Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117205515
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Benčová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117205515.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobkyne F.. S. Z., J.. XX.XX.XXXX, G.

X. XX, XXX XX K., právne zastúpenej Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov,
proti žalovaným X./. M. E., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. M.. K. XX, XXX XX K., Y.. Č.. G. XX. J. XXX, XXX XX
K.Q., právne zastúpeného JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou, Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov,
X./.Z.E.,J..XX.XX.XXXX,G.N..N.S.XXX/XTh,U.,W.,vkonanízastúpenýsplnomocnenýmzástupcom
- žalovaným v X. V. F.. S. E., X./. F.. S. E., J.. XX.XX.XXXX, G. W. X, H., o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam evidovaným Okresným úradom

Prešov katastrálny odbor, zapísaným na LV č. XXX pre okr. Prešov, obec Prešov, kat. územie Prešov
a to k parcele CKN č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2, parcele CKN č. XXXX -
záhrady o výmere 597 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je postavený na parcele
CKN č. XXXX predajom nehnuteľnosti s tým, že výťažok predaja nehnuteľnosti bude rozdelený podľa
výšky spoluvlastníckych podielov strán sporu na predmetných nehnuteľnostiach a to každému po 1.

II. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným, ktorí sú zaviazaní spoločne a

nerozdielne a to v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.03.2017 sa žalobkyňa domáhala voči žalovaným
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Prešov
zapísaných na LV č. XXX parc. č. CKN č. XXXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 382 m2, parc.
č. CKN č. XXXX - záhrady o výmere 597 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XXXX, ktorý je
postavený na parcele CKN č. XXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) a to predajom nehnuteľností
s tým, že výťažok predaja nehnuteľností sa rozdelí medzi strany sporu v 1 pre každého.

2. V žalobe tvrdila, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností každý v1/4
k celku. Ide o rodinný dom v Prešove, na ulici V. Č.. XX spolu s pozemkami, ktoré zdedili po rodičoch.
Uvedený rodinný dom sa nedá rozdeliť na dve samostatné časti. Všeobecná hodnota uvedených
nehnuteľností je podľa znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca Ing. Antona Lukáča 141 000 eur.
Žalobkyňa uviedla, že ona a ani žalovaní nemajú finančné prostriedky, aby žalovaného v 1. rade vyplatili.
S poukazom na zložitú povahu žalovaného v 1. rade nie je možné sa s ním na ničom dohodnúť, vo
vzťahu k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, ba ani k predaju nehnuteľností. Dôkazom toho,

že žalovaný v 1. rade nemá finančné prostriedky, aby žalobkyňu a žalovaných v 2. a 3. rade vyplatil,
sú konania vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XXC/XX/XXXX M. N.. L.. XXP XXX/XXXX.
Žalobkyňa uviedla, že nechce zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými a nikto ju nemôže
nútiť, aby proti svojej vôli zotrvala v uvedenom spoluvlastníckom vzťahu. Vzhľadom k tomu, že nemázáujem na zotrvaní v podielovom spoluvlastníctve a najmä žalovaný v 1. rade nemá záujem o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam mimosúdnou dohodou, preto
je nútená podať žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností

a rozdelením výťažku podľa veľkosti podielov.
3. Žalobkyňa ako dôkazy označila: znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Ing. Antona Lukáča, ktorého
súčasťou je list vlastníctva XXX, spisy Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XX/XXXX, XXP XXX/XXXX,
list žalovaného v 1. rade zo dňa 25.09.2015.
4. Žalovaný v 1. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že súrodencov vyplatí po návrate z

väzenia, každého rovnakým dielom po 1, má predkupné právo. Celý spor sa vyrieši po návrate z väzenia.
Poukázal na to, že žalobkyňa išla vždy po peniazoch, v deň smrti vybrala z banky všetky matkine úspory
v sume vyše 60 000 eur. Do dnešného dňa z dedičstva nevidel ani cent. V banke urobila podvod, zatajila
smrť matky. Ak by v banke vedeli, že mama zomrela, účet zablokujú a peniaze jej nevydajú. Všetko by
išlo do dedičského konania. Ďalší podvod bol ten, že 15 rokov prenajímala byt na Sekčove, ktorý kúpil
nebohý otec. Štátu nezaplatila ani cent. Teraz žalobkyňa skúša ďalší podvod. Z rodinného domu ukradla

všetko, čo malo hodnotu, televízor, chladničku s mrazničkou, obrazy, atď..
5. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadreniach zhodne uviedli, že súhlasia s podanou žalobou, taktiež
nechcú zotrvať v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými spoluvlastníkmi a finančné prostriedky na ich
vyplatenie nemajú.
6. Žalobkyňa v replike uviedla, že pokiaľ ide o vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade, k nim nemá

výhrady, nakoľko súhlasila so žalobou. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade uviedla, že žalovaný v 1.
rade nemá finančné prostriedky, aby vyplatil žalobkyňou a žalovaných v 2. a 3. rade. Žalovaný v 1. rade
je dlhodobo nezamestnaný, bez pravidelného príjmu, podľa jeho slov sociálne odkázaný občan, využíva
sociálnu pomoc štátu, bezplatnú právnu pomoc štátu, nakoľko nemá finančné prostriedky na plnenie
svojich základných záväzkov, neplatí výživné, ani ostatné poplatky a svoje záväzky, dôkazom čoho

