Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314204162
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2314204162.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobcov: 1/

V. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX E. M. XX a 2/ O. N., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX
E. M. XX, obaja právne zastúpený: JUDr. Juraj Sobotovič, advokát so sídlom 949 01 Nitra, Hollého 12,
proti žalovaným: 1/ R.. W. J., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K., I. XXXX/X a 2/ J. H., rod. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX N., F. XXX/XX, Č. L., právne zastúpený: JUDr. Jozef Urban, advokát
so sídlom 921 01 Piešťany, Komenského 24, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovaným v 1/ a 2/ rade priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 25.02.2014 domáhali, aby súd určil, že žalované v 1/ a
2/ rade nie sú spoluvlastníčkami nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie E. M.
ako parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 207 m2, parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 543 m2, parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 642 m2 a parc. reg. „H.“ č.
XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 98 m2. Svoj návrh odôvodnili tak, že žalobcovia sú
vedený na predmetnom liste vlastníctva ako duplicitný vlastníci obaja spoločne v pomere 1/1. Zároveň
sú ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností vedené aj žalované každá v pomere 60/576 k celku a taktiež

aj V. H. v pomere 60/576 k celku. Ako tituly nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalovanými sú
v evidencii nehnuteľností uvedené dedičské rozhodnutia u žalovanej v rade 1/ sp. zn. D830/91, Dnot
11/93 zo dňa 20.1.1994 a u žalovanej v 2/ rade rozhodnutie sp.zn. 31D 399/2011, Dnot 1/2012 zo dňa
13.08.2012. U V. H. je ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva uvedené dedičské rozhodnutie 26D
133/12 Dnot 236/12 zo dňa 01.02.2013.

2. Žalobcovia svoje vlastnícke právo zapísané záznamom E. XX/XXXX pritom odvodzujú od kúpnej

zmluvy zo dňa 17.12.1986, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 29.06.1987 pod č. L. XXX/
XX. K zaznamenaniu vlastníckeho práva žalobcov pritom došlo až v roku 2008 na základe ich návrhu
zo dňa 12.08.2008.

3. Pri všetkých spoluvlastníkoch je pritom na LV č. XXXX uvedené, že ide o duplicitu vlastníctva a
hodnovernosť údajov o vlastníckom práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3
zák. č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje nesmú používať.

4. Žalobcovia vo svojej žalobe neoznačili na strane žalovaných za stranu sporu spoluvlastníka V. H. s
odôvodnení, že tento spoluvlastník ich výlučné vlastníctvo nespochybňuje.5. Žalované sa k žalobe vyjadrili tak, že ju ako nedôvodnú navrhli zamietnuť s poukazom na tú
skutočnosť, že kúpna zmluva zo dňa 17.12.1986 od ktorej odvodzujú svoje vlastníctvo žalobcovia
nemohla spôsobiť, že žalobcovia nadobudli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam, pretože

predávajúci O. Y. a J. Y. v čase uzatvorenia tejto zmluvy neboli spoluvlastníkmi prevádzaných
nehnuteľností, resp. neboli spoluvlastníkmi v rozsahu deklarovanom kúpnou zmluvou. Žalované taktiež
poukázali, že na základe geometrického plánu č. XXX-XXX-XXXX-XX, ktorý bol vyhotovený ako podklad
pri uzatváraní kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.1986 došlo k odčleneniu časti parciel č. XXXX/X a XXXX/
X o celkovej výmere 147 m2 v prospech parciel č. XXXX/X a 1268/3, ktoré tvorili predmet prevodu

vlastníckeho práva. Spoluvlastníci parciel z ktorých došlo k odčleneniu pritom neboli účastníkmi kúpnej
zmluvy zo dňa 17.12.1986.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie v rámci ktorého sa oboznámil s prednesmi strán sporu ako aj s
obsahom predložených listín a pripojených spisov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

7. Z LV č. XXXX pre katastrálne územie E. M. na ktorom sú vedené nehnuteľnosti parc. reg. „H.“ č.
XXXX/X - záhrady o výmere 207 m2, parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
543 m2, parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - záhrady o výmere 642 m2 a parc. reg. „H.“ č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 98 m2 súd zistil, že žalobcovia sú vedený na predmetnom liste vlastníctva
ako duplicitný vlastníci obaja spoločne v pomere 1/1. Zároveň sú ako spoluvlastníci týchto nehnuteľností

vedené aj žalované každá v pomere 60/576 k celku a taktiež aj V. H. v pomere 60/576 k celku. Ako tituly
nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalovanými sú v evidencii nehnuteľností uvedené dedičské
rozhodnutia u žalovanej v rade 1/ sp. zn. D830/91, Dnot 11/93 zo dňa 20.1.1994 a u žalovanej v 2/ rade
rozhodnutie sp.zn. 31D 399/2011, Dnot 1/2012 zo dňa 13.08.2012. U V. H. je ako titul nadobudnutia
vlastníckeho práva uvedené dedičské rozhodnutie 26D 133/12 Dnot 236/12 zo dňa 01.02.2013.

