Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/140/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314228349
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314228349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr.

Pavla Lacza a Mgr. Michala Novotného v sporovej veci žalobcu: Advisors k.s., IČO: 46 570 675,
Kukučínova 3379/18, Banská Bystrica, ako správcu podstaty úpadcu: ABC KLÍMA s.r.o., IČO: 31 354
131, Tomášikova 19, Bratislava, zastúpeného splnomocnencom: ŠKODA LEGAL s.r.o., advokátska
kancelária, Banská Bystrica, proti žalovanému: AVA-stav, s.r.o., IČO: 43 989 268, Puškinova 700/90,
Galanta, zastúpenému splnomocnencom: JUDr. Róbert Spál, advokát, Trnava, o zaplatenie 30.977,99
€ s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8 Cb 14/2015-314 zo
6. júna 2017 takto

r o z h o d o l :

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.
II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 31.017,99 € s
9,15% ročným úrokom z omeškania zo sumy 30.977,99 € od 10. augusta 2014 a II. priznal žalobcovi
nárok na náhradu 100% trov konania.

2. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za dokázaný tento skutkový stav:

3. Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o., ako objednávateľ a žalovaný ako zhotoviteľ uzavreli
zmluva o dielo, ktorej predmetom bola prestavba múzea moderného umenia Danubiana k.ú. U., okres
Senec. Z ods. 8.4 tejto zmluvy vyplývalo, že dokladom o odovzdaní diela zhotoviteľom je protokol o
odovzdaní a prevzatí diela.

4. V nadväznosti na túto zmluvu žalovaný ako objednávateľ a úpadca ako zhotoviteľ 9. septembra
2013 podpísali zmluvu o dielo č. 9D/2013, jej predmetom bol záväzok zhotoviteľa v dojednanom

termíne zhotoviť pre objednávateľa dielo podľa dokumentácie na ponuku, podľa predloženej ponuky
na uskutočnenie stavebných prác a podľa pokynov a požiadaviek objednávateľa. Týmto dielom mala
byť takisto „Prístavba múzea moderného umenia Danubiana, k. ú. U., okr. Senec“ na stavebných
objektoch: SO 01 - Prístavba múzea moderného umenia, Vzduchotechnika, Vykurovanie - kapilárne
rohože (ods. 1.1 zmluvy). Akceptovaná zmluvná hodnota, ktorá zahŕňa cenu za vykonanie diela, bola v
zmluve dohodnutá na 283.742,71 € (ods. 3.2 zmluvy). K tejto zmluve bolo okrem iného ustanovené, že
objednávateľ bude uhrádzať celkovú cenu diela (ktorá zahŕňala cenu diela a cenu za naviac práce, ktoré

podľa ods. 3.4 mali byť dohodnuté v samostatnom dodatku a ocenené jednotkovými cenami v prílohe
č. 2) postupne vždy raz mesačne na základe súpisu skutočne vykonaných prác podpísaným (správne:
podpísaného) stavebným dozorom investora a objednávateľom. Zhotoviteľ predloží súpis vykonaných
prác na odsúhlasenie vždy k poslednému dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci. Objednávateľ sa ksúpisuvyjadrívlehote3dní,inaksamázato,žesosúpisomsúhlasí.Napodkladeodsúhlasenéhosúpisu
vykonaných prác zhotoviteľ vystaví zálohovú faktúru majúcu náležitosti v súlade so zákonom a zmluvou.
Zálohové faktúry budú objednávateľom uhrádzané z bankového úveru objednávateľa poskytnutého Q.

bankou, a. s., na účet zhotoviteľa v lehote splatnosti 30 dní od doručenia (ods. 3.5). Ak bola faktúra
vystavená v rozpore s ustanoveniami tejto zmluvy, objednávateľ je oprávnený vrátiť takto vystavenú
faktúru zhotoviteľovi. Objednávateľ nie je povinný takto vystavenú faktúru zaplatiť a nedostáva sa od
omeškania (ods. 3.6). Stavebný dozor na stavbe zabezpečil objednávateľ, pričom počas realizácie diela
bol výkonom stavebného dozoru poverený A. U. - stavbyvedúci a H. F. - majster (ods. 5.6). Zhotoviteľ bol

povinný viesť stavebný denník, do ktorého sa mali zapisovať všetky skutočnosti rozhodné pre plnenie
zmluvy, najmä údaje o časovom postupe prác. Objednávateľ, autorský dozor a stavebný dozor boli
povinní a oprávnení sledovať obsah denníka a k zápisom pripájať svoje stanovisko. Vedenie denníka sa
končilo odovzdaním a prevzatím diela. Pri prípadnom prerušení prác z dôvodu, že zhotoviteľ nemôže
pokračovať v prácach pre okolnosti na jeho strane, zhotoviteľ s stavebnom denníku zdokumentuje stav
rozpracovanosti diela. Okrem uvedených údajov a údajov podľa právnych predpisov sa do stavebného

denníka zapisovali: - údaje o odchýlkach od realizačnej dokumentácie; - údaje o poveternostných
podmienkach; - údaje o úkonoch uskutočnených na základe pokynov objednávateľa (ods. 5.13). Ak
niektorá zo zmluvných strán nesúhlasí s vykonaným záznamom v stavebnom denníku, vyjadrí sa do
troch pracovných dní, inak sa predpokladá, že s obsahom záznamu súhlasí (ods. 5.15). Dokladom o
odovzdaní diela zhotoviteľom je protokol o odovzdaní a prevzatí diela. Protokol podpíšu zástupcovia

zmluvných strán oprávnení k podpisovaniu v zmluvných veciach, resp. poverené osoby (ods. 8.4).
Akékoľvek doplnenia a zmeny zmluvy bolo možné robiť iba vo forme písomných dodatkov (ods. 12.2).

