Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/24/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211137
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817211137.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci žalobcu: P. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom O., Q. XXX/XX, zastúpený JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom v
Prievidzi, Bakalárska 6, proti žalovaným: 1. Q. O., nar. X.X.XXXX, bytom O., D. XXX/XX, a 2. P. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom O., D. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Romanom Henčelom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, G. Švéniho 8, o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade a v 2. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 19.7.2017 žiadal, aby súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady

odstrániť neoprávnenú stavbu, odpadovú rúru, postavenú na pozemkoch parcela CKN č. XXXX/XX
a parcela I. č. XXXX/XX, v k.ú. O., do XX dní od právoplatnosti rozsudku. N. zdôvodnil tým, že je
vlastníkom nehnuteľností - pozemkov parc. I. č. XXXX/XX, záhrada o výmere XXX m2, parc. I. č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a rodinného domu súpisné číslo XXX,
zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj len „LV“) č. XXX pre k.ú. O., nachádzajúce sa na ulici Q.
v O.. N. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi susediacich pozemkov parc. I. č. XXXX/XX, záhrada o
výmere XXX m2, parc. I. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX mX a parc. I. č.

XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. O., a
rodinného domu súpisné číslo XXX, zapísaného na LV č. XXX v k.ú. O.. N. v roku XXXX začal výstavbu
rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/XX. F. výstavbe rodinného domu zistil, že žalovaní majú na
pozemku vo vlastníctve žalobcu vyvedený trativod. F. žalobca požiadal žalovaných o jeho odstránenie.
N. v 1. rade tvrdil, že odpad nemá kadiaľ viesť. V roku XXXX bola v časti obce O. zo strany žalobcu
vybudovaná verejná kanalizácia. N. si vybudoval prípojku, ktorou sa na verejnú kanalizáciu napojil.
N. v 1. rade vtedy požiadal žalobcu o možnosť pripojenia na prípojku žalobcu do času, pokým bude

verejná kanalizácia vybudovaná v jeho časti. Žalobca s dočasným pripojením súhlasil, pretože inak
by žalovaní ponechali vývod trativodu na jeho pozemku. Žalovaní vybudovali provizórne pripojenie
kanalizácie a zvodu dažďových vôd cez pozemok žalobcu. Odpadovou rúrou sa žalovaní napojili na
kanalizačnú prípojku žalobcu. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade malo ísť len o dočasné riešenie,
pričom prípojka žalovaných bola vybudovaná len z provizórneho materiálu, bez ohlásenia stavby. Až
po čase sa žalobca dozvedel, že verejná kanalizácia na ulici žalovaných bola vybudovaná, z dôvodu
ktorých požiadal žalovaného v 1. rade, aby odpadovú rúru z jeho pozemku odstránil, na výzvu ktorú

žalovaný nereagoval. Vzhľadom na provizórnosť prípojky žalovaného, táto začala postupne rokmi
presakovať. Kanalizačný odpad žalovaných vyteká na pozemok žalobcu, kde znehodnocuje porast na
tomto pozemku. Vytekajúca kanalizácia navyše obťažuje žalobcu a jeho rodinu nadmerným zápachom.
Žalobca opakovane žalovaného v 1. rade vyzýval na odstránenie prípojky, pričom žalovaný prípojkuodstrániť odmietol. Žalovaní neoprávnene postavili vedenie inžinierskej siete - odpadovú rúru zo svojho
rodinného domu cez pozemky vo vlastníctve žalobcu parc. CKN č. XXXX/XX a parc. I. č. XXXX/XX. X.
odpadového potrubia, ktorá vedie cez pozemky žalobcu, žalobcu obmedzuje pri užívaní nehnuteľností

v jeho vlastníctve a to nielen tým, že je vedená cez jeho pozemky, ale aj tým, že cez rúry presakuje
odpad, ktorý žalobcu zaťažuje nadmerným zápachom a poškodzuje porast v záhrade. Žalobca je aj toho
názoru, že táto stavba nespĺňa zákonom stanovené technické parametre a nebola ani riadne ohlásená.
Žalovaní odpadovú rúru odstrániť odmietajú a naďalej zaťažujú žalobcu nielen vedením tejto rúry cez
jeho pozemok, ale aj nadmerným zápachom a poškodzovaním porastu na jeho pozemku.

2. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojom prvom, písomnom podaní k meritu
veci, zo dňa 10.8.2017, žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Je pravda, že ako manželia sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi žalobcom uvádzaných nehnuteľností, ktoré sú v susedstve žalobcu, a
na týchto parcelách majú postavený rodinný dom. Je takisto pravda, že cez pozemky žalobcu, konkrétne
parc. CKN č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, je vedené odpadové potrubie od ich rodinného domu, ktoré

vyúsťuje do verejnej kanalizácie obce. Jednoznačne však odmietajú tvrdenia žalobcu, že si svojvoľne
po výstavbe rodinného domu na jeho pozemku zriadili najskôr trativod a následne, že sa dohodli na
dočasnom zriadení akejsi provizórnej prípojky odpadových vôd k jeho kanalizačnej prípojke. Už v roku
1977 sa so žalobcom dohodli, že cez jeho pozemok odvedú potrubím odpadovú vodu z ich nehnuteľnosti
do otvoreného kanála na ulici Šípková. S týmto však nesúhlasili ďalší susedia a preto bolo vytvorené

provizórne riešenie a to vo forme ukončenia odpadovej rúry na hranici ich pozemkov. Tento stav žalobca
akceptoval až do roku 1992, kedy bola vybudovaná kanalizácia na ulici Šípkovej. Pretože aj žalobca sa
chcel pripojiť na túto verejnú kanalizáciu, tak sa so žalobcom spoločne dohodli na tom, že z ich pozemku
vybudujú odpadové potrubie cez pozemok žalobcu s tým, že aj on sa na toto potrubie pripojí a zvedú
toto potrubie do verejnej kanalizácie. Nie je pravda, že išlo o dohodu o dočasnom riešení a o akési

provizórne riešenie. Provizórne riešenie bolo v období od roku 1977 do roku 1992, o čom svedčí aj
to, že odpadové potrubie v roku 1992 budoval on a to tak, že išlo o uloženie kameninových rúr s tým,
že v mieste pripojenia odpadu žalobcu vybudoval odbočku a následne bolo toto potrubie zvedené do
verejnej kanalizácie na ulici Šípková. Všetko sa konalo so súhlasom žalobcu a keď to robil, tak bol pri
tomto aj prítomný. Aj materiál na časť prípojky od žumpy žalobcu kupoval sám a nezobral si od neho

