Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 3, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/103/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312216702
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4312216702.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom

Bratislava, Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,
sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 28.09.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu

domáhal od odporcu zaplatenia majetkovej škody a nemajetkovej ujmy. Svoj návrh odôvodnil tým,
že Okresný súd Levice ako exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby
s omeškaním viac ako 290 dní. Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom EX 4131/2010.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla navrhovateľovi majetková škoda
vo výške 1.678,18 eura predstavujúca náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť viac
priznaná právoplatným rozhodnutím súdu. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 335,64 eura ako 20 % z

uplatňovanej istiny s príslušenstvom, nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k
zmareniu vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa, požaduje spravodlivé usporiadanie vzťahov
a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práva princípov
právneho štátu.

V zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorý svoju
neúčasť ospravedlnil, súhlasil s tým, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní trval na písomne podanom návrhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením sa s
obsahom spisu a to návrhom, uznesením Krajského súdu v Nitre, vyjadrením odporcu spolu s prílohami,
vyjadrením navrhovateľa, stanoviskom k vyjadreniu odporcu, spisom OS Levice sp. zn. 9Er 340/2010,
znaleckým posudkom č. 1/2013, doplnením právnej argumentácie na podporu pozície navrhovateľa a

zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáha od odporcu zaplatenia majetkovej škody vo výške 1.678,18
eura titulom náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutímsúdu a nemajetkovej ujmy vo výške 335,64 eura ako 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
pretože exekučný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby
s omeškaním viac ako 290 dní.

Vec bola vedená exekútorom pod exekučným číslom EX 4131/2010 proti povinnému: U. O., nar.
X.XX.XXXX.

Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 9 Er 340/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 7.6.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu. Exekučný súd výzvou zo dňa 10.6.2010 vyzval oprávneného cestou súdneho
exekútora na predloženie Zmluvy o úvere a zmenky, ktorá bola súdu doručená dňa 14.9.2010. O
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 14.10.2010,
právoplatne dňa 5.11.2010 tak, že žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia zamietol. Voči
uvedenému uzneseniu oprávnený podal odvolanie, ktoré zobral späť, odvolací súd v Nitre odvolacie

konanie zastavil, exekučné konanie je právoplatne zastavené. Rozhodnuté bolo po 4 mesiacoch a 7
dňoch od podania žiadosti a po 30 dňoch od doručenia požadovaných dokladov.

Odporcasakpodanémunávrhuvyjadrilpísomne,žiadalnávrhzamietnuť,návrhnavrhovateľapovažoval
zazmätočný,uviedol,žecelúdôkaznúpovinnosťnavrhovateľprenášanasúd,niejejasnýanititulnároku

na náhrady škody. Navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu čo sa
týkaprieťahovvkonaní.Všeobecnýsúdvkonaníonáhraduškodyniejeoprávnenýposudzovaťprieťahy
v konaní. Mal za to, že návrh je uplatnený na súde predčasne, keďže ešte neuplynula lehota 6 mesiacov
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol, že lehota na poverenie

exekútora je výraznou prekážkou toho, aby súdy mohli objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak
je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Od 01.06.2011 pätnásťdňová
lehota na vydanie poverenia pre uvedené exekučné tituly neplatí. Posúdenie veci a vyjadrenie právneho
názoru súdu vo vzťahu k žiadosti o vydanie poverenia, ktoré sa odrazili v rozhodnutí, nie je možné
považovať za neprávny úradný postup. Lehota 15 dní sa týka len prípadu, kedy súd poverí exekútora

vykonaním exekúcie, nie keď zamieta návrh na vydanie poverenia. Vnútroštátny súd má povinnosť ex
offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, rozhodcovskú doložku. Čo sa týka
prieťahov v konaní poukazoval na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. a uviedol, že navrhovateľ vo
vzťahu k predpokladom posúdenia existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia
svoje tvrdenie nepreukázal. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom

došlo k uplynutiu 15 - dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009,
teda tri roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.
Odporca namietal vyčíslenie materiálnej škody, navrhovateľ nepreukázal vznik ani výšku škody. K
nemajetkovej ujme odporca uviedol, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je
odlišný, treba prihliadať aj na dobré mravy u poškodenej osoby. Poukazoval na nie vždy legitímne

postupy navrhovateľa vo vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo
na mieste podrobné skúmanie, pri vydávaní poverenia, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo
porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu je návrh navrhovateľa v rozpore s dobrými mravmi, keď si
požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej
aktivite navrhovateľa. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a

bezprostredného vzťahu príčiny a následku, podľa odporcu nemožno tvrdiť, že navrhovateľovi vznikla
škoda postupom okresného súdu. Odporca mal za to, že navrhovateľ nepreukázal, že by v namietanom
konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by mu vznikla nemajetková ujma, či majetková
škoda.