sú viaceré súdne konania a prebiehajúce exekúcie. Aj na podiely žalovaného v 1. rade na predmetnú
nehnuteľnosť sú zapísané exekúcie. V minulosti sám žalovaný v 1. rade žiadal vyplatenie jeho podielu
na predmetnej nehnuteľnosti od ostatných spoluvlastníkov, dôkazom čoho je list zaslaný v roku 2015
všetkýmostatnýmspoluvlastníkom,čotaktieždokazujejehoúplnúinsolventnosť,nezáujemovyužívanie
nehnuteľností a špekulatívne konanie. S poukazom na uvedené sa žalobkyňa obáva, že po zrušení a

vyporiadaní spoluvlastníctva žalovaný v 1. rade nebude schopný vyplatiť náhradu za spoluvlastnícky
podiel aj napriek tomu, že žalobkyni bude súdom odňaté vlastnícke právo. Žalovaný v 1. rade sa snaží
zámerným a špekulatívnym spôsobom zabrániť vyporiadaniu majetku tak, aby nemusel zaplatiť svoje
dlhy, záväzky a vyriešiť exekúcie voči nemu prebiehajúce. Žalobkyňa má vedomosť o tom, že žalovaný
v 1. rade sa už v minulosti zbavil nehnuteľného majetku prepisom na jeho priateľku, aby sa vyhol

exekúcii. Taktiež svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti sa snaží previesť na inú osobu darovacou
zmluvou, protiprávne, bez uplatnenia predkupného práva ostatných spoluvlastníkov, dôkazom čoho
je zápis - plomba na základe I. - XXXX/XXXX vyznačená na LV č. XXX Ide o darovaciu zmluvu
jeho podielu k nehnuteľnosti na inú osobu. Žalovaný v 1. rade nemá záujem o využívanie predmetnej
nehnuteľnosti, neplnil a neplní si svoje povinnosti hospodárenia so spoločnou vecou, nepodieľa sa na

správe, údržbe a opravách k nehnuteľnosti a nezaplatil žiadne poplatky s tým spojené. So žalovaným
v 1. rade je obťažná komunikácia a nie je možná žiadna dohoda o vyporiadaní majetku. Navyše svojim
špekulatívnym konaním zámerne zabraňuje vyporiadaniu majetku, nepodieľa sa na hospodárení a
nákladoch na udržiavanie nehnuteľností, čím dochádza k značnému znehodnocovaniu nehnuteľností.
Pokiaľ v konaní žalovaný v 1. rade jednoznačne nepreukáže solventnosť, že je schopný poskytnúť

náhradu za spoluvlastnícky podiel pri prikázaní veci, výsledok konania nebude vyhovovať kritériu
spravodlivosti, ako to vyplýva z článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ak žalovaný v 1.
rade má finančné prostriedky na vyplatenie primeranej náhrady žalobkyne a žalovaných v 2. a 3. rade
podľa znaleckého posudku, nech ich zloží do úschovy, nakoľko je tu značná obava, že exekúcia by bola
ohrozená.

7. Žalovaný v 1. rade sa k vyjadreniu žalobkyne písomne nevyjadril. Žalovaní v 2. a 3. rade v duplike
uviedli, že súhlasia s vyjadrením žalobkyne a nemajú voči nemu výhrady. Je tam opísaný skutočný stav
veci.
8. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, ktorého sa zúčastnili všetci podieloví spoluvlastníci
(žalovaný v 2. rade zastúpený žalovaným v 3. rade) a ich právni zástupcovia. Súd vykonal dokazovanie

výsluchom strán sporu ako aj listinnými dôkazmi, a to oboznámením sa s obsahom žaloby, znaleckým
posudkomč.XX/XXXX, vyjadrenímžalovanýchv1.až3.rade,vyjadrenímžalobkyne,listomžalovaného
v 1. rade adresovaný žalovanému v 3. rade, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XX/
XXXX-XXX, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.10.2016, oznámenímprávneho zástupcu žalobkyne zo dňa 24.10.2017, rozhodnutím o priznaní nároku na poskytovanie
právnej pomoci žalovanému v 1. rade a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový
stav veci:

9. Z LV č. XXX (súčasť znaleckého posudku č. XX/XXXX) pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov,
okres Prešov vyplýva, že žalobkyňa a žalovaní v 1. až 3. rade sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností
parcelné číslo XXXX o výmere 382 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, parcelné číslo
XXXX o výmere 597 m2, druh pozemku - záhrady a rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného

na parcele číslo XXXX a to žalobkyňa pod B1 v podiele 3/20 a pod B 3 v podiele 1/10, žalovaný v 1.
rade pod B2 v podiele 3/20 a pod B5 v podiele 1/10, žalovaný v 2. rade pod B4 v podiele 1/10 a pod
B7 v podiele 3/20 a žalovaný v 3. rade pod B6 v podiele 1/10 a pod B8 v podiele 3/20, teda každý z
nich je spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 1 k celku.