žiadne peniaze. Urobil tak v podstate z vďaky, že im žalobca umožnil umiestniť toto odpadové potrubie.
Všetko sa robilo so súhlasom žalobcu a po vzájomnej dohode. Pokiaľ by išlo o provizórnu prípojku, tak
by jednoznačne do zeme neukladal kameninové rúry, nerobil by tesné spoje a pripojenia, ale riešil by
celú vec inak. Verejná kanalizácia na ich ulici (Lipová) ako aj na ulici Šípková boli vybudované približne
v rovnakom čase (viď strana 2 vyjadrenie obce Kanianka). Táto skutočnosť tiež svedčí o tom, že by

bolo nelogické, aby sa so žalobcom dohodli na akomsi dočasnom umiestnení odpadového potrubia a
to do času vybudovania kanalizácie na ulici Lipová. Pripojenie odpadového potrubia od ich rodinného
domu do verejnej kanalizácie na ulici Lipová nebolo možné ani z technického hľadiska, pretože verejná
kanalizácia na ulici Lipovej je uložená minimálne o jeden meter vyššie, ako je umiestnené odtokové
potrubie od ich domu. Odpad je riešený formou samospádu, čo v danom prípade by bolo nemožné.

Žalobca začal namietať umiestnenie stavby - odpadového potrubia na jeho pozemku až po uplynutí asi
20rokov.Dávatodosúvislostistým,žepribližnevtomtoobdobí(rok2013),žalobcujehosusedupozornil
na zápach, ktorý ide z jeho pozemku. Žalobca sa vyjadril, že tento zápach spôsobilo práve predmetné
odpadové potrubie. On namietal, že pokiaľ nedošlo k poškodeniu potrubia, tak nemôže presakovať
odpadová voda a že pravdepodobnou príčinou zápachu je niečo iné. Žalobca na svojom pozemku

napríklad choval v danom čase sliepky a to práve v mieste umiestnenia časti odpadového potrubia.
Žalobcovi navrhol, že skontroluje potrubie a prípadne závadu opraví, za týmto účelom ho požiadal o
umožnenie vstupu na jeho pozemok, čo žalobca odmietol. Odvtedy sa ich vzťahy narušili. Dňa 18.3.2015
ich žalobca požiadal, aby odpadové potrubie odstránili. Svoje nesúhlasné stanovisko aj s dôvodmi, ktoré
ich viedli k takémuto stanovisku, mu oznámili listom 31.3.2015. Súčasne žalobcovi oznámili, že pokiaľ

má podozrenie, že došlo k poškodeniu potrubia, čo môže spôsobovať presakovanie odpadovej vody
do pôdy, že sú ochotní s jeho súhlasom potrubie skontrolovať a prípadnú závadu odstrániť, čo si však
vyžadovalo súhlas žalobcu so vstupom na pozemok a prípadným odstránením závady. V liste zo dňa
13.4.2017 im žalobca oznámil, že s kontrolou a prípadnou opravou potrubia nesúhlasí, že nesúhlasí
ani s prípadným zriadením vecného bremena k jeho pozemku. V danom prípade nejde o vybudovanie

neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. O neoprávnenú stavbu by išlo v prípade, ak by stavebník
nebol dobromyseľný, t.j., že by jednak vedel, že stavia na cudzom pozemku ale zároveň by na takúto
stavbu nemal súhlas vlastníka pozemku. V tomto konkrétnom prípade vybudovali stavbu - odpad cez
pozemok vo vlastníctve žalobcu s jeho súhlasom a za jeho prítomnosti. O ich dobromyseľnosti svedčíaj skutočnosť, že na ich odpadové potrubie sa pripojil aj žalobca. Zo samotného znenia ust. § 135c ods.
1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) vyplýva, že súd na návrh vlastníka pozemku rozhodne o
odstránení stavby len za predpokladu, že niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku hoci na to nemá

právo. Nie je sporné, že v čase vybudovania predmetnej stavby žalovaní na jej vybudovanie mali právo,
ktoré im dal vlastník pozemku (žalobca). Na to, aby súd mohol nariadiť odstránenie neoprávnenej
stavby na cudzom pozemku, musia byť súčasne splnené viaceré podmienky a to najmä, že stavebník
nebol dobromyseľný, t. j., že od začiatku stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku a že tak robí
bez súhlasu vlastníka pozemku. Pokiaľ sa vlastník pozemku dozvedel o tom, že niekto neoprávnene

stavia na jeho pozemku, mal v danom čase proti tomu zakročiť a nie tento stav akceptovať viac ako
20 rokov a potom sa domáhať odstránenia stavby. Pre rozhodnutie o odstránení stavby je potrebné
posúdenie aj hospodárskej účelnosti odstránenia stavby. V danom prípade nie je hospodársky účelné
túto stavbu odstrániť, pretože ide o stavbu, ktorá slúži nielen žalovaným, ale aj žalobcovi (v časti, od
ktorej je napojený svojou prípojkou). Majú za to, že ako vlastníci stavby konali v dobrej viere a bolo
by nespravodlivé, aby súd rozhodol o odstránení tejto stavby, resp. by prikázal stavbu do vlastníctva

žalobcovi ako vlastníkovi pozemku (§ 135c ods. 2 OZ). Už pred podaním žaloby argumentovali tým, že
sú toho názoru, že právo umiestnenia stavby im vzniklo vydržaním, t.j. uplynutím doby viac ako 10 rokov
nerušeného užívania práva. Pokiaľ by súd mal za to, že nie je dôvod na odstránenie stavby, sú ochotní
akceptovať prípadnú úpravu vzájomných pomerov tak, ako to vyplýva z ust. § 135c ods. 3 OZ s tým,
aby mali zaručený nerušený výkon vlastníckeho práva k predmetnej stavbe.

