Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/69/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316218973
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316218973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: S. M.,
nar. XX.X.XXXX, a Q. M., nar. X.X.XXXX, obidve bytom u matky, zastúpené procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H. T., deti rodičov: A. K., nar. XX.X.XXXX, bytom P.J.N. XXX/XX,
N., právne zastúpený: Mgr. Jana Eibner, advokátka, so sídlom Sklenárova 1, Bratislava, a Ing. S. M.,
PhD., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXXX/XX, N., právne zastúpená: Advokátska kancelária FARDOUS
PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, o úpravu styku a iné, o odvolaní matky
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 16. apríla 2018, č.k. 25P/42/2016-374, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. mení tak, že ukladá rodičom
maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny H. T., pracovisko N. v počte 10
konzultácii a v napadnutých výrokoch II. a III. potvrdzuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním uložil rodičom maloletých detí a maloletým
deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade

práce sociálnych veci a rodiny H. T., pracovisko N. po dobu 6 mesiacov (prvý výrok), upravil styk otca
s maloletými deťmi S. a Q. tak, že otec má právo s maloletými deťmi sa stýkať každú párnu sobotu
v mesiaci od 09:00 hod do 17:00 hod počnúc právoplatnosťou rozsudku, kedy otec maloletých deti
prevezme deti pred obytným domom, ktorý matka s maloletými deťmi aktuálne užíva v určenú hodinu
a na tomto mieste maloleté deti aj vráti, pričom v prípade zmarenia tohto styku matka maloletých detí
je povinná v inom náhradnom termíne tento styk umožniť (druhý výrok) a návrh na zvýšenie výživného
na maloletú Q. zamietol, pričom zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta číslo konania 13P/230/2013

- 186 zo dňa 08.12.2014 v časti výživného pre maloletú S. tak, že dňom 01.02.2017 určil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú S. z doterajších 160,- Eur na 180,- Eur mesačne a zaostalé zročné výživné
za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2018 v sume 300,- Eur otec je povinný zaplatiť k rukám matky
maloletej do 12 mesiacov po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti predmetný rozsudok ostáva
nezmenený (tretí výrok). Súd prvej inštancie právne odôvodnil svoje rozhodnutie aplikáciou ustanovenia
čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 25 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d), § 62 ods.
1, 2, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že z vykovaného

dokazovania, najmä z výsluchu maloletej S., z výsluchu rodičov maloletých detí a zo správy Úradu
práce sociálnych vecí a rodiny H. T. súd prvej inštancie mal za preukázané, že v súčasnosti existujú
poruchy vo vzťahu medzi rodičmi navzájom, medzi maloletou S. a otcom maloletej. Rodičia maloletých
detí nekomunikujú spolu, na základe toho nie sú schopní sa dohodnúť na akejkoľvek forme spolupráceohľadom spoločného zabezpečenia fungovania riadneho výchovného prostredia, v ktorom sa budú
vyvíjať maloleté deti. Matka maloletých detí podieľanie sa otca na zabezpečení výchovy maloletých detí
(čo je jednak zákonné právo, ale i povinnosť otca maloletých detí) ponecháva výlučne na ľubovoľnú

komunikáciu maloletých detí so svojím otcom (údajne prostredníctvom telefonátov, o ktorých maloletá
S. hovorí, že keď zavolá otec telefón vypína, matka maloletých pritom otcove telefónne číslo má pod
blokáciou). Pritom najmä maloletá S. v súčasnosti zjavne prezentuje názory, ktoré preberá od svojej
matkyprípadneodblízkychzrodinnéhoprostrediamatky.Vovzťahuksvojmuotcovivyjadrujesa kriticky
a odmietavo, najmä od tej doby od kedy otec maloletých detí podal návrh na súd prvej inštancie na

úpravu styku, vyjadril svoj nesúhlas so zvýšením výživného a oznámil svoje pochybnosti, že výchova
maloletých detí zo strany ich matky nie je riadne zabezpečená. Prezentované názory maloletou S. sú
zjavne názormi iných osôb, pretože sa týkajú skutočností, ktoré ona sama ešte vzhľadom na svoj vek
nemohla prežiť, respektíve nemohla vyhodnotiť (napríklad tvrdenia: otec bol nesprávne vychovávaný
svojimi rodičmi, zavolal na nich „sociálku“ atď.). Preto súd prvej inštancie bol tiež toho názoru ako kolízny
opatrovník, že vzhľadom na absentujúcu komunikáciu rodičov ohľadom maloletých detí a opozičného