5. Podľa záznamov v stavebných denníkoch z mája až augusta 2014 na diele pracovali okrem iných
aj zamestnanci úpadcu a vykonávali dokončovacie práce. Podľa posledného záznamu v stavebnom

denníku z 9. augusta 2014 sa vykonávala montáž mreží vzduchotechniky. Celé dielo bolo od žalovaného
riadne prevzaté investorom - Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o., protokolom z 13. augusta
2014, v ktorom sú uvedené len drobné nedorobky podľa prílohy č. 1. V stavebnom denníku ani inde nie
je zaznamenané, že by úpadca alebo jeho zamestnanci boli upozornení na nedodržiavanie termínov,
nedokončenie prác, absenciu na stavenisku alebo na vady alebo nedostatky diela. Zhotoviteľovi bola

vytknutá len jedna vada - poškodený strop.

6. Úpadca ako zhotoviteľ časť svojich prác na vykonávaní diela postupne vyúčtoval faktúrou č.
0128/14/000 na sumu 16.696,50 € splatnou 13. júla 2013, faktúrou č. 0364/13/000 na sumu 40.917,72 €
splatnou30.januára2014,faktúrouč.09/14/000nasumu83.618,93€splatnou1.marca2014afaktúrou

č. 93/14/000 na sumu 41.159,05 € splatnou 13. júna 2014. K týmto faktúram boli priložené súpisy prác,
ktoré sa nimi účtovali, potvrdené oboma zmluvnými stranami. Súd prvej inštancie neakceptoval výhradu
žalovaného, že tieto práce neboli vykonané a že boli v súpisoch uvedené nadhodnotene len preto, aby
žalovaný mohol vo väčšom rozsahu čerpať peňažné prostriedky z jeho úveru v Q. banke, a. s. Žalovaný
čiastočne vystavené faktúry uhradil prevodom na účet úpadcu, pričom z faktúry č. 364/13/000 zostalo

neuhradených 7.041,93 €, z faktúry č. 9/14/000 zostalo neuhradených 6.968,93 €, z faktúry č. 93/14/000
zostalo neuhradených 3.429,90 € a z faktúry č. 128/14/000 zostalo neuhradených 13.537,23 €.

7. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie uzavrel, že medzi úpadcom a žalovaným
bola uzavretá zmluva o dielo v písomnej forme v zmysle § 536 Obchodného zákonníka, ktorá je jasná,

určitá a zrozumiteľná, platná a účinná a sporové strany sa ňou musia riadiť. Je v nej presne vymedzený
predmet diela ako aj cena, za ktorú sa dielo zhotovuje, a podmienky, za ktorých sa uskutočňuje čiastkové
plnenie ceny. Úpadca a žalovaný si navzájom v súlade s ustanoveniami zmluvy odsúhlasili rozsah
vykonaných prác a dielo bolo riadne vykonané, o čom svedčil najmä stavebný denník zo stavby, v ktorej
nebola zapísaná žiadna opačná skutočnosť. Vzhľadom na to úpadcovi v súlade s ustanovením zmluvy

vzniklo právo účtovať cenu jednotlivých čiastkových prác, ktoré aj riadne vyúčtoval, a tým aj právo na jej
zaplatenie od žalovaného. Pretože na majetok úpadcu bol neskôr vyhlásený konkurz, podľa § 47 ods.
4 zákona č. 7/2005 Z. z o konkurze a reštrukturalizácii prešlo právo uplatňovať tento nárok na správcu
podstaty - žalobcu.

8. Včas podaním odvolaním sa žalovaný domáha zmeny tohto rozsudku tak, že sa žaloba zamietne.
Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnemu skutkovému záveru ohľadom potvrdenia súpisov
prác. Z ods. 3.5 zmluvy o dielo totiž vyplývalo, že súpis prác musí byť potvrdený stavebným dozorom
investora a objednávateľom a na jeho základe mal zhotoviteľ vystaviť zálohovú faktúru. Ani jedenz predložených súpisov nebol potvrdený v súlade s dohodami zmluvných strán, navyše k faktúre č.
09/014/000 je priložený celkom nepotvrdený súpis prác. Predložené súpisy prác sú navyše kopírované
alebo tlačené. Nie je tak nespochybniteľným spôsobom preukázaný vznik práva na zaplatenie ceny

