Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/299/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204128
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5616204128.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcu: Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Z. S., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomX.E.(hlásenýpobytbezdomovca),ozaplatenie845,09eurspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10C/162/2016-534 zo dňa
26.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 708
ods. 1, 2, § 710 Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

3. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol,

nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa v žalobe domáhal žalovaného nároku dôvodom
úhradydebetnéhozostatku(nepovolenéhoprečerpaniaúčtu),vrátaneprislúchajúcehoúroku.Pozrušení
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 26.10.2016 súd, v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorýmbol vzmyslezákonnéhoustanovenia§391ods.2Civilnéhosporovéhoporiadkuvďalšomkonaní
viazaný, vyzval žalobcu na doplnenie žaloby o špecifikáciu žalovanej sumy. Prvotne je potrebné uviesť,
že žalobca si svoju povinnosť nesplnil a v doplnení žaloby nerozšpecifikoval uplatnenú pohľadávku
čo do jednotlivých čiastkových nárokov, neuviedol časové obdobie, kedy tieto čiastkové nároky vznikli

a neodôvodnil vznik nároku vo vzťahu k jednotlivým čiastkovým nárokom. Žalobca „konkretizoval“
žalovanú sumu ako rozdiel medzi kreditnými a debetnými operáciami na účte žalovaného, odkazujúc na
predložené listinné dôkazy - výpisy z účtu žalovaného. Žalobca však ani v minimálnom rozsahu netvrdil,
čo zo žalovanej sumy pripadá na istinu, čo na úroky, čo na poplatky, prípadne iné pohľadávky. V doplnení
žaloby len číselne sumarizoval (spočítaním) jednotlivé druhy kreditných a debetných operácií. Poukázal
tiež na dohodu o splátkovom kalendári, ktorú mal uzavrieť so žalovaným a zmluvu o poskytnutí služby
povolené prečerpanie na účte. Žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvodnosť

svojho nároku. Odhliadnuc od skutočnosti, že, v zmysle zákonného ustanovenia § 294
Civilného sporového poriadku, zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch, ak je žalovaným spotrebiteľ,
sa nepripúšťa, pričom žalobca v doplnení žaloby poukazoval na dohodu o splátkovom kalendári a
zmluvu o poskytnutí povoleného prečerpania na účte (teda žalovaný nárok odôvodnil skutkovo rozdielneoproti podanej žalobe), existenciu záväzkov z uvedených zmluvných vzťahov ani nepreukázal. Návrh
žalovaného na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby povolené prečerpanie na účte síce predpokladá
jeho konkludentné prijatie žalobcom povolením čerpania debetného limitu na účte, avšak neobsahuje

podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, ktorou je výška úveru. Podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere
sú dojednanie o výške úveru, záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť úver v dojednanej výške
a záväzok dlžníka poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky. V návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy
o poskytovaní služby povolené prečerpanie na účte je uvedené, že výšku debetného limitu (úveru)
oznámi banka formou výpisu z technického systému. Žalobca teda nepreukázal, že si so žalovaným

dojednal výšku úveru, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere, bez dojednania ktorej zmluva
nevznikne. Žalobca v doplnení žaloby poukázal aj na dohodu o splátkovom kalendári, ktorej uzavretie
však nepreukázal. Žalobcom predložená dohoda nie je podpísaná účastníkmi dohody. Navyše, žalovaný
sa dohodou zaviazal splácať dlh zo zmluvy o povolenom prečerpaní na účte, ktorej vznik žalobca
nepreukázal. Žalobca, z vyššie uvedených dôvodov, preto nepreukázal dôvodnosť žalovaného nároku
právnymdôvodomsplneniazáväzkovzozmluvyoposkytnutípovolenéhoprečerpanianaúčte(uvedenej

v doplnení žaloby). Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný
vznik zmluvy o rastovom osobnom účte medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo najmä
zriadenie a vedenie bežného účtu. Uvedenú skutočnosť žalovaný nerozporoval. Keďže žalobca umožnil
žalovanému nakladať s peňažnými prostriedkami na účte nad rámec aktuálneho zostatku, vzniklo
v niektorých mesiacoch na účte tzv. nepovolené prečerpanie v zmysle článku 3.12 všeobecných

