Decision was made at the court Okresný súd Lučenec
Judgement was issued by JUDr. Slavomír Cimerman
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/69/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010158
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman
ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6217010158.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 31. mája 2018 takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný J. C. D. Ó. M. R. , nar. XX. XX. XXXX Y. U., H., trvale bytom
K. O. N. X, XXXX D., H., podnikateľ, občan Maďarska
j e v i n n ý , ž e
ako jediný zodpovedný štatutárny zástupca spoločnosti ATGL s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš, Banícka
703/16, IČO: 46 120 157 a ako registrovaný platca dane z pridanej hodnoty v zákonnej lehote podal
správcovi dane Daňovému úradu Banská Bystrica pobočka Veľký Krtíš riadne daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za obdobie október 2012, dodatočné daňové priznanie nepodal, pričom pri
následnej daňovej kontrole vykonanej Daňovým úradom Banská Bystrica pobočka Rimavská Sobota a
na základe vypracovaného protokolu o daňovej kontrole č. 9613401/5/1758770/2014/Mau zo dňa 06.
05. 2014 bolo zistené, že si v uvedenom daňovom priznaní neoprávnene uplatnil nadmerný odpočet
dane z pridanej hodnoty za obdobie mesiaca október 2012 v celkovej výške 20. 486,- Eur z tovaru a
služieb fakturovaného dodávateľskou faktúrou č. 108/2012 z 31. 10. 2012 od dodávateľskej spoločnosti
PENASA s. r. o. v tom čase so sídlom Školská 9, Veľký Krtíš, IČO: 36 629 42l za nákup strojov na
výrobu obuvi, ku škode na príjmovej časti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Daňový úrad Banská Bystrica, Nová ulica 13, pobočka Veľký Krtíš,
IČO: 42 499 500, v celkovej výške 20. 486,- Eur,
t e d a
neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v úmysle zadovážiť
sebe neoprávnený prospech,
č í m s p á ch a l
prečin daňového podvodu podľa § 277a ods. 1 Tr. zák.
a z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák.
na peňažný trest vo výmere 1. 500,- (tisícpäťsto) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. sa mu u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť
na dobu 1 (jeden) rok.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Veľký Krtíš podala dňa 04. 08. 2017 na tunajší súd obžalobu, ktorou
viní J. C., X.. XX. XX. XXXX, že skutkom vymedzeným v nej spáchal prečin daňového podvodu podľa
§ 277a ods. 1 Tr. zák.
Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvineného; podľa § 261 ods. 1
Tr. por. vypočuť poškodenú F.X. Č. a svedkov G. H., Š. J., M. H. C. D. H. a podľa § 269 ods. 1 Tr. por.
čítať listinné dôkazy dokumentujúce protiprávne konanie obžalovaného a hodnotiace jeho osobu.
Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej
kvalifikácii.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané,žesaskutokprektorýbolapodanánaobžalovanéhoobžalobastalaspáchalhoobžalovaný
ako jediný konateľ spoločnosti ATGL s.r.o. keď neoprávnene vo väčšom rozsahu si uplatnil nárok na
vrátenie DPH. Z protiprávneho konania ho usvedčujú jednak listinné dôkazy, najmä daňové priznania
z rozhodného obdobia a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica z 10.06.2014, ktorým mu bola
vyrubenáplatbazanadmernýodpočetvsume20.486,-Eur.Rovnakohousvedčujúajvýpovedesvedkov
Č., H., J., H. C. P. a taktiež v jeho neprospech vyznieva aj čítaná výpoveď svedka H. z prípravného
konania. Navrhla preto obžalovaného uznať vinným z protiprávneho konania podľa obžaloby a uložiť
mu podmienečný trest odňatia slobody s určením dlhšej skúšobnej doby a tiež trest zákazu činnosti v
jeho dolnej hranici. S poukazom na § 124 ods. 1 Tr. zák. sa nejedná o náhradu škody, preto o škode
nenavrhla rozhodovať.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Tr. por. t. j. cíti sa nevinný. K veci uviedol, že zotrváva na svojej výpovedi, ktorú podal do zápisnice o
výsluchu na polícií dňa 20. 06. 2016. Len pre objasnenie uviedol, že obchod uskutočnil. Mal dohodu
s G. H. o tom, že vytvoria spoločný podnik pre oblasť obuvníckeho priemyslu. S touto osobou už
predtým spolupracoval na území Maďarska a spoluprácu hodnotil ako dobrú. K vytvoreniu spoločného
podniku nakoniec nedošlo. Výroba sa nerozbehla, šijacie stroje ktoré mali vyrábať zostali uskladnené
v sklade v Želovciach. Keďže spoločný podnik, ktorý mal výrobne pôsobiť na území SR nevznikol
boli šijacie stroje prevezené do Maďarska. Stroje boli zakupované od firmy Penasa s.r.o.. Zakupoval
ich osobne ako štatutárny zástupca spoločnosti ATGL s.r.o. Veľký Krtíš. Táto spoločnosť mala po
vytvorení spoločného podniku majetkovo do neho vstúpiť. V čase kúpi šijacích strojov bol konateľom
predávajúcej spoločnosti M. H.. Dohodnutú kúpnu cenu vyplatil predávajúcemu oproti pokladničnému
dokladu. Účtovnícke práce pre jeho spoločnosť robila U. F. podnikajúca cez spoločnosť AMG s.r.o.
