovania, ktoré malo prebehnúť v roku 1944 a bolo odovzdané v 1948, boli založené mapy,
ktoré zamerali skutočný stav alebo existujúci stav a bol založený aj pozemnostný hárok XXXX v kat.
úz. Z., kde rieke H. určil parcelné číslo 5317. Zdôraznil, že koryto bolo vedené ako prirodzené koryto
rieky H.. Nepreukázalo sa, že by tam bola stavba, listinné doklady, ktoré existujú sú len nepriame. V

ostatnom sa pridržiaval svojho písomného vyjadrenia. Stavby, ktoré prekladajú korytá sú evidované ako
preložky korýt, teda keď sa povie čiastková úprava znamená to, že musí byť na nejakom existujúcom
toku. Ak došlo k posunutiu koryta nevedel uviesť kedy sa tak stalo, ale ak navrhovateľka prezentovala
zápis, v ktorom bolo konštatované, že sa musí riešiť úsek koryta, že sa musí koryto preložiť bolo to
v roku 1946, avšak odporca I./ nevie akým spôsobom a kedy sa vytvorilo nové riečište. Spochybnil

stanovisko I.. S. uviedol, že nevie, či sa vychádzalo len z jedného mapového podkladu. Vzhľadom na
to, že doposiaľ a odvtedy sa považovalo za prirodzené koryto rieky nebol urobený zápis v pozemkovej
knihe, stále to bolo vedené ako neknihovaná parcela. Keby to bývala stavba mala by svoj geometrický
plán, ktorý by sa zapísal alebo zaevidoval alebo by sa založila nová PK vložka, ktorá by zamerala,
zaviedla do pozemkovej knihy, do máp nové koryto, nič také sa nestalo. Na pojednávaní dňa 1.4.2009

odporca I./ uviedol, že nikdy netvrdil, že nejaká čiastková úprava v koryte H. nebola vytvorená, mal
však za to, že sa nepreukázalo, že v období rokov 1948-1950 došlo k preloženiu koryta. Venoval sa
poľnému nákresu a stanovisku I.. S., kde je vyslovene preukázané, že už v roku 1948 je vyznačené
nejaké koryto. Z výpovedi I.. S. uviedol, že pokiaľ sa týka výkupu pozemku od právneho predchodcu
navrhovateľky železnicou odporca I. mal k dispozícii len jeden geometrický plán zo spisu z roku 1937,

kdeskutočneboloodkúpené4000m2,boltoprvýmost,ktorýbolvovojnezničený.Tým,žeI..S.pripustil,
že merania boli robené pred rokom 1948 môže to potvrdiť len tú skutočnosť, že zameriavali určitý stav,
ktorý existoval. Od roku 1947 odporca I./ eviduje na tomto úseku rieky H. iba čiastkovú úpravu rieky H.
č. 5. Mal za to, že nebolo preukázané, že bolo výslovne preložené koryto ako nová stavba. Zotrval na
svojom pôvodnom stanovisku, že pozemok nemôže byť výlučným vlastníctvom navrhovateľky vzhľadom

na Ústavu z roku 1960, ktorá deklaruje, že vodné toky sú majetkom štátu. Na pojednávaní dňa 30.9.2009
odporca uviedol, že zotrváva na svojich pôvodných vyjadreniach, preukázal, že rieka H. mala dve korytá,
staré a nové. Dokazuje to mapa z roku 1948. Odporca I./ sa oboznámil s mapovými podkladmi, ktoré
potvrdili, že existujú dve mapy, bola to mapa z roku 1860 pozemok C. a mapa z roku 1948. Odporca I.tam bol už vtedy evidovaný. Čo sa týka meraní I.. S. nie je zrejmé kedy došlo k meraniu, či sa to dotýkalo
zamerania koryta, zdôraznil, že plán B je to, že pokiaľ odporca I. vykonával čiastkovú úpravu toku 5 táto
bola už robená na existujúcom prirodzenom novom koryte. Za pozemky, ktoré sa stali, ktoré boli pod

prirodzeným korytom rieky H. neprináleží náhrada. Čo sa týka tvrdenia I.. S. ohľadne lomových bodov
k tomu odporca I./ uviedol, že lomové body nie sú len zo strany rieky, ale sú aj smerom do priestoru, je
tam riešené úplne iné územie, je to na základe toho čo spozoroval odporca I Rieši to úplne niečo iné,
lomové body sú nielen z jednej strany, ale aj z druhej strany. Odporca I./ tvrdil, že sa stabilizoval stav,
ktorý tam existoval. Tvrdil, že bolo vytvorené ďalšie prirodzené koryto rieky H.. V správach z roku 1946

je konštatované, že koryto je nestabilné, pri vyšších stavoch rieky S. sa vdúva voda v H. a vybrežuje
sa. Odporca I./ nevedel posúdiť ako sa mohlo zmeniť koryto rieky H., nakoľko voda je nestabilná, je to
veľký živel. Nikdy sa nepreukázala preložka koryta, vždy to bola len úprava. Pridržiaval sa len dokladov,
ktoré sa nachádzajú v archíve. Čo sa týka zamerania lomových bodov čo komentoval I.. S. skutočne
mapa nepreukazuje, že bolo merané koryto. Odporca I. uviedol, že si myslí, že bola meraná len tá časť,
kde bolo zasypané staré koryto. Odporca I. má stále evidované ako prirodzené koryto a zohľadnila to aj

komisia, ktorá zapísala túto časť na list vlastníctva ako KN parcelu. Pokiaľ odporca I./ uviedol, že vzniklo
nejaké nové riečište prirodzenou cestou, nemuselo to byť v takom rozsahu ako je teraz, tým nemohlo
dôjsť k vybreženiu a k vzniku nového riečišťa, ktoré bolo nutné stabilizovať touto čiastkovou úpravou.
Netvrdil, že celú parcelu odplavilo, ale určite mohlo vytvoriť nové riečište. Poukázal na to, že technická
správa nie je jednoznačná, hovorí o úprave, nedefinuje, neidentifikuje presne, môže ísť aj o čiastkovú

úpravu. Odporca I. poukázal na to, že správa klasifikovala nejaký stav, ktorý existoval v roku 1946, nemá
však adekvátne podklady, geometrické plány, projektovú dokumentáciu, nič neexistuje.

