Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 30, 2012

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/87/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5910010333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2012:5910010333.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana ŠTEPITU a z prísediacich

JUDr. Márie HUDÁKOVEJ a Ing. Márie STRAKOVEJ, v trestnej veci proti obžalovanému B. K., pre
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 30.07.2012 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
B. K., nar. XX. XX. XXXX v Z., naposledy bytom G., E. č. X, slobodný, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody v inej trestnej veci v ÚVV Žilina,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ presne nezisteného dňa v mesiaci december roku 2008 v nočnej dobe v byte na ulici Z. H..X/X v L.,
po príchode domov pod vplyvom alkoholu zobudil svoju družku V. Z. a požadoval od nej, aby mu dala
jesť, čo najskôr nechcela, ale po opakovanom naliehaní spravila čo požadoval a dala mu jesť, na to
jej po chvíli začal vulgárne nadávať a opakovane ju ťahal za vlasy, kopal do nej a udieral ju päsťou do
pleca, následkom čoho V. Z. spadla na zem, na to B. K. do nej kričal, aby vstala zo zeme, pritom do nej

stále kopal, pričom sa zobudil ich maloletý syn a začal plakať, preto jej B. K. prikázal, aby ho šla uspať
a požadoval od V. Z. 50,-Sk, ktoré mu aj dala, po čom B. K. odišiel, potom V. Z. telefonicky privolala na
pomoc svokra B. B. a za jeho prítomnosti odišla V. Z. z domu k rodičom B. K., následne na to B. K. sa
telefonicky skontaktoval s družkou V. Z. a do telefónu jej povedal, že ak sa nevráti do desiatich minút, tak
podpáli byt, čím spôsobil V. Z., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalé bydlisko Z. - W., ul. W.. B. J.U. XXXX/XX
drobné poranenia, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a spôsobil jej materiálnu škodu 50,-Sk (1,65 Eur),

2/ presne nezisteného dňa v mesiaci december roku 2008 v dopoludňajších hodinách v byte na ulici Z.

H..X/X v L., po príchode družky V. Z. domov, pod vplyvom alkoholu požadoval od nej, aby mu dala svoj
telefón zn. Sony Ericsson W300i so SIM kartou, ona mu povedala, že mu ho nedá, na to B. K. kopol
do zrkadla, ktoré bolo opreté o stenu v obývacej izbe, toto sa rozbilo na polovice a jednu polovicu toho
prelomeného zrkadla B. K. vzal do rúk a zahnal sa ním na družku V., pritom jej povedal, že ak mu nedá
ten telefón s kartou, tak jej s tým jebne, v čom mu zabránil B. B. a chytil mu uvedený kus ulomeného
zrkadla a položil ho na zem, uvedeným konaním B. K. nespôsobil svojej družke V. Z., nar. XX.XX.XXXX
v W., trvalé bydlisko Z. - W., ul. W.. B. J.U. XXXX/XX žiadne poranenia ani materiálnu škodu,

3/ presne nezisteného dňa v mesiaci február roku 2009 v čase medzi 15.00 hod. až 16.00 hod. v byte
na ulici M. č.XXX v L., pod vplyvom alkoholu požadoval B. K. od svojej družky V. Z., aby mu dala svoj
telefón zn. Sony Ericsson K610i v hodnote 80,- Eur so SIM kartou v hodnote 8,- Eur vrátane kreditu vo
výške 6,- Eur takým spôsobom, že ju chytil za ucho a krútil jej uchom a pritom hovoril „daj mi telefón,
okamžite mi ho daj, potrebujem volať“, na to začal ich maloletý syn plakať a V. Z. dala telefón so SIM
kartou B. K., B. K. ho vzal a odišiel z bytu preč, telefón jej vrátil až po dvoch dňoch na naliehanie B.
B., čím spôsobil družke V. Z., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalé bydlisko Z. - W., ul. W.. B. J.U. XXXX/XX

škodu v celkovej výške 88,- Eur predstavujúcu hodnotu mobilného telefónu a SIM karty s kreditom,4/ presne nezisteného dňa v mesiaci február roku 2009 v nezistenom čase v byte na ulici M. č.XXX v L.
požadoval B. K. od svojej družky V. Z., aby mu dala svoj telefón, ona mu povedala, že mu ho nedá, na to
ju chytil oboma rukami pod krk, chvíľu ju tak držal a potom ju pustil a keď mu povedala družka V., že aby

ju pustil z bytu von, že mu dá SIM kartu, ktorú má u správcu, tak ju pustil z bytu von, SIM kartu, ktorú B.
K. požadoval mu družka V. Z. dala, čím spôsobil družke V. Z., nar. XX.XX.XXXX v W., trvalé bydlisko Z. -
W., ul. W.. B. J.U. XXXX/XX materiálnu škodu vo výške 5,- Eur predstavujúcu výšku kreditu na SIM karty,
t e d a
v bode 1.

