Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116202575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116202575.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so
sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX/
XX, P. - Y., o zaplatenie 4.799,83 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. 10C/35/2016-88 zo dňa 10. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 4.799,83

eur, úrok 370,99 eur, úrok z omeškania 7,59 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.170,82 eur
od 08.10.2013 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných splátkach po 150 eur mesačne splatných vždy
do 20. dňa v mesiaci od právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok splatnosť celého plnenia. Súd žalobcovi zároveň priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nakoľko medzi žalobcom a
žalovaným ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne zo zmluvy o úvere, ide o spor s ochranou
slabšej strany, kde ustanovenia o sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Žalovaný

mohol predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení do vyhlásenia
rozhodnutia vo veci samej. Súd mohol vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalovaný spotrebiteľ nenavrhol, ak
je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, a je to v jeho prospech žalovaného. Žalovaný priamo na
pojednávaní tvrdil skutočnosti týkajúce sa jeho finančných možností s poukazom na členov jeho rodiny,
voči ktorým si plní zo zákona vyživovaciu povinnosť (manželka a dve deti) resp. sa spoločne s nimi
podieľa pomerne na úhrade výdavkov spojených s bývaním (rodičia žalovaného). Súd mal za to, že je v
záujme žalovaného vykonať lustráciu príjmov plnoletých osôb žijúcich spolu s ním v jednej domácnosti

za účelom určenia maximálnej možnej výšky splátok úveru, ktorá povinnosť žalovanému z vykonaného
dokazovania vyplýva a ktorá nebola žalovaným v priebehu konania spochybnená, keď žalovaný
opakovane svoj dlh voči žalobcovi uznal, avšak poukazoval na to, že nie je v jeho silách jednorazovo
vyplatiť úver, nakoľko nemá úspory, a je toho názoru, že refinancovanie úveru by mu žalobca vzhľadom
na jeho doterajšiu platobnú históriu neumožnil. Preto súd vykonal lustráciu príjmov osôb uvedených
žalovaným, s ktorými žije v jednej spoločnej domácnosti a ktoré majú príjem zo zamestnania alebo sú
poberateľmi sociálnej resp. nemocenskej dávky a došiel k záveru, že priemerný vymeriavací základ

žalovaného zo zamestnania je v hrubom vo výške cca 1.133,45 eur, čo po odčítaní odvodov do Sociálnej
poisťovne s prihliadnutím na vyživované osoby - manželka a dve deti - predstavuje zárobok žalovaného
v čistom cca 958,17 eur. Pri súčte príjmu žalovaného s príjmom manželky (opatrovateľský príspevok
spolu s prídavkami na deti) a príjmu jeho otca a matky -preukázaný bol len dôchodok otca - predstavujepríjem rodiny uvádzanej žalovaným ako členov žijúcich s ním v jednej domácnosti sumu cca 1.768 eur,
preukázaných bolo 1.391 eur, z ktorej dochádza k uspokojovaniu potrieb šiestich osôb, plnoletého syna
F. a maloletej dcéry G., a štyroch plnoletých osôb, žalovaného s manželkou a jeho dvomi rodičmi. Po

odčítaní výdavkov na domácnosť vo výške 300 eur, tak rodine žalovaného zostáva na úhradu potrieb
cca 1.450 eur (z preukázaných cca 1.150 eur).

2. Na základe vykonaného dokazovania došiel súd k záveru, že je spravodlivé umožniť žalovanému
plniť už splatný dlh v splátkach, keď žalovaný prejavil záujem svoj dlh splácať, uviedol, že najmä

v minulosti mal iné exekúcie, ktoré toho času má už splatené, a preto mu mesačne zostáva viac
na plnenie si povinnosti voči žalobcovi. Zároveň z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný je
zamestnaný v LearCorporationSeating Slovakia s. r. o., pričom jeho vymeriavací základ - mzda - za
posledný rok vzrástol o cca 47 %. Žalovaný uviedol, že jeho príjem je viaczložkový, pozostáva z fixnej
zložky mzdy 700 eur v hrubom a z motivačnej pohyblivej zložky mzdy. Súd bol toho názoru, že je
vhodné vyjsť žalovanému v ústrety a umožniť mu plniť si splatnú povinnosť formou splátok pod hrozbou

