Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5T/14/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010124
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117010124.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Banskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 04. 2018 konajúc senátom
v zložení z predsedu senátu JUDr. Romana Reištettera a prísediacich Z. K. W. S. K. v trestnej veci
obžalovanéhoU..A.A.,E..XX.XX.XXXX,preobzvlášťzávažnýzločinporušovaniapovinnostiprispráve
cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: U.. A. A., nar. XX. XX. XXXX K. I. I., trvale bytom A. XX, I. I.,

u z n á v a s a v i n n ý m , ž e

v postavení štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti M. &. I. S., S..X..F.., U.: XX XXX
XXX, v čase skutku so sídlom Y. T. XX, XXX XX I. I. (ďalej aj „spol. M. &. I. S.), nedbajúc na ust.
§ 134 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého rozhodnutie v záležitostiach obchodného vedenia
spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, vyžaduje súhlas väčšiny konateľov a teda i druhého

konateľa spoločnosti U.. K. I., ktorým nedisponoval, a nerešpektujúc ani povinnosť riadnej správy
majetku spoločnosti, ktorej funkciu konateľa vykonával, uloženej mu ust. §135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého bol zaviazaný vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou,
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, bez uprednostňovania svojich záujmov
pred záujmami
spoločnosti, v dňoch 25.07.2013 a 26.07.2013 v Banskej Bystrici bez opodstatneného ekonomického a

právneho dôvodu, ako aj bez patričnej informovanosti o cenách nehnuteľností na realitnom trhu najprv
prijal rozhodnutie o predaji jediného nehnuteľného majetku spol. M. &. I. S., do ktorého bolo zároveň
situované sídlo spoločnosti (§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka), a následne v postavení predávajúceho
v menej tejto spoločnosti uzatvoril so spoločnosťou X. U. S..X..F.., S. S. O. X, XXX XX I. I., U.: XX XXX
XXX, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu podľa ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení
z 25.07.2013, pravosť podpisu na
ktorej osvedčil na Notárskom úrade O.. K. M. v Banskej Bystrici pod poradovým číslom osvedčenia F.

XXXXXX/XXXX dňa 26.07.2013, ktorou sa v mene predávajúceho zaviazal previesť na spoločnosť X. U.
S..X..F.. vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku spol. M. &. I. S., vedenému v katastri nehnuteľností
Správy katastra Banská Bystrica, kat. územie X., na LV XXXX, ako pozemky registra „C“ KN, parc. č.
XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 531 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané
plochy a nádvoria o výmere 786 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere
58 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 2.666 m2, parc. č. XXXX/

XXX- druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2, a stavba súp. č. XXXX, označená ako
sklad postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 126.136,54 €,
hoci všeobecná hodnota majetku, určená znaleckým posudkom Ú. S. U. Ž. Q. K. Ž. Č.. XXX/XXXX ako
odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by majetok dosiahol na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri
poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a bez
ovplyvnenia neprimeranou pohnútkou, v tom čase predstavovala 332.000,- €, pričom zároveň v kúpnej
zmluve akceptoval taký spôsob úhrady kúpnej ceny, podľa ktorého kupujúci túto uhradí v dvoch častiach

- prvú časť kúpnej ceny vo výške 6.306,83 € v lehote do 31.12.2013 a druhú časť kúpnej ceny vo výške119.827,91 € v desiatich splátkach po 11.982,97 € ročne, hoci v tom čase z prenájmu predávaného
nehnuteľného majetku plynuli spol. M. &. I. S. jediné príjmy na území Slovenskej republiky, mesačne
vo výške 3.319,39 € (100.000,-Sk) bez DPH, a ročne vo výške 39.832,70 € (1.200.000,-Sk) bez DPH;

nadväzne na to dňa 26.07.2013 na Správe katastra Banská Bystrica, spoločným podaním s kupujúcim,
podal písomný návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzanému nehnuteľnému majetku do katastra
nehnuteľností v prospech spoločnosti X. U. S..X..F.., S. S. O. X, XXX XX I.
I., U.: XX XXX XXX, ktorému daný orgán správy katastra rozhodnutím číslo K. XXXX/XX z 31.07.2013,
právoplatným toho istého dňa, vyhovel, čím uvedeným konaním spôsobil spoločnosti M. &. I. S., S..X..F..,

K. S. S. S. G. XXX, XXX XX Č., U.: XX XXX XXX, škodu vo výške najmenej 84 375,16 €,

t e d a
inému spôsobil značnú škodu tým, že porušil všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú
povinnosť spravovať cudzí majetok,
č í m s p á c h a l

zločinporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,ods.3písm.a)Tr.zákona.
za to sa o d s u d z u j e

Podľa § 237 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3, § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody
vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať Okresný súd Banská Bystrica.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 2, 3 Tr. zák. sa ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúca v obmedzení:
- nevykonávať predaj majetku spoločností v hodnote najmenej 5.000,- Eur, v ktorých vystupuje ako
konateľ na území Slovenskej republiky, bez súhlasu probačného úradníka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený M. &. I. S., S..X..F.., S. S. G. XXX, XXX XX Č.W., U.: XX XXX
XXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 20. 02. 2017 podal na tunajší súd obžalobu pod
č. k. D. XX/XX/XXXX - XX na obžalovaného U.. A. A. pre I. S. pre obzvlášť závažný zločin porušovania

povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že v postavení štatutárneho orgánu - konateľa obchodnej spoločnosti M. &. I. S.,
S.. X.. F.., U.: XX XXX XXX, v čase skutku so sídlom Y. T. XX, XXX XX I. I. (ďalej aj „spol. M. &. I. S.),
nedbajúc na § 134 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého rozhodnutie v záležitostiach obchodného
vedenia spoločnosti, ktoré patrí do pôsobnosti konateľov, vyžaduje súhlas väčšiny konateľov a teda

i druhého konateľa spoločnosti U.. K. I., ktorým nedisponoval, a nerešpektujúc ani povinnosť riadnej
správy majetku spoločnosti, ktorej funkciu konateľa vykonával, uloženej mu §135a ods. 1 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého bol zaviazaný vykonávať pôsobnosť konateľa s odbornou starostlivosťou,
v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, bez uprednostňovania svojich záujmov
pred záujmami spoločnosti, v dňoch 25. 07. 2013 a 26. 07. 2013 v Banskej Bystrici bez opodstatneného

ekonomického a právneho dôvodu, ako aj bez patričnej informovanosti o cenách nehnuteľností na
realitnom trhu najprv prijal rozhodnutie o predaji jediného nehnuteľného majetku spol. M. &. I. S., do
ktorého bolo zároveň situované sídlo spoločnosti (§ 2 ods. 3 Obchodného zákonníka), a následne v
postavení predávajúceho v menej tejto spoločnosti uzatvoril so spoločnosťou X. U. S.. X.. F.., S. S. O. X,
XXX XX I. I., U.: XX XXX XXX, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka

v platnom znení zo dňa 25. 07. 2013, pravosť podpisu na ktorej osvedčil na Notárskom úrade O.. K. M.
v Banskej Bystrici pod poradovým číslom osvedčenia F. XXXXXX/XXXX dňa 26. 07. 2013, ktorou sa v
mene predávajúceho zaviazal previesť na spoločnosť X. U. S.. X.. F.. vlastnícke právo k nehnuteľnému
majetkuspol.M.&.I.S.,vedenémuvkatastrinehnuteľnostíSprávykatastraBanskáBystrica,kat.územie
X., na LV XXXX, ako pozemky registra „C“ KN, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o

výmere 531 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 786 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 58 m2, parc. č. XXXX/XX - druh zastavané plochy a
nádvoria o výmere 2.666 m2, parc. č. XXXX/XXX - druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 532 m2,
a stavba súp. č. XXXX, označená ako sklad postavená na pozemku parc. č. XXXX/XX, za dohodnutú

kúpnu cenu vo výške 126 136,54 Eur, hoci všeobecná hodnota majetku, určená znaleckým posudkom
Ú. S. U.U. Ž. Q. K. Ž. Č.. XXX/XXXX ako odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktorú by majetok dosiahol
na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci a predávajúci konajú s patričnou
informovanosťou i opatrnosťou a bez ovplyvnenia neprimeranou pohnútkou, v tom čase predstavovala
332 000,00 Eur, pričom zároveň v kúpnej zmluve akceptoval taký spôsob úhrady kúpnej ceny, podľa

ktorého kupujúci túto uhradí v dvoch častiach - prvú časť kúpnej ceny vo výške 6 306,83 Eur v lehote do
31. 12. 2013 a druhú časť kúpnej ceny vo výške 119 827,91 Eur v desiatich splátkach po 11 982,97 Eur
ročne, hoci v tom čase z prenájmu predávaného nehnuteľného majetku plynuli spol. M. &. I. S. jediné
príjmy na území Slovenskej republiky, mesačne vo výške 3 319,39 Eur (100 000,00Sk) bez DPH, a
ročne vo výške 39 832,70 Eur (1 200 000,00 Sk) bez DPH; nadväzne na to dňa 26. 07. 2013 na Správe
katastra Banská Bystrica, spoločným podaním s kupujúcim, podal písomný návrh na vklad vlastníckeho

práva k prevádzanému nehnuteľnému majetku do katastra nehnuteľností v prospech spoločnosti X. U.
S.. X.. F.., S. S. O. X, XXX XX I. I., U.: XX XXX XXX, ktorému daný orgán správy katastra rozhodnutím
číslo K. XXXX/XX zo dňa 31. 07. 2013, právoplatným toho istého dňa, vyhovel, čím uvedeným konaním
spôsobil spoločnosti M. &. I. S., S.. X.. F.., K. S. S. S. G. XXX, XXX XX Č., U.: XX XXX XXX, škodu
vo výške 205 863,46 Eur.

Na základe podanej obžaloby súd určil termín hlavného pojednávania, na ktorom vykonal nasledovné
dokazovanie.

Obžalovaný U.. A. A. vyhlásil, že sa cíti byť nevinný. Vo výpovedi uviedol, že bol 15 rokov konateľom

danej firmy, pričom bol odvolaný za nejakých divných okolností asi mesiac po predaji nehnuteľnosti.
Tvrdil, že súhlas na predaj danej nehnuteľnosti bol daný obidvoma konateľmi, pričom práve pán I. bol
iniciátorom predaja, teda prejavil záujem asi pol roka pred skutočným predajom, pričom mal v pláne
výnos z predaja použiť na svoju odmenu konateľa. Obžalovaný začal zháňať kupujúcich, do úvahy
prichádzali hlavne firmy, s ktorými spolupracovali - W. X. S.. X.. F.., poznali konateľa B.. D., ktorý im

poskytoval aj právne poradenstvo a druhá firma, ktorá prichádzala do úvahy, bola X. U. S.. X.. F..,
majiteľ a asi aj konateľ pán I. odkúpil v susedstve pozemok a taktiež im zohnal nájomníkov práve do
danej budovy. Sám pán I. mu povedal, aby zorganizoval s týmito dvoma firmami obchodné stretnutie,
ktoré sa aj zrealizovali a bol na nich spolu s pánom I.. Záujem prejavila iba spoločnosť X. U. S.. X..
F.., vzhľadom na zhoršené infraštruktúru a prístup k nehnuteľnosti, s tým, že prístup by mal pán I. zo

svojho pozemku. Čo sa týka kúpnej ceny, pri tejto vychádzali z účtovnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorú
mali vedenú v účtovníctve, pričom kúpna cena bola približne rovnaká. Podľa názoru obžalovaného táto
aj zodpovedá riadnej trhovej cene nehnuteľnosti v danej dobe. Pri určovaní kúpnej ceny zohľadňovali
všetky plusy aj mínusy, tieto podrobnejšie uvádzal pri predchádzajúcich výsluchoch, pričom nemali
financie na namontovanie prípojok, resp. zlepšenie infraštruktúry, keďže jediný príjem z tejto budovy

(nájomné) pokrýval odmeny konateľovi pánovi I.. Čo sa týka výšky kúpnej ceny, túto už dohadoval
obžalovaný s kupujúcim, čo bolo v jeho právomoci ako konateľa. Vôľa na predaj však bola daná od
pána I., pričom on potom samostatne dotiahol konkrétny predaj. Druhý konateľ o cene nevedel, ani
nepovažoval za potrebné ho v tom čase informovať, pretože on prejavil vôľu nehnuteľnosť predať a
obžalovaný to fakticky vykonal, pričom tak ako aj dovtedy podobné rozhodnutia vykonával výlučne sám.

