Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 22, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 12C/167/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110218785
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Knociková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3110218785.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Juditou Knocikovou v právnej veci žalobkyne R. V., bytom W.

H., M. J. XXX/XX, zast. JUDr. Jozefom Kováčikom, advokátom so sídlom Trenčín, Legionárska 2, proti
žalovanému T. V., bytom W. H., M. J. XXX/XX, zast. JUDr. Romanom Madom, advokátom so sídlom
Nová Dubnica, Gagarinova č. 32, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov takto

r o z h o d o l :

I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov- strán sporu sa vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva
žalobkyne sa p r i k a z u j e :
rohová sedacia súprava z EKO kože v zostatkovej hodnote 0,-eur,
zostatok na účte č. 1173292675/0200 vo U. a.s. vo výške 4,07 eur,

zostatok na účte č. 1368818163/ 0200 vo U. a.s. vo výške 9,30 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného T. V., rodeného V., nar. XX.X.XXXX sa p r i k a z u j e :
nehnuteľnosti a to rodinný dom súp. č. XXX na parc. C KN č. XXXX a pozemky C KN parc. č. XXXX/XX-
zastavané plochy a nádvoria s výmerou 13 m2, C KN parc. č. XXXX/XX- zastavané plochy a nádvoria
s výmerou 16 m2 a C KN parc. č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 260 m2, zapísané na
LV č. XXXX pre kat. úz. W. H., v zostatkovej hodnote 91.900,-eur,

hnuteľnosti a to 2 ks skrine GALA s nadstavcami v spálni v zostatkovej cene 20,-eur, 1 manželská posteľ
v zostatkovej hodnote 40,-eur, 1 skrinka NITKA v zostatkovej hodnote 5,-eur, 5 nábytkových skriniek v
spálni v zostatkovej hodnote 5,-eur, posteľné prádlo, uteráky a osušky v zostatkovej hodnote 15,- eur,
5 nábytkových skriniek v detskej izbe Peťo v zostatkovej hodnote 5,-eur, 4 skrinky nábytkové v detskej
izbe JANKA v zostatkovej hodnote 5,-eur, 1 okrúhly kuchynský stôl a 4 stoličky v zostatkovej hodnote
5,-eur, chladnička CALEX v zostatkovej hodnote15,- eur, rohová sedacia úprava PAULI a 3 kreslá v
zostatkovej hodnote 5,-eur, automatická práčka v zostatkovej hodnote 200,-eur a obývačková zostava
bledá v zostatkovej hodnote 225,-eur, celkom spolu v hodnote 545,-eur,

- zostatok na účte č. 63592883/0900 v L. sT. výške 153,69 eur,
dlh z pôžičky od K.. R. V. vo výške ( 1.100.000,-Sk) 36.513,31 Eur a vo výške (193.792,80 Sk) 6.432,74
eur.
Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni rohovú sedaciu súpravu z EKO kože do 30 dní po
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 20.126,97 eur ako rozdiel v prevzatých hodnotách

do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za vyporiadanie BSM vo
výške 1.383,-eur do 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku.

IV. Štát m á proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.

V. Štát m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%.VI. Žiadna zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 5.6.2013 č.k. 12C/167/2010-367 súd vykonal

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len BSM) strán sporu tak, že takmer
všetky hnuteľné veci okrem jednej prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému ako aj rodinný dom
s prísl. s dlhom voči otcovi žalovanému vo výške ( 1,1 mil. Sk) 36.513,31 eur a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách sumu 19.744,21 eur v mesačných splátkach.

2. Na základe odvolania oboch strán sporu bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený uznesením Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 12.11.2014 č.k. 17Co/35/2014-419 a vec bola vrátená Okresnému súdu Trenčín
na ďalšie konanie.

3. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že záver súdu prvej inštancie o obsahu a hodnote vecí
patriacich do BSM ustálil v súlade s ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka.

Záver súdu prvej inštancie o tom, že do BSM strán sporu patria nehnuteľnosti v celkovej hodnote
91.900 eur, ďalej hnuteľné veci tvoriace bytové zariadenie, ako aj zostatky na účtoch vo U. strany
sporu vo svojich odvolaniach nespochybňovali. Strany vyčítali súdu nesprávne hodnotenie vykonaných
dôkazov v súvislosti so zisteniami, ktoré sú významné pre rozhodnutie o vyporiadaní BSM v zmysle
ust. § 150 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd ďalej uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom

rozhodovaní o vyporiadaní BSM zohľadnil tú skutočnosť, že otec žalovaného za trvania BSM požičal
stranám sporu sumu 36.513,31 eur v súvislosti s kúpou domu a ďalej sumu 16.596,96 eur v súvislosti s
rekonštrukciou. Pokiaľ išlo o prvú sumu, t.j. sumu 36.513,31 eur, tak tu súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku vykonal hodnotenie dôkazov, a to výsluchu strán sporu, otca žalovaného -
svedka K.. R. V. a svedkov E. V. a T. V., pričom takéto hodnotenie dôkazov nebolo možné považovať