obchodných podmienok žalobcu (automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi
účtu nakladať s peňažnými prostriedkami na bežnom účte nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom
účte). Podľa výpisu z účtu žalovaného sa žalovaný dostal do záporného zostatku na účte (nepovoleného
prečerpania) v mesiaci máj 2008. Od mája 2008 boli na ťarchu účtu žalovaného zaúčtované výbery
z bankomatu, platby kartou a prevody z účtu vo výške 63.919,16 eur a vklady vo výške 64.096,92

eur. Žalovaný teda na účet vložil peňažné prostriedky vo vyššej sume ako reálne čerpal. Na ťarchu
účtu žalovaného ako mínusové položky boli zaúčtované aj poplatky a úroky, žalobca však dôvodnosť
nároku v uvedenej časti nepreukázal. V zmluve o rastovom osobnom účte bol ako spôsob poplatkovania
dojednaný základný súbor Štandard. Uvedený poplatok však na ťarchu účtu žalovaného od mája 2008
zúčtovaný nebol. Iné poplatky v zmluve dojednané neboli. Žalobca preto v spore neuniesol dôkazné

bremeno vo vzťahu k nárokom na zaplatenie poplatkov, ktoré boli zúčtované ako mínusové položky na
účte žalovaného, nakoľko nepreukázal individuálne zmluvné dojednanie účastníkov zmluvy o povinnosti
žalovaného uvedené poplatky platiť. Strany sporu si síce v zmluve dojednali oprávnenie žalobcu účtovať
si poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov, sadzobník poplatkov však nie je možné považovať za
individuálnezmluvnédojednanieúčastníkovzmluvy.Medzižalobcomažalovanýmvznikolspotrebiteľský

právny vzťah, nakoľko zmluva, ktorá bola medzi nimi uzavretá, bola zmluvou medzi dodávateľom a
spotrebiteľom (žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu podnikateľskej činnosti).
Od spotrebiteľa však nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v zmluve.
Vo vzťahu k úrokom, ktoré boli zúčtované na ťarchu účtu žalovaného, žalobca rovnako nepreukázal ich

individuálne zmluvné dojednanie so žalovaným (sadzobník poplatkov nemôže nahrádzať dojednanie
účastníkov zmluvy). Navyše, napriek výzve súdu, si žalobca vo vzťahu k úrokom nesplnil ani povinnosť
tvrdenia, keďže neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe boli účtované. Z uvedených
dôvodov žalobcovi žalovaný nárok voči žalovanému neprislúchal. V súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v plnom rozsahu úspešnému žalovanému.

Nakoľko žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, v priebehu celého súdneho sporu bol
nečinný a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovaného preukázaný
nemal, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Má za to, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).
K nedostatočnému preukázaniu nároku žalobca uvádza, že nie je pravdou, že by žalobca nepreukázal
svoj nárok dostatočne, žalobca reagoval na uznesenie súdu zo dňa 20.09.2017 podrobnou špecifikáciou
dlžnej sumy, ku ktorej priložil výpisy z účtu žalovaného. Ak súd považoval návrh za neúplný tak, ako to
vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie, opravu v zmysle

§ 129 ods. 1 CSP. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval, napriek tomu vo veci meritórne rozhodol,
pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné
práva za účelom účinnej ochrany svojich práv. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/33/2017-53 zo dňa 27.06.2017, ako aj uznesenie Krajského súduv Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017 zo dňa 18.01.2018. Zároveň dopĺňa špecifikáciu zo dňa 30.10.2017
nasledovne: Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi príslušnými ustanoveniami zmluvy
o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, zmluvy o povolenom prečerpaní na