Odporca II./ vo vyjadrení zo dňa 21.8.2008 žiadal návrh zamietnuť, uviedol, že podľa zákona č.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995

Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
si navrhovateľka nárok na navrátenie vlastníctva k parcele PK č. 2531 v kat. úz. Z. v zákonnej lehote
neuplatnila.Podľa§5ods.1zákonaprávonanavrátenievlastníctvakpozemkumôžeuplatniťoprávnená
osoba do 31.12.2004 na O. P. Ú., v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne. Odporca II./ nemôže začať konanie podľa

citovaného zákona, keďže právo na navrátenie vlastníctva si navrhovateľka podľa zákona v stanovenej
lehote neuplatnila. Podľa § 1 tohto zákona zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré
nebolo vydané podľa osobitného predpisu 1 (Pod čiarou je pod 1) uvedený zákon č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov. Návrh na vrátenie vlastníctva k parcele PK č. 2531 v k.ú. Z. uplatnený navrhovateľkou

a spol. v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov bol ukončený právoplatnými
rozhodnutiami. Ohľadne skutkového stavu sa odporca II. vyjadril vo svojom vyjadrení obdobne ako
odporca I. a v podaní zo dňa 12.1.2009. Odporca II. tiež žiadal návrh voči nemu zamietnuť. Odporca
II. nemôže prijať návrh na uplatnenie reštitučného nároku na vydanie spornej nehnuteľnosti alebo
priznanie náhrady podľa zákona 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, keďže právo na navrátenie

vlastníctva si navrhovateľka v zákonom stanovenej lehote neuplatnila. Poukázal na to, že ku dňu
účinnosti zákona č. 229/1991 o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov na parcelu KN C č. 5317/3, v ktorej je zabratá časť pôvodnej
parcelyPKč.2531vovýmere2809m2nebolvevidenciinehnuteľnostinaSprávekatastravoZ.založený
list vlastníctva. Navrhovateľka nepredložila listiny, ktoré by dokazovali, že by časť pôvodne parcely PK

č. 2531 bola zabratá do parcely KNC č. 5317/3, ktorá tvorí koryto rieky H., umelou úpravou koryta v
období od 25.2.1948 do 1.1.1990 takéto listiny nezískal správny orgán ani v evidencii nehnuteľnosti
zo Správy katastra Z., ani z archívnych zdrojov. Z tohto dôvodu nebola navrhovateľka úspešná v
konaní podľa zákona 229/1991 Zb. v platnom znení rozhodnutie č. P. zo dňa 24.6.2002, ktorým
bolo rozhodnuté. Nadobudlo právoplatnosť 14.3.2003. Navrhovateľka nebola úspešná, ani pri obnove

konania. Po vyhotovení registra obnovenej evidencie pôdy v k.ú. Z., ktorý bol vykonaný podľa zákona
č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších
predpisov je sporná časť parcely PK 2531 vedená ako súčasť parcely KNE č. 5317/33 na liste vlastníctva
6313 ako vodná plocha vo výmere 132363 m2 vo vlastníctve odporcu I. Koryto rieky H. je v tomto
úseku prírodný tok, preto bolo vlastníctvo v zmysle zákona č. 138/73 Zb. o vodách takto zapísané.

Navrhovateľka v zmysle § 7 ods. 2 citovaného zákona námietku voči vypracovaniu registra obnovenej
evidencie pôdy nepodala. Na pojednávaní sa odporca II./ pridržiaval svojich písomných vyjadrení.

Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:Z výpisu z listu vlastníctva č. 2315 O. Ú. vo Z., odbor katastra nehnuteľností zo dňa 16.10.2000 pre okres
Z., obec Z., kat. úz. Z. zistil, že parcela č. 5317/26 o výmere 5809 m2 vodné plochy je vlastnícky v časti

B vyznačená navrhovateľka v podiele 1/1-ina. Vo výpise z listu vlastníctva č. 6313 Katastrálneho úradu
v B. B., Správa katastra Z. zo dňa 5.6.2002 pre okres Z., obec Z., kat. úz. Z. je pod parcela registra E
evidovaná parcela č. 5317/33 vo výmere 132363 m2, druh pozemku vodné plochy vo vlastníctve S. R.
- S. V. P., š.p. (O. Z. P. H.) P. C. XX,. B. B.. Listom zo dňa 31.7.2002 odporca I. oznámil navrhovateľke,
že dňa 4.7.2002 mu zaslala žiadosť o majetkovoprávne usporiadanie pozemku v kat. úz. Z., parcela

č. 2531, nadväzujúce na predchádzajúce rokovanie i rozhodnutie OÚ, O. P. vo Z. č.k. P. oznamuje
navrhovateľke, že horeuvedené rozhodnutie jej nepriznalo vlastníctvo k časti pozemku pozemnoknižnej
parcely č. 2531 tvoriace koryto rieky H. s tým, že súčasťou parcely KNE 5317/33 pre kat. úz. Z. sa stalo
vlastníctvom odporcu. V prílohe je fotokópia so zakreslením koryta rieky H. s tým, že časť pozemku
z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 2531, ktorá bola zastavaná ochrannou hrádzou KN - C XXXX
bola vykúpená kúpnou zmluvou, ktorej fotokópiu navrhovateľka predložila. Z rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici č.k. 23 S 515/02-20 zo dňa 22.01.2003 súd zistil, že navrhovateľka a jej brat I. F. sa
domáhali proti odporcovi O. Ú. vo Z., O. P. preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu P. zo dňa 24.
júna 2002. Uvedené rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené a navrhovateľom nepriznaná náhrada
trov konania. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S 9/2006-34 zo dňa 05.04.2006,
právoplatného 12.11.2007 krajský súd návrh navrhovateľky, jej brata I. F. o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia K. P. Ú. v B. B. č. XXXX/XXXXX. zo dňa 31.10.2005 zamietol. Rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č.k. 6 SžoKS/71/2006 zo dňa 01.08.2007 bol rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č.k. 23 S 9/2006-34 zo dňa 05.04.2006 potvrdený. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v B. B. V
XXXX/XX. zo dňa 13.01.1975, právoplatného 08.02.1975 po nebohom I.. S. F., zomrelom XX.XX.XXXX,.
narodenom XX.XX.XXXX. bolo dodatočne prejednané objavené dedičstvo pozostávajúce z pozemku

