Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 2T/93/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618010366
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Galovič

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6618010366.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Stanislavom Galovičom na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28. februára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný O. E. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bývajúci vo Y., bez bližšieho určenia, t. č. Y., C. XX,,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

akootecsynovP.E.,nar.XX.XX.XXXXaQ.E.,nar.XX.XX.XXXX,hocijepodľaprávoplatnéhoRozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/77/2015
zo dňa 03.02.2016 počnúc dňom 01.01.2016 povinný platiť výživné na syna P. mesačne v sume 60,00
Eur a na syna Q. mesačne v sume 100,00 Eur vždy do 15-ho
dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky detí M. E., nar. XX.XX.XXXX
z P., takto uloženú povinnosť vo Y. a inde riadne neplnil a za obdobie
od 15.10.2017 doposiaľ dlhuje na výživnom celkom 1.994,96 Eur, hoci bol Trestným rozkazom

Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/128/2016 zo dňa 25.08.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
24.11.2016, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Tr. zákona,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať iného a
spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zákona
na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na O. E. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona.
Obžalovaný po zákonnom poučení prehlásil, že zo spáchania žalovaného skutku sa cíti byť vinný. Od
obžalovaného samosudca podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Tr. poriadku zisťoval
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby ,
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu,
g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za
vinu,
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal „áno“. Súd následne vyhlásenie obžalovaného prijal
a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná
ale vykonanú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste. Súd výsluchom poškodenej M. E. zistil, že
obžalovaný v novembri 2018 uhradil časť dlžného výživného vo výške 500,00 Eur.
Súd sa ďalej oboznámil s posudkami na obžalovaného, výpisom z Evidencie priestupkov, odpisom

registra trestov a pripojenými spismi Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 22T/19/2017 a 22T/128/2016.
Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný
akootecsynovP.E.,nar.XX.XX.XXXXaQ.E.,nar.XX.XX.XXXX,hocijepodľaprávoplatnéhoRozsudku
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 8P/77/2015 zo dňa 03.02.2016 počnúc dňom 01.01.2016 povinný

platiť výživné na syna P. mesačne
v sume 60,00 Eur a na syna Q. mesačne v sume 100,00 Eur vždy do 15-ho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky detí M. E., nar. XX.XX.XXXX z P., takto uloženú povinnosť vo Y. a inde
riadne neplnil a za obdobie od 15.10.2017 doposiaľ dlhuje na výživnom celkom 1.994,96 Eur, hoci bol
TrestnýmrozkazomOkresnéhosúduLučenecsp.zn.22T/128/2016zodňa25.08.2016,ktorýnadobudol

právoplatnosť dňa 24.11.2016, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zákona.
Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona, lebo najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil z nedbanlivosti
zákonnú povinnosť vyživovať iného a spáchal uvedený čin, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich

štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený.
Obžalovaný požíva priemernú povesť, doposiaľ bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy Rozsudkom
Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/19/2017 zo dňa 08.03.2017, ktorým bol odsúdený podľa § 219
ods. 1 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a to do
14.06.2018 a predtým bol odsúdený tiež Trestným rozkazom Okresného súdu Lučenec dňa 25.08.2016

sp. zn. 22T/128/2016, tiež pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona a to
na trest odňatia slobody v trvaní
5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov a to do24.05.2018.
Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti
prevýchovy a nápravy, pričom mu uložil trest odňatia slobody v trvaní jeden rok nepodmienečne so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko
doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tú skutočnosť, že trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil v skúšobnej
dobe hore uvedených odsúdení, pričom jedno odsúdenie je tiež za trestný čin zanedbania povinnej
výživy.Súdpoukazujeajnatúskutočnosť,žeobžalovanývdobeneplateniavýživnéhobolajzamestnaný

a teda mal reálnu možnosť platiť výživné.
Zaprečinzanedbaniapovinnejvýživypodľa§207ods.3Tr.zákonajezákonomustanovenýtrestodňatia
slobody 1-5 rokov, z čoho je zrejmé, že súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody celkom na dolnej
hranici trestnej sadzby.
U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to tú, že sa k trestnej činnosti doznal a jednu

priťažujúcu okolnosť a to tú, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Z tejto skutočnosti je zrejmé,že poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v rovnovážnom stave a preto súd neznižoval, ani nezvyšoval
zákonom ustanovenú trestnú sadzbu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu

zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Tr. zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu
a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti

ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 3 Tr. zákona trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ
sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným
môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci,
osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o

náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.