Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/186/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211137
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817211137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava
Manďáka a členiek senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: P. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Q. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou so sídlom
Prievidza, Bakalárska 6, proti žalovaným: 1/ Q. O., nar. XX.XX.XXXX, 2/ P. O., nar. XX.XX.XXXX,
obaja žalovaní bytom O., D. XXX/XX, obaja žalovaní zastúpení: JUDr. Roman Henčel, advokát so

sídlom Prievidza, G. Švéniho 8, o odstránenie neoprávnenej stavby, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza č.k. 12C/24/2017 - 68 zo dňa 04. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/,2/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby

súd uložil žalovaným povinnosť na vlastné náklady odstrániť neoprávnenú stavbu - odpadovú rúru,
postavenú na pozemkoch parcela CKN č. 1790/20 a parcela CKN č. 1790/55, v k.ú. Kanianka, do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaným 1/,2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v žalobe argumentoval, že on
a žalovaní sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Žalobca v roku 1985 začal výstavbu rodinného

domu na pozemku parc. č. 1790/55 a zistil, že žalovaní majú na jeho pozemku vyvedený trativod.
Preto ich požiadal o jeho odstránenie. Žalovaný 1/ vtedy tvrdil, že odpad nemá kadiaľ viesť. V
roku 1992 bola v časti obce Kanianka zo strany žalobcu vybudovaná verejná kanalizácia. Žalobca si
vybudoval prípojku, ktorou sa na verejnú kanalizáciu napojil. Žalovaný 1/ požiadal žalobcu o možnosť
pripojenia na prípojku žalobcu do času, pokým bude verejná kanalizácia vybudovaná aj v jeho časti.
Žalobca s dočasným pripojením súhlasil, pretože inak by žalovaní ponechali vývod trativodu na jeho
pozemku. Žalovaní vybudovali provizórne pripojenie kanalizácie a zvodu dažďových vôd cez pozemok

žalobcu. Odpadovou rúrou sa žalovaní napojili na kanalizačnú prípojku žalobcu. Podľa vyjadrenia
žalovaného 1/ malo ísť len o dočasné riešenie, pričom prípojka žalovaných bola vybudovaná len z
provizórneho materiálu, bez ohlásenia stavby. Až po čase sa žalobca dozvedel, že verejná kanalizácia
na ulici žalovaných bola vybudovaná, z dôvodu ktorých požiadal žalovaného 1/, aby odpadovú rúru
z jeho pozemku odstránil, na ktorú výzvu žalovaný 1/ nereagoval. Prípojka začala postupne rokmi
presakovať, kanalizačný odpad žalovaných vyteká na pozemok žalobcu, kde znehodnocuje porast na

tomto pozemku. Vytekajúca kanalizácia navyše obťažuje žalobcu a jeho rodinu nadmerným zápachom.
Žalobcaopakovanežalovaného1/vyzývalnaodstránenieprípojky,žalovanýprípojkuodstrániťodmietol.
Žalovaní neoprávnene postavili vedenie inžinierskej siete - odpadovú rúru zo svojho rodinného domucez pozemky vo vlastníctve žalobcu parc. CKN č. 1790/20 a parc. CKN č. 1790/55. Táto stavba nespĺňa
zákonom stanovené technické parametre a nebola ani riadne ohlásená. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie zistil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. 170 a

to pozemkov parc. CKN č. 1790/20, záhrada o výmere 357 m2, a parc. CKN č. 1790/55, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 372 m2 a rodinného domu súpisné číslo 171. Žalovaní sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. 176 a 616, parc. CKN č. 1790/13, záhrada o výmere
286 m2, parc. CKN č. 1790/62, zastavané plochy a nádvoria o výmere 401 m2, a parc. CKN č. 1790/80,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 42 m2 a rodinného domu súp. č. 164. Pozemky vo vlastníctve

strán sporu sa nachádzajú bezprostredne vedľa seba. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na
pozemku žalobcu žalovaní najskôr vybudovali trativod a následne cez jeho pozemky a to parcela č.
1790/20 a 1790/55 vybudovali odpadové potrubie od rodinného domu žalovaných, ktoré vyúsťuje do
verejnej kanalizácie obce. Žalovaní tvrdili, že už v roku 1977 sa so žalobcom dohodli, že cez jeho
pozemok zvedú potrubím odpadovú vodu z ich nehnuteľností do otvoreného kanála na ulici Šípková, s
čím však nesúhlasili iní ich susedia a preto bolo vytvorené provizórne riešenie a to vo forme ukončenia

odpadovej rúry na hranici ich pozemkov. Žalobca nepoprel tvrdenia žalovaných, že tento stav akceptoval
až do roku 1992, kedy bola vybudovaná kanalizácia na ulici Q.. Medzi stranami nebolo sporné ani to,
že žalovaní zo svojho pozemku vybudovali odpadové potrubie cez pozemok žalobcu a toto potrubie
bolo zvedené do verejnej kanalizácie. Na toto potrubie sa pripojil takisto žalobca. Žalovaní v priebehu
konania popierali tvrdenia žalobcu, že v prípade vybudovania odpadového potrubia žalovanými išlo len

o provizórne riešenie, skutočnosť ktorú preukazovali tým, že potrubie bolo realizované z kameninových
rúr, ktoré boli zabetónované, pričom išlo o drahší materiál, ktoré v prípade odstránenia betónu zo spojov
rúr by sa poškodilo. Žalovaní argumentovali aj tým, že na toto potrubie sa pripojil aj sám žalobca,
o vybudovaní potrubia vedel, skutočnosť, že bolo vybudované dlhodobo, nenamietal. Žalovaní tiež
tvrdili, že by bolo nelogické, aby sa so žalobcom dohodli len na dočasnom umiestnení odpadového

