Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Marek Kohút
Legislation area – Obchodné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/38/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316208268.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v sporovej veci žalobcu: 24 Stundenhilfe Anna s.r.o., so
sídlom 9. mája 1176/23, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO: 47 079 193, zastúpeného JUDr. Zuzanou
Ondrejovičovou, advokátkou, so sídlom Komenského 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 42 273
854, proti žalovanej: Ľ. N., C.. XX.X.XXXX, S. O. XXXX/XX, XXX XX N., zastúpenej JUDr. Martinou
Čelkovou, advokátkou, so sídlom Štefánikova 22, 066 01 Humenné, IČO: 37 938 754, o zaplatenie 110,-
eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k. 21Cb/145/2016-145
z 8.12.2017, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi 110,- eur s 0,05 %-ným denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.02.2016
až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti
úroku z omeškania žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
vo vzťahu k žalovanej.
2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 12.11.2015 uzavreli žalobca ako sprostredkovateľ so žalovanou ako
záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní č. XXX/XXXX podľa § 642 a nasl. Obchodného zákonníka,
na základe ktorej sa žalobca ako sprostredkovateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby
mal záujemca príležitosť uzavrieť opatrovateľskú zmluvu s treťou osobou. Záujemca - žalovaná sa
zaviazala za túto činnosť zaplatiť žalobcovi - sprostredkovateľovi províziu dohodnutú v článku VII.
zmluvy. Predmetom sporu bolo zaplatenie časti provízie vo výške 110,- eur s príslušenstvom dohodnutej
v článku VII. bod 1 zmluvy. Žalobca mal zato, že mu vznikol nárok na vyplatenie tejto provízie, pretože
žalovanej sprostredkoval uzavretie opatrovateľskej zmluvy s treťou osobou, pričom žalovaná na základe
jeho sprostredovateľskej činnosti odpracovala v U. 3 pracovné turnusy v období od 18.11.2015 do
14.3.2016. Žalovaná tvrdila, že žalobcovi táto provízia nepatrí, keďže už mu raz sumu 110,- eur uhradila
dňa14.12.2015nazákladežalobcomvystavenejfaktúryč.XXXXXXXakeďžežalobcajejsprostredkoval
iba jeden jednorazový výkon činnosti, patrí mu iba provízia vo výške 110,- eur v zmysle článku VII.
bod 7 zmluvy. Žalovaná na základe sprostredkovateľskej činnosti žalobcu uzavrela Zmluvu o dielo o
vykonávaní opatrovania osôb podľa § 159 Živnostenského poriadku a to s opatrovanou osobou M.. K. B..
Na základe tejto zmluvy odpracovala žalovaná tri trojtýždenné turnusy, pričom zmluva bola uzatvorená
na dobu neurčitú, na jej základe odpracovala viac ako 14 dní a žalobcovi vznikol nárok na vyplatenieprovízie podľa článku VII. bod 1 Zmluvy o sprostredkovaní č. XXX/XXXX zo dňa 12.11.2015 vo výške
440,-eur. Je pravdou, že žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 14.12.2015 časť dohodnutej provízie vo výške
110,- eur na základe žalobcom vystavenej faktúry č. XXXXXXX, ktorú jej žalobca vystavil po skutočne
vykonanej práci (po ukončení dohodnutého turnusu, na ktorý nastúpila žalovaná dňa XX.XX.XXXX).
Zaplatenie tejto sumy však nebolo predmetom konania. Predmetom konania bolo zaplatenie ďalšej časti
provízie vo výške 110,- eur, a to za ďalší odpracovaný turnus, resp. po ďalšej žalovanou skutočne
vykonanej práci, aj keď u tej istej klientky, keďže zmluvu o opatrovateľskej činnosti na základe žalobcom
vykonanej činnosti mala žalovaná stále uzatvorenú. Žalobcovi tak bezpochyby uplatňovaná provízia
patrí a súd zaviazal žalovanú na jej zaplatenie. Je bez právneho významu, či si žalobca uplatňoval aj
zvyšok prináležiacej mu provízie vo výške 65,-eur, pretože ide o právo a nie povinnosť žalobcu uplatniť
si buď celý nárok na dohodnutú províziu alebo jeho časť. Žalobca si okrem istiny vo výške 110,-eur
uplatnil aj zmluvný úrok z omeškania vo výške 0,5% denne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti faktúry č. XXXXXXX, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý v článku IX. bod 6 zmluvy o
sprostredkovaní. Žalovaná namietala takto uplatnenú výšku úroku z omeškania, čo predstavuje 182,50
% ročne. Takto dohodnutá výška úroku z omeškania je neprimerane vysoká, je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku a s dobrými mravmi a ako také, toto zmluvné dojednanie nepožíva právnu
ochranu. Súd preto využijúc moderačné právo priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05 %
za každý deň omeškania s úhradou dlžnej sumy od 02.02.2016, pretože takýto úrok z omeškania je
primeraný predmetnému právnemu vzťahu i úrokom, ktorými sú úročené úvery v bankách.