Taktiež robil sám aj úhrady, uzatváral všetky nájomné zmluvy bez nejakého súhlasu druhého konateľa.
Nemyslí si, že by nejako obchádzal jeho právomoci, naopak firme za tie roky priniesol zisk a nie škodu.
Poukázal na to, že nehnuteľnosť sa dostala do firmy tak, že táto bolo vložená firmou J. S.. X.. F.. ako
nepeňažný vklad v hodnote 1 % imania spoločnosti. Firma už nie je spoločníkom, ich podiel odkúpili.
Výšku hodnoty nehnuteľnosti, ktorú určil znalecký ústav, považuje za absurdnú. Žiadny zákon ani valné

zhromaždenie spoločnosti mu neurčilo, za akú kúpnu cenu má predať nehnuteľnosť, taktiež žiadny
právny predpis mu nekáže dať vypracovať znalecký posudok, resp. predávať nehnuteľnosť podľa takto
určenej ceny. Poukázal na zmluvnú voľnosť cien a na právo kupujúceho a predávajúceho na cenu.
Obžalovaný ako konateľ konal za spoločnosť samostatne, pričom za ňu konal na 99,9 %. Pán I. prišiel do
firmy tak dvakrát do roka, pričom zisťoval príjmy, všetko ale viedol obžalovaný. Po ukončení predmetu

podnikania bol jediný príjem spoločnosti z nájomníkov, avšak bolo to sporadické, keďže nájomníci sa
pravidelne menili. Stav v roku 2013 bol taký, že s nájomníkom firmou Z., ktorá už bola v nájme asi 5
rokov, sa predĺžila zmluva na ďalších 5 rokov, toto však nemalo priamy súvis s predajom nehnuteľnosti,
keďže sa stalo, že nájomníci odišli aj po pol roku. Firma Z. ukončila nájom predčasne. Užívanie danejnehnuteľnosti bolo ekonomicky náročné a to hlavne kúrenie, pravidelne tam zamŕzala voda. Pán I. pri
kúpe nehnuteľnosti vedel o existencii nájomnej zmluvy, toto bolo zakomponované do kúpnej zmluvy. Čo
sa dialo ďalej so sídlom firmy, už neriešil, lebo bol odvolaný. Podľa názoru obžalovaného spoločnosť

spela do zániku, keďže fakticky už nevykonávala predmet činnosti, a tesne pred predajom nehnuteľnosti
pán I. previedol všetky financie do Poľska, pričom ešte jemu predtým vravel, že to má urobiť ako pôžičku,
čo obžalovaný odmietol, tak prevod urobil pán I.. Čo sa týka obchodných stretnutí ohľadne predaja
nehnuteľnosti, tak na troch boli spolu aj s pánom I. W. I., jednali všeobecne o možnostiach predaja.
Ďalších asi 15 stretnutí mal obžalovaný sám s pánom I.. Dohodli sa na cene ako aj na spôsobe splatnosti

kúpnej ceny, pričom toto nepovažoval za nejaké konanie proti firme, vedel, že pán I. je majetný a že
to bude splácať, ak by to nesplácal, tak by mohli od zmluvy odstúpiť. Kúpna cena bola určená podľa
účtovnej hodnoty nehnuteľnosti tak, ako ju viedli. Táto cena bola najprv určená pri vstupe nehnuteľnosti
do majetku spoločnosti podľa znaleckého posudku, pričom hodnota sa nejako zásadne nemenila, keďže
jedinými investíciami do nehnuteľnosti bolo namaľovanie strechy a vybielila sa budova. Kúpnu zmluvu
pripravil právnik pána I.. O konkrétnych splátkach kúpnej ceny pán I. nevedel, lebo obžalovaný ho o

tom neinformoval, avšak predtým sa s takouto možnosťou počítalo, keďže bolo aj pre neho výhodnejšie
si stiahnuť odmenu po častiach, aby platil menšie dane. Predaj nehnuteľnosti mu oznámil po vykonaní
vkladu do katastra nehnuteľností. Následne pán I. na neho začal podávať žaloby a bol z funkcie
konateľa odvolaný. Pri hľadaní záujemcov oslovil aj ďalšie firmy, a to W. Ľ., P., W. W. K., ktorých poznal
z podnikania, títo ale neprejavili záujem. Predajom nehnuteľnosti bránila daná skutočnosť, že neboli

vlastníkmi príjazdovej cesty, čo bola zásadná vada nehnuteľnosti. Čo sa týka spoločnosti D., táto kúpila
X. B. pod nimi, za nimi bol protipožiarny múr. Spoločnosť Z. nemala záujem kúpiť nehnuteľnosť v Banskej
Bystrici. Vecné bremeno bolo zriadené asi päť rokov pred predajom nehnuteľnosti v prospech firmy X.
U. S.. X.. F.. na prechod cez časť ich pozemku, pričom s týmto súhlasili kvôli tomu, že v prípade, ak
by im spoločnosť D. zrušila možnosť napojenia na ich trafostanicu a vodu alebo možnosť prechodu cez

ich pozemky, tak by mohli využiť vedľajší pozemok, ktorý bol v správe pána I.Č., kde bola možnosť sa
napojiť na vodu a elektriku a taktiež by mohli chodiť cez pozemok pána I.. Pri určení kupujúceho ako
aj kúpnej ceny zohralo úlohu to, že s pánom I. už dlhodobo spolupracovali a taktiež situácia ohľadne
daného vecného bremena. Ako prístupovú používali cestu, ktorej vlastníkom boli viacerí spoluvlastníci,
ale medzi nimi nebola ich spoločnosť, pričom ak by sa spoločnosť D. rozhodla, že tam dá rampu, tak

by stratili prístup k pozemku. Pán I. má prístup k danému pozemku zo svojej strany pozemku, cez jeho
pozemok, pričom jeden z pozemkov, ktoré spravoval pre inú firmu, bola aj ich prístupová cesta.

Poškodený - svedok U.. K. I. vo výpovedi uviedol, že v materskej spoločnosti M. &. I. v Španielsku
je 40 % vlastníkom, zvyšnú časť vlastní firma M. I.. Konatelia dcérskej spoločnosti na Slovensku,

mohli konať neobmedzene, teda z právnej stránky mohol konať samostatne jednotlivo konateľ, ale ak
išlo o nejakú väčšiu vec, tak to fungovalo tak, že mu pán A. volal a rozhodli sa spoločne, čo bolo
aj pri predĺžení zmluvy so spoločnosťou Z.. Predmet podnikania, ktorý spočíval v distribúcii ovocia a
zeleniny, ukončili v roku 2003, takže jediným zdrojom príjmu bol nájom z nehnuteľnosti, ktorých predaj
je predmetom tohto konania. V roku 2013 sa uzatvárala nová nájomná zmluva, pričom komunikoval

s pánom I. ohľadne aktuálnej výšky nájmu, keďže spoločnosť Z. chcela stlačiť nájom dolu. Väčšinou
komunikoval pán A. s pánom Š., s tým, že mu zaslal návrh pripravenej zmluvy na pripomienkovanie.
Prebehlo aj stretnutie dňa 10. 07. 2013, kedy bola podpísaná nájomná zmluva, pričom zo strany nájomcu
bol návrh na zakomponovanie predkupného práva do zmluvy, s čím ale nesúhlasil, lebo v tom čase
nehnuteľnosť predať nechcel, avšak povedal, že v prípade možného predaja v budúcnosti to bude

vykonané výberovým konaním, do ktorého vyzve aj ich. Mali záujem pokračovať v nájme aj naďalej.
Náklady predstavovali údržbu nehnuteľnosti, režijné náklady, mzdy konateľov a ešte zrejme nejaké
drobné investície. Budovu nadobudli tak, že v roku 1999 firma J. Y. K. D. vložila budovu ako nepeňažný
vklad do spoločnosti, čím sa aj zvýšilo základné imanie, pričom účtovná cena bola vtedy stanovená
podľa znaleckého posudku na sumu 4 milióny Sk, táto cena v účtovníctve menená nebola. Okrem tejto

nehnuteľnosti ešte neskôr dokúpili jeden malý pozemok. Nehnuteľnosť potrebovali kvôli skladovaniu
ovocia a zeleniny, pričom ho zveľaďovali, urobili sa prístrešky nad rampami, omietky, zateplenie, svetlá,
elektroinštalácie, oplotenie múrom, dlažba. Väčšiu časť z týchto investícií vykonal na vlastné náklady
nájomca, čo mal vtedy zohľadnené v nižšom nájme, investície ale zostali ich majetkom, na niektorých
sa podieľali spoločne. Vzhľadom na finančné problémy pobočky v Poľsku potrebovali poslať pôžičku,

čo ale pán A. odmietol, mal vtedy nejaké súkromné problémy. Bol po rozvode, tak si vysvetľoval jeho
negatívny postoj. Následne prevod 15 000,00 Eur do Poľska vykonal sám. Následne bolo treba zaplatiť
daň vo výške cca 15 000 Eur, čo zaplatil on. Niekedy v máji 2013 inicioval ešte stretnutie s pánom I. aj
s pánom D., ale reagoval len pán I., pričom predmetom stretnutia bola možnosť predaja nehnuteľnosti,vzhľadom na problémy poľskej pobočky. Rozprávali sa o možnej kúpnej cene, spýtal sa ho, či má
záujem v prípade možnosti predaja o kúpu, na čo povedal áno, ale nevedel sa vyjadriť ku kúpnej cene.
Ďalej v týchto jednaniach nepokračoval, keďže sa situácia v Poľsku zlepšila. Rok predtým tiež zisťoval

hodnotu nehnuteľnosti s pánom I., pretože španielski spoločníci chceli vedieť hodnotu nehnuteľnosti na
Slovensku. Vtedy pán I. povedal, že cena takých nehnuteľností je 12 miliónov Sk, z toho 6 miliónov Sk
nehnuteľnosť a 6 miliónov Sk pozemok. Myslí si, že k zvýšeniu ceny nehnuteľnosti oproti jej vstupnej
cene mohlo zmenou situácie na trhu, navýšením financií to nebolo. Táto komunikácia ale prebehla cez
pána A.. Na poslednom osobnom stretnutí už však žiadnu hodnotu nehnuteľnosti pán I. nepovedal.