potrubia do času vybudovania kanalizácie na ulici D., pretože pripojenie odpadového potrubia od ich
rodinného domu do verejnej kanalizácie na ulici Lipová nebolo možné ani z technického hľadiska,
pretoževerejnákanalizácianauliciD.jeuloženáaspoňojedenmetervyššieakojeumiestnenéodtokové
potrubie od ich domu, pričom odpad je vedený formou samospádu, čo by v danom prípade nebolo
možné. Listom zo dňa 31.3.2015 právny zástupca žalovaných žalobcovi oznámil, že jeho žiadosť o

odstránenie odpadového potrubia z jeho pozemku nie je dôvodná. Umiestneniu odpadového potrubia
na jeho pozemku predchádzala spoločná dohoda a tento stav akceptovali obe strany ako právny
stav viac ako 10 rokov. Má preto za to, že voči jeho pozemkom, na ktorých je z časti umiestnené
predmetné odpadové potrubie, nadobudli žalovaní ako oprávnení vecné bremeno, spočívajúce v práve
uloženia a užívania odpadového potrubia. Listom zo dňa 13.5.2015 žalobca právnemu zástupcovi

žalovaných oznámil, že so žalovanými boli dohodnutí na dočasnom pripojení na kanalizáciu na ulici Q.
cez pozemok parcela č. 1790/20 a 1790/55, ktorých je vlastníkom. Medzičasom však bola realizovaná
kanalizácia na ulici D., pričom bolo dosť času na to, aby sa žalovaní pripojili kanalizáciou na túto
ulicu. Realizovaná prípojka cez jeho pozemok už nie je v takom technickom stave, aby ju mohlo
užívať a preto žiada, aby bola zlikvidovaná, pričom so zriadením vecného bremena nesúhlasí. V

liste zo dňa 15.7.2015, právna zástupkyňa žalobcu právnemu zástupcovi žalovaných oznámila, že
vecné bremeno v prospech žalovaného na pozemku parcela CKN č. 1790/20 vo vlastníctve žalobcu v
prospech žalovaných nevzniklo. Dohoda žalobcu o práve vedenia kanalizačnej prípojky cez pozemok
bola na dobu určitú, len do vybudovania verejnej kanalizácie na ulici žalovaného 1/. Kanalizačná
prípojka je postavená v rozpore so zákonom a nespĺňa technické parametre, je nevodotesná a prietokom

splaškových vôd z prípojky spôsobuje škodu na pozemku žalobcu. Listom zo dňa 21.07.2015 právny
zástupca žalovaných právnej zástupkyne žalobcu oznámil, že žalovaní z titulu vecného bremena majú
právo umiestnenia a užívania kanalizačnej prípojky. Tvrdenia žalobcu, že kanalizačná prípojka nie je
vodotesná a preteká, mal žalovaný 1/ záujem preveriť a prípadne zistené netesnosti odstrániť, čím by
zabránil prípadným škodám, avšak žalobca sa vyjadril, že žalovanému 1/ s týmto účelom neumožní

vstup na jeho pozemok. Z listu obce O., adresovaného žalobcovi, zo dňa 20.06.2016, okrem iného
vyplýva, že verejné kanalizácie na uliciach Q. a D. v Kanianke boli realizované približne v rovnakom
čase, v 90-tych rokoch minulého storočia a žalobca ako vlastník pozemkov parcela č. 1790/20, 1790/55
a rodinného domu súpisné číslo 151, postavenom na pozemku parcela č. 1790/55 v k.ú. Kanianka,
mal zakročiť proti stavbe splaškovej kanalizačnej prípojky žalovaných, ktorá je vedená cez pozemky v

jeho vlastníctve už v čase jej realizácie. Z listu G.. U. P., adresovaného žalobcovi, zo dňa 1.8.2017,
vo veci ,,Technické hodnotenie zriadenej prípojky kanalizácie na pozemku parc. CKN č. 1790/20 k.ú.
Kanianka“ okrem iného vyplýva, že predmetná kanalizácia je zaústená do verejnej kanalizácie na ulici
Q.. Toto potrubie a spôsob odkanalizovania rodinného domu žalovaných nie je realizované v súlade sožiadnymi technickými parametrami ani normami, preto sa dá považovať za provizórium a nie za trvalú
líniovú stavbu. Dôkazom tohto provizória je technické riešenie odkanalizovania, teda neodborný spôsob
jeho uloženia, nekvalitnosť materiálu, z ktorého je kanalizácia postavená (materiál nemohol zodpovedať

technickým normám ani v čase jeho výstavby). Provizórnosť potrubia potvrdzuje aj skutočnosť, že
toto potrubie sa za dobu svojho trvania mnohokrát upchalo, hladina splaškov sa vzdula a voľne sa
rozptyľovala po pozemku. Na mieste ohliadky je voľným okom viditeľné, že pozemok žalobcu je po
celej dĺžke a šírke asi 3 m silne podmáčaný splaškami, čo znemožňuje jeho užívanie, navyše sa z
podmočeného pásu šíri zápach splaškov. Odkanalizovanie rodinného domu žalovaných potrubím je

v havarijnom stave. Havarijný stav jestvujúcej žumpy aj s prepadom, ktorá je odkanalizovaná cez
pozemok žalobcu, je potrebné odstrániť, a zabezpečiť odkanalizovanie tak, aby nedochádzalo k ďalším
priesakom. V roku 1993 bola vybudovaná verejná kanalizácia aj na ulici Lipová zo strany rodinného
domu súpisné č. 164, k.ú. O., žalovaných, čo im umožňuje presmerovať svoju prípojku kanalizácie
priamo bez akýchkoľvek vplyvov na okolie. Z technického hľadiska je možné zrealizovať pripojenie
priamo na verejnú kanalizáciu v ceste D.. Z hľadiska finančného je tiež výhodnejšie zriadiť novú krátku