K vyjadreniu odporcu zaslal súdu písomné stanovisko navrhovateľ, v ktorom uviedol, že nie je daný
dôvod na postup súdu podľa § 43 ods. 1 O.s.p. Titul nároku je určený ustanovením § 9 ods. 1 zák. č.
514/2003 Z.z. a ide o nesprávny úradný postup, pretože exekučný súd nerozhodol o návrhu v zákonom
predpokladanej lehote a po uplynutí zákonnej lehoty bol po právne významný čas v konaní bezdôvodne
nečinný, čím spôsobil zbytočné prieťahy. Súd vo veci musí konať aj bez urgencií a sťažností účastníka,

ak mu v tom nebránia objektívne prekážky. Platí základné právo každého na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a právo každého na prejednanie veci v primeranom čase. Navrhovateľ vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a primäl súd k vydaniu rozhodnutia
podaniami zo dňa 18.02.2009, 20.05.2009, 23.09.2010, 27.09.2010. Ak exekučný súd včas nevydáči už poverenie alebo uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, spôsobuje zbytočné
prieťahy. Rozhodnutie rozhodcovskej komisie je úplne iný právny inštitút ako rozsudok rozhodcovského
súdu. Rozsudok rozhodcovského súdu je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného

poriadku. Navrhovateľ nijako nemaril predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, reagoval na
podnetyodporcu.Odporcanemalvúmyslenavrhovateľaodškodniť.Vysokápracovnázaťaženosťsudcu
okresného súdu a vysoký počet spisov nemôžu byť dôvodom pre nedodržanie zákonnej lehoty. Štát
má dostatočne zabezpečiť súdy personálne. Vydanie poverenia nie je po právnej a faktickej stránke
zložitou vecou. Výklad zákona o zodpovednosti za škodu, podľa ktorého by nebol všeobecný súd

oprávnený preskúmavať existenciu zbytočných prieťahov v konaní, je ústavne nekonformný. Nečinnosť
súdu spôsobila zmenu v pracovných aktivitách navrhovateľa a to v smere zvýšenia objemu prác a
postupov. Na preukázanie, že postup exekučného súdu bol nesprávny v tom, že neoprávnene, opätovne
preskúmaval exekučný titul, nechal spracovať znalecký posudok znalcom v odbore Právne vzťahy k
cudzine. V rámci nemajetkovej ujmy treba zohľadniť aj povesť podniku, neistotu v plánovaní ako aj
úzkosť a nepríjemnosti členov riadiacich orgánov spoločnosti. K nemajetkovej ujme by nedošlo, ak by

súd vydal rozhodnutie včas. Príčina a následok tak sú zrejmé, ich spojenie je priame, bezprostredné
a neprerušené. Navrhovateľ sa nedomáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy z titulu nezákonného
rozhodnutia ale z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ktorý však vidí aj v porušení práva EÚ zo
strany exekučného súdu v tom, že sa zaoberal neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky bez toho, aby
o tom oprávneného alebo povinného upozornil.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013, ktorý vypracoval doc. JUDr. Miroslav Slašťan PhD, pričom úlohou
znalca v zmysle zadania právneho zástupcu navrhovateľa bolo posúdiť, či je právom EÚ zakázané,
aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom
alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní, vyplýva, že právo EÚ všeobecne a bez

splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, v ktorých
zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v
rozhodcovskom konaní, ale uvedená otázka je právna, ktorú musí riešiť a posúdiť súd.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú

predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda
vznikla.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase podania návrhu, štát zodpovedá za škodu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom v čase podania návrhu, právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku / ďalej len žiadosť / s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zák., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 cit. Zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje

inak. 1a)