iného násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,
v bode 2.
iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,
v bode 3.
iného násilím nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,
v bode 4.

iného násilím nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe,

č í m s p á c h a l

v bodoch 1., 2., 3. a 4.
pokračovací zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného
zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody

zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Súd podľa § 42 ods. 3 Trestného zákona zrušuje rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn.
1T/60/2009 zo dňa 12.10.2009 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému B. K. uložený trest odňatia
slobodyvovýmere32(tridsaťdva)mesiacovzazločinvydieraniapodľa§189ods.1,2písm.b)Trestného

zákona. Súd tiež zrušuje všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Ku skutkom, ktoré mu boli kladené za vinu, uviedol, že
prvý skutok je totožný s jedným bodom z predchádzajúcej obžaloby, kedy sa takisto malo jednať o sumu

50,- Sk, tiež sa tam malo jednať o bitku, avšak podľa obžalovaného tento skutok sa nestal, nakoľko
družka mu zobrala celú výplatu, ktorú doniesol domov a on ju len prosil, aby mu dala 50,- Sk, pričom
nedošlo k žiadnemu násiliu ani k ujme. Následne mame do telefónu povedal, aby sa družka a syn vrátili
domov, či už matke povedal, že podpáli byt, si nepamätal, pretože potom bol prevezený na psychiatriu.
Keď pýtal od družky 50,- Sk, ona bola agresívna, strkala do neho, vznikla medzi nimi hádka, ale vylúčil,

že by medzi nimi došlo k násiliu. K druhému skutku uviedol, že tam bola prítomná jeho matka, čo jeho
družka zamlčala, pripustil, že zrkadlo zdvihol, ale toto následne položil sám na zem a to bez výzvy B..
X. mu potom dala SIM kartu, ktorú potom on neskôr dal matke, aby ju vrátila B., ktorý ho na chodbe
zbil, potom ho aj s jeho družkou priviazali na stoličku. Podľa jeho tvrdenia sa zrkadlo rozbilo náhodne,
keď nechtiac do neho udrel rukou, avšak poprel, že by sa na družku so zrkadlom zaháňal. Pripustil, že

bol pod vplyvom alkoholických nápojov, avšak bol dosť opitý na to, aby nebol agresívny. K skutkom,
ktoré sa mali odohrať vo februári roku 2009 uviedol, že síce družku žiadal, aby mu dala mobilný telefón,
avšak nie násilnou formou. Neskôr telefón vrátil B., pričom nadobudol podozrenie, že má s jeho družkou
pomer. Tiež uviedol, že družka sa vôbec nestarala o ich syna, preto bol na sociálke, keď družke bol
maloletý syn odobratý, a to bol dôvod, pre ktorý družka na neho podala trestné oznámenie. Bola to ona,

ktorá zinscenovala útok, keď na sebe začala trhať tričko, spustila krik a utiekla za N., od ktorého volalaB.. Takto konala z dôvodu, aby mohla odísť s B., keď družka kedykoľvek mala možnosť z bytu odísť
dobrovoľne.
V tom čase pokiaľ požíval alkoholické nápoje, nepožíval antidepresíva, ani pri inom skutku družku

nenapadol.
Z dôvodu rozporov bola prečítaná výpoveď obžalovaného B. K. z prípravného konania zo dňa
30.04.2009. Pri tomto výsluchu k prvému skutku uviedol, že si nie je celkom istý, čo sa vlastne stalo,
nakoľko v tom čase ako psychiatrický pacient užíval rôzne lieky, o ktorých bol aj lekármi poučený, že
na ne nesmie požívať alkoholické nápoje, aj napriek tomu v období decembra 2008 nadmerne požíval

alkoholické nápoje s týmito liekmi a bol úplne mimo, pričom absolútne nevie, čo sa v niektoré dni dialo.
Mal podozrenie na neveru družky, čo riešil pitím v kombinácii s liekmi. Uviedol, že si nepamätá, že by
Z. ťahal za vlasy, fackal ju a udieral päsťami, ale pripustil, že sa to mohlo stať, a pokiaľ bude svedkami
preukázané, že sa skutku dopustil, tak by chcel ísť na dohodu o vine a treste a za týmto účelom sa
ku skutku pod bodom 1 obžaloby priznal. Aj v prípade druhého skutku uviedol, že si na to nepamätá a
rovnako ak to bude preukázané výpoveďami svedkov, sa priznal ku skutku a chcel ísť na dohodu o vine