diela. Úpadca tiež nevystavil riadne zálohové faktúry v súlade so zmluvou. Žalovaný poukázal na
to, že súpis prác nie je podľa judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 6 Obdo 39/2008) potvrdením o
zrealizovaní diela. Úpadca požaduje od žalovaného zaplatiť naviac práce za vzduchotechniku, pričom
žalobca nepostupoval v súlade s ods. 3.4 zmluvy a nepožadoval uzatvorenie dodatku k zmluve o dielo,
navyše tieto práce takisto nikdy nevykonal. V predloženom stavebnom denníku sa nenachádzajú žiadne

záznamy o požiadavke naviac prác, aj v preberacom protokole s investorom bolo konštatované, že
dielo je vykonané v intenciách a v rozsahu zmluvy o dielo. Žalovaný nikdy úpadcovom uplatňované
naviac práce neuznal. Stavebný denník, ani preberací protokol nepreukazujú, že by úpadca práce
reálne vykonal, a že by boli žalovaným prevzaté. Úpadca sám bol povinný viesť stavebný denník a
jeho prílohou mali byť výpisy z denníka subdodávateľov. Dôkaz o riadnom a včasnom vykonaní prác
nemôže byť postavený na existencii stavebného denníka medzi žalovaným a investorom, pretože tento

stavebný denník preukazuje postupy iných stavebných prác. Určenie stavebného denníka vedeného
žalovaným je preukázať plnenie zmluvy voči investorovi, nie byť dôkazom o tom, že ich riadne vykonáva
úpadca. Investor nemal záujem ani potrebu kontrolovať a posudzovať realizáciu diela subdodávateľov
žalovaného. Protokol o prevzatí diela nie je dokladom o tom, že úpadca splnil svoju povinnosť riadne a
včas vykonať dielo, k čomu poukázal na ods. 8.1 zmluvy o dielo týkajúci sa odovzdania diela. Úpadca

porušoval dohodnuté povinnosti zo zmluvy o dielo a dielo nedokončil, súd prvej inštancie sa pritom
žiadnym spôsobom neskúmal a nevysporiadal sa s dohodnutými postupmi zmluvných strán v zmluve
o dielo a nedodržaním zákonných ustanovení. Dôvodom neplnenia povinnosti zo strany žalobcu bol
zrejme blížiaci sa konkurz. Úpadca si vzhľadom na stav v konkurze nebude môcť plniť svoje záväzky zo
záručnej zodpovednosti, a to riadne a včas odstraňovať reklamované vady diela. Podľa ods. 3.7 zmluvy

sa dohodlo, že 5 % z celkovej ceny diela je garančná zábezpeka na dobu záruky a 5 % tvorí realizačná
zábezpeka, ktorá sa mala uvoľniť po úspešnom odovzdaní a prevzatí diela. Zvyšná garančná zábezpeka
má slúžiť na úhradu nákladov žalovaného z porušenia povinnosti úpadcu, napr. neodstránenia vád.
Úpadca si celkom zjavne nebude môcť plniť túto povinnosť, v dôsledku čoho mu táto časť ceny diela vo
výške 5 % hodnoty diela nepatrí. Čiastočné zaplatenie faktúry nemožno podľa žalovaného považovať

za dôkaz za uznanie zvyšku záväzku a faktúra nie je sama o sebe ani dôkazom o zmluvnom vzťahu.
Vo veci bolo preukázané, že úpadca svoje zmluvné povinnosti nesplnil a takže žalovanému nemohla
vzniknúť povinnosť uhradiť žalovanú sumu.

9. Žalovaný sa k odvolaniu doručenému do vlastných rúk 18.augusta 2017 nevyjadril.

10.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudokvcelomrozsahu(§379C.s.p.),akoajpredchádzajúce
konanie pred súdom prvej inštancie bez nariadenia pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani
dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje to ani verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p. a contrario). Po jeho
preskúmaní v medziach odvolacích dôvodov a vád, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti

(§ 380 C. s. p.), dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

11. Súdom prvej inštancie bol zistený a pre odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. záväzný skutkový stav
reprodukovaný v ods. 3 až 6 tohto rozsudku. Tento skutkový stav aj podľa názoru odvolacieho súdu
vyplývaznespornýchskutočností(§151a§186ods.3C.s.p.)az vykonanýchdôkazovhodnotenýchvo

vzájomnej súvislosti v súlade s § 191 C. s. p. a medzi stranami ani neboli sporné. Súd prvej inštancie vo
svojom rozsudku zrozumiteľne opísal, z ktorých dôkazných prostriedkov jednotlivé podstatné skutkové
zistenia urobil, ako vyhodnotil prípadné rozpory medzi nimi. Zistenia urobené z jednotlivých dôkazov
neodporujú obsahu listín založených v spise, ani obsahu výsluchov účastníkov a svedkov tak, ako sú
zachytené v zápisniciach o pojednávaní, ktorých správnosť žalovaný nijako nespochybnil. Samotné

hodnotenie dôkazov potom zodpovedá formálnej logike, ako aj všeobecným skúsenostiam.

