Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202040
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8118202040.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: D. F., U..

XX.XX.XXXX, R. C. XX, XXX XX D., proti žalovanej: G.. G. Q., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XX, XXX XX
D., o vydanie vecí, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná vydať žalobcovi nasledujúce hnuteľné veci
- Obývaciu stenu ANGOL,
- Sedaciu úpravu NINA,
- Konferenčný stolík MALI,
- Stolovú lampu,

- Kôš na prádlo,
- Manželskú posteľ DOLLY 160cm x 200cm,
- Dva nočné stolíky 4-YOU YUK12,
- Vysávač ZELMER ZVC 305 SP Odyssey,
- Kúpeľňovú skrinku,
- TS žehličku IR2215,
- Skriňu ELIZA 8,

- Skriňu ELIZA 9L,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vzájomnú žalobu žalovanej o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamieta.

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, a to do 3 dní odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 23.02.2018 sa žalobca domáhal na žalovanej vydania hnuteľných vecí
v žalobe bližšie špecifikovaných, ktoré sú uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. Žalobca uviedol, že
počas spolužitia so žalovanou kúpil a do bytu žalovanej na Ulici D. Č.. XX na X. poschodí umiestnil
hnuteľné veci a spotrebiče. Spolužitie so žalovanou následne ukončili a byt opustil. So žalovanou sa
ústne dohodol na tom, že jej veci odpredá ako zariadenie bytu, v ktorom žalovaná zostala bývať. K
naplneniu dohody nedošlo. Žalovaná napriek výzvam žalobcu a návrhom dohody odmietla veci odkúpiť
a zároveň mu odmieta tieto hnuteľné veci vydať. Keďže následne s nim prestala komunikovať, nemá

inú možnosť ako podať žalobu na súde.

2. Žalovaná sa k predmetu konania prvý krát vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.5.2018 (čl. 23
- 24), v ktorom uviedla, že žalobca nikdy nebol užívateľom jej bytu a počas ich známosti neexistovalospolužitie v akejkoľvek nehnuteľnosti. So žalobcom mala vážnu známosť, ktorá mala byť zakončená
uzatvorením manželstva, k čomu však nedošlo. Ešte pred svadbou začali so zariaďovaním bytu, nakoľko
v ňom plánovali bývať po svadbe. Spoločne postupne vyberali nábytok a zakupovali ho tým spôsobom,

že raz za čas po vzájomnej dohode vybrali určitý druh nábytku a kúpili si ho. Robili tak z dôvodu, aby si
mohla ušetriť z jej výplaty na polovicu sumy, ktorá bude vyplatená za nábytok, resp. iné zariadenie bytu.
Nie je pravdou, ako to tvrdí žalobca, že iba on kúpil zariadenie do jej bytu. Z toho je zrejmé a jasné, že
žalobca nie je výlučným vlastníkom hnuteľnosti, polovica z každej hnuteľnej veci, ktorá sa nachádza v
jej byte, je jej. Nie je pravdou, že nereagovala na výzvu žalobcu na vrátenie vecí. Od žalobcu chcela

jeho polovicu z predmetných veci odkúpiť a to mesačnými splátkami. Žalobca akémukoľvek návrhu z
jej strany odporoval. V závere svojho vyjadrenia žalovaná teda navrhla, aby súd vyporiadal podielové
spoluvlastníctvo tak, že veci, ktorých vydania sa žalobca domáha, prikázal do jej výlučného vlastníctva
a zároveň ju zaviazal vyplatiť žalobcovi v primeraných mesačných splátkach sumu 596,58 Eur.

3. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.7.2018. Poprel tvrdenia

žalovanej o tom, že veci boli kupované do podielového spoluvlastníctva s tým, že na tejto kúpe sa
žalovaná žiadnym spôsobom finančne nepodieľala.

4.Ktomutovyjadreniusaznovavyjadrilažalovanápodanímdošlýmsúdudňa4.9.2018,vktoromuviedla,
že zotrváva na svojom vyjadrení a na rozdiel od predchádzajúceho vyjadrenia ešte uviedla, že pokiaľ

ide o žehličku a vysávač, tieto jej boli darované.

