Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/271/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207238
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617207238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. L. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, G. U., proti žalovanému: U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
H. X. U. XXXX/XXX, G. U., v spore o zaplatenie 250 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 10C/39/2017-60 zo dňa 2. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 250 € spolu

s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 250 € od 11.02.1015 do zaplatenia. Žalobcovi
priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Mal za to, že žalobca v spore uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal, že so žalovaným uzavrel
zmluvy o pôžičkách, pôžičky (peňažné prostriedky) mu poskytol, pričom žalovaný mu poskytnuté pôžičky
nevrátil. So žalovaným uzatvoril dňa 22.12.2014 zmluvu o pôžičke v ústnej forme a súčasne mu v
uvedený deň reálne poskytol sumu vo výške 130 €. Žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke a poskytnutie

pôžičky potvrdil v prehlásení zo dňa 22.12.2014 v označenom ako „Pôžička“. Podpis žalovaného na
uvedenej listine je overený notárom. Pokiaľ žalovaný spochybňoval uzavretie uvedenej zmluvy o pôžičke
a poskytnutie pôžičky, svoje tvrdenia ničím nepreukázal. Tvrdil, že v uvedený deň podpisoval u notára
a overoval žalobcovi splnomocnenie na vymoženie inej pohľadávky a istiny. Žalovaný však uvedené
tvrdenienepreukázalanepredložilanineoznačilžiadendôkaz, ktorýbytopreukazoval.Žalobcarovnako
preukázal písomným prehlásením žalovaného zo dňa 22.12.2014, že splatnosť pôžičky bola dojednaná
do 10.01.2015. Nakoľko žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že pôžičku čo i len sčasti vrátil, uložil mu súd

povinnosť túto pôžičku v sume 130 € zaplatiť. Napokon žalobca uniesol dôkazné bremeno aj vo vzťahu
k pôžičke vo výške 120 €, keď zmluva o pôžičke mala byť uzatvorená v ústnej forme a poskytnutie
pôžičky žalovanému dňa 01.02.2015 preukázal príjmovým pokladničným dokladom, preukazujúcim,
že v uvedený deň od neho žalovaný prijal sumu vo výške 120 €, a to právnym dôvodom pôžičky so
splatnosťou do 10.02.2015. Pokiaľ je na príjmovom pokladničnom doklade uvedený dátum vystavenia
deň 01.02.2005, žalobca to náležite zdôvodnil, že ide o zrejmú nesprávnosť v uvedení roku, keď v
skutočnosti bol doklad vystavený dňa 01.02.2015. Logickým spôsobom vysvetlil, že k tejto nesprávnosti

došlo vzhľadom na okolnosti, za akých došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke (skorá ranná hodina,
vyrušenie zo spánku). Žalovaný sa bránil, že uvedený doklad nepodpísal, avšak svoje tvrdenie žiadnym
spôsobom nepreukázal, ani na jeho preukázanie nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy. Preto aj v tejto
časti žalobe vyhovel. Pokiaľ žalovaný predložil doklad o vklade hotovosti na účet označený menomžalobcu vo výške 140 €, žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizoval, o akú platbu sa malo jednať,
netvrdil, že by sa malo jednať o čiastočnú úhradu záväzkov zo zmlúv o pôžičkách, a navyše, v popise
vykonanej transakcie je uvedené „DRUGDA poplatky“. Dátum vykonania vkladu 11.07.2016 pritom

nekorešponduje s dátumom uzavretia ani splatnosti ani jednej zo žalobcom poskytnutých pôžičiek.
Zároveň žalobcovi priznal úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti druhej pôžičky tak,
ako to žalobca žiadal vo svojom žalobnom návrhu, hoci pôžička poskytnutá 22.12.2014 sa stala splatnou
10.01.2015, avšak nemohol rozhodnúť nad rámec uplatneného nároku.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“), keď žalobca mal v konaní plný úspech.
4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Poukázal na to, že nie
je pravda, že mu boli poskytnuté žalobcom finančné prostriedky a takisto sa nezakladajú na pravde
tvrdenia, že na údajnú cestu do Nemecka. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa nevyjadril v zákonnej
lehote, a preto to malo viesť k zastaveniu alebo zamietnutiu nezákonnej žaloby. Súd pojednával napriek

jeho ospravedlneniu a jeho ospravedlnenie nerešpektoval, hoci dôvody stále pretrvávajú. Potvrdzuje,
že so žalobcom sa pozná už dlhšiu dobu, avšak žalobca zabudol uviesť, že opakovane negatívne
z jeho strany. Tvrdenia žalobcu sú len výplodom jeho fantázie a nie je pravdou, že ho vyzýval na
zaplatenie fiktívnej pôžičky, nakoľko má uložené všetky sms, ktoré žalobca nepredložil. Zo strany
žalobcu je opakovaný výmysel, že platba z 11.07.2016 na jeho účet bola platba exekúcie, keď v