12. Odvolací súd sa predovšetkým stotožňuje s tým, ako súd prvej inštancie vo vzájomnej súvislosti
vyhodnotil vykonané dokazovanie stavebným denníkom, vedený na stavenisku žalovaným, v spojení s
jednotlivými súpismi prác, na ktorých sú založené sporné faktúry, a s protokolom o odovzdaní diela. Aj

podľa odvolacieho súdu predložený stavebný denník poskytuje pomerne komplexný prehľad o druhu
a rozsahu prác vykonávaných na stavbe, sú v ňom presne a za jednotlivé dni označené spoločnosti,
ktoré na danom stavenisku pracovali, počet ľudí a druh a počet mechanizmov, ktoré ich tam vykonávali,
ako aj charakteristika nimi vykonávaných prác. Argumentácia žalovaného o tom, že stavebný denníkviedolžalovanýpreinvestora(Danubianu-Centrummodernéhoumenia,n.o.),niejepresvedčivá.Práve
okolnosť, že išlo o stavebný denník žalovaného vo vzťahu k investorovi, totiž znamená, že jeho obsah
bol kontrolovaný aj stavebným dozorom samotného investora (pozri napr. zápisy zo 7., 12., 14., 16., 21.,

26., 27., 28., mája, 1., 6., 16., 18., 23., 30. júna, 2., 8. júla, 14. augusta 2014 na č. l. 271 až 297). Práve
stavebný dozor investora mal pritom najväčší záujem dohliadať na riadne a včasné vykonanie prác,
upozorňovať na zistené nedostatky, pričom z obsahu označených zápisov vyplýva, že tak aj robil. Súd
prvej inštancie teda celkom správne logicky uvažoval a prisúdil tomuto stavebnému denníku dokonca
vyššiu dôveryhodnosť, než ktorú by snáď bolo možné prisúdiť stavebnému denníku vedenému len

samotným úpadcom. Súd prvej inštancie pritom správne poukázal na to, že z tohto stavebného denníka
nevyplýva, že by niektoré práce zostali nevykonané, nevyplývajú z nich žiadne záznamy o sklze prác, o
tom , že by bol úpadca upozorňovaný na omeškanie diela alebo na nekvalitné práce, okrem jednej ním
citovanej výnimky. Žalovaný ani počas konania pred súdom prvej inštancie, ani v odvolaní nevzniesol
žiadnu konkrétnu námietku proti pravdivosti niektorého zápisu v tomto stavebnom denníku, ani žiadnu
konkrétnu výhradu proti tomu, že tam určitý zápis nie je obsiahnutý, hoci by tam obsiahnutý mal byť.

Najmä vo vzťahu k svojim námietkam, že úpadca nedokončil dielo, resp. nevykonal časť prác, mohol v
predloženom stavebnom denníku jasne označiť tie časti, ktoré svedčia o tom, že nevykonanie prác bolo
vytknuté, prípade že práce boli vykonané inou osobou než ním. Námietky žalovaného voči hodnoteniu
tohtodôkazusúlenveľmivšeobecnéaniesúpretospôsobilévyvrátiťcelkovúsprávnosťjehohodnotenia
zo strany súdu prvej inštancie. Nesprávna je aj jeho argumentácia rozsudkom NS SR sp. zn. 6 Obdo

39/2008,ktorýsatýkaposúdeniaurčitéhokonkrétnehosúpisuvurčitejkonkrétnejveci.Vtuprerokúvanej
veci súd prvej inštancie svoj záver o vykonaní prác nezaložil len na predložených súpisoch, ale práve
na ich vzájomnej súvislosti so stavebným denníkom a preberacím protokolom. Zostáva však dodať, že
judikatúra NS SR vo všeobecnosti považuje vzájomne potvrdený súpis prác na diele za dôkaz o tom,
že v ňom uvedené práce boli vykonané, a to až dovtedy, pokiaľ sa nepreukáže opak (rozhodnutie NS

SR sp. zn. 1 Obo 146/2006).

13. Žalovaný ďalej proti skutkovému stavu zistenému súdom prvej inštancie namieta, že súpisy
vykonaných prác, na základe ktorých boli tieto práce vyúčtované tu žalovanými faktúrami, neboli
podpísané v súlade s ods. 3.5 zmluvy o dielo č. 9D/2013 (č 213268), konkrétne, že neboli podpísané

zástupcom investora, ktorým bolo Danubiana - Centrum moderného umenia, n. o. Odvolací súd však v
tomto smere súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že z jednotlivých listinných dôkazov vo vzájomnej
súvislostivyplýva,žejednotlivésúpisyprácpodpísalzástupcažalovaného,ktorýknimpripojilajpečiatku
žalovaného. Žalovaný počas konania nijakým spôsobom nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, že tieto
súpisy prác sú podpísané v súlade so zmluvou, teda že obsahujú všetky podpisy, ktoré podľa zmluvy