správania sa maloletých detí voči otcovi, je potrebné nariadiť výchovné opatrenie, povinnosť podrobiť
sa sedeniam u psychológa na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce pracovisko
N. po dobu šiestich mesiacov za účelom obnovenia komunikácie medzi rodičmi a zlepšenia vzťahov
medzi maloletými deťmi a otcom maloletých detí. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia.
V súdenom prípade otec maloletých detí nebol obmedzený, prípadne pozbavený svojich rodičovských

práv a povinností v zmysle ustanovenia § 38 zákona o rodine. Otec s maloletými deťmi udržiaval osobný
kontakt a jeho styk s deťmi fungoval na základe dohody rodičov maloletých detí. Pravdepodobne vznikli
nezhody medzi rodičmi detí a preto nevedeli sa už dohodnúť na úprave styku otca s maloletými deťmi.
Otec maloletých detí preto podal návrh na súd prvej inštancie, aby súd prvej inštancie tento styk upravil
vzhľadom na neexistujúcu dohodu rodičov, žiadal upraviť tento styk pomerne obšírne tak, aby deti mohli

u neho aj prespávať. K tomu mal vytvorené všetky materiálne podmienky. Nastala však situácia, že sa
narušili vzťahy pravdepodobne pod vplyvom vonkajších okolností medzi otcom a maloletou dcérou S.,
kedy S. zaujala odmietavý postoj ku svojmu otcovi. Akákoľvek obšírna úprava styku v zmysle návrhu
otca maloletých detí by v súčasnosti podľa názoru súdu prvej inštancie nebola v prospech detí, ktoré
sa odmietajú so svojím otcom kontaktovať a najmä u neho prespávať s prihliadnutím aj na vplyv ich

matky ale i vzhľadom na novú situáciu v osobnom stave otca maloletých detí (vytvorenie novej rodiny s
manželkou a s maloletým synom). Je potrebné však zabezpečiť, aby otec maloletých detí mal možnosť
osobnesakontaktovaťsosvojimideťmisS.aQ.(ktorápreberánázorystaršejsestry)ahocivsúčasnosti
lenvistomobmedzenomrežimeupraviťtentostyktak,abyboladanámožnosťnanovoobnoviťnarušené
vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi, aby otec maloletých detí takto hoci v obmedzenom rozsahu,

ale mohol si plniť zákonné právo ale i povinnosť podieľať sa na výchove maloletých detí. Preto súd
prvej inštancie v danom prípade styk otca s maloletými deťmi upravil len v uvedenom rozsahu vo výroku
tohto rozsudku a to počas dňa pracovného pokoja, v rozsahu jedného dňa opakovanie na každý 2.
týždeň, s tým, že v budúcnosti v závislosti od toho ako budú obnovené vzťahy je možné tento styk buď
rozšíriť prípadne zúžiť. V súdenom prípade bolo potrebné vychádzať z toho, že matka maloletých detí

súdu prvej inštancie doručila návrh na zvýšenie výživného približne po dvoch rokoch od právoplatného
určenia výšky výživného predchádzajúcim súdnym rozhodnutím (predchádzajúce súdne rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 21.01.2015 návrh na zvýšenie výživného bol súdu doručený 14.02.2017, o
tomto návrhu súd rozhodol dňa 16.04.2018). V tomto období rozhodujúcom pre prípadnú zmenu určenia
výšky výživného nastalo viacero zmien oproti predchádzajúcemu skutkovému stavu, z ktorého súd

prvej inštancie vychádzal pri určovaní výšky výživného pre obe maloleté deti. Najpodstatnejšie zmeny
sú, že otec maloletých detí uzavrel manželstvo a z tohto manželstva mu pribudla ďalšia vyživovacia
povinnosť k dieťaťu, čiže v súčasnosti má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Na druhej
strane jeho priemerný mesačný netto zárobok sa zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu o 162,- Eur.
Podstatná zmena nastala najmä na strane maloletej S., ktorá od 01.09.2016 sa stala školopovinnou a

tým sa zvýšili jej oprávnené potreby a zvýšili sa výdavky na zabezpečenie potrieb školskej dochádzky.
Maloletá Q. v súčasnosti i v čase určovania výživného predchádzajúcim rozhodnutím súdu navštevovala
materskú škôlku, čiže tu nenastali podstatné zmeny v pomeroch. Zmeny v pomeroch nenastali ani pri
posudzovaní potrieb maloletých detí z dôvodu ich zdravotného stavu, pretože zjavne súd prihliadal pri
určení výživného na zhoršený zdravotný stav detí už v predchádzajúcom súdnom rozhodnutí. Na strane