Podľa § 17 ods. 2 cit. Zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. Zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1 cit. Zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena

právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona , lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo
dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom od 01.06.2011 podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia exekúcie
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.2.2002 do 31.05.2010
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2010 do 31.05.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, ak
ideoexekučnékonanievykonávanénapodkladerozhodnutiavykonateľnéhopodľa§26zák.č.231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal
jednak náhrady škody a jednak náhrady nemajetkovej ujmy, ktorý odôvodnil tým, že exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Návrh navrhovateľa bol dostatočne

špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného v čase podania návrhu.
Navrhovateľ v petite návrhu uviedol, čoho sa podaným návrhom domáha, voči komu a z akého titulu.
Nepredloženie dôkazov a neunesenie dôkazného bremena je dôvodom na prípadné zamietnutie návrhu,
nie na odmietnutie podania. Návrh navrhovateľa súd nepovažoval za premlčaný, pretože žiadosť o
udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená v júni 2010, rozhodnuté o nej bolo v októbri 2010

a navrhovateľ si uplatnil u odporcu predbežné prerokovanie na náhradu škody v septembri 2012, čo
je súdu známe z obdobných prejednávaných vecí, uvádzal to aj navrhovateľ vo svojich vyjadreniach
v obdobných veciach a uvádzal to aj právny zástupca navrhovateľa na pojednávaniach v obdobných
veciach. Návrh navrhovateľa súd nemohol ako predčasne podaný zamietnuť, pretože vo veci bolo
rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k došlo k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, pričom nebola dodržaná zákonom stanovená 15-dňová lehota. Podstatou tohto sporu bolo

zistiť, či sa na daný prípad vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
ak áno, či došlo k nedodržaniu tejto lehoty a či nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie poverenia
alebo zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia mu spôsobilo škodu a nemajetkovú ujmu a či mu
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti mohlo spôsobiť škodu alebo nemajetkovú ujmu. Štát zodpovedá za
škodu spôsobenú orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu

úradnému postupu, došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia
byť splnené súčasne. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č.
514/2003 Z. z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľaods. 1 sa nemožno zbaviť ) čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného )
nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať,
že škoda ( ak vznikla ) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za

výsledok ) . Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy ( " Každý má právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu
verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom" ). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný,
neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho

skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje
skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku navrhovateľa, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba )
týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim t. j. ak by
nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. Navrhovateľ vyčíslil

majetkovú škodu ako náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá mu nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú si navrhovateľ uplatnil
vo výške 20 % z istiny a príslušenstva, takýto spôsob vyčíslenia nemajetkovej ujmy navrhovateľ
nijako nezdôvodnil, ani nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy u navrhovateľa, len formálne uviedol,

že došlo k zániku podnikateľských aktivít navrhovateľa a jeho podnikateľských plánov, čo nebolo
bližšie odôvodnené, ani preukázané. Nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania
nedodržania zákonnej lehoty, ale aj odo okolností, ktoré sú v tejto veci konštatované, a na základe
ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Priznanie nemajetkovej
ujmy by bolo v rozpore s dobrými mravmi s poukazom na § 3 ods. 1 OZ, pretože práve navrhovateľ,

ktorého základ jeho podnikateľskej činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a to na základe
formulárových zmlúv a všeobecných zmluvných podmienok, ktoré obsahujú celý rad neprijateľných
zložito formulovaných zmluvných podmienok, s cieľom osloviť tú najzraniteľnejšiu skupinu obyvateľstva,
ktoránemôžetýmtozmluvnýmipodmienkamirozumieť,dosiahnuťzisk,sadomáhavdôsledkuporušenia
svojich práv súdnej ochrany a nemajetkovej ujmy. Z množstva exekučných konaní, ktoré sú vedené

na všetkých súdoch Slovenskej republiky je známe, že využíval práve rozhodcovské doložky a o jeho
nárokoch rozhodovali rozhodcovské súdy, ktoré nerešpektovali ustanovenia právnej úpravy o ochrane
spotrebiteľov a napriek ich povinnosti tieto skúmať, to nerobili a priznávali navrhovateľovi aj také
plnenia, ktoré boli zjavne neplatné pre neprijateľné zmluvné podmienky. Je preto zarážajúce, že pri
ochrane svojich práv sa striktne domáha ochrany svojich práv a dôsledného dodržiavania zákona, ale

