Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2Tos/14/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417011412
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kyselová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5417011412.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kyselovej a sudcov
JUDr. Marcely Malatkej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal na neverejnom zasadnutí konanom dňa
27. marca 2019 sťažnosť odsúdeného B. A., proti uzneseniu Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.
0T/33/2017 z 12.2.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného B. A. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Samosudca Okresného súdu Dolný Kubín uznesením, sp.zn. 0T/33/2017 z 12.2.2019 rozhodol podľa §
420Tr.por.,§419ods.1Tr.por.,§50ods.4Tr.zák.,žeodsúdenýB.A.,nar.X.X.XXXXvQ.,trvalebytom
F. M., okres M., sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu
Dolný Kubín, sp.zn. 0T/33/2017 zo dňa 7.11.2017, právoplatným dňa 7.11.2017, neosvedčil a nariadil mu
výkon trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace a podľa § 48 ods. 1 písm. a) Tr. zák. odsúdeného

B. A. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil v podstate tým, že ani doterajšia hrozba možného výkonu
trestu odňatia slobody neprimäla odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu
odňatia slobody viesť riadny život. Keďže v skúšobnej dobe spáchal odsúdený iný trestný čin, okresný
súd na verejnom zasadnutí, v neprítomnosti odsúdeného, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti predmetného rozhodnutia.
Proti tomuto uzneseniu podal ustanovený obhajca odsúdeného sťažnosť, a to bezprostredne na
verejnom zasadnutí po jeho vyhlásení.

Dňa 15.2.2019 súdu prvého stupňa boli doručené písomné dôvody zahlásenej sťažnosti, v rámci ktorých
bolo uvedené, že okresný súd na pojednávaní v potrebnom rozsahu oboznámil listinné dôkazy potrebné

pre rozhodnutie. Je pravda, že odsúdený bol viackrát odsúdený a aj pre trestné činy rovnakého druhu.
Všetky tieto trestné činy spáchal ako mladistvý, respektíve ako osoba blízka veku mladistvých, preto
bol zo strany okresného súdu dôvod na postup podľa § 50 ods. 4 veta druhá Tr. zák., teda mohol
ponechať odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na
nariadenie výkonu trestu. Okresný súd mohol ustanoviť odsúdenému probačný dohľad, resp. mohol
predĺžiť skúšobnú dobu. Odsúdený sa nachádza na neznámom mieste, a to z neznámeho dôvodu. Z

listín pri zisťovaní adresy a kontaktu na odsúdeného, ktoré zabezpečoval okresný súd vyplýva, že jeho
rodina nechce na túto tému komunikovať. Zo spisových materiálov vyplývalo, že pri objasňovaní svojej
trestnej činnosti, bol nápomocný orgánom činným v trestnom konaní, a preto sa nejedná o osobu, ktorej
by sa mal nariadiť výkon trestu. Takéto rozhodnutie možno od súdu žiadať len vo výnimočnom prípade,
avšak v predmetnej veci by to bol zákonný postup. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby krajský
súd sťažnosti vyhovel a rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak, že napadnuté uznesenie zruší

a nariadi, aby okresný súd vo veci znova konal a rozhodol.Následne dňa 1.3.2019 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie prokurátora k dôvodom sťažnosti.
Napadnuté uznesenie považoval za vecne správne a zákonné. Bolo jednoznačne preukázané, že
odsúdený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa dopustil ďalšieho, úmyselného trestného

činu, za ktorý mu bol uložený peňažný trest a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu. Možno preto súhlasiť s názorom okresného súdu, že ani doterajšia hrozba možného výkonu
trestu odňatia slobody nemala na odsúdeného preventívny a výchovný účinok. Osobitne je potrebné
vziať do úvahy fakt, že odsúdený sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil rovnakého
trestného činu, za ktorý bol právoplatne odsúdený a za ktorý mu plynul podmienečný trest. Ako je ďalej

