Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/148/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207727
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207727.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r.

o.,IČO:35807598,Pribinova25,81109Bratislava,právnezast.JUDr.BarboraKorenecová,advokátka,
IČO: 42 174 902, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: G. G., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. XXX/X, XXX XX H., občan SR, o zaplatenie sumy 1.298,52 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.
Žaloba žalobcu o náhradu škody sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II.

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 22. 06. 2016 elektronicky žalobu v súlade s vtedy platným
procesným predpisom ustanovenie § 42 ods.1 O. s. p., v ktorej sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 1.298,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 27. 04. 2008 do
zaplatenia a nahradil mu trovy konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o úvere zo
dňa25.10.2007akoveriteľposkytolžalovanémuakodlžníkoviúvervovýške663,88€,ktorýsažalovaný
zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 634,67 €, t. j. spolu 1.298,55 € a to v 12-tich
mesačných splátkach po 108,21 € od 28. 11. 2007. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia

na omeškanie so zaplatením splátok, na tieto žalovaný nereagoval. Keďže žalovaný nesplnil riadne
a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, stratil výhodu splátok a dňa 27. 04. 2008 sa
dlh stal splatným. Na základe trestného oznámenia bolo proti žalovanému vedené trestné konanie a
žalovaný bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen č. k. 5T/115/2009-136 zo dňa 29. 06. 2009
uznaný vinným z prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zákona. Žalobca ako poškodený bol
odkázaný so svojim nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Žalovaný ku
dňu vyhotovenia návrhu na vydanie platobného rozkazu neuhradil žiadnu platbu.

2. Žalovanému bola doručená žaloba do vlastných rúk dňa 15. 12. 2016 spolu s uznesením súdu zo dňa
12. 12. 2016, v ktorom bol vyzvaný, aby sa k žalobe vyjadril. Žalovaný písomným podaním doručené
súdu dňa 23. 12. 2016 uviedol, že namieta podanú žalobu z dôvodu premlčania dlhu a namietal žalovanú
sumu,nakoľkosizapožičalčiastku663,88€anie1.298,55€.Malzato,žeúrokjepožadovanýnesprávne
a neoprávnene.

3.Uznesenímzodňa02.06.2017bolžalobcavyzvaný,abysavyjadrilknámietkamžalovaného.Žalobca
elektronickým podaním doručené súdu dňa 26. 06. 2017 uviedol, že predmetná zmluva je absolútnym
obchodom uzavretá podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka, nie je vzťahom spotrebiteľským
a preto nie je možné aplikovať predpisy na ochranu spotrebiteľa. Poukázal na to, že pri uzavretí zmluvyžalovaný predložil žalobcovi živnostenský list, preto bol žalobcom žalovanému predložený návrh zmluvy
riadiacej sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu Spolkovej republiky Nemecko zo dňa 22. 12. 2004, podľa ktorého „ak spotrebiteľ predstiera, že

je podnikateľom napr. preto, že inak by druhá strana spotrebiteľskú zmluvu neuzatvorila, je potrebné
takýto záväzok posudzovať ako obchod a nie ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože je treba chrániť
dobrú vieru dodávateľa a dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva.“ Žalobca žiadal, aby
súd akcentoval na jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalovaným vstupoval, pričom
on ako dodávateľ konal v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ. V takom prípade sa takáto

osoba nemôže dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Obdobne je tak tomu, pokiaľ spotrebiteľ
predstiera, že je podnikateľom alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu, takúto obligáciu treba
charakterizovať ako obchod a nie spotrebiteľský záväzok. To znamená, že žalovaný nemá postavenie
spotrebiteľa a zmluvu nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľskú. Vzhľadom na túto skutočnosť na
otázku premlčania sa aplikuje ustanovenie § 389 a nasledujúce Obchodného zákonníka, ktoré upravujú
inštitút premlčania odlišne od Občianskeho zákonníka. Podľa § 398 Obchodného zákonníka, pri práve