10. Na LV č. XXX pre katastrálne územie Prešov je k spoluvlastníckym podielom žalovaného v 1. rade

pod B 2 vyznačená poznámka P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex 2/15
predajom (zákaz povinnému nehnuteľnosť previesť alebo ju zaťažiť) zo dňa 9. 2. 2017 a poznámka
P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex XXX/XX predajom (zákaz povinnému
nehnuteľnosť previesť alebo zaťažiť) zo dňa 9. 2. 2017, obe exekúcie vykonávané súdnym exekútorom
Mgr. Erikom Feketem. Rovnako aj na podiele žalovaného v 1. rade pod B5 je vyznačená poznámka

P XX/XXXX - upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie Ex XXX/XX predajom (zákaz povinnému
nehnuteľnosť previesť alebo zaťažiť) zo dňa 27. 1. 2017 a poznámka P XX/XXXX - upovedomenie o
spôsobevykonaniaexekúcieExX/XX predajom(zákazpovinnémunehnuteľnosťpreviesťalebozaťažiť)
zo dňa 27. 1. 2017. Z LV č. XXX vyplýva, že na podiele žalovaného v 1. rade pod B5 je vyznačená
plomba na základe I. - XXXX/XXXX.

11. Všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností bola stanovená znaleckým posudkom č. XX/
XXXX zo dňa 20. 2. 2017 znalca Ing. Antona Lukáča na sumu 141 000 eur. Ako
vhodná metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty stavby a pozemkov bola použitá metóda
polohovej diferenciácie. Všeobecná hodnota nehnuteľností bola stanovená podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorú by nehnuteľnosť mala
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci
budú konať s patričnou informovanosťou, opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou.

12. Listom zo dňa 25.09.2015 vyzval žalovaný v 1. rade žalovaného v 3. rade, aby ho vyplatil z jeho
podielu 1/10, resp. 1/4 rodičovského domu a pozemkov, s tým, že ak tak neurobí do dvoch mesiacov,
svoj majetok predá.

13. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX - XXX zo dňa 24. 2. 2016 zmenil rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. XXP XXX/XXXX zo dňa 15. 5. 2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove pod sp. zn. XXCo XXX/XXXX zo dňa 19. 11. 2013 tak, že znížil výživné zo strany
navrhovateľa (v tomto konaní žalovaného v 1. rade) pre dcéru Dominiku zo sumy 100 eur mesačne na
sumu 60 eur mesačne od 1. 2. 2015 do budúcna a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Z odôvodnenia

rozsudku vyplýva, že v súčasnej dobe je navrhovateľ (žalovaný v 1. rade) poberateľom dávky v hmotnej
núdzi vo výške 117,40 eura a naďalej je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Za podstatnú
zmenu pomerov súd považoval zhoršenie jeho zdravotného stavu, v dôsledku ktorého bol dlhodobo
práceneschopný od 15. 1. 2014 do 26. 6. 2015 a ďalej od 16. 10. 2015 doposiaľ. V dôsledku jeho
dlhodobej práceneschopnosti tento z objektívneho dôvodu nemohol pracovať a dosahovať iný príjem a

nie možné od neho spravodlivo požadovať, aby v čase práceneschopnosti aktívne vyhľadával prácu....
Dokazovaním bolo ďalej preukázané, že navrhovateľ v dedičskom konaní po svojom otcovi pod sp.
zn. XXD XXXX/XXXX nadobudol peňažnú hotovosť vo výške 420,38 eura a zároveň ako podielový
spoluvlastníknehnuteľnostínachádzajúcichsavkatastrálnomúzemíKomárovcevedenýchnaLVč.227,
tieto odpredal kúpnou zmluvou svojej priateľke Anne Meňovskej za 20 eur. Dohodnutá kúpna cena bola

podľa názoru súdu neprimeraná a takéto konanie navrhovateľa súd považoval za vzdanie sa majetku
na úkor rozsahu jeho majetkových pomerov. Okrem iného z prenájmu predmetných pozemkov mohol
dosahovať ďalší príjem.14. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa v 11. 10. 2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.
k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 24. 2. 2016 tak, že návrh na zníženie výživného zamietol. V odôvodnení
odvolací súd poukázal na to, že navrhovateľ nevysvetlil, aký bol osud peňažných prostriedkov (50 000

eur), ktoré navrhovateľ vybral zo spoločného účtu a zároveň za predaj osobného motorového vozidla (13
000 eur). Zároveň odvolací súd prihliadol na to, že navrhovateľ sám predložil dôkaz o tom, že mu bola
pomoc v hmotnej núdzi znížená o príspevok na bývanie, pretože sa vlastnou nedbanlivosťou nezdržiaval
na adrese, na ktorú mu príspevok na bývanie bol príslušným orgánom priznaný. Rovnako navrhovateľ
nepreukázal, či dodržiava odporúčania lekárov, a to abstinovať od alkoholu a cigariet, nakoľko mu bola

diagnostikovaná porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním alkoholu so syndrómom závislosti.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.11.2016.

15. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Prešov zo dňa 8. 11. 2017 číslo spisu KaPO
4N XXXXX/XXXX bol žalovanému v 1. rade priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená
advokátka. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že na základe predložených dokladov o príjme

a informácií o majetkovej situácii žiadateľa bolo preukázané, že spĺňa zákonom stanovenú podmienku
- stav materiálnej núdze pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti
žiadateľa.

16. Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že po smrti rodičov ostala chvíľu bývať v rodičovskom dome, potom sa

tam nasťahoval žalovaný v 1. rade. Ich spolužitie nebolo únosné, lebo sa jej vyhrážal smrťou. Musela na
neho podať trestné oznámenie za nebezpečné vyhrážanie. Potom sa z domu odsťahovala a žalovaný v
1.radetamostalbývaťďalej,nopočasesapresťahovalkpriateľke. Domostalceléštyrirokyneobývaný.
Celú réžiu a celú starostlivosť o dom hradili žalobkyňa a žalovaný v 3. rade. Keďže to už bolo neúnosné,
po štyroch rokoch od smrti matky odstavili dom od vody, elektriny, plynu, pretože to už nemohli platiť.

Žalovaný v 1. rade sa celé štyri roky nezúčastňoval na žiadnej údržbe, na kosení trávy, regulovaní
kúrenia. V súčasnej dobe je dom neobývateľný.
17. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní tvrdil, že nie je pravda, že sa o dom nestaral. Tvrdil, že ho
súrodenci z domu vyštvali. Uviedol, že sa pripravuje návrh na obnovu dedičského konania, pretože
nevie, akú sumu žalobkyňa vybrala z banky. Do dnešného dňa mu žalobkyňa nevyplatila sumu 5 513

eura na základe rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ešte v roku 2016, hoci tak mala urobiť do
piatich dní od právoplatnosti. Namietal taktiež hodnotu nehnuteľnosti stanovenú v znaleckom posudku,
ktorý nepovažoval za správny. Cena domu podľa notárky je v zápisnici uvedená 79 500 eur, pričom
znalec ohodnotil dom na 141 000 eur. Žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie na ohodnotenie
skutočnej hodnoty rodinného domu. Poukázal na to, že žalobkyňa spáchala podvod, za ktorý bude

stíhaná. Niekoľko krát podal trestné oznámenie, ale prokurátorka to zamietla. Uviedol, že ak mu to
zdravotný stav dovolí, nevedel, či to bude o mesiac - dva, pôjde do Českej republiky. Momentálne mu
to zdravotný stav nedovoľuje. Ak mu to zdravotný stav dovolí, či to bude za tri mesiace, či za pol roka,
pôjde do Čiech, vybaví si pôžičku a budú vyplatení.
18. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade namietala, že petit žaloby je nevykonateľný. Uviedla, že

podáva protinávrh v tom zmysle, že žiada, aby nehnuteľnosti boli prikázané do vlastníctva žalovaného
v 1. rade, ktorý nemá kde bývať a tiež z dôvodu, že to chceli rodičia.
19. Žalovaný v 3. rade vo svojej výpovedi tvrdil, že je klamstvo to, že žalovaný v 1. rade nemá kde bývať,
nakoľko býva s družkou, v dome nikdy nebýval posledné roky, ani neznášal žiadne náklady. Pravdou je
to, že žalovaný v 1. rade sa vôbec nestaral o dom a neudržiaval ho, neplnil si povinnosti z toho, že je

vlastníkom 1 domu. Situáciu, v akej sa nachádza žalovaný v 1. rade, si zavinil on sám. Je pravdou to,
že je sociálne odkázaný občan, nemá peniaze, preto je nereálne, aby získal nejaké finančné prostriedky
na vyplatenie ostatných spoluvlastníkov. To, aké je alebo bolo spolužitie nesúvisí s týmto prípadom.
Uviedol, že vzťah žalovaného v 1. rade s priateľkou je veľmi blízky, keď sa žalovaný v 1. rade snaží na
ňu prepísať nehnuteľnosť, býva u nej a má tam full servis, nie je bezdomovec.

20. Podľa § 136 ods. 1, 2 zákona č. XX/XXXX Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 141 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomnépotvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
21. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne. Predmetom sporu
je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam - rodinnému domu spolu s
priľahlými pozemkami na ulici Ružovej v Prešove, ktoré zdedili strany sporu, každý z nich v podiele 1 k
celku, čo vyplýva z LV č. 449 pre katastrálne územie Prešov, obec Prešov. Žalobkyňa odmieta zotrvať

naďalej v podielovom spoluvlastníctve s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi najmä z dôvodu, že
ďalšie zotrvanie v podielovom spoluvlastníctve najmä so žalovaným v 1. rade je neúnosné, nakoľko tento
sa nepodieľal na nákladoch a údržbe rodinného domu. Náklady na dom znášali ona spolu so žalovaným
v 3. rade. Žalovaní v 2. a 3. rade so žalobou súhlasili, nakoľko ani oni nemajú záujem o zachovanie
podielovéhospoluvlastníctvakpredmetnýmnehnuteľnostiamaonehnuteľnostizáujemnemajú,nakoľko

nedisponujú finančnými prostriedkami na vyplatenie ostaných podielových spoluvlastníkov. Žalovaný v
1. rade so žalobou ako takou nesúhlasil, navrhol však, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že ostatných podielových spoluvlastníkov vyplatí. Tvrdil, že pôjde do Českej republiky,
kde si vybaví pôžičku. To, kedy tak mieni urobiť upresniť nevedel, výslovne uviedol, že nevie či to bude
o mesiac alebo o dva, tri, resp. o pol roka, podľa toho ako mu to zdravotný stav dovolí. Namietal tiež

