Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Csp/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716214033
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6716214033.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu EOS

KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, proti žalovaným W. K. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. S.. L. XXXX/X, XXX XX X., W. B. N., L..
XX.XX.XXXX, P. J. S.. L.K. XXXX/X, XXX XX X. S. W. W. P.Ö.T.Ö.B., L.. XX.XX.XXXX, P. J. K. Y. XXX/
X, XXX XX X., o zaplatenie sumy 1.665,93 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní I/, II/ a III/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 15.11.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 20.11.2016 domáhal voči
žalovaným I/ až III/ zaplatenia sumy 1.665,93 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 79,33 Eur od 21.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.12.2013 do zaplatenia,
zo sumy 79,33 Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.02.2014 do zaplatenia,
zo sumy 79,33 Eur od 21.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.04.2014 do zaplatenia,
zo sumy 79,33 Eur od 21.05.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne
zo sumy 79,33 Eur od 21.06.2014 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.07.2014 do zaplatenia,

zo sumy 79,33 Eur od 21.08.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 79,33 Eur od 21.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.10.2014 do zaplatenia, zo
sumy 79,33 Eur od 21.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.12.2014 do zaplatenia, zo
sumy 79,33 Eur od 21.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.02.2015 do zaplatenia, zo
sumy 79,33 Eur od 21.03.2015 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.04.2015 do zaplatenia, zo
sumy 79,33 Eur od 21.05.2015 do zaplatenia, zo sumy 79,33 Eur od 21.06.2015 do zaplatenia, zo
sumy 79,33 Eur od 21.07.2015 do zaplatenia, keď povinnosť žalovaným I/ a II/ na plnenie žiadal

uložiť spoločne a nerozdielne a žalovanému III/ tak, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Žalobu odôvodnil tým, že
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka
zo dňa 23.10.2015 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37
Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej ako „postupca“) a ním, postúpil postupca mu pohľadávku voči
žalovaným I/ až III/. Postupca uzatvoril so žalovanými I/ a II/ dňa 23.09.2005 Zmluvu č. 402686623
(ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov

(ďalej len „VOP“). Na základe tejto zmluvy postupca poskytol žalovaným I/ a II/ peňažné prostriedky.
Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo VOP. Žalovaný III/
prevzal na seba ručiteľský záväzok. Zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetkypodstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Žalovaní I/ a II/
neplnili v stanovených termínoch splátky úveru, čím porušili svoju zmluvnú povinnosť. Pohľadávka ku
dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 3.011,31 Eur, ktorá pozostávala z istiny

vo výške 2.311,03 Eur, z riadneho úroku vo výške 503,51 Eur, z úroku z omeškania vo výške 196,77
Eur. Postupca túto pohľadávku deklaroval v prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok, keď výška a
špecifikácia pohľadávky bola generovaná bankovým systémom postupcu. Podľa predmetnej zmluvy
postupca poskytol žalovaným I/ a II/ úver vo výške 5.311,03 Eur, ktorý mali títo splácať v pravidelných
mesačných splátkach vo výške 79,33 Eur vždy k 20.-temu dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2005 a s

konečnou splatnosťou dňa 20.07.2015. V tomto konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2013
do20.07.2015vpočte21splátokacelkovejvýške1.665,93Eur(21x79,33Eur=1.655,93Eur).Žalovaní
po postúpení pohľadávky neuhradili na dlh žiadnu sumu, preto podal voči nim žalobu na súd.

2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14Csp/103/2016-40 zo dňa 10.01.2017,
voči ktorému podal žalovaný III/ odpor s vecným odôvodnením.

3. Nakoľko proti platobnému rozkazu sp.zn. 14Csp/103/2016-40 zo dňa 10.01.2017 žalovaný III/ podal
odpor s vecným odôvodnením, súd zrušil tento platobný rozkaz v plnom rozsahu uznesením sp.zn.
14Csp/103/2016-50 zo dňa 13.03.2017 a uznesením sp.zn. 14Csp/103/2016-91 zo dňa 12.02.2018
podľa § 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak čo len

zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu
a nariadi pojednávanie. Vzhľadom na charakter sporu, keď ide o spotrebiteľský spor a vzhľadom na
námietky žalovaného III/ v odpore proti platobnému rozkazu, keď žalovaný III/ v zásade namietal,
že žalobca nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby keďže zmluvou o postúpení pohľadávky
nedošlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky na žalobcu v dôsledku nenaplnenia ustanovenia

§ 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov. Uznesenie sp.zn.
14Csp/103/2016-50 zo dňa 13.03.2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2017 a uznesenie sp.zn.
14Csp/103/2016-91 zo dňa 12.02.2018 nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2018.