prípojku ako rekonštruovať havarijný stav provizórneho pripojenie v celej päťnásobnej dĺžke. V priebehu
konania žalobca zotrval na žalobe, má za to, že stavba kanalizačnej prípojky postavená žalovanými
na jeho pozemku je neoprávnenou stavbou a nezodpovedá technickým normám, kanalizačná prípojka
presakuje, poškodzuje majetok žalobcu a nadmerným zápachom obťažuje žalobcu a jeho rodinu.
Žalobca súhlasil s pripojením žalovaných na kanalizačnú prípojku, postavenú na pripojenie k jeho domu

len dočasne, nikdy sa nedohodol so žalovanými na zriadení trvalej stavby na svojom pozemku a už od
začiatku upozornil žalovaných na dočasnosť riešenia. Žalovaní nemohli nadobudnúť vecné bremeno
vedenia prípojky cez pozemok žalobcu, pretože nemohli byť dobromyseľní v tom, že im takéto právo
patrí. Žalovaní technické hodnotenie predložené žalobcom považovali za neobjektívne a účelové.
Odmietli tvrdenia, že dôkazom o provizórnosti riešenia má byť aj použitý materiál, ktorý v čase realizácie

prípojky nezodpovedal technickým normám. Na vybudovanie prípojky boli použité kameninové rúry, a
novodurové rúry o priemere 150 mm, spoje boli riadne utesnené a na mieste spojov kameninovej rúry
boli tieto zabetónované. Pri realizácii prípojky bol prítomný aj žalobca, ktorý žalovaným poskytol aj dve
novodurové rúry. Pokiaľ by sa jednalo o provizórnu prípojku, tak by predsa nebol použitý takýto materiál
a vôbec by nebolo potrebné spoje utesňovať betónom, ktorý v prípade odstránenia spôsobuje, že je

potrebné kameninové rúry rozbiť. Už v danom čase realizácie prípojky nebolo možné, aby sa žalovaní
pripojili na kanalizačnú prípojku na ulici D., pretože v pivničných priestoroch rodinného domu majú
umiestnenú práčovňu, ktorej podlaha je podstatne nižšie ako je výška umiestnenia kanalizácie na ulici D.
a nebol by zabezpečený samospád do kanalizácie. Takisto výška umiestnenia žumpy žalovaných je pod
úrovňouumiestneniakanalizácienauliciD..Ajvzhľadomnatietoskutočnostibola kanalizáciapodohode

so žalobcom riešená tak, ako je to v súčasnej dobe. Pokiaľ žalobca tvrdí, že mu kanalizácia presakuje
na pozemok, viackrát v minulosti ponúkli žalobcovi, že skontrolujú tesnosť kanalizačnej prípojky a
prípadne závady odstránia na svoje náklady. Za týmto účelom bol však potrebný vstup na pozemok
žalobcu, ktorý im umožnený nebol. Pokiaľ im žalobca umožní vstup na jeho pozemok, prípadnú závadu
dokážu odstrániť na vlastné náklady tak, aby žalobca nebol obťažovaný. Minimálne v dvoch prípadoch v

priebehu rokov 2000 až 2010 spoločne, resp. so súhlasom žalobcu riešili problém upchatej kanalizácie
na jeho pozemku. Vtedy žalobca nenamietal, že by išlo o nejaké provizórne riešenie kanalizácie, ktorú
mali odstrániť. Žalobca na pojednávaní tvrdil, že v danom prípade ide o neoprávnenú stavbu. Súhlasil
síce s vybudovaním kanalizačnej prípojky žalovanými na jeho pozemku, avšak len ako provizórne
riešenie, do vybudovania verejnej kanalizácie. Aj na pojednávaní vyzval žalovaných, aby predmetnú

rúru dali z jeho pozemku preč, že táto aj v minulosti bola viackrát upchatá, že odpad vyteká na jeho
pozemok. Priestor, kade potrubie vedie, si nemôže ani vydláždiť, nemôže tam nič zasadiť, táto časť
pozemku je nepoužiteľná, všetko mu vyschýňa. Kvôli zápachu má aj problémy so susedmi. Predmetný
stav pretrváva od roku 1993. Ústne tieto problémy riešil so žalovanými, žiadal, aby predmetnú stavbu
odstránili. Výstavby kanalizačnej prípojky v roku 1992 sa nezúčastnil. Je pravda, že žalovaný pripojil

do žumpy takisto na predmetnú rúru prípojku, dal tam koleno s odbočkou, ide to z jeho žumpy do
predmetnej rúry. Išlo však o dočasné riešenie. Celá stavba bola zrealizovaná za jeden deň v dĺžke 40
m. Poprel tvrdenia žalovaného 1/, že ho tento vyzýval na to, aby mu umožnil vstup na jeho pozemok za
účelom odstránenia prípadnej poruchy na predmetnej stavbe. Nedisponuje žiadnym dôkazom, ktorý by
mohol predložiť o tom, že by žiadal žalovaných, aby predmetnú stavbu z jeho pozemku odstránili. Vždy