poznámke bolo presne a zreteľne uvedené, akým účelom boli vložené finančné prostriedky. Žalobca
opakovane nedoručil potvrdenku o prevzatí financií na účel súdne poplatky k žalobe 10C/24/2015 vo
výške 120 € a následne poplatky súdneho znalca vo výške 300 €. Do dnešného dňa tak neučinil,
naopak, dopustil sa touto žalobou sprenevery, finančného podvodu a nezákonného obohatenia, ako
aj zatajovania dôkazov s úmyslom neoprávnene sa obohatiť. Súd si môže nazrieť do spisu Okresnej

prokuratúry v Liptovskom Mikuláši, kde je uvedené, že len súd môže vydať pokyn na vyšetrenie lekárom,
ako aj na prítomnosť zakázaných a omamných látok, ktoré sa nachádza na okresnej prokuratúru pod
číslom Pd55/185505-2, kde inicioval, aby sa týmto prípadom zaoberala iná prokuratúra. Žiada, aby
fiktívna žaloba zo strany žalobcu bola v plnom rozsahu zamietnutá (po doplnení ďalších dôkazov, ktoré
zabezpečí súd, aby nedošlo k úmyselným spochybneniam zo strany žalobcu - žiadosť o zabezpečenie

dôkazov v prílohe), keďže došlo k porušeniu občianskych práv a slobôd (a to tým spôsobom, že
napriek skutkovej podstate, ktorú žalobca opakovane spôsobil a pôsobí opakovane, a to nielen voči
jeho osobe, ale i iným obyvateľom G. U. a dopredu vedel a mať informáciu o vyhratí tohto sporu,
čo aj písomne potvrdil), nakoľko rozsudok bol vyhlásený jednostranne a na základe pochybných
vyjadrení žalobcu, ktorý opakovane pácha porušovanie Trestného poriadku v súbehu s Trestným

zákonom, a tiež porušovanie pravidiel o pozemných komunikáciách. Zároveň pripojil žiadosť o doplnenie
dokazovania, a to: u telefónne operátora zabezpečiť dôkaz o pohybe žalobcu, zabezpečiť dôkaz sms
správ a telefonických volaní, nazretie do spisov Okresnej prokuratúry v Liptovskom Mikuláši sp.zn.
Pd55/185505-2, zabezpečenie dôkazov z konania sp.zn. 10C/24/2015, u spoločnosti AZET.SK, ktorá
sa dňa 30.05.2016 zlúčila so spoločnosťou Ringler Axel Springer Slovakia a.s., zabezpečiť mailovú

komunikáciu z osobného účtu žalobcu vystupujúceho pod názvom pravnik122 (Žilinský kraj) zo dňa
08.07.2015, čas 10:26 a následne zo dňa 12.07.2015, ako aj zabezpečenie dôkazov od providera
sociálnejsietefacebookzaistiťI.P.adresuatkz.MaCadresuprofilov:L.U.,L.U.,P.F.(údajneG.Z.),P.E.
(údajne F.), keďže to má priamu súvislosť so žalobcom a rôzne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania,
z obsahu ktorých vyplýva, že sa netýkajú predmetu veci. Žalovaný zároveň podal námietku zaujatosti,

nakoľko daným rozsudkom došlo k nerešpektovaniu občianskych a ľudských práv ustanovených v
Ústave Slovenskej republiky a na jednostrannom základe a klamstvách žalobcom, a nie dôsledným
vyšetrením predmetnej žaloby. Vznáša námietky zaujatosti voči jeho osobe, a to z nasledovných
dôvodov: z neúčasti na pojednávaní 02.05.2018 sa náležite ospravedlnil z vážnych dôvodov, ktoré
rešpektujú nielen policajti, ale aj prokuratúra a žalobca sa dopustil následne opakovaného úmyselného

porušenia Trestného poriadku v súbehu porušenia Trestného zákona a došlo k porušeniu platnej
legislatívy s účinnosťou od 15.05.2018, a to konkrétne legalizácie príjmu z trestnej činnosti a okresný súd
sa stal prostredníkom trestnej činnosti žalobcu, keďže žalobca aj verejne prehlasoval, že na tunajšom
súde mu stačí k vyhratiu sporu bonboniéra, čokoláda, resp. menšia obálka (čo už je považované za
korupciu, keďže má z toho finančný a osobný prospech). Všetko nasvedčuje tomu (hlavne priebeh a

rozsudok), že sa tak stalo i v tomto prípade.

