Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 13, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/120/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5107213688
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5107213688.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej
a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: P. X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, M. O. U., zastúpená splnomocneným zástupcom L. X., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, M. O. U., proti žalovaným: 1/ Občianske združenie ELOJ ÚNIA, so
sídlom Sládkovičova 9, Žilina, IČO : 37 903 349, 2/ U. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX,

K., t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Mierové námestie 1,
Ilava, o zaplatenie 8.298,47 € s príslušenstvom a o určenie neplatnosti zmluvy, na odvolanie žalobkyne
a žalovaného v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 31C/269/2007-843 zo dňa 29. júna
2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o úrokoch z omeškania a čiastočného zamietnutia žaloby
m e n í tak, že:

Žalovaný v rade 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 7 % ročne
zo sumy 8.298,47 € od 06. 04. 2006 do zaplatenia a žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.298,47 € od 16.08.2007 do zaplatenia,
a to do 3 dní s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v tomto rozsahu tohto plnenia povinnosť
plniť druhého žalovaného.

Žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného v rade 1/ zaplatiť žalobkyni istinu
8.298,47 €, zostáva n e d o t k n u t ý .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v rade 1/ zaplatiť žalobkyni istinu

8.298,47 €, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných v
rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého. Žalovaného v rade 1/ zaviazal zaplatiť
žalobkyni úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.298,47 € od 14.07.2009 do 09.07.2014.
Žalovaných v rade 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy
8.298,47 € od 10.07.2014 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu
tohto plnenia povinnosť druhého. Vo zvyšku žalobu zamietol. Vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo

na náhradu trov konania.2. Mal za preukázané, že medzi žalobkyňou ako mandantom a žalovaným v rade 1/ ako mandatárom, v
mene ktorého konal U. V. ako predseda žalovaného v rade 1/, bola dňa 16.11.2005 uzavretá mandátna
zmluva. Je nepochybné, že žalovaný v rade 2/ - U. V. bol právoplatne uznaný vinným z trestného

činu podvodu voči P. X. prísľubmi a prevzatím žalovanej čiastky na základe mandátnej zmluvy, ktorá
je predmetom tohto konania. Aj bez ohľadu na trestné konanie je možné vzhľadom na vykonané
dokazovanie konštatovať totožné závery, nakoľko žalobkyňa aj v tomto konaní jednoznačne opísala
okolnosti, za akých vyhľadala žalovaného v rade 1/ a tiež, za akých vyplatila finančné prostriedky. U. V.
ako predseda žalovaného v rade 1/ ju presvedčil, že je to bezproblémové a dá sa vybaviť, že jej syna

prepustia na slobodu najneskôr do Vianoc r. 2005. Je teda nepochybné, že U. V. ako konajúci v mene
žalovaného 1/ podvodným spôsobom konal so žalobkyňou. Je preto nepochybné, že mandátna zmluva
bola uzatvorená podvodom, z ktorého dôvodu nemožno akceptovať platnosť tejto mandátnej zmluvy.
Prejudiciálne ju posúdil, že je neplatná a žalovaný v rade 1/ je z tohto dôvodu povinný vrátiť plnenie
poskytnuté žalobkyňou na základe danej zmluvy, keďže ide o bezdôvodné obohatenie. Pokiaľ žalobkyňa
poukazovala, že žiadala odstúpiť od zmluvy, tak toto nemá preukázané a napokon, odstúpiť možno iba

od platnej zmluvy, čo v danom prípade nebolo.

3. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ sa domáhala svojho nároku titulom náhrady škody z trestného
činu. Má nepochybne zistené, že rozsudkom zo dňa 26.09.2013 sp.zn. 1T/61/2008 bol žalovaný v
rade 2/ uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa § 250 Trestného zákona účinného do

31.12.2005,atýmtotrestnýmčinomspôsobilžalobkyniškoduvovýške250.000,-Sk(8.298,48€),pričom
predmetným trestným rozsudkom bol zaviazaný uvedenú škodu žalobkyni vrátiť a so zvyškom nároku
na náhradu škody bola žalobkyňa odkázaná na občianskoprávne konanie. Trestný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 09.07.2014.