Spoločnosť ATGL s.r.o. Veľký Krtíš je stále činná a on v nej zastáva funkciu konateľa a spoločníka. Táto
spoločnosť nemala nikdy zamestnancov, jej prevládajúcim predmetom činnosti bola obchodná činnosť
a sprostredkovanie výrobných kapacít. G. H. nebol spoločníkom ani v jednej z firiem ktoré patrili do
jeho portfólia v Maďarsku. Pred kúpou šijacích strojov si ich bol osobne obhliadnuť v sklade v okolí
Veľkého Krtíša. Stroje mu ukazoval M. H.. Za účelom vykonania repasu týchto strojov boli prevezené
do Maďarska dodávkou G. H., ktorý ju aj šoféroval. Jemu je známy dôvod, prečo H. teraz tvrdí, že on
neobchodoval a nemá s obchodným prípadom nič spoločné.
V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2017 sa pripojil k prednesu obhajcu. Obhajca
prečítal záverečnú reč a jej text žiadal založiť do spisu ako č. l. (č. l. 452-454 spisu). Navrhol
obžalovaného spod obžaloby v celom rozsahu oslobodiť. Obžalovaný v práve posledného slova uviedol,
že sa cíti nevinný a verí v spravodlivé rozhodnutie súdu.
Svedkyňa - poškodená A.. F. Č., ako poverená zástupkyňa Daňového úradu na pojednávaní dňa 20.
05. 2018 uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi ktorú podala do zápisnice na polícií dňa 24. 05. 2016.
Je zaradená ako vedúca oddelenia daňovej kontroly na Daňovom úrade Banská Bystrica, pobočka
Rimavská Sobota. V minulosti pracovníci tohto oddelenia vykonávali kontrolu daňového subjektu ATGLs.r.o. Veľký Krtíš. Práve kontrolou sa zabránilo výplate uplatňovaného nároku v sume 20.486,- Eur, čiže
žiadna škoda nevznikla. Odkázala na písomný protokol a rozhodnutie o daňovej kontrole.
Svedok G. H. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré podal do zápisníc na polícií v dňoch 21. 01. 2015 a 24. 05. 2016. Obžalovaného pozná viacej
rokov.Malidohoduospoločnompodnikanívoblastisprostredkovaniapráce,keďžeobidvajaobchodovali
na úseku obuvníckeho priemyslu. On konkrétne realizoval činnosť ručného šitia obuvi v obchodných
priestoroch v Želovciach. Časť týchto priestorov prenajímal iným podnikateľským subjektom. Takto
prenajal aj firme obžalovaného. Bližšie sa do činnosti spoločnosti obžalovaného nestaral. Všimol si len
to, že mal v týchto priestoroch umiestnené nejaké stroje. Obžalovaného zoznámil so Š. J.. Osobu M.
