Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917206237
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6917206237.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov

senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci žalobcu: R. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom V. P. č. XXX zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, J. Kráľa č. 5/A, proti
žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy č. 1, Bratislava, IČO 31 320 155 zast.
Advokátskou kanceláriou Černejová & Hrbek, s.r.o., Kýčerského č. 7, Bratislava, IČO 36 857 513, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.224,- € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9Csp/124/2017-67 zo dňa 18. 09. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 9Csp/124/2017-67 zo dňa 18. 09. 2017 p o t v

r d z u j e.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 1.224,- € s 5 %-ným úrokom z omeškania
ročne zo sumy 1.224,- € od 13. 04. 2017 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti
napadnutého rozsudku (prvý výrok). Žalobcovi ďalej priznal právo na plnú náhradu trov konania (druhý
výrok). Žalovaného zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Rimavská Sobota

súdny poplatok vo výške 73,- € do 15 dní odo dňa právoplatnosti napadnutého rozsudku (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri samotnom procese kreovania zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu je potrebné vychádzať z toho, že žalobca dňa 07. 11. 2005 podpísal
žalovaným pripravený predtlačený formulár žiadosti o vydanie a používanie pôžičkovej karty Triangel,
kde bol uvedený úverový rámec 12.000,- Sk, štandardná mesačná splátka 400,- Sk a v tejto žiadosti
neboli uvedené úroky z predmetného úveru, kde jednoznačne uvedenie úrokov z úveru je podstatnou

náležitosťou zmluvy o úvere a zmluva o úvere tento údaj musí obsahovať. Táto žiadosť bola podpísaná
žalovaným dňa 10. 11. 2005, kedy mala byť vyhotovená aj listina označená ako schválenie žiadosti
o vydanie pôžičkovej karty Triangel s uvedením parametrov pôžičkovej karty, úverový rámec 12.000,-
Sk, minimálna mesačná splátka 400,- Sk, mesačný úrok 1,90 %. Až v tejto listine teda boli uvedené
úroky, ktoré by mali byť dohodnuté medzi stranami sporu pri uzavretí zmluvy o úvere. V zmysle § 43a
a nasl. Občianskeho zákonníka je možné chápať podpis žiadosti dňa 07. 11. 2005 žalobcom ako návrh
na uzavretie zmluvy, avšak bez návrhu na dohodu o podstatnej náležitosti zmluvy o úvere - výšky

úrokov z úveru. Toto bolo zrejme chybou samotného žalovaného, ktorý pripravil tlačivo, ktoré podpísal
žalobca. Tento návrh zmluvy mal byť prijatý žalovaným dňa 10. 11. 2005, avšak s uvedením zmeny,
prípadne dodatku, a to v tom smere, že boli uvedené aj úroky požadované žalovaným z predmetného
úveru. Uvedením úroku v tejto listine nazvanej ako schválenie žiadosti, ktoré úroky neboli uvedenév pôvodnej žiadosti podpísanej žalobcom, možno chápať tak, že v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka išlo o nový návrh, ktorý by mal byť písomne prijatý zo strany žalobcu, ktorá skutočnosť v
konaní nebola preukázaná, a teda platne nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu písomnej zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, kde jednoznačne vtedy platný zákon o spotrebiteľských úveroch vyžadoval
pod sankciou neplatnosti, aby predmetná zmluva o úvere bola uzavretá písomne. Takto jednoznačne
možno konštatovať, že medzi stranami sporu nedošlo dňa 10. 11. 2005 k platnému uzavretiu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorú skutočnosť ešte potvrdzuje samotný fakt, že žalobca na pojednávaní
poprel okolnosť doručenia listiny nazvanej ako schválenie žiadosti, ktorú súd prvej inštancie považoval v