5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, kde poukázal na to, že žalovaný spája rôzne veci,
častokrát neexistujúce, do jedného celku. Jeho hrubé nepravdivé útoky tak na jeho osobu, ako aj na súd,sú podľa neho motivované jeho ťažkou osobnou situáciou, keď bol odsúdený na nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 7 rokov v súvislosti s falšovaním 500-eurových bankoviek - september 2018
prebehne odvolacie konania na Krajskom súdu v Žiline, kde bolo už dvakrát odročené, keďže žalovaný

vždy na poslednú chvíľu oznámi zdravotné problémy, pre ktoré sa nemôže zúčastniť. V minulosti mu
už veľakrát pomohol, či už pôžičkami, alebo vyriešiť jeho vážne problémy, avšak ich vzťahy sa zhoršili
po tom, ako odmietol krivo vypovedať v jeho prospech v trestnom konaní. Žalovaný má obrovské dlhy,
viacero exekučných konaní a v Českej republike bol odsúdený za násilnú trestnú činnosť. Nielen na
jeho osobu podáva kadejaké nezmyselné oznámenia, ktoré sa však nezakladajú na pravde. O jeho

mentálnom svete svedčí aj to, že po meste dlhodobo rozprával, že on je nejaký tajný vládny agent,
že je riaditeľ SIS a podobné bludy. Je pravdou, že so žalovaným mal sms aj mailovú komunikáciu,
riešil mu viacero problémov, požičal mu aj v minulosti peniaze, ktoré nevracal. Svoje dlhy chcel riešiť
postupovaním rôznych pohľadávok, ako sa neskôr ukázalo, išlo o prakticky nevymožiteľné pohľadávky
alebo neexistujúce, ako to bolo s jeho údajnou pohľadávkou voči zamestnávateľovi v ČR. Žalovaný mal
v plnom rozsahu uplatňovať svoje práva na pojednávaní, nič mu v tom nebránilo a počas pojednávania

sa nachádzal v budove súdu, keď na začiatku pojednávania doručil do podateľne svoje ospravedlnenie.
Originály dokumentov založil do súdneho spisu a nič nebránilo žalovanému prípadne žiadať aj znalecké
skúmanie. To, že tvrdí, že aj listina, kde je úradne overený jeho podpis, je sfalšovaná, svedčí o jeho
mentálnom rozpoložení. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách ustanovenia § 379 a § 380 CSP a rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

7. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie vo veci pojednával napriek jeho ospravedlneniu. Odvolací
súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa s jeho ospravedlnením náležite vysporiadal v bode
5. odôvodnenia napadnutého rozsudku a z tohto jeho ospravedlnenia nevyplýva, že by bol žiadal
odročiť pojednávanie. Iba ospravedlnil svoju neúčasť z dôvodu, že sa obáva o život a zdravie a

odmieta sa zúčastňovať v prebiehajúcom pojednávaní, aby nedošlo k mareniu spravodlivosti, nakoľko
žalobca sa dopustil úmyselného podvodu súdu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uvedené
ospravedlnenie nepredstavuje dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, nakoľko žalovaný neuviedol
a nekonkretizoval, či a akým spôsobom by sa mohli týkať súdenej veci a súčasne svoje tvrdenia
nepreukázal, ani na ne nenavrhoval vykonať žiadny dôkaz. Pokiaľ aj predložil žiadosť adresovanú

Generálnej prokuratúre SR, nepreukázal, že táto bola reálne odoslaná a odhliadnuc od toho, táto
neobsahovala skutočnosti týkajúce sa súdenej veci. Odvolací súd preto konštatuje, že procesným
postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušenie práva na spravodlivý proces.

8. Ďalšou námietkou v odvolaní žalovaného bolo, že žalobca sa nevyjadril vo veci v stanovenej lehote,

preto malo byť konanie zastavené alebo žaloba zamietnutá. K tomuto odvolací súd udáva, že jednalo
sa o právo žalobcu vyjadriť sa vo veci a ktoré právo mohol, alebo nemusel využiť, nie je povinnosťou.
To, že žalobca sa nevyjadril v stanovenej lehote, nemôže byť dôvodom na zamietnutie žaloby alebo
zastavenie konania.

9.Žalovanývodvolanínamieta,žežalobcamunemalposkytnúťfinančnéprostriedkyformoupôžičkytak,
ako to uvádza v žalobe a dňa 22.12.2014 mu mal u notára podpisovať splnomocnenie na vymoženie inej
pohľadávky. Na preukázanie týchto tvrdení však súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, že mu podpisoval
splnomocnenie na vymoženie inej pohľadávky, ktorá mala predstavovať sumu 1.110 € s príslušenstvom.
Poprel svoj podpis na príjmovom pokladničnom doklade, ktorý mal byť vystavený 01.02.2015 a ako