na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť
o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí najneskôr uplynutím 10-tich rokov odo dňa,
keď k porušeniu povinnosti došlo. Obchodný zákonník obdobne ako Občiansky zákonník upravuje
plynutie kombinovanej subjektívnej a objektívnej lehoty. Žalobca má zato, že neuplynula ani jedna z
týchto lehôt. Niet pochýb o tom, že konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené

trestným rozkazom, ktorým uznal žalovaného vinným z úmyselného trestného činu úverového podvodu.
Pri trestnom čine úverového podvodu škodou nie je len suma rovnajúca sa výške poskytnutého úveru,
ale aj odplata za poskytnutie úveru a ďalšie záväzky, ktoré vznikli v dôsledku omeškania dlžníka. Žalobca
poukázalnaznenie§380a§386ods.2Obchodnéhozákonníka,kedysúdnemôženáhraduškodyznížiť.
Žalobca si svoj nárok na náhradu škody uplatnil s vyššie uvedenými právnymi predpismi. Žalobca má

zato, že úmyselné konanie žalovaného, ignorovanie jeho výziev a narastanie úrokov z omeškania malo
za následok zvyšovanie škody spôsobenej žalobcovi. Preto nemožno ustáliť, že žalobca sa z trestného
rozsudku dozvedel výšku spôsobenej škody, ktorá je jedným z predpokladov plynutia subjektívnej
premlčacej lehoty. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je viazaný na udalosť, z ktorej škoda
vznikla. Udalosť nemožno stotožňovať iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou vyvolávajúcou škodu,

lebo tak by mohla objektívna premlčacia doba začať plynúť skôr než ku škode na majetku vôbec došlo,
prípadne škoda by mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela
vzniknúť vôbec. Žalobca má zato, že platobný rozkaz podal v objektívnej lehote na náhradu škody.
Žalobca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 04. 2008 sp. zn. 4Cdo/44/2008 a v
súlade s tu vysloveným právnym názorom má aj žalobca zato, že aj keď až právoplatným rozhodnutím

v trestnom konaní bolo rozhodnuté o vine žalovaného, neplatí automaticky, že týmto dátumom sa
žalobca ako poškodený dozvedel o tom, že škoda vznikla a najmä v akom rozsahu vznikla. Konanie
žalobcu, ktorým sa snažil mimosúdne motivovať škodcu, aby škodu nahradil dobrovoľne, nie je vhodné
sankcionovať s poukázaním na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt.“ Vzhľadom na uvedené žalobca
zotrval na podanej žalobe.

4. Uznesením zo dňa 17. 07. 2017 bol žalovaný vyzvaný, aby sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu. Žalovaný
písomným podaním doručené súdu 09. 08. 2017 uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi a vrátiť
poskytnutý úver spolu s poplatkom, t. j. vo výške 1.298,54 €. V súčasnej dobe je však nezamestnaný
a požiadal o splátkový kalendár.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň 27. 09. 2017. Sporové strany boli na
pojednávaniepredvolanévčasariadne.Žalovanýelektronickypožiadaloospravedlneniesvojejneúčasti
na pojednávaní pre veľkú pracovnú zaneprázdnenosť a požiadal, aby sa súdne konanie uskutočnilo v
jeho neprítomnosti. Žalovaný dňa 18. 09. 2017 požiadal o zmenu termínu pojednávania a pridelenie

právneho zástupcu zo strany štátu na zastupovanie svojej osoby v tomto konaní. Súd oznámil
žalovanému, že súd ponecháva v platnosti termín pojednávania s tým, že žalovaný môže požiadať o
právnu pomoc advokáta cestou Centra právnej pomoci, ( k čomu súd dodáva, že o tejto možnosti bol
žalovaný už vopred poučený dňa 15. 12. 2016 spolu s doručením žaloby ). Žalovaný bol vyzvaný, aby
súdu včas preukázal, či podal žiadosť na Centrum právnej pomoci. Oznámenie súdu bolo doručené