účte, príslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami (VOP), sadzobníkom poplatkov, výveskou
úrokových sadzieb. Účastníci uzavreli dňa 09.05.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere - povolené
prečerpanie na účte, ktorou žalobca poskytol žalovanému limit povoleného prečerpania vo výške 1.330,-
eur s variabilnou úrokovou sadzbou, ktorá je v zmysle bodu 3. predmetnej zmluvy obsahom VOP.
Na základe žiadosti žalovaného sa povolený limit mohol meniť. Výška aktuálneho limitu povoleného

prečerpania je uvedená v tom-ktorom výpise z účtu. Náležitosti zmluvy o povolenom prečerpaní upravuje
ust. § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe zmluvy a VOP banka rozlišuje povolený
debet a nepovolený debet. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie na účte, ktoré sa
riadi okrem zmluvy aj VOP čl. 8. Povolené prečerpanie je úverom, ktorý dlžník čerpá naraz alebo
po častiach vo výške a termínoch podľa svojej potreby až do výšky poskytnutého limitu. Splácanie
sa uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta. Žalovaný

opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval povolený limit prečerpania, na základe čoho žalobca
pristúpil k postupu v zmysle VOP čl. 8.9 a znížil žalovanému limit povoleného prečerpania na 0,- eur
dňa 02.09.2013, ako to vyplýva z výpisu z účtu za dané obdobie. Zrušením povoleného prečerpania
a neuhradením dlžnej sumy vo vyššie uvedenej lehote sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu
vo výške debetného zostatku na účte. Po znížení limitu na 0,- eur sa dlh žalovaného navyšoval z

právneho titulu prekročenia, ktoré upravuje zákon č. 129/2010 Z. z. a VOP v čl. 3.12. Žalovaná suma
1.011,02 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými obratmi vykonanými
na účte žalovaného. Žalobca uvádza prehľad všetkých transakcií na účte žalovaného od jeho otvorenia
až po prevedenie dlhu na vnútorný pohľadávkový účet, t. j. k 26.09.2013. Poplatky sú účtované na
základe bodu 6. zmluvy o účte, v zmysle ktorého za povolenie, prehodnotenie debetného limitu je banka

oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka poplatkov banky. Pokiaľ ide o úroky, sadzba úroku
vyplýva z VOP čl. 3.12 v spojení s výveskou úrokových sadzieb časť „úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“ a v spojení s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o účte pre prípad prekročenia nemusí
ako obligatórnu náležitosť obsahovať údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Naopak,
podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona postačuje, aby veriteľ informoval spotrebiteľa na trvanlivom médiu

o úrokovej sadzbe. Žalobca zverejňuje výšku úrokových sadzieb v úrokovej výveske na webstránke.
Ohľadne začatia plynutia premlčacej doby a jej dĺžky poukazuje na uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č. k. 10Co/87/2017-72 zo dňa 27.04.2017. Keď žalobca znížil limit povoleného prečerpania na
0,- eur dňa 02.09.2013, dlh bol povinný vyrovnať do 7 dní s poukazom na bod VOP čl. 8.9. Premlčacia
doba začala plynúť 10.09.2013, žalobca žalobu podal v mesiaci jún 2016, teda nárok premlčaný nie

je. Čo sa týka tvrdenia súdu, že zmluva neobsahuje podstatné náležitosti, žalobca má za to, že všetky
náležitosti sú obsiahnuté priamo v zmluve, prípadne v jej súčastiach, a to konkrétne náležitosť v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z., § 9 ods. 2: písm. a/ - druh spotrebiteľského úveru - uvedené obsahuje zmluva
v čl. 1, písm. b/ - uvedené obsahuje zmluva v záhlaví, písm. d/ - uvedené obsahuje zmluva takisto v
záhlaví, písm. f/ - pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti, povolené prečerpanie

sa poskytuje na dobu neurčitú (bod 8.13 VOP). Poukazuje na čl. 10 ods. 1, 2 Smernice Európskeho
parlamentu a rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008, v spojení s čl. 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky
náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvanlivom
nosiči. Z uvedeného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne

uvedené v samotnom texte úverovej zmluvy. Písm. g/ - výšku a dátum účinnosti debetného limitu oznámi
banka majiteľovi účtu formou výpisu z technického systému doručeného na adresu na zasielanie výpisov
v zmysle zmluvy. Pokiaľ ide o písm. i/, poukazuje na čl. 3. Zároveň výška úrokovej sadzby je upravená
v sadzobníku poplatkov a tiež vo výveske úrokových sadzieb. V tejto súvislosti opätovne poukazuje na
rozsudok Európskeho súdneho dvora z 09.11.2006 vo veci C-42/15, keď zmluva o úvere nemusí byť

nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Pokiaľ ide o písm. x/, uvedené je upravené v bode 8.13
VOP. K použitiu odkazu na právny názor vyjadrený v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 poukazuje
aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3Cdo 146/2017, keď v zmysle
uvedenéhoniejepotrebné,abyzmluvaospotrebiteľskomúvereobsahovalačíselnévyjadrenietoho,aká
je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi trovy
konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.6.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,preskúmalnapadnutýrozsudoknazákladepodanéhoodvolania
v rozsahu a z dôvodov daných ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky
rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a

právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré považuje za správne. okresný súd v dostatočnom rozsahu
zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne,
pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP).