Bol tam aj pán A., pričom tento mu neskôr telefonoval, čo ďalej s tou cenou a I.. Poškodený - svedok
ho však informoval, že to už nie je aktuálne, čo bolo potvrdené aj pri uzatváraní nájomnej zmluvy so
spoločnosťou Z.. Kupca na predaj nehnuteľnosti v roku 2013 nemal. Ak by chcel nehnuteľnosť predať,
tak by to urobil výberovým konaním, ako to uviedol spoločnosti Z.. O predaji nehnuteľnosti sa dozvedel
až niekedy v polovici augusta, čo mu telefonicky oznámil pán A.. Chcel, aby mu zaslal príslušné doklady,
ktoré podpísal, čo však urobil až 04. 10. a to bez protokolu. Dovtedy si sám zabezpečil kúpnu zmluvu

z katastra a nájomnú zmluvu priamo zo spoločnosti Z. z Bratislavy. Na predaji danej nehnuteľnosti
nebolo nič pozitívne, v prvom rade to bola nízka cena, a to oproti tomu, čo zisťoval v roku 2012,
bola iba tretinová. Nevýhodné boli taktiež splátky na obdobie 10 rokov, čo je v takejto transakcii veľmi
neštandardné, zmluva neobsahovala žiadny zabezpečovací inštitút a bola fakticky nevypovedateľná.
Žiadal pána A., aby ten predaj zrušil a nehnuteľnosť vrátil späť, ale to odmietol, ešte mu pri niektorom

z rozhovorov uviedol, že prišiel o rodinu a že ostatné je hnoj. Po tomto predaji zmenil sídlo do Č., firma
prežíva,avšaklenkvôlisúdnymsporom,ktorémámeprávekvôlipredajutejtonehnuteľnosti.Malizáujem
pokračovať v podnikaní, len čo sa týka prenajímania nehnuteľnosti. Problém s prístupovou cestou počas
celého fungovania na danom mieste nemali. Zvolávanie valných zhromaždení nebolo časté, čo však
nepovažovalizapotrebné,vzhľadomnačinnosťpobočkynaSlovensku.Faktickynavšetkýchpobočkách

boli dvaja konatelia s rovnakými právomocami, pričom ten jeden domáci vykonával väčšinu činností,
keďže poškodený - svedok nemohol byť pravidelne na všetkých pobočkách. Takže súhlasil s tým, že
absolútnu väčšinu vykonával v slovenskej pobočke pán A..

V ďalšom výsluchu poškodený - svedok U.. K. I. poprel vyjadrenie svedka I., že ho mal osloviť, či nevie

splatiť celú sumu naraz. Nie je pravdou ani to, že mu bola vystavená nejaká faktúra. O.. D. oslovil
jeho právneho zástupcu emailom, že do dvanástich mesiacov by vyplatili celú sumu naraz, ale až po
vymazaní poznámky o prebiehajúcom súdnom spore o liste vlastníctva. Na daný email nereagoval,
pretože to považoval pod úroveň, keďže vedel, že I. má pravidelný príjem z nájmu, a teda to môže splatiť
hneď, ak by chcel. Je pravdou, že ho po pojednávaní dňa 21. 02. 2017 v civilnej veci I. vyhľadal, pričom

sa snažil dohodnúť. S tým však nesúhlasil, keďže jeho ponuka je neadekvátna, jednak kvôli nájmu,
ktorý mu už bol vyplatený, a z ktorého už dávno mohol splatiť kúpnu cenu, a jednak kvôli dodatočným
výdavkom, a to na právnikov a súd, ktoré predstavujú sumu cca 20 000,00 Eur a ušlý zisk. Taktiež je
možné, že sa tým predajom pod cenu spáchal nejaký daňový trestný čin. Vyjadril sa aj k prečítanej
výpovede svedkyne Chladnej tak, že nie je pravda, že pôžička do Poľska bola v sume 20 000,00 Eur,

lebo to bolo len 15 000,00 Eur. Tiež nie je pravda, že by to nejako ohrozilo chod firmy z pohľadu platenia
DPH, pretože príjmy z nájmu plne postačovali aj na chod firmy, aj na platby DPH, pričom po odoslaní
pôžičky ešte ostalo na firme 3 000,00 Eur. Tiež nie je pravda, že by na zaslanie pôžičky bol potrebný
súhlas valného zhromaždenia spoločnosti, pretože tu išlo o pôžičku medzi dcérskymi spoločnosťami
jednej firmy, pričom zmluvu podpísal on ako aj jeho španielsky spoločník. Na druhej strane obžalovaný

predal nehnuteľnosť bez súhlasu majiteľa firmy. Príjem z nájmu bol 3 700,00 Eur mesačne, nie 3 200,00
Eur. Mzdu z firmy nepoberal od roku 1996 do roku 2007, začal ju poberať až od roku 2007, kedy sme
sa dohodli so spoločnosťou Z. na nájomnej zmluve, a teda mali pokrytý príjem. Mali určené odmeny, on
aj pán A. na 850,00 Eur. Časť roku 2007 a 2008 so pozastavil odmenu, pretože potrebovali financie do
firmy, čím mu vznikol schodok na odmene 10 000,00 Eur. Pôžičky im boli ponúkané z bánk. Ale brať

ich nechceli, nechceli sa zadlžovať. Dlžná mzda sa mu uhradila tak, že sa navýšila mesačnú odmenu
o 150,00 Eur a na konci roka, keď bola firma v pluse a darilo sa jej, tak dostal aj väčšiu časť, aby bola
pokrytá tá dlžná mzda.

Svedok A. I. vo výpovedi uviedol, že v spoločnosti X. U. S.. .X. F.. je sedemnásť rokov konateľom a

jediným spoločníkom, okrem roku, keď pracoval na vyššom územnom celku. Počas celého obdobia
obchoduje s priemyselnými nehnuteľnosťami, pričom so spoločnosťou M. &. I. začal spolupracovať tak,
že im začal zháňať nájomcov do budovy. Niekedy v roku 2006 kúpil susediacu parcelu za 8,00 Eur/m2
o rozlohe 1 600 m2, pričom potreboval vstup na tento pozemok, tak som sa dohodol so spoločnosťouM. &. I. na zriadení vecného bremena, s čím súhlasil aj pán I.. Vtedy iný prístup nemal, chodil len
poza robotnícky hotel, ale ten potom kúpila spoločnosť D.. Na hodnotu nehnuteľnosti sa pýtal pán I.,
pričom mu povedal, že bola vtedy asi 6 miliónov Sk, ale len za podmienky, že vyrieši prístupovú cestu

a zabezpečí prípojku elektriky. Toto bolo ale všetko pred krízou. V súčasnosti sú tie ceny úplne iné.
Bol oslovený pánom A., asi mesiac pred predajom nehnuteľnosti, že sa chce s ním stretnúť pán I.. Na
stretnutí sa rozprávali ohľadne predaja nehnuteľnosti. Pán I. chcel, aby kúpil nehnuteľnosť on s tým, že
predaj mal dotiahnuť pán A., čo bol bežný postup v tejto firme, takisto dohadovali aj zriadenie vecného
bremena. Pánovi I. povedal, za akú cenu je ochotný kúpiť ako aj to, akým spôsobom bude kúpna cena

splácaná. V tej dobe nebola doriešená prístupová cesta, bolo nemožné, aby bankový subjekt poskytol
úvernakúpunehnuteľnosti,takžeboloúplnebežnýmspôsobom,žesatokúpilonasplátky.Nepovažoval
za neštandardné obdobie splácania na 10 rokov. Pri rokovaní vravel, že má možnosť kúpiť podobnú
nehnuteľnosť, dvakrát väčšiu za 220 000,00 Eur v areáli Z. Z., ktorú taktiež nevedia dodnes predať,
čím argumentoval svoj návrh kúpnej ceny, pričom daná budova mala vyriešenú infraštruktúru. Hodnotu
nehnuteľnosti určenú znaleckým posudkom považuje svedok za neprimeranú. Čo sa týka spôsobu

uzavretia zmluvy, vedel, že A. S. I. hľadali aj iných kupcov, ale nenašli nikoho, tak prišli za ním. Následne
vypracoval zmluvu, ktorú zaslal pánovi A.D.. Sumu považuje za primeranú, vzhľadom na všetky vady
nehnuteľnosti, predovšetkým čo sa týka infraštruktúry a vecného bremena bolo ťažké nájsť iného kupca,
než jeho. Nájomca - spoločnosť Z. zmluvu mu vypovedali pri prvej príležitosti, a to po roku a pol, pričom
by to urobili už rok skôr, ale boli viazaní na nájom, ktorý mali na susednom pozemku u majiteľa D..

Nájomné pritom bolo ešte znížené o tretinu oproti tomu, čo bolo predtým. Viackrát jednal so zástupcami
firmy Z., oni však nechceli predĺžiť ani uzavrieť novú zmluvu a nechceli odkúpiť danú nehnuteľnosť. Pán
I. ho oslovil, či nevie splatiť zvyšok sumy naraz, načo povedal, že vie to splatiť naraz tak, že si zoberie
úver, keďže už má prístupovú cestu. Už v decembri 2016 mu vystavil faktúru na celú sumu. Tvrdil, že
nie je pravda, že by pánovi I. rok pred predajom povedal, že to má hodnotu 12 miliónov.

Svedok I.. A. Š. uviedol, že v danom čase pracoval ako vedúci prevádzky spoločnosti Z. v Banskej
Bystrici. Mali uzatvorený nájom asi od roku 2005, ktorý predlžovali a v roku 2013 ho predĺžili na ďalších 5
rokov. Vzhľadom na krízu a zlý stav v stavebníctve dostali zľavu na nájom mesačne 500,00 Eur - 600,00
Eur.KomunikovalihlavnespánomA.,alestretlisaajspánomI..Opredajinehnuteľnostisadozvedeli,až

keď prišiel za nimi právnik spoločnosti X. U. S.. X.. F.., ktorý im oznámil, že došlo k prevodu nehnuteľnosti
a zmene vlastníka, čo akceptovali a nájomnú zmluvu vypovedali ku dňu 31. 12. 2016. Počas trvania
nájomnej zmluvy investovali do objektu, dali tam aj dlažbu, ktorá tam zostala, ale k vyporiadaniu medzi
nimipoukončenínájmunedošlo.Priebežnesanazákladepokynuodvedeniafirmyinformoval,činechcú
predať danú nehnuteľnosť, na čo im oni stále povedali nie, tak ani neriešili cenu. Pán I. prechádzal cez

pozemok sám tak, že ho pustili, ale len v pracovnej dobe, s kamiónom alebo autami tam ísť nemohol.
Stretol sa s pánom I. aj po predaji nehnuteľnosti, on sa hneval na pána I.. Vravel, že došlo k nejakému
podvodu, alebo niečo podobné, presne si to už nepamätal.

Svedok U.. Z. D. vo výpovedi uviedol, že vo firme Z. je konateľ aj majiteľ, predtým bol spolumajiteľ.

Pozemok psi prenajali niekedy v roku 2005 a následne halu v 2008 od spoločnosti M. &. I.. Nájom
ukončili k 01. 01. 2017, namiesto nich nastúpila nová firma, ktorej majiteľom je pán Š.. Mali prenajaté aj
vedľajšie pozemky od spoločnosti D., pričom chceli nájom zrušiť aj skôr, ale pri tejto spoločnosti nestihli
termín. Priestory, ktoré mali prenajaté viac - menej vyhovovali, boli nejaké susedské nezrovnalosti, ale
to je pochopiteľné vzhľadom na to, že tam bolo jedno trafo, jedna prípojka vody a jedna prístupová

komunikácia pre viacero vlastníkov pozemkov. Mal za to, že pán A. má na starosti operatívne veci,
zmluvné vzťahy väčšinou riešili s pánom I.. Čo sa týka možnosti predaja nehnuteľnosti, tak možno v
minulosti niečo také zisťovali, ale fakticky nedostali ponuku na predaj, a takisto ani oni nedali ponuku
na odkúpenie, takže neriešili prípadnú cenu. Nevedel o tom, že by z ich strany v roku 2013 alebo vôbec
v posledných rokoch vzišla nejaká požiadavka o zakomponovanie predkupného práva do nájomnej

zmluvy. O tom, že sa chystá predaj nehnuteľnosti sa vedeli asi od pána Š., a to nejaký mesiac alebo dva
predtým. Čo sa týka vyporiadania investície do nehnuteľnosti, tieto v nájomnej zmluve nemali riešené,
vykonali sa najnutnejšie stavebné práce, položili sa dlažba, elektroinštalácia, osvetlenie a nehnuteľnosť
vymaľovali.Doplniliajhnuteľnéveci,tak,abynehnuteľnosťmohlafungovaťakosamoobslužnápredajňa.
O vecnom bremene spočívajúcom v práve prechodu nevedel.

