Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/61/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6818010153
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2018:6818010153.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca senátom v zložení z predsedu senátu JUDr. Michala Uhorskaia a členov senátu

Júliusom Czetnerom a Jánom Klimonom v trestnej veci proti obžalovanému C.. R. T. na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 19.09.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: C.. R. T., L.. X. S. XXXX E. O. D., P. J. E. P., L. A. K. Č.. XXX/XX, E. M. O., Ž. X. O. X.
Š. V.. T. D. E. I. C. E. P.,

j e v i n n ý, ž e

25. januára 2018, v čase okolo 13.30 h, v priestoroch školského bufetu Základnej školy Ferencza
Kazinczyho na ulici Mierovej č. 45 v Tornali, v okrese Revúca žiadal od maloletého R. D.., nar. 21.
augusta 2006, trvalým bydliskom v Abovciach č. 152, v okrese Rimavská Sobota, žiaka vyššie uvedenej
školy, aby mu dal peniaze, lebo ak to neurobí, tak mu zoberie celú peňaženku, na čo maloletý zo strachu
pre tým, že by mu obžalovaný mohol zobrať aj autobusovú kartu na cestu domov, ktorú mal v peňaženke
vybral z peňaženky mince v hodnote 0,20,- € a tieto mu vydal, pričom obžalovaný mu povedal, že je

to málo, a preto mu dal aj ďalšie mince v celkovej hodnote najmenej 3,50 eur, pričom obžalovaný mu
povedal, že mu peniaze neskôr vráti, čo sa doposiaľ nestalo,

t e d a

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a taký čin spáchal

na chránenej osobe - dieťati,

t ý m s p á c h a l

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri nezistení žiadnej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 Trestného zákona, § 117 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 119 ods. l Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a určuje

mu skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na súd obžalobu na obžalovaného ml. R. T. pre zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to

uvedené v obžalobe.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením výsluchov svedkov poškodených C.. R. D., C. T. S. I. G..
Obžalovaný ako aj jeho matka J. T. na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní odmietli
vypovedať.

Svedok C.. R. D. pri výsluchu počas prípravného konania uviedol, že v ten deň okolo 13.20 čakal po
škole na bratranca I. G., prišiel ku nemu obžalovaný a povedal mu, nech mu dá nejaké peniaze, lebo mu
zoberie peňaženku. Najskôr mu dal 20 centov, obžalovaný mu povedal, že je to málo, nech mu ešte viac,
tak mu svedok dal z peňaženky ešte 3 alebo 4 eurá. Potom mu obžalovaný povedal, že mu ich vráti,
ale doteraz mu ich nevrátil. Spolu s obžalovaným pri ňom stál aj druhý chlapec, ale nevie kto to bol a on

ani nič nehovoril. Tie peniaze mu dal preto, lebo sa bál, že mu obžalovaný zoberie celú peňaženku, kde
mal okrem iného aj preukážku na autobus a nemal by sa ako dostať domov. Inak sa mu nevyhrážal, ani
ho fyzicky nenapadol a ani nechytil. Ako mu dával peniaze tak ku nemu prišiel aj svedok I. G., ktorému
tiež povedal, že mu dáva tie peniaze preto, aby mu nezobral celú peňaženku.

Svedok I. G. pri výsluchu počas prípravného konania uviedol, že poškodený C.. R. D. mu je bratranec,
s ktorým cestuje domov zo školy autobusom. Poškodený ho už čakal pred bufetom a stáli pri
ňom obžalovaný, ktorého poznal a ďalší chlapec, ktorého nepoznal. Počul, ako obžalovaný pýta od
poškodeného peniaze, a keď mu ich nedá, že mu zoberie peňaženku. Toto mu povedal obžalovaný
najmenej 3 krát, na čo poškodený dal obžalovanému peniaze, nevedel koľko presne. Obžalovaný sa

poškodeného ani nedotkol, poškodený sa voči tomu ani nebránil, zrejme sa obžalovaného bál, pretože
obžalovaný je známi v škole tým, že sa zvykne pobiť s inými.

