Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by JUDr. Karol Krochta
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/32/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315212556
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8315212556.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu
JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu O.. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. 7, XXXXX U., právne zastúpený Mgr. Mariánom Lipom-advokátom, Štefánikova 18, 066 01
Humenné proti žalovanému R. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. č. XX, právne zastúpený
JUDr. Martinom Kirňakom-advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov o zaplatenie 1965,54 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č.k. 21C/558/2015-102 z 28.06.2017 takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
v súvisiacom výroku o trovách konania.
II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s
tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom
rozhodol nasledovne:
· Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 100,- Eur a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.
· V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
· Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 427 ods. 1, ods. 2, § 428, § 429, § 442 ods. 1,
§ 443 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 262 a § 255 CSP.
3. Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 1.964,54Eur titulom škody na
motorovom vozidle žalobcu, ktorá mu vznikla v dôsledkom dopravnej nehody spôsobenej žalovaným.
V tomto spore uplatnená suma predstavuje rozdiel medzi žalobcom vyčíslenou škodou na motorovom
vozidle (2900,-Eur, za ktorú bolo E. kúpené + investície do neho vo forme tiahla za 165,-Eur, X letných
pneumatík á 38,-Eur a X hliníkových diskov á 40,-€) a plnením zo strany poisťovne vo výške 1.319,46€.
4. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe len čiastočne v sume 100,-Eur predstavujúcej poplatok za
vyradenie evidencie poškodeného motorového vozidla z evidencie vozidiel. Žalobca preukázal, že tento
poplatok zaplatil, kde príjemcom je Enviromentálny fond a taktiež doložil okrem potvrdenia o zaplatení
aj potvrdenie Z. o vyradení vozidla z evidencie vozidiel. V tomto prípade boli podľa súdu prvej inštanciesplnené3predpoklady,atoprotiprávnekonanie-dopravnánehoda,zaktorúbolžalovanýuznanývinným,
škoda vo výške 100,-Eur a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním dopravnou nehodou a takto
vzniknutej škode. Zo spisu bolo zrejmé, že škodou bola spôsobená tzv. totálna škoda a auto muselo
byť vyradené z evidencie nehnuteľnosti čo je v príčinnej súvislosti s nehodou, preto v tejto časti žalobe
vyhovel.
5. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, a to z dôvodu, že zo strany žalobcu nebola preukázaná
škoda, jej výška, špecifikácia. Konkrétne v konaní bolo preukázané, že žalobcovi skutočná škoda
už bola uhradená, a to plnením poisťovne, keď mu poisťovňa vyplatila z titulu poistného plnenia
sumu 1.319,46Eur pričom poisťovňa správne určila všeobecnú hodnotu vozidla na sumu 1.759,27 Eur,
hodnotu zvyšku vrakov 439,81 Eur a rozdiel 1.319,46 Eur. Toto predstavuje skutočnú škodu tak ako
je vyššie udávaná. Ďalej podotkol, že poisťovňa tu postupovala v súlade s Prílohou č. 6 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, vypracovala
kalkuláciu opravy poškodeného vozidla a zistila aj aktuálnu všeobecnú hodnotu vozidla, ktorá je nižšia
ako náklady na opravu, preto ide o totálnu škodu. Zo spisu poisťovne je zrejmé ako aj z tohto výpočtu
poistnéhoplnenia,žepoisťovnibraladoúvahyajobdobnévozidlásobdobnýmpočtomkilometrov,rokom
výroby, pri určovaní tejto výšky škody teda určila obvyklú trhovú cenu tohto motorového vozidla. Nie
je možné vychádzať pri výpočte škody tak ako to urobil žalobca v tomto konaní a v žalobe, že zobral
do úvahy kúpnu cenu z roku 2012, za ktorú kúpil uvedené vozidlo jeho syn vo výške 2.900,- Eur a k
tomu pripočítal sumu za kúpu a montáž tiahla a sumu za ktorú nakúpil na internete použité elektrónové
disky. Okrem toho o týchto investíciách žalobca nedoložil súdu žiaden doklad o nákupe ani iný doklad.
Avšak takto vypočítaná škoda nie je skutočnou škodou. Súd prvej inštancie teda uzatvoril, že žalobcovi
bola plnená skutočná škoda zo strany poisťovne s ktorou mal žalovaný uzavretú zmluvu o povinnom
zmluvnom poistení, a preto v tejto časti žalobu zamietol.
6. Súd prvej inštancie zamietol návrh právneho zástupcu žalobcu na nariadenie znaleckého
dokazovania, a to jednak z dôvodu, že to nebolo potrebné a účelné vzhľadom na výšku predmetu
konania a vzhľadom na to, že poisťovňa vypracovala a určila všeobecnú hodnotu vozidla. Okrem toho
súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca má dôkaznú povinnosť a povinnosť tvrdenia, a teda nič
mu nebránilo, aby si v zmysle civilného sporového poriadku dal sám vypracovať znalecký posudok a
tento doložiť do súdneho spisu, čo však do skončenia dokazovania vo veci neurobil. Ako však už bolo
povedané znalecké dokazovanie nebolo potrebné vzhľadom na vyššie uvedené.