a treste. Samotný skutok si nepamätal z rovnakého dôvodu ako v prvom prípade. V prípade tretieho
a štvrtého skutku, rovnako ako v prvých dvoch prípadoch uviedol, že si na tento incident nepamätá, v
januári bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrii, po návrate zistil, že družka V. má pomer s otčimom
B. B., a preto vo zvýšenej miere požíval alkoholické nápoje v kombinácii s liekmi, ktoré mu predpísali
na psychiatrii.

Obžalovaný K. k výpovedi z prípravného konania uviedol, že na takúto výpoveď ho naviedol vyšetrovateľ
s odôvodnením, že mu to uľahčí pri konaní o dohode o vine a treste, pričom údaje o liekoch a požívaní
alkoholu si vyšetrovateľ do zápisnice o jeho výpovedi zapisoval sám.
V tejto súvislosti vyšetrovateľ, ktorý realizoval trestnú vec obžalovaného, mjr. Ing. G. N., pred súdom
uviedol, že výsluch obvineného prebiehal štandardným spôsobom, pričom vzhľadom k tomu, že išlo

o osobu, ktorú už v minulosti realizoval za obdobnú trestnú činnosť, pričom trestné konanie skončilo
schválením dohody o vine a treste, ktorej inštitút bol obžalovanému dobre známy, sám obžalovaný
K. chcel tento inštitút využiť. Obžalovaný pri výsluchu uviedol, že na nič konkrétne si nepamätá,
vypovedal len to, čo si skutočne pamätal, a to skutočnosť, že na lieky, ktoré užíval, požíval alkoholické
nápoje. Vzhľadom k tomu, že už v minulosti bol obžalovaný vyšetrovaný na duševný stav, snažil sa

zadokumentovať, aké lieky obžalovaný užíval, ktorú skutočnosť považoval za dôležitú pre prípadné
podanie návrhu na vyšetrenie duševného stavu. Pri výsluchu pred vyšetrovateľom obžalovaný nebol
pod vplyvom omamných, psychotropných, prípadne iných látok.
Poškodená V. Z. pred súdom uviedla, že vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov, si už
dobre nepamätá, ako sa to stalo, obžalovaný podľa nej nebol pri plnom vedomí, bol tam alkohol, drogy,

a tak vyslovila presvedčenie, že si to ani nepamätal. Obžalovaný podľa jej výpovede ju mal biť päsťami,
kopať do nej, pričom žiadal od nej peniaze, ktoré chcel použiť na kúpu cigariet alebo na niečo iné.
Zakaždým, ako mu dala peniaze, obžalovaný sa upokojil. Svedkyňa potvrdila, že raz obžalovaný skopol
veľké zrkadlo, ktoré bolo na chodbe a úlomkom z tohto zrkadla ju chcel udrieť s tým, že ak mu nedá SIM
kartu z telefónu, že ju udrie, vtedy boli na mieste prítomní aj mama obžalovaného a jeho nevlastný otec,

ktorý mu zrkadlo zobral, pričom ona SIM kartu dala jeho mame. V prvom prípade (skutok pod bodom
1) ju bil, kopal do nej, v dôsledku čoho mala nohu v dlahe, vtedy pre ňu prišiel B., odviedol ju k matke
obžalovanej, ktorej potom obžalovaný volal, že ak sa nevráti domov, že podpáli byt. Obžalovaný prišiel
v noci za ňou z požiadavkou, aby mu urobila rožok so šunkou, ktorý mu aj spravila, pričom obžalovaný
chcel ešte ďalší, ale doma už nemali nič, a tak od nej žiadal peniaze na bagetu. Ako ju začal biť, peniaze

mu dala, obžalovaný odišiel von a vrátil sa aj s bagetou, pričom peniaze pochádzali z jej materskej. Na
ošetrenieišlanadruhýdeňránodoVojenskejnemocnice.PoskončenínájmunaZ.cestesapresťahovali
do ubytovne na ulici M., kde ju takisto napadol tiež kvôli SIM karte, ktorú od neho žiadal, chytil ju pod
krkom, krútil jej uchom, ale bol tam domovník, ktorý privolal políciu. V čase, keď bývali na M., jej zobral
telefón, ktorý jej vrátil aj po dvoch dňoch, aj to len z dôvodu, že B. volal správcovi ubytovne, ktorý

