Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. máj 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/60/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205174
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117205174.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne Ľ. Č., nar.

XX.X.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX G., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom ul.
Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanej Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90
Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o.,
so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 792,05 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 792,05 eura od 28.4.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na súde dňa 27.2.2017 domáhala od žalovanej vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 792,05 eura s príslušenstvom.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že ide o Zmluvu o vydaní Splátkovej karty Quatro č. 31297548 zo
dňa 14.1.2009 so schváleným úverovým rámcom vo výšku 27.000,- Sk (896,24 eura) a mesačnou

splátkou vo výške 900,- Sk (29,87 eura). Keďže sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch a to, adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, ročnú percentuálnu mieru nákladov a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov
na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žiadosť vyššie
uvedené náležitosti neobsahuje, a preto sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Z úverového

rámca žalobkyňa vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1.202,27 eura a poukázala platby vo výške
1.994,32 eura. Žalovaná sa na jej úkor obohatila o sumu 792,05 eura. O skutočnosti, že sa žalovaná
na jej úkor bezdôvodne obohatila sa dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
dňa 23.1.2017. K objektívnej premlčacej dobe poukázala na to, že súdy opakovane posúdili konanie
dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľov.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná odpor, ktorý odôvodnila
tým, že Zmluva o úvere je platným právnym úkonom uskutočneným v plnom súlade s príslušnými
právnymi predpismi a obsahujúcim všetky nevyhnutné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia žalobou napádanej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). V odpore popísala postup uzavretia zmluvy, kde
klient majúci záujem o poskytnutie bankového produktu/služby kontaktuje spoločnosť, pričom podľa jeho

predbežných predstáv je spísaný prvotný dokument - žiadosť o vydanie a používanie pôžičkovej karty
(ďalej len „žiadosť“); ak má potenciálny klient do žiadosti pripravenej podľa prvotného kontaktu vpísať
ešte ďalšie údaje, žiadosť predstavuje tzv. invitatio ad offerendum, t.j. akési vyzvanie potenciálneho
klienta zo strany spoločnosti na predloženie ponuky z jeho strany, ktorou sa rozumie vyplnenie ďalších
nevyhnutných údajov do žiadosti, ktoré údaje spoločnosť posúdi a rozhodne sa, či nakoniec úver

schváli a dôjde tak k uzavretiu zmluvy, alebo neschváli. Žiadosť je následne po prvotnom kontakte s
(potenciálnym) klientom spolu so všetkými dokumentmi a informačnými materiálmi zaslaná na adresu
(potenciálneho) klienta. Úlohou (potenciálneho) klienta, korešpondujúcou s legitímnym očakávaním
spoločnosti v seriózny prístup, je celú zmluvnú dokumentáciu si nakoniec prečítať (naštudovať)
a v prípade pretrvávajúceho záujmu žiadosť podpísať a zaslať späť spoločnosti na posúdenie a
dopodpisovanie. Oboma stranami dopodpisovaná zmluva o úvere je však po právnej stránke tvorená

nielen žiadosťou, ale aj Obchodnými podmienkami, Cenníkom, a Potvrdzujúcim listom, ktoré dokumenty
sú právnou súčasťou zmluvy o úvere a tvoria ju ako jeden celok (ďalej aj „komponenty zmluvy o úvere“).
Takáto štruktúra súkromnoprávnej zmluvy, kedy sa zmluva skladá z viacerých dokumentov prítomných
buď na jednej, alebo i na viacerých samostatných listinách, je v praktickom živote veľmi bežná,
ničím nevybočuje zo zaužívanej praxe v súkromnoprávnych vzťahoch (a to ani medzi dodávateľmi a

spotrebiteľmi,pričombysadalouvažovaťajnadtým,žetakýtospôsobkontraktácieprevažuje).Uvedené
bolo už v minulosti potvrdené aj rozhodovacou praxou súdov, napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 27.03.2008, sp. zn. 26 Cdo 2317/2006, v zmysle ktorého: „Princip, že text psaný pod
podpisem nereprezentuje relevantní projev vůle osoby, která se podepsala, se podle soudní praxe (srov.
odůvodnění rozsudku Nejvyššího soudu ze dne 27. 4. 2005, sp. zn. 30 Cdo 1190/2004, uveřejněného ve

Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, ročník 2006, sešit 3, pod č. 25) i odborné literatury (srov. Eliáš,
K.:Právníúkonynasoukromýchlistináchsezvláštnímzřetelemkjejichpodepisování,AdNotám1996,č.
3, s. 58) vztahuje bezvýjimečné pouze k některým úkonům - typicky k závěti. Ohledné jiných soukromých
listin nevládnou požadavky tak rigorózní, neboť je třeba dát přednost vážně míněnému a obsahové
nezávadnému projevu vůle před bezúčelnými formalitami; např. součástí písemné uzavřené smlouvy

se stávají i ty listiny, označené v rámci smluvních ujednání za součást smluvního textu, ačkoli nebyly
podepsány (srov. Eliáš, K: op. cit. s. 59). Rovněž dle judikatury Ústavního soudu základním principem
výkladu smluv (právních úkonu) je priorita výkladu, který nezakládá neplatnost smlouvy, před takovým
výkladem, který neplatnost smlouvy zakládá, jsou-li možné oba výklady; je tak vyjádřen a podporován
princip autonomie smluvních straň a povaha soukromého práva (srov. např. nález Ústavního soudu ze

dne 14. 4. 2005, sp. zn. I. ÚS 625/03). Od uvedeného názoru se dovolací soud neodklonil ani v rozsudku
ze dne 15. 2. 2007, sp. zn. 26 Cdo 492/2006, a nemá důvod se od něj odklonit ani v projednávané věci.“
Taktiež poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že
„zmluvaoúverenemusíbyťnevyhnutnevyhotovenáakojedinýdokument,alevšetkynáležitostiuvedené
v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči“.

4. K obligatórnym náležitostiam uviedla, že adresa predávajúce, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť sa nachádza v článku VII. Obchodných podmienok s názvom - Reklamácie.
K RPMN uviedla, že pre povahu revolvingu konkrétny výpočet RPMN nie je možné vykonať v
čase kontraktácie zmluvného vzťahu. Žalovaná mohla žalobkyni poskytnúť len indikatívny výpočet.
Skutočnosť, že v niektorých prípadoch nie je vždy možné určiť údaj o RPMN konkrétnym presným číslom

vyplýva z viacerých ustanovení ZoSÚ (napr. § 3 ods. 6), vyhlášky Ministerstva financií SR č. 620/2007
Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
vo vysvetlivkách v položke 3C je uvedené: „Uvádza sa hodnota RPMN pre ponúkaný spotrebiteľský
úver vyčíslená na základe ponuky veriteľa alebo požiadaviek spotrebiteľa. Pri spotrebiteľskom úvere
poskytovanom prostredníctvom kreditnej karty (revolvingového úveru), pri ktorom nie je možné určiť

RPMN sa riadok nevypĺňa.“ a rozhodovacej praxe súdov (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
27.01.2011, sp. z rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.12.2013, sp. zn. 9Co/94/2013n. 6Co
95/2010,rozsudokKrajskéhosúduvNitrezodňa28.2.2017,sp.zn.6Co/148/2016,rozsudokOkresného
súdu Zvolen zo dňa 26.5.2016, sp. zn. 15C/26/2016). Ďalej uviedla, že splátka istiny, úrokov a iného
príslušenstva predstavovala celkovo sumu 900,- Sk (29,87 eura), pričom bola nastavená jednotná

splatnosť1.-15.deňvkalendárnommesiaci.Výkladžalobkyne,podľaktoréhojenutnéosobitnerozčleniť
údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov považuje za nesprávny, príliš
formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na potrebu zmluvného vzťahu. Opäť poukázala
na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15, ktorý uviedol, že „Článok 10 ods.2 písm. h) a i) smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú
stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky
spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení

s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave.“ Pokiaľ ide o konečnú splatnosť tak v tomto prípade však ide o zmluvu
uzavretú na dobu neurčitú, ktorej predmetom je revolvingový úver, t.j. svojou povahou neustále dopĺňaný
a čerpaný úver. Je zrejmé, že údaj o konečnej splatnosti je v tomto prípade vopred nedosiahnuteľný,
nakoľkojehohodnotajezávisláprimámeodspôsobu,frekvencieavýškyčerpaniaasplácaniaúverových

prostriedkov zo strany spotrebiteľa, čo dopredu spoločnosť nevie určiť ani odhadnúť. Článok X., bod
60,61. Nakoniec vzniesla námietku premlčania.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a to Žiadosťou o vydanie
splátkovej karty Quatro na č.l. 4, Výpisom zo splátkovej karty Quatro na č.l. 5-9, Prehlásením
Združenia na ochranu občana a spotrebiteľa HOOS na č.l. 10, Odporom žalovaného na č.l. 21-28,
Schválením žiadosti o splátkovú kartu Quatro na č.l. 30, Obchodnými podmienkami pre vydanie a

používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou a.s. v spolupráci so
spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na č.l. 31-33, Cenníkom VUB a.s. pre produkty vydávané
v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. na č.l. 36-47, Rozsudkom Okresného
súdu Prešov 29Csp/9/2017 na č.l. 61-68, rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 69-78, Rozsudkom
Krajského súdu v Nitre na č.l. 79-91 a zistil tento skutkový stav:

