Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/249/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818202458
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818202458.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu P. banka, a.s., C.: XX XXX XXX, so
sídlom Y. nábrežie 4, XXX XX V., proti žalovaným: 1/ E. S., narodená XX.XX.XXXX a 2/ I. S., narodený
XX.XX.XXXX, obaja bytom D. XXXX/XX, B. o zaplatenie 7.484,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. augusta 2018, č.k. 17Csp/25/2018-69,
takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a s a, aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu P. banka, a.s., so sídlom V., Y.
nábrežie 4, C.: XX XXX XXX, vstúpila spoločnosť R N., s.r.o., so sídlom Y. nábrežie XA,
V., C.: XX XXX XXX.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e.

Žalovaným 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie sčasti o zaplatenie úroku 563,19 eur a istiny
99,37 eur s prísl. zastavil. Žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi
3.712,81 eur s úrokom v sadzbe 12,9 % ročne z 7.934,95 eur od 06.06.2015 do 11.06.2015, z
7.853,60 eur od 12.06.2015 do 09.07.2015, z 7.767,60 eur od 10.07.2015 do 11.08.2015, z 7.679,60
eur od 12.08.2015 do 10.09.2015, z 7.560,60 eur od 11.09.2015 do 09.10.2015, z 7.476,60 eur od
10.10.2015 do 11.11.2015, z 7.388,60 eur od 12.11.2015 do 10.12.2015, z 7.269,60 eur od 11.12.2015
do 11.01.2016, z 7.178,60 eur od 12.01.2016 do 11.02.2016, z 7.112,60 eur od 12.02.2016 do
11.03.2016, z 7.046,60 eur od 12.03.2016 do 12.04.2016, z 6.927,60 eur od 13.04.2016 do 11.05.2016,
z 6.855,60 eur od 12.05.2016 do 10.06.2016, z 6.782,45 eur od 11.06.2016 do 11.07.2016, z 6.703,51
eur od 12.07.2016 do 11.08.2016, z 6.630,22 eur od 12.08.2016 do 09.09.2016, z 6.523,91 eur od
10.09.2016 do 11.10.2016, z 6.445,91 eur od 12.10.2016 do 11.11.2016, z 6.371,51 eur od 12.11.2016
do 09.12.2016, z 6.264,53 eur od 10.12.2016 do 11.01.2017, z 6.190,58 eur od 12.01.2017 do
16.01.2017, z 6.155,58 eur od 17.01.2017 do 10.02.2017, z 6.081,60 eur od 11.02.2017 do 15.02.2017,
z 6.046,60 eur od 16.02.2017 do 10.03.2017, z 5.974,13 eur od 11.03.2017 do 15.03.2017, z 5.924,13
eur od 16.03.2017 do 11.04.2017, z 5.839,23 eur od 12.04.2017 do 18.04.2017, z 5.789,23 eur od
19.04.2017 do 11.05.2017, z 5.704,83 eur od 12.05.2017 do 16.05.2017, z 5.654,83 eur od 17.05.2017
do 09.06.2017, z 5.569,62 eur od 10.06.2017 do 15.06.2017, z 5.519,92 eur od 16.06.2017 do
11.07.2017, z 5.439,24 eur od 12.07.2017 do 17.07.2017, z 5.389,24 eur od 18.07.2017 do 11.08.2017,
z 5.308,83 eur od 12.08.2017 do 15.08.2017, z 5.258,83 eur od 16.08.2017 do 11.09.2017, z 5.174,28
eur od 12.09.2017 do 18.09.2017, z 5.124,28 eur od 19.09.2017 do 11.10.2017, z 5.044,09 eur od

