Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 4T/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417010146
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tamaškovič

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2018:4417010146.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudcom JUDr. Vladimírom Tamaškovičom v trestnej veci

obžalovaného R. C. R. XX.XX.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek
3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona,
na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp. zn. 2Pv/108/17/4404 zo dňa
29.03.2017, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.09.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
R. C. nar. XX.XX.XXXX C. Š., trvale bytom Š., A.
T., A. W. Č.. Xsmen O., D., E., V. X N. A., T. U. O. C.O. _.W. Č.. X

je v i n n ý , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoje maloleté deti A. C., R.. X.X.XXXX a K. C., R.. X.X.XXXX a podľa rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C 23/05 zo dňa 24.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 4.4.2005 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 33,19 eur (1.000,- Sk) mesačne

vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. T.T., R.. XX.XX.XXXX D. R., S.
XX, vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, pričom v období od 19.2.2010 do 19.8.2010 bol vo výkone
trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. nad N. a od 20.8.2010 do 29.8.2011
bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a toho času nie je vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, čím za obdobie od 1.8.2008 do 18.2.2010 a za obdobie od 30.8.2011 do 12.9.2018 vznikol
na výživnom dlh v sume 6.837,14 eur z ktorého uhradil 3.134,- € , teda dlh na výživnom predstavuje
sumu 3.703,14 €

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplní svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného,
čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 odsek 3 písmena b, Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmena b, Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona, pri zistení okolností

poľahčujúcich podľa § 36 písmena l, Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písmena m, Trestného zákona, k trestu odňatia slobody 1 (jeden) rok.Podľa § 49 odsek 1 písmena a, Trestného zákona sa výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona sa určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 51 odsek 4 písmena d, Trestného zákona, je
obžalovaný povinný uhradiť v rámci skúšobnej doby zameškané výživné v sume 3.703,14 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky, sp. zn. 2Pv/108/17/4404 podal dňa 29.03.2017 na
Okresný súd Nové Zámky obžalobu na obvineného R. C., R. XX.XX.XXXX C. Š., T. D. Š., A. W. X,
pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona

s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom
skutkovom základe, že
hoci mu z ustanovenia § 62 Zákona o rodine číslo 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva
povinnosť vyživovať svoje maloleté deti A. C., R.. X.X.XXXX O. K. C., R.. X.X.XXXX a podľa rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16C 23/05 zo dňa 24.3.2005, ktorý nadobudol právoplatnosť

dňa 4.4.2005 je povinný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 33,19 eur (1.000,- Sk) mesačne
vždy do 15-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky I. T., R.. XX.XX.XXXX D. R., S. XX,
vyživovaciu povinnosť si riadne neplní, pričom v období od 19.2.2010 do 19.8.2010 bol vo výkone trestu
odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody H. nad N. a od 20.8.2010 do 29.8.2011 bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a toho času nie je vedený v evidencii uchádzačov pre

zamestnanie, čím za obdobie od 01.08.2008 do 18.02.2010 a za obdobie od 30.08.2011 do 28.3.2017
vznikol na výživnom dlh v sume 5.775,06 €.

Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky trestným rozkazom Okresného
súdu Nové Zámky zo dňa 05.04.2017 bol obvinený uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy

podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b) Trestného zákona. Proti uvedenému trestnému
rozkazu podal obvinený odpor, na základe ktorého súd určil termín hlavného pojednávania.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného R. C., svedkyne I. T. a

prečítaním listinných dôkazov.

ObžalovanýR.C.nahlavnompojednávaníuviedol,žejepravdou,žesineplnilvyživovaciupovinnosťtak,
ako je to uvedené v obžalobe, avšak už má trvalý pracovný pomer v Maďarsku, zarába okolo 600-700 €,
bývaurodičovvŠtúrove.Ďalejuviedol,ževyživovaciupovinnosťsineplnilztohodôvodu,ženepracoval.

Teraz je už schopný a ochotný zameškané výživné zaplatiť, avšak potrebuje na to čas , aspoň 4 mesiace
z dôvodu, aby bol aspoň pol roka zamestnaný a potom by si mohol zobrať úver a tak si zabezpečiť
finančné prostriedky. Deťom kupuje šaty a topánky, niečo im kúpi aj vtedy, keď majú sviatok. Ďalšiu
vyživovaciu povinnosť nemá. Dlhy nemá, z výplaty minie skoro všetko, rodičom dáva mesačne 150 Eur.
Vyjadril ochotu uhradiť dlh na výživnom v lehote 4 mesiacov.