6. Zo žiadosti o vydanie nákupnej karty Quatro vyplýva, že žalobkyňa dňa 2.1.2009 požiadala žalovanú
o vydanie kreditnej karty s úverovým rámcom: 27.000,- Sk (896,24 eura), mesačnou splátkou: 900,- Sk
(29,87 eura). Žalovaná žiadosť schválila dňa 10.1.2009. Podľa žiadosti, prijatím žiadosti a schválením
žiadosti sa žiadosť stala Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Účinnosť
Zmluvy je viazaná na splnenie odkladacej podmienky, ktorou je vydanie Potvrdzujúceho listu klientovi.

Obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú súčasťou Žiadosti/Zmluvy.

7. V žiadosti sa nachádza indikatívny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri schválnej ročnej
úrokovej sadzbe 22,68%, ktorá zostane po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenená, pričom klient
použije kartu na nákup tovaru u obchodníka vo výške 1.500,- Sk (49,79 eura) dňa 1.1.2009, na výber

hotovosti z bankomatu vo výške 1.000,- Sk (33,19 eura) dňa 1.1.2009 a splatí dlžný zostatok vo výške
2.568,13 Sk (85,25 eura) dňa 15.2.2009. Ročná percentuálna miera nákladov v takom prípade 24,37%.

8. Podľa výpisov zo Splátkovej karty Quatro žalobkyňa vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1.202,27
eura a poukázala platby vo výške 1.994,32 eura.

9. Podľa potvrdzujúceho listu zo dňa 20.1.2009 bol žalobkyni schválený úverový rámec vo výške 896,24
eurasoštandardnoumesačnousplátkou29,87eura,ročnouúrokovousadzbou22,68%.Termínysplátok
boli stanovené 1. - 15. deň v kalendárnom mesiaci (presný termín splátky je 45. deň od 1. dňa
predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise).

10. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 23.1.2017 vyplýva, že
združenie žalobkyňu dňa 23.1.2017 informovalo, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany
veriteľa.

11. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že mala finančné problémy, preto si vzala pôžičky. Od
združenia, ktoré pomáha ľuďom, sa dozvedela, že keď nerozumie niektorým zákonom, tak jej pomôžu.
Združeniu dala všetky doklady, prešli si to a oni jej pomáhajú. Povedali jej, ktoré pôžičky má splatiť a o
pôžičkách, kde zaplatila viac, že jej tieto finančné prostriedky môžu vrátiť, keďže tam došlo k porušeniu
zákona. K zmluve jej povedali, že tam neboli uvedené všetky náležitosti. Všetko sa udialo minulého roku

alebo v roku 2016. Nakoniec uviedla, že má vyštudovanú Strednú odbornú školu, je vyučená obuvníčka.

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzatvoreniazmluvy(ďalejlenako„OZ“), Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1,2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa § 1 ods. 3 ZoSÚ, zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných
prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je
dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6.

16. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,.

17. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,.

18. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) musí
obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere

musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo

najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

20. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

21. Podľa § 451 ods.1, 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím
predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

23.Podľa§10cuvedenéhonariadeniaakzáväzkovývzťahvznikolpred1.februárom2013,výškaúrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

24. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než

zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

26. Podľa § 107 ods. 1,2 OZ Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor

obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak
ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Súd sa prvom rade zaoberal vznesenom námietkou premlčania. Žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 792,05 eura s príslušenstvom, preto je potrebné

na premlčanie aplikovať ust. § 107 OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna
dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od
okamihu,keďkbezdôvodnémuobohateniuskutočne(fakticky)došlo,atobezohľadunato,čioprávnený

o ňom vedel alebo nie. Z vykonaného dokazovania a to z prehlásenia združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS a výsluchu žalobkyne súd zistil, že žalobkyňa sa o vzniku bezdôvodného obohatenia
dozvedela najskôr až v mesiaci január 2017, kedy ju Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv. V danom prípade súd zastáva názor, že sa nejedná
o jednoduchú právnu otázku, ktorú priemerný spotrebiteľ (žalobkyňa) vie posúdiť už pri podpise zmluvy,