3. Žalovaná v 2. rade sa na pojednávanie neustanovila, jej neúčasť na pojednávaní ospravedlnil jej
právny zástupca. S použitím ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), pojednával
súd vo veci v neprítomnosti žalovanej v 2. rade.

4. Dokazovaním vykonaným na pojednávaní, vypočutím strán sporu, oboznámením obsahu spisu -
žaloba, listy č.l. 3 až 6, informatívna kópia z mapy č.l. 7, výpis z LV č. 8 až 10, písomné vyjadrenie obce
Kanianka č.l. 21, list č.l. 24, technické riešenie č.l. 30, písomné vyjadrenia právnych zástupcov strán
sporu k veci obsiahnuté v spise a kolaudačné rozhodnutie, mal súd zistený tento skutkový stav veci:

5. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a to pozemkov parc. I. č.
XXXX/XX, záhrada o výmere XXX m2, a parc. I. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX a rodinného domu súpisné číslo XXX.

6. N. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX a XXX, parc. I. č. XXXX/

XX, záhrada o výmere XXX m2, parc. I. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
a parc. I. č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a rodinného domu súp. č. XXX.

7. F. vo vlastníctve strán sporu sa nachádzajú bezprostredne vedľa seba.

8. P. stranami sporu nebolo sporné, že na pozemku žalobcu žalovaní najskôr vybudovali trativod a
následne cez jeho pozemky a to parcela č. XXXX/XX a XXXX/XX vybudovali odpadové potrubie od
rodinného domu žalovaných, ktoré vyúsťuje do verejnej kanalizácie obce. Žalovaní tvrdili, že už v roku
1977 sa so žalobcom dohodli, že cez jeho pozemok zvedú potrubím odpadovú vodu z ich nehnuteľností
do otvoreného kanála na ulici Šípková, s čím však nesúhlasili iní ich susedia a preto bolo vytvorené

provizórne riešenie a to vo forme ukončenia odpadovej rúry na hranici ich pozemkov. Žalobca nepoprel
tvrdeniažalovaných,žetentostavakceptovalaždoroku1992,kedybolavybudovanákanalizácianaulici
Šípkovej. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaní zo svojho pozemku vybudovali odpadové
potrubie cez pozemok žalobcu a toto potrubie bolo zvedené do verejnej kanalizácie. Na toto potrubie
sa pripojil takisto žalobca.

9. Žalovaní v priebehu konania popierali tvrdenia žalobcu, že v prípade vybudovania odpadového
potrubia žalovanými išlo len o provizórne riešenie, skutočnosť ktorú preukazovali tým, že potrubie
bolo realizované z kameninových rúr, ktoré boli zabetónované, pričom išlo o drahší materiál, ktoré v
prípade odstránenia betónu zo spojov rúr by sa poškodilo. Žalovaní skutočnosť, že nešlo o provizórne
riešenie vybudovaného potrubia argumentovali aj tým, že na toto potrubie sa pripojil aj sám žalobca, o

vybudovaní potrubia vedel, skutočnosť, že bolo vybudované dlhodobo, nenamietal. Žalovaní tiež tvrdili,
že by bolo nelogické, aby sa so žalobcom dohodli len na dočasnom umiestnení odpadového potrubia do
času vybudovania kanalizácie na ulici Lipová, pretože pripojenie odpadového potrubia od ich rodinného
domu do verejnej kanalizácie na ulici Lipová nebolo možné ani z technického hľadiska, pretože verejnákanalizácia na ulici Lipovej je uložená aspoň o jeden meter vyššie ako je umiestnené odtokové potrubie
od ich domu, pričom odpad je vedený formou samospádu, čo by v danom prípade nebolo možné.

10. Listom zo dňa 31.3.2015 právny zástupca žalovaných žalobcovi oznámil, že na základe
vyhodnotenia právneho a skutkového stavu, dospel k záveru, že jeho žiadosť o odstránenie odpadového
potrubia z jeho pozemku nie je dôvodná. Umiestneniu odpadového potrubia na jeho pozemku
predchádzala spoločná dohoda a tento stav akceptovali obe strany ako právny stav viac ako 10 rokov.
Má preto za to, že voči jeho pozemkom parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, na ktorých je z časti umiestnené

predmetné odpadové potrubie, nadobudol žalovaný v 1. rade spolu s manželkou ako oprávnení vecné
bremeno, spočívajúce v práve uloženia a užívania odpadového potrubia (§ X51o ods. 1 druhá veta
OZ v spojení s § X34 ods. 1 OZ). S. vecné bremeno zaťažuje pozemky žalobcu a môže sa zrušiť len
vzájomnou dohodou.

XX. D. zo dňa XX.X.XXXX žalobca právnemu zástupcovi žalovaných oznámil, že so žalovanými boli

dohodnutí na dočasnom pripojení na kanalizáciu na ulici Q. cez pozemok parcela č. XXXX/XX a XXXX/
XX, ktorých je vlastníkom. P. však bola realizovaná kanalizácia na ulici D., pričom bolo dosť času na
to, aby sa žalovaní pripojili kanalizáciou na túto ulicu. H. prípojka cez jeho pozemok už nie je v takom
technickom stave, aby ju mohlo užívať a preto žiada, aby bola zlikvidovaná, pričom so zriadením
vecného bremena nesúhlasí.