komunikoval ohľadne predmetnej veci len so žalovaným 1/, a to ústne. Žalovaný 1/ na pojednávaní
uviedol, že mal záujem so žalobcom sa dohodnúť. Dňa 19.03.2015 prišiel za žalobcom a navrhol mu,
že v inkriminovanom mieste, vsunie dve odbočky na vlastné náklady a odvodňovaciu rúru, na čo mu
žalobca povedal, že sa s ním už nikdy nedohodne a to bolo poslednýkrát, čo spolu komunikovali. Nieje pravdivé tvrdenie žalobcu, že niekoľkokrát sa na kanalizáciu mali odstraňovať nejaké závady a že
chodil cez susedov pozemok. V roku 1977 sa so žalobcom dohodol o realizácii kanalizácie cez jeho
pozemok, pretože má práčovňu oproti ich ulice nižšie položenú, k čomu mu žalobca dal súhlas, teda,

aby kanalizáciu zviedol z práčovne do jeho „jarku“. Žalobca potom prišiel za ním, že susedia nesúhlasia
s tým, aby sa napojil na kanalizáciu na Q. ulici. Kanalizácia zostala vyvedená pod hraničným múrom
a trvalo to od roku 1982 do roku 1992, pokiaľ nebola vybudovaná kanalizácia na ulici. Žalobca sám za
ním prišiel a umožnil mu, aby sa napojil do kanalizácie na Q. ulici. Spor o predmetnú kanalizáciu medzi
ním a žalobcom nastal v roku 2014, keď sa sused v susedstve žalobcu ozval, že cíti smrad. V tom čase

žalobca choval hydinu a takisto zajace, tento priestor nemal prikrytý, pričom na toto miesto aj pršalo. Ten
zápach išiel práve z miesta, kde žalobca choval hydinu. Nie je pravda, že na vybudovanie kanalizačnej
prípojky bol použitý provizórny materiál, naopak išlo o kameninové rúry, ktoré sa temujú konopným
povrazom a obtierajú cementovou maltou. Je pravda, že žalobcovi jeden strom vyschol v mieste kde sa
kanalizácia nachádza, v tomto mieste má však aj druhý taký istý strom, ktorý nevyschol. Kanalizácia sa
medzi hranicami ich pozemkov opravovala len jedenkrát a to z dôvodu, že sa na kanalizáciu pripojil aj

iný sused, pričom toto pripojenie nebolo realizované kvalitne. Následne, ešte raz, došiel za ním žalobca
s tvrdením, že mu neodteká žumpa, čo bolo v roku 2001, pričom príčinou bolo prevalenie kanalizačného
potrubia na Šípkovej ulici od šachty do vyvedenia potrubia na jeho pozemku.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 123,§ 124, § 126 ods. 1,2, § 135c ods. 1 až 3

Občianskeho zákonníka a konštatoval, že kanalizačnú a vodovodnú prípojku neoprávnene zriadenú
na cudzom pozemku možno prejednať ako neoprávnenú stavbu (Ro NS ČR z 4.11. 2003, sp. zn.
1308/2003). Za neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnej úpravy treba považovať stavbu
postavenú na cudzom pozemku bez toho, aby stavebník mal právo stavbu tam zriadiť. Od takto
postavenej neoprávnenej stavby, pri ktorej chýba občianskoprávny titul na jej zriadenie, treba odlišovať

stavbu nepovolenú podľa príslušných administratívnych predpisov, takzvanú čiernu stavbu. Ide o stavbu
bez stavebného povolenia, prípadne o stavbu postavenú v rozpore so stavebným povolením. Tieto
otázky sú upravené v rámci správneho práva na základe ktorého príslušný stavebný úrad môže uložiť
sankcie za porušenie administratívnych predpisov (§ 88 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona č. 50/1976
Zb. v znení neskorších predpisov). Za neoprávnenú stavbu nemožno teda považovať zriadenie takej

dočasnej stavby na cudzom pozemku bez právneho dôvodu, akou je napr. plechová garáž, prenosná
záhradná besiedka a podobne. Tieto stavby nemajú charakter nehnuteľností a vlastník pozemku by
sa mohol domáhať ochrany proti neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva odstránením takýchto
stavieb podľa § 126. Stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2), preto môže byť vo vlastníctve
aj niekoho iného, než vlastníka pozemku. Ten, kto zriadi neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku

(stavebník), stáva sa od začiatku jej vlastníkom. Vlastník pozemku sa môže proti neoprávnenému
stavebníkovi domáhať ochrany na súde; súd na návrh môže rozhodnúť tak, že: a/ Nariadi odstrániť
neoprávnenú stavbu na náklady stavebníka (vlastníka stavby). Povinnosť odstrániť neoprávnenú stavbu
je najprísnejšou občianskoprávnou sankciou. Použitie tejto sankcie bude odôvodnené zrejmé v takom
prípade, keď stavebník pri zriaďovaní stavby nebol dobromyseľný, prípadne hrubým spôsobom porušil

svoje povinnosti a podobne, a keď neprejaví o stavbu záujem ani vlastník pozemku, b/ Prikáže
neoprávnenú stavbu za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak prejaví o ňu záujem a ak
neprichádza do úvahy jej odstránenie, pretože to nie je účelné a ak nie sú podmienky ani pre
jej ponechanie vo vlastníctve stavebníka, c/ Inak usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a
vlastníkom stavby, ak neprichádza do úvahy odstránenie stavby, ani jej prikázanie vlastníkovi pozemku.