4. Vzhľadom na to, že posúdil mandátnu zmluvu ako absolútne neplatnú, druhá zmluvná strana je
povinná vrátiť to, čo dostala v rámci plnenia, a to sumu 8.298,48 € titulom bezdôvodného obohatenia,
pričom medzi stranami konania nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa uhradila žalovanému v rade
1/ sumu 250.000,- Sk (8.298,47 €) dňa 18.11.2005, čo vyplýva i z príjmového pokladničného dokladu.
Nakoľkožalovanývrade2/bolzaviazanýnazaplateniepredmetnejistinytitulomnáhradyškodytrestným

rozsudkom, v tomto rozsudku bol zaviazaný žalovaný v rade 1/ titulom bezdôvodného obohatenia na
zaplatenie danej istiny s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v tomto rozsahu
povinnosť druhého.

5. Vo vzťahu k uplatňovaným úrokom z omeškania voči obom žalovaným spoločne a nerozdielne

od 01.01.2006 vo výške 9 % z požadovanej istiny do zaplatenia, konštatoval, že v danom prípade
sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo, a preto u žalovaných nejde o solidárnu zodpovednosť.
Žalovaný v rade 1/ sa dostal do omeškania od 14.07.2009, teda od nasledujúceho dňa po doručení
žaloby, ktorá bola doručená dňa 13.07.2009 a výška úroku z omeškania predstavovala 9%. Nemal
preukázané predchádzajúce doručenie výzvy na vrátenie žalovanej istiny. Žalovaný v rade 2/ sa dostal

do omeškania nasledujúcim dňom právoplatnosti rozsudku v trestnom konaní sp.zn. 1T/61/2008, a to
dňom 10.07.2014, kedy výška úroku z omeškania bola 8,15%. Nakoľko žalovaní v rade 1/ a 2/ sa dostali
do omeškania odlišným dňom - žalovaný v rade 1/ 14.07.2009 a žalovaný v rade 2/ 10.07.2014, určil, že
žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť úroky z omeškania od 14.07.2009 do zaplatenia, avšak vzhľadom
na odlišný začiatok omeškania žalovaného v rade 2/ vyslovil, že žalovaný v rade 1/ je povinný zaplatiť

úroky z omeškania v uplatnenej výške, ktorá je pre to obdobie zákonnou výškou, od 14.07.2009 do
09.07.2014 len výlučne žalovaný v rade 1/. Od 10.07.2014 spolu so žalovaným v rade 2/ s tým, že
plnením jedného zo žalovaných v rade 1/ a 2/ zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého.

6. S poukazom na zásadu hospodárnosti, efektívnosti a rýchlosti konania ďalšie navrhované dôkazy

nevykonal, pričom považoval vypočutie navrhovaných svedkov sudcu JUDr. V. G., či iných osôb, ktorí
rozhodovali v trestnom konaní, za účelové a bezpredmetné. Nie je potrebné, aby sudca ako svedok
opakoval svoj názor, na základe ktorého vyslovil svoj názor v rozhodnutí. Z predložených listín a
celého spisového materiálu, ako aj zo spisov, ktoré boli v priebehu konania pripojené, s ktorými sa
riadne oboznámil, považoval za dostatočné a vyčerpávajúce pre posúdenie skutkového stavu vo veci

samej. Napokon, na pojednávaní 29.06.2017 strany už nenavrhovali, a teda ani netrvali na žiadnom
relevantnom dokazovaní.7. Pokiaľ ide o trovy konania, poukázal na to, že žalobkyňa voči žalovanému v rade 2/ v priebehu konania
v časti zaplatenia istiny 8.298,47 €, vzala návrh späť po tom, ako bolo o tom právoplatne rozhodnuté v
trestnom konaní. Na základe toho uznesením zo dňa 13.11.2014 v tejto časti bolo konanie zastavené.