H. nepozná.
Svedkyňa L.. D. H. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018 uviedla, že zotrváva na svojej výpovedi
ktorú podala do zápisnice o výsluchu na polícií dňa 24.05.2016. Je zamestnankyňou Daňového úradu
Banská Bystrica. Bola členkou kontrolnej komisie, ktorá vykonávala daňovú kontrolu v spoločnosti
ATGL ktorá vlastnícky patrila obžalovanému. Výsledky kontroly boli obsiahnuté do zápisnice a protokolu
z kontroly. Kontroly sa zúčastňovala aj U. F., vystupujúca ako účtovníčka kontrolovaného daňového
subjektu. J. F. splnomocnil na deň daňovej kontroly M. H.. Táto osoba mala všeobecné plnomocenstvo
od zástupcu spoločnosti ATGL pána C.. V rámci kontroly dali vypočuť M. H. maďarským daňovým
orgánom. Tento uviedol, že on nevystavoval žiadnu faktúru o predaji strojov. Pokiaľ sa objavili v tejto
spojitosti nejaké doklady a údaje, museli byť zneužité. Oznámil to aj v liste, ktorý doručil daňovému
orgánu. V rámci kontroly sa rozhodli vypočuť aj bývalého konateľa spoločnosti Penasa Š. J.. Tento
uviedol, že v priestoroch jeho spoločnosti neboli žiadne stroje uskladnené. Keďže obžalovaný sa vyjadril,
že stroje ktoré zakúpil boli umiestnené vo viacerých miestach spoločnosti Penasa v tomto smere sa
ich výpovede javili daňovému orgánu protirečivé. Kontrolou bolo zistené aj to, že v júli 2012 spoločnosť
Penasa odpredala nehnuteľnosti inej spoločnosti AG Bioenergy s. r. o. v ktorej bol tiež konateľom Š.
J.. Keďže obchodná transakcia (predaj strojov) sa učinila 31.10.2012 rozhodujúcou osobou bol M. H.,
ktorý bol zapísaný za konateľa v spoločnosti Penasa dňa 24.07.2012. Daňový orgán dospel k záveru, že
obžalovaný ako jediný spoločník a konateľ kontrolovaného subjektu ATGL s.r.o. ktorý sám dojednával
obchod, uskladňoval tovar a uskutočňoval prepravu si musel pamätať, kde boli stroje uložené a ako bol
obchod realizovaný. To daňovému orgánu dostatočne nevysvetlil. Obžalovaný pre účel daňovej kontroly
nebol nikým zastúpený.
Svedkyňa U. F. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018, ktorú navrhol vypočuť na základe výzvy
podľa § 240 ods. 3 Tr. por. obhajca, uviedla, že pre obžalovaného a jeho spoločnosť ATGL s.r.o. Veľký
Krtíš vykonávala účtovnícke práce na základe zmluvy o spolupráci v podvojnom účtovníctve. Systém
výkonu práce bol dohodnutý taký, že jej konateľ predkladal doklady na zaúčtovanie. Jej povinnosťou
nebolo fyzicky sa zúčastňovať jednotlivých obchodných operácií. Zaúčtovávala len tie doklady, ktoré jej
obžalovaný predložil. Obchod medzi predávajúcim Penasa a kupujúcim ATGL bol účtovne zavedený.
Doklady za spoločnosť ATGL jej predkladal sám obžalovaný. Spoločnosť ATGL mala uzavretú nájomnú
zmluvu o prenajatí priestorov od pána H. v Želovciach. Osobu M. H. nikdy nevidela.
Svedok P. D. vypočutý na návrh obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 25.01.2018 vypovedal, že sa
s obžalovaným pozná asi tridsať rokov. V minulosti bol spoločníkom v ATGL s.r.o. Obžalovaný mu
spomínal, že chce vytvoriť spoločný podnik na Slovensku s inou osobou. Raz bol na Slovensku, kedy
mu boli ukázané stroje v sklade v Želovciach. Štatutárnym zástupcom - konateľom v spoločnosti ATGL
s.r.o. nebol. Obžalovaný mu nehovoril komu vlastnícky patrili stroje, ktoré videl v Želovciach. O obchode
medzi spoločnosťami ATGL ako kupujúcim a Penasa ako predávajúcim nemal vedomosť.
Svedok Š. J. na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018 uviedol, že zotrváva na svojich výpovediach,
ktoré podal do zápisníc na polícií dňa 27. 01. 2015 a 24. 05. 2016. V spoločnosti Penasa s.r.o. v minulosti
pôsobilakokonateľ.JehonástupcomsastalM.H..PozánikukonateľstvavšetkydokladyodovzdalM.H..
