Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115217219
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3115217219.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: AB 2 B.V. so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ
GABRIELA, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 472 346 79 proti žalovanému: V. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. Q. XXX, o zaplatenie 806,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. mája 2018, č.k. 22C/140/2015-56, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca sa
podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 806,81 eur s 8,15% ročným úrokom
z omeškania od 17.07.2015 do zaplatenia a vyčísleného ročného úroku z omeškania vo výške

92,15 eur. Podľa ust. § 297 písm. b) CSP súd vo veci nenariadil pojednávanie, pretože išlo iba
o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 2 veta druhá
Občianskeho zákonníka, § 497 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 6, § 4 ods. 5 z. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch . Podľa Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 5309035407 zo
dňa 09.10.2003 žalobca poskytol žalovanému revolvingový úver vo variante D, t.j. do výšky úverového

rámca 30.000,- Sk t.j. 995,82 eur s mesačnou splátkou vo výške 1.200,- Sk t.j. 39,83 eur so splatnosťou
vždy do 20. dňa v mesiaci s tým, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky
uvedené na rube tejto listiny (zmluvy) a na samostatnom liste. Podľa výpisu čerpania, splátok a úhrad,
predložených žalobcom, do zosplatnenia žalovaný vyčerpal spolu sumu 4.451,01 eur a uhradil spolu
sumu 12.401,58 eur. Listom zo dňa 28.05.2014 právny predchodca žalobcu a to Home Credit Slovakia
a.s. oznámil žalovanému zosplatnenie celého záväzku z dôvodu omeškania s jeho splácaním a vyzval
ho k úhrade dlhu vo výške 1.295,32 eur do 15 dní od odoslania tento výzvy. Doručovanie tohto

oznámenia žalovanému doporučene žalobca preukázal poštovým hárkom. V danej veci nie je medzi
stranami sporu sporné, že ide o spotrebiteľský vzťah vzhľadom na charakter strán sporu. Aj keď ide v
danej veci o úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, vzťahujú sa ňu ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa ako aj ďalšie ustanovenia Občianskeho
zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z. ako lex specialis, ktorý má podľa § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (bez prechodných ustanovení) prednosť pred ustanovenia Obchodného zákonníka ako

všeobecného zákona. Podľa § 3 ods. 6 cit. zák. si veriteľ v predmetnej zmluvy nesplnil svoju informačnú
povinnosť a žalovaného ako dlžníka neinformoval o nákladoch spojených s týmto úverom a ani o
spôsobe výpočtu RPMN pre predmetný úver ani v predmetnej zmluve, ani v úverových podmienkacha ani ničím nepreukázal splnenie si tejto povinnosti (doručenkou od oznámenia týchto skutočností
žalovanému), čím konal v rozpore s týmto zákonom, čo spôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka v takomto prípade je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zmluvy dostal. Z uvedeného dôvodu bol žalovaný
povinný vrátiť žalobcovi len úver bez poplatkov a úrokov. Podľa výpisu čerpania a úhrad žalovaný
uhradil žalobcovi skutočne čerpanú sumu, preto súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

2. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (Civilného sporového poriadku) , keď súd

nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, pretože žiadnu nežiadal a žiadna mu ani
nevznikla.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie , v rozsahu výroku I. a to v
zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ CSP. Namietal, že nie je pravdou , že podľa výpisu čerpania,
splátok a úhrad , ktoré predložil žalobca do zosplatnenia žalovaný vyčerpal spolu sumu 4.451,01,- eur

a uhradil spolu sumu 12.401,58,- eur. Súdom uvedené čiastky čerpania a úhrad nekorešpondujú s
peňažnými sumami, ktoré uviedol a predložil žalobca . Žalobca v súvislosti s jednotlivými náležitosťami
zmluvy poukazuje na to, že revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný. Pri tomto type
úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient sporí. Výšku
RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, pretože úver sa čerpá a dopĺňa a tak sa menia

údaje relevantné pre výpočet RPMN, čo potvrdil a rozhodnutí aj Krajský súd Prešov v rozhodnutí zo
27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010 ako aj rozsudok Okresného súdu Martin, sp. zn. 5Csp/6/2017 zo dňa
14.06.2017. V súvislosti s RPMN dal žalobca do pozornosti aj uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo
dňa 17.03.2017, sp. zn. 11Co/87/2016. Žalobca nesúhlasí s nesplnením si svojej informačnej povinnosti
a uvádza, že v sadzobníku poplatkov a odmien , ktoré obdržal žalovaný spolu s úverovou zmluvou

a úverovými podmienkami je uvedené, že základná úroková sadzba je vo výške 2,41% za mesiac
a odchýlka od základnej úrokovej sadzby je riadne uvedená v úverovej zmluve. Svoju informačnú
povinnosť si splnil riadne a nie je preto dôvod, pre ktorý by mala byť zmluva vyhlásená za neplatnú.
V zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy sa ako dôvod neplatnosti
zmluvy v ust. § 4 ods. 1 uvádza absencia písomnej formy zmluvy a nie jednotlivých náležitostí. Absencia

jednotlivých náležitostí zmluvy nespôsobuje neplatnosť úverovej zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, príp. zmenil a priznal žalobcovi náhradu trov
konania.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

6. Preskúmaním veci v odvolaní žalobcu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie pri
rozhodnutí vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho

vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolací námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

7. V prvom rade je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie správne posúdil úverovú zmluvu uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným dňa 09.10.2003 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa vzťahuje
zákon o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľom je právnická osoba poskytujúca úvery a pôžičky v
rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžníkom je fyzická osoba, ktorej bol úver poskytnutý na iný účel
ako na výkon podnikania či zamestnania. Je zrejmé, že na základe úverovej zmluvy žalobca ako veriteľ

poskytol žalovanému revolvingový úver vo variante D / tak, ako to vyplýva z označenia predmetnej
zmluvy/ do výšky úverového rámca 995,82,- eur .8. Podľa § 3 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), pri spotrebiteľských úveroch formou
preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch, keď nemožno

určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o
úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu
ročnejpercentuálnejmierynákladov,opodmienkach,zaktorýchmôžebyťzmluvazmenená,aospôsobe
a termíne skončenia zmluvného vzťahu.