zmysle horeuvedených záverov za nový návrh zmluvy, ktorý jednoznačne žalobcovi musel byť doručený,
aby tento nový návrh zmluvy s uvedením aj podstatnej náležitosti zmluvy o úvere - výšky úrokov
mohol žalobca písomne prijať, čo sa nestalo, a preto tento nový návrh zmluvy nepôsobí voči žalobcovi,
keďže nedošiel do jeho dispozície, súd prvej inštancie nemal túto skutočnosť preukázanú s poukazom
na ustanovenie § 43a ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, a preto aj z tohto dôvodu možno
konštatovať, že nedošlo platne k uzavretiu písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže nie je

preukázané, že by nový návrh zmluvy - listina žalovaného nazvaná ako schválenie žiadosti zo dňa 10.
11. 2005 bola doručená žalobcovi. Na základe takto neplatne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere
jednoznačne v súlade s ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka vzniká povinnosť strane, ktorá sa
na úkor iného bezdôvodne obohatila, bezdôvodné obohatenie vydať.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného s poukazom na zmluvné
dojednaniauvedenévčlánkuVbodu5zmluvnýchdojednaní,ktorésúuvedenévžiadosti,akoajnakonci
zmluvných dojednaní článku 5, kde je uvedené v článku V bodu 5 žalobca vyhlásil, že pred podpisom
tejto žiadosti sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s SKK, ktoré sú súčasťou žiadosti/

zmluvy, súhlasím s nimi a zaväzujem sa ich dodržiavať, je možné uzavrieť, že takéto zmluvné podmienky
sú absolútne neprehľadné, nečitateľné do tej miery, že je možné s nimi sa oboznámiť len za použitia
technických prostriedkov, minimálne lupy, takže pri bežnom uzatváraní zmluvy nie je reálna možnosť zo
strany spotrebiteľa oboznámiť sa s týmito zmluvnými podmienkami do tej miery, aby súd mohol uzavrieť,
že spotrebiteľ sa mohol oboznámiť s týmito obchodnými podmienkami, ktoré mali byť súčasťou zmluvy

a na druhej strane žalovaný nepreukázal, že by pred uzatvorením zmluvy, resp. podpisom žiadosti o
používanie pôžičkovej karty žalobcom mu bol vytvorený dostatočný časový priestor na oboznámenie sa
nielen so zmluvou - žiadosťou, s jej prvou stranou, ale aj obchodnými podmienkami v rozsahu minimálne
jednej až dvoch hodín a že mu boli poskytnuté primerané technické podmienky na umožnenie si aspoň
prečítať zmluvné dojednania k samotnej žiadosti, ako aj v obchodných podmienkach a takéto zmluvné

dojednanie, ktoré je súčasťou zmluvy, súd prvej inštancie hodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, ktorá zmluvná
podmienka je neplatná a nezaväzuje žalobcu ako spotrebiteľa, kde na pojednávaní samotný žalobca
uviedol, že celý proces podpisu žiadosti v pobočke žalovaného trval max. 10 až 15 minút, čo nie je
potrebný čas na to, aby súd mohol uzavrieť, že sa žalobca mohol oboznámiť so všetkými podstatnými

zmluvnými dojednaniami do tej miery, aby mohol súd konštatovať, že podpísal žiadosť s plným vedomím
toho, čo podpisuje, čím bude viazaný a aké sú následky podpisu samotnej žiadosti o vydanie a
používanie pôžičkovej karty. To isté platí aj zmluvnom dojednaní, ktoré je uvedené v článku V na konci
tohto článku, ktoré zmluvné dojednanie je súčasťou žiadosti, ktoré hovorí o tom, že prijatím a schválením
žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydávaní a používaní kreditnej karty VÚB,

a.s. vydávanej v spolupráci s SKK, ak dôjde k plneniu odkladacích podmienok, ktorými sú zaslanie
potvrdzujúceho listu a prevzatie PIN kódu klientom. Ide taktiež o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá
je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka platného v čase
uzavretia zmluvy, ktorá zmluvná podmienka je neplatná a nezaväzuje žalobcu ako spotrebiteľa, keďže
spotrebiteľ - žalobca nemal reálnu možno oboznámiť sa s týmto zmluvným dojednaním, ktoré zmluvné