7. Zamietavú časť rozsudku a súvisiaci výrok o trovách konania napadol odvolaním žalobca majúc za
to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým (§ 365
písm. f/ CSP), že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h/ CSP),
a že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
( § 365 písm. e/ CSP). Žalobca vo svojom odvolaní v podstate absolútne nesúhlasí s názorom súdu
prvej inštancie o stotožnení skutočnej škody s určením všeobecnej hodnoty vozidla pre účely likvidácie
poistnej udalosti, kde on navyše listinnými dôkazmi preukázal, že hodnota vozidla v čase kúpi bola
2.900,-Eur a zároveň, že realizoval i jeho ďalšie zhodnotenia. Okrem toho vytýka súdu prvej inštancie,
že nevykonal znalecké dokazovanie na určenie trhovej hodnoty poškodeného vozidla. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku v zamietavej časti, v ktorom bolo konštatované, že žalobca nepreukázal škodu,
jej výšku a špecifikáciu, považuje za nepreskúmateľné. Navrhol rozsudok v ním napadnutej časti zmeniť
a vyhovieť jeho žalobnému návrhu v celom rozsahu, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil trovy konania.
8. Žalovaný navrhol rozsudok v žalobcom napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny, lebo podľa neho
súd prvej inštancie úplne zistil skutkový stav, veľmi dôsledne a vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie za účelom získania všetkých, právne rozhodujúcich skutočností pre posúdenie žalobcom
tvrdeného nároku s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a svoje tvrdenia o výške nároku
požadovaného žalobou neoprel o právne relevantné dôkazy. K otázke určenia výšky skutočnej škody
poukázal na R 27/1977. Súčasne uplatnil trovy konania.
9. Ďalšie podania strán dané neboli.
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, protiktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 26.11.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v
kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, nesprávnym právnym posúdením veci,
nevykonaním navrhnutého dôkazu a nepreskúmateľnosťou, teda to, či súd prvej inštancie na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie
odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na
každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam
pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
13. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Naproti tomu v
priebehuodvolaciehokonaniažalobcanepredostrelarelevantnýargumentmajúcisúvissprejednávanou
vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.
14. Možno teda naproti námietkam odvolateľa uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho
súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné
argumenty strán sporu, pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé
súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené očakávania žalobcu, teda súd prvej
inštancie nerozhodol v súlade s jeho právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jeho
základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž
postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo
strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.
15. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.
16. Iba také rozhodnutie je nepreskúmateľné, ktorého právne závery sú v extrémnom nesúlade
s vykonanými skutkovými zisteniami, resp. tieto právne závery v žiadnej možnej interpretácii z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku však
jednoznačne vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Za daného stavu potom odôvodnenie
tu napadnutého rozsudku jednoznačne rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality a
konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, teda je preskúmateľné.
17. Pochybením je iba nevykonanie takého dôkazu, ktorý by bol spôsobilý priniesť ďalšie relevantné
skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je aj prípustné. Súd nemusí vykonať každý dôkaz navrhnutý
stranou, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať, aké dôvody ho k takémuto postupu viedli.
18. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.
7 Cdo 7/2010).19. Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie
dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska
dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.
20. Ak teda súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí vychádzal pri stanovení skutočnej škody zo
všeobecnej hodnoty vozidla určenej poisťovňou v rámci likvidácie škodovej udalosti, nezaťažil svoje
rozhodnutie vadou, lebo poisťovňa pri stanovení výšky škody vzniknutej poškodením používaného a
čiastočne opotrebovaného motorového vozidla, správne zohľadnila jednak obvyklú cenu v čase jeho
poškodenia a jednak rozsah jeho poškodenia, pričom dôvod, pre ktorý už nebolo potrebné vykonať
v tomto smere znalecké dokazovanie, súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne uviedol v bode 16.
odôvodnenia svojho rozhodnutia.
21. V záujme žalobcu bolo dokázanie, že investoval do predmetného auta tým, že na neho zakúpil
tiahlo, letné pneumatiky a hliníkové disky. Mal potom pripojiť k žalobe listinné dôkazy, na ktoré sa v
tomto smere odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania v tomto smere navrhuje
vykonať. Išlo o jeho dôkaznú povinnosť, nesplnenie ktorej je spojené s jeho procesnou zodpovednosťou
za nedokázanie tvrdených skutočností. Túto povinnosť si žalobca bezpochyby nesplnil. Na základe
uvedeného potom súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti
ním tvrdených investícii do motorového vozidla.
22. Uvedené dáva potom dostatočný podklad pre prijate záveru o nenaplnení ani jedného zo žalobcom
namietaných odvolacích dôvodov.
23. Správnemu výroku vo veci samej tak zodpovedá i správny výrok o trovách konania.
24. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí uvedenými, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti a v súvisiacom
výroku o trovách konania.
25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. O výške
priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.