obžalovaného požiadal o vrátenie telefónu, čo obžalovaný aj urobil. Dôvodom, pre ktorý obžalovaný od
nej žiadal telefón bola skutočnosť, že nechcel, aby niekomu volala. Podľa jej výpovede správca budovy
mohol počuť, ako ju obžalovaný hodil o dvere a odmietal ju pustiť von, pričom von ju pustil až vtedy,
keď mu povedala, že SIM karta je už u správcu, ktorému dala SIM kartu niekoľko dní predtým, pretože
obžalovanýjejzobraltelefónakeďpotrebovalavolať,volalaodsprávcu.Situáciuvspoločnejdomácnosti

s obžalovaným znášala a prežívala ťažko, lebo v tom čase mala malého syna, na ktorého negatívne
vplývali ich hádky a krik. Správanie obžalovaného jej bolo ľúto, bála sa ho, a keďže to trvalo dlho, podala
na neho trestné oznámenie, keď vplyv na jej rozhodnutie malo aj to, že bol obžalovaný dobrovoľne na
liečení, ktoré mu však nepomohlo. Podanie trestného oznámenia z jej strany nemalo žiadny súvis skonaním vo veci starostlivosti o maloletého syna. V závere svojej výpovede svedkyňa uviedla, že si na
uvedené skutočnosti pamätala lepšie, keď bola vypočutá v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom, z
ktorého dôvodu súd potom prečítal výpoveď V. Z. z prípravného konania zo dňa 04.05.2009, v ktorej

výpovedi svedkyňa podrobne popísala skutočnosti, za ktorých došlo k spáchaniu jednotlivých trestných
činov.
B. B., nevlastný otec obžalovaného, na pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Aj v jeho prípade súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania, keď obžalovaný bol o termíne
výsluchu tohto svedka upovedomený, možnosť zúčastniť sa výpovede nevyužil, navyše svedok bol pred

touto výpoveďou poučený o možnosti nevypovedať voči nevlastnému synovi.
Pavol B. pred vyšetrovateľom uviedol, že začiatkom decembra 2008 mu poslala V. Z. SMS správu v
znení, že ju B. napadol a bil. Po príchode do bytu, kde v tom čase bývali na Z. ceste v L., mu otvorila
Z. so slzami v očiach, že B. ju zase napáda. Požiadal obžalovaného, aby išiel spolu s ním do bytu,
kde býval s jeho matkou, čo však on odmietol, a preto spolu s ním odišla poškodená Z. aj s jej synom.
Obžalovaný bol už na pohľad pod vplyvom alkoholu, vulgárne nadával, bol agresívny. Po príchode do

miesta trvalého bydliska telefonoval obžalovaný na mobilný telefón jeho manželky, pričom si pýtal družku
k telefónu a vtedy sa mal vyhrážať do telefónu Z., že ak sa nevráti do desiatich minút domov, tak podpáli
byt. Poškodenú to rozrušilo, ale domov sa bála vrátiť, tak za obžalovaným išiel on aj s jeho matkou,
ktorá sa ho snažila upokojiť, ale obžalovaný neustále vykrikoval: tú kurvu si nehajte a syna mi vráťte. Na
druhý deň spolu s poškodenou Z. bol s ňou na lekárskom vyšetrení. Po vyšetrení spolu s manželkou a

poškodenou išli do bytu obžalovaného, ktorý už bol riadne opitý a tu obžalovaný začal Z. nadávať, pýtal
odnejmobilajsoSIMkartou,ktorámuvšakpovedala,žemuhonedá,atakodzlostiobžalovanýkopoldo
veľkého zrkadla, ktoré sa rozbilo na dve polovice aj s doskou, pričom jednu polovicu zrkadla obžalovaný
zobral, zdvihol nad hlavu, zahnal sa tým na Z. a kričal po nej, že ak mu nedá telefón alebo kartu z mobilu,
že jej tým zrkadlom jebne. Keďže sa zľakol, že by jej mohol ublížiť, snažil sa obžalovanému zrkadlo

z ruky vziať, čo sa mu aj podarilo a položil zrkadlo na zem. Matka obžalovaného to videla na vlastné
oči a konečne uverila, čo jej syn vyvádza, keď dovtedy nechcela Z. veriť a sama iniciovala umiestnenie
obžalovaného na psychiatrii. Následne niekedy v mesiacoch január alebo začiatkom februára 2009 mu
poškodená telefonovala cez správcu, že jej B. zobral mobil, že by ho mohol prehovoriť, nech jej ho vráti.
Zhodou okolností mu volal aj obžalovaný, ktorý od neho žiadal peniaze a pri tejto príležitosti mu povedal,