a preto súd nemá dôvod neveriť prehláseniu, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela až od vyššie
spomínaného združenia. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná,
preukázateľná vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade nastalo najskôr v
mesiaci január 2017. Navyše ak by žalobkyňa mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení už pri plateníjednotlivých splátok tak je nelogické, aby splatila úver v plnej výške. Ak teda žalovaná nepreukázala,
že sa žalobkyňa dozvedela o bezdôvodnom obohatení skôr, súd vychádzal z predloženého prehlásenia
združenia na ochranu občana HOOS. Žaloba bola podaná na súd dňa 27.2.2017, t.j. v 2 ročnej

subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak je povinnosťou žalovanej
ako banky poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie
náležitosti v zmysle ZoSÚ nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného
obohatenia bez právneho dôvodu. V danom prípade je teda 10 ročná objektívna premlčacia doba. Keďže
podľa výpisu zo splátkovej karty Quatro prvý krát k preplateniu úveru došlo dňa 16.2.2012 a žaloba bola

podaná na súd dňa 27.2.2017, t.j. v 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe, súd dospel k záveru, že
nárok žalobkyne nie je premlčaný.

28. Súd sa následne zaoberal vecou samou. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná. Posudzovaný právny vzťah je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaná bola od uzavretia zmluvy v postavení dodávateľa a žalobkyňa v

postavení spotrebiteľa. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa
osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu
Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem všeobecných náležitostí povinne
obsahovať osobitné náležitosti podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Zákon absenciu niektorých
náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení nespája s následkom neplatnosti zmluvy o

úvere, avšak poskytuje spotrebiteľovi ochranu.

29. Z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že tento
zákon sa vzťahuje aj na úver poskytnutý formou kreditnej karty. Súd z vykonaného dokazovania zistil,
že Zmluva (žiadosť) neobsahujú údaj podľa § 4 ods. 2 písm. j) - a to ročnú percentuálnu mieru

nákladov. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že pri revolvingovom úvere nie je možné RPMN uviesť,
pričom poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co 95/2010.
Súd sa však s týmto názorom nestotožňuje. Je zrejme, že údaj o RPMN sa dá určiť na začiatku
revolvingového vzťahu, pretože v tomto období výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového
vzťahu vychádza z počtu splátok, ktoré sú vlastne v tomto čase zistiteľné. Súd poukazuje na rozhodnutie

KS Prešov aj na názor Krajského súdu v Prešove vyjadrený v odôvodnení uznesenia zo dňa 21.5.2013
sp.zn. 5Co/78/2013: „K odvolacej námietke žalobcu, že pri revolvingovom úvere nie je možné vopred
určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov, ako aj ďalšie údaje, závislé od výšky čerpanej sumy,
pretože sa úver v rámci poskytnutého úverového rámca čerpá na základe vôle odporcu, a tým sa menia
relevantné údaje pre výpočet RPMN, odvolací súd konštatuje, že túto námietku považuje za nedôvodnú

v celom rozsahu. Zo spisu nepochybne vyplýva, že výška poskytnutého úveru bola vopred známa, o čom
svedčí aj tvrdenie žalobcu v odvolaní (bod II., 3. odsek), že na základe uzavretej Zmluvy o RÚ poskytol
žalobca žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 1991,64 eur (pôvodne dohodnutý
úverový rámec vo výške 30 000,- Sk bol na základ žalovanej zo dňa 26.02.2008 navýšený o 30 000,-
Sk na konečnú sumu 60 000 Sk, t.j. 1.991,64 eur). V prípade revolvingového úveru v čase poskytnutia

revolvingu sú známe všetky premenné, a teda nie je daná žiadna prekážka vypočítať ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Pri revolvingu je suma poskytovaného úveru známa, a túto v ustálenej výške poskytuje
veriteľ, preto nemôže obstáť tvrdenie žalobcu, že pri revolvingovom úvere výšku sumy určuje spotrebiteľ
svojim úkonom.“ Nemožno taktiež súhlasiť so žalovanou, že si splnila svoju povinnosť indikatívnym
výpočtom RPMN, ktorý je uvedený v žiadosti. Žalovanou citované rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,

predpokladá akúsi „.vzorovú“ RPMN ak by spotrebiteľ čerpal úverový rámec naraz a následne splácal
dohodnuté splátky bez ďalšieho opakovaného čerpania. Indikatívny výpočet však vychádzal z čerpania
sumy 2.500,- Sk, ktorú spotrebiteľ splatí v 45 deň. Je preto nepochybné, že pri takomto čerpaní je nižšia
RPMN ako by bola, ak by sa RPMN vypočítala pri čerpaní úverového rámca naraz.