Svedkyňa poškodená C. T., matka poškodeného ml. R. D., pri výsluchu počas prípravného konania
uviedla, že niekedy v januári prišiel jej syn domov zo školy a na jej otázku odpovedal, že za peniaze ktoré

mu dala si nič nekúpil, pretože mu ich zobrali. Vtedy ešte nevedel povedať kto mu peniaze zobral, ale
porozprával jej to rovnako ako sám vypovedal s tým rozdielom, že mame povedal, že najskôr dal nie 20
ale 10 centov a nie obžalovanému, ale tomu druhému chlapcovi, potom jej už ostatné veci porozprával
rovnako ako pri svojej výpovedi. Nemala z neho pocit, že by bol preľaknutý, alebo že by sa bál, ale
keď dával obžalovanému peniaze tak sa bál, že mu obžalovaný zoberie peňaženku, kde mal preukážku

na autobus a nemal by sa ako dostať domov. Ona nechcela podávať trestné oznámenie, aj sa trochu
neskôr bála aby obžalovaný kvôli tomu jej synovi nejako neublížil, ale škola po jej oznámení hneď volala
políciu. Ohľadne syna sa vyjadrila, že je skôr taký utiahnutý, nižšieho ako priemerného vzrastu, tichý.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil

nasledovné skutočnosti:

PoškodenýjepodľahodnoteniazákladnejškolyvTornalibezproblémovýmžiakom,avšakprikomunikácii
so žiakmi z vyšších ročníkov je plachý a bojazlivý, ale nemá sklon ku klamstvám alebo intrigám.

Obžalovaný je podľa hodnotenia tej istej základnej školy v Tornali konfliktný typ žiaka s veľkým počtom
neospravedlnených hodín, je arogantný, vulgárny a jeho matka zjavne nezvláda jeho výchovu.

RovnakohohodnotíajoddeleniekuratelynaUPSVaRstým,žeužvroku2013malproblémsozákonom,
kedy sa mal dopustiť lúpeže, avšak pre vek nebol trestne zodpovedný.

Z uznesenia OR PZ Revúca ČVS: ORP-194/KP-RA-2013 zo dňa 30.07.2013 senát zistil, že proti
obžalovanému bolo odložené pre nedostatočný vek ( v tom čase 11 rokov) trestné stíhanie pre zločin
lúpeže, ktorého sa mal dopustiť spolu s P. O. L. o 2 roky mladšom C. P., ktorému ihneď po jeho zakúpení
v obchode zobrali košík s broskyňami tak, že ho obžalovaný C.. T. L., strčil ho na zem, a aby ho zastrašil,tak ho drevenou palicou ležiaceho udrel, raz do oblasti brucha a raz do chrbta. Obžalovaný ml. T. sa pri
svojej výpovedi k tomuto konaniu vtedy priznal.

Mesto Tornaľa ho hodnotí negatívne vzhľadom na negatívne správy zo školy.

Obžalovanému bolo vyšetrením moču preukázané požitie marihuany a pervitínu.

Miesto činu je zrejmé zo zápisnice o obhliadke miesta činu ako aj priloženej fotodokumentácie.

Obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo postihnutý, jeden priestupok za udretie inej osoby mu bol pre
nedostatočný vek odložený. V registri trestov nemá obžalovaný žiadny záznam.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaného zo skutku opísaného v obžalobe usvedčoval priamo poškodený ml. R., ktorý mal počas

skutku len 11 rokov a jeho výpoveď bola z tohto dôvodu vyšetrovateľom nahratá na kameru. Senát
oboznámil na hlavnom pojednávaní túto nahrávku z výpovedi poškodeného, z ktorého bolo zrejmé,
ako malo podľa tvrdenia poškodeného dôjsť ku skutku uvedenému v obžalobe. Obžalovaný si od
poškodeného vypýtal najskôr nižšiu sumu (10 alebo 20 centov) a keď zistil, že poškodený mu ich
dobrovoľne dal, začal pýtať od neho viac (3 až 4 eurá), avšak pridal k tomu aj varovanie, že ak mu ich

nedá, zoberie mu obžalovaný celú peňaženku. Úlohou senátu bolo v tomto konaní práve posúdenie,
či toto varovanie alebo vyhrážka (akokoľvek sa to nazve) bola zo strany obžalovaného myslené ako
hrozba násilného odňatia veci patriacej poškodenému a či to za hrozbu násilia považoval poškodený, a
preto následne tieto peniaze obžalovanému aj dobrovoľne dal.