matky maloletých detí nastala zmena v tom, že matka maloletých detí najprv stratila svoj príjem zo
štipendia, následne sa však zamestnala a má pracovný príjem. S prihliadnutím na tieto zmeny súd prvej
inštancie dospel k tomu záveru, že závažná zmena nastala najmä na strane S. tým, že v dôsledku
školskej dochádzky sa zvýšili jej oprávnené potreby, preto tu súd prvej inštancie zmenil predchádzajúcesúdne rozhodnutie čo do určenia výšky výživného a v zhode s návrhom opatrovníka zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletú S. z doterajších 160,- Eur na 180,- Eur mesačne. K takémuto zvýšeniu
výživného došlo od počiatku mesiaca, kedy bol podaný návrh na zvýšenie výživného a preto vznikla

zaostalosť na zročnom výživnom otcovi maloletých detí za obdobie uvedené vo výroku tohto rozsudku
v sume 300,- Eur (15 mesiacov krát 20,- Eur). Súd prvej inštancie povolil otcovi maloletých detí túto
zaostalosť na zročnom výživnom vzhľadom na zvýšené výdavky, ktoré mu vznikli pribudnutím ďalšej
vyživovacej povinnosti splatiť počas obdobia 12 mesiacov po právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej
časti súd prvej inštancie dospel k tomu záveru, že nenastali také podstatné zmeny v pomeroch, ktoré

by odôvodnili zvýšenie, prípadne zníženie, výživného u maloletých detí, preto predchádzajúci súdny
rozsudok v časti určenia výživného ponechal nedotknutý.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka. Matka
sa odvolala v časti uloženia povinnosti matke a maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu
(časť I. výroku), v časti úpravy styku otca s maloletými deťmi (II. výrok) a v časti výživného (III.

výrok). K bodu I. výroku rozhodnutia uviedla, že sa odvoláva na svoje ústavné právo na zachovanie
ľudskej dôstojnosti. Má právo brániť sa pred fyzickým a psychickým napádaním a má právo na
ochranu svojej osobnosti. Argumentovala ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Poukázala na
dlhodobé psychické a fyzické násilie páchané zo strany otca maloletých detí ako bývalého partnera
(navrhovatel'a). Ako dôkaz uviedla Úradný záznam ÚPSVaR H. T., úsek sociálnych vecí a rodiny,

pracovisko N. zo dňa 23.7.2014 a zo dňa 9.9.2014 a zvukovú nahrávku z pojednávania konaného dňa
26.3.2018. V čase, keď žiadala otca o intenzívnejšiu pomoc so starostlivosťou o deti, doviesť deti zo
školy/do školy pre zmenu v jej osobnom živote, a to z dôvodu získania nového zamestnania jej žiadosť
odmietol. Deti cítia krivdu, že napriek dňom, kedy ich otec nepracuje, (pretože má prácu na zmeny),
nemá o deti záujem a neplní si rodičovskú láskavosť. ÚPSVaR a jeho zamestnanci nehájili záujmy

maloletých detí, ale v prvom rade hájili záujmy otca detí. Počas vypočúvania detí kolízna opatrovníčka
odišla z pojednávacej miestnosti a nebola pri vypočúvaní detí prítomná. ÚPSVaR neinformoval súd
o tom, že navštevovala psychologičku na Odbore sociálnych vecí ÚPSVaR na odporúčanie kolíznych
opatrovníkov SPODaSK Mgr. D. po dobu niekoľko mesiacov, a viac ako jeden rok, pre neustále ataky
otca jej detí. Kolízny opatrovník Mgr. K. neposkytol súdu informácie o tom, že otec detí sa písomne

priznal k fyzickému a verbálnemu ataku pred deťmi. Kolízny opatrovník Mgr. K. neinformoval súd o
tom, že jej a navrhovateľovi telefonicky ponúkol možnosť zúčastniť sa programu plne hradeného z
eurofondov na zlepšenie komunikačných vzťahov s deťmi, s ktorým v tom čase síce súhlasila, ale pre
vyslovený nesúhlas zo strany otca maloletých detí nemohla byť účasť naplnená. ÚPSVaR ju nikdy
nevyzval písomne, vždy používal iba slovné alebo ústne dohody, ktoré sa neskôr nedajú dokázať.