aby družke vrátil mobil, čo obžalovaný aj urobil. Po niekoľkých dňoch mu volal správca ubytovne B. N.,
že u K. je zase krik a asi aj bitka, a preto on zavolal na políciu do Ružomberka, ktorá hliadka sa na miesto
aj dostavila, ale obžalovaný už medzitým šiel preč. Preto sa rozhodol, že Z. odtiaľ odvedie, obžalovaný
bol doma a opitý spal. Po tom, ako ho zobudil, jej obžalovaný vyčítal, či si bola niekde zatrtkať a či za
to dostala peniaze.

Svedok B. N. pred súdom uviedol, že priamym svedkom násilia nebol, ale niekedy začiatkom roku 2009
v dvoch prípadoch počul ako sa hádajú za dverami, pričom v jednom prípade obžalovaný, jeho družka
aj s dieťaťom na rukách vybehli na chodbu, pričom poškodená tvrdila, že ju obžalovaný bije. Dôvodom
hádky mal byť mobil, z ktorého chcel obžalovaný volať, ale poškodená mu ho nechcela dať. Podľa jeho
výpovede poškodená bola v strachu, celá sa klepala, ešte keď boli za dverami, počul kričať dieťa, a

hoci obžalovaný nebol nejaký rozzúrený, radšej sa postavil medzi oboch a rozmýšľal, čo má urobiť. V
jednom prípade na požiadavku matky obžalovaného volal záchranku, keď od nej sa mal dozvedieť, že
si chce zobrať život a vtedy ho našiel na ceste. Potvrdil, že poškodená z telefónu vybrala SIM kartu,
ktorú mu dala s požiadavkou, aby ju uschoval, neskôr si ju zobrala späť. Potvrdil, že v jednom prípade
poškodená kričala, že má červené hrdlo, že ju obžalovaný škrtil. V čase, keď bol na požiadanie matky

obžalovaného tohto pozrieť, našiel ho preveseného cez posteľ, v tom čase bol úplne mimo, po príchode
lekára sa v izbe našli škatuľky od liekov.
Znalkyňa z odboru zdravotníctva - psychiatrie MUDr. Berta Skusilová pred súdom uviedla, že v
čase podávania znaleckého posudku u obžalovaného neboli zistené prejavy duševnej choroby v
zmysle psychózy, išlo u neho o polymorfnú toxikomániu s rozvinutou závislosťou na alkohole, na

liekoch s obsahom diazepamu a na látkach, ktoré obsahuje marihuana a pervitín. V čase spáchania
všetkých štyroch skutkov bol obžalovaný pod vplyvom intoxikácie alkoholom, liekmi ako aj omamnými
látkami. V prvom prípade bol obžalovaný v stave stredne ťažkej alkoholovej opojenosti v kombinácii s
vplyvom omamných látok kanabinoidného typu, stav stredne ťažkej opitosti mal za následok zníženie
ovládacích schopností v strednej miere, pričom rozpoznávacie schopnosti u neho boli zachované. Vo

februári 2009 bol obžalovaný v ťažkom stupni opitosti v kombinácii s požitou marihuanou a s veľkou
pravdepodobnosťou aj pervitínu. Podľa znalkyne takáto kombinácia je veľmi nebezpečná, nakoľko vedie
k závažnému agresívnemu konaniu. Ovládacie schopnosti pod vplyvom tejto intoxikácie boli prakticky
vymiznuté, ovládacie schopnosti boli znížené do rozmedzia ľahkého až stredného stupňa. Vzhľadom kchýbajúcim vstupným údajom nie je možné presnejšie stanoviť stupeň alkoholovej opojenosti, prípade
vplyv kombinácie alkoholu a iných psychoaktívnych látok, objektívne vyšetrenie však nasvedčuje tomu,
že v čase spáchania skutkov bol obžalovaný v stave jednoduchej opitosti stredne ťažkého stupňa

a na jeho správanie malo vplyv aj požitie psychofarmák s obsahom benzodiazepínov. Obžalovaný
chápe zmysel trestného konania, v čase vyšetrenia bola jeho komunikácia so znalcami primeraná, o
jednotlivých skutkoch hovoril tak, že znalcom ich podal detailnejšie než ich podal na polícii, ale tvrdil,
že agresivita smerovala viac na neho. Z anamnézy možno usúdiť, že ide o jedinca, ktorý bol od detstva
liečený na psychiatrii, od štrnástich rokov má skúsenosti s omamnými látkami, v šestnástich rokoch