hodnotu nehnuteľností stanovenú znaleckým posudkom č. 22/2017 znalca Ing. Lukáča, pričom tvrdil, že
nehnuteľnosť má nižšiu hodnotu. Tvrdil tiež, že nemá kde bývať a predmetnú nehnuteľnosť potrebuje
pre seba.
22. Súd vykonaným dokazovaním dospel k názoru, že podielové spoluvlastníctvo je potrebné v danej
vecizrušiťavyporiadať,nakoľko trajapodielovíspoluvlastnícinemajúzáujemozachovaniepodielového

spoluvlastníctva a mimosúdna dohoda so žalovaným v 1. rade nebola možná. V prvom rade súd
poukazuje na tú skutočnosť, že konanie o vysporiadanie podielového spoluvlastníctva patrí medzi
konania, v ktorých súd nie v zmysle § 216 ods. 2 CSP viazaný žalobným návrhom strany. Súd môže
podielové spoluvlastníctvo strán vysporiadať iným spôsobom, ako strany navrhujú (iudicium duplex).
Môže preto svojím rozhodnutím vec prikázať do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za

primeranú náhradu, aj vtedy ak sa žalobca domáhal napr. reálneho rozdelenia nehnuteľnosti, resp.
predaja a rozdelenia výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. Preto ak žalovaný navrhne v konaní
o zrušení a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva iný spôsob vysporiadania než žalobca, nejde
o vzájomný návrh, ale o súčasť jeho procesnej obrany; takýto návrh nemožno vylúčiť na samostatné
konanie. (Najvyšší súd Českej republiky sp. zn. XXCdo XXXX/XXXX). Z dôvodu, že žalovaný v 1.

rade navrhoval iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva (principiálne tvrdil, že s podanou
žalobou nesúhlasí, avšak jeho vyjadrenia smerovali k tomu, že žiada nehnuteľnosti prikázať do svojho
výlučného vlastníctva) súd procesným spôsobom nerozhodoval o „protinávrhu“ žalovaného, tak ako to
žiadala jeho právna zástupkyňa. Podľa obsahu vyjadrení žalovaného v 1. rade išlo len o odlišný spôsob
vysporiadnia podielového spoluvlastníctva, preto procesné rozhodnutie a rozhodovanie o pripustení

protinávrhu nebolo ani možné.
23. Súd upriamuje pozornosť na to, že ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje nielen
spôsoby vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ale tiež ich záväzné poradie. Z tohto dôvodu sa
súd v prvom rade zaoberal tým, či nehnuteľnosť je reálne deliteľná, pričom dospel k názoru, že tomu tak
nie je, nakoľko možnosť reálnej deľby nevyplývala zo znaleckého posudku. Navyše podľa názoru súdu

v tomto konkrétnom prípade takýto spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva by nebol ani na
prospech strán sporu a pravdepodobne by viedol len k ďalším sporom, keďže na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané narušené rodinné vzťahy, a to najmä medzi žalovaným v 1. rade a
ostatnými podielovými spoluvlastníkmi. Napokon ich spolužitie nebolo možné ani v minulosti.
24. Následne sa súd zaoberal ďalším spôsobom vysporiadania podielového spoluvlastníctva, ktorým je

prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva jednému z podielových spoluvlastníkov za primeranú
náhradu. V danom prípade jediným podielovým spoluvlastníkom, ktorý prejavil záujem o prikázanie
nehnuteľností do svojho výlučného vlastníctva bol žalovaný v 1. rade. Preto sa súd zaoberal otázkou,či takéto vysporiadanie je možné a zlúčiteľné s princípom spravodlivého usporiadania vzťahov medzi
stranami sporu.
25. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že podmienkou prikázania vecí jednému alebo

viacerým spoluvlastníkom je poskytnutie primeranej náhrady tým spoluvlastníkom, ktorí stratia svoj
spoluvlastnícky podiel. Súd pri úvahe o tom, ktorému z doterajších spoluvlastníkov má byť vec
prikázaná, sa musí zaoberať posúdením solventnosti spoluvlastníka, ktorému má pripadnúť celá
vec, t.j. či takýto spoluvlastník disponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie primeranej náhrady
ostatným spoluvlastníkom. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že súd môže prikázať vec len tomu zo

spoluvlastníkov, ktorý preukáže schopnosť zaplatiť primeranú náhradu.
26. Napríklad z nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS XXX/XXXX zo dňa
02.02.2005 vyplýva, že pod rozsah posúdenia primeranosti náhrady spadá aj hľadisko solventnosti toho
spoluvlastníka, ktorému má spoločná vec pripadnúť (jeho schopnosť poskytnúť náhradu a včasnosť
poskytnutia náhrady). Toto je dôležité z toho hľadiska, či spoločnú vec možno vôbec prikázať niektorému
zo spoluvlastníkov a ktorému konkrétnemu spoluvlastníkovi má byť vec prikázaná. Pokiaľ hľadisko

solventnosti nie pre preukázané, môže postup podľa § 142 ods. 1 tretej vety Občianskeho zákonníka
znamenať zásah do práva vlastniť majetok, pretože nie je garantované, že spoluvlastník bude zbavený
svojho vlastníckeho práva pri poskytnutí primeranej náhrady.
27. V danom prípade súd dospel k názoru, že žalovaný v 1. rade v súčasnej dobe nedisponuje
dostatočnými finančnými prostriedkami, aby mohol vyplatiť ostaných podielových spoluvlastníkov. O