Kolízny opatrovník Mgr. K. nedodržal termín, ktorý mu nariadil súd, aby vypočul deti. Orgán SPODaSK
prepotrebysúdunezistilnázordetíaniichpotrebyanepredložilmužiadnespoľahlivozistenéskutočnosti
o názoroch detí. Súd svedkyni neumožnil vypovedať ku vzťahu medzi maloletými a otcom maloletých
a matkou detí a otcom maloletých. K bodu II. výroku rozhodnutia uviedla, že súd rozhodol tak, že
neprihliadol na výpoveď maloletých. Nakoľko záujem dieťaťa by mal byť nadradený záujmu rodiča, t.j.

názor maloletých dcér by mal súd zohľadniť a nevystavovať ich možnému konfliktu lojality a pocitu
viny, a nenútiť ich k styku s otcom. Zo strany otca neboli tieto rodičovské práva a povinnosti napĺňané,
svoje práva nevyužíval, napriek tomu, že mu boli zo strany matky umožnené. Deti tento rozdiel silno
vnímajú a preto preferujú rodiča, ktorý im zabezpečí príjemné zážitky. Otcovi detí v styku s deťmi nikdy
nebránila. Naopak otec svoje právo nevyužíval. Často zmaril možnosť styku s deťmi, deti opakovane

prežívali sklamanie. K jej prvotnému súhlasu k určeniu pravidelného styku otca s maloletými uviedla,
že advokát nehájil jej záujmy a napriek tomu, že žiadala o ponechaní styku otca detí na dohode tlačil
ju na súde do určenia styku. Styk s deťmi, ktorý si navrhovateľ žiadal na každú párnu sobotu hneď
po rozhodnutí súdu, síce ešte nie právoplatného, nedodržiava. Svojím správaním dáva najavo, že sa
rozhodneajdohodnevpodstatesám,aajtonedodrží.KboduIII.rozhodnutiauviedla,žeotecmaloletých

si neplní riadne vyživovaciu povinnosť. Vo svojich vyjadreniach opakovane uviedla, že má nedoplatok
na výživnom. Pre neplnenie tejto povinnosti (aj po mnohých písomných a ústnych upozorneniach,
dôkaz: písomné vyjadrenia v OS) podávala už 2 krát exekúciu. Prvá sa týkala úhrady nákladov na
nevydatú matku. Exekúciu si splnil až na druhé vyzvanie exekútorského úradu. Momentálne je podaná
elektronická exekúcia na zameškané výživné v sume cca 1.100 Eur prostredníctvom advokátskej

kancelárie Fardous partners na Okresný súd v Banskej Bystrici. Počas pojednávaní sudca vyslovil, že
na strane detí došlo minimálne k 3 zmenám pomerov hodných zreteľa a na strane matky maloletých k
jednej podstatnej zmene, a to strata jej príjmu. Pri rozhodovaní kolízny opatrovník ani súd neprihliadol
na zmeny pomerov, ktoré nastali. V predchádzajúcom rozhodnutí sa neprihliadalo na to, že Q. začalanavštevovať MŠ. Mala určené nižšie výživné ako S., za rovnakých podmienok (chorobnosť aj návšteva
MŠ). V predchádzajúcom právoplatnom rozhodnutí sa pri určení výživného vychádzalo z toho, že Q.
M. sa považovala za zdravú. Hlavný dôvod, prečo vo svojom vyjadrení žiadala zvýšiť výživné bol

jednoduchý. Prišla o príjem. V predchádzajúcom rozhodnutí súdu sa neprihliadlo na nástup mladšej
dcéry do škôlky, ani na zdravotný stav detí. Bločky ňou predložené súdom neboli vzaté na vedomie v
predchádzajúcom rozhodnutí. Navrhovateľ v súčasnom konaní predložil klamlivé bločky ako dôkaz na
vynaložené náklady na maloleté. S. s ňou ukončilo štátnozamestnanecký pomer na základe citovaných
paragrafov: § 71 ods. 1 písm. d) a § 81 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe počas skúšobnej doby

a to zo strany zamestnávateľa a bez udania dôvodov. Žiadala o zohľadnenie jednorazových výdavkov.
Navrhla, aby odvolací súd uložil otcovi maloletých detí podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte
poradensko-psychologických služieb na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny H. T., pracovisko N. po
dobu 6 mesiacov, rozhodnutie Okresného súdu v Galante zrušil v bode 11. v celom rozsahu a ponechal
v platnosti rozsudok OS v Galante 13P/230/2013, zo dňa 08.12.2014 a zvýšil výživné otca u oboch
maloletých detí počnúc dňom podania návrhu a to na maloletú S. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 160,-