ho rodičia dotlačili do liečby, avšak aj po jej ukončení omamné látky a ich užívanie zvyšoval, vo veku
25 rokov, ako sám uviedol, sa pod vplyvom alkoholu prepil až do delíria, mal vidiny, bol agresívny,
hovoril o čiernej mágii. V prípade, že by obžalovaný nebol pod vplyvom omamných látok a alkoholu,
by jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli zachované. Podľa znalkyne obžalovaný je závislý
na alkohole v III. až IV. štádiu podľa V., ktorá závislosť je skombinovaná so závislosťou na liekoch,
marihuane a pervitíne (táto skutočnosť sa prejavila aj po tom, ako bol obžalovaný vzatý do väzby,

keď z dôvodu „vysadenia“ stimulantov bol umiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených v
Trenčíne). Z hľadiska psychiatrického pobyt obžalovaného na slobode je potencionálne nebezpečný,
nakoľko požívanie alkoholu a iných omamných látok u neho podporuje útočné, agresívne správanie,
preto znalci odporučili obžalovanému uložiť ochranné ústavné protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie, pričom po jeho skončení by bolo vhodné ho umiestniť v nejakom resocializačnom zariadení za

účelom dovŕšenia úspešnosti liečby.
Z prečítanej svedeckej výpovede svedkyne F. B. vyplynulo, že ona považovala trestnú činnosť svojho
syna za priamo nadväzujúcu na predchádzajúce skutky, ktorých sa obžalovaný mal dopustiť a za
ktoré bol odsúdený tunajším súdom. Podľa svedkyne správanie obžalovaného bolo skôr prejavom jeho
duševného stavu, ktorý vyplýval zo správania sa jeho družky, ktorá mala mať milostný pomer s iným

mužom, následne synova družka nadviazala intímny vzťah s jej manželom B. B.. Tak pri prvom ako aj
pri druhom trestnom oznámení V. Z. nevidela, že by sa obžalovaný jej vyhrážal alebo ju fyzicky napadol,
jej syn bol na mol opitý, ktorý o sebe vôbec nevedel, na okolie nereagoval. Potvrdila, že Z. zavolala ju
aj jej manžela do bytu obžalovaného s tým, že sa B. bojí, že je opitý, pričom z jej tvrdenia sa dozvedela,
že obžalovaný mal od nej požadovať 50,- Sk, mal ju biť, čoho však podľa jej názoru syn nebol schopný,

nakoľko bol totálne opitý. Po tom, ako zobrala Z. k sebe domov, jej syn telefonoval, spomínal, že podpáli
byt,pretosazľaklaazavolalanapsychiatriu,pričomsynbolnáslednehospitalizovaný.Kdruhémuskutku
uviedla, že aj v tomto prípade bol syn v alkoholickom opojení, v nie dobrom duševnom stave, pričom
žiadal od Z. SIM kartu. Po tom, ako kopnutím rozbil na dva kusy zrkadlo v obývačke, ktoré bolo opreté
o stenu, zdvihol menší kus do úrovne pŕs a povedal Z., aby mu dala SIM kartu, ale inak sa jej ničím

nevyhrážal. Následne zrkadlo položil na zem, pričom v tom čase prišli vlastníci bytu a žiadali o zaplatenie
nájomného, ktoré však syn ani jeho družka nemali, pričom syna uložili spať. Po ich odchode syn vyšiel
z izby a ako nepríčetný začal rozprávať zaklínadlá, kedy ho B. začal biť, udieral ho do chrbta a paže,
pričom on prestal syna biť až na naliehanie Z., následne ho jej manžel spolu s družkou syna uviazali,
pričom opätovne bol syn prevezený na psychiatriu. K ďalším dvom skutkom svedkyňa uviedla, že podľa

nej sa to stalo v jeden deň, keď mala Z. jej manželovi telefonovať, že jej syn je opitý, že päsťou rozbil stôl
a chcel od nej SIM kartu, aby spolu netelefonovala s jej manželom a nechcel, aby od neho aj s dieťaťom
odišla. Jej manžel jej zakázal zdržiavať sa v ich spoločnej chate v Bratislave a ona preto považuje trestné
oznámenie zo strany družky jej syna za umelo vykonštruované aj z toho dôvodu, že jej syn vo februári
2009 dal malého Leonarda odobrať jeho matke sociálkou v Bratislave. Pri konfrontácii medzi V. Z. a F. B.,

