Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 1T/58/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3517010111
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Pavlovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3517010111.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom JUDr. Ivanom Pavlovičom, v trestnej veci
obžalovaného Ľ.H. P., O.. XX.XX.XXXX X. U., trestne stíhaného na slobode pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania skutku
(ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní v Novom Meste nad Váhom dňa 4. decembra 2018
t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ.H. P. D. F. P. C. W. N. B., O.. XX.XX.XXXX X. U.,
Z. V. Z. V. B. XX, Z.. Č.. P. V. V. P. L. XX, na slobode, živnostník,
j e v i n n ý, ž e
dňa 30.01.2016 v čase okolo 17.34 hod. na L. H. Č.. XXXX X. U. na odľahlom parkovisku pri sídle
spoločnosti Altcam Slovakia s.r.o. po tom, čo rozbil výplň okna na strane vodiča motorového vozidla
zn. Peugeot 208, EČV: U. XXX V., napadol v aute sediaceho poškodeného K. Ž., O.. XX.XX.XXXX,
Z. V. Z. G. XXX tak, že ho opakovane, avšak najmenej jeden krát udrel rukou zovretou v päsť do

oblasti hlavy, čím mu spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre, v pravej polovici s prejavmi
vegetatívnej symptomatológie, s krvným výronom v oblasti záhlavia a otras labirintu pravého stredoušia,
pričom poškodený bol hospitalizovaný od 30.01.2016 do 03.02.2016 a v dôsledku zranení, ktoré utrpel
bol obmedzený na bežnom spôsobe života do 3 týždňov,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
č í m s p á c h a l
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní

6 /šesť/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému podmienečne odkladá výkon trestu
odňatia slobody.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona je obžalovaný
povinný uhradiť v skúšobnej dobe poškodenému K. Ž., O.. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. Z. G. XXX, náhradu
škody vo výške 1 147,90 Eur z titulu bolestného /65 bodov x 17,66 Eur za 1 bod/.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný uhradiť poškodenému K. Ž., O..
XX.XX.XXXX X. P., Z. V. Z. G. XXX, náhradu škody vo výške 1 147,90 Eur z titulu bolestného /65 bodov

x 17,66 Eur za 1 bod/.Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku sa poškodený K. Ž., O.. XX.XX.XXXX X. P., Z. V. Z. G. XXX,
odkazuje so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa03.03.2017podalaOkresnáprokuratúraNovéMestonadVáhompodPv257/16/3304-15 obžalobu
zo dňa 08.06.2015 na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom na obžalovaného pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe v obžalobe
uvedenom.
Súd na základe výsledkov vyšetrovania a obsahu vyšetrovacieho spisu vydal v predmetnej veci

trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného za vinného v zmysle podanej obžaloby a uložil mu
nepodmienečný trest odňatia slobody. Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote
odpor. Na podklade podaného odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktoré predvolal
obžalovaného, poškodeného K. Ž., svedkyňu X. M., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia, U.. U.Á.O. P.. Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom

vyššie citovaných osôb a čítaním listinných dôkazov, ktoré sa vzťahujú na predmetnú vec a osobu
obžalovaného.
Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že prokurátor a obžalovaný nechcú uzatvoriť
dohodu o vine a treste.
Obžalovaný Ľ. P. na hlavnom pojednávaní po prečítaní obžaloby a po poučení o jeho právach podľa

príslušných ustanovení Trestného poriadku k § 257 v otázke neviny, resp. viny, sa vyjadril, že nepopiera
spáchanie viny, nakoľko na polícii skutok popísal, ani tam nepopieral spáchanie skutku, ani tak ako to
tvrdí poškodený. Následne súd prečítal obžalovanému otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), e), f) g) a
h) Trestného zákona, na ktoré obžalovaný odpovedal áno, avšak súd jeho vyhlásenie neprijal, pretože
obžalovaný popiera úder so zovretou päsťou do hlavy, tak ako je mu to kladené v obžalobe za vinu,

ide o mechanizmus vzniku zranení, ktoré utrpel poškodený a táto otázka je skutková, ktorú je potrebné
v dokazovaní objasniť.