za rozporné s ustanovením § 132 O.s.p. Ďalej uviedol, že bolo nepochybné, že v zmluve o kúpe
nehnuteľností sa uvádza kúpna cena 627.096,- Sk. Tvrdenie žalovaného o tom, že v skutočnosti
bola predávajúcim vyplatená kúpna cena vo výške 1.100.000,- Sk však potvrdil jednak svedok K.. R.
V. - otec žalovaného, ktorý predložil aj písomné poznámky, týkajúce sa postupného vyplácania tejto
sumy, ale najmä obaja predávajúci. Predávajúca E. V. výslovne uviedla, že bolo vyplatené v skutočnosti

za nehnuteľnosti 1.100.000,- Sk a rovnako aj svedok T. V., s ktorým predávajúca dlhodobo nežije v
spoločnej domácnosti potvrdil, že kúpnu cenu si rozdelili a jemu pripadlo okolo 500.000,- Sk. Závery
súdu prvej inštancie o skutočnej výške vyplatenej sumy boli preto v priebehu doterajšieho konania
jednoznačnepreukázané.Žalobkyni savpriebehudoterajšiehokonania(t.j.dorozhodnutiaodvolacieho
súdu) nepodarilo spochybniť ani tvrdenie žalovaného o tom, že celá táto kúpna cena bola vyplácaná z

prostriedkov jeho otca K.. R. V.. Sama uviedla, že pokiaľ mali strany sporu finančné prostriedky, najmä
v súvislosti s prácou žalovaného v zahraničí, tak zakúpili motorové vozidlo, prípadne bytové zariadenie.
Neoznačuje žiadne úspory ani iné finančné prostriedky, ktorými by mali kúpnu cenu zaplatiť. Tvrdenie
o tom, že v kúpnej cene bola zohľadnená tá skutočnosť, že predávajúci sa nasťahovali do 2-izbového
bytu, predtým užívaného stranami sporu, nebola preukázaná najmä z výpovedí predávajúcich a rovnako

aj s poukazom na tú skutočnosť, že sa jednalo o podnikový byt, a preto žiadnym spôsobom nebola
ani vyčíslená hodnota, ktorá by sa do kúpnej ceny mala započítať. Aj v kladnom prípade by sa mohlo
jednať len o vplyv na ustálenie výšky kúpnej ceny, ktorá bola nepochybne vyplatená vo výške tak, ako
bolo v konaní preukázané, pričom išlo o byt, ku ktorému patrilo užívacie právo obom stranám sporu.
Žalobkyňa v priebehu prvoinštančného ako aj odvolacieho konania spochybňovala len právnu formu

pomoci, resp. zaplatenia tejto kúpnej ceny zo strany otca žalovaného, keď tvrdila, že sa jednalo o dar
a nie pôžičku. Na svoje tvrdenia však nenavrhla žiadne dôkazy, pričom svedok K.. R. V., ktorý finančné
prostriedky poskytol, jednoznačne uviedol, že sa jednalo o pôžičku, bez určenia doby splatnosti. V
tejto súvislosti odvolací súdu poukázal na ustálenú judikatúru súdov, podľa ktorej, ak vznikol za trvania
manželstva dlh, ktorý uzavrel vo vlastnom mene len jeden z manželov a ak boli takto získané peniaze

použité na kúpu určitej veci, t.j., ak bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí táto hodnota do
BSM, a to bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá. K záväzku manžela, ktorý takto
zaobstaral peniaze, ktorý je povinný ich vrátiť a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo
svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti nebolo možné
považovať za významné tvrdenie žalovaného vo vyjadrení k žalobe o tom, že stranám sporu malo

vzniknúť bezdôvodné obohatenie na úkor otca žalovaného, pretože právne posúdenie je vždy vecousúdu a nie je významné ako strana sporu právne hodnotí svoje skutkové tvrdenia. Odvolací súd vyčítal
prvoinštančnému súdu nesprávne hodnotenie dôkazov len v súvislosti s rozhodnutím o pôžičke od otca
žalovaného vo výške 16.596,96 eur ( 500.000,- Sk), ktorú aj zaradil do pasív BSM a ktorá skutočnosť má

význam na ustálenie výšky výplaty spoluvlastníckeho podielu v prospech žalobkyne, ako aj v súvislosti
s nezaradením pôžičky vo výške 49.790,88 eur, čo namieta v odvolaní žalovaný. Ďalej vytýkal, že
súd prvej inštancie dôsledne nepožadoval od žalovaného v rámci jeho vyjadrenia ako strany sporu
splnenie jeho povinnosti tvrdenia. Pokiaľ teda žalovaný tvrdil, že obom stranám sporu, resp. výlučne
jemu za účelom nadobudnutia vecí patriacich do BSM, bola poskytnutá od otca K.. R. V. pôžička, mal