Svedkyňa I. T. na hlavnom pojednávaní uviedla, že je pravdou, že si obžalovaný neplní riadne
vyživovaciu povinnosť, nejakú sumu zaplatil, má o tom aj zopár šekov. Ďalej uviedla, že dlhodobo poberá
náhradné výživné, že je zamestnaná, jej priemerný príjem je okolo 700 Eur. Uviedla, že žije s manželom
a deťmi. Na záver uviedla, že obžalovaný zaplatil z dlžného výživného na rok 2017, 2x 67 Eur.

Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov, a to predovšetkým rozsudok Okresného
súdu v Nových Zámkoch sp. zn. 16C/23/05 zo dňa 24.03.2005, rodné listy detí, potvrdenie o návšteve
školy, jednotlivé správy zo sociálnej poisťovni, archívu Zboru väzenskej a justičnej stráže, z ústavu na
výkon trestu odňatia slobody H.X. R. N., správu od exekútora. Súd tiež oboznámil aj ústrižok predložený

oprávnenou I. T., z ktorého vyplýva, že obžalovaný jej uhradil dňa 26.03.2018 sumu 3000 €.

Z uvedeného rozsudku ako aj ostatných správ vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu v Nových
Zámkoch sp. zn. 16C/23/05 zo dňa 24.03.2005 bolo manželstvo obžalovaného a I. C. rozvedené a
bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej boli deti A. O. K. C. zverené do výchovy matke a otec

(obžalovaný) je povinný prispievať na výživu maloletých detí 1000,- Sk na každé dieťa. Otcom obochdetí je práve obžalovaný. Obžalovaný bol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25.02.2009 do
24.05.2009, od 20.08.2010 do 29.08.2011 a od 09.01.2012 do 18.08.2013, avšak nebol poberateľom
dávky v nezamestnanosti. Vo výkone trestu odňatia slobody sa nachádzal v dobe od 21.01.2008 do

21.05.2008 a od 19.02.2010 do 19.08.2010, kde mal vyživovaciu povinnosť nahlásenú.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na
starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z
nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 odsek 3 písmena b, Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa

páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2
b) závažnejším spôsobom konania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozsudku naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207

odsek1,odsek3písmenob)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písmenob)Trestného
zákona. Obžalovaný tým, že svojím konaním spočívajúcim v tom, že i napriek tomu, že vedel, že má
vyživovaciu povinnosť túto si riadne počas najmenej troch mesiacov v období dvoch rokov neplnil, aj
napriek tomu, že bol občasne zamestnaný naplnil skutkovú podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona. Tým, že si túto svoju povinnosť neplnil v dobe od 01.08.2008 do

18.02.2010 a od 30.08.2011 do 12.09.2018 teda po dobu 103 mesiacov naplnil aj kvalifikovanú skutkovú
podstatu prečinu zanedbania povinnej výživy aj podľa odseku 3 písmeno b) § 207 Trestného zákona,
teda si vyživovaciu povinnosť neplnil po dlhší čas.

Obžalovaný sa k spáchaniu skutku doznal v plnom rozsahu, avšak na svoju obranu uviedol, že nemal

dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie výživného. Vyjadril ochotu dodatočne uhradiť dlžné
výživné, čo aj učinil avšak nie v plnej výške (uhradil len 3.000 € počas konania pred súdom). Svedkyňa
I. T. potvrdila, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť tak ako bolo uvedené v obžalobe, pričom
jej obžalovaný zaplatil celkovo sumu 3134 €. Už dlhodobo poberá náhradné výživné a tiež výživné
vymáha cestou súdneho exekútora. Neplnenie si vyživovacej povinnosti obžalovaným nemalo dlhodobo

nepriaznivé následky na deti. Obžalovaný sa s deťmi stretáva málokedy avšak im občas kúpi nejaký
darček.

Súd mal jednoznačne za preukázané, že si obžalovaný neplní po dobu najmenej troch mesiacov počas
dvoch rokov svoju vyživovaciu povinnosť. Tiež mal súd za jednoznačne preukázané aj obdobie, počas

ktorého si obžalovaný neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Sporným nebola ani suma, ktorú obžalovaný
dodatočne uhradil oprávnenej.

Obžalovaný za obdobie od 01.08.2008 do 18.02.2010 a za obdobie od 30.08.2011 ku dňu rozhodnutia
dlhuje na výživnom sumu vo výške 6837,14,- eur, ( 33,19 Eur na 1 dieťa, teda 66,38 Eur na 2 deti),

pričom:
- od 01.08.2008 do 18.02.2010 mal zaplatiť výživné vo výške 1261,22 eur (t.j. za 19 mesiacov po 66,38,-
eur),
- od 30.08.2011 do 12.09.2018 výživné vo výške 5575,92,- eur (t.j. za 84 mesiacov po 66,38,-eur).
To znamená, že za vyššie uvedené obdobia mal zaplatiť spolu sumu 6837,14,-eur a z toho vyplatil 3134,-

eur ( z toho sumu 3000,- eur poštovou poukážkou a dvakrát vo výške 67,00 Eur, čo potvrdila aj svedkyňa
I. T.).