Svedok O.. A. D. tvrdil, že o stretnutie ho požiadal pán A., keďže vedel, že pozná danú nehnuteľnosť.
Stretli sa s pánom A. aj s pánom I. K. I. a rokovali o možnostiach predaja s tým, že buď by ju kúpil
pre vlastné potreby, prípadne by zobral aj úver na danú nehnuteľnosť, alebo by sprostredkoval predajtretej osobe. Na predaji sa nedohodli, pretože tieto priestory nevedel využiť. Je pravda, že predtým
mal v nájme časť priestorov, ktoré používal na archiváciu písomností, ale celú budovu by nevedel
využiť. Čo sa týka predaja tretej osobe, to tiež nevidel nejako optimisticky, lebo trh s nehnuteľnosťami

stagnoval, ceny išli dole, takýchto nehnuteľností bolo množstvo. Na jeho rozhodnutie malo vplyv aj
to, že mu boli oznámené určité nedostatky na danej nehnuteľnosti, pokiaľ si pamätal, tak inžinierske
siete ako prípojky, trafo, vodomerová šachta boli na cudzích pozemkoch, taktiež bol vybudovaný, čo
sa týka kanalizácie, iba provizórny odtok, čo môže spôsobiť veľké problémy a následné konanie zo
strany príslušných úradov. Aj tieto okolnosti rozhodli o tom, že danú nehnuteľnosť nekúpil. Pán I. sa

sám osobne vyslovil, že chce predať danú nehnuteľnosť, pričom odhadol, že tá nehnuteľnosť môže stáť
najviac okolo 150 000,00 Eur. Svedok vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol ochotný takúto sumu
zaplatiť, resp. vôbec nechcel túto nehnuteľnosť kúpiť ani za nižšiu cenu. Čo sa týka uvedenej ceny, túto
uviedol bez detailnej znalosti danej nehnuteľnosti, vedel, že pozostávala z troch stavieb a bola tam aj
nejaká rekonštrukcia, ale nepoznal jej rozsah. V realitnej praxi sa venoval skôr rodinný domom, bytom
a pozemkom. Jemu I. S. A. neoznámili, ako budú ďalej s danou nehnuteľnosťou postupovať. Potom

už o tomto vôbec nejednali, až keď stretol pána A., ktorý mu okrem iného povedal, že nehnuteľnosť
už predali. Čo sa týka vzťahu medzi I. W. A.Á., tak mal taký pocit, že napriek tomu, že boli rovnocenní
konatelia, tak A. I. I. ako svojho nadriadeného, resp. aj naopak. Nevedel, či v danej firme vôbec mali a
kedy mali valné zhromaždenie, im právny servis neposkytoval. Vedel, že nehnuteľnosť bola súčasťou
základného imania spoločnosti, ale či bola aj v dobe, keď ju chceli predať jemu, to nevedel. Čo sa týka

znaleckých posudkov na hodnotu nehnuteľnosti, tak z vlastnej skúsenosti uviedol, že táto veľmi často
neodráža skutočnú cenu, keďže je závislá aj od náhodilosti, teda či sa nájde konkrétny kupec, väčšinou
je reálna predajná cena nižšia, než stanovená znaleckými posudkami, výnimočne až na úrovni zázraku
v praxi sa môže stať, že sa nájde kupec aj na vyššiu cenu. V tejto realitnej agende robí asi 10 rokov,
priemyselné nehnuteľnosti predal asi dve. Čo sa týka skutočnej predajnej ceny na danú nehnuteľnosť,

túto považoval za primeranú, vzhľadom na komplikácie, ktoré sú na danej nehnuteľnosti, keďže budúci
kupujúci bude musieť investovať tak, aby odstránil nedostatky. Čo sa týka ceny podľa posudku (332
000,00 Eur), to je fantazmagória, to by sa predávalo 20 rokov. Je rozdiel medzi predajom nehnuteľnosti
a predávaním nehnuteľnosti. Ak chce nehnuteľnosť predať, tak musí určiť primeranú cenu. Ak cenu
nadhodnotí, tak bude nehnuteľnosť len roky predávať, ale ju nepredá. Je bežné, že sa kúpna cena

rozdelí na splátky, je možné dohodnúť aj také splátky, aké boli dohodnuté v tejto veci, závisí od toho,
ako sa tí ľudia dohodnú. Je mu ťažko subjektívne hodnotiť, čo sa týka výšky daných splátok, závisí
to od možnosti kupujúceho atď. Čo sa týka podrobností ohľadne inžinierskych sietí, tak vedel len to,
že vodomerná šachta a trafostanica je na cudzom pozemku, a že na danom pozemku je vybudovaná
provizórna kanalizácia. Keď mal v nájme časť nehnuteľnosti, išlo o samostatnú vedľajšiu stavbu, ktorá

bola predtým využívaná ako trafostanica, ktorá bola zrušená, používal ju ako sklad, takže o hlavnej
budove a jej infraštruktúre vtedy nevedel. Údaje ohľadne inžinierskych sietí mu povedal pán A. ešte
pred stretnutím v I.. Prístupová cesta bola buď majetkom tretej osoby, alebo tam bolo zriadené vecné
bremeno. Nemal informácie o výnosnosti nehnuteľnosti, vedel, že tam je nejaký nájomca, ktorý predáva
komínové systémy, ale koľko platí nájomné, to nevedel. Problém s prenajatou budovou nemal, fungoval

tam asi necelý rok, používal to ako sklad, kde nebola ani elektrika ani voda, tieto ani nepotreboval.

Znalec U.. A. K., Z.. predniesol znalecký posudok Ú. S. U. Ž.U. Q. Č.. XXX/XXXX. Pracuje ako vedúci
v odbornej sekcii stavebníctva v ústave súdneho inžinierstva, popri tom má aj uvedenú živnosť. Trval
na cene nehnuteľnosti vo výške 332 000,00 Eur, ktorú považuje za najpravdepodobnejšiu cenu, aká sa

dá dohodnúť, pokiaľ táto nebola ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pri takýchto nehnuteľnostiach
sa berie do úvahy aj potenciál nehnuteľnosti, tiež vzali do úvahy aj uzavretú nájomnú zmluvu a výnosy
danej nehnuteľnosti. V prípade, ak by nebol uzavretý nájomný vzťah, tak by aj tak bola výsledná cena
podobná, keďže by zisťovali reálne možnosti uzavretia nájomného vzťahu. V tejto konkrétnej veci na
strane 23 posudku vyplýva, že priemernú výšku nájmu objektivizovali, keďže skutočný nájom bol ešte

vyšší. Ich úlohou ale nebolo vyjadrovať sa k iným posudkom. Z vyhlášky o všeobecnom stanovení ceny
nehnuteľnosti nevyplýva povinnosť predávajúceho a kupujúceho rešpektovať cenu určenú znaleckým
posudkom. Takáto hodnota je odhadom najpravdepodobnejšej ceny. Skutočne dohodnutá cena však
môže byť iná, avšak neočakáva sa, že bude polovičná, alebo dvojnásobná. Pri priemyselných objektoch
je zvlášť dôležitá výnosnosť nehnuteľnosti na rozdiel od bytov alebo domov. Do roku 2005 bolo

potrebné priložiť ku kúpnej zmluve aj znalecký posudok na kúpnu cenu, čo bolo potrebné aj pre
daňové účely, po tomto roku nie je potrebný znalecký posudok na predaj nehnuteľnosti. Strany neboli
ani do roku 2005 viazané znaleckou cenou, mohli sa dohodnúť aj na nižšiu, avšak daň z prevodu
nehnuteľnosti platili z vyššej ceny, teda buď z kúpnej ceny, alebo ceny určenej znaleckým posudkom.V súčasnosti sa znalecké posudky využívajú predovšetkým pre účely záložných a úverových zmlúv,
výnimočne pre bežné zmluvné účely, taktiež sa používajú pre potreby súdnych konaní. Pohnútky k
predaju nehnuteľnosti medzi predávajúcim a kupujúcim v tejto veci neskúmali a ani to neskúmajú.

Pokiaľ hovoril o neprimeranej pohnútke, tak mal na mysli kúpne vzťahy medzi blízkymi osobami,
prípadne nútené predaje v rámci exekúcií alebo dražieb, kedy sa dohodnuté kúpne ceny vymykajú
bežným trhovým cenám. Pri vypracovaní znaleckého posudku neposudzovali ani nadobúdaciu cenu
nehnuteľnosti. Pri pozemkoch bola použitá porovnávacia metóda, pričom sa posudzovali kúpne zmluvy
na pozemky poskytnuté správou katastra, používali aj informačné podklady a vlastnú databázu. Mali k

dispozícii aj ponuky realitných kancelárií, ale tie sa rozhodli nepoužiť. Pri porovnávaní zmlúv zobrali do
úvahy štyri zmluvy. Zmluvu, na ktorú poukazuje obhajca, medzi spoločnosťou D. a spoločnosťou D. do
výberu nezaradili, pretože považovali cenu (6,00 Eur/m2 pri jednej parcele) za neprimeranú. Posudky
vypracované asi rok a pol neskôr po predaji nehnuteľnosti podrobne neskúmali, ale v tých posudkoch
nebol zohľadnený doplnkový obslužný priestor ako rampy, prístrešky. Pri poskytnutí úveru banky asi
od roku 2005 alebo 2006 skúmajú zabezpečenie prístupu na nehnuteľnosť, nemusí byť vo vlastníctve

žiadateľa, ale mala by byť právne ošetrená, či už nájomnou zmluvou alebo vecným bremenom. Uzavretú
kúpnu zmluvu považuje za štandardne dohodnutú, za neštandardný považuje spôsob splatenia kúpnej
ceny a to, že sa najskôr zaplatí malá časť a potom zvyšok ročne.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:

- zápisnica o výsluchu svedka U.. B. T. (č. l. 334 - 339),
- zápisnica o výsluchu svedka U.. Š. D. (č. l. 397 - 400),
- zápisnica o výsluchu svedka O.. Ľ. D. (č. l. 405 - 408),
- zápisnica o výsluchu svedka A. Ž. (č. l. 379 - 382, 383 - 386),
- zápisnica o výsluchu svedka U.. K. M. (č. l. 387 - 390),

- zápisnica o výsluchu svedka A. G. (č. l. 393 - 396),
- znalecký posudok č. XX/XXXX a zápisnice U.. O. Č. (č. l. 5 - 50, 269 - 272, 273 - 278),
- zápisnica o obhliadke miesta činu (č. l. 479 - 487, 686 - 702),
- v zmysle bodu 7 návrhu prokurátora v obžalobe (strana 7, 9, 11 - 14, 17, 19, 21, 23 - 28, 35 obžaloby),
- email zo dňa 30. 01. 2017 predložený poškodeným,

- posudok č. X/XXXX - U.. I. (č. l. 970 - 981),
- posudok č. XX/XXXX - U.. X. (č. l. 982 - 1027),
- spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX,
- spis Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXCb/XX/XXXX (vec rozhodnutá 17. 03. 2017 bez
vyhotovenia rozsudku)

Súd po takto vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 02. 06. 2017, podľa ktorého

uznal vinu obžalovaného, ale pre iný trestný čin než bol obžalovaný, a to pre prečin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 238 Trestného zákona, za čo ho odsúdil na podmienečný
trest odňatia slobody so skúšobnou dobou na 2 roky. Voči uvedenému rozhodnutiu súd si podali
odvolanie obžalovaný ako aj prokurátor, pričom Krajský súd uznesením č.k. XTo XXX/XXXX zo dňa
06.09.2017, vyhovel odvolaniu prokurátora a vec rozsudok zrušil a vec vrátil na opätovné konanie

tunajšiemu súdu. Odvolanie obžalovaného zamietol. Z odôvodnenia daného uznesenia vyplýva, že
okresný súd sa nedostatočne vysporiadal zo všetkými okolnosťami prípadu, nesprávne posúdil daný
skutok ako nedbanlivostný a dostatočne neodôvodnil, prečo uznal inú výšku škody než vyplýva z
obžaloby. Na základe uvedeného súd vytýčil nové termíny hlavných pojednávaní, na ktorých postupne
vypočul všetkých znalcov, niektorých v pozíciách svedkov, ktorých posudky na nachádzali v spise, ako

aj nových svedkov.