XX. V liste zo dňa XX.X.XXXX, právna zástupkyňa žalobcu právnemu zástupcovi žalovaných oznámila,
že vecné bremeno v prospech žalovaného na pozemku parcela I. č. XXXX/XX vo vlastníctve žalobcu v
prospech žalovaných nevzniklo. T. žalobcu o práve vedenia kanalizačnej prípojky cez pozemok parcela
č. XXXX/XX so žalovaným v 1. rade bola na dobu určitú, len do vybudovania verejnej kanalizácie na ulici

žalovaného. O. prípojka žalovaného v 1. rade je postavená v rozpore so zákonom a nespĺňa technické
parametre, je nevodotesná a prietokom splaškových vôd z prípojky spôsobuje škodu na pozemku
žalobcu.

XX.D.zodňaXX.X.XXXXprávnyzástupcažalovanýchprávnejzástupkynežalobcuoznámil,žežalovaní

z titulu vecného bremena majú právo umiestnenia a užívania kanalizačnej prípojky, vybudovanej na
pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaní si nie sú vedomí toho, že by pôvodná dohoda o
vybudovaní kanalizačnej prípojky bola časovo obmedzená. S. žalobcu, že kanalizačná prípojka nie je
vodotesnáapreteká,malžalovanýv1.radezáujempreveriťaprípadnezistenénetesnostiodstrániť,čím
by zabránil prípadným škodám, na ktoré žalobca poukazuje, avšak žalobca sa vyjadril, že žalovanému s

týmto účelom neumožní vstup na jeho pozemok. Na jednej strane tak žalobca tvrdí, že mu netesnosťou
prípojky vzniká škoda a má obmedzenie na pozemku, na druhej však neposkytol žalovanému potrebnú
súčinnosť pri prípadnom odstránení netesností.
XX. Z listu obce O., adresovaného žalobcovi, zo dňa XX.X.XXXX, okrem iného vyplýva, že verejné
kanalizácie na uliciach Q. a D. v O. boli realizované približne v rovnakom čase, v XX-tych rokoch

minulého storočia a žalobca ako vlastník pozemkov parcela č. XXXX/XX, XXXX/XX a rodinného domu
súpisné číslo XXX, postavenom na pozemku parcela č. XXXX/XX v k.ú. O., mal zakročiť proti stavbe
splaškovej kanalizačnej prípojky žalovaných, ktorá je vedená cez pozemky v jeho vlastníctve už v čase
jej realizácie.

XX. Z listu G.. U. P., adresovaného žalobcovi, zo dňa X.X.XXXX, vo veci ,,S. hodnotenie zriadenej
prípojky kanalizácie na pozemku parc. I. č. XXXX/XX k.ú. O.“ okrem iného vyplýva, že predmetná
kanalizácia je zaústená do verejnej kanalizácie na ulici Q.. S. potrubie a spôsob odkanalizovania
rodinného domu žalovaných nie je realizované v súlade so žiadnymi technickými parametrami ani
normami, preto sa dá považovať za provizórium a nie za trvalú líniovú stavbu. T. tohto provizória je

technické riešenie odkanalizovania, teda neodborný spôsob jeho uloženia, nekvalitnosť materiálu, z
ktorého je kanalizácia postavená (materiál nemohol zodpovedať technickým normám ani v čase jeho
výstavby). F. potrubia potvrdzuje aj skutočnosť, že toto potrubie sa za dobu svojho trvania mnohokrát
upchalo, hladina splaškov sa vzdula a voľne sa rozptyľovala po pozemku. Na mieste ohliadky je voľným
okom viditeľné, že pozemok žalobcu je po celej dĺžke a šírke asi X m silne podmáčaný splaškami,

čo znemožňuje jeho užívanie, navyše sa z podmočeného pásu šíri zápach splaškov. E. rodinného
domu žalovaných potrubím je v havarijnom stave. M. stav jestvujúcej žumpy aj s prepadom, ktorá je
odkanalizovaná cez pozemok žalobcu, je potrebné odstrániť, a zabezpečiť odkanalizovanie tak, aby
nedochádzalo k ďalším priesakom. V roku XXXX bola vybudovaná verejná kanalizácia aj na ulici D. zostrany rodinného domu súpisné č. XXX, k.ú. O., žalovaných, čo im umožňuje presmerovať svoju prípojku
kanalizácie priamo bez akýchkoľvek vplyvov na okolie. Z technického hľadiska je možné zrealizovať
pripojenie priamo na verejnú kanalizáciu v ceste D.. Z hľadiska finančného je tiež výhodnejšie zriadiť

novú krátku prípojku ako rekonštruovať havarijný stav provizórneho pripojenie v celej päťnásobnej dĺžke.

XX. F. zo dňa X.X.XXXX, právna zástupkyňa žalobcu súdu oznámila, že žalobca zotrváva na svojich
vyjadreniach uvedených v žalobe, má za to, že stavba kanalizačnej prípojky postavená žalovanými
na jeho pozemku je neoprávnenou stavbou a nezodpovedá technickým normám, kanalizačná prípojka

presakuje, poškodzuje majetok žalobcu a nadmerným zápachom obťažuje žalobcu a jeho rodinu. N.
súhlasil s pripojením žalovaných na kanalizačnú prípojku, postavenú na pripojenie k jeho domu len
dočasne, nikdy sa nedohodol so žalovanými na zriadení trvalej stavby na svojom pozemku a už od
začiatku upozornilžalovanýchnadočasnosťriešenianapojenia.N.nemohlinadobudnúťvecnébremeno
vedenia prípojky cez pozemok žalobcu, pretože nemohli byť dobromyseľní v tom, že im takéto právo
patrí.