Počas doby keď bol štatutárnym zástupcom tejto spoločnosti žiadne šijacie stroje neboli umiestňované v
priestorochjehofirmy.NemávedomosťopredajišijacíchstrojovspoločnosťouPenasas.r.o.kupujúcemu
spoločnosti ATGL. Prevod obchodného podielu na M. H. bol dohodnutý v jeho kancelárií a následne boli
úkony vykonané na Notárskom úrade vo Veľkom Krtíši. On spoločníkom v Penase nebol, takže nemal
dôvod obchodný podiel na iného spoločníka prevádzať. Spoločníkmi v tom čase boli jeho otec, F. R., C.A. X. C. L. C. X.. Pri prevode obchodných podielov došlo aj k zmene konateľstva na M. H., ktorý sa stal
výlučným vlastníkom tejto spoločnosti. S obžalovaným sa pozná, zoznámil ich pán H..
Výsluch svedka M. H. na hlavnom pojednávaní vykonaný byť nemohol, pretože osoba je vážne
zdravotne postihnutá, o čom súdu predložila lekárske správy. Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018
prokurátor netrval na osobnom výsluchu tohto svedka, súhlasil s čítaním jeho výpovede z prípravného
konania.Obžalovanýnechcel,abybolirobenéprieťahyvtomtokonaní,pretosúhlasilsčítanímvýpovede
tohto svedka z prípravného konania. Súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka M. H. (č.
l. 95-113 spisu) ku ktorej obžalovaný nemal pripomienky.
Na hlavnom pojednávaní dňa 15. 03. 2018 za prítomnosti strán boli podľa § 269 Tr. por. prečítané listinné
správy ku ktorým obžalovaný nemal pripomienky. K osobe M. H. obhajca poznamenal, že sa jedná o
tzv. „bieleho koňa“. Potvrdzujú to aj jeho obštrukcie počas celého konania, keď sa vyhýbal preberaniu
zásielok. V prípravnom konaní ktorého sa aj on zúčastnil bol vypočutý, avšak k ničomu sa nevedel
vyjadriť.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.
Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 strany ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, preto
súddokazovanievyhlásilzaskončené.Vrámcivykonávaniadôkazovnahlavnompojednávanírealizujúc
zásadykontradiktórnosti,bezprostrednostiaústnosti,súdvykonalvšetkydôkazy,ktorénavrhlaobžaloba
a tiež aj tie ktoré navrhla obhajoba. Keďže vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo a
v ich vzájomnej súvislosti si vytvoril ucelený záver o vine obžalovaného, nebolo žiaduce dokazovanie
doplňovať.
Podľa § 277a ods. 1 Tr. zák. kto neoprávnene vo väčšom množstve uplatní nárok na vrátenie dane z
pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,
potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
Novelou Trestného zákona č. 246/2012 Z. z. bola do Trestného zákona zavedená nová skutková
podstata trestného činu, a to daňový podvod podľa § 277a. V zmysle odseku 1, kto neoprávnene vo
väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle
zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, potrestá sa odňatím slobody na jeden až päť rokov.
V prejednávanej trestnej veci si obžalovaný uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty v
celkovej výške 20.486,- Eur, teda vo výške zodpovedajúcej škode väčšieho rozsahu, čo je jednou z
hmotnoprávnych podmienok pre naplnenie znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu. Trestný čin
daňového podvodu je tak, ako to bolo aj pri trestnom čine neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 alinea druhá Tr. zák. účinného do 30. 09. 2012 konštruovaný ako predčasne dokonaný trestný
čin, nakoľko na jeho dokonanie postačí už neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH, teda v
podstate je dokonaný už podaním daňového priznania správcovi dane a z hľadiska dokonania tohto
trestného činu je preto bezpredmetné, či bol nadmerný odpočet zo strany štátu aj vyplatený (to má vplyv
na prípadné naplnenie kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu daňového podvodu). Klasický
pokus trestného činu je tu povýšený na dokonaný trestný čin.