Zhodnotiac výsledky dokazovania, dospel súd k právnemu názoru, že žalobný návrh žalobcu je
nedôvodný. Žalobca sa v konaní domáhal, aby žalovaní odstránili z jeho pozemku neoprávnenú stavbu.
Aby žalobca mohol byť úspešný v spore, v ktorom sa domáhal odstránenia neoprávnenej stavby,
musel by v konaní preukázať, že žalovaní realizovali stavbu na jeho pozemku, čo v konaní sporné
nebolo, a takisto, že túto stavbu realizovali nedobromyseľne, resp. bez súhlasu žalobcu. Z vykonaného

dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že o realizácii stavby žalovanými na pozemku žalobcu
žalobca vedel, realizovanie tejto stavby žalovaným aj umožnil, a dokonca sa na tejto stavbe aj zúčastnil
(poskytnutím dvoch novodurových rúr a napojením sa na stavbu žalovaných). Pokiaľ žalobca tvrdil,
že išlo len o akési provizórne (dočasné) riešenie problému s kanalizáciou, z výsluchu strán sporu
súd zistil, že tomu tak nebolo. Predovšetkým to preukazuje skutočnosť, že aj po vybudovaní verejnej

kanalizácie, tento stav (ktorý je i súčasným stavom), žalobca dlhodobo akceptoval. Keby išlo len o
provizórne riešenie, bol by žalobca asi ťažko veril žalovaným až do tej miery, že by takúto provizórnu
dohodu ,,nedal na papier“. O tom, že nešlo len o dočasné riešenie problému, svedčí aj použitý materiál
na vybudovanie kanalizácie (kameninové rúry a novodurové rúry o priemere 150 mm, ktorých spojeboli riadne utesnené a na mieste spojov kameninovej rúry boli tieto zabetónované), keď žalobca na
tomto materiáli dokonca aj sám participoval (nespochybnil tvrdenia právneho zástupcu žalovaných o
tom, že sám poskytol na realizáciu stavby novodurové rúry) a keď sa dokonca na predmetné kanalizačné

potrubie aj sám pripojil. Navyše, žalobca dlhú dobu, v podstate až do roku 2015 nežiadal žalovaných
o odstránenie predmetnej kanalizačnej prípojky, resp. o tom, že ich o to žiadal, neponúkol súdu žiaden
dôkaz. O tom, že nemôže ísť len o dočasné riešenie svedčí aj to, že pripojenie odpadového potrubie
od rodinného domu žalovaných do verejnej kanalizácie na ulici Lipová, nebolo možné ani z technickej
stránky, pretože verejná kanalizácia na ulici D. je uložená minimálne o 1 m vyššie ako je umiestnené

odtokové potrubie od domu žalovaných (toto tvrdenie žalovaných žalobca takisto nespochybnil) a nebol
byzabezpečenýsamospáddokanalizácie.Takistovýškaumiestneniažumpyžalovanýchjepodúrovňou
umiestneniakanalizácienauliciD.(žalobcatietotvrdeniažalovanýchnespochybnil).Zvyššieuvedených
zistení možno potom vyvodiť logický záver, že vzhľadom na vyššie uvedené zistenia, bola kanalizácia
po dohode strán riešená tak, ako je to i v súčasnej dobe. Navyše, verejná kanalizácia na ich ulici (D.)
ako aj na ulici Q., boli vybudované približne v rovnakom čase, z čoho tiež vyplýva, že by bolo nelogické,

aby sa žalovaní so žalobcom dohodli len na dočasnom umiestnení odpadového potrubia a to do času
vybudovania kanalizácie na ulici Lipová, ako to v priebehu konania tvrdil žalobca. Súd v danom prípade
posudzoval nárok žalobcu o odstránenie predmetnej stavby aj podľa § 126 Občianskeho zákonníka v
tom smere, že zisťoval, či žalovaní nejakým nezákonným spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva
žalobcu. Za účelom zistenia pravdivosti tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanými realizované potrubie je už

nefunkčné, že splašky z neho vytekajú a spôsobujú žalobcovi škodu, a že vytekajúce splašky z potrubia
obťažujúžalobcuajehorodinuajnepríjemnýmzápachom,maližalovanízáujemstavnimivybudovaného
potrubia na pozemku žalobcu skontrolovať a prípadnú závadu bez akéhokoľvek podielu žalobcu na
nákladoch s tým súvisiacich, odstrániť, žalobca však neposkytol žalovaným k tomu žiadnu potrebnú
súčinnosť a v podstate tým úplne znemožnil žalovaným vzniknutý stariešiť. Z dôvodov, že žalobca pri

riešení celej veci odmietal akúkoľvek súčinnosť zo strany žalovaných, pričom súdu neponúkol ani žiaden
relevantný dôkaz, preukazujúci oprávnenosť ním v konaní uplatneného nároku, súd v konaní ani nemal a
nemohol mať preukázané, či žalobcom tvrdený a žalovanými nerozporovaný stav (premáčanie pozemku
žalobcu) je spôsobený poškodením kanalizačného potrubia (a z akého dôvodu - napr. prerastaním
koreňov stromu, nekvalitne spojenými rúrami a podobne) a koho zavinením. Pokiaľ žalobca do spisu

ako dôkaz predložil list G.. U. P., adresovaný žalobcovi, zo dňa 1.8.2017, vo veci ,,Technické hodnotenie
zriadenej prípojky kanalizácie na pozemku parc. CKN č. 1790/20 k.ú. Kanianka“, túto písomnosť
považoval súd za tendečnú a účelovú. Hoci sa v liste uvádza neodborný spôsob uloženia kanalizačného
potrubia a nekvalitnosť materiálu, z ktorého je kanalizácia postavená (materiál vraj nemohol zodpovedať
technickýmnormámanivčasejehovýstavby),vôbecsavňomneuvádza,akobolaatakistoakomalabyť