Z doplneného dokazovania vyplynulo nasledovné :

Znalec U.. O. Č. vypovedal, že trvá na znaleckom posudku, nemá k nemu čo doplniť. Čo sa týka

koeficientu technickej infraštruktúry, ktorú určil na 1,30, tak to určil preto, lebo na mieste boli všetky
inžinierske siete, chýbal iba plyn, ktorý bol vedený na hranici pozemku. Čo sa týka prístupovej cesty, táto
bola v cudzom vlastníctve, avšak zároveň majiteľ stavby si dokúpil parcelu č. XXXX/XXX, ktorou by bolo
možné v prípade potreby sa dostať z verejnej komunikácie na daný pozemok, resp. by bol zabezpečenýbezproblémový prístup. Vypracoval posudok na základe objednávky M. &. I. a to až po predaji pozemku,
takže keď bol vykonať obhliadku pozemku, tak to bolo so súhlasom a nie veľkou ochotou aktuálnych
nájomcov pozemku, kedy mohol pozemok vidieť asi až na pol hodinu. Každopádne má za to, že ak by aj

vyhodnotil nižšie hodnoty týchto vonkajších úprav a teda vodovodné prípojky, kanalizačné a elektrické
prípojky, tak by to celkovú sumu výrazne nezmenilo. Čo sa týka koeficientu technickej infraštruktúry,
tento je možné určiť od 1,30 do 1,50, pričom ja som aj tak určil tú dolnú hranicu vzhľadom na chýbajúci
plyn. Je možné určiť aj 1,00, ale to je vtedy, keď na pozemku nie je nič, ale to je zelená lúka. Čo sa týka
koeficientu povyšujúcich faktorov, tento určil na 1,44, pretože jednak zhodnotil blízkosť medzinárodnej

cesty výhodnej pre kamióny, ktoré budú dodávať prípadný materiál alebo tovar do daného skladu, pričom
cesta bola tak 150-200 metrov od pozemku, čo považoval za výhodné, preto v rámci tohto koeficientu v
bode 1 toto ohodnotil na 1,20. Uznávam, že tá medzinárodná cesta môže byť ďalej od daného pozemku
až do kilometra, resp. že kamión musí z tejto cesty odbočiť už skôr, aby sa dostal na daný pozemok
súbežnou komunikáciou, avšak napriek tomu považuje tento prístup za veľmi dobrý. Čo sa týka bodu
2 v danom koeficiente, tak tu zohľadnil jednotkovú hodnotu pozemkov, jednak nárast cien pozemkov v

rokoch 2004-2008, ako aj následný pokles ceny pozemkov 2008-2013, pričom mu vyšlo takéto číslo,
toto potom násobil koeficientom v bode 1 a vyšlo mi 1,44. Ak by vedel o problémoch v inžinierskych
sieťach, čo ale nevedel, keďže niektoré boli v zemi, tak by zohľadnil tieto ako redukujúce faktory. Pri
vypracovaní posudku použil metódu polohovej diferenciácie kombinovanú s výnosovou metódou, a to
preto, lebo porovnávaciu metódu použiť nemohol, keďže nemal k dispozícii žiadne kúpno-predajné

zmluvy na pozemky v danej lokalite, ktoré by boli podobné a boli by predávané v tom istom čase, to by
musel byť ustanovený súdom, aby si tieto mohol vyžiadať z katastrálneho úradu, lebo inak je nereálne
žiadať tieto zmluvy od majiteľov susedných pozemkov, nikto ich nedá. Zabezpečil si ponuky realitných
kancelárií a tieto dal aj ako prílohy k znaleckému posudku. Považoval to za nejakú podružnú informáciu,
ktorou som si mohol určitým spôsobom konfrontovať svoj názor. Čo sa týka posudku č. XX/XX tento

použil pri vypracovaní posudku a to jeho prílohy, ako projektovú dokumentáciu a pôdorys a rez stavby.
V inom sa nedal použiť, keďže išlo o posudok z roku 1999, kedy sa určovali len úradné ceny podľa
cenníka, trhové ceny sa začali určovať až od roku 2004. Účastníci pri predaji nehnuteľnosti nie sú viazaní
cenami podľa vyhlášky. Pokiaľ by mal hodnotiť obtiažnosť vypracovania posudku, tak by to v škále od 1
do 5, s tým, že 1 najľahší a 5 najťažší ohodnotil hodnotou 3,5, pretože išlo o priemyselný areál, ktorých

posudky sa nevypracujú vo veľkom množstve ročne, možno povedať, že absolútna väčšina posudkov
sa robí na byty a domy a len málo na takéto areály, a teda nemožno tu použiť rutinu a podobne, preto sú
vždy takéto posudky zložitejšie, v tomto prípade ale vec zjednodušilo to, že tam bol uzavretý nájomný
vzťah, teda bolo možné ľahšie určiť výnosovú hodnotu daného objektu. Išlo skôr o náročnosť z hľadiska
časového a z hľadiska pracnosti, nie že nejakej potreby vedeckej odbornosti. V prípade, ak by vedel

o problémoch s infraštruktúrou a prístupovou cestou, tak by tam dal ponižujúci koeficient zrejme okolo
0,85. Čo sa týka vecného bremena, o tomto nevedel, vypracoval posudok ku dňu obhliadku 14. 10. 2013,
pričom v tom čase bol vlastníkom X. U. a vecné bremeno tam už nebolo. Ak by sme zobrali uvedené
ponižujúce faktory do úvahy, tak by jednotková cena nebola 44 Eur na meter štvorcový, ale bola by 38
Eur na meter štvorcový. Ak by teda naozaj určil hypoteticky tie ponižujúce faktory, tak cena pozemkov

určená v znaleckom posudku na sumu 204 641,75 Eur by sa znížila o sumu 27 438 Eur.

Znalkyňa U.. O. Š. predniesla znalecký posudok č. XX/XXXX a jeho dodatok č. 1, s tým, že uviedla,
že nemala všetky podklady ku stavbe. Postavenie budovy bolo preukázané len svedeckou výpoveďou,
stavba mala byť postavená v roku 1961. Taktiež zohľadnila posudok U.. Č., pričom prevzala jeho

zistenia ohľadne inžinierskych sietí a tieto teda neskúmala priamo v objekte. Budovu považovala za
funkčnú nehnuteľnosť, opotrebenie dala menšie. Až následne bolo zistené, že inžinierske siete aj
prístupová cesta funguje fakticky len na základe dobrej vôle majiteľov susedných pozemkov. Následne
bola požiadaná o vypracovanie dodatku k posudku, kde metódou polohovej diferenciácie určila výslednú
cenu predovšetkým z hľadiska výnosu z nájmu. Je pravdou, že do tohto dodatku nezačlenila vonkajšie

úpravy stavby, ako oplotenie a podobne. Pri dodatku zobrala do úvahy aj nedisponovanie vlastným
napojením na siete, fakticky len s tichým súhlasom vlastníkov sietí. Ak by zobrala do úvahy aj vonkajšie
úpravy,takvtomtoprípaderozdielvychádzaltak,žebezúpravjejvyšlopribližne150696,86Eurvzmysle
dodatku a s úpravami v zmysle posudku 195 615,73 Eur. Čo sa týka obhliadky, tieto boli vykonané dve,
fakticky až pri druhej obhliadke a pri vypracovaní dodatku k posudku boli zistené nedostatky, čo sa týka

inžinierskych sietí, je to tak, ako to uvádzal obžalovaný, voda bola natiahnutá zo susedných pozemkov,
pričom mali nejaké tri odberné body, pričom následne sa s vlastníkmi nejako vyrovnávali nejakým
odpočtom, odpad išiel do dažďovej kanalizácie, čo bolo v rozpore so zákonom. Prvú obhliadku vykonala
sama v máji 2014 a druhej sa zúčastnila v januári 2015 za účasti vyšetrovateľky, kedy obvinenému A. bolikladené otázky, na ktoré odpovedal a ktoré premietla aj do dodatku. Do posudku prevzala údaje ohľadne
vonkajších úprav z posudku U.. Č., v dodatku ich však nezakomponovala do celkovej ceny, keďže tieto
nemali byť súčasťou nájomného vzťahu, resp. z vyjadrenia obvineného vyplývalo, že vonkajšie úpravy

boli vo vlastníctve nájomcu. Okrem zníženia ceny podľa dodatku pre nezačlenenie vonkajších úprav
znížila aj cenu pozemkov, vzhľadom na okolnosti, ktoré sa dozvedela pri druhej obhliadke, týkajúce sa
infraštruktúry a preto znížila aj koeficienty. Metóda zostala zachovaná, ako pri samotnom posudku.

Svedok U.. W.. Z. I., vypovedal, že vypracoval posudok len na halu a pozemky, teda neposudzoval

infraštruktúru a teda spevnené plochy, vodu, kanalizáciu a podobne. Vypracoval tiež doplnenie č. 1 k
znaleckému posudku X/XXXX a to ku dňu predaja nehnuteľnosti teda 25. 07. 2013, pričom cena sa týka
stále len haly a pozemku, tak ako bola zadaná aj v znaleckom posudku, k zmene došlo pri percentách
opotrebeniaainflačnomindexe,takžecelkovácenajenepatrnevyššia.Dostalúlohuodzadávateľapána
I. na určenie ceny nehnuteľnosti, pričom mu povedal, že je obviňovaný z toho, že kúpil nehnuteľnosť
lacno a preto chcel vedieť jej cenu. Všetky podklady mi predložil on, pričom nevedel, že je nejaké trestné

konanie. Nevedel ani o nejakom civilnom konaní o neplatnosti zmluvy. Bolo to zadanie od súkromnej
osoby na určenie hodnoty nehnuteľnosti, ak by ju prípadne chcel predať. Ak by aj vedel, že to potrebuje
k nejakému konaniu, tak by to nemalo vplyv na môj posudok. Čo sa týka ceny pozemkov podľa zmlúv
v danej lokalite, ktoré boli predložené, tieto zobral do úvahy, avšak mal za to, že boli podhodnotené a
preto ich ohodnotil vyššie ako boli v kúpnej zmluve. Skúmal hodnotu pozemkov aj z hodnoty nedostatkov

v infraštruktúre, jednak aj čo sa týka prístupovej cesty, čo ohodnotil redukujúcim faktorom, s tým, že
tieto určil v strede možnej škály od 0,2 až do 1,00, s tým, že 1,00 znamená bez týchto faktoroch, čo sa
odrazilo aj na cene pozemkov. Išlo o závady viaznúce na pozemku - právo priechodu a prejazdu, prístup
po cudzích pozemkoch, napojenie na neverejné prípojky, technické vybavenosti, čo znamená, že išlo o
prípojky, ktoré neboli vo vlastníctve prevádzkovateľov verejných sietí a teda boli fakticky napojené cez

neverejné osoby, fakticky od susedov a podobne. Počas 30 ročnej praxe vykonal množstvo obdobných
posudkov na priemyselné areály a to aj oveľa náročnejšie, ktoré sa skladali z viacerých budov alebo
areálov, mohlo ich byť tak 100-150. Pôsobil aj v realitnej kancelárii, takže mal prehľad. Blízkosť dôležitej
cesty nepovažoval za nejakú výhodu, keďže do areálu je potrebné sa dostať ďalšími vedľajšími cestami.
Tiež samotný areál nepovažoval za nejaký výhodný z hľadiska rozširovania alebo výstavby ďalších

budov, čo bolo obmedzené, preto neuznal nejaké povyšujúce faktory z tohto hľadiska, ale ide o názor
znalca. Čo sa týka vysporiadania pozemkov, čo sa týka prístupovej cesty nejde o atypický záležitosť,
avšak po väčšine majú takéto areály vysporiadané pozemky. Čo sa týka rozptylu hodnoty znaleckých
posudkov v tejto veci uviedol, že s takýmto rozdielom sa ešte nestretol, samozrejme znalecký posudok
je odhadom ceny, presná trhová cena sa nedá stanoviť, avšak za bežný rozdiel možno považovať tak

do 20 %. Posudky vypracoval bez určenia ceny ako už uviedol infraštruktúry vody a kanalizácie ako aj
spevnených betónových plôch. Pokiaľ by mal len hrubo odhadnúť celkovú sumu aj s tými vecami, ktoré
nehodnotil a teda celkovú sumu by odhadol na cca 200 000 Eur.