XX. F. zo dňa XX.X.XXXX právny zástupca žalovaných súdu oznámil, že žalovaní technické hodnotenie
predložené do spisu žalobcom považujú za neobjektívne a účelové. A. je pravdou, že ide len o
provizórne technické riešenie odkanalizovania rodinného domu vo vlastníctve žalovaných. S. odmietajú
tvrdenia, že dôkazom o provizórnosti riešenia má byť aj použitý materiál, ktorý v čase realizácie

prípojky nezodpovedal technickým normám. Na vybudovanie prípojky boli použité kameninové rúry, a
novodurové rúry o priemere XXX mm, spoje boli riadne utesnené a na mieste spojov kameninovej rúry
boli tieto zabetónované. F. realizácii prípojky bol prítomný aj žalobca, ktorý žalovaným poskytol aj dve
novodurové rúry. F. by sa jednalo o provizórnu prípojku, tak by predsa nebol použitý takýto materiál a
vôbec by nebolo potrebné spoje utesňovať betónom, ktorý v prípade odstránenia spôsobuje, že je

potrebné kameninové rúry rozbiť. Už v danom čase realizácie prípojky nebolo možné, aby sa žalovaní
pripojili na kanalizačnú prípojku na ulici D., pretože v pivničných priestoroch rodinného domu majú
umiestnenú práčovňu, ktorej podlaha je podstatne nižšie ako je výška umiestnenia kanalizácie na ulici
D. a nebol by zabezpečený samospád do kanalizácie. S. výška umiestnenia žumpy žalovaných je pod
úrovňouumiestneniakanalizácienauliciD..Ajvzhľadomnatietoskutočnostibola kanalizáciapodohode

so žalobcom riešená tak, ako je to v súčasnej dobe. F. žalobca tvrdí, že mu kanalizácia presakuje na
pozemok, viackrát v minulosti ponúkli žalobcovi, že skontrolujú tesnosť kanalizačnej prípojky a prípadne
závady odstránia na svoje náklady. Za týmto účelom bol však potrebný vstup na pozemok žalobcu, ktorý
im umožnený nebol. F. im žalobca umožní vstup na jeho pozemok, prípadnú závadu dokážu odstrániť
tak, aby kanalizácia plnila svoju funkciu a aby žalobca nebol obťažovaný. Y. nedošlo k prípadným

ďalším škodám, ponúkajú žalobcovi, že pokiaľ im umožní vstup na jeho pozemok, prípadnú závadu na
kanalizáciu na svoje náklady odstránia. Aj v minulosti mali záujem vždy problém s odtokom splaškovej
vody so žalobcom zmierlivo riešiť. P. v dvoch prípadoch v priebehu rokov XXXX až XXXX spoločne,
resp. so súhlasom žalobcu riešili problém upchatej kanalizácie na jeho pozemku. Q. žalobca nenamietal,
že by išlo o nejaké provizórne riešenie kanalizácie, ktorú mali odstrániť. E. tvrdenie žalobcu, že medzi

nimi bola dohoda o provizórnom - dočasnom umiestnení kanalizácie. T. toho je aj spôsob umiestnenia
kanalizácie a použitý materiál. Pokiaľ by išlo o dočasné riešenie, nie je logické, aby sa na túto kanalizáciu
odpadom zo žumpy pripájal aj žalobca. Táto prípojka žalobcu bola realizovaná súčasne s realizáciou
celej kanalizácie na pozemku žalobcu.

18. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní pred súdom zotrval na písomne podanom vyjadrení k
meritu veci s tým, že je toho názoru, že v danej veci žalovaní boli dobromyseľní, stavbu postavili síce
na cudzom pozemku, ale so súhlasom žalobcu a tento stav bol dlhodobo akceptovaný. Dlhodobosť
vyplýva aj z podania žalobcu. Problém v celej veci vidí v tom, že v roku 2015 sa narušili susedské
vzťahy medzi stranami sporu, avšak nie z dôvodu tejto stavby, ale z iných subjektívnych dôvodov, tieto

sa neriešili vhodným spôsobom, čo vyvrcholili sporom o kanalizačnú prípojku, umiestnenú na pozemku
žalobcu. V prípade, ak by súd zvažoval odstránenie tejto stavby, poukázal na jej hospodársky účel
- ide o kanalizačný odvod splaškovej vody z rodinného domu vo vlastníctve žalovaných, a technický
stav, vzhľadom na sklon terénu neumožňuje, aby si žalovaní kanalizačnú prípojku preložili do verejnej
kanalizácie na ulici D. v O. a to z dôvodu, že medzi najnižšou hladinou odtoku v rodinnom dome

žalovaných a najnižšou hladinou verejnej kanalizácie na ulici D. je zhruba 70 cm v neprospech stavby
rodinného domu, čo znamená, že dažďová voda by musela ísť do kopca, pričom odtok vody nie je
možný týmto smerom. V danom prípade treba oddeliť dve veci, a to neoprávnenú stavbu a stavbu bez
stavebného povolenia. V tomto prípade žalobca žiada o odstránenie neoprávnenej stavby na cudzompozemku, pričom v súlade s Občianskym zákonníkom, neoprávnenosť stavby je klasifikovaná ako
stavba bez súhlasu vlastníka. Tvrdenia, že iní vlastníci nehnuteľností, susediacich s rodinným domom
žalovaných, majú odvedenú splaškovú kanalizáciu na ulici D., pravdivé nie sú, pretože minimálne 1-2

vlastníci susediacich pozemkov majú riešený odvod kanalizácie obdobným spôsobom ako žalovaní.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že umiestnenie kanalizácie súčasný technický stav nadmerne obťažuje žalobcu,
predložili súdu list v rámci tohto konania, ktorým vyzvali žalobcu, aby umožnil žalovaným skontrolovanie
technického stavu kanalizačnej prípojky s tým, že ak by boli zistené nejaké závady, tak by tieto žalovaní
na svoje náklady odstránili. S takýmto návrhom žalobca nesúhlasil.