povinnosť uviesť jednak vo vyjadrení a ďalej vo svojej výpovedi ako strany sporu po poučení podľa § 131
O.s.p., ktoré sumy akým spôsobom a v ktorom čase boli poskytnuté a aké veci a hodnoty boli za tieto
prostriedky nadobudnuté. Túto povinnosť tvrdenia si splnil žalovaný len vo vzťahu k zaplateniu kúpnej
ceny a zároveň v tejto súvislosti splnil aj dôkaznú povinnosť tak, ako bolo vyššie uvedené. Pokiaľ išlo
o finančné príspevky zo strany otca žalovaného, označované ako pôžička, tak tvrdenie o ich výške a
spôsobe použitia nebolo možné presúvať na svedka, t.j. veriteľa a rovnako aj v odôvodnení rozsudku len

odkázať na "bločky a rozpisy prác". Pri vyporiadaní BSM však nie je opodstatnený taký postup v konaní
ako navrhoval žalovaný vo svojom vyjadrení, t.j. že by sa mala stanoviť hodnota nehnuteľnosti pred a po
jej zhodnotení. Takýto postup prichádza do úvahy len v konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktoré vznikne niektorým zo spôsobov, uvedených v § 451 Občianskeho zákonníka, najčastejšie tzv.
investíciami do cudzej veci. V konaní o vyporiadanie BSM pre účely jednak vyporiadania v zmysle ust. §

150 Občianskeho zákonníka (prihliadanie na to, čo zo svojho bývalý manžel vynaložil na veci patriace do
BSM) alebo v rámci tzv. širšieho vyporiadania je nevyhnutné, aby bolo v konaní predložené jednoznačné
tvrdenie o výške pôžičky a ďalej o účele, na ktorý boli jednotlivé sumy použité. V prejednávanej veci aj
žalobkyňa v odvolaní spochybňovala záznamy, ktoré predložil svedok K.. R. V. o zakupovaní stavebného
materiálu a platení stavebných prác s tým, že v rovnakom čase aj rodina svedka vykonávala stavebné

úpravy na svojich nehnuteľnostiach. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude preto povinnosťou
súdu prvej inštancie predovšetkým vyzvať žalovaného, aby jednoznačne špecifikoval, kedy a aké sumy
boli poskytnuté jeho otcom K. V. (pokiaľ ide o pôžičky vo výške 16.596,96 eur, ako aj 49.790,88 eur) a
následne vyzvať žalobkyňu na vyjadrenie k takýmto tvrdeniam. V prípade ďalšieho spochybnenia účelu
a použitia týchto súm má žalovaný aj povinnosť navrhnúť dôkazy a súd prvého stupňa aj zisťovať, či a

v akom rozsahu boli tieto prostriedky vložené do nehnuteľnosti patriacej do BSM.

4. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie v uvedenom smere. Žalovaný predložil dňa 4.5.2015 ( na
č.l. 427 spisu) písomné vyjadrenie, v ktorom špecifikoval jednotlivé sumy a pripojil k nim pokladničné
bločky. Okrem toho po prvý raz uviedol, že v období rokov 2001 až 2006 si za účelom rekonštrukcie

rodinného domu požičal od K.. R. A. sumu 450.000,- Sk ( t.j. 14.937,26 eur) a za tieto prostriedky zaplatil
stavebný materiál a práce, ku ktorým zároveň pripojil pokladničné doklady. Pripojil aj zápisy o poskytnutí
pôžičky ( bez úradne overených podpisov) zo dňa 17.5.2001 na sumu 6.638,78 eur (t.j. 200.000,- Sk),
zo dňa 26.8.2002 na sumu 3.319,39 eur ( t.j. 100.000,- Sk), zo dňa 10.6.2003 na sumu 1.659,69 eur ( t.j.
50.000,- Sk) a zo dňa 12.3.2006 na sumu 3.319,39 eur ( t.j. 100.000,- Sk). Žalovaný tvrdil, že pôžičku

v celom rozsahu vrátil.

5. Žalobkyňa k tomuto vyjadreniu s listinnými dôkazmi uviedla, že pripojené listinné dôkazy nepovažuje
za vierohodné. K údajnej pôžičke celkovej sumy 450.000,- Sk od bratranca žalovaného - K.. R. A.
poukázala na to, že išlo úplne nové tvrdenie žalovaného a doteraz sa o nej nezmieňoval ani otec

žalovaného. Podľa nej si žalovaný nepochybne uvedomil, že nemôže obstáť jeho tvrdenie, že mu v roku
2008 otec požičal sumu 1.500.000,- Sk na rekonštrukciu domu, keď v tom čase sa už rekonštrukcia
nevykonávala a aj predložené doklady sú so skorším dátumom než poskytnutá pôžička. Žalobkyňa
poprela požičanie akýchkoľvek peňazí od K.. A. a ďalej tvrdila, že otec žalovaného im neposkytol žiadne
pôžičky. Naďalej tvrdila, nešlo o pôžičku vo výške 36.515,31 eur (t.j. 1.100.000,- Sk) od otca žalovaného,

ktoré otec žalovaného poskytol na kúpu nehnuteľností, ale o dar. Pre prípad, že by súd toto plnenie uznal
za pôžičku, poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cz 6/1989, R7/1991, podľa ktorého ak už ubehla
premlčacia doba k uplatneniu nároku na zaplatenie dlhu, potom je správne, aby obaja spoluvlastníci
uhradili takýto dlh v rovnakom pomere. Žalobkyňa tvrdila, že predmetná pohľadávka otca žalovaného
je premlčaná, pretože listom zo dňa 26.4.2010 ich otec žalovaného vyzval na splatenie dlhu v celkovej