m.č. 2531, ktorý mal byť vyvlastnený P. P. S. T. P. H. a vedeného v pozemkovej knihe katastrálneho
územia. Vo vložke č. XX. m.č. XXXX,. lúka B. v celosti prebrala dedička navrhovateľka. Z rozhodnutia
O. Ú. vo Z., O. P., P. L. H. Z. č. X. zo dňa 02.11.2001, právoplatného 02.11.2001 vyplýva, že schvaľuje
register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom území Z., okres Z., spracovaný zhotoviteľom
G. s.r.o. B. B. a rozhodol o zápise takto schváleného registra do katastra nehnuteľností. Na čl. 71-72

sa nachádza pozemnostný hárok č. XXXX, číslo hárku X.XXX pre katastrálne územie Z. je vyznačený
verejný majetok vody. Na čl. 76 je pod č. 5.317 vyznačená rieka H.. Na čl. 73 sa nachádza PK vložka
XX,. kde pod 6 je 2531 lúka pod B.. Na čl. 74 sa nachádza poľný náčrt č. XX/X, kde je vyznačená
vodná plocha 5317 a na čl. 75 je vyznačená rieka H.. Podaním zo dňa 29.12.1992 P. Ú. došlo dňa
30.12.1992 k uplatneniu nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa § 9 Zákona 229/1991 zápis číslo XX,

parcela č. 2531, lúka P. B.. Rozhodnutím O. Ú. vo Z., O. P., P. L. H. P. zo dňa 24.06.2002 bolo rozhodnuté,
že navrhovateľka a jej brat I. F. nespĺňajú podmienky uvedené v § 6 ods. 1 citovaného zákona a
navrhovateľom sa nepriznáva vlastnícke právo k nehnuteľnosti vložka č. XX,. parcela č. 2531, druh
pozemku lúka o výmere 5809 m2 v spoluvlastníckom podieli 1/1. Navrhovateľka, jej brat I. F. podal
na O. P. Ú. vo Z. návrh na obnovu konania. O obnove konania bolo rozhodnuté č. XXXX/XXXX-X. zo

dňa 27.07.2005, tak že pôvodné rozhodnutie sa ponecháva v platnosti. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č.k. 23 S 515/02-20 zo dňa 22.01.2003 rozhodnutie O. Ú. vo Z. zo dňa 24.06.2002 potvrdil.
Navrhovateľka a jej brat I. F. podali opravný prostriedok proti rozhodnutiu P. zo dňa 24.06.2002 vo veci
úpravyvlastníckychvzťahovvčastipozemkuPKč.2531,vk.ú.Z.zabratéhonaumelévytvorenienového
riečišťa H. pri jeho sútoku so S. v rokoch 1948-1950, kedy im pôda bola odňatá a užívateľom sa stal

Š. P., S. V. P. v B. Š. / E.-XXXX. /. V súčasnosti po ukončení ROEP-u im bolo z pôvodnej výmery
PK p.č. 2531 na list vlastníctva č. 6551 v k.ú. Z. zaregistrované vlastníctvo len na TTP = ochranná
hrádza a ostatné plocha = cesta. Pritom nové koryto H. - prekládka cez ich pozemok je evidované
už ako vlastníctvo štátu v správe š.p. S. P. H. B. B.. Na základe tejto skutočnosti majetkovo-právne
usporiadanie ich pozemku pod novým korytom H. považovali za sporné. Rozhodnutím K. P. Ú. v B. B. č.

XXXX/XXXXX. zo dňa 31.10.2005 odvolanie navrhovateľky a jej brata I. F. zamietol a rozhodnutie O. P.
Ú. vo Z. č. XXXX/XXXX-X. zo dňa 27.07.2005 potvrdil. Na čl. 113 sa nachádza geometrický plán I.. M.
S. zo dňa 22.05.2000 na určenie vlastníckeho práva k pozemku parcela č. 3014/2, 5317/26 a 5293/5.
V liste I.. M. S. navrhovateľke zo dňa 05.03.2002 je uvedené, že na základe žiadosti o interpretáciu
obsahu mapy pozemkového katastra vykazujúcej stav koncom roku 1948 v rozsahu parciel 5317 v

úseku, kde susedí s parcelou č. 3009, parcelou č. 5332 a parcelou č. 5333 zo západu resp. východu a
zo severu s parcelou č. 3013, parcelou č. 5287 a parcelou č. 3014 odpovedal, že na základe prvotných
podkladov získaných zo všeobecnej dokumentácie správy Katastra Z. vyhotovený v procese tvorby
mapy pozemkového katastra a štúdiom dobových predpisov platných pre katastrálne práce uviedol,že nové katastrálne mapovanie na základe zákona č. 177/1927 Zb. bolo vykonané v katastrálnom
území Z., v miestnej časti P. B. a zobrazené v poľnom náčrte č. X. a v poľnom náčrte č. X.. v októbri
1948. Na uvedených náčrtoch sú zobrazené vybudované a stabilizované pevné body meračskej siete

polygónového ťahu číslo XXX, XXX, XXX, XXX..., na parcele č. 5342 a parcele č. 5344 na pozemku
železničnejtrate R.-Z.-V.abodyďalšiehopolygónovéhoťahu bodč.XXX,XXX,XXX...,napozemkoch
parcelné číslo 5286 a 3006. Poloha týchto bodov bola zvolená tak, aby boli chránené pred zničením
a využiteľné počas celej doby trvania meračských prác na postavenie geodetických prístrojov resp.
meračských stolov. Z uvedeného vyplýva, že napr. polygónový bod č. XXX nachádzajúci sa v časti

parcely č. 5317 označenej v poľnom náčrte č. X. ako H., nové riečište bol stabilizovaný v prírode na
pozemku vykazujúcom všeobecne stabilné pomery a podmienky vhodné pre výkon meračských prác.
Držobnostné (užívateľské ) hranice boli pred podrobným meraním omedzníkované a to medzníkmi
pri dôležitejších lomových bodoch hraníc a označené v poľných náčrtoch krúžkom „ s čiapočkou „ a
číslom podrobného bodu ( napr. body č. XXX a č. XX na hranici medzi parcelou č. 3009 a p.č. 3008 ),
alebo dreveným kolíkom ( bez mapovej značky ), označených len číslom podrobného bodu ( napr.