3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, kde podľa súdu nemal
žalobca úspech vo veci iba v nepatrnej časti, preto mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom
rozsahu.
4. Proti rozsudku podala žalovaná včas odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
5. Má za to, že žalobcovi uplatňovaná provízia nepatrí. Žalobca nepreukázal, že v dobe do 1 roka odo
dňa podpisu zmluvy o sprostredkovaní t.j. odo dňa 12.11.2015 sprostredkoval žalovanej uzavretie jednej
až troch riadnych opatrovateľských zmlúv s treťou osobou, a teda že mu vznikol nárok na uplatňovanie
provízie v zmysle čl. VII. bod 1. Žalobca sprostredkoval žalovanej iba jeden jednorazový výkon činnosti,
a teda v zmysle článku VII bod 7 má nárok na zaplatenie iba sumy 110,- €, ktorú žalovaná zaplatila
dňa 14.12.2016. Z doložených prekladov nevyplývajú ani tvrdenia žalobcu, že na tento prípad nie je
možné aplikovať ustanovenie článku VII. bod 7 Zmluvy o sprostredkovaní, keďže sa toto ustanovenie
vzťahuje na jednorazové opatrovanie a podľa žalobcu žalovaná údajne vykonávala viaceré turnusy v
trvaní 3 týždňov. Má za to, že iba zaslanie takéhoto Zápisu, z ktorého nevyplýva, či a kde bola konkrétne
sprostredkovaná opatrovateľská zmluva, neodôvodňuje uplatňovanie provízie. Ďalej má za to, že ak
by žalobca mal naozaj nárok na doplatenie ešte nejakej sumy, tak túto by určite aj vyfakturoval a
od žalovanej by ju požadoval, iba ak by si uvedomoval, že nárok na dofaktúrovanie nemá. Žalobca
nepreukázal sprostredkovanie opatrovateľskej zmluvy v zmysle článku VII. bod 1 v zmysle Zmluvy o
sprostredkovaní a preto podľa názoru žalovanej nemá nárok na províziu. Žalovaná nesúhlasí ani s
výrokom o trovách konania. Žalobkyňa v žalobe požadovala, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu sumy
110 € spolu s 0,5 % - ným denným úrokom z omeškania z tejto sumy od 02.02.2016 do zaplatenia. Súd
priznal žalobkyni denný úrok vo výške 0,05 % a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyňa teda v žalobe
požadovala úhradu sumy 110 € spolu s 0,5 %- ným denným úrokom z omeškania z tejto sumy od
02.02.2016 až do zaplatenia. Táto predstavuje ku dňu rozhodovania súdu sumu 481,25 €. Súd rozhodol,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 110 € spolu s 0,05 %- ným denným úrokom z omeškania z
tejto sumy od 02.02.2016 až do zaplatenia. Táto predstavuje ku dňu rozhodovania súdu sumu 147,125
€. Teda žalobkyňa požadovala od žalovanej sumu 481,25 €, pričom súd žalovanú zaviazal k úhrade
sumy 147,125 €. Preto nesúhlasí s názorom súdu, že v danom prípade nemal žalobca úspech vo veci
iba v nepatrnej časti, nakoľko suma 481,25 €, ktorú žalobkyňa požadovala v žalobe predstavuje 100 %
úspešnosť, pričom žalobkyňa bola úspešná iba na 30,57 %, teda žalobkyňa mala úspech iba čiastočný
a náhradu trov konania mal súd pomerne rozdeliť.
6. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava tvrdení
uvedených v samotnom návrhu i v ďalších písomných vyjadreniach, ktoré preukázal aj listinnými
dôkazmi. Poukazuje na to, že v konaní preukázal, že žalovaná uzatvorila Zmluvu o sprostredkovaní, na
základe ktorej žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie odmeny za sprostredkovanie. Rovnako preukázal,
že prostredníctvom kooperačného partnera sprostredkoval žalovanej opatrovanie v U. na 3 turnusy. Túto
skutočnosť potvrdil i kooperačný partner, o čom žalobca predložil súdu prvej inštancie listinné dôkazy.
