Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/60/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715210697
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8715210697.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: Q. Q., nar.: XX.XX.XXXX, trv. bytom
V. XXXX/XX, Q. - W. proti žalovanému: Silicate World, s.r.o., so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec,
IČO: 35 852 941, o zaplatenie sumy 2.500,-eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 10C/400/2015-58 z 22.09.2017 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s

tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,-eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, § 48 ods. 1, ods.
2, § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 84, § 85 ods. 2, § 87 OSP. Výrok o trovách konania
ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

3. Najprv sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyporiadal s námietkou svojej miestnej nepríslušnosti

vznesenej žalovaným, a to tak, že v zmysle § 84, § 85 ods. 2 a § 87 písm. f/ OSP v znení účinnom v
čase podania žaloby si žalobca mohol vybrať, ktorý súd vec ako miestne príslušný prejedná, keďže ide o
tzv. príslušnosť danú na výber. Žalobca podal žalobu na Okresný súd Q., ktorý si ako miestne príslušný
zvolil. Námietka miestnej príslušnosti žalovaného bola preto vyhodnotená ako nedôvodná.

4. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia
sumy 2.500,-eur a trov konania na základe skutočnosti, že dňa 06.05.2015 bola uzavretá Zmluva o dielo

medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bola úprava
vzájomných práv a povinností zmluvných strán pri výstavbe jednopodlažného rodinného domu typu
bungalov, podľa projektu dodaného zhotoviteľom za celkovú cenu 55.583,-eur s DPH. Žalobca uhradil
dohodnutú sumu vo výške 2.500,-eur, ktorá je predmetom tohto konania, ako prvú časť z celkovej sumyprostredníctvom V.. Túto úhradu žalobca preukázal podacím lístkom č. XXXXX zo dňa 06.05.2015. Dňa
28.07.2015 žalobca odstúpil od zmluvy zo dňa 06.05.2015 a požiadal o vrátenie sumy 2.500,-eur. Účinky
odstúpenia od zmluvy nastali dňa 28.07.2015, teda v deň, kedy prejav vôle žalobcu odstúpiť od zmluvy

boldoručenýžalovanému,pričomsúdpreúplnosťdodal,žeodstúpenieodzmluvybolozostranyžalobcu
doručené dňa 28.07.2015. Listinu prevzal E.. arch. U., ktorý za žalovaného jednal so žalobcom.

5. Strany sporu mali uzatvorenú zmluvu o dielo, ktorá okrem toho, že má v danom prípade spotrebiteľský
charakter, umožňuje zákon ( § 642 ods. 1 OZ ) od takejto zmluvy odstúpiť, aj keď si to strany vyslovene

nedojednali. ( 48 OZ ).

6. Nakoľko zákon v ustanovení § 642 uvádza, že objednávateľ (žalobca) môže od zmluvy odstúpiť až
do momentu zhotovenia diela, pričom zhotovením toto právo zaniká, súd mal za to, že odstúpením
od zmluvy došlo k zániku zmluvy o vykonanie diela ex tunc, pričom zákon určuje priame dôsledky
odstúpenia od zmluvy, a to že v prvom rade je objednávateľ povinný zaplatiť sumu, ktorá pripadá na

vykonané doterajšie práce, a to bez zreteľa na to, či z týchto prác má objednávateľ prospech a zároveň
je povinný nahradiť zhotoviteľovi (žalovanému) účelne vynaložené náklady. Žalovaný žiadne nároky voči
žalobcovi na práce vykonané do času podania žaloby počas konania si neuplatnil. Preto je žalovaný,
ako dodávateľ povinný vrátiť žalobcovi prijaté plnenie vo výške 2.500,- eur.

7. Tento rozsudok odvolaním napadol žalovaný nestotožňujúc sa s názorom vysloveným súdom prvej
inštancie. Z obsahu odvolania vyplýva, že podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne
preskúmal okolnosti prípadu a odignoroval dôkazy tu poukazujúc na čl. 7.3. zmluvy z predmetu sporu,
ktorého výkladom sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, ďalej poukázal na znenie článku 13, body
13.06-13.08 zmluvy z predmetu sporu s tým, že z hľadiska financovania nemohlo ísť o neprijateľnú

zmluvnú podmienku, ďalej, že nie je pravdivé tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že sa žalovaný
nezúčastnil pojednávania, na ktorom bolo rozhodnuté bez jeho ospravedlnia, tu poukazujúc na svoje
podanie zo dňa 31.08.2017, v ktorom sa z pojednávania ospravedlnil a trval na zákonom postupe z
dôvodu nerozhodnutia o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti a ďalej, že súd prvej inštancie
dôsledne neskúmal odstúpenie od zmluvy z predmetu sporu, za účelom čoho navrhuje vypočutie svedka