Poškodený sa ohľadne strachu z obžalovaného vyjadril, že sa ho bál trochu a hlavne sa bál toho, že ak
mu obžalovaný zoberie celú peňaženku, nebude sa mať ako dostať domov, pretože v peňaženke mal aj
preukaz potrebný na cestu domov autobusom. Svedok G., ktorý osobne videl skutok, potvrdil, že na to,
aby poškodený dal obžalovanému 3 až 4 eurá, musel mu obžalovaný niekoľkokrát zopakovať, že ak mu
tie peniaze poškodený dobrovoľne nedá, zoberie mu celú peňaženku. Z tejto výpovedi senát dospel k

záveru, že poškodený dal skutočne dobrovoľne obžalovanému iba sumu 10 až 20 centov, avšak vyššiu
sumu 3 až 4 eurá mu dal až potom, ako mu obžalovaný niekoľkokrát pohrozil tým, že mu peňaženku
zoberie. Tu je potrebné si uvedomiť, že ak obžalovaný hrozil, že zoberie poškodenému peňaženku bez
jeho súhlasu, je potrebné to považovať za hrozbu násilného odobratia veci patriacej poškodenému,
pretože v prípade, ak by poškodený nedal obžalovanému peniaze dobrovoľne, musel by mu ich zobrať

obžalovaný násilím tak, ako mu hrozil.

Ohľadne strachu poškodeného pred obžalovaným sa svedok G. vyjadril, že poškodený sa ho zrejme
ako bál, pretože obžalovaný má v škole horšiu povesť. Senát ďalším dokazovaním, hlavne listinnými
dôkazmi mal za preukázané, že obžalovaný okrem toho, že bol od poškodeného o 3,5 roka starší a

zjavne vyšší a väčší, mal sklony k násilnému správaniu a trestnému alebo priestupkovému stíhaniu
sa v minulosti vyhol iba z dôvodu nedostatočného veku. Dokonca sa v minulosti, k čomu sa vtedy aj
priznal, dopustil už podobného konania, kedy dokonca (zrejme kvôli kladeniu väčšieho odporu zo strany
poškodeného) použil na poškodeného aj fyzické násilie, pričom sa taktiež jednalo o vec v hodnote 1
až 2 eur ( košík z broskyňami). V tomto prípade si za obeť obžalovaný vybral poškodeného, ktorý bol

vzhľadom na ich vek oveľa mladší, útlejší a navyše podľa vyjadrenia školy ako aj matky poškodeného,
voči starším spolužiakom veľmi plachý a bojazlivý.

Z vyššie uvedeného senát usúdil, že obžalovaný si vyhliadok poškodeného, najskôr skúsil od neho
vypýtaťpárcentovakeďvidel,žepoškodenýmuichdobrovoľnedal,skúsilodnehovypýtaťvyššiusumu,

a keď videl, že takúto sumu mu poškodený nedal hneď, niekoľkokrát mu zopakoval hrozbu odobratia
celej peňaženky v prípade ak mu poškodený nedá vyššiu sumu. Senát sa zaoberal aj argumentáciou
obhajoby, že sa nejedná o hrozbu násilia, ale o pôžičku obžalovaného od poškodeného, pričom dospel
k záveru, že z konania obžalovaného pred odovzdávaním peňazí, ako aj z následného správania saobžalovaného, nemožno skutok považovať za pôžičku. V prvom rade pôžička musí byť z obidvoch strán
dobrovoľná, čo v tomto prípade jednoznačne zo strany poškodeného nebola a zároveň by mala byť
pri pôžičke zjavná snaha obžalovaného vrátiť tieto peniaze (čo sám po skutku aj poškodenému tvrdil)

o vrátenie peňazí poškodenému, k čomu však vôbec nedošlo, čo len utvrdilo senát v presvedčení, že
obžalovaný nikdy neplánoval peniaze poškodenému vrátiť a napriek trestnému stíhaniu ich ani dodnes
nevrátil.

