Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 10, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200164
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217200164.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivanou Jaďuďovou vo veci žalobcu: B. L., nar. X.X.XXXX, bytom

Q. utca X/A, B., F., občan F., proti žalovanej: B. U., nar. X.X.XXXX, bytom M. XXXX/XX,Komárno, občan
SR, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca dňa 3.1.2017 v konaní vedenom pod sp. zn. 9P/108/2012 doručil súdu podanie označené ako
„Oznámenie“, v ktorom okrem iného žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na úhradu sumy vo výške 57,11
eur. Mal za to, že žalovaná dňa 24.12.2016 porušila svoju povinnosť uloženú súdom, pretože mu napriek

právoplatnému rozsudku neodovzdala maloleté dieťa. Poukázal na právoplatný rozsudok Krajského
súdu v Nitre č. k. 7CoP/59/2013 - 462 zo dňa 20.3.2014, v zmysle ktorého žalobca je oprávnený stretávať
sa s maloletou dcérou každú druhú a štvrtú sobotu v mesiaci od 9:00 hod. do nedele do 18:00 hod..
Žalobcaďalejtvrdil,žedňa24.12.2016o19:05hod.žalovanánebolaprítomnájehodcéroupredmiestom
ich bydliska, aby mu odovzdala dieťa na stretnutie, tak zazvonil dokedy ešte má čakať. Z domáceho
telefónu sa ozvala stará matka, že čo chce, odpovedal, že kedy mu dcéru prinesú, odpoveď bola, že
teraz mu dcéra nepatrí.

Žalobca uviedol, že pre zlomyseľnosť žalovanej zbytočne vycestoval pre dieťa, nakoľko žalovaná mu
zmarila styk s maloletým dieťaťom. Keďže mu vznikli zbytočné náklady, žiada o zaplatenie cestovných
nákladov vo výške 32,89 eur (10.000 Ft), náhradu súdneho poplatku vo výške 16,- eur (4864 Ft) a
náhradu poštovného za jeho podanie vo výške 8,22 eur (2500 Ft).

2. Súd predmetné podanie žalobcu podľa obsahu posúdil ako „žalobu o náhradu škody vo výške 57,11
eur“.

3. Žalovaná dňa 14.7.2017 doručila súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedla, že vianočná doba je
zvlášť upravená a teda, že je otec oprávnený mať dieťa od 26.12. od 9:00 hod. do 28.12. do 18:00 hod.,
preto žiadala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Dňa 9.7.2018 žalobca doručil súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že 24.12.2016 je 4. Sobota v mesiaci
a podľa rozsudku je to sobota pre otca, žalovaná priznala, že dieťa mu neodovzdala a v nitrianskom

rozsudku7CoP/59/2013-462nikdeniejeuvedené,žepočasprázdninbyvíkendovéstretnutiasdieťaťom
neboli v platnosti. Teda zbytočne vycestoval a vznikla mu škoda v sume 57,11 eur.5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.12.2018, na ktoré sa dostavili strany
sporu.

6. Žalobca sa v plnom rozsahu pridržiaval žaloby a ostatných vyjadrení. Uviedol, že si uplatňuje nárok
na náhradu škody vo výške 57,11 eur za nerealizovaný styk s maloletým dieťaťom dňa 24.12.2016.
Zároveň si uplatnil náhradu trov konania titulom cestovného vo výške 10.000 HUF v prepočte na euro,
ako aj ušlú mzdu vo výške 25,- eur a palivo 31 Eur. Tvrdil, že túto sumu však nevie zdokladovať. Žiadal,
aby žalovaná dodržiavala rozsudok súdu v časti jeho styku s maloletým dieťaťom a v predmetne j veci

išlo o 4. víkend v mesiaci.

7. Žalovaná uviedla, že nesúhlasí so žalobou žalobcu a žiada ju v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú. Uviedla, že vianočné prázdniny sú upravené a začali sa 23.12.2016 a trvali do 8.1.2017.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s potvrdením o zakúpení pohonných hmôt dňa

12.11.2016, rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/108/2012 zo dňa 9.10.2013 v spojitosti
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7CoP/59/2013 zo dňa 20.3.2014 a s ostatnými ku spisu
pripojenými dokladmi, pričom na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a
právny záver:

9. Žalobca sa dňa 24.12.2016 dostavil pre maloleté dieťa, čo žalovaná nepoprela.

10. Súd po vykonanom dokazovaní mal nesporne preukázané, že žalobca dňa 24.12.2016 bol
oprávnený stretnúť sa s maloletým dieťaťom, a to v zmysle rozsudku Okresného súdu Komárno
č. k. 9P/108/2012-327 zo dňa 9.10.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k.

7CoP/59/2013-462 zo dňa 20.3.2014. Uvedeným rozhodnutím prvoinštančného súdu bol okrem iného
upravený styk s maloletou Q. T. tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každú druhú a štvrtú
sobotu v mesiaci od 9,00 hod do nedele 18,00 hod., každý rok 26.12. od 9,00 hod. do 28.12. do 18,00
hod. Rozhodnutím Okresného súdu sp. zn. 12P/211/2014 zo dňa 3.6.2016 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/61/2016 zo dňa 24.5.2017 bol upravený styk otca s maloletou Q. T.

tak, že otec je oprávnený sa s maloletou stretávať každý párny týždeň v mesiaci od piatku od 18,00 hod.
do nedele do 18,00 hod. , ....a v čase vianočných prázdnin každý nepárny rok od 26.12. od 9,00 hod.
do 30.12. do 18,00 hod. a každý párny rok 26.12. od 9,00 hod. do 1.1. do 18,00 hod., ...Teda na deň
24.12.2016 sa vzťahoval právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno č. k. 9P/108/2012-327 zo dňa
9.10.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoP/59/2013-462 zo dňa 20.3.2014,

pretože deň 24.12.2016 bol štvrtou sobotou v mesiaci.

11. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

12. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
základným predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je existencia protiprávneho úkonu
škodcu, ktorý spočíva v porušení právnej povinnosti, pričom nie je rozhodné, či porušenie právnej
povinnosti vyplýva zo zmluvy alebo zo zákona.
Porušením právnej povinnosti má zákon na mysli objektívne vzniknutý rozpor medzi tým, ako osoba

skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti jej uložené
právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti
úkonu spočíva na poškodenom - teda žalobcovi, keďže protiprávnosť zákon nepredpokladá.Druhou podmienkou je vznik škody. Škoda sa v právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná
ujma na majetku poškodeného. Ide o ujmu na majetku ako dôsledok protiprávneho konania inej
osoby (škodcu). Škoda ako majetková ujma, ktorú je možné vyjadriť v peňažnom ekvivalente, môže

mať podobu skutočnej škody alebo ušlého zisku (§ 442 ods. 1 OZ) a predstavuje v zásade väčšinu
vyčísliteľných majetkových ujm.
Existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou je tretím nevyhnutným
predpokladom zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla
následkom porušenia právnej povinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho

konanie a škoda vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho
úkonu (škodovej udalosti), ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť,
zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody môže byť len tá okolnosť, bez existencie ktorej by
škodový následok nevznikol. Vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou
škodou musia byť poškodeným preukázané takisto ako porušenie právnej povinnosti.
Štvrtou nevyhnutnou podmienkou zodpovednosti za škodu je zavinenie škodcu, ktoré možno

charakterizovať ako psychický vzťah škodcu k jeho vlastnému protiprávnemu úkonu, ako i ku škode
ako následok tohto protiprávneho úkonu. Zavinenie je teda subjektívna kategória, je založené na prvku
vedomia (predvídateľnosť vzniku škody) a prvku vôle (chcenie niečoho alebo uzrozumenie s určitým
následkom určitého konania alebo opomenutia). Ak poškodený preukáže porušenie povinnosti zo strany
škodcu, vznik škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou,

zavinenie škodcu sa predpokladá. To znamená, že dôkazné bremeno o tom, že škoda nevznikla
zavineným konaním škodcu, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže v zmysle § 420 ods. 3 Občianskeho
zákonníka zodpovednosti zbaviť (exkulpovať) preukázaním toho, že škodu nezavinil. Vyššie uvedené
podmienky musia byť kumulatívne splnené. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že ak čo i len jedna z
vyššie uvedených podmienok nie je splnená, nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti za škodu.

13. Spoukazomnavyššieuvedené,súdakoprvéskúmalexistenciuprotiprávnehoúkonu,t.j.čižalovaná
porušila svoju súdom uloženú povinnosť. V danom prípade jedným zo základných predpokladov vzniku
nároku na náhradu škody by bola skutočnosť, že sa styk s maloletým dieťaťom bezdôvodne nerealizoval
a zavinenie za takýto stav by bolo možné pričítať žalovanej. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaná mu

dňa 24.12.2016 zlomyseľne zabránila v styku s maloletým dieťaťom. Skutočnosť, že žalovaná dieťa
žalobcovi neodovzdala bola preukázaná, pretože túto skutočnosť žalovaná ani nepoprela.
To znamená, že neexistovala objektívna prekážka, ktorá bránila uskutočneniu styku žalobcu s maloletým
dieťaťom. Preto súd má za to, že žalobca v konaní síce preukázal ním tvrdené skutočnosti, že žalovaná
porušila svoju právnu povinnosť a to tak, že by mu bezdôvodne znemožnila realizáciu styku s maloletým

dieťaťom. S poukazom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že žalobca síce uniesol dôkazné bremeno
ohľadne vzniku protiprávneho úkonu, avšak neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o výšku škody
v sume 57,11 eur (+ 25 eur denná mzda a palivo 31 eur), pretože súdu predložil len pokladničný
doklad o zakúpení pohonných hmôt bez príslušných dokladov, na základe ktorých by boli preukázané
skutočné náklady spojené s použitím motorového vozidla. Žalobca nepredložil žiadne doklady ohľadne

motorového vozidla (napr. technický preukaz o vozidle, z ktorého by mal súd preukázanú spotrebu
vozidla) a ani počet kilometrov, ktoré s týmto stykom súvisia.

14. S poukazom vyššie uvedené, keďže neboli splnené všetky základné predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka, súd dospel k záveru, že žaloba nie

je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd poznamenáva, že musia byť splnené kumulatívne
všetky predpoklady (vznik škody, protiprávnosť konania, zavinenie škodcu a príčinná súvislosť medzi
škodou a konaním).
Strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Konanie je
založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi.

Žalobca v priebehu konania zotrval na svojich tvrdeniach, avšak výšku skutočnej škody nepreukázal.
K zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje čo i len jedna z požadovaných podmienok. Súd preto
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v
predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešná z dôvodu zamietnutia žaloby. Keďže si však neuplatnila
nárok na náhradu trov konania a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú, súd rozhodol tak, že žalovanej

nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
- Okresný súd Komárno, Pohraničná 6, 945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.