9. Súd prvej inštancie správne poukázal na zákonné ust. § 52 ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka , platné v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, keď odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, o účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je teda námietka žalobcu spočívajúca v
tom, že záver o neplatnosti zmluvy , keď táto neobsahuje jednotlivé náležitosti zmluvy , nemá
za následok neplatnosť celej zmluvy, pretože na takomto závere vychádzajúc z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie neplatnosť zmluvy ako celku nezaložil. Ťažiskovým
dôvodom,vychádzajúczbodu15.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,jetotiždojednanieanásledný

postup žalobcu, ktorý si nesplnil informačnú povinnosť o nákladoch s úverom ani o spôsobe výpočtu
RPMN a to v zmysle ust. § 6 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch . Súd prvej
inštancie správne vyhodnotil, že žalobca konal v rozpore s týmto zákonom, čo spôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka . Skutočnosť, že základná úroková sadzba
je uvedená v sadzobníku poplatkov a odmien, ktoré žalovaný obdržal spolu s úverovou zmluvou a

úverovými podmienkami, je irelevantná.

11. Charakteristickou črtou revolvingového úveru je možnosť jeho obnovovania. Dlžník by mal v zmysle
platnej právnej úpravy vždy vedieť už pri podpise úverovej zmluvy, na aké nároky okrem vrátenia
istiny, má veriteľ právo, už pred podpisom úverovej zmluvy, musí byť oboznámený so zmluvnými

podmienkami, a teda podmienkami, za ktorých mu bude úver poskytnutý. Zákon teda vyžaduje pre
orientáciu spotrebiteľa ohľadne výhodnosti úveru a zistenia nákladov naň určenie výšky RPMN formou
príkladu pri dodržaní uvedených predpokladov. Žalobca predpoklady pre výpočet RPMN a jej výšku
pri týchto predpokladoch neurčil, teda žalobca v zmluve o úvere nemožno považovať za splnenie si
povinnosti náležite informovať spotrebiteľa o nákladoch spotrebiteľského úveru.

12. Už len v kumulatíve s vyššie uvedenými ťažiskovými dôvodmi, na ktorých a to v celom rozsahu
dôvodne a správne založil súd prvej inštancie svoj záver o neplatnosti celej úverovej zmluvy, vyznievajú
jednoznačne v neprospech žalovaného , ako spotrebiteľa, je dotknutá zmluva z hľadiska platnosti
neudržateľnou.

13. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že podľa § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských úveroch
od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. V predmetnej úverovej zmluve nie je dohodnutý úrok, ani poplatky. Ak aj bol
spotrebiteľ oboznámený s úverovými podmienkami a prejavil aj súhlas byť viazaný ustanoveniami

týchto dokumentov, to neznamená, že sa stali, súčasťou zmluvy a boli dojednané v zmluve. Informácia
spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu
a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný však túto možnosť nemal, keďže
výška úrokovej sadzby nie je uvedená v zmluve o úvere.
14. Ďalšia odvolacia námietka žalobcu, poukazom na predložený výpis čerpania , splátok a úhrad

žalovaného s tvrdením, že čiastky nekorešpondujú s peňažnými sumami, ktoré uviedol súd prvej
inštancie, nie je dôvodná. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca v konaní predložil výpis
čerpania, splátok a úhrad/ č.l. 34/, kde je červeným písmom uvedená suma , ktorú žalovaný čerpal a
zeleným písmom vykonanie úhrad žalovaným. Matematickým výpočtom súd prvej inštancie správne
uzavrel, že žalovaný do zosplatnenia vyčerpal sumu vo výške 4.451,01,- eur a uhradil sumu 12.401,58,-

eur. Žalobca v podanom odvolaní neuvádza, aká je celková suma, ktorú žalovaný čerpal a v akej výške
uskutočnil úhrady.15. Vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vzniknutého na strane žalobcu sa odvolací súd
stotožnilsnázoromsúduprvejinštancie,ženastranežalobcu došlokvznikubezdôvodnéhoobohatenia
a žalobca mal nárok len na vrátenie sumy poskytnutej istiny úveru. Žalovaný čerpal do zosplatnenia

celkovo sumu 4.451,01,- eur, pričom žalobcovi uhradil sumu 12.401,58,- eur . Z týchto dôvodov súd
prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

16. V konečnom dôsledku za právne nevýznamné vzhľadom k uvedeným záverom, považoval odvolací
súd poukazy žalobcu v odvolaní na rozhodnutia iných súdov, týkajúcich sa iných, avšak skutkovo a

právne obdobných vecí, pretože rozhodovaním iných odvolacích súdov v preskúmavanej veci Krajský
súd v Trenčíne viazaný nie je.

17. Odvolací súd teda nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho

potvrdenie v celom rozsahu, za vecnej správnosti rozhodnutia tiež v časti náhrady trov konania medzi
stranami sporu. Odvolateľ v odvolaní neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vysporiadal a ktoré by neboli predmetom jeho posudzovania.

18. Keďže teda preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že žiadna z odvolacích námietok nie je

spôsobilou mať za následok dopad na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods.1a§255ods.1CSP.Vodvolacomkonaníúspešnémužalovanému odvolacísúdnepriznalnáhradu

trov odvolacieho konania proti žalobcovi, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

20. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).