Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8Csp/98/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217209301
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217209301.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou v právnej veci žalobcu: ČSOB

stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, Bratislava, IČO: 35 799 200, proti žalovanému: G. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, T., občan SR, o zaplatenie 462,34 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 462,34 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 456,86 eur od 1.11.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2017 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť
mu sumu istiny vo výške pôvodne sumu 476,48 Eur, neskôr dňa 18.4.2018 sumy 462,34 Eur, úroku vo

výške 5 % ročne zo sumy 456,86 Eur od 1.11.2016 do zaplatenia, ako aj trov konania. Žalobu odôvodnil
skutkovým tvrdením, že so žalovaným dňa 25.11.2005 uzatvoril zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere č. 15371314/383882804, na základe ktorej poskytol žalovanému medziúver vo
výške 3319,39,- Eur a dňa 30.4.2010 bol poskytnutý stavebný úver vo výške 1757 Eur s pravidelnou
mesačnou splátkou 24,95 Eur a úrokovou sadzbou vo výške 4,20% ročne. Žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, poskytnutý úver riadne a včas nesplácal ku dňu 6.9.2016 vyhlásil poskytnutý úver
za predčasne splatný. Ku dňu predčasného zosplatnenia pohľadávka žalobcu bola vo výške 462,34

Eur (istina 456,86 a úrok z omeškania 5,48 Eur). Titulom náhrady trov konania si uplatnil náhradu
zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho zastúpenia.

2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 297 ods. 2 písm. b) C.s.p.
(Civilný sporový poriadok), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak ide o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

3. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov a to
zmluvouoúvere,obchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,výzvounaúhradu
spolusdoručenkou,výpisomzúverovéhoúčtu,ostatnýmilistinnýmidôkazmiustálilnasledovnýskutkový
a právny stav veci:

4. Dňa 25.11.2005 uzatvorili strany sporu úverovú zmluvu č. 15371314/383882804. Na základe tejto

zmluvy a následne zo dňa 30.4.2010 žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1757 Eur. Tento
úver sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach po 24,95 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Žalovaný zmluvné povinnosti vyplývajúce mu z
úverovej zmluvy riadne neplnil, preto žalobca využil svoje právo v zmysle zmluvy o úvere o obchodnýchpodmienok a ku dňu 30.9.2016 vyhlásil svoju pohľadávku titulom úveru za splatnú (list žalobcu zo dňa
4.10.2016). Žalobca svoju pohľadávku ku dňu predčasného zosplatnenia úveru vyčíslil na sumu vo
výške 476,48 Eur, vrátane príslušenstva. Žalovaný dlžnú sumu titulom predčasne zosplatneného úveru

neuhradil. Z predloženého výpisu z úverového účtu mal súd preukázané realizované transakcie na tomto
účte.

5. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

6. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1,2 citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Zmluva o úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004,
predpisom lex specialis, s poukazom na 879f ods. 3, 4 OZ. Súd teda vzťah účastníkov konania
posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy.

7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 23a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské
zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto

predpisu.

9. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Žalovaný tvrdenia žalobcu nepopieral, dlh uznal.

10. Predmetom konania v tejto veci bol záväzok žalovaného, ktorý vznikol z úverovej zmluvy. I
keď sporná zmluva predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 6 písm. d)
Obchodného zákonníka) predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti,tedanaprávnyvzťahzaloženýzmluvouoúverejepotrebné
aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného
zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i
keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na
občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať
na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny

alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný
zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd
ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). V tejto súvislosti súd

upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21.4.2015 (sp. zn. 3MCdo/14/2014), podľa
ktorého ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.

11. V prejednávanej veci súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná
a je možné v plnom rozsahu vyhovieť. Zo skutkového tvrdenia žalobcu nepopretého žalovaným mal súd
za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 30.4.2010 úverovú zmluvu.
Nakoľko žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce z uzavretej úverovej zmluvy neplnil, úver riadne a
včas nesplácal, žalobca ku dňu 30.9.2016 predčasne zosplatnil úver a žalovaného vyzval na úhradu

sumy zosplatneného úveru. Záväzok žalovaného, ktorý bol uplatnený v tomto konaní, žalobca vyčíslil
nasledovne: dlžná istina vo výške 456,86 Eur, dlžný úrok vo výške 5,48 Eur. Tiež považoval žalobu za
dôvodnú v časti uplatneného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy počnúc odo dňa
1.11.2016 do zaplatenia, keď žalobca si úrok z omeškania uplatnil v súlade s ustanovením § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.

12. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd obsadený
súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.