4. Po zrušení platobného rozkazu súd vo veci nariadil pojednávanie naposledy na deň 13.03.2018,

ktorého sa právny zástupca žalobcu, žalovaní I/ až III/ zúčastnili. Predvolaní boli na pojednávanie riadne
a včas.

5. Žalovaný III/ v odpore zo dňa 13.02.2017 a zo dňa 28.02.2017 okrem už vyššie uvedeného namietal,
že síce ako ručiteľ prevzal záväzok žalovaných I/ a II/ zo zmluvy, ale za podmienky, že ako ručiteľ

bude splácať dlh žalovaných I/ a II/ zo zmluvy len v tom prípade, že žalovaní I/ a II/ nebudú schopní
úver splácať z dôvodu vážneho ochorenia, alebo v prípade smrti. Žiadna takáto skutočnosť nenastala,
preto mal za to, že nie je spravodlivé, aby splácal úver aj on popri žalovaných I/ a II/ ako dlžníkoch.
Tiež nesúhlasil s právnym posúdením zmluvy podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Predmetná
zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, preto sa spravuje § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, tiež zákonom

č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.
Ďalej v odpore uviedol, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom konania je bankovým úverom, ktorý
na rozdiel od úverov od „nebankových“ spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou a
to zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení neskorších predpisov. Zákonné znenie § 92 ods. 8
zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách, v znení neskorších predpisov, vyžaduje písomnú výzvu banky

klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku a táto výzva je potom jedným zo zákonných predpokladov platného postúpenia
pohľadávky z banky na inú osobu. Toto v súdenom prípade zachované nebolo, preto žalobca nie je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

6. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.06.2017 k odporu žalovaného III/ uviedol, že doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o bankách“) nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To
znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá
to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením

takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Ustanovenie § 89
ods. 1 zákona o bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení
daného zákona, pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o
bankách nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov. Zmluvné strany si dohodli otázku postúpeniaodchýlne od predmetného zákona, a to v bode 19.16 VOP takto: „Klient výslovne súhlasí s tým, že
banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú
budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého

vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek
požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej na
tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“. Vo VOP, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené tak možno konštatovať, že došlo

k platnému postúpeniu pohľadávky. Takéto zásadné námietky žalobca uviedol voči odporu žalovaného
III/. Vo vyjadrení na podporu svojich tvrdení poukázal na judikatúru špecifikovanú v tomto vyjadrení.

7. Žalovaný III/ vo vyjadrení zo dňa 19.10.2017 zotrval na námietkach uvedených v odpore.

8. Žalobca ešte podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 05.02.2018 špecifikoval žalovanú pohľadávku

s príslušenstvom. Zotrval na tom, čo uviedol žalobe, že v konaní si uplatňuje splátky úveru splatné od
20.11.2013 do 20.07.2015 v počte 21 a celkovej výške 1.665,93 Eur (21 x 79,33 Eur = 1.665,93 Eur).

9. V rámci prejednania žaloby žalobca zotrval na žalobe a ďalších svojich vyjadreniach, žalovaný III/
zotrvalnaodporeprotiplatobnémurozkazuanámietkachuvedenýchvodporeprotiplatobnémurozkazu,

žalovaní I/ a II/ na obranu uviedli len toľko, že nemajú z čoho dlžnú sumu uhradiť.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil v konaní žalobca, žalovaní I/ a
III/ nepredložili v konaní žiadne dôkazy a nenavrhli žiadne dôkazy vykonať.