dojednania súd prvej inštancie skutočne „náhodne objavil“ pomocou technického prostriedku - lupy, kde
zároveň v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalovaný nepreukázal doručenie potvrdzujúceho listu
žalobcovi, a tak nepreukázal splnenie odkladacej podmienky pre prípad platného uzavretia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Aj z tohto dôvodu by bolo možné prijať záver len o neplatnom uzavretí zmluvy
o spotrebiteľskom úvere s následkom prípadného nároku jednej zo strán na vydanie len bezdôvodného

obohatenia.

4. Na záver súd prvej inštancie konštatoval, že ide o neplatnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, keďže
nebola uzavretá písomne, vzniká stranám prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vsúlade s ustanovením § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde strana, ktorá sa na úkor druhého
bezdôvodne obohatila, musí obohatenie vydať titulom majetkového prospechu získaného plnením z
neplatného právneho úkonu. Medzi stranami nebolo sporné, že za celé obdobie trvania vzťahu medzi

stranami sporu žalobca uhradil žalovanému sumu 3.838,16 € a čerpal od žalovaného prostredníctvom
kreditnej karty 1.875,65 €, a teda možno konštatovať, že na základe takto uzavretého neplatného
úkonu žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške 1.962,51 €, keďže titulom
neplatne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný má nárok len na vrátenie poskytnutých
finančných prostriedkov, čo v danom prípade bolo splnené, pričom žalobca na účet žalovaného uhradil

viac finančných prostriedkov ako mal a došlo teda k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného v neprospech žalobcu. Žalobca pritom vo svojej žalobe si uplatňoval nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia len za obdobie od 17. 04. 2014 do 29. 10. 2015 v sume 1.224 €, teda žiadal
sumu nižšiu ako mu vznikol nárok titulom neplatne uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vzhľadom
na to súd prvej inštancie jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške, kde zároveň súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie

úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný
je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, ktorý peňažný dlh nevyrovnal ani na výzvu žalobcu zo dňa
11. 04. 2017 v stanovenej lehote, je žalovaný v omeškaní, je tiež povinný uhradiť úroky z omeškania,
ktorých výška je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. k prvému dňu omeškania.
Pokiaľ išlo o ostatné námietky strán, ktoré vzniesli v rámci konania, súd prvej inštancie sa k týmto ďalším

námietkam nevyjadril, keďže súd musí odôvodniť len podstatné skutočnosti pre posúdenie veci, súd
nemusí odpovedať na každú námietku strany s poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR č. I ÚS
46/2005, II ÚS 78/2005, I ÚS 241/2007.

5. K druhému výroku súd prvej inštancie uviedol, že keďže žalobca je oslobodený od zaplatenia súdneho

poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. ú) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení noviel,
je povinný zaplatiť súdny poplatok žalovaný v zmysle § 2 ods. 2 citovaného zákona. Súdny poplatok
predstavuje6%zpriznanejsumyspoukazomnapoložku1a)sadzobníkaZákonaosúdnychpoplatkoch.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), kde žalobca, ktorý mal úspech v
konaní, má právo na plnú náhradu trov konania, kde o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

7.Protirozsudkuprvoinštančnéhosúdupodalžalovanývzákonnejlehoteodvolanie,vktoromžiadal,aby

odvolací súd po prejednaní veci v odvolacom konaní zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,
a to tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov prvoinštančného aj
odvolacieho konania alebo, aby zrušil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Odvolanie podal žalovaný v rozsahu je prvého, druhého a tretieho výroku a po právnej stránke
ho odôvodnil poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

8. Žalovaný v odôvodnení odvolania poukázal na to, že rozsudok je v odvolaním napádanej časti
založený na zmätočnom, nejasnom a v konečnom dôsledku nesprávnom skutkovom a právnom
posúdení skutkového stavu; z dôvodu nedostatočného odôvodnenia je rozsudok nepreskúmateľným
súdnym rozhodnutím. Z odvolaním napádaného rozsudku je podľa názoru žalovaného zrejmé, že

prvoinštančný súd sa ust. § 220 ods. 2 CSP dôsledne neriadil. V odôvodnené rozsudku sa navyše
podľa neho súd nie celkom vysporiadal s kľúčovými právnymi otázkami, ktoré v tomto konaní vyvstali.
Rozsudok tak podľa žalovaného pôsobí dojmom nedostatočnosti a nepresvedčivosti.