vo svojich zmluvných vzťahoch so svojimi klientmi už taký dôsledný nebol. Naopak, jeho podnikateľskou
činnosťou sa zaoberala aj Európska komisia, ktorá vo svojom liste, ktorý bol aj pripojený odporcom
k jeho vyjadreniu, uvádza, že útvary Komisie v súvislosťami s praktikami navrhovateľa a ďalšími
nebankovými inštitúciami na trhu spotrebiteľských úverov slovenských spotrebiteľom, poukazujú na
problémy v spojitosti s praktikami, ktoré sa týkajú skutočností, že zmluvné podmienky sú stanovené

prostredníctvom vopred formulovaných podmienok, ktoré jednostranne určili veritelia. Uviedol, že tieto
podmienky sú pre spotrebiteľov veľmi tvrdé a ich zjavným cieľom je zbaviť spotrebiteľom práv, ktoré im
vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Uviedol, že jedným z osobitných aspektov je
uplatňovanie nárokov zo strany nebankových inštitúcií, okrem iného prostredníctvom systematického
využívania rozhodcovských orgánov, ktoré sa javia ako predpojaté, a v prípade ktorých sa zdá, že vôbec

neuplatňujú právne predpisy na ochranu spotrebiteľa.

Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd v
tomto prípade neskúmal či prišlo k prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty,
z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou

exekútora, či je to dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods.
2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bol v čase podania žiadosti o udelenie poverenia rozhodcovský
rozsudokakoexekučnýtitul.Zákonná15-dňoválehotanavyporiadaniesasúdusožiadosťouexekútora
o udelenie poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Táto výnimka bola do zákona zavedená s účinnosťou od 1.6.2010 a vzťahuje sa aj na

exekučné konania začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k
exekučnému poriadku, dôvodom zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie
dôvodovneprípustnostiexekúciepreskúmavanímpísomností,ktoréniesúprílohounávrhunavykonanie
exekúcie. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo adochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor vyplýva i z rozhodnutia KS
v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu
- Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného

poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia navrhovateľa by súd musel vydávať poverenie na základe
rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku
aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku
čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Súd teda dospel k záveru, že v čase podania žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského

rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je uvádzaná v
súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie súdu,
ktorým je zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia. V rámci exekučného konania má súd
právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania
(rozhodnutia: NS SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I.

ÚS 16/2002). Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 určuje lehotu na vydanie poverenia, nie na vydanie
iného rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod
pre vydanie poverenia, zamietne žiadosť o udelenie poverenia, pričom takéto rozhodnutie nemožno
považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia žiadna zákonná lehota neexistuje. Konkrétne v tejto veci došlo k

zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia v lehote po 4mesiacoch a 7 dňoch od podania návrhu a
po 30 dňoch od doručenia požadovaných dokladov, čo súd nepovažoval za neprimeranú lehotu na
rozhodnutie, súd sa nestotožnil s názorom navrhovateľa, že by mu v dôsledku takého postupu súdu
mohla vzniknúť nejaká škoda alebo nemajetková ujma, ktorá nezávisí automaticky, len od zistenia
nedodržania zákonnej či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení

konštatované a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy. Uvedená lehota, v ktorej bolo exekučným súdom rozhodnuté, je absolútne primeraná. Tvrdenie
navrhovateľa, že súd rozhodol s omeškaním 290 dní bolo nepravdivé a zavádzajúce.

Navrhovateľ namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Nesprávny úradný postup nesmie

mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí ( rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/24/04).
Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady konania ako je
zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie ( rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29.06.1999). Takéhoto nároku by
sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo však navrhovateľ vyslovene

vylúčil a aj to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné, čo preukázané
nebolo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny názor. Ak sa
právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za splnenia
ďalších zákonných podmienok by sa mohlo jednať o nezákonné rozhodnutie, za ktoré by štát niesol
zodpovednosť len v prípade, ak by bolo takéto rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie

dokazovania, ktoré považuje účastník za nadbytočné, či protizákonné, nepredstavuje nesprávny úradný
postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva, nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný
postup ( uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25.08.2009). Súd je toho názoru, že
navrhovateľ sa nemôže domáhať nároku podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že sa
jedná o nesprávny úradný postup, pretože exekučný súd vo veci rozhodol, svoje rozhodnutie právne

zdôvodnil, oprávnený sa proti rozhodnutiu exekučného súdu odvolal a rozhodnutie exekučného súdu
odvolací súd potvrdil. Nesprávny postup z právneho hľadiska je porušenie procesných právnych
noriem. Hmotnoprávne dôvody pre neexistenciu platného exekučného titulu v odôvodnení uznesenia
exekučného súdu nemožno považovať za postup súdu, na základe ktorého by bolo možné požadovať
ujmu.