evidentné z odpisu registra trestov, odsúdený sa už v minulosti dopustil opakovane trestnej činnosti, hoci
sa v súčasnosti hľadí, akoby odsúdený nebol. Napriek tomu, že v tomto prípade sa jedná o odsúdeného
vo veku blízkemu mladistvému, ide zároveň o osobu, ktorej pobyt v súčasnosti nie je známy a ktorá
je pravdepodobne náchylná na páchanie trestnej činnosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
navrhol sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline na podklade podanej sťažnosti v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť
a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo. Pri skúmaní prihliadol i na
chyby,ktorésťažnosťouvytýkanéneboliaktorébymohlispôsobiťnesprávnosťsťažnosťounapadnutého
rozhodnutia. Následne zistil, že sťažnosť odsúdeného B. A. bola podaná v zákonom stanovenej lehote,
oprávneným subjektom, avšak nie je dôvodná.

Krajský súd primárne uvádza, že okresný súd v súdenej veci postupoval dôsledne, v súlade s
ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. Povinnosť vyplývajúca z citovaného ustanovenia, teda povinnosť zistiť
skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí aj pre
rozhodovanie o ktorejkoľvek otázke, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Náležite teda musí byť zistené

aj to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a
povinnosti. Z takýchto zistení je potrebné vychádzať pri rozhodovaní.

Konajúci sudca prvostupňového súdu dokazovaním na verejnom zasadnutí vytvoril dostatočný skutkový
základ pre rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného B. A. v skúšobnej dobe podmienečného

odsúdenia. Rozhodol vecne správne, keď vyslovil, že odsúdený B. A. sa v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 0T/33/2017 zo
dňa 7.11.2017, právoplatným dňa 7.11.2017, neosvedčil a nariadil mu výkon trestu odňatia slobody
vo výmere 3 (tri) mesiace. V odôvodnení napadnutého uznesenia podrobne a jasne vyložil, akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení

zákona, upravujúcich rozhodovanie o osvedčení, resp. neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia. Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne
odôvodneným rozhodnutím prvostupňového súdu a v podrobnostiach naň odkazuje.

Preskúmaním spisového materiálu dospel aj krajský súd k zhodnému záveru ako okresný súd, že

odsúdený B. A. v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, určenej trestným
rozkazom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 0T/33/2017 zo dňa 7.11.2017, právoplatným dňa
7.11.2017, neviedol riadny život. Odsúdenému plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia od
8.11.2017 do 8.5.2019 (v tejto súvislosti krajský súd poukazuje na ustanovenie § 50 ods. 1 veta
druhá Tr. zák., podľa ktorého skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku (trestného rozkazu). Odsúdený sa počas skúšobnej doby dňa 18.5.2018
dopustil ďalšej, a to dokonca rovnakej úmyselnej trestnej činnosti - prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., za ktorú bol právoplatne odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 0T/19/2018 zo dňa 21.5.2018, právoplatným dňa 21.5.2018.
Za spáchanie tejto ďalšej trestnej činnosti bol odsúdenému uložený peňažný trest vo výmere 700,-

(sedemsto) Eur s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) dní, za súčasného
uloženia trestu zákazu činnosti vodiča na dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Vzhľadomnavyššieuvedenémožnonespornekonštatovať,žeodsúdenýB.A.počasplynutiaskúšobnej
doby podmienečného odsúdenia nevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná a

zjavne v skúšobnej dobe neviedol riadny život. Odsúdený B. A., hoci dostal od súdu možnosť preukázať,
že povedie riadny život, že dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, hrubým spôsobom
ignoroval túto možnosť a šancu a počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia sa dopustil
ďalšej, a to dokonca rovnakej trestnej činnosti úmyselnej povahy, za ktorú bol aj právoplatne odsúdený. Zuvedeného je zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u neho naplnený účel tohto inštitútu a za tejto
situácie neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody, ktorého výkon bol odsúdenému

pôvodne podmienečne odložený.

V danom prípade súd prvého stupňa o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia slobody rozhodol ešte počas plynutia skúšobnej doby.
Takýto postup súdu umožňuje ustanovenie § 50 ods. 4 vety prvej Tr. zák. Podľa tohto zákonného

ustanovenia, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a riadne vykonal iné uložené sankcie
a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby.

