Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/248/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117224654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117224654.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore
žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692,
zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava - Ružinov proti žalovanej I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. cesta N./X, XXX XX T. T.,

o zaplatenie 2.970,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č.k. 9Csp/152/2017-76 zo dňa 27.04.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (prvý výrok) a žalovanej nepriznal
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).

Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou, doručenou okresnému súdu dňa 24.07.2017, domáhal
uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 2.970,67 Eur s príslušenstvom.
Po vykonanom dokazovaní, vychádzajúc z ustanovení §53 ods. 9, §101, §103, §565 zákona č.40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie konštatoval, že právny predchodca žalobcu, Poštová
banka a.s., dňa 25.10.2013 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č. 1354226539, na základe ktorej jej
poskytol úver vo výške 3.000,- Eur, ktorý sa zaviazala žalovaná vrátiť v mesačných splátkach. Povinnosť

si neplnila len v období roku 2013, následne od apríla 2014 úver opäť riadne spláca až do súčasnosti
formou zrážok zo mzdy. Žalobca využil v zmluve dohodnutú možnosť požadovať predčasné splatenie
úveru; zosplatnenie realizoval výzvou na úhradu dlžnej sumy podľa §53 ods. 9 OZ ku dňu 11.07.2014,
ktorú žalovanej doručoval na adrese C. XX, T.; zásielka sa mu vrátila ako neprevzatá žalovanou v
odbernej lehote. Žalovaná, tvrdiac, že neobdržala žiadne oznámenie o postúpení pohľadávky ani výzvu
na plnenie zo strany Poštovej banky a preukazujúc, že v roku 2013 sa presťahovala na terajšiu adresu
S. cesta, T. T., vzniesla námietku premlčania nároku.

Z písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 26.04.2018, bodu III. vyplýva, že predčasná splatnosť úveru
nastala dňom 11.07.2014, keď výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola daná na prepravu dňa
14.07.2014, čím sa považovala za doručenú 17.07.2014. Z obsahu tejto výzvy (č.l. 68 spisu) však
vyplýva, že ide o oznámenie o predčasnej splatnosti dlhu ku dňu 11.07.2014; podľa tvrdenia žalobcu
s poukazom na článok 3, bod II všeobecných obchodných podmienok bod 3.4 sa táto písomnosť
považovala za doručenú tretí deň po odoslaní, t.j. dňom 17.07.2014. Z pripojenej doručenky vyplýva,

že deň uloženia zásielky bol 16.07.2014.
Uplatnenie predčasnej splatnosti dlhu z dôvodu neuhradenia splátky v zmysle §565 OZ je hmotnoprávny
úkon, ktorého účinnosť nastane dňom, kedy sa dostane do dispozície druhej strane. Samotná výzva naplnenie, obsiahnutá v podaní zo dňa 11.07.2014, nemá vplyv na okamih predčasnej splatnosti, pretože
ide len o výzvu na plnenie celého dlhu.
V zmysle §103 OZ začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba ešte pred predčasnou

splatnosťou dlhu, keďže k nej došlo pre nesplnenie niektorej zo splátok, a to minimálne 3 mesiace
predtým; táto skutočnosť vyplýva aj z bodu I žaloby. Žalovanou tento postup spochybnený nebol.
Žalobu podal žalobca dňa 24.07.2017, preto okresný súd z dôvodu márneho uplynutia trojročnej
premlčacej lehoty žalobu v plnom rozsahu zamietol.
O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §255 ods. 1 a §257 ods. 1 zákona č.160/2015

Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.), keď žalovaná, hoci bola úspešná, si náhradu
trov konania neuplatnila, ani jej nevznikli.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie podľa §365 ods.
1 písm. a), b), d), e), f), g), h) C.s.p. žalobca. Zosplatnenie úveru vo svojej podstate znamená zmenu
termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Vyhlásením predčasnej

splatnosti sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, to znamená v jednej premlčacej dobe, a to odo dňa
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 11.07.2014, avšak
v zmysle článku 3., II. časti Všeobecných obchodných podmienok, bod 3.4 sa pri doručovaní v poštovom
styku považujú písomnosti za doručené tretí deň po ich odoslaní. Z predloženej poštovej obálky vyplýva,
že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom bola zo strany právneho predchodcu žalobcu daná na

poštovú prepravu dňa 14.07.2014, čím sa dňa 17.07.2014 považovala výzva na splatenie úveru za
doručenú. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny je žalovanej daná paričná lehota na plnenie 10
kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej výzvy. Lehota na plnenie žalobcovi zo strany žalovanej
uplynula dňa 27.07.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje práva na
súde až dňa 28.07.2014, teda deň nasledujúci po dni márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie.

Nárok žalobcu preto nemôže byť premlčaný, k jeho premlčaniu došlo až dňa 29.07.2017, t.j. po troch
rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvý krát uplatniť svoj nárok voči žalovanej na súde. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné; nedostatočným odôvodnením porušil okresný súd práva
žalobcu, vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; poukázal na Nález Ústavného súdu
Českej republiky sp.zn. IV. ÚS 1551/08 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.