straty tejto výhody v prípade omeškania sa so splatením aj len jednej splátky. Dôvodom pre priznanie
tejto zákonom predvídanej možnosti je zvýšená platobná schopnosť žalovaného, avšak bez úspor z
minulosti či súčasnej tvorby úspor. Ďalším dôvodom pre priznanie možnosti splátok žalovanému je
podľa názoru súdu skutočnosť, že v prípade nesplnenia si povinnosti žalovaným aj len jedenkrát či
už v dôsledku krátkeho omeškania alebo úplného „vynechania splátky“ má žalobca možnosť domáhať

sa uhradenia celého dlhu núteným výkonom - exekúciou na majetok žalovaného, t. j. najmä zrážkami
zo mzdy žalovaného. Nakoľko je žalobca podnikateľom s hlavným predmetom podnikania prijímanie
vkladov a poskytovanie úverov, súd ma za to, že žalobca aj s poukazom na dlžnú sumu nebude v
prípade povolenia splátok žalovanému vystavený čeliť tiesnivým či ťaživým pomerom. Preto súd umožnil
žalovanému splatiť dlh v splátkach, avšak pod hrozbou straty tejto výhody v prípade nesplnenia si

povinnosti aj len jedenkrát.

3. Pri určovaní výšky splátky úveru prihliadol súd na preukázané osobné a majetkové pomery
žalovaného, keď súd mal z registra obyvateľov preukázané, že žalovaný je ženatý, má dve deti,
jedno plnoleté a jedno maloleté, preto má zo zákona vyživovaciu povinnosť k manželke a dvom

deťom, kým nie sú schopné sa samé živiť. Tvrdenie žalovaného, že žije v spoločnej domácnosti
aj so sestrou a dvomi rodičmi, nemal súd žalovaným v čase vyhlásenia rozhodnutia preukázané. S
prihliadnutím na zachovanie životného minima ako spoločensky uznanej minimálnej hranice príjmu
fyzickej osoby, pod ktorú nastáva stav jej hmotnej núdze, a to tak pri žalovanom ako aj ďalších spoločne
posudzovaných plnoletých fyzických osobách v jeho domácnosti - manželka, rovnako tak prihliadol na

dve nezaopatrené deti, z toho jedno neplnoleté dieťa, a došiel k záveru, že po odčítaní ich súčtu (568,86
eur) od preukázaného priemerného príjmu žalovaného v čistom (958 eur) s prihliadnutím na výdavky
spojené s chodom domácnosti odhadnuté žalovaným vo výške 150 eur, avšak súdu nepreukázané, je
v možnostiach a schopnostiach žalovaného splatiť úver v pravidelných mesačných splátkach po 150
eur mesačne tak, aby tým v priebehu troch rokov (150 x 3 x 12) došlo k splateniu istiny úveru a časti

príslušenstva úveru. Príslušenstvo pohľadávky spočívajúce v úroku z omeškania vo výške 8 % ročne
zo sumy 5.170,82 eur pri splatení dlhu do troch rokov od možnej právoplatnosti rozsudku (odhadom
k 31.12.2020) predstavuje sumu 2.994,25 eur, čo by spolu s istinou a zvyšnou časťou príslušenstva
istiny vyžadovalo určenie splátky súdom vo výške cca 227 eur. Na určenie splátky úveru v takej výške
nemal súd preukázaný príjem žalovaného resp. domácnosti žalovaného, keď preukázaný má len príjem

žalovaného a prednostné zákonné vyživovacie povinnosti k deťom a k manželke a žiadna zo strán
nenavrhla vykonanie ďalších dôkazov. Naopak, žalobca poukázal na to, že má záujem o uloženie
povinnosti žalovanému zaplatiť splatný dlh bez možnosti splátok do troch dní od právoplatnosti rozsudku
resp. z firemnej politiky vyplýva ako akceptované splatenie úveru v lehote jedného roka, čo by pri
prepočte istiny a príslušenstva úveru (k 31.12.2018 úhrnne cca 7.343,39 eur) predstavovalo určenie

mesačnej splátky vo výške cca 612 eur, čo však preukázané osobné a majetkové pomery žalovaného
súdu neumožňujú.

4. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď náhradu trov konania súd priznal
žalobcovi v plnom rozsahu, ktorý mal plný úspech vo veci s tým, že neúspech mal v priebehu

konania len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Za neúspech
žalovaného nemožno hodnotiť priznanie splátok dlhu žalovanému, nakoľko toto záviselo od úvahy súdu
po vykonanom dokazovaní ohľadne pomerov žalovaného.5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že s argumentmi
súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny

a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca má za to, že rozsudok nie je náležite odôvodnený, a
teda dáva do pozornosti konštantnú judikatúru vo vzťahu k náležitému a správnemu odôvodňovaniu
súdnych rozhodnutí. Napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 201/2010
zo dňa 9.11.2010 uvádza, že "Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej

formy uznesenia(§169ods. 1 v spojení s § 167ods. 2 OSP a § 157ods. 2 OSP v spojení s § 211
OSP) je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,
nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných uznesení, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia uznesenia predovšetkým je preukázať správnosť uznesenia a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí

súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.“

6. Žalobca má za to, že nie je možné považovať súdne rozhodnutie za dostatočne odôvodnené,
jasné a určité, ak súd priznáva plnenie v splátkach, avšak svoj názor súd nepodloží náležitou právnou
argumentáciou a nepodloží riadne vykonaným dokazovaním. Súd umožnil žalovanému splácať dlh v

splátkach po 150 eur mesačne, pričom uviedol, že lustroval príjem žalovaného a osôb uvedených
žalovaným, s ktorými žije v jednej spoločnej domácnosti v databáze Sociálnej poisťovne, no neuviedol,
ako skúmal informácie o jeho nepriaznivej finančnej situácii, keďže žalovaný nepredložil žiadne dôkazy o
svojej nepriaznivej finančnej situácii. Z odôvodnenia rozsudku priamo vyplýva, že súd nemal preukázané
výdavky žalovaného spojené s chodom domácnosti. Podľa názoru žalobcu súd svojvoľne rozhodol,

a to bez doloženia relevantných dôkazov preukazujúcich majetkové a sociálne pomery žalovaného.
Žalobca má za to, že súd pri rozhodnutí v tejto veci postupoval podľa neplatnej právnej úpravy a to
podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V aktuálne platnej a účinnej právnej úprave však
takéto splnomocňovacie ustanovenie chýba. Ust. § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku stanovuje
nasledovné: "Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených

prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

7. Súd priznaním možnosti plnenia dlhu v splátkach po 150 eur, postupoval v rozpore so zákonom.
Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.
Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto

formou za porušenie zmluvy "odmenený". Priznaním splátok po 150 eur mesačne žalovaný opätovane
získal možnosť splácať úver, pri splácaní ktorého porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy,
pričom pri určení mesačnej splátky vo výške 150 eur bude žalovaný splácať iba istinu viac než 2,5 roka.
Takétorozhodnutiesúdubybolomotivácioupreklientovbanky,abyporušovalisvojezmluvnépovinnosti,
pretože ich porušením v konečnom dôsledku získajú opätovne možnosť splácať dlh v splátkach. Výkon

práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, nie je v súlade so spravodlivou ochranou
porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Vzhľadom na čas od podania žaloby na
súd 1/2016 mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že
mohol priebežne peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným
možnostiam. Žalovaný počas celého súdneho konania trvajúceho cca 2 roky neuskutočnil ani jednu

úhradu. Poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov a to na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č. k. 24Co/322/2016-85 zo dňa 1.3.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/91/2017-138 zo
dňa 16.5.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/39/2017-99 zo dňa 28.6.2017, rozsudok
Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/135/2017-86 zo dňa 25.5.2017, uznesenie Krajského súdu v Prešove
č. k. 17Co/17/2017-63 z 27.7.2017, rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 8Co/34/2017-97 z 15.6.2017,

rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k, 9Co/83/2017-60 z 7.9.2017, rozsudok Krajského súdu V Nitre
č. k. 8Co/157/2017-47 z 7.9.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43Co/18/2017-95 z
21.9.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/154/2017-223 z 13.9.2017, uznesenie Krajského
súdu V Banskej Bystrici č. k. 15Co/185/2017-136 z 27.9.2017, uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k.
6Co/226/2017-95 z 25.10.2017. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací

súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom
rozsahuzmenilazaviazalžalovanéhouhradiťdlžnúsumudo3dníodprávoplatnostirozsudkuazároveň,
aby žalobcovi priznal aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku.8. Žalovaný odvolanie nepodal, ani sa k doručenému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo

podanévčas(§362ods.1CSP),oprávnenoustranousporu(§359CSP),protirozhodnutiu,protiktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k

záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Predmetom konania v prejednávanej veci bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ktorá vznikla
z dôvodu neuhradenia poskytnutého úveru na základe uzatvorenej úverovej zmluvy zo dňa 11.09.2012.
Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.799,83 eur,
úrok 370,99 eur, úrok z omeškania 7,59 eur, úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 5.170,82 eur od

8.10.2013 do zaplatenia, v pravidelných splátkach po 90 eur mesačne splatných vždy do 20. dňa v
mesiaci, od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia a vo zvyšnej časti žalobu (v časti zaplatenia úrokov) zamietol.