Obžalovaný následne vo svojej výpovedi po to, čo bol poučený o svojich procesných právach sa vyjadril,
že bude vypovedať. Následne vo svojej výpovedi potvrdil, že medzi ním a poškodeným došlo ku

konfliktu. S pravou rukou rozbil na vozidle poškodeného zn. Peugeot okno na strane vodiča, pokúšal sa
poškodeného vytiahnuť cez okno von, no nepodarilo sa mu to, lebo bol pripútaný a a potom mu dal facky
- 4-5. Keby mu dal päsťou, utrhne mu väz. Na poškodenom nevidel pred konfliktom žiadne zranenia.
Po fackách nevidel na poškodenom zranenia. Dôvodom konfliktu bol milostný vzťah poškodeného so
svedkyňou X. M.X.. Obžalovaný a menovaná svedkyňa boli druh a družka, žili spolu a majú spolu syna.

Poškodený K. Ž. na hlavnom pojednávaní neodmietol vypovedať. Z jeho výpovede vyplynulo, že bol
v aute so svedkyňou X. M., pričom obžalovaný do neho narazil z protismeru svojou prednou časťou
do ľavej časti jeho vozidla na strane šoféra. Zastavil auto, vystúpil z vozidla, rozbil okno vodiča a s
jednou (pravou) rukou ho chytil za košeľu, naklonil si ho k sebe a druhou rukou (ľavou) ho udieral do
hlavy. Obžalovaný mu pri tom roztrhol košeľu, ktorú dal polícii. Otvorenou rukou ho neudrel, ale päsťou.

Svedkyňa M.R.C. na obžalovaného. Volal sestre, čo sa stalo, tá volala záchranku, ktorá ho odviezla
do nemocnice na ošetrenie. Poškodený uviedol, že si nepamätá koľkokrát ho obžalovaný udrel, ale
najmenej jeden krát do oblasti hlavy. Podľa poškodeného dôvodom konfliktu bol žiarlivosť, ktorá bola
asi dôvodná.
SvedkyňaX.M. nahlavnompojednávaníneodmietlavypovedať,uviedla,žejepriateľkouobžalovaného.

Neodmietla. Z jej výpovede vyplynulo, že bol vo vozidle poškodeného, obžalovaný ich videl. Poškodený
autom zle odbočil, dostal sa na parkovisko a ako sa otočil, aby vyšiel nabúral sa s autom obžalovaného.
Obžalovaný vystúpil z auta, poškodený nevystúpil. Následne obžalovaný rozbil bočné okno na vozidle
poškodeného a dal asi tri facky poškodenému. Potom poškodený vystúpil a ona videla, že poškodený má
v zadnom vrecku nohavíc boxer. Povedal, že sa nemá čoho báť. Potom sa rozprávali. Potom vystúpila

a začal sa rozprávať s obžalovaným. Potom volal poškodený sestru, potom prišla polícia a sanitka. Po
incidentebolavnemocnicizapoškodeným.Lekárhochcelprepustiť,lebomuničnezistili.Spoškodeným
si to potom vysvetlili a odvtedy sú s obžalovaným spolu. Obžalovaný udieral poškodeného ľavou rukou,
ktorá nebol zovretá v päsť a udrel ho asi 2 až 3 krát. O boxeri doposiaľ na polícii nehovorila, lebo v tom
čase, keď ju mali vypočúvať, poškodený jej stále vyvolával a sestra poškodeného sestra bola v práci jej

nadriadená a nechcela prísť o prácu. Boxer poškodený nevybral, nepoužil ho. Iba jej ho ukázal v aute.Poškodený nemal po fackách žiadne zranenie. Po incidente sa obžalovaný s poškodeným rozprával
v aute.
Znalec U.. U. P., z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, na hlavnom

pojednávaní neodmietol vypovedať a zotrval na svojom znaleckom posudku. Z posudku a výpovede
znalca vyplynulo, že na základe lekárskych správ dospel k záveru, že poškodený utrpel pomliaždenie
mäkkých tkanív hlavy a tváre, v pravej polovici s prejavmi vegetatívnej symptomatológie, s krvným
výronom v oblasti záhlavia a otras labirintu pravého stredoušia, pričom poškodený bol hospitalizovaný
od 30.01.2016 do 03.02.2016 a v dôsledku zranení, ktoré utrpel, bol obmedzený na bežnom spôsobe