výške 99.581,76 eur do 3 dní ( § 563 OZ). Žalobkyňa neskôr uznala náklady na práce a materiál na
rekonštrukciu ich domu predložené žalovaným na č.l. 432,440, 446,447,450,454,456,459,460,546-7,
spoluvovýške(193.792,80Sk)6.432,74eurstým,žeichzrejmehradilžalovanýalebootecžalovaného,
pričom netvrdila, že by boli hradené z ich výplat. Žalovaný tvrdil, že boli hradené z peňazí od jeho otca.6. V priebehu celého konania bolo zistené nasledovné:

7. Žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 9.7.2010, domáhala súdnou cestou vyporiadania BSM ,
pretože sa so žalovaným po rozvode nedohodli. Podľa nej do ich BSM patril rodinný dom s pozemkami
v k.ú. W. H. a zariadenie domu. Uviedla, že na predmetných nehnuteľnostiach je zapísaná ťarcha pod
V 839/2009 v prospech otca žalovaného, K.. R. V., na základe záložnej zmluvy zo dňa 28.4.2009, ktorú
uzatvoril žalobca bez jej súhlasu. Išlo o fiktívnu pôžičku, ktorá nikdy nebola zrealizovaná. Dovolávala sa

preto relatívnej neplatnosti tejto záložnej zmluvy. BSM navrhla vyporiadať tak, aby všetky veci pripadli
do vlastníctva žalovaného a on vyplatil jej polovicu z hodnoty vecí. Žiadala aj náhradu trov konania.

8.Žalovanýsavpriebehusporudohodolsožalobkyňounazostatkovejhodnotehnuteľnýchvecí.Uviedol,
že hnuteľné i nehnuteľné veci z BSM nadobudli bez ich finančného prispenia. Kúpu nehnuteľností a ich
rekonštrukciu i vybavenie interiéru hradil jeho otec K.. R. V.. Pohľadávku K.. R. V. vo výške 99.581,76

Eur považoval za dôvodnú a žiadal vyporiadať vrátenie tejto sumy jeho otcovi každým zo strán sporu
v polovici. Navrhol prikázať do jeho výlučného vlastníctva nehnuteľnosti a hnuteľnosti pod č. X-XX.
Hnuteľnosti pod č. XX-XX navrhol prikázať žalobkyni.

9.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov, oboznámením súdneho rozhodnutia,

zmlúv, výpisov z účtov, znaleckého posudku, listov vlastníctva, pokladničných dokladov a zistil tento
skutkový stav veci :

10.Podľa rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. septembra 2009 č.k 12C/140/2009-24 bolo
manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 5.10.1985, právoplatne rozvedené dňom 14.11.2009. V tom čase

boli ich dve deti už plnoleté.

11.V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 22C/212/2010 o určenie neplatnosti predmetnej záložnej zmluvy
otec žalovaného, K.. R. V., na pojednávaní dňa 13.4.2011 ako svedok uviedol, že v roku 1997
poskytol vlastné finančné prostriedky na kúpu rodinného domu pre žalobkyňu a žalovaného, pretože

ani jeden z nich nemal dostatočný príjem. On im musel poskytnúť finančné prostriedky, aby im
zabezpečil bývanie. Prispel finančnými čiastkami aj na nutnú rekonštrukciu domu. Žalobkyňa sa však
nesprávala zodpovedne, míňala peniaze, nestarala sa riadne o deti, preto sa rozhodol si zabezpečiť
svoju pohľadávku z pôžičiek poskytnutých im na kúpnu cenu domu a navrhol žalovanému 1/ uzatvorenie
záložnej zmluvy. Žalobkyňa o tom nevedela, pretože s ňou už 4 roky nekomunikoval. V písomnom

vyjadrení zo dňa 15.12.2010 svedok uviedol, že žalobkyni a žalovanému poskytol pôžičku a to sumu
1.100.000,-Sk ( 36.513,31 eur) dňa 6. 8.1997, sumu 500.000,-Sk ( 16.596,96 eur) dňa 23.8.1999 a sumu
1.500.000,-Sk ( 47.790,88 eur) dňa 7.10.2008. Žalobkyňa si vzala u svojho zamestnávateľa pôžičku
vo výške 100.000,-Sk ( 3.319,39 eur) s výhodným zamestnaneckým úrokom 1% ročne a táto čiastka
bola poukázaná na účet predávajúcej E. V.. Túto pôžičku splatila žalobkyňa vo výške asi (23.000,- Sk)

763,46 eur a zvyšnú nesplatenú časť pri ukončení pracovného pomeru on vyplatil zo svojho účtu. Poprel
tvrdenia žalobkyne o jej nevedomosti o pôžičkách. Peniaze, ktoré stranám sporu poskytol, nemienil ako
dar, ale ako finančnú pôžičku. Sumy 500.000,-Sk a 1.500.000,-Sk išli na rekonštrukciu postupne s tým,
že peniaze vrátia, ako budú mať a splácať v primeraných splátkach.