€ mesačne na sumu 210,- € mesačne a na maloletú Q. M., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 140,- € mesačne
na sumu 170,- € mesačne, pričom zameškané výživné bude splácať spolu s bežným výživným až do
jeho splatenia v sume po 80 Eur.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal kolízny opatrovník, keď uviedol, že sa pridržiava svojich vyjadrení

z pojednávaní v rámci konania a mal za to, že Okresný súd Galanta v dostatočnej miere vykonal
dokazovanie vo veci a následne rozhodol tak, ako to je uvedené v danom rozsudku. Podľa jeho názoru
Okresný súd Galanta rozhodol vecne správne a preto považoval podané odvolanie matky mal. detí za
nedôvodné. Navrhol, aby Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta ako vecne
správny a aby odvolanie matky mal. zamietol ako nedôvodné.

4. Vyjadrenie k odvolaniu podal otec prostredníctvom právneho zástupcu. Vo vyjadrení uviedol, že
rovnakoakomatkaajotecsasnažízasúčasnejsituácievyhnúť,prípadneobmedziťstykakomunikácius
matkou na minimum, keďže ich vzájomný vzťah je poškodený, na čom sa zrejme zhodnú obaja účastníci
konania. Otec v snahe o zlepšenie komunikácie s deťmi kúpil a daroval staršej dcére mobil, aby sa

na spoločných stretnutiach dohodol priamo s ňou. Mobilné zariadenie matka maloletej rozbila. Podľa
správania sa a reakcií matky aj na verejnosti aj pred úradmi, táto sa negatívne správanie otca maloletých
vždy snažila vyprovokovať a ukázať otca maloletých v „horšom" svetle. Vyprovokovala hádky, nezhody,
dokonca poškodila aj majetok otca maloletých detí tak, že napr. s kľúčom poškriabala prednú kapotu
jeho auta, po celej dĺžke od čelného skla až po svetlomet. Otec nepopiera skutočnosť, že dňa 2.1.2017

kontaktoval ÚPSVaR, keďže matka maloletých s ním odmietala hovoriť a nemal inú možnosť, ako sa
dozvedieť, čo je s deťmi. či sú v poriadku. Otec maloletých sa dožadoval kontaktu so svojimi deťmi už
od 24.12.2016, teda od Vianoc márne. Každý deň od tohto dátumu si išiel osobne pýtať deti, čo mu
matkasystematickyodopietala.Keďžestarámatkamaloletýchmuodmietladaťmaloletédetiaj2.1.2017,
prišiel domov a dožadoval sa informácií prostredníctvom úradného zistenia zavolal "sociálku ", ako to

matka prezentovala deťom. Nepopierateľná je aj snaha matky prekrúcať vo „svoj prospech" vyjadrenie
sa maloletej S. pred súdom, keď táto povedala, že: " Hnevá sa na otca aj kvôli tomu, že zavolal na
ňu sociálku ". Takýto slovník nie je vlastný maloletému dieťaťu, na ktoré sa zrejme preniesol hnev a
nevraživosť matky voči otcovi. Maloletá sa priznala, že toto všetko sa dopočula od svojej mamy. Deti
žijú s matkou, zdieľajú jej názory, pokyny, riadia sa jej vyjadreniami, ktoré smerujú aj voči otcovi a jeho

rodičom. Otec je toho presvedčenia, že vyjadrenia staršej dcéry S. sú výsledkom výchovy ich matky,
ktorá ho pred deťmi očierňuje, zhadzuje a podrýva jeho autoritu. Zámerne pred termínom pojednávania,
kedy mali byť deti vypočuté zamedzila ich styk s otcom, podsúvala deťom svoje názory a snažila sa
deťom pripraviť program tak, aby prezentovala svoju maximálnu snahu o zážitkové dni v jej spoločnosti,
aj jej priateľa /výlet matky, detí a priateľa S. do C. N./. Pre obnovenie komunikácie rodičov navzájom

je nevyhnutné, aby sa poradenstva zúčastnili obaja rodičia, čo je v najlepšom a najväčšom záujme
maloletých detí. Najskôr sa musia naučiť spolu komunikovať rodičia a to najmä v prítomnosti maloletých
detí bez vzájomných konfliktov a osočovania sa. Matka v konaní na okresnom súde neuviedla žiadne
dôležité dôvody, pre ktoré by mal byť styk daný na jej vôľu, resp. na vôľu maloletých detí. Otec bol a aj
je toho názoru, že matka zámerne zamedzuje styk otca s maloletými deťmi. Otec s maloletými udržiaval