11. Na základe odvolania žalobcu (iba čo do splatnosti priznanej istiny s príslušenstvom), odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie ohľadom osobných a majetkových pomerov a zistil, že
priemerný vymeriavací základ žalovaného zo zamestnania je v hrubom vo výške cca 1.133,45 eur, čo

po odčítaní odvodov do Sociálnej poisťovne s prihliadnutím na vyživované osoby - manželka a dve
deti - predstavuje zárobok žalovaného v čistom cca 958,17 eur. Pri súčte príjmu žalovaného s príjmom
manželky (opatrovateľský príspevok spolu s prídavkami na deti) a príjmu jeho otca a matky - preukázaný
bol len dôchodok otca - predstavuje príjem rodiny uvádzanej žalovaným ako členov žijúcich s ním v
jednej domácnosti sumu cca 1.768 eur, preukázaných bolo 1.391 eur, z ktorej dochádza k uspokojovaniu

potrieb šiestich osôb, plnoletého syna F. a maloletej dcéry G., a štyroch plnoletých osôb, žalovaného
s manželkou a jeho dvomi rodičmi. Následne súd prvej inštancie rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 4.799,83 eur, úrok 370,99 eur, úrok z omeškania 7,59 eur, úrok z omeškania 8 %
ročne zo sumy 5.170,82 eur od 8.10.2013 do zaplatenia, v pravidelných splátkach po 150 eur mesačne
splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, od právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

13. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

14. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

15. V zmysle citovaného ustanovenia mal súd možnosť predĺžiť lehotu troch dní na plnenie poskytnuté
žalovanému, teda mohol vo výroku rozsudku určiť, že peňažné plnenie môže žalovaný zaplatiť v
splátkach a zároveň bolo povinnosťou súdu určiť výšku splátok a podmienky splatnosti. Súd musí takýto
výrok riadne odôvodniť s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania. Pri priznaní výhody splátok
žalovanému musí súd zohľadniť najmä výšku priznaného plnenia, platobnú schopnosť žalovaného a

v konaní prejavenú snahu o plnenie, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia celého dlhu v prípade
nedodržania splácania splátok, prípadne ďalšie okolnosti prejednávanej veci. Je pritom na úvahe súdu,
či po oboznámení sa s relevantnými skutočnosťami (vykonanými dôkazmi) výhodu splátok povinnému
žalovanému umožní alebo nie, v akom rozsahu a za akých podmienok.

16. Žalobca nedôvodne namietal, že podľa platného a účinného znenia CSP nie je možnosť žalovanému
povoliť zaplatiť prisúdenú sumu v splátkach. Táto možnosť vyplýva z vyššie citovaného § 232 ods. 3
CSP. Súd prvej inštancie teda neprekročil svoju právomoc, keď rozhodol o povolení výhody splátok.17. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu v tom, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým žalovanému povolil splátky je neodôvodnené. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, vychádzajúc z obsahu spisu dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne,

presvedčivé a jeho závery o možnosti žalovaného plniť v splátkach po 150 eur istinu i s príslušenstvom
sú riadne odôvodnené.

18.Ikeďvovecinebolipreukázanévýdavkyžalovaného,sumavovýške300eurdeklarovanážalovaným
môže predstavovať bežnú sumu na šesťčlennú domácnosť. Po zohľadnení všetkých skutočností

zistených pred súdom prvej inštancie, pričom súd zohľadnil aj aplikačnú prax súdov pri potrebe splatnosti
pohľadávkydotrochrokov,jerozhodnutiesúduprvejinštanciesprávne.Hociodpodaniažalobyžalovaný
neuhradil žalobcovi žiadnu sumu z dlžnej a priznanej istiny a príslušenstva, rozhodnutie súdu prvej
inštancie sa javí ako spravodlivé aj s ohľadom na, aby splácanie žalovaného nároku, ktorý žalovaný
nesporoval, nebolo pre neho príliš ťaživé. Napokon splácanie žalobného nároku žalobcu v splátkach
bolo priznané pod hrozbou straty výhody splátok, ktorá skutočnosť núti žalovaného pristúpiť k plneniu

si svojich povinností zodpovedne.

19. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

20. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
396 ods. 1 CSP na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému žalobcovi, avšak vzhľadom na
to, že mu žiadne účelne vynaložené nevznikli, odvolací súd i s ohľadom na čl. 4 CSP rozhodol tak, že
mu tieto nepriznal.

21. Toto uznesenie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).