úplnej insolventnosti žalovaného v 1. rade svedčia viaceré skutočnosti. V prvom rade súd poukazuje
na to, že žalovaný v 1. rade ani len netvrdil, že má dostatočné finančné prostriedky na vyplatenie
podielových spoluvlastníkov. Vo vzťahu k sume 50 000 eur, ktoré mal vybrať zo spoločného účtu sa
nevyjadroval ako ani k sume 13 000 eur za predaj motorového vozidla (uvedené vyplýva z rozsudku o
určenie výživného). Z odôvodnenia rozsudku vo veci určenia výživného je tiež zrejmé, že žalovaný v

1. rade bol dlhodobo práceneschopný, jeho príjmom je dávka v hmotnej núdzi a je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Prešov mu bol priznaný
nárok na poskytovanie právnej pomoci a určená advokátka. Ak by mal dostatočný príjem (resp. úspory)
poskytnutie takejto pomoci by bolo v rozpore so zákonom. Jeho insolventnosť vyplýva aj z toho, že
nie je schopný splácať svoje záväzky, o čom svedčia exekúcie vedené u súdneho exekútora Mgr. Erika

Feketeho (D. XXX/XXXX M. D. X/XXXX). Preto, ak by súd rozhodol v zmysle návrhu žalovaného
v 1. rade a nehnuteľnosť by prikázal do jeho výlučného vlastníctva, rozhodnutie by bolo v príkrom
rozpore so zásadou spravodlivosti, keď je evidentné, že ostatní podieloví spoluvlastníci by nezískali
primeranú náhradu. Žalovaný by tak získal nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva, pričom reálne
uspokojeniefinančnýchnárokov ostatnýchpodielovýchspoluvlastníkovsanejavívzhľadomkabsolútnej

insolventnosti žalovaného v 1. rade ako dosiahnuteľné.
28. Súd zároveň zamietol návrh žalovaného v 1. rade na znalecké dokazovanie, ktorým chcel preukázať,
že znalecký posudok č. XX/XXXX je nepravdivý a cena predmetných nehnuteľností je oveľa nižšia, tak
akobolaurčenánotárkouJUDr.Čopákovounasumu79500eur.Súdnepovažovaltakýtodôkazvkonaní
za potrebný, nakoľko ani pri ohodnotení nehnuteľnosti na sumu 79 500 eur súd nie je presvedčený, že

žalovaný v 1. rade by si dokázal zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie ostatných
podielových spoluvlastníkov. Pri takto stanovenej cene nehnuteľnosti by bol povinný vyplatiť ostatným
podielovým spoluvlastníkom cca 60 000 eur. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný netvrdil, že takouto
sumou disponuje a všetky ostatné okolnosti svedčia o tom, že tomu tak nie je. Okrem toho súd poukazuje
na to, že žalovaný v 1. rade nepredložil dôkaz - rozhodnutie o dedičstve a ani nenavrhol vykonanie

tohto dôkazu. Súd preto vychádzal z tvrdení žalovaného v 1. rade, ktoré ostatní podieloví spoluvlastníci
nerozporovali ohľadom sumy uvedenej v dedičskom konaní.
29. Súd sa zaoberal tiež otázkou, či žalovaný v 1. rade bude schopný nadobudnúť finančné prostriedky
na vyplatenie ostaných podielových spoluvlastníkov, pričom z výpovede samotného žalovaného na
pojednávaní vyplýva, že tieto prostriedky si mienil zaobstarať v Českej republike a to formou pôžičky.

Tvrdil, že ak mu to zdravotný stav dovolí, pôjde do Českej republiky, nevedel, či to bude o mesiac alebo
o dva, alebo o pol roka. Súd zdôrazňuje, že žalovaný v 1. rade žiadny konkrétny dôkaz o tom, že má
aspoň prísľub získania týcho finančných prostriedkov, nepredložil. Všetko to boli len jeho tvrdenia závislé
na neurčitých, objektívne nezistiteľných a nepredvídateľných okolnostiach (pôjde.. ak mu to zdravotný
stav dovolí... nevie, kedy to bude...budú čakať tak ako on čakal...). Žalovaný žiadny konkrétny dôkaz

na preukázanie budúcej pôžičky nenavrhol vykonať. Tvrdenia, že pôjde do Čiech, kde získa pôžičku
súd nepovažoval za riadny návrh na vykonanie dôkazu. Okrem toho súd poukazuje na koncentráciu
sporového konania upravenú v ust. § 153 CSP, podľa ktorého strany sú povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedkyprocesnejobranyniesúuplatnenévčas,akichstranamohlapredložiťužskôr,akbykonalastarostlivoso
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie

ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku
alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
V danom prípade podľa názoru súdu neboli prostriedky procesnej obrany (medzi ktoré v zmysle §
149 CSP výslovne patria návrhy na vykonanie dôkazov) uplatnené včas a súd tak na ne ani nemusel
prihliadať. Neboli tvrdené a ani zistené okolnosti brániace uplatniť prostriedky procesnej obrany včas.