Má za to, že žalobkyňa si duplicitne uplatnila nárok v trestnom konaní aj v konaní civilnom. Preto
rozhodol procesným zavinením žalobkyne v tejto časti. Teda nárok na náhradu trov konania v tejto časti
patrí žalovaným v rade 1/ a 2/. Aj keď v časti určenia neplatnosti mandátnej zmluvy žalobu zamietol,
prejudiciálne posúdil, že táto zmluva je absolútne neplatná, takže žalobkyňa mala pravdu, pokiaľ trvala
na tom, že zmluva je neplatná, avšak na takomto určení nebol daný naliehavý právny záujem, keď si

túto otázku súd riešil prejudiciálne. Z tohto dôvodu bola v tejto časti žalobkyňa neúspešná voči obom
žalovaným. Voči žalovanému v rade 1/ bola žalobkyňa úspešná ohľadne istiny v celom rozsahu, avšak
v časti príslušenstva za obdobie od 01.01.2006 do 13.07.2009 a v časti od 10.07.2014 ohľadne výšky
úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,15 % ročne, bola neúspešná. Voči žalovanému v rade 2/
bola taktiež neúspešná v časti úrokov z omeškania, a to za obdobie od 01.01.2006 do 09.07.2014, ako
aj ohľadne výšky úrokov z omeškania prevyšujúcej 8,15 % ročne. Má za to, že bol naplnený dôvod

pre rozhodnutie podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) vzhľadom na pomer
úspechu/neúspechu všetkých strán navzájom, pričom žalovaný v rade 2/ bol úspešnejší než žalobkyňa
(zamietnutie určenia neplatnosti mandátnej zmluvy, v časti zastavenia návrhu o zaplatenie istiny a v
časti čiastočného zamietnutia žaloby ohľadne príslušenstva), avšak posúdil, že celý nárok vychádza
z neplatnej mandátnej zmluvy, ktorej neplatnosť bola prejudiciálne posúdená, a to z dôvodu trestného

činu spáchaného žalovaným 1/ prostredníctvom žalovaného 2/ ako štatutára. Preto sú v zmysle čl. 4
CSP s poukazom na § 3 Občianskeho zákonníka dané dôvody hodné osobitného zreteľa nepriznať
žalovanému 2/ podľa § 257 CSP trovy konania. Má za to, že priznanie trov konania žalovanému v rade 2/
ako úspešnejšej strane by odporovalo dobrým mravom v spojitosti s článkom 4 a 5 CSP. Čo sa týka trov
konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v rade 1/, rozhodol podľa ich pomeru úspechu a neúspechu,

a to s poukazom na § 255 CSP.

8. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa ohľadne príslušenstva
pohľadávky a žalovaný v rade 2/.

9. Žalobkyňa vo svojom odvolaní poukazovala na to, že už v priebehu trestného konania si uplatňovala
nárok na náhradu škody, ktoré dôkazy má súd k dispozícii v trestnom spise a už od počiatku roku 2006
sa domáhala tak písomne, ako aj verbálne, za prítomnosti svedka F. X. na vrátenie zaplatenej hotovosti.
Preto bez ohľadu na právny dôvod - splatnosť bezdôvodného obohatenia i náhrady škody nastala pred
rokom 2006 a súd to svojvoľne neakceptoval a protiprávne v prospech žalovaných nepriznal. Rovnako

považujezanezákonnézníženieúrokuo0,85%komeškaniužalovanejvrade1/.Takétozníženieúroku,
ktorý už vznikol omeškaním, nemá oporu v zákone znižovať, keďže pre vznik výšky úrokov je relevantný
iba prvý deň omeškania. Na vznik omeškania pre neplatnosť mandátnej zmluvy a vznik bezdôvodného
obohatenia je relevantný deň vzniku tohto záväzku vzniknutého ex lege, pričom pre ďalší osud tejto
pohľadávky je rozhodujúce, kedy táto pohľadávka dospela a kedy začala plynúť premlčacia lehota,

pretože tieto tri kľúčové otázky zodpovedajú otázku k meritu odvolania. Zastáva názor, že sa premlčujú
len splatné pohľadávky, ktoré možno uplatniť úspešne na súde a iba pri splatných pohľadávkach vzniká
logicky omeškanie. Pri bezdôvodnom obohatení vzniká ex lege tento záväzok dlžníka vydať ihneď
veriteľovi toto bezdôvodné obohatenie a nie je potrebná výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný v rade 2/ sa o uplatnenej škode ako fyzická osoba i ako štatutár žalovaného v rade 1/ dozvedel