obsahovať majú. Žalovaný teda nikdy nepoprel, že podpisy umiestnené pod pečiatkou žalovaného na
súpisoch prác za december 2013 (č. l. 42 až 48), za apríl 2014 (č. l. 73 až 86) a za máj 2014 (č. l.
59 až 72) by nepatrili osobám oprávneným konať za žalovaného. Žalobca na tomto skutkovom tvrdení
založil už svoju žalobu a zopakoval ho napr. aj vo vyjadrení z 1. decembra 2016 (č. l. 247 spisu), teda
už po nadobudnutí účinnosti C. s. p., ktoré bolo žalovanému doručené 16. decembra 2016. Žalovaný

napriek tomu toto skutkové tvrdenie pred súdom prvej inštancie v zmysle § 151 C. s. p. účinne nepoprel,
netvrdilteda,žebypodpisytamuvedenénepatrilioprávnenýmosobám(osobámoprávnenýmzaväzovať
žalovaného). Popretie skutkových tvrdení protistrany je podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 149 C. s. p.
jedným z prostriedkov procesnej obrany. Podľa § 154 C. s. p. bolo takýto prostriedok procesnej obrany
možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania pred súdom prvej inštancie,

čo sa udialo na pojednávaní 6. júna 2017. Žalovaný pred súdom prvej inštancie toto skutkové tvrdenie
žalobcu nepoprel, naopak, aj konateľ žalovaného vo svojom výsluchu ešte na pojednávaní 1. októbra
2015 vyslovene uviedol, že súpis prác je síce podpísaný riadne, ale jednotlivé práce vykonané neboli.
Z uvedeného vyplýva, že okolnosť podpisu k jednotlivých súpisov prác začal žalovaný popierať až v
odvolaní, kedy by tento prostriedok procesnej obrany mohol uplatniť ako novotu len za predpokladu

splnenia podmienok § 366 písm. d) C. s. p., teda že ho bez svojej viny nemohol uplatniť pred súdom prvej
inštancie. Žalovaný však v odvolaní netvrdí, z akého dôvodu tento prostriedok procesnej obrany alebo
procesného útoku nemohol uplatniť skôr. To isté teda podľa odvolacieho súdu platí aj pre námietku, že
súpis prác za január 2014 (č. l. 49 až 58) nie je vôbec podpísaný zo strany žalovaného. Aj v tomto smere
žalobca v citovaných vyjadreniach predniesol, že súpisy prác sú podpísané riadne, čo žalovaný takisto

nepoprel. V dôsledku toho ide na jeho strane o prostriedok procesnej obrany uplatnený po zákonnej
koncentrácii konania, teda o neprípustnú novotu v zmysle § 366 písm. d) C. s. p.14. To isté podľa odvolacieho súdu platí vo vzťahu k námietke žalovaného, že vo faktúre č. 128/14/000
sú uvedené naviac práce, ktoré neboli dohodnuté dodatkom. Toto tvrdenie je v priamom rozpore so
skutkovými tvrdeniami žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie, keď konateľ žalovaného

pri výsluchu na pojednávaní 1. októbra 2015 namietol v zásade len to, že úpadca naopak nevykonal
práce, ktoré vyúčtoval. Táto odvolacia námietka znamená v podstate nové (opačné) skutkové tvrdenie
žalovaného, že práce uvedené na tejto faktúre vykonané boli, avšak netýkala sa ich uzavretá zmluva a
neboli ani dohodnuté. Aj v tomto prípade ide v zásade o zmenu (otočenie) vlastných skutkových tvrdení
žalovaného a o nové popretie skutkových tvrdení žalobcu, ktorý od začiatku konania tvrdil, že všetky

práce boli vykonané v rozsahu zmluvy a v súlade s ňou. Aj tento prostriedok procesnej obrany mal
žalovaný podľa § 154 C. s. p. uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania, teda
do 6. júna 2017, urobil tak však až v odvolaní bez toho, aby boli splnené podmienky § 366 C. s. p. V
dôsledku toho na tento neprípustný prostriedok procesnej obrany (a zároveň čiastočne aj na prostriedok
procesného útoku v podobe zmeny doterajšieho skutkového tvrdenia žalovaného) takisto nie je možné
v odvolacom konaní prihliadať.

15. Konečne možno súhlasiť s poslednou námietkou žalovaného proti hodnoteniu skutkového stavu,
a to, že faktúru skutočne nemožno považovať za dôkaz existencie zmluvného vzťahu, ani zaplatenie
faktúry nemožno považovať za dôkaz o jej splatnosti. Odvolací súd však nepovažuje tieto námietky
za podstatné, pretože ani žalovaný v odvolaní neobjasnil, v čom napadnutý rozsudok spočíva práve

na týchto (nesprávnych) názoroch. V prerokúvanej veci totiž z vykonaného dokazovania súdom prvej
inštancie jasne vyplýva, že právny vzťah medzi stranami bol založený zmluvou o dielo č. 9D/2013 z 9.
septembra 2013. Touto zmluvou bol vymedzený predmet diela a jeho cena, ako aj postupy uhrádzania
jednotlivých častí ceny diela. Súd prvej inštancie teda svoj záver o existencii právneho vzťahu medzi
stranami nezaložil len na samotnej faktúre, alebo na jej úhrade, ale založil ho na tejto (písomnej) zmluve,