Rovnako tak správne a v súlade so zákonom postupoval súd prvého stupňa, keď za splnenia zákonných
podmienok podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. odsúdeného B. A. na výkon trestu odňatia slobody zaradil

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko odsúdený B. A. v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Možno tiež konštatovať, že súd prvého stupňa rozhodol o veci na verejnom zasadnutí pri zachovaní

zákonom ustanoveného procesného postupu vzťahujúceho sa na verejné zasadnutie, keď za splnenia
zákonných podmienok vyplývajúcich z § 293 ods. 4 Tr. por., vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti
odsúdeného B. A..

Vo vzťahu k podanej sťažnosti nadriadený súd uvádza, že z jej obsahu nevyplývali žiadne také

skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod na iné ako napadnuté rozhodnutie, a preto sťažnostné námietky
krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Podstatnými dôvodmi sťažnosti boli, že odsúdený trestné činy
spáchal ako mladistvý, resp. osoba blízka veku mladistvému a že odsúdený bol v trestnom konaní pri
objasňovaní svojej trestnej činnosti nápomocný orgánom činným v trestnom konaní.

Pokiaľ bolo v sťažnosti, v nadväznosti na takto vymedzené dôvody, zároveň poukázané, že okresný
súd mohol rozhodnúť o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti za súčasného predĺženia
skúšobnej doby odsúdenému, resp. ustanovenia probačného dohľadu nad odsúdeným, v tejto súvislosti
krajský súd konštatuje, že u odsúdeného v žiadnom prípade neprichádza do úvahy ponechanie
podmienečného odsúdenia v platnosti, a to ani za súčasného predĺženia skúšobnej doby odsúdenému,

resp. ustanovenia probačného dohľadu nad odsúdeným a uloženia mu primeraných povinností a
obmedzení. Takéto rozhodnutie súdu o ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti prichádza do
úvahy len výnimočne, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu. V danom prípade však neexistujú žiadne také
okolnosti prípadu, ktoré by odôvodňovali ponechanie podmienečného odsúdenia v platnosti. Odsúdený
totiž podmienečné odsúdenie porušil spáchaním rovnakej trestnej činnosti úmyselnej povahy, teda

odsúdený nepreukázal, že uloženie trestu na slobode bude dostatočným pre jeho prevýchovu a nápravu;
s ohľadom na osobu odsúdeného (najmä jeho predchádzajúci spôsob života), tak nie je možné, a to
ani len v malej miere, predpokladať, že v prípade ponechania skúšobnej doby v platnosti, odsúdený
povedie riadny život.

Na záver krajský súd pre úplnosť dodáva, že pri rozhodovaní o osvedčení, resp. neosvedčení
sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sa skúmanie súdu v zmysle zákona
zameriava výlučne na to, či odsúdený viedol alebo neviedol v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia riadny život a v prípade, ak súd zistí, že odsúdený riadny život neviedol, ďalej súd
skúma závažnosť a povahu protiprávneho konania odsúdeného. Je nesporným, že pokiaľ odsúdený

podmienečné odsúdenie porušil práve spáchaním rovnakého trestného činu úmyselnej povahy, pre
aký mu plynula skúšobná doba podmienečného odsúdenia, neprichádza do úvahy iné rozhodnutie
súdu ako rozhodnutie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a nariadenie výkonu trestu odňatia slobody, ktorý bol odsúdenému pôvodne podmienečne odložený.
Okresný súd odsúdenému práve odkladom výkonu trestu odňatia slobody už v dostatočnom rozsahu

umožnil preukázať, že výkon trestu odňatia slobody u neho nie je potrebný, pričom záležalo iba na
správanísaodsúdeného,čivyužijepredmetnýinštitútodsúdenia.Aktakútookresnýmsúdomposkytnutú
možnosť odsúdený nevyužil, musí si niesť následky za svoje konanie.Vo vyššie uvedenom ide o podstatné dôvody, na základe ktorých krajský súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.