5. Súd vo veci rozhodoval na pojednávaní konanom dňa 14.01.2019, na ktorom vykonal dokazovanie
obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce:
5.1. Z pokladničných blokov ako aj zo zmlúv o kúpe hnuteľných vecí vyplýva identifikácia vecí tak, ako

je uvádzaná žalobcom v jeho návrhu.
5.2. Z korešpondencie medzi právnym zástupcom žalobcu JUDr. Vladimírom Milasom a žalovanou
vyplýva, že žalovaná má žalobcovi vydať veci nim požadované, resp. žalobca navrhuje dohodu o
ich odkúpení. Z tejto korešpondencie sa podáva aj to, že medzi stranami sporu malo dôjsť k ústnej
dohode o odkúpení veci, keďže v liste zo dňa 14.11.2016 zasiela JUDr. Milas žalovanej (čl.7) návrh

dohody o odkúpení veci, ktorý má byť výsledkom ústnej dohody žalobcu a žalovaného. Prílohou
tohto listu bola aj dohoda o vzájomnom finančnom vysporiadaní (kúpna zmluva na hnuteľné veci),
ktorými by žalovaná sporné veci v celkovej hodnote 1.188,68 Eur od žalobcu kúpila. V ďalšom
liste JUDr. Milasa adresovaného žalovanej zo dňa 24.01.2017 (čl. 3) sa uvádza, že ak zasielaná
listina, teda návrh na odkúpenie veci zodpovedá ústnej dohode strán sporu, žiadajú, aby táto dohoda

bola podpísaná. Následne listom zo dňa 21.03.2017 advokát JUDr. Milas opätovne návrh dohody o
vzájomnom vysporiadaní zasiela žalovanej (čl. 4), keďže predchádzajúca zásielka, ktorej obsahom bol
tento návrh sa vrátila ako neprevzatá. Rovnako JUDr. Milas svojim listom zo dňa 31.07.2017 (čl. 5)
oznamuje žalovanej, že zásielka s návrhom dohody sa vrátila ako neprevzatá, preto jej navrhuje dve
možné spôsoby riešenia a to veci vrátiť alebo ich vyplatiť. Žiada žalovanú, aby mu oznámila spôsob

riešenia uvedenej veci. Listom zo dňa 20.11.2017 JUDr. Milas (čl. 6) žiada žalovanú znova o vydanie
veci, prípadne o podpis návrhu dohody o vzájomnom vyrovnaní, teda o kúpe týchto hnuteľných vecí.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 14.01.2019 (pondelok), pričom žalovaná dňa 11.01.2019
(piatok) doručila súdu ospravedlnenie svojej neúčasti a žiadosť o odročenie z dôvodu, že “dňa

14.01.2019 sa zúčastňuje výberového konania na pracovné miesto v Bratislave”.
6.1. Podľa § 183 C.s.p.
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany
odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o
ňomdozvedelaalebomohladozvedieť,alebohosprihliadnutímnavšetkyokolnostimohlapredpokladať.
(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom
upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná
uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej

návrhu na odročenie pojednávania.
6.2. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Cdo/75/2012 - Dôležitý dôvod v zmysle § 101
ods. 2 OSP môže
byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu anariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti 1. vážna (svojou povahou znemožňujúca
každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom
pojednávaní), 2. súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), 3. nepredvídateľná

(nepredvídaná alebo neočakávaná), 4. neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie
prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a 5. náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca
účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). Dôležitosť dôvodu, ktorým je
odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP), posudzuje súd podľa

okolností konkrétneho prípadu.
6.3. V prejednávanej veci dôvod na odročenie pojednávania uvedený žalovanou vyššie uvedené kritéria
nenapĺňa. Žalovaná
- neuviedla kedy sa o dôvode, pre ktorý žiada odročenie dozvedela,
- tento dôvod nepreukázala,
- neuviedla prečo uprednostňuje účasť na tvrdenom výberovom konaní pred súdnym pojednávaním,

- neuviedla, prečo o odročenie žiada až deň pred pojednávaním.
6.4. Typovo obdobným spôsobom žalovaná žiadala o odročenie pojednávania (súd žiadosti vyhovel)
už dňa 12.11.2018 (pojednávanie bolo nariadené na deň 12.11.2018), keď uviedla, že má nového
zamestnávateľa a nemá nárok na dovolenku ani na neplatené voľno (uvedené žalovaná ani dodatočne
nepreukázala).