E. arch. U.. Žalobcovi dňa 08.09.2017 zaslal vyčíslenie zmluvnej pokuty, čo bolo neskôr doručené aj
súdu prvej inštancie. Opakovane zdôraznil, že súd prvej inštancie nerozhodol o ním vznesenej námietke
miestnej nepríslušnosti. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

8. Nasledovala kontra argumentácia strán sporu, jej bližší obsah vzhľadom na to, že do sporu nepriniesla
žiadne nové svetlo, nebolo potrebné premietnuť do dôvodov tohto rozhodnutia.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní viazaný rozsahom ( § 379 CSP) a dôvodmi odvolania ( § 380 CSP)
posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu

napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalovaný nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,
ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalovaného, teda súd
prvej inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu
jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž

postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

14. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s obsahom podaného odvolania dopĺňa nižšie uvedené.

15. Pravdou je, že žalovaný pri svojom prvom procesnom úkone voči súdu prvej inštancie v tomto spore
- v odpore proti platobnému rozkazu (čl. 26) o.i. vzniesol i námietku miestnej nepríslušnosti súdu prvej
inštancie. Následne správne súd prvej inštancie podľa stavu začatia konania žalovaným vznesenú
námietku miestnej nepríslušnosti bez vydania osobitného rozhodnutia vyhodnotil ako nedôvodnú, v

konaní riadne pokračoval, a dôvody, ktoré ho k tomu záveru viedli, uviedol v bodoch 20. a 24.
napadnutého rozsudku.

16. Ak nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie o vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti
rozhodovať osobitným rozhodnutím, správny je i jeho postup, ak pristúpil k vykonaniu pojednávania, na

ktorom meritórne rozhodol, a to bez prítomnosti žalovaného, tu postupujúc podľa § 180 CSP. Z obsahu
zápisnice z pojednávania zo dňa 22.09.2017 ( konkrétne čl. 55) vyplýva, že tak súd prvej inštancie učinil,
keď po vyvolaní veci zistil, že žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil z dôvodu, že trvá na rozhodnutí
o ním vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti, hoc v písomnom vyhotovení rozsudku mylne uviedol,
že sa žalovaný neospravedlnil.

17. Pokiaľ ide o žalovaným v odvolacom konaní navrhnutý dôkaz výsluchom svedka Ing. arch. U., k
tomu odvolací súd uvádza, že už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu žalovaný namietal
nedoručenie odstúpenia od zmluvy z predmetu sporu, no za tým účelom nenavrhol vykonať dokazovanie
výsluchom vyššie uvedeného svedka, iba hmlisto uviedol, že všetky doklady o skutočnostiach ním

uvedených, predloží súdu. Do momentu ukončenia dokazovania na súde prvej inštancie však tak
neurobil. Je teda zrejmé, že v danom prípade nie sú kumulatívne splnené zákonné podmienky v zmysle
§ 384 ods. 2 CSP na doplnenie dokazovania odvolacím súdom (a/ návrh strany na vykonanie dôkazu
pred súdom prvej inštancie, b/ jeho nevykonanie súdom prvej inštancie, c/ návrh na jeho vykonanie v
odvolacom konaní). Uvedený návrh nemožno hodnotiť ani ako novotu v odvolacom konaní, lebo ten by

bol prípustný ako novota len za predpokladu, že by bol žalovaný bezpochyby preukázal, že ho bez svojej
viny nemohol v doterajšom konaní použiť. Tento predpoklad však žalovaný úspešne nesplnil, dôsledkom
čoho je jeho diskvalifikácia v odvolacom konaní (§ 366 CSP). Na čl. 6 spisu sa nachádza odstúpenie od
zmluvy podpísané Ing. arch. U., ako to ustálil i súd prvej inštancie.

18. Odvolací súd poukazuje, že z ustanovenia § 642 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že až do zhotovenia veci
môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na
práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené
náklady. Právo objednávateľa (žalobcu) od zmluvy o dielo odstúpiť (a to aj bez uvedenia dôvodu) je
teda zákonným právom účastníka tohto záväzkového vzťahu vystupujúceho na strane objednávateľa,

ku uplatneniu ktorého žalobca v súdenom spore aj pristúpil, pričom žalovaný naproti tomu nijakým
spôsobom nepreukázal, aký rozsah prác vykonal, resp. aké náklady na vykonanie diela vynaložil.
Uvedené atribúty nespĺňa ani žalovaným vyčíslená zmluvná pokuta na ťarchu žalobcu. Okrem toho,
súd prvej inštancie svoj záver o kvalifikovanom a účinnom odstúpení od zmluvy z predmetu sporu,ktorá je bezpochyby spotrebiteľskou zmluvou, nezaložil na neprijateľnosti zmluvných dojednaní v nej
obsiahnutých, preto ani táto odvolacia námietka žalovaného neobstojí.

19. Potom správnemu výroku vo veci samej zodpovedá i správny výrok o trovách konania.

20. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).