ktorej konfrontácie sa v prípravnom konaní zúčastnil aj obžalovaný, obe zotrvali na svojich výpovediach,
pričom boli potvrdené tvrdenia poškodenej, ktoré sa čiastočne týkali aj predchádzajúcej trestnej činnosti
obžalovaného.
Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č. k. PPOm/2/2009-12 zo dňa 03.03.2008 vyplynulo, že
maloletý Y. K. bol umiestnený do starostlivosti Detského domova Macejko v Malackách, ktorý detský

domov rozhodnutím zo dňa 04.04.2009 ČR 106/2009 prijal maloletého s tým, že mu bude poskytovaná
celoročná starostlivosť pobytovou formou.
F. B. v konaní pred súdom využila svoje právo a voči synovi odmietla vypovedať.
Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo
niektorázostrán,dospelsúdkzáveru,žeobžalovanýB.K.svojímkonanímnaplnilvšetkyzákonnéznaky
pokračovacieho zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona. Obžalovaný K.
pred súdom spáchanie trestnej činnosti poprel, pričom ako jeden z možných motívov podania trestnéhooznámenia zo strany bývalej družky označil jeho podnet adresovaný úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny z dôvodu, že jeho družka sa nestarala o ich spoločné dieťa. Zmenu výpovede oproti prípravnému
konaniu, kde spáchanie trestnej činnosti nepoprel, odôvodnil tým, že vyšetrovateľ ho nepriamo donútil

takto vypovedať, aby aj v tomto prípade mohlo prebehnúť konanie o dohode o vine a treste a skutočnosti
týkajúce sa užitia alkoholických nápojov, prípadne iných omamných látok, si mal vyšetrovateľ do jeho
výpovede písať sám. Obžalovaný však nepoprel, že od svojej bývalej družky opakovane žiadal či už
mobilný telefón alebo SIM kartu, avšak len z toho dôvodu, aby ona nemohla komunikovať so svojím
milencom - jeho nevlastným otcom. Nepoprel, že v čase, keď sa mali odohrať skutky, nadmieru požíval

alkoholické nápoje, ktoré kombinoval aj s liekmi ovplyvňujúcimi psychiku, a to napriek tomu, že bol
lekármi výslovne upozornený na zákaz kombinácie liekov a alkoholu.
Obrana obžalovaného podľa názoru súdu bola v plnom rozsahu vyvrátená svedeckou výpoveďou V.
Z., ktorá najmä v prípravnom konaní podrobne popísala jednotlivé skutky, ktorých sa mal voči nej
dopustiť obžalovaný B. K., pre ktoré na neho podala aj trestné oznámenie. Z jej výpovede, ale aj z
výpovede svedka B., z prečítanej výpovede F. B., z výsluchu svedka N., mohol potom súd ustáliť priebeh

skutkovéhodejatak,akojepopísanývovýrokovejčastitohtorozsudku.Hocisvýnimkoujednéhoprípadu
pri incidentoch, ktoré sa mali medzi obžalovaným a poškodenou odohrať, nebola tretia osoba, svedok
N. potvrdil, že poškodená bola vynervovaná, hovorila mu, že obžalovaný na ňu útočil, pričom aj za
jeho prítomnosti obžalovaný vulgárne nadával. Tak matka obžalovaného ako aj jeho nevlastný otec
potvrdili, že obžalovaný po tom, ako rozbil zrkadlo, s kusom zrkadla sa na Z. zahnal a žiadal ju o vydanie

mobilného telefónu a SIM karty. Z dôvodu jeho agresívneho správania bola Z. nútená odísť, pričom
bezpochyby bolo preukázané, že obžalovaný jej na mobilný telefón svojej matky volal, žiadal ju, aby sa aj
so synom vrátila naspäť, inak podpáli byt. Z dôvodu nadmerného požívania alkoholických nápojov, iných
omamných látok a agresívneho správania bol obžalovaný opakovane umiestňovaný na psychiatrickom
oddelení ÚVN Ružomberok. Zo znaleckého posudku znalkýň z odboru zdravotníctvo - psychiatria

vyplynulo, že kombinácia alkoholu a psychofarmák v podobe liekov, ktoré mal obžalovaný predpísané,
zvyšujú jeho pohotovosť k agresivite, keď jeho pobyt na slobode je potencionálne nebezpečný, nakoľko
ide o osobu, ktorá je dlhodobo závislá na alkohole a iných omamných a psychotropných látkach. Nie
bez významu v tomto kontexte súdenej veci je existencia právoplatného rozsudku tunajšieho súdu
č. k. 1T/60/2009-142 zo dňa 12.10.2009, ktorým Okresný súd Ružomberok schválil dohodu o vine a