8. Keďže žalobcovia si svoj nárok uplatnili v spore určovacou žalobou bolo primárnou úlohou súdu
skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na takomto určení.

9. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo

je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

10. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c/
CSP (v čase podania žaloby § 80 písm. c/ OSP), musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého

právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len
zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak aby bez tohto určenia bolo
právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj

R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny
základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny

záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára

pevný základ pre jeho usporiadanie).

11. V danom prípade zaujal súd stanovisko, že žalobcovia svoju žalobu formulovali tak, že žiadali
určiť, že žalované nie sú spoluvlastníčkami nehnuteľností. Výsledkom rozhodnutia sporu spôsobom
požadovaným žalobcami by však nedošlo k odstráneniu ich právnej neistoty, pretože jeho výsledkom

by bol iba výmaz vlastníckeho práva žalovaných. Po rozhodnutí vo veci by naďalej zotrval stav, kedy by
bol v príslušnom liste vlastníctva vedený ako spoluvlastník V. H., ktorého žalobcovia v spore neoznačili
za stranu sporu. Odôvodnenie, že uvedený spoluvlastník výlučné vlastníctvo žalobcov nespochybňuje
nie je podľa názoru súdu dôvodom pre ktorý by tento spoluvlastník nemal byť stranou sporu, pretožekaždé rozhodnutie vo veci musí mať vplyv na jeho práva a povinnosti a musí spôsobiť zmenu jeho
právneho postavenia. Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že aj zápis vlastníctva žalobcov na LV
č. XXXX obsahuje poznámku, že ide o duplicitu ich vlastníctva a hodnovernosť údajov o vlastníckom

práve v katastri nehnuteľností bola vyvrátená a podľa § 71 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. sa takéto údaje
nesmúpoužívať.Rozhodnutímsúdu,takakotopožadujúžalobcovianedôjdektomu,žebudebezosporu
preukázaná hodnovernosť zápisu vlastníckeho práva žalobcov a nedôjde k výmazu uvedenej poznámky.

12. Na základe vyššie uvedeného je preto podľa názoru súdu potrebné konštatovať, že žaloba, tak

ako ju formulovali žalobcovia, nespĺňa požiadavku existencie naliehavého právneho záujmu, pretože
nie je vhodným a účinným procesným nástrojom na ochranu ich práv a nedôjde ňou k odstráneniu
spornosti žalovaného práva. Výsledkom rozhodnutia, tak ako ho požadujú žalobcovia preto bude
nesporne vznik potreby ďalšieho konania v ktorom dôjde k odstráneniu pochybností o vlastníctve
žalobcov. Najefektívnejším prostriedkom obrany práva tvrdeného žalobcami bude pritom žaloba, ktorou
si žalobcovia uplatnia určenie, že sú výlučnými vlastníkmi sporných nehnuteľností. Takéto rozhodnutie,

ktorýmsúdvysloví,žežalobcoviasúvýlučnýmivlastníkminehnuteľnostíbudepotomtvoriťprávnytitulna
zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a bude podkladom pre odstránenie pochybností
o hodnovernosti zápisu v katastri nehnuteľností.

13. Podľa § 78 ods. 1 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

14. podľa § 78 ods. 2 CSP súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov
podľa odseku 1.

15. Súd aplikoval podporne na prejednávaný spor aj vyššie citované zákonné ustanovenie, ktoré síce
nebolo účinné v čase podania žaloby avšak úzko súvisí z vyššie rozobratou otázkou naliehavého
právneho záujmu. Účastníkmi konania o určenie vlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci evidovaní
ku dňu podania žaloby v katastri nehnuteľností, lebo právoplatný výrok súdu zaväzuje len účastníkov
konania. Ide o tzv. nútené procesné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov. Pokiaľ sa na konaní

nezúčastniavšetcinerozlučníspoločníci,súdnemôženávrhuvyhovieťprenedostatokvecnejlegitimácie
vyplývajúcej z hmotného práva. Z uvedeného dôvodu musí konanie o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti zásadne prebiehať za účasti všetkých zapísaných vlastníkov, resp. spoluvlastníkov
nehnuteľnosti.

16. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu
na strane žalobcov a ostatnou argumentáciou strán sporu sa z uvedeného dôvodu pri hodnotení
dokazovania nezaoberal.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia priznal súd žalovaným, ako procesne úspešným
účastníkom sporu plnú náhradu trov konania o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.