Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514226112
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2017:1514226112.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci žalobcu: BT Recovery s. r. o.,

IČO: 47 374 462, so sídlom Mariánska 12, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Margita
Lonská s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, proti žalovanému: B. B., narodený X.X.XXXX, trvale bytom
N. XXX, O., J. republika, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom a odmenou 66 eur zo zmenky, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 18.11.2014 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal,
aby bol žalovaný zmenkovým platobným rozkazom zaviazaný na zaplatenie zmenkovej sumy 20.000
eur s úrokom 6% ročne z nej od 28.11.2014 do zaplatenia, zmenkovej odmeny 66 eur a na náhradu

trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Fermgas, a.s., konajúca prostredníctvom predsedu
predstavenstva B. B., vystavila v Havířove dňa 2.10.2013 vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“,
ktorá obsahuje bezpodmienečný prísľub zaplatiť na rad spoločnosti BGS Delta BP D. o.o. so sídlom v
Srbskej republike ako remitenta sumu 20.000 eur v prospech bankového účtu č. XXX-XXXXXXXXXXX-
XX vedeného v UniCredit Bank Srbija. Za zaplatenie celej zmenkovej sumy sa zaručil žalovaný svojim
ručiteľským vyhlásením na zmenke. Vystaviteľ svojim podpisom na zmluve o pôžičke zo dňa 2.10.2013,
v jej článku III. ods. 3.2., súhlasil s voľbou slovenského práva pre úpravu zmenky a záväzkov založených

zmenkou. Zmenka sa stala splatnou 28.11.2013, on zmenku nadobudol od remitenta rubopisom po
dátume splatnosti dňa 30.9.2014. Zmenku ani jeden z dlžníkov neuhradil, a keďže na majetok vystaviteľa
bol s účinkami od 18.4.2014 vyhlásený konkurz, domáha sa zaplatenia len od žalovaného ako avalistu.
Ďalej uviedol, že v dôsledku indosamentu došlo k zmene miestopisnej časti zmenky a platobné miesto je
geograficky určené sídlom indosatára, nachádza sa teda v Bratislave, v Slovenskej republike. Platobné
miesto na zmenke považoval za neaktuálne z dôvodu indosamentu a miestnu príslušnosť súdu si vybral
podľa nového platobného miesta.

2. K žalobe boli ako dôkazy pripojené prvopis zmenky a fotokópia zmluvy
o pôžičke zo dňa 2.10.2013.
3. Z prvopisu zmenky súd zistil, že bola vystavená v Havířove dňa 2. októbra
2013. Jej vystaviteľom je firma FERMGAS a.s. so sídlom Dělnícká 883/46, Havířov Prostřední Suchá,
ktorá sa zaviazala zaplatiť na rad BGS DELTA BP d.o.o., Bačka 3, Bač, Srbská republika, dňa 28.
novembra 2013 zmenkovú sumu 20.000 eur, bez protestu. Zmenka je splatná u UniCredit Bank Srbija,
číslo účtu XXX-XXXXXXXXXXX-XX. Ako aval je označený žalovaný a k ručiteľskému vyhláseniu je

pripojený podpis. Na rube zmenky je zapísaný indosament z 30.9.2014 na rad žalobcu.
4. Zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzavreli dlžník FERMGAS a.s. s veriteľom BGS
DELTA BP d.o.o. dňa 2.11.2013, je zrejmé, že zmenkou bola zabezpečená pohľadávka veriteľa na
vrátenie pôžičky 20.000 eur, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť veriteľovi na bankový účet veriteľa v Srbsku.5. Nakoľko žalovaný je občanom Českej republiky, na území ktorej má aj
bydlisko a z údajov napísaných na zmenke nevyplýva, že by platobným miestom mala byť Bratislava,
ako tvrdil žalobca, v prvom rade súd skúmal svoju právomoc.