osobný kontakt, ktorý fungoval na základe dohody, avšak pre vzájomné konflikty medzi rodičmi fungovať
prestal. Naďalej trvá na súdnom určení styku s maloletými. Každý druhý víkend má voľno, a chce ho
tráviť so svojimi deťmi, ktorým pripraví plnohodnotný program. Doteraz ich stretávanie bolo na dohode,
čo znamenalo, že deti mal vtedy, keď to matke vyhovovalo alebo keď dovolila maloletým zavolať mu. Ajpo určení pevných termínov, bude rešpektovať rozhodnutie detí, či chcú byť s ním alebo nie. Stretávanie
otcasdeťmizaloženélennasvojvôlimatkyohrozujecitovývzťahotcasmaloletýmiadávapriestormatke
na vyhrážanie sa zamedzením styku, ak otec nezaplatí deťom niečo nad rámec výživného alebo neurobí

to, čo matka chce. Stáva sa, že otec niekedy nevidí svoje deti aj tri mesiace. Slovné napomenutie otca
voči maloletej na možnosť použitia výchovného zaucha sú prehnané a matkou vytrhnuté z kontextu. Nič
sa nedeje bez príčiny. Otec a jeho rodina sa iba snažia deti usmerňovať a viesť ich k slušnému správaniu.
Deti tiež otcovi povedali, že doma sú bité vešiakom alebo remeňom. Ale dodali, že ich to už nebolí, lebo
si zvykli. Matka nevhodne na psychiku maloletých detí pôsobí vyhrážkami, že keby sa jej niečo stalo,

zobrali by ich, alebo by išli do detského domova. Otec maloletých takúto formu komunikácie považuje za
citovévydieranieatvrdenieneprávd,keďžemajúotcaaktakejtosituáciidôjsťnemôže.Matkamaloletých
nemôže diktovať otcovi maloletých, s kým bude tráviť čas počas toho, ako sú deti s ním. Otec maloletých
si vyživovaciu povinnosť plnil a plní pravidelne mesačne v sume podľa právoplatného rozsudku. Otec
namietal opodstatnenosť výdavkov v písomnom podaní zo dňa 17.9.2017 - a to priemerné mesačné
výdavky pre S. - 90,0 € na ubytovanie, 20,0 € na tanečný krúžok, ktorý nenavštevuje, na lieky za

80,0 €. Takéto náklady na zabezpečenie základnej zdravotnej starostlivosti má dospelý človek s ťažkou
diagnózou. K nákladom na ortopedickú obuv namietali nevyhnutnosť ortopedického vyšetrenia, kde
špecialista posúdi jej potrebu a predpíše obuv, resp. orto vložky, ktorých zhotovenie a výdaj je dotovaný
Zdravotnou poisťovňou 2x ročne a minimálnym doplatkom. Ďalej namietal, matkou zrejme omylom
uvedený výdavok na školskú družinu Q., avšak maloletá nie je školáčka. Otec maloletých v konaní na

súde prvej inštancie poukázal na plnenia nad rámec výživného, ktoré poskytovali najmä rodičia otca -
starí rodičia C. deťom v nemalých hodnotách k meninám, narodeninám, Vianociam / písomné podanie
otca z 19.03.2018 - nákupy elektroniky - mobilný telefón, tablet, bezdrôtový reproduktor, SIM karta,
športová obuv, bežné oblečenie, hračky/. Vznik a trvanie ďalšej vyživovacej povinnosti na strane otca je
podstatnou zmenou pomerov pričom sa taktiež má do budúcna zohľadniť zmena /vývoj/ výšky životných

nákladov, ktorá sa prejaví na oboch stranách /ust. § 78 ods. 3 ZoR/. Pri posudzovaní príjmu otca a
jeho vyživovacej povinnosti voči trom maloletým deťom uvedené rozpätie predstavuje sumu 242,43 €
až 336,3 €, čo dávali do pozornosti konajúcemu okresnému súdu. Matka sa počas súdneho konania
zamestnala a má stály príjem. Ak matke maloletých nepostačuje ani zvýšené výživné, má za to, že nie je
schopná sa o deti riadne postarať a mala by sama navrhnúť striedavú starostlivosť. Žiadal, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

5. Repliku k vyjadreniu kolízneho opatrovníka podal otec prostredníctvom právneho zástupcu. Uviedol,
že sa stotožňuje so stanoviskom UPSVaR H. T., sociálne veci a rodina, pracovisko N. tak, ako je uvedené
v podaní č.: SPO/2018/798/179707SDD 33/13 zo dňa 11.06.2018, ako aj s návrhom UPSVaR, aby