11. Dňa 23.09.2005 uzatvorili Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Suché mýto 4, 816 07 Bratislava,
IČO: 00 151 653 ako banka na jednej strane (ďalej len „veriteľ“) a žalovaní I/ a II/ ako dlžníci na strane
druhej Zmluvu o splátkovom úvere č. 0402686623 (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená typovo
podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka. Podľa článku I. tejto zmluvy predmetom zmluvy bolo
poskytnutie splátkového úveru žalovaným I/ a II/ v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto

zmluve. Veriteľ poskytol na základe tejto zmluvy žalovaným I/ a II/ úver v sume 5.311,03 Eur (160.000,-
Sk), keď išlo o spotrebný bezúčelový úver. Úver bol poskytnutý pri dojednanej úrokovej sadzbe 12,10 %
ročne. Žalovaní I/ a II/ sa zaviazali úver splácať v mesačných splátkach v sume 79,33 Eur (2.390,- Sk).
Splatnosťsplátokboladojednanák20.-temudňuvmesiaci.Splatnosťprvejsplátkyboladňa20.10.2005,
konečná splatnosť úveru bola dojednaná na deň 20.07.2015. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli

Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné odo dňa 01.08.2002 (ďalej len „VOP“), ktoré bližšie
upravovali práva a povinnosti zmluvných strán. V bode 19.16. VOP je uvedené: „Klient výslovne súhlasí
s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to,
či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého
vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek

požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky voči nej
na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky“.

12.Dňa23.09.2005bolamedziveriteľomnajednejstraneažalovanýmIII/akoručiteľomnastranedruhej
uzatvorená Dohoda o ručení typovo podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka (ďalej len „dohoda o

ručení“). V tejto dohode o ručení žalovaný III/ v čl. I. prehlásil, že má vedomosť o tom, že veriteľ uzavrel
dňa23.09.2005sdlžníkmiK.N.G.S.B.N.Zmluvuosplátkovomúvereč.0402686623oposkytnutíúveru
vo výške 5.311,03 Eur (160.000,- Sk). Ručiteľ, teda žalovaný III/ v čl. II. tejto dohody o ručení vyhlásil,
že uspokojí pohľadávky veriteľa špecifikované v bode 1. písm. a/ až písm. f/ tejto dohody. Išlo okrem
iného i o pohľadávku, ktorá vznikla z úverovej zmluvy na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkom úver a

ktorú tvorí istina vo výške 5.311,03 Eur (160.000,- Sk). V tomto istom článku v bode 3. dohody o ručení
ručiteľ, teda žalovaný III/ prehlásil, že sa zaväzuje, že na prvú písomnú výzvu veriteľa obsahujúcu jeho
vyhlásenie, že dlžník neuhradil pohľadávku riadne a včas uhradí pohľadávku špecifikovanú v dohode
o ručení veriteľovi v lehote určenej veriteľom vo výzve a ak táto lehota vo výzve určená nebude, tak v
lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy, a to aj bez doručenia výzvy na plnenie dlžníkovi.

13. Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 30.10.2015
veriteľ oznámil žalovaným I/ až III/, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE
uzatvorenej dňa 23.10.2015 banka postúpila pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere spoločnostiEOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, IČO: 35 724 803. Súčasne banka vyrozumela žalovaných I/
až III/ v tomto oznámení o tom, že pohľadávku je možné od doručenia oznámenia uhradiť výlučne
plnením postupníkovi, teda spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava. Oznámenie o postúpení

pohľadávky bolo odoslané na pošte pre žalovaných I/ až III/ dňa 11.11.2015, o čom svedčia podacie
hárky Slovenskej pošty, a.s., Partizánska cesta 9, Banská Bystrica zo dňa 11.11.2015.

14. Pokusom o zmier zo dňa 07.10.2016 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaných
I/ až III/ na úhradu pohľadávky v čiastke 3.618,22 Eur, keď túto sumu žiadal uhradiť najneskôr do

10.10.2016.

15. Ohľadne postúpenia pohľadávky žalobca predložil i Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/
CE zo dňa 23.10.2015 včítane prílohy č. 1, keď táto bola uzatvorená medzi pôvodným veriteľom,
Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako postupcom a žalobcom spoločnosťou EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava ako postupníkom. Z prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že predmetom postúpenia mala

byť i predmetná pohľadávka v celkovej výške istiny 2.311,03 Eur, k tomu úroky vo výške 700,28 Eur, keď
z toho riaden úrok z úveru predstavoval sumu 503,51 Eur a úroky z omeškania sumu 196,77 Eur.