6. Proti osobe, ktorá nie je občanom Slovenskej republiky a nemá na jej
území bydlisko, pobyt alebo majetok, mohol byť nárok uplatnený na súde Slovenskej republiky za
podmienok uvedených v nariadení Rady (ES) č. 44/2001, ktoré v čase začatia konania upravovalo
právomoc súdov v občianskych a obchodných veciach.
7. Právomoc súdu Slovenskej republiky na toto konanie vyplýva z II. kapitoly,

oddiel 7, článku 24, podľa ktorého, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia
má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. V tomto prípade súd doručil
žalovanému žalobu dňa 2.11.2016 a zároveň ho poučil o jeho práva namietať právomoc súdu Slovenskej
republiky na konanie. Žalovaný právo nevyužil, čo znamená, že sa konania zúčastnil a aj keď sa
následne na súd nedostavil, nebolo už možné v zmysle článku 26 ods. 1 nariadenia vyhlásiť, že súd
nemá právomoc na konanie, nakoľko si právomoc založil na ustanovení článku 24 nariadenia.

8. V bode 3.2. zmluvy o pôžičke sa jej účastníci dohodli, že zmluva a zmenka
sa budú riadiť právnym poriadkom Slovenskej republiky. Na základe tohto dojednania by sa teda právny
vzťah založený zmenkou mal riadiť zákonom č. 191/1950 Zb., Zákon zmenkový a šekový (ďalej len
zmenkový zákon). Tento zákon upravuje kolízne pravidlá vo štvrtej časti prvého článku, ktoré majú
povahu osobitného predpisu a možnosť voľby rozhodného práva z nich nevyplýva.

9. Otázka formy zmenkového vyhlásenia sa podľa čl. I. § 92 ods. 1
zmenkového zákona spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásenie urobené. V tomto prípade sa teda
spravuje právom Českej republiky, t.j. tiež zákonom č. 191/1950 Sb.
10. Náležitosti, ktoré musí vlastná zmenka obsahovať, sú uvedené v čl. I. § 75
zmenkového zákona. Nevyhnutnou náležitosťou je údaj miesta, kde sa má platiť. V prípade žalovanej

zmenky je platobné miesto vyjadrené prostredníctvom nepravého domicilu tak, že je zmenka splatná
u UniCredit Bank Srbia. Neprichádza preto do úvahy, aby sa uplatnilo tzv. zákonné platobné miesto
v zmysle čl. I. § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ktoré je aplikovateľné len pri absencii akéhokoľvek
výslovného zápisu. Tvrdenie žalobcu, že indosovaním zmenky sa platobným miestom stalo sídlo
indosatára, nemá oporu v zákone, rubopisovaním zmenky sa mení len majiteľ listiny a nie údaje. ktoré

boli na nej do dňa indosamentu už zapísané. Ku zmene platobného miesta by mohlo dôjsť len so
súhlasom oboch dlžníkov.
11. Pre absenciu miesta (mesto, obec), kde sa má platiť, nie je v zmysle čl. I.
§ 76 ods. 1 zmenkového zákona možné považovať listinu, z ktorej si žalobca práva uplatňuje, za platnú
ako vlastnú zmenku.

12. Nakoľko podmienky na vydanie zmenkového platobného rozkazu neboli
splnené a súd o žalobe do 30.6.2016 nerozhodol, platí na toto konanie počnúc od 1. júla 2016 už zákon
č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (CSP).
13. Na prejednanie sporu nariadil súd pojednávanie, na ktoré sa žalovaný bez
uvedenia dôvodu nedostavil. Pojednávanie súd uskutočnil v jeho neprítomnosti a dokazovanie vykonal

listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise. Vykonať iné dôkazy strany nenavrhli.
14. Žalobca na žalobe zotrval. Zmenku považoval za platnú, podľa neho
postačuje,žepridomicilejeuvedenéčísloúčtu,naktorésamáplatiť,takžezmenkudlžníkmoholzaplatiť
na ktorejkoľvek pobočke UniCredit Bank v Srbsku.
15. Vystavením vlastnej zmenky sa dlžník zaväzuje, že v určitom konkrétnom

mieste majiteľovi zaplatí určitú peňažnú sumu. Majiteľ má právo zaplatenie žiadať v platobnom mieste,
na ktorom sa dlžníkovi legitimuje prvopisom zmenky. Dlžník nie je povinný platiť na inom než platobnom
mieste.
16. Na predmetnej zmenke je v doložke miesta splatnosti uvedený
miestny údaj Srbija ako súčasť označenia banky, v ktorej remitent v čase vystavenia zmenky mal účet.