K spáchaniu trestného činu malo dôjsť podaním riadneho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty
za obdobie október 2012 podnikateľským subjektom spoločnosťou ATGL s. r. o. so sídlom Veľký Krtíš,Banícka 703/16, IČO 46 120 157. Daňové priznanie podpísal sám obžalovaný. Táto spoločnosť podľa
údajov Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, Oddiel: s. r. o., Vložka č. 20071/S vznikla
dňa 11. 03. 2011 a do údajov obchodného registra bola zapísaná dňa 19. 04. 2011. Od tohto dátumu
jej jediným štatutárnym orgánom, konateľom bol J. C. (obžalovaný). Táto spoločnosť podala daňové
priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 10/2012 dňa 26. 11. 2012 a v ňom vykázala
nadmerný odpočet 20. 486,- Eur. Podkladom pre jeho výpočet bola faktúra č. 108/2012 z 31. 10. 2012,
ktorou bola zaťažená spoločnosť ATGL s.r.o. Predmetom fakturácie bola dodávka tovaru a služieb od
dodávateľskej spoločnosti Penasa s.r.o. v tom čase so sídlom Školská 9, Veľký Krtíš, IČO: 36 629 421.
Touto faktúrou spoločnosť Penasa s.r.o. v tom čase zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, Oddiel: s. r. o., Vložka č. 9623/S, ktorej v tom čase bol jediným konateľom M. H.,
fakturovala spoločnosti ATGL s.r.o. cenu za nákup strojov na výrobu obuvi. Účtovne bola spoločnosť
Penasa zaťažená touto transakciou daňou z pridanej hodnoty na výstupe a spoločnosť ATGL s.r.o.
daňou z pridanej hodnoty na vstupe, čiže jej vznikol nárok na nadmerný odpočet, čo si aj spoločnosť
ATGL uplatnila.
Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bol tento skutkový stav z vedeného účtovníctva
a daňového priznania potvrdený. Obžalovaný sa ale obhajoval tým, že sa tento dodávateľský vzťah
naplnil, tovar si objednal, zaň zaplatil, čím mu vznikol zákonný nárok na tento nadmerný odpočet.
Jeho obhajobu vyvracajú ale iné dôkazy, najmä výpovede svedkov A.. F. Č., L.. D. H., ale aj výpovede
G.C. H., Š. J. C. D. P.. Obhajobu obžalovaného nepotvrdila ani svedkyňa U.Z. F., ktorá vykonávala
účtovníctvo pre spoločnosť ATGL s.r.o. ktorá na hlavnom pojednávaní dňa 25. 01. 2018 uviedla, že
zaúčtovávala len tie doklady, ktoré jej klient predložil. Na základe nich mohla obchod hodnotiť ako
realizovaný, avšak v skutočnosti, či bol aj fyzicky vykonaný, nebola oprávnená hodnotiť a dokonca osobu
štatutárneho zástupcu - konateľa M. H. nikdy nevidela. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 25.
01. 2018 vypovedal, že dohodnutú kúpnu cenu za stroje vyplatil predávajúcemu k rukám konateľa M.
H. oproti pokladničnému dokladu. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 so súhlasom strán
podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpoveď svedka M. H. z prípravného konania. Svedok bol vypočutý
pred orgánom činným v trestnom konaní Maďarska dňa 15. 05. 2017, kedy do zápisnice uviedol, že
bol oslovený neznámou osobou v katastri mesta Balašské Ďarmoty, ktorá mu ponúkla 100,- Eur za to,
že sa stane konateľom jednej spoločnosti. S návrhom súhlasil. Asi po 3 mesiacoch prišli pre neho a
odviezli ho do Mesta Veľký Krtíš za účelom podpisu dokumentov o prevzatí konateľstva spoločnosti
Penasa s.r.o. V skutočnosti v tejto spoločnosti žiadnu činnosť nevykonával. Tejto výpovedi prisviedča aj
výpoveď svedkyne F., ktorá ako účtovníčka spoločnosti ATGL s.r.o. uviedla, že s touto osobou sa nikdy
nestretla. Aj svedok H. vypovedal, že osobu M. H. nepozná. Obžalovaného poznal, keďže v minulosti
sa s ním zoznámil v Budapešti. Mali dohodu, že budú spoločne podnikať v oblasti sprostredkovania
práce, keďže obidvaja obchodovali na úseku obuvníckeho priemyslu. K vytvoreniu spoločného podniku
medzi nimi nakoniec nedošlo. Svedok J. potvrdil, že v minulosti pôsobil v spoločnosti Penasa s.r.o. ako
konateľ. Jeho nástupcom sa stal M. H.. Po zániku konateľstva mu odovzdal všetky doklady spoločnosti.