body č. XX,XX,XX,XX,XX,XX,XX na hranici časti parcely 5317 označenej ako nové riečište ). Podrobné
body na západnej hranici parcely číslo 5317 ( nové riečište ) označené v poľných náčrtoch hrotom
šípky bez čísla neboli technicky zamerateľné a sú len konštruované na základe zamerateľných bodov
predĺžením hraníc po nové riečište. Druh pozemku parcely číslo 5317 v novom katastrálnom operáte je
vyznačený mapovou značkou Smer vodného otvoreného prúdu podľa Inštrukcie A pre mapy 1 : 1000,

1 : 2000, 1 : 5000 len v časti totožnej s priebehom pôvodného koryta rieky H. zobrazeného už pri
pôvodnom katastrálnom mapovaní v roku 1860. V časti nové riečište sa vyššie uvedená značka druhu
pozemku nenachádza. Je nepochybné, že nepredstavovala v čase vykonávaného merania v prírode tok
prírodný ani umelý. Listom zo dňa 12. júna 1973 odporca I./ oznámil navrhovateľke, že sa nedostavila
k prejednaniu otázky výkupu nehnuteľností vedenej v zápisnici č. XX, pod m.č. 2531 o výmere 608

m2, s tým, že uviedol, že nech oznámi, či je ochotná uzavrieť dohodu o odpredaj vyššie uvedenej
nehnuteľnosti za náhradu 8,- Kčs za 1 m2, spolu 608 m2 za náhradu 4.864,- Kčs. V prípade, že tak
neučiní, bude to považovať za odmietnutie nášho návrhu a požiada o vyvlastnenie nehnuteľnosti. Listom
odporca I./ odporcovi II./ zo dňa 03.01.2002 odporca I./ uviedol k žiadosti o vyjadrenie reštitučnému
nároku na vydanie nehnuteľnosti parcela č. 2531 v katastrálnom území Z., identifikovaný grafickou

identifikáciou č. XXX-X-XXX-XXXX/XX,. že časť pozemku PK č. 5231 je skutočne súčasťou koryta rieky
H., parcela KN - E 5317/33. K záberu pozemku došlo pravdepodobne v r. 1950, keď bola ukončená
rekonštrukcia železničnej trate a mosta, ktorá sa týkala i zásahov do pôvodného koryta rieky H.. Odporca
I./ nearchivuje celú dokumentáciu. Majetkovo-právne vzťahy pod korytom rieky H. neboli odporcom I./
majetkovo-právne vysporiadané. Právny predchodca odporcu I./ vykúpil od navrhovateľky časť pozemku

parcela č. 5231 kúpnou zmluvou zo dňa 12.09.1973 pre CKN parcela číslo 3014 ( ochranná hrádza )
o výmere 608 m2 s tým, že kúpnu zmluvu predložili na zapracovanie do ROEP pre k.ú. Z.. Odporca I./
bratovi navrhovateľky I. F. listom zo dňa 04.04.2001 poskytol podklady týkajúce sa regulácie rieky H. a
sútoku rieky S. s tým, že mu bola poskytnutá nasledovná časť projektovej dokumentácie z roku 1947,
situácia 1: 2000, zápisnica o miestnej prehliadke a technická správa. V technickej správe ku projektu

úpravy vtokového úseku rieky H. nad vtokom potoka rieky S. je uvedené na čl. 119, že so zreteľom na
nutnú úpravu rieky H. a jeho dvoch prítokov a to potoka S. a náhonu hydrocentrály nad vtokom potoka S.
do rieky H. bolo miestnym šetrením zistené, že rieka H. v oblasti sútoku so S. zahýba ostrým pravouhlým
uhlom. Týmto stavom sa vzdúvajú veľké vody H. a to veľké vody S., čo spôsobuje nepriaznivo na okolité
pozemky a objekty ako aj na nepriaznivý vplyv odchodov ľadov. Náprava je možná jedine odsunutím

trasy toku doprava a tým sa dosiahne podstatného zlepšenia. V traťovej stavebnej správe je uvedené,
že termíny prevzatia základovej pôdy a kolaudácii by mohli poslať včas svojho zástupcu s tým, že podľa
dojednaných podmienok štrk na základy opor a piliera bezplatne dodá z výkopu nového riečišťa Š. V.
S. Ú. ( miestny stavebný dozor pre stavbu preloženého koryta rieky H. vo Z. - H. ). Zo stavebného
denníka na výstavby železničného mostu vyplýva postup prác, nachádza sa na čl. 121-124, 145-149, s

tým, že 14. až 31.12.1947 je zimná prestávka a na stavbe sa nepracovalo. 12.01.1948 došiel na stavbu
skladací drevený barak, 13.01.1948 došlo k prípravným prácam pre stavanie skladacieho dreveného
baraku, 07.05.1948 došlo k príprave rámov pre razenie základu stredného piliera, zavážanie starého
riečišťa H. kameňom, okopávanie zeme, železničného telesa, vykopávanie zeme, základu, stredného
piliera v novom riečišti s odvozom tejto zeme, prenajatý kameň potrebný na vybudovanie starého riečišťa