Súd však opätovne zdôrazňuje, že v danom prípade žalovaný v 1. rade ani len nenavrhol vykonanie
konkrétneho dôkazu ohľadom jeho majetkovej situácie, z ktorého by malo vyplývať, že bude mať
dostatok prostriedkov na vyplatenie ostatných podielových spoluvlastníkov. Súd konanie žalovaného v
1. rade vyhodnotil ako snahu o oddialenie rozhodnutia vo veci samej. Tiež tvrdenia o tom, že podá návrh
na obnovu dedičského konania, súd nepovažoval za spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci a už
vôbec nie zamietnutie žaloby z dôvodu, že cit: „sa pripravuje návrh na obnovu dedičského konania“.

30. Podľa názoru súdu tak žalovaný v 1. rade nepreukázal, že existuje nejaká reálna možnosť zadovážiť
si finančné prostriedky na vyplatenie podielových spoluvlastníkov. Súd si napokon nedokáže predstaviť,
aby žalovaný v 1. rade skutočne získal pôžičku v tak vysokej sume (ak berieme do úvahy len hodnotu
nehnuteľnosti uvádzanú žalovaným v 1. rade, podiel ostatných spoluvlastníkov predstavuje 60 000 eur)
za stavu, že žalovaný v 1. rade je nezamestnaný, je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, podľa jeho

vlastných slov má nepriaznivý zdravotný stav a navyše prebiehajúce exekúcie.
31. V konaní o návrhu na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe,
komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba
niektoré z hľadísk výslovne uvedených v paragrafe 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie vecí, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči

ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy
komplexne celý súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo
vymenovanými v tomto ustanovení zákona (R XX/XXXX). Po zohľadnení všetkých okolností daného
prípadu uvedených vyššie súd musel konštatovať, že prikázanie nehnuteľností do výlučného vlastníctva
žalovanému v 1. rade nie je možné.

32. Z uvedených skutočností dospel súd k záveru, že jedinou možnosťou ako vysporiadať podielové
spoluvlastníctvo je zrušenie podielového spoluvlastníctva predajom nehnuteľností s tým, že výťažok
predaja bude rozdelený podľa výšky spoluvlastníckych podielov (každému po 1).
33. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že predpoklad „ak vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov“
v ustanovení § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako tretí spôsob vysporiadania podielového

spoluvlastníctva, t.j. predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov, je naplnený, ak jeden alebo viacerí
spoluvlastníci síce prikázanie veci do svojho vlastníctva navrhujú, ale nie sú schopní zostávajúcemu
spoluvlastníkovi (spoluvlastníkom) vyplatiť primeranú náhradu. Takýto postup zabezpečuje, že každý
zo spoluvlastníkov dostane majetkové hodnoty zodpovedajúce výške jeho podielu z výťažku získaného
predajom veci, a naopak zabráni tomu, že spoluvlastník, ktorému bola prisúdená náhrada, by v prípade

insolventnosti spoluvlastníka, ktorý sa stal výhradným vlastníkom, musel vymáhať náhradu exekučne, a
to ešte nie vždy úspešne (Fekete I.: Občiansky zákonník, Veľký komentár, 2. zväzok, Eurokódex 2015).
Nie je možné sa dovolávať doslovného znenia zákona, ale je nutné hľadať jeho zmysel a podstatu,
ktorou je v danom prípade naplnenie istoty podielových spoluvlastníkov, že pri vysporiadaní podielového
spoluvlastníctva neprídu o spoluvlastnícky podiel bez primeranej finančnej náhrady. Preto napriek tomu,

že žalovaný v 1. rade tvrdil, že má záujem o uvedené nehnuteľnosti, ale pokiaľ v konaní nepreukázal, že
je (reálne) schopný vyplatiť podielových spoluvlastníkov, súd na tento jeho „záujem“ prihliadať nemohol.
Okremtohosúdpoukazujenato,žeodpodaniažalobynasúddodňarozhodovaniauplynultakmerjeden
rok, počas ktorého mal žalovaný v 1. rade dostatočný časový priestor na to, aby si finančné prostriedky
zadovážil. Súd považoval jeho konanie za obštrukčné s cieľom oddialenia rozhodnutia.

34. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade ani jeden zo spoluvlastníkov vec nechcel (žalovaný v 1. rade
chcel-avšaknebolopreukázané,abyvedelzabezpečiťprimeranúfinančnúnáhradu),súdnariadilpredaj
nehnuteľností a rozdelenie výťažku ich predaja podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na predaj
spoluvlastníckeho podielu sa pritom použijú primerane ustanovenia Exekučného poriadku o exekúcii
predajom nehnuteľností. Exekučné konanie sa začína na návrh ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov

uvedených v exekučnom titule, pretože každý z týchto spoluvlastníkov má nárok na časť výťažku
dosiahnutý predajom veci, ku ktorej bolo zrušené podielové spoluvlastníctvo. Výťažok z dražobného
predaja spoločnej nehnuteľnosti vyplatí súdny exekútor všetkým bývalým podielovým spoluvlastníkom
podľa výšky ich podielov.35. Pre úplnosť súd dodáva, že ak nedôjde k predaju, zostáva nehnuteľnosť naďalej v spoluvlastníctve.
Zánik spoluvlastníckeho vzťahu pri tomto spôsobe vysporiadania nastáva až predajom veci (nie teda
právoplatnosťou rozhodnutia súdu o zrušení podielového spoluvlastníctva). Z toho vyplýva, že ak bude