Krajský súd v Trnave potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta ako vecne správny a aby odvolanie
matky zamietol ako nedôvodné.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len CSP), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP

a § 7 ods. 1 Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho,
aby bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj
bez návrhu (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že je dôvodné napadnutý rozsudok sčasti potvrdiť

a sčasti zmeniť.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 25P/42/2016 je rozhodnutie
o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o
návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia - povinnosti podrobiť sa sedeniu u

psychológa na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce pracovisko N.
8. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ktorým uložil rodičom maloletých detí a maloletým deťom podrobiť sa odbornému
poradenstvu na referáte poradensko-psychologických služieb na Úrade práce sociálnych veci a rodiny
H. T., pracovisko N. po dobu 6 mesiacov (prvý výrok), ktorým upravil styk otca s maloletými deťmi S. a

Q. M. tak, že otec má právo s maloletými deťmi sa stýkať každú párnu sobotu v mesiaci od 09:00 hod
do 17:00 hod počnúc právoplatnosťou rozsudku (druhý výrok) a ktorým návrh na zvýšenie výživného
na maloletú Q. zamietol a zvýšil výživné pre maloletú S. od 01.02.2017 z doterajších 160,- Eur na 180,-
Eur mesačne a určil zaostalé zročné výživné za obdobie od 01.02.2017 do 30.04.2018 v sume 300,-Eur, ktorí otec je povinný zaplatiť k rukám matky maloletej do 12 mesiacov po právoplatnosti rozsudku
(tretí výrok).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam rozhodným pre posúdenie splnenia podmienok na úpravu styku a určenie výživného a takto
zistený skutočný stav odvolací súd v celom rozsahu preberá. Súd prvej inštancie však nie celkom
správne určil potrebný objem odborného poradenstva na referáte poradensko-psychologických služieb

na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny H. T., pracoviska N.
10. Podľa § 37 ods. 2 písm. d) zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z.n.p. (ďalej len „zákon o rodine“), ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa
sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

11. Zákon o rodine priznáva vo výchove maloletých detí rozhodujúcu úlohu rodičom. Rodičia majú
byť svojim deťom príkladom v osobnom živote, správaním sa i vzťahom k spoločnosti. (porovnaj R
21/1991) V prípade, že sa vo výchovnom procese prejavia zlyhania, najmä nevhodné správanie sa
detí, ako aj porušovanie povinností rodičov alebo zneužívanie rodičovských práv, je úlohou súdu zvoliť
vhodné výchovné opatrenia na dosiahnutie nápravy, pričom prvoradým kritériom pri výbere vhodného

výchovného opatrenia je najlepší záujem maloletého dieťaťa. Keď už nastane situácia, kedy prichádza
do úvahy uloženie výchovného opatrenia, je dôvodné očakávať, že pokiaľ budú nedostatky včas
odstránené, nebude potrebný zásadnejší zásah do rodičovských práv a povinností.

12. Z vykovaného dokazovania vyplýva, že sa vyskytujú určité nedostatky nielen vo vzťahu medzi

rodičmi navzájom, ale aj medzi maloletou S. a otcom. V prvom rade je na mieste zdôrazniť, že zlyháva
komunikácia medzi rodičmi, čo spôsobuje, že rodičia sa nevedia dohodnúť na výchove maloletých
S. a Q.. Ďalej sa tieto primárne nezhody prenášajú aj na vzťah maloletej S. s otcom, nakoľko
maloletá S. v súčasnosti zjavne prezentuje názory, ktoré preberá od svojej matky. Keďže účelom
takéhoto výchovného opatrenia je obnovenie komunikácie medzi otcom a matkou a zlepšenie vzťahov

medzi maloletými deťmi a otcom, ako najvhodnejšie je potrebné vyhodnotiť výchovné opatrenie v
podobe odborného poradenstva, a to za účasti ako otca, tak aj matky a rovnako maloletých S. a Q..
Odvolací súd však konštatuje, že objem odborného poradenstva nie je vhodné určiť časovým úsekom 6
mesiacov, nakoľko tento údaj definuje len obdobie, kedy by malo byť odborné poradenstvo uskutočnené,
avšak nevymedzuje objem skutočne poskytnutého odborného poradenstva čo do počtu konzultácii. Z

uvedeného dôvodu odvolací súd ustálil, že je na mieste určiť objem odborného poradenstva na počet
10 konzultácii.