8. V súvislosti s obsahom odvolania odvolací súd konštatuje, že môže rozhodnutie súdu prvej inštancie
podrobiť prieskumu len z dôvodov, na ktorých je napadnutý rozsudok založený. Odvolateľ zrejme z
dôvodu opakovaného hromadného podávania odvolaní voči viacerým rozhodnutiam súdov argumentuje
aj voči domnelým záverom, ktoré však súd prvej inštancie v danej veci nevyslovil (žalobca argumentuje,

že uplatnený nárok nie je premlčaný, pričom súd prvej inštancie sa premlčaním nezaoberal, námietka
premlčania v konaní vznesená nebola).

9. Civilné sporové konanie je ovládané zásadou kontradiktórnosti a rovnosti strán sporu, čomu
zodpovedá základná procesná povinnosť sporovej strany substancovať všetky podstatné a rozhodujúce

skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku. V prípade žalobcu ide o povinnosť
pravdivo a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu a zároveň tieto tvrdenia
preukázať.Nedodržanietejtopovinnostivediekneuneseniubremenatvrdeniaalebobremenapovinnosti
dôkaznej v civilnom spore. Následkom nedodržania týchto procesných povinností je tzv. „strata sporu“,
teda neúspech v spore. Túto povinnosť je žalobca povinný splniť už pri podaní samotnej žaloby.

Najneskôrsavšaktakmôžestaťdomomentukoncentráciekonania,ktoránastávanajneskôrvyhlásením
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

10. Novoty v odvolacom konaní, teda prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany
(ktorými je aj doplnenie skutkových tvrdení a návrhy dôkazov), ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, nemožno v odvolacom konaní použiť, okrem prípadov, ak sa týkajú procesných
podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má nimi byť preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

11. Preto, pokiaľ odvolateľ vo svojom odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré neboli do skončenia
dokazovania pred súdom prvého stupňa uplatnené, odvolací súd na tieto skutočnosti nemôže prihliadnuť
(odvolanie žalobcu č. l. 545 spisu, kde uvádza: „Žalobca zároveň dopĺňa špecifikáciu zo dňa 30.10.2017
nasledovne: ...“).

12. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú,
je vecne správny. Neunesenie tejto povinnosti má za následok neúspech strany v spore.

13. Odvolací súd poukazuje na svoje skôr vydané uznesenie v súdenej veci (uznesenie Krajského súdu
v Žiline zo dňa 30.05.2017 č. k. 11Co/146/2017-204), keď konštatoval, že žaloba podaná žalobcom má

také vady čo do nedostatočného uvedenia základných skutkových okolností veci, pre ktoré súd vec
nemohol meritórne prejednať a rozhodnúť, ale zakladalo to povinnosť súdu postupovať postupom v
zmysle ust. § 129 ods. 1, 2 CSP.

14. Súd prvej inštancie po zrušení jeho rozsudku vyššie uvedeným uznesením odvolacieho súdu

postupoval v zmysle záveru odvolacieho súdu. Uznesením zo dňa 20.09.2017 vyzval žalobcu na
doplnenie žaloby. Na túto výzvu žalobca reagoval podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa 06.11.2017.15. Možno teda konštatovať, že súd si splnil svoju poučovaciu povinnosť a bolo na žalobcovi ako
na účastníkovi sporového konania, ktorého zaťažovali procesné povinnosti, predovšetkým povinnosť
tvrdenia a dôkazná, ako sa k tejto procesnej situácii postaví.