života do 3 týždňov spôsobené hospitalizáciou, psychickej aktivity, boli popisovaný poruchy chôdze,
závrate, v oblasti pohybu, manuálnej práce. Znalec uviedol, že v mechanizme vzniku zranenia sa uplatnil
úder päsťou, ide o charakteristické zranenia, ktoré vznikajú pri údere päsťou a nevznikajú pri údere
fackou. Na vznik zranení by postačoval jeden úder, ale nevylučuje aj viac úderov. CT vyšetrenie ukázalo
krvný výron v oblasti záhlavia svedčí pre fyzické násilie tupým tvrdým predmetom, pretože len priamym
kontaktom tvrdým tupým predmetom môže dôjsť k vzniku takého to zranenia. Bolestné bolo určené vo

výške 1 147,90 Eur za 65 bodov pri hodnote 1 bodu 17,66 Eur. Pri skúmaní zdravotnej dokumentácii
poškodeného nezistil znaky jej falšovania alebo pozmeňovania lekárskych práv.
Podľa Prepúšťacej správy NsP Myjava zo dňa 03.02.2016 bol poškodený hospitalizovaný v NsP Myjava
od 30.01.2016 do 03.02.2016, ktorý bol privezený RLP Myjava, bol napadnutý druhou osobou, dostal
niekoľko úderov do pravej časti hlavy a tváre. Prepustený bol s diagnózou - otras mozgu, podkožný

hematóm okcipitálne, hyperbilirubinémia, vertigo.
Podľa registra priestupkov zo dňa 30.11.2018.05.2018 obžalovaný má záznamy o dopravných
priestupkoch 11.06.2014, 18.08.2014 a 30.01.2016, za ktoré mu boli uložené pokuty.
Z odpisu registra trestov zo dňa 30.11.2018 vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2 krát súdne trestaný
a však všetky odsúdenia má ku dňu rozhodovania súdu osvedčené a hľadí sa na neho akoby, nebol

odsúdený.
Na hlavnom pojednávaní boli oznámené čítaním ďalšie listinné dôkazy, ktoré vyplývajú z jednotlivých
zápisníc z hlavného pojednávania.
* * * * *
Z vykonaného dokazovania považoval súd vinu obžalovaného preukázanú náležite, riadne a

procesným spôsobom v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Obžalovaný nepopiera fyzický konflikt
s poškodeným, popiera vinu za vznik zranení spôsobom uvedeným v obžalobe, teda, že poškodeného
neudrel päsťou, ale dal poškodenému mu facky. K inému konfliktu medzi nimi nedošlo. Verzia
obžalovaného je s väčšími, či menšími odchýlkami podporená obsahom výpovede svedkyne X. M..
Verzia obžalovaného je podľa názoru súdu účelová, motivovaná snahou vyhnúť sa trestnoprávnej

zodpovednosti a hroziacemu nepodmienečného trestu, ktorý mu bol pôvodne uložený trestným
rozkazom. Jeho obrana je v rozpore s objektívne zistenými zraneniami poškodeného popísané
znaleckým posudkom U.. U. P., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní a výpoveďou poškodeného K. Ž.. Znalec
vylúčil možnosť, že zranenia, ktoré poškodený utrpel boli spôsobené otvorenou dlaňou - fackou.