ktorej existencia a obsah boli v konaní dokázané. Jednotlivé skutkové závery o vykonaní fakturovaných
prác a splnení ďalších podmienok vyúčtovania ceny diela (fakturácie) potom založil na ďalších dôkazoch
opísaných vyššie, ktoré - ako už bolo takisto uvedené - žalovaný počas prvoinštančného konania pred
súdom prvej inštancie zákonom predpokladaným spôsobom (§ 151 C. s. p.) účinne nepoprel. Z tohto
hľadiska sa s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie míňa aj námietka, že zaplatenie faktúry

bez ďalšieho nemožno považovať za uznanie zvyšku záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák. Na
tomto ustanovení totiž súd prvej inštancie svoju argumentáciu vôbec nezaložil a z jeho odôvodnenia
ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie v dôsledku týchto čiastočných úhrad vychádzal z domnienky
existencie dlhu (§ 193 C. s. p.) a prenosu dôkazného bremena na žalovaného.

16. Súd prvej inštancie správne právne posúdil zmluvu o dielo č. 9D/2013 (č. 213268) medzi úpadcom
a žalovaným z 9. septembra 2013 ako zmluvu o dielo v zmysle § 536 Obch. zák. V čase jej uzavretia
boli totiž tak úpadca, ako aj žalovaný nesporne obchodnými spoločnosťami - podnikateľmi v zmysle §
2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. a táto zmluva sa na oboch stranách týkala predmetu ich podnikateľskej
činnosti, takže sa ich záväzkový právny vzťah spravoval treťou časťou Obchodného zákonníka v zmysle

jeho § 261 ods. 1. Predmetom tejto zmluvy bolo navyše zhotovenie časti stavby - vzduchotechniky a
vykurovania, teda diela v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák. Aj cena diela v nej bola dohodnutá v súlade s
§ 536 ods. 3 Obch. zák. v zásade pevnou sumou (porov. celý čl. 3 zmluvy o dielo). Podľa § 548 ods. 1
Obch. zák. vzniká v zásade nárok na cenu diela, vykonaním diela, čo treba v zásade vykladať v súlade
s § 554 a nasl. Obch. zák. Zároveň však z § 263 Obch. zák. vyplýva, že ustanovenie § 548 Obch.

zák. nie je kogentné, teda strany sa od neho môžu svojou dohodou odchýliť. Jedným z prípustných
spôsobov takejto odchýlnej dohody je napr. dohoda o tom, že cena diela sa bude uhrádzať čiastkovo,
už počas plnenia zmluvy (zhotovovania diela). V prerokúvanej veci bola takáto dohoda obsiahnutá vo
vyššie citovanom ods. 3.5 zmluvy, z ktorého vyplývalo, že dielo sa bude platiť v zásade v mesačných
splátkach celkovej ceny na základe súpisu vykonaných prác. Podľa citovaného ustanovenia zmluvy

mal pritom objednávateľ (žalovaný) povinnosť vyjadriť sa k predloženému súpisu v lehote troch dní,
inak sa malo za to, že so súpisom súhlasí. Zo zisteného skutkového stavu potom celkom jednoznačne
vyplýva, že jednotlivé súpisy podpísal žalovaný ako objednávateľ (jeho popretie tohto tvrdenia v odvolaní
je neprípustné, čo odvolací súd vysvetlil vyššie). Ak ich však podpísal, znamená to logicky, že mu boli
predložené v súlade s ods. 3.5 zmluvy, pričom žalovaný nedokázal, že by voči predloženým súpisom

vzniesol námietky do troch dní od predloženia. V dôsledku toho sa podľa citovaného ods. 3.5 zmluvy
má za to, že s týmito súpismi súhlasil aj vtedy, ak neboli podpísané zástupcom investora (Danubiana -
Centrum moderného umenia, n. o.) a aj ak mali obsahové nedostatky. Na základe takto odsúhlasenéhosúpisu (porov. znenie ods. 3.5 štvrtej vety zmluvy) teda úpadcovi vzniklo právo na vystavenie zálohovej
faktúry.

17. Podľa ods. 3.6 uvedenej zmluvy o dielo potom objednávateľ nebol povinný takúto faktúru zaplatiť
jedine v prípade, ak bola vystavené v rozpore s ustanoveniami zmluvy o dielo alebo ak by nemala
náležitosti ustanovené zákonom. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožňuje s námietkou žalovaného,
že tieto faktúry nie sú vystavené v súlade so zmluvou, keďže nie sú „zálohovými faktúrami“. Žalovaný
totiž bližšie neodôvodnil, z akého ustanovenia zákona alebo zmluvy by mala vyplývať požiadavka na

presné označenie a ďalšie konkrétne náležitosti zálohových faktúr. Rovnako žalovaný bližšie nevysvetlil,
včomsafaktúrypredloženédokonaniažalobcomodchyľujúodzákonnýchalebozmluvnýchpožiadaviek
na faktúry zálohové, teda prečo nespĺňajú náležitosti zálohovej faktúry v zmysle cit. ods. 3.6 zmluvy.
Zároveň však treba dodať, že podľa cit. ods. 3.5 zmluvy nie je vystavenie faktúry predpokladom vzniku
nároku na cenu diela (mesačnú splátku ceny diela), keďže predpokladom tohto nároku je len existencia
odsúhlaseného súpisu prác. Naopak z ods. 3.6 zmluvy zreteľne vyplýva, že prípadné nevystavenie