19. Žalobca na pojednávaní v priebehu celého konania tvrdil, že v danom prípade ide o neoprávnenú
stavbu, uviedol, že síce súhlasil s vybudovaním kanalizačnej prípojky žalovanými na jeho pozemku,
avšak len ako provizórne riešenie, do vybudovania verejnej kanalizácie. Aj na pojednávaní vyzval
žalovaných, aby predmetnú rúru dali z jeho pozemku preč, že táto aj v minulosti bola viackrát upchatá,
že exkrementy vytekali na jeho pozemok. Uviedol, že potrubie ide pod jeho pozemkom v mieste, kde
chová sliepky. Tento priestor si nemôže ani vydláždiť. V mieste, kde sa potrubie nachádza, nemôže ani

nič zasadiť, táto časť pozemku je nepoužiteľná, má tam len žihľavu a lopúchy. Všetko mu na tej časti
pozemku vyschýňa. Kvôli zápachu má aj problémy so susedmi. Predmetný stav pretrváva od roku 1993.
Ústne tieto problémy riešil so žalovanými, ústne ich žiadal, aby predmetnú stavbu odstránili. Výstavby
kanalizačnej prípojky v roku 1992 sa nezúčastnil. Je pravda, že žalovaný pripojil do žumpy takisto na
predmetnú rúru prípojku, dal tam koleno s odbočkou, ide to z jeho žumpy do predmetnej rúry. Išlo však o

dočasné riešenie. Celá stavba bola zrealizovaná za jeden deň v dĺžke 40 m. Poprel tvrdenia žalovaného
v 1. rade, že ho tento vyzýval na to, aby mu umožnil vstup na jeho pozemok za účelom odstránenia
prípadnej poruchy na predmetnej stavbe. Nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by mohol predložiť súdu
o tom, že by žiadal žalovaných, aby predmetnú stavbu z jeho pozemku odstránili. Vždy komunikoval
ohľadne predmetnej veci len so žalovaným v 1.rade a to ústne.

20. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní pred súdom okrem iného uviedol, že mal záujem so žalobcom
sa dohodnúť. S týmto sa však dohodnúť nedá. Dňa 19.3.2015 prišiel za žalobcom a navrhol mu, že
v inkriminovanom mieste, kde má sliepky, vsunie dve odbočky na vlastné náklady a odvodňovaciu
rúru, na čo mu žalobca povedal, že sa s ním už nikdy nedohodne a to bolo poslednýkrát, čo spolu

komunikovali. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že niekoľkokrát sa na kanalizáciu mali odstraňovať
nejakézávadyažechodilcezsusedovpozemok.Orealizáciikanalizácievroku1992vobcieštenevedel
nikto kompetentný v dedine. Tvrdil, že v roku 1977 sa so žalobcom dohodol o realizácii kanalizácie cez
jeho pozemok, pretože má práčovňu oproti ich ulice nižšie položenú, k čomu mu žalobca dal súhlas,
teda, aby kanalizáciu zviedol z práčovne do jeho „jarku“. Žalobca potom prišiel za ním, že susedia

nesúhlasia s tým, aby sa napojil na kanalizáciu na Šípkovej ulici. Kanalizácia zostala vyvedená pod
hraničným múrom a trvalo to od roku 1982 do roku 1992, pokiaľ nebola vybudovaná kanalizácia na ulici.
Žalobca sám za ním prišiel a umožnil mu, aby sa napojil do kanalizácie na Šípkovej ulici. Tiež nie je
pravda, ako píše v žalobe, že v roku 1985 vstúpil na svoj pozemok za účelom výstavby rodinného domu.
V roku 1985 už mal kolaudačné rozhodnutie, pričom by bol zázrak, aby za jeden rok všetko skončil a aj

sa nasťahoval do rodinného domu. Spor o predmetnú kanalizáciu medzi ním a žalobcom nastal v roku
2014, keď sa sused v susedstve žalobcu ozval, že cíti smrad. Išlo o podnikateľa, ktorému chodili rôzne
návštevy, keď boli vonku, nedalo sa tam kvôli zápachu existovať. V tom čase žalobca choval hydinu a
takisto zajace, tento priestor nemal prikrytý, pričom na toto miesto aj pršalo. Ten zápach išiel práve z
miesta, kde žalobca choval hydinu. Nie je pravda, že na vybudovanie kanalizačnej prípojky bol použitý

provizórny materiál, naopak išlo o kameninové rúry, ktoré sa temujú konopným povrazom a obtierajú
cementovou maltou. Keby išlo o provizórnu prípojku, nerealizoval by to takto, pretože pri rozoberaní
rúr kvôli cementu by sa tieto poškodili. Je pravda, že žalobcovi jeden strom vyschol v mieste kde sa
kanalizácia nachádza, v tomto mieste má však aj druhý taký istý strom, ktorý nevyschol. Pravda je tiež
tá, že žalobcu upozorňoval na to, aby v mieste, kde sa potrubie nachádza, stromy nesadil. Takisto nie

je pravda, že by sa kanalizácia chodila opravovať každú chvíľu. Kanalizácia sa medzi hranicami ich
pozemkov opravovala len jedenkrát a to z dôvodu, že sa na kanalizáciu pripojil aj iný sused, pričom
toto pripojenie nebolo realizované kvalitne. Následne, ešte raz, došiel za ním žalobca s tvrdením, že
mu neodteká žumpa, čo bolo v roku 2001, pričom príčinou bolo prevalenie kanalizačného potrubia na
Šípkovej ulici od šachty do vyvedenia potrubia na jeho pozemku. V roku 1977 sa dohodol na napojení

na vedenie kanalizácie cez jeho pozemok. Prípojka sa robila v roku 1992, pričom sám žalobca mu
ponúkol,abysisvojukanalizáciuviedolcezpozemokžalobcu.Pretosanapojilnaverejnúkanalizáciucez
pozemok žalobcu. Žalobca sa až do roku 2014 nevyjadroval v tom smere, aby vybudovanú kanalizáciu
odstránil. Nie je pravda, že by žalobca nebol prítomný, keď sa robila kanalizačná prípojka, hoci je pravda,že fyzicky pri jej realizácii nepomáhal. Bol však doma, pretože mu okrem iného dal dve novodurové rúry
v priemere 150 mm (kameninové zmiešané s novodurom). Na predmetnú stavbu je napojený aj žalobca
zo svojej žumpy.

21. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávanie uviedla, že v konaní nebolo preukázané, že v danom
prípade išlo o oprávnenú stavbu, pričom žiadala žalovaných, aby doložili a listinami preukázali tú
skutočnosť, že išlo o stavbu oprávnenú v súlade s príslušnými normami. Už zo samotného vyjadrenia
právneho zástupcu žalovaných vyplýva, že prípojka nie je úplne v súlade s normami, pretože uvádza, že

dažďovú vodu by nebolo možné viesť do kanalizácie privedenej do domu žalovaných, avšak z dôvodu,
že do pozemku žalobcu je vedené len jedno potrubie, je zrejmé, že dažďová voda je zvedená do toho
istého potrubia ako splašky, čo je v rozpore s platnými normami.

22. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

23. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

24. Podľa § 126 ods. 1 a 2 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

25. Podľa § 135c ods. 1 až 3 OZ, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu

zriadil. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom
pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

26. Kanalizačnú a vodovodnú prípojku neoprávnene zriadenú na cudzom pozemku možno prejednať
ako neoprávnenú stavbu (Ro NS ČR z 4.11. 2003, sp. zn. 1308/2003).

27. Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu postavenú
na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto postavenej

neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať stavbu
nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, takzvanú čiernu stavbu. Ide o stavbu bez
stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Tieto otázky
sú upravené v rámci správneho práva na základe ktorého príslušný stavebný úrad môže uložiť sankcie
za porušenie administratívnych predpisov (§ 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona č. 50/1976 Zb.

v znení neskorších predpisov). Za neoprávnenú stavbu nemožno teda považovať zriadenie takej
dočasnej stavby na cudzom pozemku bez právneho dôvodu, akou je napr. plechová garáž, prenosná
záhradná besiedka a podobne. Tieto stavby nemajú charakter nehnuteľností a vlastník pozemku by
sa mohol domáhať ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva odstránením takýchto
stavieb podľa § 126. Stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2), preto môže byť vo vlastníctve

aj niekoho iného, než vlastníka pozemku. Ten, kto zriadi neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku
(stavebník), stáva sa od začiatku jej vlastníkom. Vlastník pozemku sa môže proti neoprávnenému
stavebníkovi domáhať ochrany na súde; súd na návrh môže rozhodnúť tak, že: a/ Nariadi odstrániť
neoprávnenú stavbu na náklady stavebníka (vlastníka stavby). Povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu
je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou. Použitie tejto sankcie bude odôvodnené zrejmé v takom

prípade, keď stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil
svoje povinnosti a podobne, a keď neprejaví o stavbu záujem ani vlastník pozemku, b/ Prikáže
neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak prejaví o ňu záujem a ak
neprichádza do úvahy jej odstránenie, pretože to nie je účelné a ak nie sú podmienky ani pre
jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka, c/ Inak usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a

vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy odstránenie stavby, ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku.
Pri tomto inom usporiadaní pomerov súdom pôjde zrejme o situácie, keď so zreteľom na okolnosti
daného prípadu bude spravodlivé a v súlade s dobrými mravmi, aby vlastníctvo k stavbe zostalo aj
naďalej stavebníkovi, pretože napr. bol pri zriaďovaní stavby dobromyseľným a vlastník pozemku tomlčky trpel. Keďže v tomto prípade vzniká nesúlad medzi vlastníckym právom k stavbe a vlastníckym
právo k pozemku (aj zastavenému), treba ho riešiť. Súd však nemá možnosť v zmysle § 135c priznať
stavebníkovi vlastnícke právo k pozemku; môže mu však za náhradu najmä zriadiť vecné bremeno,

obmedzené na nevyhnutný výkon vlastníckeho práva k stavbe. Vecné bremeno by malo vlastníka
pozemku zaťažovať len k nevyhnutnej miere, ktorej zodpovedá napríklad aj priestor vymedzujúci
prístupovú cestu k stavbe.

28. Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu názoru, že žalobný návrh žalobcu je

nedôvodný.

29. V prvom rade treba uviesť, že žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovaní odstránili z jeho pozemku
neoprávnenú stavbu.

30. Aby žalobca mohol byť úspešný v spore, v ktorom sa domáhal odstránenia neoprávnenej stavby,

muselbyvkonanípreukázať,žežalovanírealizovalistavbunajehopozemku,čovkonaníspornénebolo,
a takisto, že túto stavbu realizovali nedobromyseľne, resp. bez súhlasu žalobcu.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o realizácii stavby žalovanými na pozemku
žalobcu žalobca vedel, realizovanie tejto stavby žalovaným aj umožnil, a dokonca sa na tejto stavbe aj

zúčastnil (poskytnutím dvoch novodurových rúr a napojením sa na stavbu žalovaných).

32. Pokiaľ žalobca tvrdil, že išlo len o akési provizórne (dočasné) riešenie problému s kanalizáciou, z
výsluchu strán sporu súd zistil, že tomu tak nebolo. Predovšetkým to preukazuje skutočnosť, že aj po
vybudovaní verejnej kanalizácie, tento stav (ktorý je i súčasným stavom), žalobca dlhodobo akceptoval.