účel mala byť uvedená pôžička do 10.02.2015. Takisto sa súd prvej inštancie správne vysporiadal s
vysvetlením rozdielu uvedeného dátumu vystavenia na uvedenom doklade. Na preukázanie toho, že sa
nejedná o jeho podpis, nepredložil žalovaný žiaden doklad. Naopak žalobca ako dôkaz predložil originál
týchto listín (prehlásenie a potvrdenie prevzatia sumy žalovaným dňa 22.12.2014 overené u notára a
príjmový pokladničný doklad), ktoré si založené v prílohovej obálke na č.l. 55. Pokiaľ žalovaný predložil

výpis o tom, že na účet žalobcu dňa 11.07.2016 zložil istinu 140 €, nepreukázal, že by sa malo jednať
o zaplatenie niektorej z prejednávanej pôžičky a už aj z popisu vykonanej transakcie vyplýva, že nemá
sa jednať o zaplatenie pôžičky, nakoľko tam bolo uvedené „DRUGDA poplatky“. Z uvedeného je možnékonštatovať, že žalovaný na svoju obranu, ktorú uvádzal v písomne podanom odpore proti platobnému
rozkazu, nepredložil žiadne náležité dôkazy a ani nenavrhoval vykonať nejaké dôkazy.

10. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na sporovej strane, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne
splnila svoju dôkaznú povinnosť. V prípade, ak na základe navrhnutých dôkazov súd nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie, musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad
(neúspech v konaní) pričíta tej sporovej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva
leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného
práva. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia ohľadom toho, že žalobcovi nepodpísal
listinné doklady potvrdzujúce, že prevzal od neho finančné prostriedky formou pôžičky. Preto súd prvej
inštancie správne postupoval, keď žalobe žalobcu vyhovel na základe ním predložených dôkazov.

11. Žalovaný vo svojom odvolaní navrhoval vo veci vykonať dôkazy, z ktorých nie je zrejmé, čo nimi
chce žalovaný preukázať, a rovnako z kontextu tohto návrhu vyplýva, že sa nejedná o dôkazy k
predmetu konania v preskúmavanej veci. Zároveň odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 366 CSP, v
zmyslektoréhoprostriedkyprocesnéhoútokualeboprostriedkyprocesnejobrany,ktoréneboliuplatnené

v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že
v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný v odvolaní nepreukázal,
že tieto novonavrhované dôkazy by sa mali dotýkať niektorej z uvedených a citovaných podmienok v

tomto ustanovení. Preto odvolací súd nemohol prihliadať na novonavrhované dôkazy. Žalovaný mal
možnosť navrhovať dôkazy pred súdom prvej inštancie a o tejto skutočnosti bol náležite poučený (spolu
s doručeným platobným rozkazom č.l. 15).

12. Žalovaný v odvolaní vzniesol námietku zaujatosti, ktorú odôvodňoval výsledkom konania, keď

rozsudok bol vyhlásený jednostranne, ako aj to, že žalobca mal dopredu prehlasovať, že spor
vyhrá. Odvolací súd má za to, že neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného
rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
veci, nebráni odvolaciemu súdu posúdiť túto otázku samostatne. Odvolací súd vychádzal v danom
prípade z § 49 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania

sporu, ak so zreteľom na ich pomer k sporu, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným
na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o ich nezaujatosti. Podľa § 49 ods. 3 CSP dôvodom na
vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej
činnosti. Podľa § 50 ods. 1 CSP strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku
zaujatosti. Podľa odseku 2 v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania

uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca si
námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to
pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa
prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o
odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

13. Pokiaľ žalovaný vzniesol námietky s poukazom na rozhodnutie vo veci samej, odvolací súd tu
vychádza u ustanovenia § 49 ods. 3 CSP a konštatuje, že uvedené nie je dôvodom na vylúčenie z
prejednávania veci zákonného sudcu. Procesný postup a rozhodnutie vo veci samej môže byť iba
dôvodom odvolacieho prieskumu odvolacím súdom. V ďalšej časti namietal, že žalobca mal dopredu

informáciu o vyhratí tohto sporu. V tejto časti podanie žalované neobsahuje náležitosti vyžadované ust.
§ 52 ods. 2 CSP (kedy sa o dôvode vylúčenia sudcu mal dozvedieť, nepredložil dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia), z ktorého dôvodu nie je možné na podanie prihliadať. Odvolací súd zároveň konštatuje,
že z obsahu spisu ani nevyplýva takéto konanie, že by žalobca mal získať od zákonného sudcu
dopredu informáciu, ako bude vo veci rozhodnuté a žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktoré

by jeho tvrdenia potvrdzovali a tým by bola spochybnená nezaujatosť zákonného sudcu, ktorý vo veci
rozhodoval. Samotný subjektívny názor žalovaného, že v osobe zákonného sudcu boli dané okolnosti
vylučujúcehozprejednávaniaarozhodovaniaveci,nezakladajúbezďalšiehodôvodprelegitímneobavyz jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Z týchto dôvodov odvolací súd navyše vyhodnotil
námietku zaujatosti ako neopodstatnenú.

14. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)