S obžalovaným ho zoznámil H.. Nevedel sa vyjadriť k obchodu s predajom šijacích strojov spoločnosťou
Penasa spoločnosti ATGL pretože v tom čase už konateľom spoločnosti Penasa s.r.o. nebol. Ani svedok
P.D.nevedelobjasniťpozadieobchodusošijacímistrojmi.Sobžalovanýmsapoznáasi30rokov,pričom
v minulosti bol aj spoločníkom v ATGL s.r.o. Z výpisu Obchodného registra sa potvrdzuje, že v tejto
spoločnosti pôsobil od 19. 04. 2011 do 12. 01. 2016, teda bol jej spoločníkom v čase, keď si spoločnosť
uplatnila nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012.
Z Protokolu o daňovej kontrole vyhotoveného Daňovým úradom Banská Bystrica, pobočka Rimavská
Sobota dňa 06. 05. 2014 pod č. 9613401/5/1758770/2014/Mau sa potvrdzuje, že spoločnosti ATGL
s.r.o. nevznikol nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za mesiac október 2012. Správca
dane konštatoval, že podmienkou uplatnenia odpočtu pri cezhraničnom dodaní tovarov a služieb je
aj nevyhnutné preukázanie vecného naplnenia obchodu a v kontrolovanom prípade k tomu nedošlo.
Kontrolovaný daňový subjekt porušil ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období október
2012 odpočítal daň z pridanej hodnoty v celkovej sume 20. 486,- Eur z tovaru a služieb fakturovaných
v dodávateľskej faktúre od Penasy s. r. o. Školská 9, Veľký Krtíš č. 108/2012 zo dňa 31. 10. 2012
vystavenej so základom dane 102. 430,- Eur, DPH 20. 486,- Eur, teda spolu suma 122. 916,- Eur.
Napriek tomu, že spoločnosť ATGL s.r.o. viedla v účtovníctve a predložila k daňovej kontrole faktúru
za nadobudnutie strojov na výrobu obuvi, z ktorej si uplatnila odpočítanie dane podľa § 49 zákona
o dani z pridanej hodnoty, správca dane zistil, že v prípade dodávateľa Penasa s.r.o. neprišlo kužiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi spoločnosťou ATGL s.r.o. a spoločnosťou Penasa
s.r.o. preto si kontrolovaný daňový subjekt neoprávnene uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 cit.
zákona. Spoločnosť ATGL s.r.o. nepreukázala relevantné dôkazy preukazujúce reálnosť zdaniteľného
obchodu so spoločnosť Penasa s.r.o. nebol preukázaný tiež vznik daňovej povinnosti z deklarovaného
zdaniteľného obchodu s daňovým subjektom Penasa s.r.o. predložením dokladu o tom, že sa zdaniteľný
obchod deklarovaný faktúrou č. 108/2012 uskutočnil, že stroje platiteľ reálne nadobudol a došlo k
fyzickému dodaniu tovaru a tým aj k nadobudnutiu práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. 1
cit. zákona).
Súd si závery daňového orgánu pri rozhodovacej činnosti v prejednávanej veci v plnom rozsahu
osvojil. Týmto záverom zodpovedá aj vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Súd obhajobe
spočívajúcej v tom, že obžalovaný riadnym spôsobom nadobudol šijacie stroje od predávajúcej
spoločnosti Penasa s.r.o. uveriť nemohol aj z toho dôvodu, že obžalovaný uvádzal, že od spoločnosti
Penasa s.r.o. kúpil asi 50 strojov, pričom ich prepravca svedok H. uviedol, že sa jednalo len o asi 7, 10
alebo 15 kusov strojov, ktoré v sklade videl, pretože prenajal spoločnosti ATGL časť svojich priestorov.
Pokiaľ svedok P. D. uviedol, že mohlo byť v sklade v Želovciach asi 60 kusov strojov, túto jeho výpoveď
súd vyhodnotil ako snahu pomôcť obžalovanému, keďže sú priatelia, poznajú sa asi 30 rokov a v
minulosti bol jeho spoločníkom. To bol aj dôvod, prečo ho obžalovaný navrhol za svedka.