pokus o predaj nehnuteľnosti neúspešný, nie je vylúčené, aby spoluvlastníci prikročili k zrušeniu a
vyporiadaniu spoluvlastníctva iným spôsobom. Preto uvedené rozhodnutie nevytvára prekážku pre
žalovaného v 1. rade, ktorý ak nadobudne finančné prostriedky, aby vyplatil ostaných podielových
spoluvlastníkov. Môže tak urobiť až kým nedôjde k predaju nehnuteľnosti.
36. Súd pri prejednávaní a rozhodovaní vec neopomenul ani ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

v zmysle ktorého súd z dôvodov hodných osobitného zreteľa nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. Žalovaný v 1. rade tvrdil,
že uvedený rodinný dom potrebuje pre vlastné bývanie a tiež by súd mal zohľadniť okolnosť, že
nehnuteľnosť podľa vôle rodičov mala slúžiť tomu zo súrodencov, ktorý nebude mať kde bývať. Pokiaľ
ide o samotné bývanie žalovaného v 1. rade, súd neuveril, že žalovaný nemá kde bývať, nakoľko
z obsahu spisu vyplýva, že býva s priateľkou Annou Meňovskou (na jej adrese aj preberal súdne

zásielky). Skutočnosť, že ide o vzťah trvalejšej povahy vyplýva z toho, že jej odpredal svoj podiel na
nehnuteľnostiach v obci Komárovce za 20 eur a nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom vysporiadania
podielového spoluvlastníctva sa snažil na ňu previesť zmluvou, o čom svedčí plomba na LV č. XXX pod
I. - XXXX/XXXX (tieto skutkové tvrdenia žalovaný v 1. rade nepoprel, preto ich mal súd za preukázané).
Predmetné nehnuteľnosti mu teda v súčasnej dobe neslúžia ako príbytok, rozhodnutím súdu teda

žalovaný v 1. rade „nestratí strechu nad hlavou“. Okrem toho za finančné prostriedky nadobudnuté za
predaj nehnuteľností si bude môcť žalovaný zabezpečiť primerané vlastné bývanie. Súd v danej veci
nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nemal podielové spoluvlastníctvo zrušiť predajom
nehnuteľností a rozdelením výťažku medzi spoluvlastníkov.
37. Právna zástupkyňa žalovaného v 1. rade namietala nevykonateľnosť petitu o zrušení podielového

spoluvlastníctva ich predajom a rozdelením výťažku medzi podielových spoluvlastníkov podľa
spoluvlastníckych podielov. Bližšie svoje tvrdenia nezdôvodnila. Súd preto poukazuje na ustálenú
rozhodovaciu prax súdov (napr. rozsudok Okresného súdu Senica sp. zn. XC XXX/XXXX zo dňa
11.05.2017, rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. XXC XX/XXXX zo dňa 11.03.2015, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. XXC XXX/XXXX zo dňa 22.11.2011), z ktorej vyplýva práve takáto

formulácia petitu ako je uvedená vo výroku tohto rozsudku (a ktorá je modifikáciu žalobného petitu -
ktorý súd upravil z dôvodu jeho prehľadnosti, nie po obsahovej stránke). Súd poukazuje na to, že petit
je v súlade so znením zákona (§ 142 ods. 1 veta posledná Občianskeho zákonníka).
38. Pokiaľ ide o námietku právnej zástupkyne, že súd jej nedoručil poučenie o procesných právach a
povinnostiach strán sporu, súd poukazuje na ust. § 160 ods. 3 písm. b) CSP v zmysle ktorého súd

nemá poučovaciu povinnosť v prípade, ak je strana zastúpená advokátom (ide o výnimku z ust. § 160
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom). Z uvedeného potom vyplýva, že súd vo vzťahu k odborne
zdatným osobám poučovaciu povinnosť nemôže mať, keďže nepoučuje ani stranu sporu, ktorá je
zastúpená advokátom. V danom prípade boli procesné poučenia obsahujúce tiež poučenie o potrebe

uplatnenia procesnej obrany včas doručené žalovanému v 1. rade dňa 20.04.2017 (kedy ešte nebol
právne zastúpený). Súd má za to, že súd si svoju poučovaciu povinnosť voči žalovanému v 1. rade splnil
riadne, pričom žalovaný v 1. rade nevyužil prostriedky procesnej obrany včas, medzi ktoré v zmysle ust.
§ 149 CSP patria návrhy na vykonanie dôkazov.
39. Pokiaľ ide o námietku zaujatosti vznesenú žalovaným v 1. rade voči konajúcej sudkyni spočívajúcej

v tom, že cit:, „ na pojednávaní som sa nemohol slobodne vyjadriť, odmietam listinné dôkazy... budem
žiadať, aby sa pojednávalo v inom kraji“ súd uvádza, že táto námietka smerovala voči procesnému
postupu súdu na pojednávaní, preto súd na ňu v zmysle § 53 ods. 3 CSP nemohol prihliadať. Žalovaný
v 1. rade nenamietal dôvod zaujatosti, ktorý mal spočívať v pomere sudkyne k sporu, stranám alebo ich
zástupcom. Súd len pripomína, že žalovaný 1. rade nevzniesol námietku zaujatosti pri oboznámení so

zmenou zákonného sudcu, voči čomu nič nenamietal. Z týchto dôvodov súd na námietku žalovaného
v 1. rade neprihliadol.
40. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
41. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).