Svedok U.. Z. X., uviedol, že robí znalca od roku 1998, s tým, že takýchto posudkov vypracuje za rok

10-15 a to aj ďaleko náročnejších, tento posudok považuje za jednoduchý. Samozrejme veľa závisí od
podkladov, ktoré má znalec k dispozícii. Jemu bol posudok zadaný priamo od pána I., s tým, že ocenil
aj prípojky aj trafostanicu, ukázal mu čo na pozemku kde je a toto ohodnotil. Čo sa týka rôznych hodnôt
u ostatných znalcov, k tomu uvádzam, že je sám prekvapený, lebo ide o 100 % - ný rozptyl, prijateľný
môže byť tak 20-30 %, avšak to predovšetkým závisí od vstupných údajov, ktoré znalec má. Čo sa týka

vecí, ktoré som nehodnotil, tak napr. čo sa týka oplotenia, tak mu pán I. povedal, že ten plot je nejaký
sporný, tak ho nehodnotil. Tak isto, čo sa týka zámkovej, kamennej dlažby a múrikov, tu išlo fakticky
o tovar, ktorý bol vystavený pred skladom, malo ísť o vzorky na predaj. Stojí za svojim posudkom, aj
keď ho vypracoval v roku 2015, má za to, že cena k júlu 2013 by nebola zásadne iná. Priemyselné
nehnuteľnosti nemajú nejaký dynamický pohyb cien na realitnom trhu na rozdiel od bytov a podobne.

Predpokladá možno amortizáciu cca 4 %, ale sa zase zvýšila cena prác v roku 2015, takže tá výsledná
suma by bola približne rovnaká.

Znalec U.. W. S. uviedol, že je zamestnanec Ú. S. U. K. Ž. 4 roky. Práce na posudku sa začali obhliadkou

a následne vychádzali z príslušných dokumentov. Koeficient všeobecnej situácie určili pri obytnej časti
miest nad 50000 obyvateľov, ako 1,2, prečo práve táto výška sa už nevie. Možný rozsah je uvedený
vo vyhláške. Vychádzali, že ide o priemyselnú oblasť pri určení tohto koeficientu. Čo sa týka závad,
zohľadnili právo prechodu a prejazdu a to pri poslednom koeficiente, čo sa týka infraštruktúry pozemku,toto zohľadnili ako dobré, pričom mali vedomosti o tom, že je tam problém s trasami prípojok, ktoré
vedú po cudzích pozemkoch, s vodovodnou prípojkou, s trafostanicou a tiež kanalizáciou, čo zohľadnili
pri koeficiente technickej infraštruktúry pozemku. Hodnotili to ako dobrú vybavenosť, čo je druhá

najvyššia. Mali za to, že napriek určitým nedostatkom je tam fungujúca infraštruktúra. Kanalizácia síce
nebola napojená na verejnú kanalizáciu, ale fungovala. Čo sa týka vodovodnej prípojky, do tejto bol
napojený fakturačný vodomer. Čo sa týka elektriky, tak táto bola vedená stĺpom na pozemku, na ktorom
bola trafostanica, ktorá ale nepatrila majiteľovi pozemku, avšak bola tam uzavretá zmluva o dodávaní
elektrickej energie. Zemný plyn bol dostupný na pozemku, ale nebol vtedy využívaný. Čo sa týka

redukujúcich faktorov, tento bolo možné určiť od 0,2 do 1, my sme určili 0,95. Čo sa týka povyšujúcich
faktorov, tak išlo o pozemku s výrazne zvýšeným záujmom o kúpu v rozsahu 1-3, pričom 3 je najviac
a určili to na 1,10. Ide o lokalitu, kde je zvýšený záujem o kúpu pozemkov, má to obchodný potenciál.
Čo sa týka náročnosti, možno hovoriť, že išlo o náročnejší posudok, avšak nie na úrovni vedeckej
práce. Súkromníci samozrejme viazaní nie sú ich posudkami, avšak ich ceny by mali korešpondovať
s predajnými cenami. Použili analytickú metódu a nie lineárnu preto, lebo pri lineárnej metóde by

to opotrebenie nebolo objektívne, keďže na danom objekte prebehlo viacero rekonštrukčných prác,
ktoré by nebolo možné zohľadniť pri lineárnej metóde, preto bola vhodnejšia analytická. Môže dôjsť pri
rôznych znaleckých posudkoch k rozptylu okolo 20 %, ale v praxi sa stáva, že sú rozptyly aj väčšie, a
to keď napríklad robia kontrolné posudku, avšak tie pôvodné neboli vypracované správnou metódou.
Stretol sa aj s rozptylom 50 % ale aj 100 %. Na posudku pracovala 5-6 osôb, vrátane oponenta,

konzultoval miestne zisťovanie s kolegyňou, ktorá robila podobné posudky na objekty na Y. T.. Účel
vypracovania posudku nemá vplyv na zistenie hodnoty. V danom prípade išlo o priemyselný areál,
kde použili výnosovú metódu, vzhľadom na zaujímavý nájom nehnuteľnosti. Robili miestne zisťovanie,
sledovali ponuky na internetových portáloch. Mali možnosť nahliadnuť do kúpnych zmlúv pri obdobných
nehnuteľnostiach, avšak vzhľadom na to, že nepoužili porovnávaciu metódu, tak to nezakomponovali do

znaleckéhoposudku.Čosatýkapríslušenstva,totonehodnotili,keďžeoploteniebolopravdepodobnena
vedľajšom pozemku, niečo tam bolo rekonštruované po predaji nehnuteľnosti, takže to nemohli posúdiť.
Taktiež neposudzovali vodomernú šachtu, keďže táto bola tiež na cudzom pozemku a slúžila na meranie
spotreby pre viacerých odberateľov. Tieto skutočnosti zistili pri obhliadke. Čo sa týka spevnených plôch,
tieto boli prejazdné, avšak ich vek znižoval ich hodnotu. Čo sa týka prístupovej cesty, táto patrila inému

súkromnému vlastníkovi, čo aj v posudku zohľadnili. Čo sa týka hodnoty stavieb, tak uprednostnili
metódu polohovej diferenciácie spolu s kombinovanou metódou. Išlo o atraktívnu polohu. Čo sa týka
hodnoty pozemkov, tak tu použili z viacerých zmlúv len štyri, ktoré sa týkajú obdobných pozemkov,
konkrétne zmluva medzi D. W. D., nebola použiteľná jednak pre prepojenie rovnakého spoločníka a tiež
cena podľa nášho názoru nebola obvyklá. Čo sa týka ostatných posudkov, tieto k dispozícii mali, avšak

ich úlohou nebolo vypracovať kontrolný znalecký posudok, vie, že tam boli nejaké odchýlky, avšak bližšie
sme sa tým už nezaoberali.

Svedok U.. Š. D., vypovedal, že je vlastníkom niekoľkých budov a pozemkov v areáli, pričom pôvodne
kúpil celú prednú časť areálu asi pred 10 rokmi, kúpil zároveň aj všetky siete, teda elektrika, voda, plyn,

avšak na celom areáli nebolo to možné kúpiť inak, lebo sa nevedelo, kade tie siete idú. Prenajímal časti
pozemkov firme Z., pričom tejto firme prenajímal časť aj I.. Čo sa týka používania sietí na tých cudzích
pozemkoch, tak toto užívanie nie je zmluvne dojednané, napriek tomu, že vlastníkom všetkých sietí je
on, voči nemu bolo vydané predbežné opatrenie, podľa ktorého im musel povoliť užívanie daných sietí,
avšak z toho vzniklo to, že tam majú teraz tieto osoby dlžoby asi 50000 Eur, ale to sa netýka tejto veci.

Pán I., resp. aktuálny majiteľ si platil a platí odbery priamo elektrárňam, vodu platia im, s tým, ale všetky
káble a infraštruktúra je jeho. Momentálne je situácia taká, že pán Š. Y. Z. vodu odoberal, ale vodu
neplatil, nemal ani zmluvu, čo sme zistili až po havárii, kde vytieklo veľa vody a nevedeli kto je za to
zodpovedný. Niektoré siete ani nevedia kade idú, jedna z nich bola voda. Takže s Z. chceme uzavrieť
aj zmluvu, ktorý je nájomca na danom pozemku, pričom sa zistili, že viaceré subjekty vodu odoberali

a neplatili, takže to teraz riešia právnici. Čo sa týka prípojok ich sa nikto na nič nepýtal, teda buď títo
iní vlastníci alebo nájomcovia pozemkov užívajú staré prípojky, alebo si urobili nové bez jeho vedomia.
Máme tam problém aj s plynom, pričom nás ďalší vlastník pán J. od plynu odpojil. Prístup na pozemok
pána I. bol riešený jednak cez prístupovú cestu, ktorá bola vo vlastníctve pána J. alebo ešte aj niekoho
iného, s tým, že on bol majiteľom vstupnej časti tejto cesty, ktorá ide z hlavnej Y. T.. Vstup z tejto vedľajšej

cesty na pozemok pána I. bol riešený cez jeho pozemok par. č. XXXX-XX, s tým, že tam bola taká
dvojitá brána, dalo sa tam ísť z vedľajšej cesty aj cez jeho zvyšné pozemky, s tým, že pozemky fakticky
vľavo od pozemku pána I. patrili jemu a pás hneď vedľa pozemku pána I., administratívnej budovy patrili
firme pánovi I., pričom tieto ich pozemku si prenajímala firma Z. aj s halou, pričom táto si prenajímala ajpozemky pána I., teda užívali to celé a to im vlastne vyhovovalo, že sú tieto pozemky prepojené. Terajšia
situácia je už iná, lebo si s pánom I. pozemky vymenili.

Svedok X. A., ako firma B. Z. kúpili od majiteľa, ktorý to kupoval v dražbe SJ. a to asi pred 15 rokmi daný
areál, ktorý bol na danom mieste najlepší, na ostatných pozemkoch to bolo ešte horšie v rámci areálu na
Y. T.. Jeden z problémov bola prístupová cesta, čo bol najväčší problém si pri vybavení úveru, pretože
banky im bez vyriešenia prístupovej cesty dať úver nechceli, konkrétne v J. I. ich vysmiali, že pokiaľ
nemájú prístupovú cestu, tak pre nich má ich nehnuteľnosť nulovú hodnotu. Vzhľadom na to sa pred

viacerýmirokmizačalzaujímaťotútovec,pričomzastupovalajostanýchvlastníkov,vsnahevysporiadať
prístupovú cestu, čo sa im po rokoch podarilo asi pred mesiacom, kedy im už kataster zavkladoval
kúpne zmluvy z novembra alebo decembra minulého roku, kde sa konečne po rokoch dohodli najprv
s pánom J. a nakoniec aj s pánom D., a teda sa stali spoluvlastníkmi celej tej prístupovej vedľajšej
cesty, ktorá sa napája na Y. T.. Ďalším problémom na týchto nehnuteľnostiach sú inžinierske siete, ktoré
sú v dezolátnom stave, kanalizačná prípojka nie je napojená na kanalizáciu mesta, problémy boli aj s

vodovodnou prípojkou, ktorú ale on ako jeden z mála má svoju, to isté aj trafostanica a plyn. Ešte chcem
uviesť, že oni vydražili halu na vedľajšom pozemku, pričom to uvádza kvôli tomu, že cena určená J. I.
bola určená na 300 000, pričom znalci nezobrali vôbec do úvahy nedostatočné siete na danom mieste,
takžekúpnacenabolanakoniec190000Eur.Jemiznámystavobidvochbudovnapozemkoch,ktoréboli
vlastníkom M. &. I., pretože v nich bol. Prvá je oceľová konštrukcia oplechovaná, ale je to v zlom stave,

potrebovalo by to generálku, je to celé opadané. Ak by to mal kúpiť, tak by si veľmi musel rozmyslieť,
či to zrekonštruovať, alebo by to bolo lepšie zbúrať. Druhá budova murovaná je v lepšom stave, je tam
aj predajňa, ale rozhodne to nie je v porovnateľnom stave s ich budovami, ako saj s tou, ktorú kúpili na
dražbe, tieto sú zateplené, pričom S. sa stavala postupne, takže zadné budovy sú tie novšie, ich bola
postavená v toku 1986, tie ostatné smerom k hlavnej ceste môžu byť o 20-30 rokov staršie. S pánom

D. bolo veľmi ťažké jednanie, tento pôsobí v danej oblasti ako kráľ a nikto s ním nevie vychádzať. Je
pravda, že im nebránil v prechode cez jeho prístupovú cestu, avšak fakticky im bránil v podnikaní, keďže
si nemohli brať úvery. Je pravda, že úver sa dal dostať aj bez doriešenia prístupovej cesty, ale musel
ručiť 4 násobkom hodnoty mojej nehnuteľnosti.