H., 08.05.1948 je vyznačené zavážanie starého riečišťa H. kameňom, výkop základu stredného piliera
mostu s odvádzaním zeme a 10.05.1948 je uvedený výkop základu stredného základu piliera mostu s
odvážaním zeme, ťaženie základu stredného piliera, zvážanie starého riečišťa H. kameňom. Na čl. 173
sa nachádzajú podrobné mapy. V prílohovej obálke súdu sa nachádzajú originály mapových podkladovv troch vyhotoveniach, čestné prehlásenie A. K. z 22.02.2002, že pozemky po obnove koryto H. pri
sútoku so S. neboli vykúpené, list pre M. N. V. vo Z., kde bol doručený I.. S. F. dodávkový výkaz a
konštatuje sa, že sa nezaoberá obrábaním pôvody, nakoľko má iné povolanie, list I.. S. F., že pozemky

nachádzajúce sa pod hraničným mostom v km 217,56 sa v dôsledku prevedenia úpravy rieky H. nestali
naďalej hospodárskymi obrábateľnými, keďže nové riečište ako aj ochranné hrádze z väčšej čiastky
sú vybudované na parcelách č. 2531 a nepatrné zbytky sú hospodársky neobrábateľné, čomu bránia
ustanovenia zákona XXIII z r. 1885 a ochrane povodňových hrádz. Ide o list K. V. S. v B. B., list I. tehelní
I.. S. F. o tom, že všetky pozemky, ktoré boli pri tehelni, sú v družstve závodu a slúžia na priemyselné

účely, originál pozemnostného hárku č. XXXX pre katastrálne územie Z., verejný majetok vody č. XXXX/
X vyznačené staré riečište S., XXXX/X staré riečište S. a XXXX rieka H..

Svedok I.. M. S. na pojednávaní dňa 01.04.2009 uviedol, že to čo napísal do odpovede žiadosti o
interpretáciu, je výsledkom preskúmania príslušných právnych a technických predpisov na základe

ktorých sa vyhotovovali mapy v období po roku 1918 za Prvej Československej republiky. Údaje
vychádzajú z platného značkového kľúča, ktorý by mal vyjadrovať skutočnosti zamerané pri tvorbe
novýchmapovýchdiel,toznamená,žebodygeodetickej,meračskejsiete,zktorýchmalbyťzameriavaný
skutočný stav v prírode, museli byť skutočne stabilizované v prírode na takých pozemkoch, ktoré
vykazovali všeobecne stabilné pomery a podmienky vhodné pre výkon meračských prác, nielen v čase

mapovania samotného, ale aj v budúcnosti. Z toho vyplýva poloha meračského bodu XXX. Tá nemohla
byť stabilizovaná v koryte rieky H., vzhľadom na to, že merač stojaci za prístrojom by sa pravdepodobne
utopil alebo stabilita bodu by bola tečúcou vodou znehodnotená. Zobrazenie pozemkov v tom čase
mapovaných a meračských nákresov označených mapovými značkami svedčí o skutočnosti, že časť
hraníc parciel v smere severozápadnom je označená medzníkmi, krúžok s čiapočkou a časť parcely,

ktorápravdepodobnezameranánebolalenšípkouačíslomsamotnéhopodrobnéhobodu.Značkavodný
tok podľa inštrukcie A, pre mapy mierka 1:1000, 1:2000, 1:5000 je zobrazená len v časti parcely 5317,
ktorá je totožná s priebehom pôvodného koryta rieky H., zobrazeného už pri pôvodnom katastrálnom
mapovaní v r. 1860. I.. M. S. priniesol mapové podklady, ktoré vyjadrujú genézu zobrazovania týchto
pozemkov, konkrétne pozemku, ktorý je predmetom tohto súdneho sporu na PK mape označený pod

parcelným číslom 2531. Oboznámil súd s mapou z prvého pozemkového katastra vyhotovenú vo Z. v
r. 1846, v ktorom je technicky zameraný pomocou prístrojovej techniky a meračských pomôcok. V tejto
časti je pozemok označený parcelou č. 3690 a 3678. Ďalej oboznámil súd s pozemkovým katastrom,
s mapami z druhého pozemkového katastra v r. 1948, v ktorej je uvedený priebeh nového umelého
riečišťa rieky H. cez pozemok na parcele č. 2531. Počas spracovania geometrického plánu na určenie

vlastníckych práv k predmetnému pozemku mal k dispozícii geometrický plán na výkup Š. Ž., z ktorého
bolo zrejmé, že došlo k výkupu časti pozemku po železničné teleso od vtedajších vlastníkov predmetnej
nehnuteľnosti č. 2531, čo je zobrazené aj na geometrickom pláne, ktoré vyhotovil zamestnanec geodeta
P. P. v r. 2000. V priebehu spracovania mu boli objednávateľkou navrhovateľkou poskytnutá časť
stavebného denníka, v ktorej boli podchytené zemné práce na budovanie nového umelého riečišťa

rieky H.. Identifikácia všetkých mapových podkladoch, ktoré sú vo veľmi dobrom stave. Nesporné je, že
nehnuteľnosť bola v r. 1846-1861 mimo koryta rieky H. v sútoku s riekou S. a až novým zmapovaním po
druhej svetovej vojne došlo k úpravám tohto koryta pravdepodobne z dôvodov optimalizácie zakrivenia
riečneho koryta a zabráneniu erozívnej činnosti vody zvlášť v jarných mesiacoch. Svedok uviedol, že
podľa poľného nákresu XX bod XXX sa nachádzal na pozemku 5317 v časti, ktorá je označená ako

riečište. Meračské práce sa vykonávali v mesiacoch jar, leto, jeseň. V období zima sa vykonávalo
spracovanie v kancelárii. Svedok predložil mapové podklady, ktorých originál si vyžiadal súd zo správy
Katastra Z., z A. G., K. Ú. v B.. Svedok dal k nahliadnutiu pozemkovo-knižnú mapu z r. 1846, kde je
zeleným vyznačená parcela PK 2531. Ďalej predložil mapu prvého pozemkového katastra z r. 1860, kde
je táto parcela zobrazená zeleným parcelným číslom 3690. Na základe toho je možné stotožniť sa s

parcelným protokolom, kde bol uvedený držiteľ tejto parcely v r. 1860. Mal by to byť právny predchodca
nadobúdateľa zapísaný v pozemkovej knihe. Predložil mapu druhého pozemkového katastra, kde pod
zelenýmjevyznačenápredmetnáparcelaidentifikovanáakočasťpozemkumimokorytariekyH.,parcela
číslo 5317, zobrazená v poľnom náčrte č. XX ako nové riečište susediaca s pôvodným korytom rieky H..
ČasťkpozemkuodčlenenázpôvodnejPKparcely2531,ktorábolapredmetomvykúpeniaodpôvodného

vlastníka otca navrhovateľky I.. S. F. je vyznačená v predloženom materiály šrafami a predstavuje úbytok
z pôvodnej parcely 2531.Podľa § 80c O.s.p. navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na určení, že v súdnom spore
požadovaná parcela patrí do jej výlučného vlastníctva, nakoľko na pôvodnom výpise z listu vlastníctva
je vedená ako vlastníčka a následne je vedený ako vlastník odporca I./.