Navyše sa súd nestotožnil ani s právnym názorom navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je
prekážkou pre domáhanie sa navrhovateľa nároku voči dlžníkovi v občiansko-právnom konaní.
Rozhodnutieexekučnéhosúdubolozákonné,nebolozrušenéakonezákonnéapretotakétorozhodnutie
nemôže byť dôvodom pre vznik škody. Neexistuje žiadna súvislosť medzi postupom a rozhodnutím

exekučného súdu a údajnou škodou navrhovateľa. Podľa uznesenia NS SR zo dňa 11.03.2013 sp.
zn. 3 Cdo 50/2012, pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého
nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým,
kto na to nemal právomoc. Vo svojej podstate by išlo o akceptáciu "rozhodnutia" nevykonateľného.V predmetnom uznesení Najvyšší súd podrobne rozoberá otázku údajného nesprávneho procesného
postupu všeobecného súdu v exekučnom konaní, neplatnosť rozhodcovskej doložky, či otázkou res
iudicata i súladu s európskym právom a to aj s použitím Smernice Rady 93/13/EHS so závermi o

správnom rozhodnutí exekučného súdu. Uznesenie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zhodne ako uznesenie súdu o zastavení exekučného konania
prelamuje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, pričom zaniká prekážka rozsúdenej veci. Súd
nesúhlasil s právnym názorom navrhovateľa, že rozhodcovský rozsudok je prekážkou domáhania sa
navrhovateľa nároku voči dlžníkovi v občianskoprávnom konaní. V prvom rade ide o teoretické tvrdenie

navrhovateľa, ktoré nie je reálne podložené. Navrhovateľ nepreukázal, že by podal návrh voči dlžníkovi
na civilnom súde, ktorý by mu bol zastavení, pre prekážku res iudicata. Úvaha o vzniku škody je do
podania, resp. zastavenia uvádzaného konania čistou fikciou. Ako už bolo konštatované rozhodnutie
exekučnéhosúdunebolonezákonné,išloospravodlivéapoprávnejstránkesprávnerozhodnutie,takéto
rozhodnutie tak nemôže byť dôvodom pre vznik škody. Neexistuje tak žiadna súvislosť medzi postupom
exekučného súdu a údajnou škodou navrhovateľa. V druhom rade neúčinný (nulitný) rozhodcovský

rozsudok žiadnu prekážku následného prejednania a rozhodnutia veci nepredstavuje (uznesenie KS v
Trnave zo dňa 31.05.2012 sp. zn. 10 CoE 308/2011). Exekučný súd má právo preskúmať, či rozhodnutie
(iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo
vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho

predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových
náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a
povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Exekučný súd je
teda už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora
na vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol

vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný titul
vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti (záväznosti) a na jeho
základe nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia (uznesenie NS SR zo dňa 26.02.2013 sp. zn. 4
Cdo 236/2012). Nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia pre

oprávneného odpadá prekážka res iudicata na uplatnenie jeho práva na súde (uznesenie KS v Žiline
zo dňa 11.07.2012 sp. zn. 20 CoE 94/2012). Uznesenie KS v Bratislave sp. zn. 18 CoE/641/2011 tieto
skutočnosti nespochybňovalo, uznesenie Okresného súdu bolo týmto rozhodnutím zrušené a vrátené
na ďalšie konanie, kde prvostupňový súd mal podrobnejšie zdôvodniť zamietnutie návrhu na vydanie
poverenia. Podstatné je, že toto rozhodnutie bolo prekonané ďalšou rozhodovacou praxou súdov, a to

i Najvyšším súdom SR.

Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v
súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o
náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti
(resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo
niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z

hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému
odporcovi súd nepriznal náhradu trov konania, keďže si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť, protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.