Zranenia, ktoré poškodený utrpel boli spôsobené údermi rukou zovretou v päsť. Poškodený jasne
a zrozumiteľne označil za jediného páchateľa a pôvodcu jeho zranení obžalovaného, popísal útok
obžalovaného na jeho osobu a súčasne odmietol verziu, že mu zranenia spôsobil obžalovaný fackami.
Z výpovede poškodeného, Prepúšťacej správy NsP Myjava zo dňa 03.02.2016, a znaleckého posudku
U.. U. P. vyplýva záver, že zdravotná starostlivosť bola vyhľadaná a poskytnutá poškodenému v logickej

časovej nadväznosti a v súvislosti s utrpenými zraneniami. V tomto konaní bolo preukázané, že príčinou
konfliktu bol mimopartnerský vzťah poškodeného a svedkyne, ktorá je družkou obžalovaného, pričom
svedkyňa aktuálne opäť žije s obžalovaným. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a úvahy ako aj s
poukazom na blízky príbuzenský pomer obžalovaného so svedkyňou vyhodnotil verziu obžalovaného za
účelovú, ktorá je motivovaná snahou trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného vylúčiť. Obžalovaný je

plnetrestnoprávnezodpovednáosoba,uktorejnebolizistenéžiadneokolnosti,ktorébyjejtrestnoprávnu
zodpovednosť vylučovali. S poukazom na vyššie vykonané dôkazy, po ich dôkladnom vyhodnotení, a to
jednotlivoavovzájomnejsúvislosti,aspoukazomnavyššieuvedenéúvahy,ktorýmisasúdspravovalpri
ich hodnotení, je skutkový stav veci preukázaný tak ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory, pričom

vykonané dôkazy vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický
záver o vine obžalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného
z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil
na zdraví.Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a)
Trestného zákona ako trestné činy spáchané úmyselne, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným
v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom

spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia človeka.
Pri výmere trestu súd prihliadol na závažnosť spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku,
osobu páchateľa, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu, ale aj na účel trestu a na
možnosti nápravy páchateľa. Súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obžalovaný sa
ku skutku nepriznal, neoľutoval ho a má záznamy o pokutách v registri priestupkov. Súd nezistil žiadnu

priťažujúcu okolnosť, ktorá v čase vydania trestného rozkazu bola síce daná, pretože podmienečné
odsúdenie tunajším súdom 1T/45/2015 nebolo osvedčené, ale v čase vyhlásenia rozsudku už bolo. Súd
berúc do úvahy závažnosť konania páchateľa a následok ukladal obžalovanému trest odňatia slobody
vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 2 roky. Súd je
názoru, že hrozba trestu odňatia slobody, keď na jeho premenu postačí spáchanie hoc aj jedného
priestupku, je dostatočná pre nápravu obžalovaného. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na

osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, na okolnosti prípadu, za
zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých
účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na
nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho
názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súdpovažujezapotrebnéobžalovanémuozrejmiťpodstatuinštitútupodmienečnéhoodsúdenia,ktorého
podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého
základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia
slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu
určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená,

že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej
spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade
bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho
správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po

právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Právny dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí
akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania
akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v
skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti

zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.
V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam,
súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest
vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaných poučiť, že v prípade, ak spáchajú v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods.

2 Trestného zákona, im nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia,podmienečneodložiťvýkontrestuodňatiaslobodyareálneimmôžehroziť,vprípadeuznania
viny, i nepodmienečný trest.
Poškodený si do skončenia vyšetrovania uplatnil nárok na náhradu škody, na nároku zotrval aj na
hlavnom pojednávaní , na ktorom si ho uplatnil vo výške okolo 1 200,- Eur. Posudkom MUDr. Mariána

Pamulu bolo bodové hodnotenie zranení určené vo výške 1 147,90 Eur z titulu bolestného /65 bodov
x 17,66 Eur za 1 bod/. Nárok na náhradu škody je v tomto rozsahu preukázaný a preto zaviazal
obžalovaného na náhradu škody. Vo zvyšku odkázal súd poškodeného s nárokom n náhradu škody na
civilné konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.

2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.