Súd uznal obžalovaného vinným za obdobie od 01.08.2008 do 18.02.2010 ( dňa 19.02.2010 nastúpil na
výkontrestuodňatiaslobodyamalnahlásenúvyživovaciupovinnosťnasvojenezaopatrenédeti-pričom

za obdobie počas ktorého bol vo výkone trestu odňatia slobody nie je trestne zodpovedný) a za obdobie
od 30.08.2011 ( od 29.08.2011 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie) do 12.09.2018.Súd obranu obžalovaného, že výživné neplatil lebo to jeho finančná situácia neumožňovala považuje
za neopodstatnenú, pretože sa jedná o mladého a zdravého človeka schopného pracovať, s aktuálnym
priemerným mesačným príjmom podľa jeho vyjadrenia 600,- až 700,- eur, preto nie je pravdou, že

by nemal možnosť a dostatok financií na platenie výživného. Súd poukazuje i na skutočnosť, že na
tejto výške výživného, t.j. spolu 66,38,- eur na obe deti sa obžalovaný s matkou detí dohodli pred
Okresným súdom Nové Zámky sp. zn. 16C/23/2005. V rozhodnom sledovanom období bol striedavo
zamestnanýivedenývevidenciiakouchádzačozamestnanie,akoajvovýkonetrestuodňatiaslobody(v
posledných dvoch prípadoch nemôže byť trestne stíhaný). Súd dáva do pozornosti, že sama skutočnosť,

že obžalovaný je nezamestnaný, nemá vplyv na existenciu jeho vyživovacej povinnosti voči dieťaťu v
zmysle ustanovenia § 85 odsek 1 Zákona o rodine a nezbavuje ho preto trestnej zodpovednosti za
neplnenie vyživovacej povinnosti v zmysle §207 Trestného zákona. Obžalovaný nebol totiž v rozhodnom
období po zdravotnej a sociálnej a finančnej stránke v takom rozpoložení, ktoré by mu znemožňovalo
platiť výživné, naopak striedavo bol zamestnaný, dosahoval príjem a napriek tomu neplatil pravidelne
výživné, deťom neposkytoval dostatočnú starostlivosť, nestaral sa o to, či matka detí má dostatočný

príjem na ich výživu a výchovu, čím bola preukázaná i subjektívna stránka skutkovej podstaty tohto
trestného.

Objektom trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona je nárok na
výživu, ktorý vyplýva zo zákona o rodine. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného. Zanedbaním povinnej výživy treba rozumieť, keď si obžalovaný neplní svoju
povinnosť vyživovať iného buď v poskytovaní peňazí alebo v inej forme.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný sa dostal do rozporu so zákonom celkov tri krát, pričom

naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 3T/115/15 zo dňa 11.11.2015
pre prečin úverového podvodu podľa § 222 odsek 1 Trestného zákona, pričom sa na neho hľadí akoby
nebol odsúdený. Podľa Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR vyplynulo, že priestupkovo
stíhaný nebol.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4
Trestného zákona, pričom do úvahy bral jednak spôsob spáchania trestného činu ako aj jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho
nápravy. Čo sa týka rozhodovania o treste súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l)
Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písmeno m) Trestného zákona. Pomer

poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je v rovnováhe. Pri ukladaní trestu súd vychádzal z
trestnej sadzby uvedenej v ustanovení § 207 odsek 3 Trestného zákona v zmysle ustanovenia § 38
odsek 2 Trestného zákona, t.j. z rozpätia 1-5 rokov.

Súd dospel k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 Trestného zákona, tak v oblasti generálnej ako aj

individuálnej prevencie, bude v prejednávanej veci dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní
1 roka, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby a súčasne výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu prihliadol najmä na osobné
pomery obžalovaného a na okolnosti prípadu. Uloženým trestom odňatia slobody s podmienečným
odkladom bola obžalovanému vytvorená možnosť riadne sa zamestnať, resp. pracovať a platiť výživné,

pričom takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd
pri ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť jeho
nápravy, ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k
dodržiavaniu, resp. porušovaniu spoločenských noriem. Účelom trestu je zabránenie v páchaní ďalšej
trestnej činnosti, preto súd pri ukladaní trestu kládol dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu

obžalovaného. Takto uložený trest plní ochrannú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom
k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel
môžu byť odsúdení. Súčasne súd uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané
výživné vo výške 3703,14 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od
oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku

(§ 309 odsek 1 Trestného poriadku). V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného
poriadku).