12.10.2017 do 15.11.2017, z 4.994,09 eur od 16.11.2017 do 11.12.2017, z 4.690,35 eur od 12.12.2017 do
20.12.2017, z 4.640,35 eur od 21.12.2017 do 11.01.2018, z 4.557,31 eur od 12.01.2018 do 16.01.2018,
z 4.507,31 eur od 17.01.2018 do 09.02.2018, z 4.425,37 eur od 10.02.2018 do 15.02.2018, z 4.375,37
eur od 16.02.2018 do 09.03.2018, z 4.290,02 eur od 10.03.2018 do 15.03.2018, z 4.240,02 eur od
16.03.2018 do 11.04.2018, z 4.152,50 eur od 12.04.2018 do 16.04.2018, z 4.102,5 eur od 17.04.2018 do
11.05.2018, z 4.023,01 eur od 12.05.2018 do 15.05.2018, z 3.973,01 eur od 16.05.2018 do 11.06.2018,
z 3.892,09 eur od 12.06.2018 do 15.06.2018, z 3.842,09 eur od 16.06.2018 do 11.07.2018, z 3.762,81
eur od 12.07.2018 do 16.07.2018, z 3.712,81 eur od 17.07.2018 do zaplatenia, a to v splátkach po
150,- eur mesačne splatných vždy do konca kalendárneho mesiaca, s tým, že prvá splátka bude splatná
do konca mesiaca, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť a omeškanie čo i len s jednou
splátkou má za následok zročnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným 1/,
2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania v pomere 50%. Rozhodol
na základe výsledkov vykonaného dokazovania, z ktorého mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ
uzavrel so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej im poskytol úver. Žalovaní úver
splácali nepravidelnými splátkami, pričom k 20.05.2015 žalobcovi dlhovali na omeškaných splátkach
654,42 eur. Na to ich žalobca listom z 20.05.2015 upozornil a žiadal ich o zaplatenie tejto čiastky do
15 dní od doručenia výzvy. K tomu nedošlo a 05.06.2015 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie
celého zostatku úveru 7.934,95 eur, zloženého z istiny 7.484,54 eur, úroku 445,76 eur a poplatkov
4,65 eur. Žalovaní preto boli 5.6.2015 žalobcovi povinný zaplatiť podľa § 497 Obchodného zákonníka
7.934,95 eur, pričom do omeškania so zaplatením tejto čiastky sa dostali 06.06.2015. Súd prvej
inštancie uviedol, že v následnom právnom vzťahu strán nemožno aplikovať dojednanie, podľa ktorého
platby žalovaných sa započítajú postupne na poplatky, úroky z omeškania, úroky a istinu. Vyhlásením
predčasnej splatnosti úveru sa stal splatným celý dlh žalovaných podľa § 365 ods. 1 Obchodného
zákonníka, čím sa vo vzťahu k všetkým jeho zložkám žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho
peňažného dlhu, a preto je bez právneho významu, na ktorú časť tohto dlhu budú započítané ich
platby. Žalovaní boli v omeškaní s platením celého svojho dlhu a nie v jeho jednotlivých zložkách.
Preto sa ich platby môžu postupne započítavať len na tento dlh. Vyhlásením predčasnej splatnosti
úveru sa stávajú splatnými všetky dovtedajšie pohľadávky a právnym dôvodom ich zaplatenia nie je
to, či ide o istinu, úrok, úrok z omeškania alebo poplatok, ale to, že ide o predčasne splatný úver
ako celok. Žalobca z tohto dlhu žiadal zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne a aj
dohodnutého úroku v sadzbe 12,9 % ročne, teda vychádzal z právneho názoru, že okrem zaplatenia
úroku z omeškania má aj nárok na zaplatenie dohodnutého úroku. Súd prvej inštancie v odôvodnení
svojho rozhodnutia konštatoval, že kapitálové úroky sú odmenou za povolené používanie peňazí a úroky
z omeškania náhradou za nepovolené užívanie peňazí. Oba druhy úrokov majú zabezpečiť prospech
veriteľovi z prenechania jeho peňazí dlžníkovi. Nedovoleným užívaním peňazí veriteľa dlžníkom po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru alebo pri odstúpení od zmluvy o úvere sa dlžník na úkor veriteľa
bezdôvodne obohacuje. Najlepším východiskom pre určenie tohto bezdôvodného obohatenia je to, čo
bolo dohodnuté v zmluve. Či už zákonná alebo dohodnutá sadzba úroku z omeškania má charakter
paušalizovanej náhrady bezdôvodného obohatenia a nie je dôvod ju použiť v úverových vzťahoch vtedy,
ak odplata za prenechanie peňažných prostriedkov bola vyjadrená dohodnutou úrokovou sadzbou,
keďže východiskom pre určenie nároku z bezdôvodného obohatenia má byť to, čo bolo dohodnuté v
zmluve (NS SR 1Obdo/5/2012). Preto súd žalobcovi proti žalovaným priznal okrem dlhu splatného k
05.06.2015 aj úrok v sadzbe 12,9% ročne a v prevyšujúcej časti, v ktorej sa žalobca domáhal aj úroku
z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne a vychádzal z toho, že plnenia žalovaných sa najprv započítajú
na už splatný úrok, úrok z omeškania a poplatky, žalobu zamietol, pričom zohľadnil čiastkové plnenia
žalovaných potom, ako došlo vyhláseniu predčasnej splatnosti. O náhrade trov konania súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v pomere
50%. Žalobca žiadal zaplatiť priebežne kapitalizovanú istinu 7.484,75 eur, pričom jeho žalobe bolo
vyhovené len sčasti o zaplatenie priebežne nekapitalizovanej istiny 3.712,81 eur, z ktorej úrok v sadzbe
12,9 % ročne v súčasnosti predstavuje 482 eur ročne a na začiatku omeškania predstavoval 1.023 eur
ročne. Žalovaní boli v omeškaní približne tri roky, počas ktorých žalobcovi svoju pohľadávku podstatným
spôsobom plnili, keď zaplatili celkom 4.222,14 eur. Výška nekapitalizovaného úroku za približne tri roky
omeškania z istiny rôznej výšky predstavuje približne 2.000 eur. Z toho je zrejmé, že žaloba žalobcu bola
zamietnutá v rozsahu približne jednej štvrtiny a v rozsahu približne troch štvrtín bolo žalobe vyhovené.
Preto súd žalobcovi proti žalovaným priznal náhradu trov konania v pomere 50%. Podľa § 231 CSP
žalovaným umožnil dlh splácať v splátkach po 150,- eur mesačne s prihliadnutím na výšku dlhu a
majetkové pomery žalovaných.