žalovanému dňa 22. 09. 2017. Do vykonania pojednávania dňa 27. 09. 2017 o 13.45 hod. nebolo
súdu známe, či žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci cez CPP. Súd mal zato, že boli splnené
podmienky ustanovenia § 180 C. s. p. a vykonal pojednávanie v neprítomnosti sporových strán. Súd
dodáva, že pri vyhotovení tohto rozsudku bolo do spisu doručené podanie žalovaného, doručenépoštou tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2017 o 09.00 hod., ktorým žalovaný preukázal podanie žiadosti
o poskytnutie právnej pomoci dňa 26. 09. 2017. O tomto podaní súd v čase vyhlásenia rozsudku
vedomosť nemal. Napriek tomu súd konštatuje, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalovaného na

právnu pomoc v konaní pred súdom, ktorú mu zaručuje článok 47 ods.2 Ústavy SR, ktorý je premietnutý
v ustanoveniach § 89 a nasledujúce Civilného sporového poriadku, ktoré upravujú realizáciu práva
na zastúpenie advokátom v civilnom sporovom konaní. Právo na poskytnutie právnej pomoci osobám
nachádzajúcim sa v hmotnej núdzi je zabezpečené prostredníctvom Centra právnej pomoci zriadeného
zákonom č. 327/200ť Z. z., cez ktoré štát poskytuje právnu pomoc aj takýmto osobám. O tejto možnosti

bol žalovaný riadne poučený už odo dňa 15. 12. 2016 a žalovaný nepreukázal žiadne také dôvody,
ktoré by mu až do určeného termínu pojednávania bránili realizovať toto právo. Je treba povedať, že
za včasnosť ustanovenia právneho zastúpenia zodpovedá sporová strana. Žalovaný súdu deklaroval,
že deň pred vytýčeným termínom pojednávania dňa 26. 09. 2017 podal žiadosť o poskytnutie právnej
pomoci na Centrum právnej pomoci v Banskej Bystrici. Preto súd nezistil, že by postupom vykonania
pojednávania dňa 27. 09. 2017 súd ukrátil žalovaného v práve na zabezpečenie právnej pomoci v

tomto konaní. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti sporových strán. Súd sa oboznámil so žalobou
a písomnými vyjadreniami sporových strán a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dokladov a
obsahu spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2009 a zistil nasledujúci stav veci.

6. Trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/115/2009 zo dňa 29. 06. 2009, právoplatný

dňa 12. 12. 2009 bol obvinený G. G. (tu žalovaný) uznaný vinným na tom skutkovom základe, že dňa
25. 10. 2007 požiadal spoločnosť Pohotovosť, s. r. o. (tu žalobca) o poskytnutie úveru vo výške 663,88
€, na základe čoho bola spísaná Zmluva o úvere č. 6114592 a žalovanému bola v hotovosti vyplatená
dohodnutá suma úveru 663,88 € (20.000,-- Sk). Žalovaný svojim konaním spáchal prečin úverového
podvodu podľa § 222 ods.1 Tr. zákona, za čo mu bol vymeraný trest odňatia slobody vo výmere

12 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Poškodená spoločnosť
Pohotovosť, s. r. o. bola odkázaná so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

7. Sporové strany uzavreli dňa 25. 10. 2007 Zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasledujúce Obchodného
zákonníka. V Zmluve o úvere bol žalovaný identifikovaný jednak ako fyzická osoba osobnými údajmi v

rozsahu meno, priezvisko, bydlisko, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu, ako aj obchodným menom
a IČO-m. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 20.000,-- Sk s tým, že dlžník sa zaviazal
finančné prostriedky vrátiť spolu s poplatkom vo výške 19.120,-- Sk, t. j. spolu 489.120,-- Sk. Bolo
dojednané uhradiť dlh v 12-tich mesačných splátkach po 3.210,-- Sk od 28. 11. 2007. Ďalšie ustanovenia
zmluvy pre nekvalitnosť kópie a veľkosť písma boli pre súd nečitateľné. K zmluve žalobca doložil aj

Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré však rovnako pre veľkosť písma a nekvalitnosť kópie
boli pre súd nepreskúmateľné.

8. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

8.1 Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

8.2 Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.3 Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa ods. 2, najneskoršie sa

právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo
dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

8.4 Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo
u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia

po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno
vyhovieť, pretože námietku premlčania uplatnenú žalovaným súd považoval za dôvodnú. Predmetom
nároku uplatneného žalobcom bola náhrada škody vo výške 1.298,52 € spôsobená protiprávnym

konaním žalovaného. Pokiaľ sa žalobca domáhal použitia ustanovení Obchodného zákonníka o
premlčaní, súd uvádza, že v danom prípade nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom možno
uplatniť v zmysle všeobecného ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, nároky na náhradu škody
podľaObchodnéhozákonníkasúdposudzujepriškodevzniknutejporušenímpovinnostizozáväzkového
vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka). V danom prípade si žalobca neuplatňoval nárok z porušenia

povinností zo záväzkového vzťahu, ale svoj nárok odvodzoval od protiprávneho konania žalovaného,
čo vyplýva zo skutkových okolností opísaných v žalobe žalobcu a jeho doplňujúcom vyjadrení, kedy
poukázal, že si svoje nároky uplatnil v rámci trestného konania vedeného proti žalovanému, pričom
so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Keďže žalovaný po
ukončení trestného konania mu tento nárok neuspokojil, obrátil sa so žalobou na súd. Ustanovenie §
387 Obchodného zákonníka upravuje premlčanie v obchodných záväzkových vzťahoch, podľa ktorých

premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkami tam uvedenými. Z uvedeného
vyplýva, že úprava premlčania v Obchodnom zákonníku sa vzťahuje na premlčania práv zo záväzkových
vzťahov, pričom žalobca si takýto nárok v konaní neuplatnil, preto súd vychádzal z úpravy premlčania
nároku na náhrady škody v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Právo na náhradu škody
sa premlčuje v lehotách podľa § 106 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, pričom Občiansky zákonník

rozlišuje medzi tzv. subjektívnou lehotou, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
škode, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá a tzv. objektívnou lehotou, ktorá plynie odo dňa, keď došlo
k udalosti, z ktorej škoda vznikla. V tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že udalosťou, z ktorej
škoda vznikla, bolo uzavretie Zmluvy o úvere dňa 25. 10. 2007 a vyplatenie finančných prostriedkov
žalovanému, čo potvrdil svojim podpisom na predmetnej úverovej zmluve. Uvedeným dňom teda došlo

k zmenšeniu majetku na strane poškodeného, t. j. žalobcu ako veriteľa a rovnako došlo k vzniku záväzku
žalovaného ako dlžníka vrátiť veriteľovi poskytnuté finančné prostriedky spolu s dojednanou odplatou.
Súd preto ustálil, že objektívna premlčacia lehota začala plynúť odo dňa 25. 10. 2007. Keďže žalovaný
spôsobil škodu trestným činom, pričom sa jedná o úmyselný trestný čin, za ktorý bol právoplatne
odsúdený, v tomto prípade sa použije plynutie 10-ročnej premlčacej lehoty. Keďže žaloba bola podaná

na tunajšom súde dňa 22. 06. 2016, súd konštatuje, že určite bola podaná v rámci plynutia objektívnej
10-ročnej premlčacej lehoty. Zároveň však súd konštatuje, že nárok žalobcu musí byť uplatnený aj v tzv.
subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá plynie 2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom,
kto za ňu zodpovedá. Súdnou praxou bolo ustálené, že začatie plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
je spojené so skutočnou vedomosťou oprávneného o tom, že došlo k vzniku škody ako aj o tom, kto

za ňu zodpovedá. Nestačí iba predpokladaná vedomosť poškodeného. V danom prípade je dôkazná
povinnosť na strane žalobcu, pokiaľ žalovaný vzniesol námietku premlčania, aby preukázal začiatok
plynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty tak, aby súd mohol preskúmať, že žaloba doručená
tunajšiemu súdu dňa 22. 06. 2016 bola podaná včas. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení poukázal
na to, že nemožno ustáliť skutočnosť, že by sa žalobca z trestného rozsudku dozvedel výšku spôsobenej