riadnej faktúry je len okolnosťou vylučujúcou zodpovednosť žalovaného za omeškanie. Podľa § 46 ods.
1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii však platí, že vyhlásením konkurzu sa považujú za
splatné aj všetky nesplatné pohľadávky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu. Podľa cit. ods.
3.5 zmluvy o dielo pritom pohľadávka na zaplatenie jednotlivých čiastkových splátok ceny diela vznikla
už v okamihu odsúhlasenia súpisu. V prerokúvanej veci účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu

nastali v zmysle § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z. z. dňa 9. augusta 2014, v dôsledku čoho sa týmto dňom
stalisplatnévšetkypohľadávky,ktorévzniklipredtýmtodňom.Žalobcomuplatnenépohľadávkysatýkajú
prácdodanýchvobdobiachdecember2013ažmáj2014,tedacelkomzjavnepredvyhlásenímkonkurzu,
v dôsledku čoho sa tieto pohľadávky citovaného ustanovenia stali vyhlásením konkurzu splatné. Aj teda
keby úpadca nevystavil riadne zálohovú faktúru v súlade s citovaným ustanovením zmluvy o dielo,

najneskôr vyhlásením konkurzu na jeho majetok by sa tieto pohľadávky stali platné aj bez ohľadu na to,
že by neboli splnené zmluvné podmienky ich splatnosti.

18. Z uvedenej argumentácie potom zároveň vyplýva, že v prerokúvanej veci vôbec nie je podstatné, či
a kedy bolo odovzdané dielo ako celok. To by bolo podstatné len za predpokladu, že by sa vznik nároku

na ceny diela spravoval ustanovením § 548 ods. 1 Obch. zák. Ako však už bolo uvedené, v prerokúvanej
veci sa strany odchýlili od tohto ustanovenia tým, že sa dohodli postupné mesačné uhrádzanie časti
ceny diela v ods. 3.5 a 3.6 Zmluvy o dielo. Z citovaných ustanovení zmluvy je zrejmé, že pre vznik
nároku na jednotlivé mesačné splátky ceny diela je otázka samotného odovzdania a ukončenia diela ako
celku nepodstatná. Žalovaný by teda z dôvodu neodovzdania celého diela ako celku mohol odopierať

zaplatenie časti ceny diela len v prípadoch, kedy to vyplýva priamo zo zákona. Žalovaný pritom počas
konania netvrdil, ani nepreukázal, že by v prerokúvanej veci voči žalobcovi resp. úpadcovi uplatňoval
také nároky, ktoré by ho na to oprávňovali, osobitne nárok na zľavu z ceny diela v dôsledku vád diela
v zmysle § 560 a nasl. Obch. zák. Podľa § 564 Obch. zák. sa pri vadách diela primerane použijú
ustanovenia § 436 až § 441 Obch. zák. Z § 439 ods. 2 až 4 Obch. zák. zreteľne vyplýva, že kupujúci

(objednávateľ) môže znížiť platenú cenu diela o prípadnú zľavu z tejto ceny, čo však predpokladá riadne
a včasné uplatnenie nárokov z vád v súlade s § 428 a § 436 Obch. zák. Podobne môže objednávateľ
v prípade uplatnenia nároku na odstránenie vady zadržať časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho
nárokunazľavu,akbyvadanebolaodstránená.Akovšakužbolouvedené,vprerokúvanejvecižalovaný
počas konania pred súdom prvej inštancie netvrdil ani žiadnym spôsobom nepreukázal, že by si voči

žalobcovi alebo úpadcovi uplatnil akýkoľvek konkrétny nárok z vád diela zo zmluvy o dielo č. 9D/2013.
Uplatnenie práva na zníženie ceny diela alebo zadržanie časti jeho ceny v zmysle citovaných ustanovení
je pritom právnym úkonom, ktorý spôsobuje zánik alebo aspoň oslabenie práva protistrany (žalobcu),
teda hmotnoprávnou námietkou v zmysle § 152 C. s. p., ktorá ako prostriedok procesnej obrany takisto
podlieha zákonnej koncentrácii podľa § 154 C. s. p. Uplatnenie takejto námietky v tomto odvolacom

konaní by teda nebolo prípustné, pretože celkom zjavne nie sú splnené podmienky § 366 C. s. p.