Podľa § 269 Trestného poriadku boli oboznámené listinné dôkazy :

- odpis z RT č. l. 1684
- oznámenie č. l. 1683

- výplatné pásky obžalovaného rok 2017
- rozsudok OS BB sp. zn. XC/XX/XXXX
- potvrdenie FMK
- úmrtný list

Súd po doplnenom dokazovaní mal za preukázané, že obžalovaný spáchal zločin porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, tým, že inému

spôsobilznačnúškodu,pretožeporušilvšeobecnezáväznýmprávnympredpisomustanovenúpovinnosť
spravovať cudzí majetok.

Súd sa teda sčasti nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku v zmysle obžaloby ako obzvlášť závažného
zločinuporušovaniapovinnostiprisprávecudziehomajetkupodľa§237ods.1,ods.4písm.a)Trestného

zákona ako je uvedené v obžalobe.
Súd po vrátení veci doplnil dokazovanie, pričom na základe doplneného dokazovania v prevažnej časti
stotožnil so spáchaním skutku tak, ako je uvedené v obžalobe. V zmysle právneho názoru krajského
ustálil, že išlo o úmyselný trestný čin. Následne fakticky skúmal výšku škody, pričom dospel k záveru,
že obžalovaný je zodpovedný za vznik škody značnej a nie veľkého rozsahu v zmysle obžaloby.

Obžalovanému bolo vznesené obvinenie pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu porušovania
povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa
mal dopustiť tak, že mal predať nehnuteľnosť vo vlastníctve spoločnosti M. &. I., v mene ktorej konal akoštatutárny orgán (konateľ), a to hlboko pod jej cenu a tiež v rozpore so zmyslom prevodu vlastníckeho
práva na základe kúpnej zmluvy za kúpnu cenu, ktorej zaplatenie bolo dohodnuté v nevýhodných
splátkach. Prokurátor pri určení právnej kvalifikácie vychádzal zo znaleckého posudku Ú. S. U. Ž. Q. Č..

XXX/XXXX, v zmysle záverov ktorého bola určená všeobecná (trhová) hodnota sporného nehnuteľného
majetku vo výške 332 000,00 Eur, v dôsledku čoho mal obžalovaný spôsobiť svojím konaním škodu
veľkého rozsahu.

Dokazovaním bol zistený skutkový stav, čo sa týka predaja danej nehnuteľnosti taký, aký je uvedený
v obžalobe, čo ani nebolo sporné, ani namietané zo strany obžaloby. Namietané bolo to, že podľa
obžalovaného cena, ani jej spôsob úhrady v dohodnutých splátkach nebola neprimeraná a tiež, že na
takýto predaj obžalovaný nepotreboval súhlas druhého konateľa.

Čo sa týka samostatného konania konateľa, tú súd nezistil pochybenie zo strany obžalovaného, čo sa

týka jeho samostatného konania, keďže podľa zápisu v Obchodnom registri za danú firmu konal každý
konateľ samostatne, pričom tento stav platí pre navonok pre tretie osoby bez ohľadu na vnútorné dohody
v rámci spoločnosti, pričom však v spoločnosti M. &. I. S. S.. X..F.. ani žiadne vnútorne obmedzenia
konania konateľa dohodnuté neboli, bolo teda na obžalovanom ako bude komunikovať predaj danej
nehnuteľnosti s druhým konateľom, ktorý bol zároveň aj jedným zo spoločníkov materskej firmy. Súd

pritom nemal z vykonaného dokazovania za pochybné, že aj druhý spoločník chcel nehnuteľnosť predať
o čom svedčí stretnutie s potenciálnym záujemcom s O.. D.. Bolo teda na obžalovanom aký spôsob
komunikácie zvolí, pričom v minulosti niektoré veci konzultované s druhým spoločníkom boli a niektoré
nie.

Čo sa týka nevýhodnosti kúpnej zmluvy, ktorú podpísal obžalovaný, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva k jedinému nehnuteľnému majetku, ktorý spoločnosť M. &. I. vlastnila, tu sa súd
stotožnil s obžalobou v tom, že obžalovaný skutočne podpísal nevýhodnú zmluvu pre spoločnosť.
Nevýhodným na tejto kúpnej zmluve bola jednak nižšia cena, ale predovšetkým spôsob splatenia
kúpnej ceny v splátkach, pretože v danom prípade takéto splácanie kúpnej zmluvy postráda zmysel

predaja, ktorého cieľom nepochybne je získať, čo najskôr kúpnu cenu. Rovnako nie je možné
opomenúť aj skutočnosť, že časť nehnuteľnosti bola aj predmetom nájomného vzťahu. Súd vidí presah
konania obžalovaného z roviny občianskoprávnej (obchodnoprávnej) do trestnej v tom, že obžalovaný
porušil povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti tak závažným spôsobom, že predal jediný majetok
spoločnosti za takú sumu a takým spôsobom, za podmienok ktorých sa to predať ani neoplatilo, pretože

cieľom zrejme nebol ani zisk z predaja, ale skôr vôľa majetku sa zbaviť. Čiastočne iná by bola situácia,
keby bolo dohodnuté, že kúpna cena má byť splatená naraz a nie v tak nízkych mesačných splátkach
na dobu desiatich (!) rokov, pričom príjem z prenajímania nehnuteľnosti (nájom) bol fakticky totožný
ako splátky kúpnej ceny. Čiže predajom sa v podstate ani nemohli získať žiadne finančné prostriedky,
pretože plnenie v splátkach len nahradilo nájomné. Prípadne by bolo možné akceptovať splátky aj na

dlhšie obdobie, aj keď 10 rokov je zrejme príliš dlhá doba, avšak museli by byť podstatne väčšie a teda
musela byť aj väčšia kúpna cena, kvôli ktorej by bolo zmyselné vôbec súhlasiť so splátkami.

Je pravdou, že v civilnom sporovom konaní (vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
XXCb/XX/XXXX) súd určil, že kúpna zmluva je neplatná a vlastníkom nehnuteľnosti je poškodený,

pričom sa vyjadril, že konanie žalovaného /v tejto veci obžalovaného/ bolo v rozpore s dobrými mravmi,
avšak toto konanie nie je právoplatne skončené, pričom právoplatnosť tohto rozhodnutia nemožno
očakávať v dohľadnej dobe a preto trestný súd konal a rozhodol vo veci. Do budúcna však toto civilné
rozhodnutie môže mať vplyv na danú vec a môže byť v konečnom dôsledku okolnosťou v tomto
čase neznámou, keďže na neprávoplatné rozhodnutie nie je možné prihliadať, avšak majúcou vplyv

na rozhodnutie súdu, keďže v prípade potvrdenia tohto rozhodnutia by došlo k určeniu absolútnej
neplatnosti danej kúpnej zmluvy. Vzhľadom však na to, že odvolací civilný súd môže rozhodnúť aj
inak, nemohol trestný súd na rozhodnutie čakať a prípadne ani na prvostupňové rozhodnutie zásadne
prihliadať.

Trestný súd teda zistil, že konanie obžalovaného bolo skutočne v rozpore s jeho oprávneniami ako
štatutárneho orgánu v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a zároveň vzhľadom
na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a
pohnútku páchateľa jeho závažnosť vyššia ako nepatrná, a teda ide o trestný čin - zločin.Súd sa nestotožnil s výškou škody určenej v obžalobe, ktorá mala byť konaním obžalovaného
spôsobená. Súd na základe vrátenia veci doplnil dokazovanie o výsluchy všetkých znalcov, ktorých

posudky sa nachádzajú v spise, okrem znaleckej organizácie S. Y. W. Z., S..X..F.., na ktorú obžaloba
neprihliadala. Súd teda vypočul U.. O. Č., U.. O. Š. W. U.. W. S., W. W. U.. A. K., Z.. (obidvaja z Ú. S. U.U.
K. Ž.), ktorého súd vypočul ešte pred prvým rozhodnutím súdu vo veci samej. Okrem týchto znalcov boli
vypočutí aj znalci U.. W.. Z. I., U.. Z. X., ktorých znalecké posudky predložila v konaní obhajoba, pričom
títo znalci boli vypočutí pred súdom ako svedkovia, keďže neboli do konania pribratí ako znalci.

Súd už v predchádzajúcom rozsudku, ktorý bol krajským súdom zrušený poukázal na to, že súd a ani
orgány činné v trestnom konaní nemajú potrebné odborné znalosti v odbore stavebníctvo na odborné
posúdenie hodnoty danej nehnuteľnosti, pričom práve z tohto dôvodu boli pribratí do konania príslušní
znalci. Súd však zároveň poukazuje na to, že vypracovaním 4 znaleckých posudkov v konaní, resp.
z toho 1 bol vypracovaný ešte pred začatím konania a predložením ďalších 2 posudkov do konania
obhajobou s veľmi diametrálne odlišnými závermi, sa nám otázka požadovanej a očakávanej odbornosti

a presvedčivosti posudkov znalcov vytráca, resp. oslabuje. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení
poukázal na to, že okresný súd dostatočne odborne neodôvodnil prečo sa priklonil k iným posudkom,
než ku ktorým sa priklonila obžaloba. Tu súd uvádza, že nie je úlohou súdu zaoberať sa podrobne
každou časťou jednotlivých posudkov a polemizovať o tom, ktorý koeficient u ktorého znalca bol správne
použitý a prečo, pretože to je práve tá odborná otázka, na ktorú mali odpovedať znalci. Bohužiaľ

v tejto veci už samotné orgány činné v trestnom konaní vniesli určitú nepresvedčivosť do určenia
konečnej výšky škody tým, že neustále priberali ďalších a ďalších znalcov a škodu ustálili, až na
základe posledného znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom, ktorý bol vypracovaný
ako posledný a zároveň štvrtý v rade posudkov znalcov použitých v prípravnom konaní. Uvedená
výsledná suma daného posudku bola druhá najvyššia z uvedených posudkov. Pokiaľ prokuratúra

argumentuje najvyššou odbornosťou daného ústavu oproti ostatným znalcom, možno s tým súhlasiť
čiastočne, keďže ani ostatné posudky, včetne posudkov predložených obhajobou nevykazovali až tak
závažné nedostatky (určité nedostatky zistené boli), pre ktoré by malo dôjsť k rozdielu ceny podľa
posudkov až okolo 100 percent. Samotní znalci uviedli, že bežný rozptyl môže byť okolo 20 -30 percent,
niektorí pripustili aj 50 percent, avšak až takýto rozdiel si nevedia vysvetliť. Uvedený rozdiel je taktiež

pre súd nevysvetliteľný a tento nedostatok konania nebol odstránený ani vypočutím všetkých znalcov.