Ďalšie skutočnosti, ktorými sa žalovaná zaoberá vo svojom odvolaní, boli predmetom súdneho konania
a prejednávali sa na pojednávaní, na ktoré sa žalovaná nedostavila. Žalobca má za to, že súd prvej
inštancie sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami predloženými žalobcom i tvrdeniami žalovanej a
dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je oprávnený.
8. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
10. So zreteľom na obsah odvolania žalovanej, v odvolacom konaní bol preskúmavaný len výrok
napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe žalobcu čiastočne vyhovené, ako aj súvisiaci výrok o
trovách konania, a preto výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý výrok odvolaním
napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367
ods. 2 CSP).
11.Odvolacísúdvodvolacomkonaníposúdilrelevantnosťkonkrétnychodvolacíchdôvodovuplatnených
žalovanou, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej
inštancie.
13. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné,
v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel, a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.
14. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).
15. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že dňa 12.11.2015 uzavreli žalobca ako
sprostredkovateľ so žalovanou ako záujemcom Zmluvu o sprostredkovaní č. XXX/XXXX podľa § 642 a
nasl.Obchodnéhozákonníka,nazákladektorejsažalobcaakosprostredkovateľzaviazalvyvíjaťčinnosť
smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzavrieť opatrovateľskú zmluvu s treťou osobou, ktorú
budezáujemcavykonávaťnazákladeU.podnikateľskéhooprávnenia.Záujemca-žalovanásazaviazala
za túto činnosť zaplatiť žalobcovi - sprostredkovateľovi províziu dohodnutú v článku VII. Zmluvy.
16. Podľa článku VII. bod 1 Zmluvy záujemca a sprostredkovateľ sa vzájomne dohodli, že ak
sprostredkovateľ sprostredkuje záujemcovi v dobe do jedného roka odo dňa podpisu tejto zmluvy
uzatvorenie jednej až troch opatrovateľských zmlúv s treťou osobou a záujemca bude maž príležitosť
uzavrieť s treťou osobou tieto opatrovateľské zmluvy, prináleží sprostredkovateľovi provízia vo výške
440,- eur a táto je splatná v štyroch splátkach do 5 dní odo dňa vystavenia faktúry sprostredkovateľom.
Faktúra bude vystavená po skutočne vykonanej práci (po ukončení dohodnutého turnusu).17. Podstata odvolania žalovanej spočíva v tom, že žalobca sprostredkoval žalovanej iba jeden
jednorázový výkon činnosti, a teda v zmysle článku VII bod 7 Zmluvy má nárok iba na províziu vo výške
110 eur.
18. Vo vzťahu k tomuto nosnému odvolaciemu dôvodu žalovanej odvolací súd uvádza, že čl. VII. bod
7. Zmluvy sa vzťahuje na jednorazové opatrovanie v trvaní 14 dní alebo kratšie. V danom prípade
však nie je možné aplikovať tento bod zmluvy, nakoľko žalovaná vykonávala viaceré turnusy v trvaní
3 týždňov. Žalovaná podpísala zápis o nástupe do rodiny s dňom nástupu XX.XX.XXXX, ktorá jej
bola sprostredkovaná prostredníctvom kooperačného U. partnera A. M. so sídlom vo A., pričom bolo
preukázané, že celkovo žalovaná pracovala v období od XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX a odpracovala X
trojtýždňové turnusy.
19. Žalobcovi preto vznikol nárok na províziu 440 eur v zmysle čl. VII. bod 1 Zmluvy. Prvú časť provízie
vo výške 110 eur žalobca vyúčtoval a táto bola aj uhradená. Poplatok kooperačnému partnerovi vo
výške 155 eur bol odpočítaný z celkovej provízie žalobcu. Žalobcovi tak zostal nárok na províziu 175
eur. Žalobca vyúčtoval po druhom turnuse ďalšiu časť provízie vo výške 110 eur, ktorú už žalovaná
neuhradila, ktorý nárok si žalobca uplatňuje v tomto konaní, a ktorý aj odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie považoval za dôvodný a preukázaný.
20. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a v podrobnostiach odkazuje
na jeho odôvodnenie. Po oboznámení sa s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že žalovaná v
ňom neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť či zákonnosť záverov súdu prvej
inštancie. Na záver odvolací súd len dodáva, že žalobca uniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o
práve na vyplatenie provízie v zmysle čl. VII. bod 1 Zmluvy.
21. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu neúspech žalobcu v podobe zamietnutia žaloby v časti
príslušenstva pohľadávky možno považovať za neúspech len v nepatrnej časti, preto súd prvej inštancie
správne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanej v plnom rozsahu 100 %.
22. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej
časti, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania, postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu 100 %. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.