9. Žalovaný ďalej poukázal na ust. § 1b Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia občianskeho zákonníka z 1.1.2015, ktorú upravuje minimálnu veľkosť písma v
spotrebiteľských zmluvách. Je teda podľa neho zrejmé, že v čase podpisu úverovej zmluvy (rok 2005)
neexistoval žiadny právny predpis, ktorý by upravoval minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských
zmluvách. Za nemej dôležité vo vzťahu k tejto téme považoval žalovaný fakt, že ak by zmluva či
obchodné podmienky boli vyhotovené v nečitateľnej podobe a žalobca by mal problém identifikovať

jednodnotlivé ustanovenia, tak bolo žalovaným legitímnym očakávaním, že takúto zmluvu nepodpíše a
bude namietať jej nečitateľnosť. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie
záver o údajnej nečitateľnosti úverovej zmluvy opiera len o svoj subjektívny názor, keďže zmluvy aj
obchodné podmienky s rovnakým vizuálnym vyhotovením boli bez problémov čitateľné pre množstvospotrebiteľov a sú čitateľné podľa jeho názoru aj bez použitia akýchkoľvek technických pomôcok. Podľa
žalovaného bola teda nie len samotná zmluva ale aj obchodné podmienky bezpochyby vyhotovené
čitateľne, dokonca ich žalovaný i sám čítal priamo na pojednávaní (pred zákonným sudcom), a to pri

nie ideálnom osvetlení v pojednávacej miestnosti, bez lupy či iných optických pomôcok a úplne bez
problémov.

10. Podľa žalovaného ďalej žalobca svojim konaním zneužíva svoje postavenie spotrebiteľa na
dosiahnutie nezákonného prospechu na jeho úkor. Žalovaný je toho názoru, že práve takéto chovanie

žalobcu má za následok, že by jej v tomto konaní nemala byť poskytnutá ochrana inštitútmi ochrany
spotrebiteľa.

11.Nazákladevyššieuvedenýchnedostatkovodôvodnenianapádanéhorozsudkužalovanýkonštatoval
porušenie základného práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je zakotvené a garantované v článku
46 ods. 1 Ústavy SR.

12. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, pričom uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
považuje za správne po stránke právnej o skutkovej nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné
zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov na predmetnú
spotrebiteľskú vec. Žalobca mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie adekvátne a zákonným

spôsobom odzrkadľuje vzťah dodávateľ - spotrebiteľ v súvislosti s ich zjavným nerovným postavením,
ako aj aktuálnu rozhodovaciu prax súdov SR pri posudzovaní obsahových náležitostí obdobných typov
zmlúv. Argumentácia žalovaného ohľadne údajného zmätočného, nejasného skutkového a právneho
posúdenia súdom prvej inštancie je nadbytočná a zjavne účelová práve s poukazom na veľmi podrobné
uvedenie dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k priznaniu bezdôvodného obohatenia žalobcovi.