Vyhotovenie troch znaleckých posudkov spolu s vypočutím štvrtého znalca U.. Č. považuje súd za
veľmi neštandardné a vzbudzujúce pochybnosti. Prokurátor vychádzal až z posledného posudku,
ktorý vyhotovil Ú. S. U., ktorý určil druhú najvyššiu hodnotu, zo štyroch posudkov, predložených

obžalobou, pokiaľ počítame aj posudok IE.. Č.. Predmetný ústav pritom nevypracoval tzv. kontrolný
posudok, kde by vyvracal alebo potvrdzoval závery kolegov znalcov, ale podal samostatný posudok.
Prokuratúra teda nebrala do úvahy znalecký posudok U.. O. Š. Č.. XX/XXXX s najnižšou určenou
hodnotounehnuteľnostivovýške211000,00Eur,atiežďalšíchdvochposudkovvypracovanýchznalcom
U.. O. Č. Z. Č.. XX/XXXX na sumu 383.000,-€ a S. Y. W. Z., S..X..F.. Z. Č.. XX/XXXX na sumu

281.000,-€, pričom na tento posledný posudok obžaloba neprihliadala pre jeho vady. Z uvedeného je
zrejmá nejednoznačnosť zistených hodnôt danej nehnuteľnosti, pričom v obžalobe venoval prokurátor
danej problematike množstvo analýz, prečo sú jednotlivé posudky nepoužiteľné a prečo bolo potreba
vyhotovovať nové posudky. Tu súd uvádza, že s takýmto postupom možno polemizovať, predovšetkým z
pohľadu obhajoby, či takýto postup je relevantný pri určení tak závažnej časti skutkovej podstaty daného

trestného činu.

Súd nespochybňuje odbornosť jednotlivých znalcov a v zásade ani argumentáciu prokurátora uvedenú
v obžalobe, avšak na druhej strane nemôže prehliadnuť až očividnú nejednotnosť znalcov vo viacerých
otázkach, predovšetkým pri ponižujúcich a povyšujúcich faktoroch daných nehnuteľností, vhodnosti

umiestnenia pozemku a tiež pri posudzovaní jednotlivých závad, či už chýbajúceho vlastníctva alebo
zmluvného podchytenia čerpania vody, plynu, elektriky, resp. riešenie odpadu alebo ďalších okolností
znižujúcich hodnotu nehnuteľnosti, ako vecné bremeno a neexistencia vlastnej prístupovej cesty v
čase predaja. Taktiež z výpovedi svedkov a znalcov vyvstala otázka určitej spornosti vonkajších úprav
pozemku ako oplotenia a podobne, ktoré niektorí znalci do svojich posudkov nezačlenili. Tu je potrebné

uviesť, že nie je úlohou súdu, aby rozhodol, či uvedené sporné veci boli alebo neboli súčasťou danej
nehnuteľnosti.Vzhľadom na uvedené si súd kládol otázku, či vzhľadom na uvedené rozpory medzi znalcami (šiestimi,
resp. piatimi) pri „odhadovaní“ hodnoty danej nehnuteľnosti, môže obžalovaného odsúdiť podľa návrhu
obžaloby v zmysle § 237 ods. 4 Tr. zák., kde je určená trestná sadzba od 10 do 15 rokov. Po zvážení

všetkých okolností, ako aj faktickej neznalosti odborne určenej hodnoty nehnuteľnosti obžalovaným
pred uzavretím predmetnej kúpnej zmluvy, dospel súd k záveru, že je možné ho relevantne odsúdiť len
podľa škody určenej v nižšej a prijateľnejšej výške (pre obžalovaného) zistenej znalcami, pretože súd
nenadobudol vnútorné presvedčenie na základe vykonaných dôkazov, že by mal odsúdiť obžalovaného
podľa škody určenej znaleckým ústavom v zmysle obžaloby.

Súd ďalej pre prehľadnosť vyhotovil tabuľku jednotlivých znaleckých posudkov aj s výslednými cenami
nehnuteľností :

Por. číslo Vyhotovil znalecký posudok Znalecký posudok Cena nehnuteľnosti
1. U.. O. Č. č. XX/XXXX (č. l. 5-50) 383 000,00 Eur
2. Ú. S. U.Ž. Ž. č. XXX/XXXX (č. l. 710-783) 332 000,00 Eur
3. U.. O. Š.Č. č. XX/XXXX (č. l. 425-476) 211 000,00 Eur
4. S. Y.Á. W. Z., S..X..F.. č. XX/XXXX (č. l. 535-649) 281 000,00 Eur

5. U.. W.. Z. I. č. X/XXXX (č. l. 970-981) 173 000,00 Eur
6. U.. Z. X. č. XX/XXXX (982-1028) 188 000,00 Eur

V uvedenej tabuľke sú uvedené prvé štyri posudky ako posudky, s ktorými pracovali orgány činné v

trestnom konaní, z tohto znalcov pod bodmi 2., 3., 4 pribral do konania vyšetrovateľ. Posudky 5. a 6.
boli predložené obhajobou.

Výška škody v tejto veci, je základnou otázkou pre zaradenie tohto skutku do príslušného odseku
daného ustanovenia paragrafu. Z toho, čo súd vyššie uviedol, je otázka výška škody minimálne „sporná“.

Z výsluchov záverov znalcov je zrejmé, že ide o ich odhad danej hodnoty nehnuteľnosti, za akú
cenu by sa mohla predávať. Nejde teda o reálne vyčíslenú a verifikovanú výšku škody, ktorú naozaj
poškodený utrpel, ale len o škodu odhadovanú, ktorá mu pravdepodobne mohla vzniknúť. Samozrejme
iným spôsobom výšku škody v takýchto prípadoch určiť nevieme. Ide teda o predpokladanú cenu
nehnuteľnosti, za ktorú by sa daná nehnuteľnosť mohla predávať, avšak či by sa za danú cenu aj

predala a kedy, je vysoko hypotetická otázka, pričom súd sa môže len domnievať, v rámci určitej
rozumnej prijateľnosti aj s poukazom na výpovede svedkov (D., I., A.) a obžalovaného A., že vzhľadom
na množstvo závad, ktoré boli zistené u danej nehnuteľnosti, ktoré v zásade neboli spochybnené a boli
aj preukázané vykonanými dôkazmi a tiež vzhľadom na vyjadrenia niektorých znalcov (Š., X., I.), by
bolo veľmi obtiažne predať danú nehnuteľnosť za cenu určenú Y. Ú. K. Ž.. Výhodnou kúpou, vzhľadom

na existenciu vecného bremena, by bola kúpa tejto nehnuteľnosti asi len pre vlastníka toho bremena,
ako aj vlastníka prístupovej cesty. Čo sa v konečnom dôsledku aj stalo, aj keď za prinízku cenu a za
nevýhodných podmienok pre poškodeného, čomu sa súd venoval vyššie.
Vzhľadom na uvedené súd pri určení výšky škody, ktorú svojím konaním obžalovaný spôsobil, vzal do
úvahy tú, ktorá sa mu javila ako najoptimálnejšia a tiež pre páchateľa prijateľnejšia, než tá podľa ktorej

jeho konanie posudzoval obžaloba, vzhľadom na rozptyl výsledných cien jednotlivých posudkov. Súd
sa preto priklonil ku posudku, ktorý vypracovala znalkyňa U.. Š. s poukazom na dodatok k posudku vo
výške 211 000,00 Eur. Súd je zrejmé, že táto znalkyňa do tohto dodatku nezačlenila vonkajšie úpravy
stavby, ako oplotenie a podobne. Pri dodatku zobrala do úvahy aj nedisponovanie vlastným napojením
na siete, fakticky len s tichým súhlasom vlastníkov sietí, čo však pred súdom vysvetlila. Poukázala na to,

že inžinierske siete aj prístupová cesta funguje fakticky len na základe dobrej vôle majiteľov susedných
pozemkov. Tu možno súhlasiť a vidieť tiež rozdiel, že niektorí znalci to ohodnotili a niektorí nie, pričom
súd sa s názorom tejto znalkyne viac menej stotožnil s poukazom na jej výsluch pred súdom, keďže
infraštruktúra, či už majetkovo alebo aj funkčne bola sporná, rovnako ako jej hodnota sporná. Otáznym
bolo aj vonkajšie oplotenie. Výsledná cena znalkyne U.. Š. podľa dodatku je aj tak o niečo vyššia ako

ceny podľa posudkov znalcov U.. X. W. U.. I., pričom znalec I. pri výsluchu pred súdom uviedol, že
neposudzoval infraštruktúru a teda spevnené plochy, vodu, kanalizáciu a podobne, pričom ak by to
posudzoval, tak by nahrubo odhadol cenu nehnuteľnosti na 200.000,-€ ( v pôvodnom posudku 173 000,-
€).Následne teda rozdiel medzi skutočnou kúpnou cenou (6 306,83 Eur + 119 827,91 Eur) a hodnotou
nehnuteľnosti vo výške 211 000,00 Eur určenou znalcom U.. Š.Č. vyšiel na škodu najmenej vo výške
84 375,16 Eur. Súd považuje takto určenú výšku škody za spravodlivú aj voči obžalovanému aj voči

poškodenému. Uvedeným posúdením škody sa následne zmenil obžalovaný odsek ustanovenia § 237
z odseku 4 na odsek 3 Tr. zák., keďže uvedená škoda nepresahuje hranicu škody veľkého rozsahu
v zmysle § 125 ods. 1 Tr. zák., ale presahuje hranicu značnej škody. Súd na určenie tejto sumy
nepovažoval za potrebné podrobne rozobrať jednotlivé posudky, keďže sám nie je znalcom, pričom
určenie hodnoty danej nehnuteľnosti je otázkou vysoko odbornou, avšak rozhodnutie vo veci danej

obžaloby je otázkou právnou, ktorú súd tak aj vyhodnotil.

Čo sa týka zavinenia, súd posúdil konanie obžalovaného v zmysle právneho názoru krajského súdu ako
úmyselné podľa § 237 Trestného zákona, a to v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zák., pretože
obžalovaný vedel, že svojim konaním také porušenie môže spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí, bol
s tým uzrozumený.

Na základe vykonaného dokazovania a právnych úvah súd uznal vinu obžalovaného a uložil mu
primeraný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby (3 - 10 rokov) vo výmere 3 rokov,
pričom súd výkon trestu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov s poukazom na
predchádzajúci život obžalovaného a možnosti jeho nápravy. Obžalovaný viedol pred skutkom riadny

život,začomusúdpriznalpoľahčujúcuokolnosť.Medzitýmbolobžalovanýpospáchanítohtoskutku(júl
2013) trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 21. 07. 2015,
uznaný vinným prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona a
bol mu uložený peňažný trest vo výške 1 000,00 Eur, ktorý obžalovaný zaplatil, spolu s trestom zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 2 (dvoch) rokov, od zvyšku výkonu ktorého

súd podmienečne upustil. V čase rozhodovania o tejto veci mal už obžalovaný celý trest vykonaný.

Súd zároveň uložil obžalovanému aj probačný dohľad, ktorý bude vykonávať počas skúšobnej doby,
tiež mu uložil obmedzenie ohľadne jeho možného podnikania, ktoré by malo byť akousi prevenciou proti
opakovaniu podobnej trestnej činnosti

Súd ďalej odkázal poškodeného s jeho nárok na náhradu škody na občianske právne konanie z
dôvodu, že určenie možnej škody podľa tohto rozhodnutia nemusí byť totožné s určením škody podľa
občianskeho práva, pričom je súdu známe, že paralelne sa vedie civilné sporové konanie o neplatnosť
kúpnej zmluvy, kde sa poškodený ako žalobca domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a vrátenia

vecí do pôvodného stavu, pričom to rozhodnutie bude mať podstatný vplyv na nárok náhradu škody.

Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu senát súdu rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu Krajskému súdu v Banskej Bystrici.

Banská Bystrica 11. 04. 2018