Konanie obžalovaného bolo úmyselné v snahe zadovážiť sebe neoprávnený prospech tým, že si
uplatnil neoprávnene vo väčšom rozsahu nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Obžalovaný sa
z trestnoprávnej zodpovednosti nemôže vyviniť ani tým, že je občan Maďarska a snažil sa na území
Slovenska dodržať všetky legislatívu, ktorá je spojená s výkonom podnikateľskej činnosti a že jeho
doterajšia história podnikania v Maďarsku ho osvedčuje ako bezproblémového podnikateľa, lebo tým,
že vytvoril spoločnosť ATGL s.r.o. so sídlom na území Slovenskej republiky sa zaviazal dodržiavať
aj daňové predpisy v oblasti podnikania platné na území Slovenskej republiky a za ich nedodržanie
nesie ako konateľ osobnú zodpovednosť. V tejto spojitosti vyznieva preto rozporuplne obhajoba, keď
obžalovaný vypovedal, že celý obchod riadil, dozeral nad jeho vykonaním, mal zaplatiť kúpnu cenu k
rukám ( zrejme M. H., pretože v čase transakcie bol on konateľom spoločnosti Penasa), pričom túto
osobu ani on ani jeho účtovníčka vlastne bližšie nepoznali. Obžalovaný ho mal vidieť len vtedy, keď
mu mal ukazovať uskladnené stroje v sklade na Slovensku, čo ale M. H. poprel. Súd pozíciu M. H.
v danej transakcii vyhodnotil ako pozíciu tzv.“ bieleho koňa“, ktorý bol len nastrčenou osobou, pričom
v skutočnosti k fyzickému uskutočneniu obchodu nedošlo. Pokiaľ obžalovaný sa obhajoval tým, že je
predpisovým podnikateľom, ktorý dodržiava právne predpisy, nemal dopustiť stav, aby vysoká kúpna
cena za obchod vo výške 122 916 Eur bola vyplácaná v hotovosti osobe, ktorú nikdy predtým nevidel,
ale mal uprednostniť realizáciu platby cez účty v bankách, čo neučinil. Z uvedených dôvodov súd
obžalovaného uznal vinným z prečinu podľa obžaloby.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd prihliadol na doterajšie vedenie života obžalovaným. Obžalovaný
je bezúhonný. Vo výpise z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
sa potvrdzuje, že sa dopustil dňa 29. 03. 2017 spáchania priestupku na úseku dopravy, za čo bol
postihnutý blokovou pokutou vo výške 40,- Eur. Obžalovaný je samostatne zárobkovo činnou osobou
vystupujúci ako štatutárny zástupca - konateľ spoločnosti ATGL s. r. o. so sídlom Banícka 703/16, Veľký
Krtíš, IČO: 46 120 157. Obžalovaný ako občan Maďarska aj doteraz vykonával podnikateľskú činnosť
na domovskom území, ktorá bola spojená aj so zabezpečovaním dodávok pre verejný sektor. V tejto
spojitosti možno konštatovať, že protiprávne konanie, ktorého sa dopustil v prejednávanej trestnej veci,
je excesom z vedenia jeho podnikateľských činností, keď zrejme „naletel“ iným osobám na dosiahnutie
finančného profitu z bezpracného obchodu, čo ho ale nevyviňuje, ale súd to zohľadnil v rámci ukladania
trestu.Súd obžalovanému uložil peňažný trest vo výmere 1. 500,- Eur, pri určovaní výšky ktorého zohľadnil
jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/ Tr. zák. t. j. v doterajšom živote nebol súdne trestaný) a žiadnu
priťažujúcu okolnosť a tak postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. mu uložil trest na úrovni nad spodnou
hranicou zákonného rozpätia. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený, uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov.
Keďže sa dopustil protiprávneho konania v spojení s výkonom podnikateľskej činnosti ako konateľ
spoločnosti, uložil mu aj podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti vykonávať podnikateľskú
činnosť na dobu 1 rok. Aj na výšku tohto trestu malo vplyv doterajšie vedenie života obžalovaným.
O náhrade škody súd nerozhodoval, keďže škoda mala byť spôsobená na príjmovej časti Štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky v zastúpení Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, Daňovým
úradom Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš, čo nemožno považovať s poukazom na Stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 11. 2017 sp. zn. Tpj 39-60/2017
za nárok na náhradu škody, ktorý je možné uplatniť v trestnom konaní podľa § 46 ods. 3 Tr. por. v tzv.
adhéznom konaní. Súd o takomto nároku nerozhoduje ani v konaní podľa Civilného sporového poriadku,
nakoľko nejde o vec patriacu do pôsobnosti súdov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie
rozsudku.
Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);
odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.