Súd zamietol návrh voči odporcovi II./ na základe tej skutočnosti, že v zmysle zákona č. 503/2003
Z.z. návrh na vydanie náhradného pozemku voči odporcovi II./ na základe tej skutočnosti, že v
zmysle zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a zmene doplnení zákona
NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení

neskorších predpisov si navrhovateľka nárok na vrátenie vlastníctva k parcele PK č. 2531 v katastrálnom
území Z. v zákonom stanovenej lehote neuplatnila. Podľa § 5 ods. 1 Zákona právo na vrátenie
vlastníctva k pozemku môže si uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2004 na O. P. Ú., v obvode ktorého
vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Odporca II./ nemohol začať konanie
podľa citovaného zákona, keďže právo na navrátenie vlastníctva si navrhovateľka v stanovenej lehote
neuplatnila. Podľa § 1 citovaného zákona upravuje navrátenie vlastníctva k pozemku, ktoré nebolo

vydané podľa osobitného predpisu zákona č. 229/1991 Zbierky o úprave vlastníckych vzťahoch k pôde
a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov. Návrh na navrátenie vlastníctva
k parcele PK č. 2531 v k.ú. Z. uplatnený navrhovateľkou v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov bol ukončený právoplatnými rozhodnutiami. Neobstojí tvrdenie navrhovateľky,
že si nemohla uplatniť právo na navrátenie vlastníctva k pozemku v súlade s § 503/2003 Z.z. z

dôvodu, že bolo vedené konanie podľa Zákona č. 229/1991 Zb. Z uvedeného dôvodu návrh ohľadne
navrátenia ohľadne náhradného pozemku súd návrh zamietol. Parcela PK č. 2531 bola pôvodne
vedená v pozemkovej knihe katastrálneho územia Z. vo vložke XX. lúka vo výmere 19361 m2. Z
mapy pozemkového katastra a z grafickej identifikácie je zrejmé, že táto pôvodná parcela je rozdelená
prírodným tokom riekou H.. V r. 1934-1944 sa v katastrálnom území Z. vykonalo nové mapovanie

na základe ktorého boli aj vyhotovené mapy pozemkového katastra, s ním tiež mapy pozemkového
katastra vyhotovenej v r. 1948 je koryto rieky H. na tomto úseku zakreslené už ako jestvujúce s dvomi
ramenami označené parcelným číslom 5317. Parcela 5317 bola zapísaná do pozemnostného hárku
č. XXXX katastrálneho územia Z. ako verejný majetok vody. V evidencii nehnuteľností na Správe
katastra Z. sa nenachádzajú žiadne listiny, ktoré by preukazovali, že v rokoch 1949, 1950 bolo v tomto

úseku vytvorené umelé koryto rieky H. ako tvrdí navrhovateľka. Predmetná časť pozemku je po zápise
ROEP v katastrálnom území Z. schváleného rozhodnutím O. Ú. vo Z., O. P. číslo X. zo dňa 02.11.2001
vedená na Správe katastra vo Z., v katastri nehnuteľností, v súpise popisných informácii registra „E"
ako súčasť parcely EKN č. 3317/33. Táto je vedená v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva číslo
6313 ako vodná plocha o výmere 132 363 m2 vo vlastníctve odporcu I./. List vlastníctva bol založený pri

vyhotovení ROEP. Ten bol vyhotovený v súlade so zákonom č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach
na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka podľa § 7 ods. 2
tohto zákona námietku nepodala. Po vypracovaní ROEP bolo vlastníctvo k predmetnej časti pozemku
zapísané na odporcu I./. Ústava z r. 1960 článku 8 prehlásila vodné toky za národný majetok. Zákonom
č. 138/1973 Zbierky o vodách, ktorý zahrnul do definície vodného toku aj pozemky nachádzajúce sa

v korytách vodných tokoch, došlo k vykonaniu citovaného článku ústavy a tieto pozemky, pokiaľ ešte
neboli národným majetkom sa s ním stali účinnosťou zákona dňom 01.04.1975. Koryto rieky H. v tomto
úseku je prírodným tokom. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona pri pozemkoch tvoriacich prirodzené
koryto vodného toku sa prechod vlastníctva na štát uskutočnil bez náhrady a pri umelých korytách za
náhradu vo výške, ktorý sa priznáva podľa predpisoch o vyvlastnení. K prechodu vlastníctva pozemkov

tvoriacich korytá vodných tokov došlo aj pri vodných tokoch, ktoré v evidencii nehnuteľností neboli ako
vodné toky vedené. Navrhovateľka a jej brat I. F. si žiadosťou zo dňa 30.12.1992 uplatnili v zmysle
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
v znení neskorších predpisov u odporcu II./ nárok na navrátenie vlastníctva k parcele číslo 2531 v
katastrálnom území Z.. O tom rozhodol O. Ú., O. P., P. L. H. rozhodnutím P. zo dňa 24.06.2002.