13. Podľa žalobcu je z odvolania žalovaného zrejmé, že vadu rozsudku v podstate videl len v tom, že
sa súd prvej inštancie nestotožnil s jeho pohľadom na vec. Žalovaný zrejme ,,zabudol“ pri uzatváraní
predmetnej zmluvy o úvere na kategóriu tzv. odbornej starostlivosti dodávateľa pri poskytovaní
spotrebiteľských úverov a tento výrazný nedostatok sa snaží zakryť tým, že predsa ,,bolo legitímnym

očakávaním“ banky, že ich bude klient informovať o nedostatkoch v zmluve o úvere a o jej nečitateľnosti.
Taktiež argument žalovaného o prečítaní obchodných podmienok pri ,,nie ideálnom osvetlení v
pojednávacej miestnosti“ nemožno považovať za dôkaz o čitateľnosti obchodným podmienok. Žalovaný
sa v podanom odvolaní nezaoberá ani len vyvrátením súdom správne vyhodnotenej absolútnej
neplatnosti zmluvy o úvere. Mechanizmus uzatvárania predmetnej zmluvy o úvere, spoločne s

konštrukciou zmluvy a formuláciou dojednaní obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach
považoval žalobca za nejasný, nezrozumiteľný a odporujúci základným princípom uzatvárania
zmluvných vzťahov v zmysle Občianskeho zákonníka. Skutočnosť, že zákon o spotrebiteľských úveroch
vyžadujeobligatórnenáležitosti,ktorémusíobsahovaťzmluvaospotrebiteľskomúvereasúčasnepreňu
vyžaduje písomnú formu, nevylučuje povinnosť dodávateľa postupovať pri uzatváraní zmluvy v súlade

s Občianskym zákonníkom.

14. V ďalšej časti vyjadrenia dal žalobca do pozornosti mechanizmus uzatvárania predmetnej zmluvy o
úvere s poukazom na nezhodu úkonov ,,návrhu“ a ,,prijatia návrhu“. Žalovaný ako dodávateľ ponúkol
produkt (spotrebiteľský úver) spotrebiteľovi. Dodávateľ spotrebiteľovi predložil dňa 07.11.2005 zmluvný

formulár(žiadosť),ktorýobsahovalúdaje:úverovýrámecaštandardnámesačnásplátka-došloknávrhu
zmluvy o úvere. Tento formulár (žiadosť) bol následne zo strany žalovaného doplnený a podpísaný dňa
10.11.2005, pričom z listiny ,,schválenie žiadosti“ je zrejmé, že doplnil údaj o úrokoch - došlo k prijatiu
návrhu s dodatkom. V zmysle § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka išlo o nový návrh, ktorý ale nebol
písomne prijatý žalobcom, a teda nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere.

15. Na záver žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom
rozsahu potvrdil ako dôvodný a správny a zaviazal žalovaného aj na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 CSP, preskúmal

vecbezpotrebynariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§385ods.1CSP(acontrario)lenvrozsahu
odvolania žalovaného podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených odvolaním podľa § 380 ods. 1 CSP
a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.17. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

18. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

19. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s
vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a
teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie

neporušil právo strán sporu na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje
žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom
posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

20. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387

ods.2 CSP) preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty sporu, ktorými reaguje na argumenty
žalovaného uvedené v odvolaní.

21. Žalovaný v bode 1.1 odvolania namietal, že súd sa nie celkom vysporiadal s otázkou týkajúcej sa
skladby zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovanou a obsiahnutiu jednotlivých, jej zákonom

vyžadovaných náležitostí.

22. Vo vzťahu k uvedenej odvolacej námietke žalovaného odvolací súd uvádza, že tak ako súd prvej
inštancie, rovnako aj odvolací súd, mali za preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
je vzťahom spotrebiteľským, ktorý musí nevyhnutne podliehať ex offo súdnej kontrole.

23. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je pritom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu
znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať

zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické,
že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je
na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je
teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia
autonómie vôle. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je zásada, podľa ktorej nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

24. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie podrobili predmetnú zmluvu o úvere súdnej kontrole
so zreteľom na Občiansky zákonníka ako aj zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý
v ustanovení § 4 explicitne uvádza aké obligatórne náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahovať. V ust. § 4 citovaného zákona zákonodarca tiež exaktne vymedzil následky pre prípad

nedodržania náležitostí stanovených týmto zákonom.