6.5. Súd teda žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a konal v neprítomnosti žalovanej.

7. Civilný sporový poriadok rovnako ako pred ním Občiansky súdny poriadok upravuje tzv. procesné
bremená, resp. povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.
Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za

to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.
Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje

deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je

možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý

súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.
Dokazovanie je tak procesom, ktorým sa súd (teraz výlučne na základe tvrdení a dôkazov strán sporu)
snaží zrekonštruovať minulé udalosti a rozhodnúť tak o tvrdenom a žalovanom práve, ktoré je porušené
alebo ohrozené. Ak na základe dôkazov vykonaných výlučne na návrh sporových strán, nemôže súd
s určitosťou (resp. bez dôvodných pochybností) ustáliť, že tvrdenia strany sporu zaťaženej uvedenými

bremenami sú pravdivé a preukázané, vedie to k záveru, že strana sporu spor prehráva.

8. Medzi stranami sporu bola sporná základná skutková otázka a to kto kúpil sporné veci. Žalobca tvrdil,
že veci ním požadované sú veci ním kúpené a predložil doklady o kúpe, pričom niektoré zneli na menožalovanej. Uvedené vysvetlil tak, že tieto veci boli kupované na objednávku, preto v kúpnych zmluvách
bola uvedená žalovaná, keďže do jej bytu sa veci mali dodať. Podstatné je, že ani žalovaná pri týchto
kúpnych zmluvách netvrdila, že ide o jej výlučné vlastníctvo. Žalovaná tvrdila, že veci boli kupované do

podielového spoluvlastníctva s výnimkou dvoch, ktoré jej mali byť darované.
9. Súd rozhoduje na základe výsledkov dokazovania. Dokazovaním chápe proces objasňovania
skutočností, ktoré sa stali v minulosti a ktorých účastný nebol a to na základe dôkazných prostriedkov
predložených alebo navrhnutých stranami sporu. Dôkaz slúži preukázaniu skutočností, ohľadom ktorých
procesná strana nesie dôkazné bremeno, kdežto protidôkaz slúži vyvráteniu dôkazu a prísluší strane,

ktorá nie je dôkazným bremenom zaťažená. Od dôkazu a protidôkazu treba odlišovať námietku.
Procesná obrana žalovaného založená na určitej námietke, nepopiera správnosť tvrdenia žalobcu a
nesmeruje k jeho vyvráteniu ani spochybneniu. Námietkou sa procesná strana dovoláva vždy účinkov
určitej právnej normy, ktoré vylučujú oprávnenosť nárokov uplatnených druhou procesnou stranou. Preto
musí strana uplatňujúca námietky podať plný dôkaz o tom, že nastali skutočnosti, na ktorých svoje
námietke zakladá.

9.1. Žalovaná nepopierala kúpu sporných vecí žalobcom ale jeho tvrdenia doplnila tak, že tieto veci
kupovali spoločne do podielového spoluvlastníctva a 2 veci jej boli darované. Tieto „námietky“ žalovaná
nepreukázala, keďže nepodala okrem svojho tvrdenia, žiadny dôkaz o tom, že veci boli skutočne do
podielového spoluvlastníctva kupované a že 2 jej boli darované.
9.2. Naopak z dôkazov vykonaných formou oboznámenia vzájomných SMS má súd za preukázané, že

žalovaná ani raz v rámci tejto komunikácie nevzniesla námietku podielového spoluvlastníctva a daru
ale riešila iba otázku výplaty (naraz alebo splátkami) sporných vecí. Rovnako žalovaná nepoprela držbu
sporných vecí a to ani počas súdneho konania.

10.Súdtedavcelomrozsahuvyhovelžalobežalobcu,keďžemalunehopreukázanéskutočnostivedúce

k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporných veciam (ich kúpu) a zaviazal žalovanú na vydanie týchto
vecí, čo automaticky znamená zamietnutie vzájomnej žaloby žalovanej. Vyhovenie žaloby vychádza z §
126 ods.1 OZ - Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene
zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

11. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
11.1. Žalobca v konaní plne úspešný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.