12.V Zázname o splátkach na kúpu rodinného domu v W. H. sa uvádza, že pod č. 1/ pred podpisom
kúpnopredajnej zmluvy dňa 28.7 .1997 vyplatená čiastka 70.000,-Sk (2.323,57 eur) , pod č. 2/ úhrada
poplatkov dňa 28.7.1997 v čiastke 13.000,-Sk ( 431,52 eur), pod č. 3/ úhrada hotovosti dňa 30.7.1997 v
čiastke 17.000,-Sk ( 564,30 eur), pod č. 4/ vkladové listy v čiastke 51.500,-Sk (1.709,49 eur) a 155.500,-
Sk ( 5.161,65 eur), pod č. 5/ hotovosť dňa 31.7.1997 v čiastke 393.000,-Sk (13.045,21 eur), pod č.

6/ hotovosť dňa 6.8.1997 v čiastke 300.000,-Sk (9.958,18 eur). Tieto položky sú všetky podpísané 3
podpismi. Pod č. 7/ je uvedená pôžička z U. kupujúceho prevedená na bežný účet predávajúceho E. V.
č. účtu 4315941-372/0200, bez podpisov. Záznam patril svedkovi K.. R. V.. Predložil písomný záznam
o jednotlivých nákladoch na rekonštrukciu rodinného domu ( pod č.l.33-37 spisu) a doklad z banky na
jednotlivé výbery z U. a.s. zo dňa 6.8.1997 na sumu 174.983,30Sk ( 5.808,38 eur) a 4.661,-Sk (154,72

eur), doklad o zrušení vkladnej knižky a výmeru sumy 215.453,40,- Sk ( 7.151,74 eur) a sumy 58.660,80
Sk (1.947,18 eur). Svedok predložil bankový príkaz z U. zo dňa 7.10.2008, podľa ktorého bola na účet
žalovaného č. 0053592883 z účtu č. 243384372 prevedená sumu 1.500.000,-Sk (49.790,88 eur).13.Podľa lustrácie v Sociálne poisťovni žalobkyňa bola vedená v rokoch 1995 až 31.7.1999 ako
zamestnanec. Následne pracovala ako SZČO od 16.12.1998 do 31.8.1999, ako zamestnanec od
1.8.1999 do 31.8.1999, ako SZČO od 1.9.1999 do 15.2.2000, ako zamestnanec od 1.8.2000 do

31.5.2001, od 4.6.2002 do 31.12.2002, od 1.4.2005 do 15.8.2005, od 7.8.2009 do 30.9.2006, od
1.10.2006do30.9.2008,od30.1.2009do31.3.2011aodporcabolvedenýakozamestnanecod1.1.1993
do 31.5.2009 a ako SZČO od 1.7.2010 do dňa výpisu 14.10. 2011.

14.V priebehu konania žalobkyňa na otázku , z akých peňazí sa kupovali nehnuteľnosti uviedla, že mala

byt, za ktorý sa vymieňali, mala aj garáž, ktorú predala za 100.000,-Sk (3.319,39 eur) a mali pôžičku vo
O.. So žalovaným mali nájomný družstevný 2-izbový byt, ktorý vymenili s predávajúcimi predmetných
nehnuteľností. Pri žiadnych finančných transakciách nebola prítomná, iba pri podpise zmluvy. Potvrdila,
že žalovanému dával jeho otec peniaze, ale ona pri tom nebola a nevedela koľko ako aj to, že jej pôžička
vo výške 100.000,-Sk išla na kúpu domu a s jej splácaním im pomáhal otec žalovaného. Z odstupného z
U. a z predaja garáže kúpili sedačku, nábytok do obývačky a zaplatili montáž plynu do domu. Nevedela

nič o prevode sumy 1,5 milióna Sk, ani o tom, že by predávajúci chceli za dom 1 mil. Sk. Každý zo strán
sporu mal svoj vlastný účet. Po narodení syna T. bola 3 roky na materskej dovolenke a potom 4 roky
pracovala vo U.. Peniaze z predaja garáže výlučne jej daroval t.č. nebohý otec. Zo spoločnej domácnosti
odišla dňa 30.9.2008 a odvtedy už dcére R. V. nič nehradila a dcéra jej dala strhnúť z výplaty sumu
10.000,-Sk (331,94 eur), čo bola polovica z ňou spôsobeného debetu na účte dcéry.