25. K odvolacej námietke žalovaného, že závery súdu prvej inštancie o údajnej nečitateľnosti úverovej
zmluvy ako aj obchodných podmienok sú len subjektívnym názorom súdu prvej inštancie, odvolací súd
uvádza nasledovné.

26. Odvolateľ namieta, že v čase podpisu predmetnej zmluvy (rok 2005) neboli účinné ustanovenia
Občianskeho zákonníka z 01.01.2015, ktoré upravujú minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských
zmluvách. Súd prvej inštancie však v odôvodnení rozsudku neodkazoval na predpis upravujúci veľkosťpísmavspotrebiteľskýchzmluvách,alenaustanovenia§53ods.1,ods.3písm.a)aods.4Občianskeho
zákonníka.

27. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

28. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, za

neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má
spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

29. Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

30. Odvolací súd má za to, že vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie
vo vzťahu k posudzovaným právnym úkonom - článku V. bodu 5 zmluvných dojednaní ako aj zmluvného
dojednania, ktoré je uvedené na konci článku V (č. l. 11 spisu), najmä v otázke ich zrozumiteľnosti,
aplikoval správne.

31. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššie súdu ČR 23Cdo/2942/2009, v ktorom Najvyšší
súd ČR ustálil, že: „Nemožnosť určitý text prečítať bez vynaloženia zvláštneho úsilia a bez využitia
zvláštnych pomôcok, by bola sama o sebe dostačujúcim dôvodom pre konštatovanie neplatnosti Zmluvy
o úvere pre jej nezrozumiteľnosť, nakoľko platí, že právny úkon je nezrozumiteľný, ak jednajúci po
jazykovej stránke nedosiahol v dôsledku vadného slovného či iného sprostredkovania (rozumej v

skúmanom prípade vizuálneho spracovania) jasného vyjadrenia vôle.“ Odvolací súd má za to, že z
vyššie citovaného rozhodnutia jasne vyplýva, za akých okolností je možné právny úkon vyhodnotiť ako
nezrozumiteľnevizuálnespracovaný.Odvolacísúdsijesamozrejmevedomýtoho,žerozhodnutiasúdov
ČR nie sú pre neho záväzné, každopádne sa však s vyššie uvedenými závermi NS ČR plne stotožňuje
a osvojuje si ich.

32. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalovaného, uvedenú v
bode 2.2 odvolania, ako nedôvodnú.

33. Odvolací súd osobitne zdôrazňuje, že žalovaný v odvolaní nespochyboval závery súdu prvej

inštancie týkajúce sa absencie písomnej formy zmluvy, ktorá má za následok jej neplatnosť. Odvolateľ
namietalvýhradnelenzáverysúduprvejinštancieonečitateľnostizmluvnýchdojednaníúverovejzmluvy,
pričom s týmito sa odvolací súd vysporiadal vyššie.

34.Súdprvejinštanciemalzvykonanéhodokazovaniazapreukázané,žežalobcaspísaldňa07.11.2005

„Žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty triangel“ (č. l. 11 spisu). Predmetná žiadosť bola
následne zo strany žalovaného doplnená a podpísaná dňa 10.11.2005, pričom listina z názvom
„Schválenie žiadosti o vydanie pôžičkovej karty triangel“ obsahujúca aj dojednanie o úroku zo dňa
10.11.2005, ktorú žalovaný doručil súdu prvej inštancie spolu s jeho odporom zo dňa 13.07.2017
žalobcom podpísaná nebola. V priebehu celého súdneho konania, ani v rámci odvolacieho konania,

žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že „Schválenie žiadosti o vydanie pôžičkovej karty triangel“
zo dňa 10.11.2005 bolo žalobcovi reálne aj doručené!

35. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzatvorenia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

36. Podľa § 44 ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy,
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu
a považuje sa za nový návrh.

37. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného konštatuje, že nakoľko z listiny ,,Schválenie žiadosti o
vydanie pôžičkovej karty triangel“ je zrejmé, že žalovaný doplnil aj údaj o úrokoch - došlo k prijatiu návrhu
s dodatkom. Zo strany žalovaného sa teda jednalo o nový návrh podľa ust. § 44 ods. 2 Občianskeho
zákonníka s poukázaním na to, že prijatý návrh obsahoval zmeny, čo v praxi vychádzajúc zo zákonnéhoustanovenia je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh, ktorý však žalobcom podpísaný nebol.
Správne preto uzavrel súd prvej inštancie, keď posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako
neplatnú a to z dôvodu absencie písomnej formy.

38. Už len samotný záver o neplatnosti predmetnej zmluvy zakladá nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia.

39. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žalovanému zaplatil sumu 3.838,16 €, pričom čerpal od

žalovaného prostredníctvom kreditnej karty 1.875,65 € (č. l. 3 spisu). So zreteľom na uvedené, súd
prvej inštancie správne ustálil, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil sumou vo výške
1.962,51 €. Vzhľadom k tomu že žalobca si vo svojej žalobe uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia len za obdobie od 17. 04. 2014 do 29. 10. 2015 t.j. v sume 1.224 € súd prvej inštancie
správne jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

40. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal
správaním žalobcu v čase uzatvárania úverovej zmluvy, odvolací súd uvádza.

41. Odvolací súd nemôže sám rozlišovať medzi konaniami jednotlivých dlžníkov žalovaného. Najmä
všaknemôžerozlišovať,priposudzovaníobligatórnychnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,ktoré

sú navyše explicitne vymedzené platným zákonom SR, pohnútky spotrebiteľov, ktorí sa od počiatku
spoliehali na svoje domnienky, špekulácie a úvahy od tých, ktorí obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, stanovené zákonom ovládajú a sami teda vedia kvalifikovane posúdiť, či je im
predkladaná zmluva v súlade so zákonom, nakoľko takýmto postupom by porušoval zásadu rovnakého
prístupu k stranám a preberal by rolu určitého zástupcu žalovaného, ale musí vždy posudzovať

náležitosti a charakter zmluvy a jej dojednaní v súvislosti s aplikáciou na neurčitý okruh spotrebiteľov. Ak
je zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná z dôvodu absencie jej podstatnej náležitosti voči určitému
počtu spotrebiteľov, musí sa takáto neplatnosť vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v
ktorom je takáto zmluva o úvere (bez obligatórnych náležitostí) použitá.

42. Navyše, viaceré krajské súdy SR už opakovane judikovali, že pri zjavnom využití aj ľahkovážnosti
dlžníka stačí, že k využitiu nadvlády nad dlžníkom dôjde aj čo len z nedbanlivosti (napr. Krajský súd v
Prešove, sp. zn. 3Co 3/2011).

43. Z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co/3/2011 navyše vyplýva, že určitú mieru

ľahkovážnostispotrebiteľatrebapovažovaťzakvalifikačnékritérium,ktoréjespôsobiléprivodiťnadvládu
veriteľa nad dlžníkom. Pokiaľ dodávateľ využil ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, musí niesť dôsledky, a
to aj pri nedbanlivosti pri overovaní bonity spotrebiteľa, životných nákladov a celkovej schopnosti
splácať úver. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver poskytnutý za neprimerané protiplnenie
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážnosti spotrebiteľa. Pri tzv. civilno-právnej úžere je podľa názoru

krajského súdu úverová zmluva absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho
zákonníka).

44. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť

č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z
19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na
vyššie uvedené nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli
spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

45. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že
by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené. Za nedostatočne odôvodnené rozhodnutie nie je možné
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

46. Odvolací súd taktiež potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania a výrok súdu prvej
inštancie,ktorýmzaviazalžalovanéhozaplatiťSlovenskejrepublikesúdnypoplatokvovýške73€,keďže
tieto vykazovali vecnú správnosť a odvolateľ ich ani nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.47. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

48. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).