2. Proti rozsudku podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné a
arbitrárne, pretože nie je zrejmé z akého právneho predpisu súd vychádzal, keď uzavrel, že po vyhlásení
predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na dohodnuté zmluvné úroky. V tejto súvislosti o.i.
poukazoval na to, že rozhodovacia prax súdov v otázke priznávania zmluvných úrokov po zosplatnení
úveru je rôznorodá, nie je v súlade s princípom právneho štátu. Dôvodil, že v prípade zmluvného úroku
zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto
plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok,
ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj
nárok žalobcu na zmluvné úroky, pričom žalovaný si bol tohto nároku vedomý a svojím podpisom zmluvy
sa tieto zmluvné úroky zaviazal uhrádzať. V prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa
za poskytnutie úveru, pričom v uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovaného
doposiaľ nedošlo, na základe čoho je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a
žalovaného zaviazal na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.

3. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

4. Po rozhodnutí súdom prvej inštancie a po podaní odvolania bol podaný návrh na zmenu žalobcu
tak, aby súd pripustil v konaní zmenu subjektu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpi spoločnosť
doterajšieho žalobcu P. banka, a.s., so sídlom Y. nábrežie 4, V., C.: XX XXX XXX a na jeho miesto
žalobcu vstúpi spoločnosť E. N. s.r.o., so sídlom Y. nábrežie XA, V., C.: XX XXX XXX, ktorý návrh bol
odôvodnený tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.08.2018 bola postúpená
pohľadávky proti žalovaným, ktorá je predmetom sporu z doterajšieho žalobcu na spoločnosť E. N. s.r.o.,
v dôsledku čoho, za splnenia podmienok § 80 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd na pripustenie zmeny žalobcu
v konaní vyhovel.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP v rozsahu podaného odvolania
a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, a to zamietajúcom výroku a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým konanie zastavil a vo výroku, ktorým žalobe
vyhovel napadnutý nebol, preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné
a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

7. Vychádzajúc z obsahu odvolania, odvolací súd zistil, že jediná odvolacia námietka žalobcu smeruje
proti ním tvrdeným nesprávnym skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorých súd
prvej išntnacie žalobcovi nepriznal zmluvný úrok s tým, že tento patrí veriteľovi len do času vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru. K uvedenej jedinej argumentácii žalobcu v podanom odvolaní odvolací súd
uvádza, že súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobcovi zmluvný úrok priznal, ktorá skutočnosť
nepochybne vyplýva zo samotného výroku rozsudku, ako aj z jeho odôvodnenia. Súd prvej inštancie
žalobcovi proti žalovaným 1/, 2/ priznal okrem dlhu splatného k 05.06.2015 aj dohodnutý zmluvný
úrok 12,9% ročne tak, ako je tento špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku s účinnosťou od
06.06.2015, t.j. od času ako sa žalovaní 1/, 2/ dostali s plnením svojho dlhu do omeškania. S poukazom
na vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o
náhrade trov konania potvrdil ako vecne správny, nakoľko žalobca v podanom odvolaní proti rozsudku
súdu prvej inštancie neuviedol žiadne iné skutočnosti, ktorými by spochybnil správnosť napadnutého
rozsudku.

9. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných 1/, 2/ rozhodol odvolací súd
podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným, ako síce úspešnej

strane sporu v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže im trovy
odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.