Na tento účet sa v zmluve o pôžičke zaviazal dlžník pôžičku veriteľovi splatiť a podľa bodu 2.5. zmluvy o
pôžičke mala byť miestom plnenia zmenky banka veriteľa. Nejde preto o domicil v pravom zmysle slova,
zmenka nemala byť predložená banke na preplatenie, t.j. banka nie je do platenia skutočne zapojená.
17. Pre zmenku je typická formálna prísnosť a vyžaduje sa, aby
všetky údaje na nej boli vyjadrené dostatočne určito. Aj miesto platenia musí byť stanovené relatívne

určito tak, aby bolo zo samotnej listiny zrejmé, kde má byť predložená na platenie. Majiteľ sa dlžníkovi
legitimuje prvopisom zmenky (pri indosovanej zmenke aj nepretržitým radom v zmysle čl. I. § 16 ods.
1 zmenkového zákona) a musí mu teda v platobnom mieste predložiť zmenku na zaplatenie. Pokiaľ
nie je miesto platenia vymedzené dostatočne určito a nie je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, kdemá byť po predložení zaplatená, plnenie sa stáva nemožným a listina nie je pre absenciu nevyhnutnej
náležitosti platná ako zmenka.
18. Údaj platobného miesta „UniCredit Bank Srbija“ nie je možné považovať

za dostatočne určitý pre absenciu mesta, v ktorom banka sídli. Zmenku musí majiteľ prezentovať vždy
v konkrétnom mieste, ktoré nie je nahraditeľné číslom účtu. Dlžník síce pozná číslo účtu, na ktorý môže
platiť (v tomto prípade navyše ide o účet remitenta), ale zo zmenky nemôže zistiť, kde, na ktorom mieste,
mu bude na platenie predložená. Práve prezentovaním zmenky majiteľ preukazuje svoje práva, teda aj
oprávnenie prijať plnenie. Na inom mieste, než je uvedené na zmenke, je aj prezentácia zmenky možná

iba so súhlasom dlžníka (čl. I. § 88 zmenkového zákona).
19. UniCredit Bank Srbija nie je možné považovať za dostatočne konkrétne
miesto, kde má byť zmenka prezentovaná a zaplatená. Za platobné miesto nemožno považovať ani
ktorúkoľvek pobočku tejto banky v Srbsku, keďže pre absenciu podrobnejšieho miestneho údaju nie je
možné bližšiu adresu určiť postupom podľa čl. I. § 87 ods. 1 zmenkového zákona.
20. Podľa čl. I. § 76 ods. 3 zmenkového zákona, ak niet osobitného údaja,

platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
V tomto prípade je na listine osobitný údaj miesta splatnosti uvedený, aj keď neurčito, fikcia zákonného
platobného miesta tu preto nemôže platiť.
21. Právo postihom žiadať zmenkovú sumu, šesťpercentné úroky odo dňa
splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy má v zmysle čl. I. § 48 ods.

1 zmenkového zákona len majiteľ zmenky. Napriek tomu, že listina, ktorú žalobca súdu predložil, bola
na jeho rad rubopisom prevedená, postihové práva, ktorých splnenia sa domáha, žalobcovi nevznikli,
nakoľko listina nie je platná ako vlastná zmenka. Súd preto žalobu zamietol.
22. O nároku na náhradu trov (§ 262 ods. 1 CSP) bolo rozhodnuté
podľazásaduvedenýchvustanovení§255ods.1CSP,vzmysle ktoréhosúdpriznástrane náhradutrov

konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný mal plný úspech, preto má nárok na náhradu trov
v celom rozsahu. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho

doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací
návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).