škody, rovnako že neplatí automaticky, že dátumom právoplatnosti rozhodnutia v trestnom konaní o vine
žalovaného sa žalobca mohol dozvedieť, že škoda vznikla, najmä v akom rozsahu vznikla. Poukázal
na to, že pokiaľ sa snaží mimosúdne motivovať žalovaného ako škodcu na úhradu dobrovoľnej škody,
nemožno mu to pričítať v jeho neprospech. Súd konštatuje, že z trestného spisu Okresného súdu Zvolen
sp. zn. 5T/115/2009 vyplynulo, že žalobca ako poškodený oznámil orgánom činným v trestnom konaní

dňa 11. 09. 2008 skutočnosti, ktoré nasvedčujú, že došlo k spáchaniu trestného činu, kde ako podozrivú
osobu označil žalovaného a uviedol, že týmto konaním mu bola spôsobená škoda. Na podklade
trestného oznámenia bolo začaté trestné stíhanie, v ktorom si poškodený pri výsluchu dňa 05. 02. 2009
uplatnil nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 46 ods.3 Tr. poriadku. Trestné konanie bolo
právoplatne skončené odsudzujúcim rozhodnutím a to trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen zo

dňa 29. 06. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 12. 2009. V trestnom rozkaze bol žalobca ako
poškodený odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, trestný rozkaz
bol žalobcovi doručený dňa 07. 07. 2009. Z uvedeného súd uzatvára, že žalobca sa najneskôr mohol
dozvedieť o tom, že mu bola spôsobená škoda, ako aj o tom, kto za ňu zodpovedá uvedeným trestným
rozkazom, ktorý mu bol doručený dňa 07. 07. 2009. Uvedeným momentom žalobca bez akýchkoľvek

pochybností si mohol uplatniť svoje nároky voči žalovanému na náhradu škody a ak tento dobrovoľne
nesplní povinnosť, tak aj žalobou na súd. Súd s prihliadnutím na ustanovenie § 112 Občianskeho
zákonníka konštatuje, že v prípade, že poškodený si riadne uplatní svoj nárok na náhradu škody na
súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní aj riadne pokračuje, premlčacia doba podobu konania neplynie. V tomto prípade si žalobca ako poškodený riadne uplatnil svoj nárok na náhradu
škody pri výsluchu dňa 05. 02. 2009 a v tomto konaní riadne pokračoval. Konanie bolo právoplatne
skončené dňa 12. 12. 2009. Z uvedeného súd konštatuje, že až do právoplatného skončenia trestného

konania neplynula subjektívna ani objektívna premlčacia doba. Táto pokračovala po skončení trestného
konania. V tomto konkrétnom prípade teda začatie plynutia subjektívnej lehoty, ako aj jej pokračovanie
po tzv. pretrhnutí v zmysle § 112 Občianskeho zákonníka, plynula od 12. 12. 2009 a uplynula dňom 12.
12. 2011 (viď počítanie času podľa § 122 ods.2 Občianskeho zákonníka). Keďže žaloba bola podaná
žalobcom na tunajšom súde dňa 22. 06. 2016, bola podaná zjavne po uplynutí subjektívnej premlčacej

lehoty, v rámci ktorej bol žalobca povinný svoj nárok uplatniť na súde, pokiaľ tak žalobca nekonal, sám
sa vystavil riziku, že žalovaný v konaní vznesie námietku premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť.
Súd preto uzatvára, že žaloba žalobcu nebola podaná včas v rámci plynutia subjektívnej premlčacej
lehoty a preto súd námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu považoval v celom rozsahu za
dôvodnú. Žaloba žalobcu z tohto dôvodu bola v celom rozsahu zamietnutá. Súd len dodáva, že v ďalšom
sa nezaoberal charakterom zmluvného vzťahu, t. j. či sa jedná o vzťah spotrebiteľský alebo nie, ani

oprávnenosťou celého nároku, pretože vzhľadom na vyššie uvedené súd premlčanie nároku na náhradu
škody spôsobenej trestným činom posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a samotný
charakter záväzkového vzťahu uzavretého medzi sporovými stranami nemá vplyv na toto posúdenie.

10. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods.1 C. s. p., podľa ktorého patrí náhrada trov

konania úspešnému účastníkovi. V tomto prípade bol úspešný žalovaný, súd však nezistil, že by mu v
súvislosti s konaním vznikli trovy, preto vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.