správne kanalizácia realizovaná a aký materiál bol, resp. mal byť na to použitý. V liste sa takisto uvádza,
že provizórnosť potrubia potvrdzuje aj skutočnosť, že toto potrubie sa za dobu svojho trvania mnohokrát
upchalo, hladina splaškov sa vzdula a voľne sa rozptyľovala po pozemku, čo však v konaní preukázané
nebolo. V liste sa tiež uvádza, že na mieste ohliadky je voľným okom viditeľné, že pozemok žalobcu je
po celej dĺžke a šírke asi 3 m silne podmáčaný splaškami, z čoho však nie je možné vyvodiť, že je to

následkom nekvalitne realizovaného kanalizačného potrubia. Ďalšie tvrdenie v liste, že z technického
hľadiska je možné zrealizovať pripojenie žalovaných priamo na verejnú kanalizáciu na ceste Lipová,
vykonaným dokazovaním vo veci takisto nebolo preukázané. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP. Uviedol, že zotrváva na žalobe a zopakoval svoju skutkovú

argumentáciu, vznesenú v prvoinštančnom konaní. Opakovane zdôraznil, že v prípade prípojky ide
o stavbu, nepovolenú príslušným stavebným úradom a v rozpore s platnými technickými normami.
Poukázal na listinu - list G.. P. zo dňa 01.08.2018, z ktorého vyplýva že technické riešenie prípojky
je nefunkčné. Aj jednoduchou obhliadkou je možné vidieť, že pozemok, kadiaľ vedie kanalizácia, je
silne podmáčaný, šíri sa z neho zápach. Pokiaľ súd spochybnil tento dôkaz, mal vykonať obhliadku,

aby zistil, či sú tvrdenia G.. P. sú pravdivé alebo nie. Kanalizačná prípojka riešila dočasne havarijný
stav, ide o čiernu stavbu, postavenú nezákonne, a preto nie možné vytvoriť právny stav, ktorý vznikol
tým, že súd žalobu zamietol. Rozhodnutím súdu prvej inštancie sa vytvoril faktický stav, na základe,
ktorého môžu žalovaní ďalej nerušene obmedzovať jeho vlastnícke právo tým, že jeho pozemok jeznehodnotený. Odborné vyjadrenie G.. P. predstavuje dôkaz, ktorý má svoju výpovednú hodnotu, súd
technické odborné údaje nemôže spochybniť na základe vlastnej úvahy, ale len na základe dôkazu, ktorý
by navrhla protistrana. Žalovaní tak neučinili, a preto súd mal vychádzať z vyjadrenia G.. P.. V tomto

smere mal za to, že vo veci uniesol dôkazné bremeno. Prípojku možno považovať za neoprávnenú
stavbu od momentu, kedy žalovaní prestali rešpektovať pôvodnú dohodu, ktorá spočívala v tom, že
kanalizačná prípojka sa robí ako dočasné riešenie. Účelnosť odstránenie neoprávnene zriadenej stavby
jetrebahodnotiťobjektívne,vždysprihliadnutímkvšetkýmokolnostiamapovahetoho-ktoréhoprípadu.
Súd mal prihliadať aj tomu, či by odstránenie stavby nebolo v rozpore s dobrými mravmi, tiež k povahe

a rozsahu hospodárskej straty, ktorá pri odstránení stavby vznikne. Tieto úvahy v napadnutom rozsudku
chýbajú, a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné.

6. Žalovaní sa k odvolaniu u žalobcu písomne vyjadrili tak, že žiadali, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny. Aj z výpovede samotného žalobcu vyplýva, že s vybudovaním
prípojky súhlasil a až následne, keď došlo medzi stranami k sporom, začal argumentovať, že ide

o provizórne riešenie. Je potrebné rozlišovať medzi stavbou bez povolenia príslušných úradov a
stavbou neoprávnene postavenou na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka. Na odstránenie
neoprávnenej stavby na cudzom pozemku musia byť súčasne splnené viaceré podmienky. Pokiaľ sa
žalobca dozvedel o tom, že žalovaní neoprávnene stávajú na jeho pozemku kanalizačnú prípojku, mal
proti tomu zakročiť v tom čase a nie tento stav akceptovať viac ako 20 rokov a potom sa domáhať

odstránenia stavby. V danom prípade nie je ani hospodársky účelné túto stavbu odstrániť, pretože ide o
stavbu, ktorá slúži žalovaným, ale aj žalobcovi. Bolo by nespravodlivé, aby súd rozhodol o odstránení
tejto stavby. Argumentovali tým, že právo umiestnenia stavby im vzniklo aj vydržaním, teda uplynutím
doby viac ako 10 rokov nerušeného užívania práva.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/20158 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov.

9. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu
nariaďovať pojednávanie.

10. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto

je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1,2 CSP.

11. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

14. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Žalobca z hľadiska obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) uplatnil vo svojom odvolaní odvolací
dôvod spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec nesprávne právne posúdil ( § 365 ods. 1 písm. e/, f/ a h/ CSP). Taktiež namietal porušenie jeho

práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP (nepreskúmateľnosť rozsudku).

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonomustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a
aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie

procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Podľa stanoviska, publikovaného v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, nepreskúmateľnosť
rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ vtedy účinného Občianskeho
súdneho poriadku. Rozsudkom NS SR sp. zn. 4 Cdo 171/2005 zo dňa 27.04.2006 však bolo vyslovené,
že vady konania vymedzené v § 237 písm. f/ a g/ OSP (dnes rozumej § 420 písm. e/ a f/ CSP), sú

vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
zaručovaného v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj v čl. 46 a nasl.
Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Je
faktom, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Právo na riadne
odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá

skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry
tohto súdu vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci,
sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-
A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). I podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu

SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

17. V prípade odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP ide o vadu skutkovú, keď strana
navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto
dôkaz nevykonal.

18. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

19. Nesprávne právne posúdenie veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je spôsobilým odvolacím dôvodom
vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy,
keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

20. V rozhodovanej veci odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho
spisového materiálu a vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany, skonštatoval,
že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a v napadnutom rozsudku sa riadne

vysporiadal so skutkovou i právnou argumentáciou strán vznesenou v prvostupňovom konaní. Odvolací
súd sa v zmysle vyššie uvedeného v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho zistil
súd prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením, vo vzťahu k čomu poukazuje na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na toto poukazuje.

21. Vzhľadom na obsah odvolania žalobcu na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza:

22. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania správne skutkovo a následne i právne
vyhodnotil predbežnú otázku, či v prípade spornej kanalizačnej prípojky ide o neoprávnenú stavbu podľa
§ 135c Občianskeho zákonníka alebo nie a dospel k záveru, že pokiaľ žalobca o realizácii stavby

žalovanými na jeho pozemku vedel, realizovanie tejto stavby žalovaným umožnil a dokonca sa na
tejto stavbe podieľal, nemôže sa jednať o neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka,
teda stavbu, postavenú žalovanými na cudzom pozemku (pozemku žalobcu) bez jeho súhlasu, t.j.
neoprávnene. Správne skutkovo a právne vyhodnotil ako nedôvodnú i argumentáciu žalobcu ohľadomním tvrdenej provizórnosti takéhoto riešenia. Neoprávnená stavba v zmysle § 135c Občianskeho
zákonníka v praxi zvyčajne býva i nepovolenou stavbou, t.j. stavbou, na ktorú nebolo v stavebnom
konaní vydané povolenie podľa stavebnoprávnych predpisov (zákon č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon a

ďalšie), avšak nie sú vylúčené prípady, keď napriek tomu, že na stavbu bolo vydané stavebné povolenie
v zmysle citovaných predpisov, môže ísť o neoprávnenú stavbu a naopak, napriek tomu, že ide o stavbu
zriadenú na cudzom pozemku oprávnene, môže predstavovať nepovolenú, tzv. čiernu stavbu podľa
predpisov verejného práva, tak ako je tomu v súdenej veci. Medzi pojmami neoprávnená stavba podľa
Občianskeho zákonníka a nepovolená stavba podľa predpisov verejného práva je však nutné dôsledne

rozlišovať a nemožno zamieňať ich právne následky, tak, ako sa toho domáha žalobca. I Najvyšší súd v
rozhodnutí, publikovanom pod č. R 40/2014 konštatoval, že pre posúdenie, či ide o stavbu neoprávnenú
v zmysle § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka nie je podstatné, či stavebník mal stavebné povolenie
a ani vedomie (súhlas) orgánu obce o stavbe. Medzi stranami v súdenej veci ani nebolo sporné, že
kanalizačná prípojka predstavuje nepovolenú stavbu príslušnými stavebnými úradmi, čo však samo
osebe bez ďalšieho neznamená jej neoprávnenosť v zmysle predpisov Občianskeho práva a žalobca

sa len na tomto základe nemôže domáhať jej odstránenia v občianskoprávnom súdnom konaní.

23. Súd prvej inštancie sa následne správne zaoberal otázkou prípadnej ochrany vlastníckeho práva
žalobcu v zmysle § 124 a § 126 Občianskeho zákonníka a v tomto smere správne vyhodnotil, že žalobca
neuniesol v konaní dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že žalovaní kanalizačnou prípojkou

(resp. jej vadnosťou) akýkoľvek spôsobom zasahujú do jeho vlastníckeho práva.

24. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide
jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno
tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je

ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého strany označia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na
svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách. Tá strana sporu, ktorá
neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných

dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho, kto síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení,
no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom
zmysle,žesúdhonepovažujezapravdivé)aninazákladenavrhnutýchdôkazov,aninazákladedôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Obvykle platí, že skutočnosti

navodzujúcežalovanéprávomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťou
žalovaného. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej-ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu
dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter, sa zásadne
nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej

právnej skutočnosti.

25. Žalobca v konaní tvrdil, že v dôsledku vadnosti prípojky dochádza k podmáčaniu jeho pozemku
splaškami z kanalizačného potrubia, v dôsledku čoho mu vzniká škoda (napr. usychanie porastov
na pozemku, nemožnosť ho hospodársky využívať) a dochádza k zásahu do jeho vlastníckych práv

neprimeranýmzápachom.Žalovanínerozporovalitvrdeniežalobcuotom,žepozemok,podktorýmvedie
kanalizačné potrubie, je podmáčaný a že mu na ňom vyschli dreviny. Taktiež nerozporovali tvrdenie
žalobcu o zápachu. V tomto smere je potom nedôvodná námietka žalobcu, že súd mal na zistenie
skutočného stavu veci vykonať ohliadku jeho pozemku, pretože súd prvej inštancie z tejto skutkovej
okolnosti vychádzal ako z medzi stranami nespornej a vykonanie tohto dôkazu by bolo nadbytočné.

Okrem toho je nutné podotknúť, že vykonanie takého dôkazu ani žiadna zo strán v prvoinštančnom
konanínenavrhla,pričomdokazovanievcivilnomsporovomkonaníjeovládanéprejednávacouzásadou,
čoznamená,žesúdvzásadevychádzalenzoskutočnostítvrdenýchstranamiavykonávalentiedôkazy,
ktoré strany navrhli.