15. Žalovaný uviedol, že v čase kúpy domu otec žalobkyne predal svoju garáž iba za 40.000,-Sk
(1.327,76 eur), ale z týchto peňazí mu nedal nič. V čase kúpy domu odovzdali svoj podnikový nájomný
byt a vybavili, aby ho dostali predávajúci E. V., tiež zamestnankyňa toho podniku. Nevedel sa vyjadriť, či
sa v kúpnej cene zohľadnila táto skutočnosť, pretože to vybavoval jeho otec. Okrem spomenutej pôžičky

od U.-O. iné pôžičky z bánk nemali. Otec mu postupne dával peniaze na prerábanie domu v hotovosti,
alebo zaplatil faktúry s tým, že mu to vráti, keď bude mať. Žalobkyňa vedela o všetkých pôžičkách od
jeho otca. Poprel tvrdenia žalobkyne o kúpe nábytku do obývačky a montáže plynu z údajných peňazí
z predaja garáže. Tvrdil, že automatickú práčku, sedaciu súpravu a obývačkovú zostavu zaplatil jeho
otec, hoci na bločkoch je jeho meno. Nevedel nič o údajnej poistke žalobkyne vo výške 15.000,- Sk

( 497,91 eur).

16.Svedok K.. R. V., otec žalovaného, na pojednávaní dňa 17.10.2011 tvrdil, že predávajúcim za
nehnuteľnosti vyplatil 1.000.000,-Sk ( 33.193,92 eur), čo potvrdili svojim podpisom tak ako oni chceli a
do kúpnej zmluvy na ich želanie uviedli nižšiu sumu. On mal v tom čase vysoké príjmy, čo dokladoval

pracovnými zmluvami. Vyplatil za predávajúcich ich pôžičky vo výške 70.000,-Sk a 13.000,-Sk. V tom
čase pracoval ako námestník riaditeľa a vybavil, aby byt strán sporu po ich odovzdaní bol pridelený
predávajúcim. Finančne sa toto vybavenie nijako nezohľadňovalo, pretože išlo o podnikový byt. Kúpnu
cenu 1 milión Sk vyplácal za prítomnosti žalovaného i žalobkyne postupne. Žalobkyňa si zobrala pôžičku
z U. vo výške 100.000,-Sk (3.319,39 eur) a túto sumu previedla na účet predávajúcich. Svedok si nerobil

nárok na túto sumu. Keď zomrel riaditeľ U., žalobkyňu prepustili zo zamestnania a on za ňu doplatil z
pôžičky sumu okolo 63-67.000,-Sk ( 2.0913,22 - 2.223,99 eur), k čomu však nemal doklady. V čase kúpy
boli vzťahy medzi stranami sporu dobré, ale potom sa zhoršili. Poskytnuté peniaze bral ako pôžičku,
ktorú mu musia obaja vrátiť bez určenia termínu splatnosti. Do opravy domu investoval 500.000,-Sk
( 16.596,96 eur) o čom mal zoznam prác s bločkami. Tieto poskytnuté peniaze tiež považoval za pôžičku

stranám sporu bez určenia splatnosti. Neskôr, dňa 7.10.2008, na účet účastníkov previedol sumu 1,5
mil. Sk ( 49.790,88 eur). Tieto peniaze boli použité zrejme na investície do domu a iné veci, pretože v
tom čase už žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti, ich dcéra bola na vysokej škole, druhé dieťa na
strednej a boli zadlžení. Svedok nevedel uviesť, ako hospodárili so sumou 1,5 mil. Sk. Vedel o tom, že
rodičia žalobkyne predali svoju garáž synovcovi asi za 20 alebo 30.000,-Sk (995,82 eur), ale na dom

ich nedala. Keď vnučka nastúpila na vysokú školu, žalobkyňa jej vybrala všetky peniaze až do debetu
20.000,-Sk ( 663,88 eur), čo musel so žalovaným doplatiť.

17.Svedkyňa Y. Y., matka žalobkyne, uviedla, že žalobkyňa mala pred sobášom životnú poistku vo výške
15.000,-Sk ( 497,91 eur) a za tieto peniaze si strany sporu po svadbe kúpili obývačku, sedačku a šijací

stroj. Finančné hospodárenie so stranami sporu nerozoberala. Jej nebohý manžel predal garáž údajne
za 80.000,-Sk ( 2.655,51 eur) a kupujúci mal 20.000,-Sk ( 663,88 eur) odrobiť na rodinnom dome strán
sporu a oprave ich auta. Ona peniaze nevidela ani nebola pritom. Žalovaný zrejme dostal peniaze zgaráže, pretože si potom kúpili novú obývačku, sedačku. Žalobkyňa dostala ešte odstupné 20.000,-Sk
( 663,88 eur) z banky. Garáž sa predávala asi rok po kúpe domu.

18.Svedkyňa E. V., predávajúca predmetných nehnuteľností, potvrdila, že v cene rodinného domu
nebola zohľadnená skutočnosť, že im bol pridelený podnikový byt strán sporu. Spolu im bola postupne
vyplatená kúpna cena 1.100.000,-Sk ( 36.513,31 eur) otcom žalovaného v časti v hotovosti a v časti na
účet. Na účet bola vyplatená ich pôžička, ktorú mali vo výške 100.000,-Sk ( 3.319,39 eur). Domnievala
sa, že pri vyplácaní peňazí boli prítomní obe strany sporu a ona s manželom podpisovali potvrdenie

o prevzatí peňazí na zázname. Presne si už nepamätala, či bola prítomná aj žalobkyňa, pretože mala
rodinné problémy. Tretí podpis bol podpis otca žalovaného. V kúpnej cene uviedli nižšiu cenu a to
627.000,-Sk ( 20.812,59 eur) kvôli poplatku z prevodu nehnuteľností.