13.Podľa§36ods.1zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa
jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu
z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. V prípade, že sa rodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, je úlohou súdu upraviť styk rodičov s maloletým
dieťaťom okrem prípadu, že rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

15. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že maloleté S. a Q. odmietajú so svojím otcom kontakt, najmä
odmietajú u otca prespávať, na čo majú vplyv aj vyjadrenia a názory na strane matky a aj nové rodinné
vzťahy na strane otca. Z uvedeného vyplýva, že akákoľvek rozsiahla úprava styku v zmysle návrhu otca
by v súčasnosti nezohľadňovala najlepší záujem detí. Avšak je na mieste poskytnúť otcovi možnosť na

osobný kontakt s maloletými aspoň v limitovanom objeme, rešpektujúc zákonné právo a povinnosť otca
podieľať sa na výchove maloletých detí, pričom cieľom je aj vytvoriť priestor na obnovu naštrbených
rodinných vzťahov medzi otcom a maloletými S. a Q.16. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene
výživného je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako
aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre
určovanie príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine súd prihliadne na

odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného, takže konkrétna výška
výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného.
Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie ale sú dané širšie, jednak
potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného

stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a pod. Na strane povinného rodiča je
nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktorým je povinný poskytovať výživné. Na strane povinného sa
prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda nielen faktické príjmy ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné

vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že došlo k zmene pomerov tak u rodičov ako aj u maloletých
detí od posledného rozhodovania o výživnom na základe rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
13P/230/2013-186 zo dňa 8.12.2014 s dátumom právoplatnosti 21.1.2015. Za podstatné zmeny na

strane otca je potrebné označiť to, že otec maloletých detí uzavrel manželstvo a od 28.2.2018 mu
pribudlaďalšiavyživovaciapovinnosťkmal.A.(č.l.269),aleajjehopriemernýmesačnýnettozároboksa
zvýšil oproti predchádzajúcemu obdobiu o 162 eur (č.l. 175). Ako podstatnú zmenu na strane maloletej
S. je potrebné uviesť, že od 01.09.2016 sa stala školopovinnou, čím sa zvýšili jej oprávnené potreby a
zvýšili sa jej výdavky na zabezpečenie potrieb školskej dochádzky (č.l. 23). Okrem toho zmena nastala

aj na strane matky, nakoľko matka najprv stratila svoj príjem zo štipendia a neskôr získala zamestnanie
a má príjem z pracovného pomeru (č.l. 242-243). V prípade maloletej Q. nenastali podstatné zmeny
v pomeroch, nakoľko v súčasnosti i v čase určovania výživného predchádzajúcim rozhodnutím súdu
navštevovala materskú škôlku. Na mieste je konštatovať, že rozhodovacia prax pri určovaní výživného je
taká, že výživné sa určuje vo výške 20-25 % z príjmu povinného rodiča. V danom prípade vzhľadom na

príjem otca vo výške 1.112 eur (č.l. 175) je rozmedzie 20-25% od 222 do 278 eur. Otec má 3 vyživovacie
povinnosti. V zmysle rozsudku Okresného súdu Galanta, č.k. 13P/230/2013-186 zo dňa 8.12.2014 s
dátumom právoplatnosti 21.1.2015 je otec povinný plniť výživné v prospech maloletej Q. vo výške 140
eur. Po zohľadní zmeny v dôsledku napadnutého rozsudku, keďže napadnutý rozsudok vo výroku o
výživnom je vykonateľný doručením, je otec povinný plniť výživné v prospech maloletej S. vo výške 180

eur. Z uvedeného je zrejmé, že súčet 2 vyživovacích povinností predstavuje sumu 320 eur. To znamená,
že už tieto dve vyživovacie povinnosti úplne vyčerpávajú finančný limit vo výške 25 % z príjmu povinného
rodiča v sume 278 eur vyhradený na plnenie vyživovacích povinností. Okrem toho má otec od 28.2.2018
vyživovaciu povinnosť aj k maloletému A. (č.l. 269). Z uvedeného je zrejmé, že nie je ďalšia možnosť
zvýšiť výšku vyživovacej povinnosti na maloleté Q. a S. Vzhľadom na skutočnosť, že určená výška

výživného na maloletú Q. a S. je v záujme maloletých detí a otec žiadal napadnutý rozsudok v časti
výživného potvrdiť, odvolací súd nepristúpil k ďalšiemu prehodnocovaniu výšky určených vyživovacích
povinností.

19. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie v časti úpravy styku (II. výrok), v časti zamietnutia návrhu na zvýšenie výživného na maloletú
Q. a v časti zvýšenia výživného na maloletú S. (III. výrok) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil a v časti uloženia povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu (I. výrok) podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

20. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

21. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).