16. Ako už odvolací súd uviedol vo svojom skôr vydanom uznesení, pri povinnosti uviesť skutkové
okolnosti je potrebné rozlišovať 2 typy skutočností, ktoré musí účastník tvrdiť, aby bol v spore úspešný.
Pre perfektnosť žaloby musí uviesť tzv. základné skutočnosti, ktoré musí súd mať k dispozícii, aby
mohol posúdiť, o čom a na akom podklade má rozhodnúť. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné k

individualizácii, nezameniteľnosti nároku. Tieto skutočnosti musia byť vymedzené v takom rozsahu, aby
umožnili jednoznačnú individualizáciu nároku. Ak žaloba takéto skutočnosti neobsahuje, je namieste
postupovať podľa § 129 ods. 1, 2 CSP. Základné skutočnosti je potrebné odlíšiť od skutočností, ktoré
sú pre rozhodnutie sporu určujúce. Ide o skutočnosti, ktoré nie sú nutné k identifikácii nároku, ale
ich neuvedenie ovplyvňuje výsledok sporu. Pri ich absencii neprichádza do úvahy odmietnutie, ale
zamietnutie žaloby.

17. Možno jednoznačne konštatovať, že po doplnení žaloby na výzvu súdu žaloba už obsahovala
základné skutočnosti, ktoré identifikovali uplatnený nárok čo do jeho určitosti a individualizácie. Aby
však žalobca mohol byť v uplatnenom nároku úspešný, bolo jeho povinnosťou uplatnený nárok skutkovo
odôvodniť tak, aby po preukázaní tvrdených skutočností dôkazmi mohol súd vyvodiť z neho právny

nárok. To však v danom prípade konštatovať nemožno. V tomto prípade však nejde o vady žaloby, ale
o nesplnenie si povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej. Je nevyhnutné poukázať na spôsob, akým
žalobca pristúpil k uplatneniu jeho nároku a naďalej na takomto postupe zotrval aj po výzve súdu.
Žalobca síce po doplnení žaloby vyčíslil dlžné sumy jednotlivých čiastkových nárokov, ako aj sadzbu
úroku, jednotlivé nároky však skutkovo neodôvodnil a odkázal na pripojené výpisy z účtov a ďalšie

listiny. Takáto procesná stratégia je neprípustná. Nie je povinnosťou súdu vyvodzovať nárok žalobcu
z pripojených listín, tie môžu slúžiť ako dôkazný prostriedok. Uplatnený nárok však musí byť skutkovo
odôvodnený.

18.Zpripojenéhotabuľkovéhoprehľadusúdsícemoholzistiťvýškukreditnýchadebetnýchoperácií,ako

aj výšku jednotlivých poplatkov a sankcií, ktoré si žalobca uplatnil. Nebolo však možné zistiť, na akom
skutkovom základe mal vzniknúť nárok na uplatnené poplatky, prípadne sankcie. Samotný vznik nároku
na poplatok nemôže založiť ani skutočnosť, že je uvedený v sadzobníku poplatkov, resp. všeobecných
obchodných podmienkach. Povinnosťou žalobcu, pokiaľ chcel byť úspešný v uplatnení týchto nárokov,
bolo uviesť skutkové okolnosti, na základe ktorých tento poplatok v aktuálnej výške a v ktorom časovom

okamihu vznikol. Žalobca však takéto skutkové okolnosti neuviedol. Bez ich uvedenia potom nemožno
hovoriť ani o ich preukázaní. Súd prvej inštancie potom správne pri konštatovaní, že kreditné operácie
prevyšujú operácie debetné, za situácie, keď nebola splnená povinnosť tvrdenia vo vzťahu k uplatneným
poplatkom a sankciám, konštatoval nepreukázanie uplatneného nároku na žalovanú sumu a žalobu
zamietol.

19. Za takejto procesnej situácie nie je už relevantné zaoberať sa závermi, či zmluva uzatvorená medzi
stranami sporu má alebo nemá náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže dôvodom zamietnutia
žalobyboloneuneseniepovinnostitvrdeniaapovinnostidôkaznej.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež

vykazuje vecnú správnosť a neboli voči nemu vznesené žiadne konkrétne odvolacie námietky.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 s poukazom na ust. § 255 ods.
1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorý však v odvolacom konaní ostal
pasívny, nevznikli mu žiadne trovy odvolacieho konania, preto mu odvolací súd nárok na ich náhradu

voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)