Navrhovateľkanepreukázalasbratom,ževobdobíod25.02.1948do01.01.1990prešlačasťpredmetnej
nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu niektorým zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1
Zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení a preto im ani nebolo priznané vlastnícke právo ani náhrada.
Voči tomuto bolo podané odvolanie a Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie ako vecné správne,
potvrdil. Navrhovateľka, jej brat I. F. vydanie pôvodnej nehnuteľnosti v katastrálnom území Z. parcela

PK číslo 2531 vo výmere 5809 m2 uskutočnenej právoplatným rozhodnutím O. Ú. vo Z., O. P.,
P. L. H. P. zo dňa 24.06.2002 podali návrh na obnovu konania. O. P. Ú. vo Z. návrh na obnovu
konania zamietol. Proti tomu podali odvolanie na K. P. Ú. v B. B. a tento rozhodnutie ako vecné
správne potvrdil. Navrhovateľka a jej brat I. F. podali na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu protirozhodnutiu č. XXXX/XXXXX zo dňa 31.10.2005 vydaným K. P. Ú. v B. B.. Krajský súd v Banskej Bystrici
rozsudkom č.k. 23 S 9/2006-34 zo dňa 05.04.2006 žalobu zamietol ako nedôvodnú. Proti tomu podala
odvolanie navrhovateľka na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 6 SžoKS/71/2006 zo

dňa 01.08.2007 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil ako vecný a správny. V
tomto konaní sa navrhovateľka snažila preukázať, že došlo k vytvoreniu nového koryta rieky H. ku dňu
účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu
majetku v znení neskorších predpisov na parcelu KNC č. 5317/3, ktorá je zabratá časť pôvodnej parcely
PK č. 2531 vo výmere 2809 m2 nebol v evidencii nehnuteľností na Správe katastra vo Z. založený

list vlastníctva. Navrhovateľka nepredložila listiny, ktoré by dokazovali, že by časť pôvodnej parcely
PK číslo 2531 bola zabratá do parcely KNC číslo 5317/3, ktorá tvorí koryto rieky H. umelou úpravou
koryta v období od 25.02.1948 do 01.01.1990. Takéto listiny nezískal správny orgán ani z evidencii
nehnuteľností zo Správy katastra Z. a ani z archívnych zdrojov. Z tohto dôvodu navrhovateľka nebola
úspešná v konaní podľa Zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení. Rozhodnutie č. P. zo dňa 24.06.2002,
ktorým bolo vo veci rozhodnuté, nadobudlo právoplatnosť 14.03.2003. Navrhovateľka nebola úspešná

ani pri obnove konania. Po vyhodnotení registra obnovenej evidencie v k.ú. Z., ktorý bol vykonaný
podľa Zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov, je sporná časť parcely PK číslo 2531 vedená ako súčasť parcely KNE
číslo 5317/33 na liste vlastníctve č. 6313 ako vodná plocha o výmere 132 363 m2 vo vlastníctve
odporcu I./. Koryto rieky H. je v tomto úseku prírodný tok a preto bolo vlastníctvo v zmysle Zákona č.

138/1973 Zb. o vodách takto zapísané. Navrhovateľka námietku voči vypracovaniu registra obnovenej
evidencie pôdy nepodala. Odporca I./ preukázal mapovými podkladmi zakresľujúcimi skutočný stav
koryta rieky H., že H. mal dve ramená, staré a nové, ktoré vznikli prirodzeným spôsobom, činnosťou
vodného toku. V tomto úseku bolo prírodné koryto rieky H. nestabilné a ovplyvňované vyššími prietokmi
rieky S. ústiacej do rieky H.. Akékoľvek úpravy na novom koryte, novom riečišti ako sú uvádzané v

stavebnom denníku výstavby železničného mosta napr. okopávanie svahu, na ktorý sa vo viacerých
prípadoch navrhovateľka odvoláva, boli realizované na prirodzene vytvorenom ramene koryta rieky H..
Na základe projektovej dokumentácie právneho predchodcu odporcu I./ je archivované v pasporte rieky
H.. „ Realizovaná úprava resp. údržba v riečnych kilometroch, v kilometri 167.55-168.350",
iba jedna realizovaná čiastková úprava toku č. 5, opevnenie brehov a dna, pričom špecifikuje druhy

opevnenia pozostávajúce iba z obojstranného opevnenia brehu. Investorom čiastkovej úpravy je Š.
V. Ú. B. B.. Neuviedol žiadnu preložku koryta rieky resp. vybudovanie nového koryta rieky. Išlo iba o
stabilizovanie už jestvujúceho stavu. K zápisom týkajúcich sa stavebného denníka železničného mosta,
napr. výkop nového riečišťa alebo preloženého koryta rieky H., tieto skutočnosti nevylučujú to čo odporca
I./ uviedol, že pre účely výstavby nového železničného mosta bolo zastabilizované prirodzene utvorené

rameno koryta rieky H. a pôvodné koryto bolo zasypané materiálom, ktorý bol vyťažený pri budovaní
železničného mosta. Čiastková obojstranná úprava koryta rieky H. číslo 5 bola realizovaná v roku 1947,
druh úpravy bola obojstranná korytová úprava dvojitý lichobežníkový profil vytvorený ohradzovaním,
stredný typ opevnenia. V technickom popise sú uvedené, že sa spevňovali len obojstranné svahy a dno a
keď sa spevňovali, muselo koryto existovať. Ak sa spevňovanie robilo v roku 1947, nemohla byť robená

preložka koryta v roku 1949-1950. Neexistujú žiadne podklady, ktoré by preukazovali preložku koryta,
vytvorenienovéhoriečišťa.Vžiadnomzarchívovsatakétodokladynenachádzajú.Nenachádzajúsa ani
geometrické plány, prípadne projekty, ktoré by vymeriaval alebo stavebne určoval túto preložku. Parcela
bola evidovaná ako verejný majetok, ako neknihovaná parcela. Rieka H. nemala parcelné číslo. Až po
ukončení mapovania, ktoré malo prebehnúť v roku 1944 a bolo odovzdané v roku 1948 boli založené

mapy, ktoré zamerali skutočný alebo existujúci stav a bol založený aj pozemnostný hárok XXXX v k.ú.
Z., ktorý rieke H. určil parcelné číslo 5317. Toto koryto bolo vedené ako prirodzené koryto rieky H.. Keďže
sa nepreukázalo, že tam bola stavba, listinné doklady, ktoré existujú sú len nepriame. Pokiaľ vznikol
posun koryta, resp. druhé koryto rieky bolo robené len prirodzenou činnosťou rieky H., ktorá v tomto
úseku bola dosť nestabilná, vzhľadom na to, že do nej ústila rieka S. a pri vyšších vodných stavoch,