Keby išlo len o provizórne riešenie, bol by žalobca asi ťažko veril žalovaným až do tej miery, že by takúto
provizórnu dohodu ,,nedal na papier“. O tom, že nešlo len o dočasné riešenie problému, svedčí aj použitý
materiál na vybudovanie kanalizácie (kameninové rúry a novodurové rúry o priemere 150 mm, ktorých
spoje boli riadne utesnené a na mieste spojov kameninovej rúry boli tieto zabetónované), keď žalobca
na tomto materiáli dokonca aj sám participoval (nespochybnil tvrdenia právneho zástupcu žalovaných o

tom, že sám poskytol na realizáciu stavby novodurové rúry) a keď sa dokonca na predmetné kanalizačné
potrubie aj sám pripojil. Navyše, žalobca dlhú dobu, v podstate až do roku 2015 nežiadal žalovaných
o odstránenie predmetnej kanalizačnej prípojky, resp. o tom, že ich o to žiadal, neponúkol súdu žiaden
dôkaz (napr. list adresovaným žalovaným, návrh na vypočutie svedkov a podobne).

33. O tom, že nemôže ísť len o dočasné riešenie a že o také by žalovaní zrejme ani záujem
nemali a hľadali by riešenie iné, svedčí aj to, že pripojenie odpadového potrubie od rodinného domu
žalovaných do verejnej kanalizácie na ulici Lipová, nebolo možné ani z technickej stránky, pretože
verejná kanalizácia na ulici Lipovej je uložená minimálne o 1 m vyššie ako je umiestnené odtokové
potrubie od domu žalovaných (toto tvrdenie žalovaných žalobca takisto nespochybnil) a nebol by

zabezpečený samospád do kanalizácie. Takisto výška umiestnenia žumpy žalovaných je pod úrovňou
umiestnenia kanalizácie na ulici Lipová (žalobca tieto tvrdenia žalovaných nespochybnil). Z vyššie
uvedených zistení možno potom vyvodiť logický záver, že vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, bola
kanalizácia po dohode strán riešená tak, ako je to i v súčasnej dobe. Navyše, verejná kanalizácia na ich
ulici (Lipová) ako aj na ulici Šípková, boli vybudované približne v rovnakom čase (viď strana 2 vyjadrenie

obce Kanianka), z čoho tiež vyplýva, že by bolo nelogické, aby sa žalovaní so žalobcom dohodli len na
dočasnom umiestnení odpadového potrubia a to do času vybudovania kanalizácie na ulici Lipová, ako
to v priebehu konania tvrdil žalobca.

34. Súd v danom prípade posudzoval nárok žalobcu o odstránenie predmetnej stavby aj podľa § 126

OZ. Zisťoval, či žalovaní nejakým nezákonným spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobcu.

35. Žalobca v konaní len tvrdil, nijako však nepreukázal, že žalovaní nezákonne zasahujú do jeho
vlastníckych práv.

36. Za účelom zistenia pravdivosti tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanými realizované potrubie je už
nefunkčné, že splašky z neho vytekajú a spôsobujú žalobcovi škodu, a že vytekajúce splašky z potrubia
obťažujúžalobcuajehorodinuajnepríjemnýmzápachom,maližalovanízáujemstavnimivybudovaného
potrubia na pozemku žalobcu skontrolovať a prípadnú závadu bez akéhokoľvek podielu žalobcu nanákladoch s tým súvisiacich, odstrániť, žalobca však neposkytol žalovaným k tomu žiadnu potrebnú
súčinnosť a v podstate tým úplne znemožnil žalovaným vzniknutý stav riešiť.

37. Z dôvodov, že žalobca pri riešení celej veci odmietal akúkoľvek súčinnosť zo strany žalovaných,
pričom súdu neponúkol ani žiaden relevantný dôkaz, preukazujúci oprávnenosť ním v konaní
uplatneného nároku, súd v konaní ani nemal a nemohol mať preukázané, či žalobcom tvrdený
a žalovanými nerozporovaný stav (premáčanie pozemku žalobcu) je spôsobený poškodením
kanalizačného potrubia (a z akého dôvodu - napr. prerastaním koreňov stromu, nekvalitne spojenými

rúrami a podobne) a koho zavinením.

38. Pokiaľ žalobca do spisu ako dôkaz predložil list G.. U. P., adresovaný žalobcovi, zo dňa 1.8.2017,
vo veci ,,Technické hodnotenie zriadenej prípojky kanalizácie na pozemku parc. I. č. XXXX/XX k.ú.
O.“, túto písomnosť považoval súd za tendečnú a účelovú. M. sa v liste uvádza neodborný spôsob
uloženia kanalizačného potrubia a nekvalitnosť materiálu, z ktorého je kanalizácia postavená (materiál

vraj nemohol zodpovedať technickým normám ani v čase jeho výstavby), vôbec sa v ňom neuvádza,
ako bola a takisto ako mala byť správne kanalizácia realizovaná a aký materiál bol, resp. mal byť na
to použitý. V liste sa takisto uvádza, že provizórnosť potrubia potvrdzuje aj skutočnosť, že toto potrubie
sa za dobu svojho trvania mnohokrát upchalo, hladina splaškov sa vzdula a voľne sa rozptyľovala po
pozemku, čo však v konaní preukázané nebolo. V liste sa tiež uvádza, že na mieste ohliadky je voľným

okom viditeľné, že pozemok žalobcu je po celej dĺžke a šírke asi X m silne podmáčaný splaškami, z
čoho však nie je možné vyvodiť, že je to následkom nekvalitne realizovaného kanalizačného potrubia. P.
tvrdenie v liste, že z technického hľadiska je možné zrealizovať pripojenie žalovaných priamo na verejnú
kanalizáciu na ceste D., vykonaným dokazovaním vo veci takisto nebolo preukázané.

XX. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

XX. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. X I. a § XXX ods. X I.. N. boli v konaní v
celom rozsahu úspešní, preto súd rozhodol tak, že majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu XXX%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia

samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm.
d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.