Obhajoba okrem vyššie uvedeného svoju obranu smerovala aj k tomu, že skutok opísaný v obžalobe

nenaplnil skutkovú podstatu zločinu lúpeže, nakoľko obžalovaný poškodeného fyzicky nenapadol, ani
sa ho nedotkol a ani sa mu nevyhrážal. Poškodený mu mal peniaze z peňaženky dať dobrovoľne, a
preto sa teda malo jednať o pôžičku, čo potvrdil aj samotný obžalovaný, keď po skutku poškodenému
povedal, že mu peniaze vráti. Obžalovaný počas celého trestného stíhania nevypovedal, avšak z tohto
tvrdenia obhajoby je zrejmé, že obhajoba nepopiera, to že došlo ku skutku opísanému v obžalobe, ale
nepovažuje toto konanie obžalovaného za trestný čin z vyššie uvedených dôvodov.

Senát v zmysle vyššie uvedeného po súhrnnom vyhodnotení všetkých dôkazov skonštatoval, že skutok
sastaltak,akojeopísanývobžalobeakonanieobžalovanéhojepotrebnéposudzovaťakozločinlúpeže,
nakoľko inému ( v tomto prípade ešte dieťaťu) hrozil obžalovaný bezprostredným násilím, a to že mu
vezme peňaženku, ak mu peniaze nevydá, pričom mu peniaze aj boli vydané a obžalovaný doposiaľ

neprejavil žiadnu ochotu tieto peniaze poškodenému vrátiť. Senát si uvedomuje, že skutok ako taký
sa môže niekomu zdať vzhľadom na nízku sumu, ktorú mal pod hrozbou násilia odovzdať poškodený
obžalovanémuzabagateľný,resp.nebezpečnosťkonaniaobžalovanéhoprespoločnosťakoveľminízku
a hroziaci trest vzhľadom na vysokú trestnú sadzbu pri zločine lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného
zákona za neprimerane prísny, avšak treba sa nad tým zamyslieť hlavne z pohľadu veku zúčastnených

mladistvých osôb a množstva peňazí, s ktorými bežne deti disponujú. Pre deti vo veku 11 rokov ako bol
poškodený, resp. 14 rokov ako bol obžalovaný, predstavuje suma 3 až 4 eurá vzhľadom na ich bežné
výdavky v škole, ktoré sú prakticky nulové, nakoľko stravu ako aj všetky dôležité poplatky voči škole
uhrádzajú rodičia na rodičovských združeniach, sumu, ktorá bežne znamená celý finančný obsah ich
peňaženky, a ktorú sumu majú na celý týždeň ak nie dlhšie od rodičov k dispozícii. Ak by sme takéto

skutky ako bol tento, bagatelizovali len kvôli „nízkej sume odovzdaných peňazí“, nepovažovali ich pre
spoločnosť za nebezpečné a nepotrestali primerane obžalovaného, mohli by sme obžalovaného alebo
aj iné osoby nepriamo podporiť v ďalšom takomto podobnom konaní, ktoré by už však vzhľadom na
prirodzený vývoj veku detí mohli v budúcnosti svojím konaním spôsobiť oveľa väčšie škody na majetku.
Ide tu predsa hlavne o pohnútku obžalovaného využiť slabšiu, mladšiu, fyzicky menej vyvinutú osobu a

pod hrozbou od neho získať sumu, ktorá je bežne celou sumou, ktorou takáto osoba disponuje.

Pri ukladaní trestu súd obžalovanému vychádzal senát zo skutočnosti, že obžalovanému nepoľahčovala
ani nepriťažovala žiadna skutočnosť uvedená v § 36 a § 37 Trestného zákona. Základná sadzba,
ktorá je za predmetný zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona určená na 7 až 12 rokov,

pričom po aplikovaní § 117 ods. 1 Trestného zákona pre obžalovaného ako osobu mladistvú je spodná
hranica trestu odňatia slobody v tomto prípade určená na 2 roky a horná hranica na 7 rokov. Senát
uložil obžalovanému trest na úplne spodnej hranici trestnej sadzby, pričom mu trest odňatia slobody
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov. Takýto trest považuje senát za dostatočný,
nepovažuje za nevyhnutné, aby obžalovaný išiel hneď do výkonu trestu, ale dal mu príležitosť dokázať,

že je schopný viesť riadny život v rámci medzí zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri

vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.

Okresný súd Revúca, 19. septembra 2018