16. Podľa výzvy banky zo dňa 23.09.2015 banka vyzvala žalovaného I/ na úhradu sumy 398,12 Eur
s príslušenstvom, s ktorou úhradou sumy bol žalovaný I/ v omeškaní ku dňu 31.12.2011 z predmetnej

zmluvy o úvere. Túto sumu banka žiadala uhradiť do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že inak pristúpi k
zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe. Doručovanie tejto výzvy
preukázané v konaní nebolo.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,
nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

23. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo

pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu 87ac/ ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu 87ad. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok.

24. Aktívnou legitimáciou sa rozumie v konaní také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárokuplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu
alebo pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho
konania (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009).

25. Súd v konaní sa zameral predovšetkým na skúmanie základnej otázky v konaní namietanej
žalovaným III/, teda vecnej a procesnej legitimácie strán sporu, najmä na skúmanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, teda vysporiadanie sa s otázkou platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, od ktorej
žalobca v konaní odvodzoval svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom voči žalovaným

I/ až III/.

26. Nakoľko aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore mal žalobca nadobudnúť podľa svojho tvrdenia na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok od pôvodného veriteľa, ktorým bola banka, okrem všeobecnej
právnej úpravy postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo
potrebné skúmať platnosť postúpenia pohľadávky aj podľa osobitnej právnej normy upravujúcej

pôvodný zmluvný vzťah medzi pôvodným veriteľom, bankou a žalovanými, pričom vzhľadom na právne
postavenie pôvodného veriteľa sa právne vzťahy vyplývajúce z úverových zmluvných vzťahov medzi
bankou a klientmi banky spravujú i zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pokiaľ osobitná právna
norma ako lex specialis upravuje osobitne zákonné podmienky a predpoklady pre platné postúpenie
pohľadávky z bankových úverov - konkrétne § 92 ods. 8 zákona o bankách, súd v danej veci aplikoval

predmetné zákonné ustanovenie ako zákonnú podmienku, ktorú banka, ako pôvodný veriteľ bola
povinná splniť na to, aby došlo z jej strany k platnému postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej z daného
úverového vzťahu na ďalší subjekt.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nie je v danej veci

aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nie je nositeľom práv z predmetnej pohľadávky. Tento v
konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že by na neho zákonným spôsobom prešiel nárok
uplatňovaný žalobou. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., o bankách zdôrazňuje, že tento zákon ako
osobitná právna úprava pre platné postúpenie pohľadávky banky vyžaduje súčasné splnenie oboch
podmienok (osobitná písomná výzvy banky klientovi a relevantná doba omeškania dlžníka aj napriek

písomnej výzve banky). Súd nemal v konaní preukázané splnenie jednej z týchto zákonných podmienok,
hodnoverné preukázanie zaslania písomnej výzvy banky žalovaným I/ a II/ ako dlžníkom tak, ako to
predpokladá uvedené zákonné ustanovenie.

28. V danom prípade žalobca predložil jedine výzvu banky zo dňa 17.01.2012 pre žalovaného I/,

ktorou banka oznámila žalovanému I/, že splácanie predmetnej pohľadávky z danej úverovej zmluvy
je v omeškaní ku dňu 31.12.2011 vo výške 398,12 Eur, s príslušenstvom. Banka súčasne vyzvala
žalovaného I/ na úhradu tejto sumy do 10 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia v
stanovenej lehote banka pristúpi k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej správy
tretej osobe. Doručenie tejto výzvy žalovanému I/ ako dlžníkovi nebolo preukázané, a ani v konaní

nebolo preukázané jej doručovanie. Pre spoludlžníka, ktorým je žalovaná II/ žiadna výzva banky
preukázaná nebola. Len na základe tohto dôkazu žalobca nepreukázal splnenie podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. V prípade postúpenia
pohľadávky bankou ako bolo v tomto prípade je spôsobilým predmetom postúpenia podľa § 92 ods.
8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť z bankového úveru za predpokladu, že banka

preukázateľne ešte pred postúpením pohľadávky zaslala písomnú výzvu dlžníkovi na splnenie dlhu po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Tieto predpoklady sú
zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené už v čase postúpenia
pohľadávky. Ide o zákonné podmienky postúpenia pohľadávky upravené osobitnou právnou úpravou,
pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a preto je v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatný. Ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového
tajomstva, ale priamo stanovuje hmotnoprávne podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
bankou. Takémuto záveru nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia z ktorého vyplýva „môže
banka postúpiť pohľadávku“, ako aj jeho zaradenie do časti zákona o bankách, ktorej nadpis znie