19.Svedok T. V., predávajúci, tvrdil, že s manželkou E. išli bývať do podnikového bytu strán sporu. Bola
to ako zámena a toto sa zohľadnilo v cene, ale nevedel ako. On dostal polovicu z kúpnej ceny za rodinný

dom, okolo 500.000,-Sk ( 16.596,96 eur). Všetko riadil a vybavoval otec žalovaného, nehovoril, čie sú
peniaze. Nejakú časť vyplatil otec žalovaného. V zázname o splátkach kúpnej ceny sú podpisy jeho,
jeho manželky a otca žalovaného. Podrobnosti si už nepamätal.

20.Podľa znaleckého posudku K.. K. H. č. XX/XXXX zo dňa 18.10.2012 bola všeobecná hodnota

nehnuteľností strán sporu ku dňu rozvodu dňa 14.11.2009 vo výške 91.900,- eur ( 2,768.579,40 Sk).
Išlo o rodinný dom súp. č. XXX na parc. C KN č. XXXX, pozemky parc. C KN č. XXXX- zast. plochy a
nádvoria s výmerou 260 m2, parc. C KN č. XXXX/XX- zast. plochy a nádvoria s výmerou 13 m2 a parc.
C KN č. XXXX/XX- zast. plochy a nádvoria s výmerou 16 m2.

21.Podľa správy U., a.s. zostatky na 2 účtoch žalobkyne ku dňu rozvodu boli 4,07 eur a 9,30 eur a
žalovaného v L. L. vo výške 153,69 eur.

22.Strany sporu sa v priebehu sporu dohodli na zostatkových hodnotách hnuteľných vecí a súd z nich
vychádzal pri vyporiadaní.

23.Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí
získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jednému z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

24.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na

spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho samostatný
majetok.

25.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka súd vyporiadal veci patriace do BSM strán sporu tak, že
nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného. Keďže na kúpu nehnuteľností boli použité

aj prostriedky patriace do BSM strán sporu a časť z pôžičky žalobkyni vo U. patria nehnuteľnosti do
BSM strán sporu. Z vyjadrení strán sporu a svedkov bolo preukázané, že kúpnu cenu vo výške 1,1
mil. Sk ( 36.513,31 eur ) uhradil otec žalovaného a túto sumu považoval za pôžičku obom stranám
sporu bez dohodnutej splatnosti a aj investície na opravu domu vo výške (500.000,-Sk ) 16.596,96 eur
podľa rozpisu prác s pokladničnými dokladmi uhradil otec žalovaného a považoval ju tiež za pôžičku

obom stranám sporu bez dohodnutej splatnosti. Súd ich považoval za pôžičky oboch strán sporu otcovi
žalovaného a vyporiadal ich v rámci BSM. Ďalšia suma, poskytnutá otcom žalovaného stranám sporu,
vo výške (1,5 mil. Sk) 49.790,88 eur po odchode žalobkyne zo spoločnej domácnosti nebola doložená
rozpisom prác, bločkami a samotný svedok, otec žalovaného, presne nevedel, na čo peniaze strany
sporu minuli. Z tohto dôvodu súd nezahrnul túto pôžičku do BSM. Ide o pôžičku samotného žalovaného

vo vzťahu k svojmu otcovi a táto sa nevyporiadava v BSM.

26. Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.27.Hnuteľné veci súd prikázal do vlastníctva žalovaného, pretože zostali u neho od odchodu žalobkyne
zo spoločnej domácnosti dňa 30.9.2008 až doteraz a žalovaný ich užíval spolu s deťmi. Iba ohľadne

rohovej sedacej súpravy z EKO kože sa strany sporu dohodli na tom, že si ju žalobkyňa zoberie, preto
jej bola prikázaná do vlastníctva a žalovaný bol zaviazaný ju vydať žalobkyne.

28. Zostatky na účtoch strán sporu zostali každému z nich.

29.Súd vykonal vyporiadanie nasledovne:

30.Hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM prikazaných žalovanému je v celkovej výške 545,-eur a
hodnota hnuteľností prikázaných žalobkyne v zostatkovej hodnote 0,- eur. Polovičný podiel strán sporu
je ( 545:2= ) 272,50 eur, žalovanému boli prikázané veci v hodnote 545,- eur, teda je povinný zaplatiť
žalobkyne rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 272,50 eur.

31.Hodnota nehnuteľností , ktoré boli prikázané žalovanému, bola podľa znaleckého posudku v celkovej
výške 91.900,- eur. Polovičný podiel strán sporu predstavuje sumu ( 91.900:2=) 45.950,- eur, ktorú je
žalovaný povinný doplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách .

32.Žalovanému boli prikázané pôžičky strán sporu od otca žalovaného a to vo výške 1,1 mil. Sk ) t.j.
36.513,31 eur na kúpu nehnuteľností a vo výške 193.792,80 Sk ( t.j. 6.432,74 eur) na rekonštrukciu
nehnuteľností, celkom spolu 1.293.792,80 Sk ( t.j. 42.946,05 eur) . Polovičný podiel každej strany bol
21.473,03 eur, ktorý je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému ako rozdiel v prevzatých hodnotách
( dlhoch). Súd nepovažoval tieto pôžičky za premlčané z dôvodu, že do dnešného dňa sa nestali

splatnými. Z vyjadrenia veriteľa- otca žalovaného nepochybne vyplýva, že boli dohodnutí tak, že
strany sporu peniaze vrátia, ako budú mať a splácať v primeraných splátkach, teda splatnosť bola na
ich vôli. Určenie splatnosti veriteľom - otcom žalovaného listom zo dňa 26.4.2010 alebo v notárskej
zápisnici bolo absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor s § 564 Občianskeho
zákonníka. V spore nebolo preukázané a ani nikým tvrdené, že by si strany sporu už určili splatnosť

pôžičiek resp. že by bola určená právoplatným súdnym rozhodnutím. V takomto prípade podľa § 564
Občianskeho zákonníka sú žalovaným a otcom žalovaného tvrdené pôžičky doteraz nesplatné. Podľa
doterajšieho stavu sporu i názoru odvolacieho súdu pôžička vo výške 1,1 mil Sk ( t.j. 36.513,31 eur)
už nie je sporná a sporné zostali zvyšné dve. Žalovaný preukázal listinnými dôkazmi - pokladničnými
dokladmi na jeho meno investovanie do rekonštrukcie nehnuteľností strán sporu spolu sumu 6.432,74

eur, čo potvrdila aj žalobkyňa. Väčšina dokladov je z roku 1999, niektoré sú r. 1997,2000,2008, pričom
spadajú do obdobia , kedy boli žalovanému odovzdávané peniaze od jeho otca, čo vyplýva z tvrdení
svedkov a strán sporu. Súd tvrdenie žalovaného o pôžičkách od Ing. A. považoval za nepreukázané bez
pochybností vzhľadom na ich popieranie žalobkyňou. Na listinách chýbali úradne overené podpisy, čo
bez pochybností nepreukazovalo, že boli vystavené v uvedený deň, chýbali k nim doklady o investovaní

týchto peňazí do rekonštrukcie domu t.j. pokladničné doklady na kúpu materiálu alebo zaplatení
stavebných prác. K ostatným žalovaným tvrdeným pôžičkám od jeho otca súd neprihliadol z dôvodu, že
nebolo bez pochybností preukázané ich investovanie do rekonštrukcie nehnuteľností strán sporu.

33.Každej strane sporu zostali zostatky na svojich účtoch ku dňu rozvodu manželstva a to žalobkyni vo

výške 4,07 eur a 9,30 eur, spolu 13,37 eur, z toho polovičný podiel je 6,69 eur, ktorý musí žalobkyňa
zaplatiť žalovanému ako rozdiel v prevzatých hodnotách. Žalovaný mal na účte sumu 153,69 eur, z toho
polovičný podiel je 76,85 eur, ktorý musí žalovaný zaplatiť žalobkyni ako rozdiel v prevzatých hodnotách.

34.Po sumarizácii :

- žalovaný vyplatí žalobkyni : 272,50+45.950+76,85=46.299,35 eur
- žalobkyňa vyplatí žalovanému : 21.473,03 eur
a po vzájomnom započítaní: 46.299,35 - 21.473,03 = 20.126,97 eur, teda žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni rozdiel v prevzatých hodnotách vo výške 20.126,97 eur.

35.Podľa § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb. v znení noviel a pol.6b) sadzobníka súdnych poplatkov
bol žalovaný zaviazaný zaplatiť polovicu zo súdneho poplatku za vyporiadanie BSM vo výške 3%
všetkých vyporiadavaných hodnôt vrátane podnikateľského účtu žalovaného a zostatkov na účtochžalobkyne ( z hodnoty 92.612,06 eur) t.j. (2.766,- eur : 2= 1.383,- eur) 1.383,-eur, pretože žalobkyňa
bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov a súd prikázal žalovanému polovicu z hodnoty ich BSM.

36.Podľa § 259 CSP súd priznal štátu nárok na náhradu ich trov, ktoré vznikli ešte za účinnosti O.s.p. ( do
30.6.2016) a to vo výške 50% každou stranou sporu z dôvodu, že každá zo strán sporu mala pomerný
úspech, nadobudla polovicu z predmetu sporu a oslobodenie žalobkyne od súdnych poplatkov sa podľa
nového CSP vzťahuje len na súdne poplatky a nie aj na trovy dôkazov. O výške náhrady trov konania
rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP súd rozhodol o náhrade trov konania z dôvodu pomerného úspechu strán
vo veci.

38.Podľa § 232 ods. 3 CSP súd určil žalovanému lehotu na zaplatenie rozdielu v prevzatých hodnotách

vzhľadom výšku sumy, majetkové a rodinné pomery žalovaného a poskytnutie času na získanie úveru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne
písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Pokiaľ si žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia

prostredníctvom exekúcie.