19. Na základe uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzatvára, že nárok na
zaplatenie uplatnených mesačných splátok ceny diela vznikol úpadcovi tým, že naplnil podmienky ods.
3.5 a 3.6 zmluvy o dielo a že došlo k zosplatneniu všetkých nárokov úpadcu v zmysle § 46 ods. 1 zákona

č. 7/2005 Z. z., a to bez ohľadu na to, či by boli splnené podmienky § 548 ods. 1 Obch. zák., ktoré sa v
prerokúvanej veci v dôsledku odchylnej zmluvnej úpravy strán vôbec nepoužije.20. Záverom sa odvolací súd nestotožňuje ani s poslednou námietkou žalovaného, ktorý tvrdí,
že žalobcovi nemožno priznať 5 % z uplatňovaného nároku, pretože podľa ods. 3.7 zmluvy je
žalovaný oprávnený zadržať práve 5 % z celkovej ceny diela ako garančnú zábezpeku na celú dobu

záruky, ktorá ešte neuplynula. Z citovaného ustanovenia zmluvy ďalej vyplýva, že z tejto garančnej
zábezpeky je objednávateľ oprávnený uspokojiť jednostranným zápočtom svoje preukázateľné nároky
voči zhotoviteľovi z vád diela, najmä nároky na zmluvnú pokutu, náhradu škody, resp. iné náklady
vzniknuté objednávateľovi v dôsledku porušenia zmluvných povinností zhotoviteľa. Zároveň však z neho
vyplýva, že ak garančná zábezpeka nebude objednávateľom v súlade s touto zmluvou použitá takýmto

spôsobom, bude uhradená do 30 dní od uplynutia záručnej doby stanovenej v ods. 9.1 zmluvy. Žalovaný
spoukazomnatotoustanovenievpodstatenamieta,ževovzťahuktejtočasticenydiela(5%)označenej
ako garančná zábezpeka ešte nenastali podmienky splatnosti, resp. tu existuje zmluvné dojednanie,
ktoré úpadcovi neumožňuje domáhať sa zaplatenia tejto časti diela. Odvolací súd nepovažuje za
potrebnévtejtofázesapodrobnezaoberaťprávnoupovahoutakejtozábezpeky,pretožetoniejeúčelné.
Aj námietka, že ešte nenastali podmienky splatnosti, je prostriedkom procesnej obrany v zmysle § 149

C. s. p., pretože spôsobuje minimálne oslabenie práva (jeho nevymáhateľnosť). Preto mala byť aj táto
námietka uplatnená podľa § 154 C. s. p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
pred súdom prvej inštancie, a ak sa tak nestalo, je jej uplatnenie v odvolacom konaní neprípustné, keďže
zjavne nie sú splnené predpoklady § 366 C. s. p.

21.Tátonámietkabyvšakzjavneneobstálaanivecne,pretožezposlednejčastiods.3.7zmluvyvyplýva,
že táto garančná zábezpeka (teda zvyšných 5 % diela) je v zásade splatná do 30 dní po uplynutí
záručnej doby, dovtedy splatná nie je. Svojím obsahom je tak toto ustanovenie len osobitnou úpravou
splatnosti časti ceny diela, ktorá nemá nastávať počas vykonávania diela, ani jeho vykonaním, ale až
po uplynutí určitého času po skončení záručnej doby. Podľa už cit. § 46 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z.

sa však všetky nesplatné pohľadávky úpadcu vyhlásením konkurzu považujú za splatné. Najneskôr
vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, čo sa v prerokúvanej veci podľa zisteného skutkového stavu
stalo 9. augusta 2014, by sa tak stala splatná aj táto časť garančnej zábezpeky. Na tom nič nemení
ani skutočnosť, že úpadca už zrejme nebude schopný splniť prípadné nároky z vád diela. Z ods. 3.7
zmluvy totiž vyplýva, že žalovaný má právo započítať garančné zádržné voči svojím nárokom z vád

diela. Predpokladom takéhoto zápočtu je teda to, aby takéto nároky už vznikli, čo žalovaný za konania
ani netvrdil, ani nedokázal. Len samotná možnosť, že by takéto nároky mohli v budúcnosti vzniknúť,
nepostačujú podľa ods. 3.7 na započítanie týchto nárokov voči garančnej zábezpeke. Rovnako sa totiž
môže stať, že počas celej záručnej doby žiaden takýto nárok voči úpadcovi ani nevznikne. Ustanovenie
§ 28 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. však umožňuje uplatniť v konkurze proti úpadcovi aj podmienené

pohľadávky, v dôsledku čoho nič nebránilo žalovanému, aby si prípadné budúce pohľadávky z titulu
vád diela uplatnil prihláškou v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu. Žalovaný však počas konania
takéto uplatnenie ani netvrdil, ani nedokázal.

22. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že

úpadca má voči žalovanému nárok na zaplatenie uplatnených častí ceny diela na základe zmluvy o dielo
č. 9D/2013. Vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu prešlo oprávnenie nakladať s týmito nárokmi, teda
aj právo vymáhať ich podľa § 44 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. na žalobcu ako správcu podstaty, ktorý
je podľa § 47 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. aj aktívne legitimovaný na ich uplatnenie na súde. Súd prvej
inštancie tak rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovaných súm žalobkyni, a

odvolací súd podľa § 387 C. s. p. jeho vecne správny rozsudok potvrdil (výrok I).

23. V odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému
(výrok II).

24. Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C. s.
p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozsudku na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C. s. p.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.