treste uzavretú medzi obvineným B. K. a Okresnou prokuratúrou Ružomberok pre pokračovací zločin
vydierania podľa § 289 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, pričom týchto skutkov, ktorých sa mal
dopustiť v mesiaci august 2008 a október 2008 sa obžalovaný dopustil prakticky rovnakým spôsobom
ako v súdenej veci. Bolo vyvrátené tvrdenie obžalovaného o akomsi účelovom protokolovaní jeho
výpovede zo strany vyšetrovateľa, ktorý potvrdil, že to bol práve samotný obžalovaný, ktorý prejavil

záujem uzavrieť dohodu o vine a treste, pričom ku skutkom sa nevyjadroval s odôvodnením, že si na ich
priebeh nepamätá, avšak ako také ich nevylúčil. Dôveryhodnosť V. Z. nebola spochybnená, jej výpovede
či už z prípravného konania alebo z konania pred súdom boli potvrdené a verifikované výpoveďami
ďalších troch svedkov.
Tieto okolnosti potom viedli súd k záveru, že bol to obžalovaný B. K., ktorý sa dopustil pokračovacieho

zločinu vydierania, ktorý spáchal na chránenej osobe, v tom čase na svojej družke V. Z.. Z hľadiska
subjektívnej stránky u obžalovaného ide o konanie úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona,
keď obžalovaný napriek už v tom čase prebiehajúcemu trestnému stíhaniu v obdobnej veci násilím
a hrozbou násilia iného nútil, aby niečo konal a taký čin spáchal na chránenej osobe, a teda chcel
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Motívom trestnej

činnosti je podľa názoru súdu v prvom rade alkoholizmus obžalovaného K., zneužívanie omamných
a psychotropných látok a rovnako tak žiarlivosť z jeho strany, ktorá sa síce neskôr potvrdila, ale táto
skutočnosť rozhodne nezbavuje obžalovaného trestnej zodpovednosti a nemôže byť dôvodom pre jeho
správanie sa voči družke V. Z..
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.
Obžalovaný v mieste trvalého bydliska bližšie hodnotený nie je, v registri priestupkov má jeden záznam.
Je evidovaný ako živnostník, ktorú živnosť však dlhodobo nevykonáva, pričom aj v priebehu trestného
konania voči jeho osobe sa podroboval odvykacej liečbe zo závislosti na omamných látkach. V registri

trestov má tri záznamy, naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Brezno č. k.
3T/136/2011-129 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona k
nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň pred Okresným súdom Bratislava II jeproti nemu vedené trestné stíhanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona,
ktorá vec do dňa vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia Okresným súdom Ružomberok nenadobudla
právoplatnosť. Poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli, motív

trestnej činnosti je naznačený vyššie.
Keďže obžalovaný spáchal trestnú činnosť skôr ako bol súdom prvého stupňa uznaný vinným zo
spáchania iného trestného činu, súd mu ukladal súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody pri aplikácii
ustanovenia § 42 ods. 1 a § 41 ods. 2 Trestného zákona. V zmysle citovaných ustanovení ak súd
ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden

je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody. Ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Základná trestná sadzba u zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona je 4 roky až 10 rokov. Pri zvýšenej - asperačnej zásade

je potom základná hranica takto zvýšenej trestnej sadzby 8 rokov 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace.
S prihliadnutím na osobu obžalovaného, možnosť jeho nápravy, s prihliadnutím na skutočnosť, že v
skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia bol právoplatne odsúdený za ďalší úmyselný trestný čin,
pričom výkon trestu pôvodne podmienečne odloženého mu súd nariadil, súd obžalovanému uložil trest
v prvej polovici trestnej sadzby vo výmere 9 rokov nepodmienečne. Keďže obžalovaný v posledných

desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pred spáchaním tohto trestného činu, súd ho
na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Spolu s výrokom o vine a treste súd zároveň zrušil aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1T/60/2009 zo
dňa 12.10.2009 vo výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere
32 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a zrušil tiež všetky ďalšie rozhodnutia na

tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a zákonný.
Pokiaľ znalci navrhovali obžalovanému uložiť aj ochranné ústavné protialkoholické a protitoxikomanické
liečenie, o tomto návrhu súd nerozhodoval, nakoľko obžalovanému už predchádzajúcim rozhodnutím
takéto opatrenie bolo uložené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Ružomberok do
15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pred
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.