4Cdo/25/2007. Poukázal na aplikáciu ustanovenia §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, účinného od
01.04.2015 v spojení so zásadou zákazu retroaktivity, ktoré potom nemožno aplikovať na právne vzťahy,
vzniknuté pred 01.04.2015. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu a žalovanú zaviaže na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s tvrdeniami žalobcu v odvolaní nesúhlasí, pretože
úver spláca pravidelne po 70,- Eur mesačne.

4. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
podľa §379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

5. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel ku správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne
právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods. 2 C.s.p.).7. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu
ako vzťah spotrebiteľský, kde uvedená úverová zmluva je nepochybne štandardnou formulárovou
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka..

8. Odvolanie nie je dôvodné.
Námietka žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku nemá oporu v zákonnej úprave.
Súd prvej inštancie dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s §220 ods. 2 C.s.p., uviedol skutočnosti,
ktorými podoprel svoje rozhodnutie, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby

v zmysle §103 OZ. Jeho skutkové a právne závery nie sú v danom prípade nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1
Dohovoruoochraneľudskýchprávaslobôdasčl.46ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky.AjNajvyššísúd
Slovenskejrepublikyvuznesenísp.zn.6Cdo/60/2013zodňa22.05.2013vyslovilzáver,že„zaporušenie
základného práva, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno považovať to, že
súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu“.

9. K námietke žalobcu o tom, že na §52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, novelizovaného zákonom
č. 102/2014 Z.z., sa vzťahuje zákaz retroaktivity, preto nie je možná jeho aplikácia na právne
vzťahy vzniknuté pred 01.04.2015, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 3MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v zmysle ktorého „ustanovenie § 52 ods. 2
tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je

spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy, založené pred jeho účinnosťou“.
Povinnosť aplikovať §52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015 aj na právne vzťahy, vzniknuté
pred 01.04.2015, súdy Slovenskej republiky rešpektujú (Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp.zn.
17Co/997/2014, Krajský súd v Prešove vo veci sp.zn. 9Co/59/2014, Krajský súd v Bratislave vo veci

sp. zn. 5Co/349/2012).

10. K premlčaniu nároku, preskúmavaného vzhľadom na vznesenú námietku žalovanou, krajský súd
uvádza:
Občiansky zákonník, ktorého ustanovenia v spotrebiteľských sporoch je potrebné použiť, v §100 ods.

1 veta prvá uvádza, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe, v tomto zákone ustanovenej; ak
bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich
zročnosti; ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§565 OZ), začne plynúť
premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§103 OZ).
Súd prvej inštancie správne posúdil premlčanie nároku; odvolacia námietka je nedôvodná. Správny je

postup okresného súdu, keď vychádzal z §103 Občianskeho zákonníka, ako aj jeho záver, že všeobecná
trojročná premlčacia doba začala plynúť ešte pred predčasnou splatnosťou dlhu (11.07.2014), keďže
k zosplatneniu došlo pre nesplnenie niektorej zo splátok a to minimálne 3 mesiace predtým. Žalobca
podal žalobu na súde prvej inštancie až dňa 24.07.2017, preto bol ním uplatnený nárok v čase začatia
sporu už premlčaný.

11. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval námietky žalobcu v odvolaní za dôvodné; súd prvej
inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu správne posúdil premlčanie uplatneného
nároku. Rozsudok okresný súd síce stručne, ale dostatočne jasne a zrozumiteľne, v súlade s §220
ods. 2 C.s.p., odôvodnil. Krajský súd nezistil dôvody na jeho zrušenie (§389 C.s.p.) ani zmenu (§388

C.s.p.), preto ho ako vecne a právne správny potvrdil (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), a to aj vo výroku o
trovách konania, osobitne odvolaním žalobcu nenapadnutým, ale preskúmavaným odvolacím súdom,
ako výroku súvisiaceho (§379 písm. a/ C.s.p.).

12. Pre úplnosť krajský súd považuje za potrebné ohľadne odôvodnenia výroku o trovách konania

uviesť, že súd prvej inštancie zrejme chybou v písaní použil okrem ustanovenia §255 ods. 1 C.s.p. aj
ustanovenie§257C.s.p.,upravujúcevýnimočnýpostupsúdu,keďnepriznástranenáhradutrovkonania,
zistiac a konštatujúc existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Takýto postup (zistenie dôvodov
hodných osobitného zreteľa) okresného súdu zo spisu a napokon ani z ďalšieho odôvodnenia rozsudku
nevyplýva.

Výrok rozsudku o trovách konania v prvostupňovom konaní je však správny a zodpovedá mu
odôvodnenie s odkazom na §255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci a s odkazom na §262 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého o nároku na
náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pričom o výškenáhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa pomeru úspechu strán sporu v prvostupňovom konaní bola úspešná žalovaná, voči žalobcovi

si však náhradu trov konania neuplatnila a ani jej žiadne trovy konania zo spisu nevyplynuli; preto jej
okresný súd správne v plnom rozsahu nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
nepriznal.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255

ods. 1 C.s.p. podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovanej voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu nepriznal, hoci bola v odvolacom konaní úspešná
v plnom rozsahu, pretože si ich neuplatnila, a ani jej žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu
nevyplývajú.

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta

C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).