koryto menilo svoj prirodzený tok, je nutné poukázať na to, že v článku 8 Ústavy SR prehlásila vodné
toky za národný majetok a teda prechod koryta rieky nemusel odporca I./ dokazovať. Odporca I./ stav
spochybnil stanovisko I.. S., poukázal na to, že koryto rieky H. bolo prirodzené. Nebol pôvodne urobený
zápis v pozemkovej knihe, keď bola vedená ako neknihovaná parcela. Odporca I./ poukázal na to, že
pokiaľ by to bývala stavba, mala by svoj geometrický plán, ktorý by bol zapísaný a evidovaný, alebo

by sa založila nová pozemno-knižná vložka, ktorá by sa zamerala a zaviedla do pozemkovej knihy,
do máp, nové koryto, no nič také sa nestalo. Čo sa týka čiastkovej úpravy toku číslo 5 a dôvodov, aj
nutná rekonštrukcia železničného mostu, začatie stavby bolo v roku 1947, tak ako je to uvedené aj v
pasporte. Bol to záznam, ktorý sa nachádza v archívnych dokladoch. Iný projekt neexistuje. Rieka H. jevodohospodársky významný vodný tok. Je podstatné, či koryto bolo prirodzené alebo umelo vytvorené.
Z listu P. H. z 12.06.1973 vyplýva, že k záberu pozemku parcela číslo 2531 došlo v roku 1950. Už
aj z tohto listu vyplýva, že nie je zrejmé, kedy došlo ak došlo k preložkám alebo úpravám na koryte.

Na jednej strane v pasporte uvádzaná čiastková úprava z roku 1947, na druhej strane sa rok 1950
uvádza ako skončenie výstavby železničného mostu. Zápisky zo stavebného denníka železničného
mostu sú nepriamym dôkazom, pretože došlo k posunu riečišťa, resp. preložky riečišťa. K bodu číslo
5 je spomínaný aj železničný denník. Denník sa dotýka len stavby železničného mostu. Koryto rieky
H. nemuselo byť bezprostredne celé kryté vodou. Neupravené koryto vodného toku je také, že koryto

je všetko čo je medzi brehovými čiarami. B. čiarou je bod v teréne, kedy sa voda vyleje z koryta. Ak
je široký profil, rieka môže tiecť stredom a zostáva suchá pevnina a koryto sa napĺňa iba pri vysokých
vodných stavoch. Z týchto poznámok a zo železničného denníka nie je zrejmé, že by došlo k posunu.
Môže sa hovoriť o novom a starom riečišti v rámci celého profilu rieky. Nedá sa zodpovedne prehlásiť,
ak sa tvrdilo, že práce začali v roku 1947, v akom stave bola rieka, že sa zavážalo staré rameno. Nie sú
žiadne doklady o tom, ktoré by preukazovali to, že bolo preložené koryto. Ústavou z roku 1960 prešlo

vlastníctvo tohto pozemku na štát a teraz je to koryto rieky H.. Odporca I./ spochybnil merania geodeta
I.. M. S.. Uviedol, že pokiaľ sa opieral o nejaký pevný bod, zrejme to robil z mapy, ktorá bola v roku 1948.
Nemohol to v skutočnosti robiť v teréne, pretože teraz je to vodná plocha. Mapa, ktorá bola prevzatá
do mapového operátu z roku 1948 zamieravala stav, ktorý bol skôr. Odporca I./ spochybnil vo výpovedi
I.. M. S. tú skutočnosť, že v roku 1937 bolo odkúpené cez 4000m2 pozemkov pre prvý most, ktorý bol

po vojne zničený tým, že pripustil, že merania boli robené pred rokom 1948. Môže to potvrdiť len tú
skutočnosť, že zamierali určitý stav, ktorý existoval. Odporca I./ od roku 1947 eviduje na tomto úseku
rieky H. iba čiastkovú úpravu rieky H. číslo 5. Súd nemal za preukázané, že bolo vyslovene preložené
koryto rieky H. ako nová stavba. Preukázanú mal len čiastkovú úpravu rieky H. číslo 5. Pozemok nemôže
byť výlučným vlastníctvom navrhovateľky vzhľadom na článok 8 Ústavy z r. 1960, ktorá deklaruje, že

vodné toky sú majetkom štátu. Súd z tohto dôvodu návrh navrhovateľky o určenie vlastníckeho práva
alebo práva na náhradný pozemok alebo 96.411,74 € zamietol.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporcovia I./, II./ boli v celom rozsahu úspešní, navrhovateľka neúspešná. Odporcom vzniklo právo na
náhradu trov konania. Žiadne si neuplatnili, žiadne im nevznikli, preto súd rozhodol tak, že odporcom I./,
II./ náhradu trov konania voči navrhovateľke nepriznal.

Podľa § 147 ods. 2 O. s. p. súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali
nejakú povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby ich nahradili účastníkom.

Svedkovi I.. M. S. bolo vyplatené svedočné 9,40 eur, preto súd zaviazal navrhovateľku na zaplatenie
svedočného na účet Okresného súdu Zvolen vo výške 9,40 eur do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia.

Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Podľa § 138 ods. 2 O. s. p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne
i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery účastníka
oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.

Podľa § 138 ods. 3 O. s. p. ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený
zástupca, vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky zástupcu a
na odmenu za zastupovanie.

Navrhovateľka po podaní návrhu, v ktorom žiadala o určenie vlastníckeho práva, požiadala o
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu z dôvodu, že je na starobnom dôchodku, kde jej
mesačný príjem je vo výške 11.165,- Sk. Vzhľadom na vysoký vek a závažné zdravotné problémy,
zvýšené výdavky na lieky a diétne stravovanie, žiadala zohľadniť túto situáciu. Následne žiadala určiťmajetkovú náhradu 2.904.500,- Sk (96.411,74 € ). Pri žiadosti o vydanie náhradného pozemku od
odporcu II./ uviedla, že je zo zákona č. 503/1990 Z.z. oslobodená. Súd zohľadnil jej majetkové, sociálne
podmienky a priznal jej týmto rozhodnutím oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, nakoľko

z výroku o určenie vlastníckeho práva a alternatívne o majetkovú náhradu by nebola schopná zaplatiť
súdny poplatok.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204
ods. 1, prvá veta O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).Vo Zvolene, dňa 16.10.2009

JUDr. Jana Kovalčíková
sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Oľga Fekiačová