Ochrana klientov a bankové tajomstvo. Citované ustanovenie určuje osobitné podmienky za ktorých
môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť pohľadávku na inú osobu, teda ak podmienky uvedené v
tomto ustanovení splnené nie sú, banka platne postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Preto
zmluva o postúpení pohľadávky, ktorou mal pôvodný veriteľ voči žalovaným I/ až III/ postúpiť predmetnúpohľadávku žalobcovi je v tejto časti absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na tejto skutočnosti a závere nič nemení, že
si strany možnosť takéhoto postúpenia dojednali v bode 19.16. VOP, lebo takéto dojednanie je v rozpore

s § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež je neplatné pre rozpor so zákonom, podľa § 39 Občianskeho
zákonníka.

29. Obrana žalovaného III/ v tomto bola dôvodná, preto súd žalobu z nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu ako nedôvodnú voči žalovaným I/ až III/ zamietol.

30. Súd zdôrazňuje, že nepostačuje len preukázanie výzvy dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách ale aj preukázanie, že táto výzva bola daná do dispozičnej sféry dlžníka pred uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávok, ktorá v danom prípade bola uzatvorená dňa 23.10.2015. Žalobca ani uvedené
nepreukázal.

31. K tvrdeniu žalobcu, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a že súd z
takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť
zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolávať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/210/2001

zo dňa 11.06.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. R119/2003) súd dodáva, že neskoršia súdna prax sa čiastočne odklonila od uvedeného
názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o
postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, vtedy nie je rozhodujúce, či mu postúpenie
oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Obo/49/2008 zo

dňa 14.05.2008, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009 uverejnený v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R46/2009). Súdna
prax v tomto ohľade bola odobrená aj Ústavným súdom SR (uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.
IV.ÚS/337/2012 zo dňa 03.07.2012).

32. Súd na základe skutkových konkrétnych okolností prejednávaného sporu ďalej vyhodnocuje, že bol
oprávnený skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.10.2015, ktorou mal žalobca
nadobudnúť spornú pohľadávku, pretože na preukázanie svojej aktívnej vecnej legitimácie ju predložil v
konaní samotný žalobca k žalobe. Navyše žalovaný III/ namietal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie
žaloby a neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok práve z dôvodu nesplnenia zákonom stanovených

podmienok pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

33. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov potom súd žalobu žalobcu v celom rozsahu
zamietol.

34. Na záver súd ešte dodáva k ďalšej obrane žalovaného III/, že táto nebola dôvodná, keďže podpísal
ručiteľský záväzok, z ktorého nevyplývajú žiadne podmienky pre jeho platné uzavretie vo vzťahu k
dlžníkom, teda k žalovaným I/ a II/. V tomto obrana žalovaného III/ nebola dôvodná, bola však dôvodná
v tom, že žalobca nepreukázal aktívnu legitimáciu na podanie žaloby.

35. Nakoľko je absolútne neplatná zmluva o postúpení pohľadávky v časti postúpenia predmetnej
pohľadávky,aktívnulegitimáciunapodaniežalobyžalobcanepreukázalvočivšetkýmžalovanýmI/ažIII/,
a i keď žalovaní I/ a II/ žiadnu podstatnú obranu v konaní nevzniesli, na absolútnu neplatnosť právneho
úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, a keďže v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť časti
právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky v časti postúpenia pohľadávky voči žalovaným I/ až

III/, žaloba nebola podaná dôvodne ani voči žalovaným I/ a II/.

36. O nároku na trovy konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Žalovaní I/ až III/ boli v konaní plne úspešní, preto majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania
v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.38. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí podľa § 262 ods. 1 CSP.

39.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).