Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118011473
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3118011473.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Dušana Krč-Šeberu a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Romana Hargaša na neverejnom zasadnutí dňa 20. februára 2019 prejednal
sťažnosť odsúdeného W. A. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 05. decembra
2018, sp.zn.1Pp/205/2018, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného W. A. z a m i e t a , pretože

nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 05. decembra 2018, sp.zn.1Pp/205/2018 zamietol podľa § 415
ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (ďalej len „Tr. zák.“) ako nedôvodný
návrh odsúdeného W. A. o jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.

ProtitomutouzneseniuihneďpojehovyhlásenípodalodsúdenýW.A.sťažnosť,ktorúnáslednepísomne
zdôvodnil.

Odsúdený v písomných dôvodoch svojej sťažnosti poukázal na skutočnosť, že okresný súd jeho žiadosť
zamietol na základe vyjadrenia ÚVTOS, pričom podľa jeho názoru toto vyjadrenie obsahuje skreslené
a dokonca nepravdivé skutočnosti. Poukázal na to, že v posudku sa hovorí o jeho postoji k výkonu

trestu v negatívnych súvislostiach týkajúcich sa brigád a iných pracovných činností. Ďalej uviedol, že
napriek jeho zdravotným problémom nežiadal o žiadne úľavy. Od nástupu trestu sa zúčastňoval brigád
z vlastnej iniciatívy. Robil rajóny, pomáhal pri veľkej výmene ústavného prádla ale bolo mu oznámené,
že niektoré z týchto aktivít nie sú zapísané. Ďalej sa vo vyjadrení „ústavu“ uvádza, že nie je členom
žiadneho krúžku, čo nie je pravda. Je zaregistrovaný ako člen šachového krúžku a zúčastňuje sa
každomesačných oddielových turnajov, ktorých výsledky sú na oddielovej nástenke. Má za to, že vo

vyjadrení je protirečenie, keď v jednej časti sa uvádza: „je slušný a nekonfliktný“ a v druhej uvádza:
„je sebavedomý a arogantný“. Týmto chcel poukázať na isté nezrovnalosti a určitú zaujatosť voči jeho
osobe. Odsúdený W. A. z vyššie uvedených dôvodov požiadal o prehodnotenie rozhodnutia okresného
súdu zo dňa 05.12.2018.

K písomným dôvodom sťažnosti odsúdeného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín bližšie

písomne nevyjadril.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená dňa 03. januára
2019, preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie

predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného W. A. nie je
dôvodná.Krajský súd zistil, že okresný súd správne procesne postupoval, keď o návrhu odsúdeného v súlade
s ustanovením § 415 ods. 1 Tr. por. rozhodoval na verejnom zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť

vyjadriťsapredsúdomksvojmunávrhunapodmienečnéprepustenie,akoajkjehohodnoteniuzostrany
ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Odsúdený na verejnom zasadnutí zotrval na podanej žiadosti o
podmienečné prepustenie a požiadal, aby bolo jeho žiadosti vyhovené.

Na základe preskúmania správnosti samotného napadnutého uznesenia krajský súd dospel k záveru,

že okresný súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného W. A. o podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu,
podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie podmieňuje
podmienečné prepustenie kumulatívnym splnením zákonných podmienok, a to vykonanie časti trestu v
predpísanej dĺžke, preukázanie polepšenia odsúdeného plnením svojich povinností a svojím správaním

vo výkone trestu a preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie
riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V
podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu
podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody), taktiež bola u odsúdeného splnená druhá

zákonná (materiálna) podmienka, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje schopnosť viesť
riadny život v podmienkach výkonu trestu, avšak nebola u neho splnená tretia zákonná (materiálna)
podmienka, a to preukázanie polepšenia svojím správaním vo výkone trestu do takej miery, že v kontexte
celkového hodnotenia osoby odsúdeného sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny
život.

Z ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. teda vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia
z výkonu trestu odňatia slobody u odsúdeného W. A. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že
odsúdený vykonal trest odňatia slobody v zodpovedajúcom rozsahu, že vo výkone trestu plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a že sa môže od neho očakávať, že v budúcnosti

povedie riadny život, pričom pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na to, v akom
ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Vykonanie zákonu zodpovedajúcej časti uložených trestov (polovice uložených trestov) a pozitívne
hodnotenie správania odsúdeného a plnenia jeho povinností vo výkone trestu nepostačuje preto ešte

pre záver o splnení zákonných podmienok pre jeho podmienečné prepustenie. Zmysel podmienečného
prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie
okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj

na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.
Ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom

zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a
osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude
verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne pomery
odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na slobode.

Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých
charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré
okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.

Krajskýsúddospelkzáveru,žeokresnýsúdsprávnezistil,žeodsúdenýnespĺňazákonnépodmienkypre
podmienečné prepustenie, keďže vzhľadom na okolnosti správne a podrobne uvedené okresným súdom
v napadnutom uznesení (z nich najmä sklon k páchaniu trestných činov, vysoký stupeň rizika recidívya jeho nepriaznivá resocializačná prognóza so stredným stupňom rizika sociálneho zlyhania, pričom
rizikovým faktorom je najmä opakované páchanie trestnej činnosti, voči ktorej sa vyjadruje čiastočne
kriticky, časté požívanie alkoholu a nízka kvalita výchovného prostredia v detstve- dysfunkčná rodina)

nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život tak, ako predpokladá ustanovenie
§ 66 ods. 1 Tr. zák.

Pokiaľ odsúdený namieta vo svojej sťažnosti pravdivosť a hodnovernosť hodnotenia ústavu, tak krajský
súd uvádza, že zákonodarca zveril realizáciu výkonu trestu v celom rozsahu ústavom na výkon trestu

odňatia slobody, pričom v zmysle § 6 ods. 1 zákona o výkone trestu odňatia slobody tento zabezpečuje
Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zbor“) bez možnosti súdu zasahovať do kompetencií zboru.
V tejto súvislosti je potrebné tiež dodať, že činnosť zboru pri výkone trestu odňatia slobody nie je
svojvoľná, lebo sa riadi ustanoveniami zákona o výkone trestu odňatia slobody, a nie je ani bez kontroly,
nakoľko podľa § 96 zákona o výkone trestu odňatia slobody dozor nad zachovávaním zákonnosti v
ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor. Z uvedeného nepriamo vyplýva, že súd pri

posudzovaní hodnotenia správania sa odsúdeného, správnosť ktorého hodnotenia potvrdzuje aj riaditeľ
konkrétneho ústavu svojím podpisom na hodnotení, musí vychádzať z vyvrátiteľného predpokladu o
správnosti a objektívnosti podaného hodnotenia. V danom prípade podľa názoru krajského súdu z
výsledkov vykonaného dokazovania nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by dôvodne spochybňovali
pravdivosť a objektívnosť hodnotenia odsúdeného W. A.. Preto krajský súd považuje za správny postup

okresného súdu, keď pri svojom rozhodovaní vychádzal z obsahu hodnotenia ústavu na odsúdeného.

Okresný súd správne prihliadol na trestnú minulosť odsúdeného a ústav, v ktorom trest odňatia slobody
odsúdený momentálne vykonáva. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému záveru ako
okresný súd, preto sťažnosť odsúdeného nepovažoval za dôvodnú a neakceptoval ju.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Keďže
s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného W. A. proti
napadnutému uzneseniu nie je dôvodná, bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.