30. Za ďalší dôvod, pre ktorý súd úver pokladal za bezúročný a bez poplatku, bolo neuvedenie
ročnej úrokovej sadzby. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa
7.9.2016, sp. zn. 7Co/244/2016, ktorý v obdobnej veci uviedol: „K uvedenému je potrebné konštatovať,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Táto ročná úroková
sadzba je uvedená iba za podpismi účastníkov zmluvy pri príkladnom výpočte RPMN, ako je to

vyššie konštatované. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z
hľadiska jeho vedomostí o nákladovosti úveru (v časti úroku, ktorý možno považovať za podstatnú,
dominantnú zložku celkových nákladov úveru). Preto je z hľadiska ochrany spotrebiteľa na mieste
požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto údaja a musí byť obsahom zmluvy, ku ktorej účastnícizmluvy pristúpia a potvrdia ho svojím podpisom. To, že je v úverovej zmluve daný údaj uvedený
až za podpismi účastníkov zmluvy, je nutné považovať vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja
o ročnej úrokovej sadzbe, čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru“ Súd sa

s týmto názorom v celom rozsahu stotožňuje. Pokiaľ žalovaná poukazuje na to, že ročná úroková
sadzba je uvedená v potvrdzujúcom liste a cenníku tak podľa názoru súdu takéto uvedenie nemožno
považovať za naplnenie zákonnej požiadavky, podľa ktorej úroková sadzba má byť súčasťou písomnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. K tomu súd poukazuje na rozsudok Krajský súd v Prešove zo dňa
13.06.2013, sp. zn. 6Co/135/2012, ktorý konštatoval, cit. „Odhliadnuc od nedostatku písomnej formy

odvolací súd už v minulosti judikoval, že všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou
zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú
inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné
podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy. K tomuto názoru pristúpil odvolací súd z dôvodu, že
práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho

príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje
text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní
ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. Neprijateľné podmienky nie sú

taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na skutkové a právne okolností
prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky sú nekalé (porov. C 237/02,
Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka, ako je tá,
ktorájepredmetomsporuvovecisamej,spĺňakritériápožadovanénato,abyjubolomožnékvalifikovaťv
zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“ Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť

viazanosťvšeobecnýchobchodnýchpodmienok.“Vpredmetnejzmluvejeinkorporačnádoložkavýrazne
menším písmom ako podstatné časti zmluvy, ktoré sú navyše uvedené v rámčekoch, čo nepochybne
zvyšuje riziko, že malému písmu spotrebiteľ nepripisuje tak dôležitý význam ako iným častiam zmluvy.
Súd preto inkorporačnú doložku, podľa ktorej Obchodné podmienky, cenník a potvrdzujúci list sú
súčasťou Žiadosti/Zmluvy považoval za neplatnú. S poukazom na neplatnú inkorporačnú doložku

v zmluve (žiadosti) absentuje aj údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť, ktorý sa nachádza iba v obchodných podmienkach.

31. Pokiaľ ide o priemernú RPMN tak v čase uzatvorenia zmluvy súd táto nebola zverejnená, a preto
ju žalovaná nemohla uviesť v zmluve, avšak súd poukazuje na to, že v zmysle vyhlášky Ministerstva

financií SR č. 620/2007 Z. z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vo vysvetlivkách v položke 3D je uvedené: „Uvádza sa priemerná hodnota
RPMN pre podobný spotrebiteľský úver alebo priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty
platná ku dňu poskytnutia formulára spotrebiteľovi, ktorá je uverejnená podľa S 7a ods. 2 zákona.“
Priemerná hodnota úrokovej miery pre kreditné karty podľa súhrnných informáciách o údajoch o

novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2009, bola vo výške 19,33%. Súd
pretozastávanázor,žeaknebolazverejnenápriemernáhodnotaRPMN,spotrebiteľmalbyťinformovaný
o priemernej hodnote úrokovej miery.

32. Vzhľadom na uvedené je preto nutne spotrebiteľský úver pokladať za bezúročný a bez poplatkov.

Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa vyčerpala finančné prostriedky vo výške 1.202,27 eura a
poukázala platby vo výške 1.994,32 eura. Žalovaná sa teda na úkon žalobkyne bezdôvodne obohatila
o sumu 792,05 eura (1.994,32 eura - 1.202,27 eura), a preto ju súd zaviazal na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 792,05 eura.

33. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaná, podľa § 563 OZ povinná splniť dlh prvého dňa potom, čo ju veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie platobného rozkazužalovanej, a preto sa nasledujúci deň dostala žalovaná do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú na
zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne (uplatnený úrok z omeškania v zmysle zásady non
ultra petitum) zo sumy 792,05 eura od 28.4.2017 až do zaplatenia.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
konania, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia

dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalovanou tvrdená a v zmysle § 257
CSP ani zo spisu nevyplynula..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).