26. Spornou medzi stranami zostala otázka, či k podmáčaniu pozemku, usychaniu porastov a
neprimeranému zápachu dochádza v dôsledku kanalizačnej prípojky, resp. jej poruchy. Žalobca na
preukázanie svojich tvrdení súdu predložil súdu vyjadrenie G.. P. zo dňa 01.08.2017, z ktorého okrem
iného vyplýva, že predmetná kanalizácia je zaústená do verejnej kanalizácie na ulici Šípková. Totopotrubie a spôsob odkanalizovania rodinného domu žalovaných nie je realizované v súlade so žiadnymi
technickými parametrami ani normami, preto sa dá považovať za provizórium a nie za trvalú líniovú
stavbu. Dôkazom tohto provizória je technické riešenie odkanalizovania, teda neodborný spôsob jeho

uloženia, nekvalitnosť materiálu, z ktorého je kanalizácia postavená (materiál nemohol zodpovedať
technickým normám ani v čase jeho výstavby). Provizórnosť potrubia potvrdzuje aj skutočnosť, že
toto potrubie sa za dobu svojho trvania mnohokrát upchalo, hladina splaškov sa vzdula a voľne sa
rozptyľovala po pozemku. Na mieste ohliadky je voľným okom viditeľné, že pozemok žalobcu je po
celej dĺžke a šírke asi 3 m silne podmáčaný splaškami, čo znemožňuje jeho užívanie, navyše sa z

podmočeného pásu šíri zápach splaškov. Odkanalizovanie rodinného domu žalovaných potrubím je
v havarijnom stave. Havarijný stav jestvujúcej žumpy aj s prepadom, ktorá je odkanalizovaná cez
pozemok žalobcu, je potrebné odstrániť, a zabezpečiť odkanalizovanie tak, aby nedochádzalo k ďalším
priesakom. V roku 1993 bola vybudovaná verejná kanalizácia aj na ulici Lipová zo strany rodinného
domu žalovaných, čo im umožňuje presmerovať svoju prípojku kanalizácie priamo bez akýchkoľvek
vplyvov na okolie. Z technického hľadiska je možné zrealizovať pripojenie priamo na verejnú kanalizáciu

v ceste Lipová. Z hľadiska finančného je tiež výhodnejšie zriadiť novú krátku prípojku ako rekonštruovať
havarijný stav provizórneho pripojenie v celej päťnásobnej dĺžke.

27. V prípade potreby posúdenia takých skutočností v súdnom konaní, na ktoré treba odborné znalosti,
sa preferuje odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby (§ 206 CSP). Znalecké dokazovanie (§

207 a nasl. CSP) je z dôvodu hospodárnosti konania až sekundárnym riešením. Odborné vyjadrenie
môže byť podané aj zo strany znalca, keďže podávanie odborných vyjadrení spadá pod úkony znaleckej
činnosti.Súdmôžeakceptovaťodbornévyjadrenieajodinejosoby,pričomsplneniepodmienokodbornej
spôsobilosti na podanie odborného vyjadrenia posudzuje súd sám.

28. Predmetné vyjadrenie G.. P. ako osoby odborne spôsobilej vykonávať stavebný dozor pri realizácii
stavieb, predstavuje odborné vyjadrenie, predložené stranou (žalobcom). Súd prvej inštancie sa
obsahom tohto vyjadrenia podrobne zaoberal a dospel k záveru, že nie je dôveryhodné, pretože z
neho nemožno zistiť základné skutočnosti, z ktorých G.. P. pri jeho vypracovaní vychádzal ( ako v
skutočnosti bola a ako správne mala byť kanalizácia realizovaná, aký materiál bol alebo mal byť použitý,

akým odborným postupom zistil, že splašky na pozemku žalobcu pochádzajú práve z kanalizačnej
prípojky, akým odborným postupom zistil, že z technického hľadiska je možné zrealizovať pripojenie
žalovaných priamo na verejnú kanalizáciu na ceste Lipová atď.). Súd odborné vyjadrenie hodnotí
voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených v § 191 CSP. Je treba prisvedčiť argumentácii
žalobcu, že hodnoteniu nepodliehajú odborné závery z hľadiska ich správnosti, ale súd môže a musí

hodnotiť presvedčivosť odborného vyjadrenia komplexne (t.j. vrátane prípravy, spôsobu zadovažovania
podkladov,vierohodnostiteoretickýchvýchodísk,spoľahlivostipoužitýchmetódaspôsobuvyvodzovania
záverov; viď nález Ústavného súdu ČR sp.zn. III. ÚS/299/2006 zo dňa 30.04.2007), pokiaľ ide o jeho
úplnosť, zásady logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi tak, ako to učinil i
súd prvej inštancie, ktorý v napadnutom rozsudku podrobne a presvedčivo vysvetlil, prečo na uvedené

odborné vyjadrenie neprihliadal. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že z práva na spravodlivý
súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS
50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Za tejto procesnej situácie, keď žalobca
nepreukázal svoje skutkové tvrdenia ohľadne toho, že k podmáčaniu pozemku, usychaniu porastov a
neprimeranému zápachu dochádza v dôsledku predmetnej kanalizačnej prípojky, nedošlo k prenosu
dôkaznéhobremenanažalovaných anedôvodnájenámietkažalobcu,žežalovanímalivkonaníoznačiť

dôkaz, ktorým by vyvrátili predmetné odborné vyjadrenie.

29. Žalobca k veci samotnej vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav a následne prijaté
právne závery. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci na základe odôvodnených

skutkových a právnych záverov, a jeho rozhodnutie je správne a zákonné. Vzhľadom na uvedené sú
odvolacie námietky žalobcu uplatnené neoprávnene. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovaným 1/,2/, ktorí boli v odvolacom konaní úspešní v
celom rozsahu.

31. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaných rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v
nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).