už pri podaní vysvetlenia a prvom výsluchu o podaní trestného oznámenia zo strany žalobkyne, pričom
od počiatku si uplatňuje rovnakú čiastku ako škodu prezentovanú v trestnom oznámení a tiež sa museli o
tom dozvedieť pri ukončení trestného prípravného konania. Namieta nesprávny a nedostatočný prístup
súdu v tomto procese, ktorý procesne nesprávne a nezákonne vlastnou procesnou aktivitou popiera
skutkové aj právne tvrdenia a dôkazy žalobkyne v prospech žalovanej v rade 1/, nakoľko, ak žalovaná

v rade 1/ mlčí a nepopiera tvrdenie žalobkyne, nemá právo súd tieto spochybňovať sám svojvoľne.
Rovnako tak nesmie ani prihliadať na tvrdenia žalovaného 2/ prezentované ním za žalovanú v rade
1/, keď nie je na to oprávnený. Namieta, že sa súd nevysporiadal, prečo nemohlo vzniknúť omeškanie
žalovaných už oveľa skôr, keď je nepochybné, že v čase právnych úkonov proti žalovaným bol žalovaný
2/ na slobode ako štatutár žalovanej v rade 1/ a ten nepopieral ani existenciu, ani písomné, telefonické,

osobné, verbálne prednesené výzvy na zaplatenie súdenej istiny adresované obom žalovaným ešte v
roku 2006. Upriamuje pozornosť na jej listinnú korešpondenciu a výpovede svedkov v trestnom konaní,
ako aj priznania sa žalovaných, že žalobkyňa podvodom vylákané peniaze opakovane požadovala
vydať. Na preukázanie svojich tvrdení označila rozhodnutia iných súdov. Výrok o náhrade trov konaniaje závislým výrokom, preto je tento vecne nesprávny z hore uvedených dôvodov. Navrhuje rozsudok
v napadnutej časti zmeniť tak, že jej žalobnému návrhu bude v plnom rozsahu vyhovené, alebo tento
zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje priznať jej trovy konania vo výške

100 %.

10. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní proti rozsudku namietal procesnú subjektivitu žalobkyne s poukazom
na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ustanovením § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní
občanov, čo malo fatálne následky nielen v postupe dokazovania, ale hlavne v samotnom rozhodovaní

vo veci samej. Ani odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 1T/61/2008 nemá vplyv na
spravodlivé posúdenie veci, nakoľko ani trestný súd nevzal do úvahy nezákonnú konvalidáciu, kedy sa
právo ako také nemôže zakladať na nepráve. Ako mohol senát Okresného súdu Žilina v trestnej veci
nadviazať na prípravné konanie, ktoré bolo v celom rozsahu nezákonné, a preto aj súd vyslovil, že na
dôkazy z prípravného konania nebude prihliadať. Za tejto situácie mohol vysloviť iba jeden verdikt, že
skutok nie je trestným činom a oslobodiť ho spod obžaloby. Odvolací súd žiada iba o jednu vec, a to,

aby do rozhodovacej činnosti pojal ustanovenie § 15 ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. vo vzťahu k osobe
žalobkyne, a tak posúdil, či má, alebo nemá procesnú subjektivitu. Žiada žalobu žalobkyne v celom
rozsahu zamietnuť.

11. Žalobkyňa k odvolaniu žalovaného v rade 2/ uviedla, že namietanie jej procesnej nesubjektivity je

neopodstatnené a navrhuje jeho odvolanie v celom rozsahu zamietnuť.

12. Žalovaný v rade 2/ k odvolaniu žalobkyne uviedol, že jej nárok je nedôvodný a bezzákladný, pretože
nikdy nevznikol jej reálny nárok k tomu, aby si cez súd čokoľvek uplatňovala. Zánik jej nároku na
vymáhanú sumu tvorí ustanovenie § 15 zákona č. 83/1990 Zb., ktorý si neuplatnila na súde v zákonnom

stanovenej lehote. Túto jedinú zákonnú formu nahradila (suplovala) cez trestné konania, aby takto
pokútne za pomoci zapredancov v radoch OČTK a súdov získala exekučný titul. OČTK a súdy v jeho
veciach konali úmyselne tak, aby si cez vyrobených koňov (X.) zabezpečili jeho extrakciu z justičného
priestoru. Súdy stále fungujú na totalitných princípoch, a preto majú najväčšiu možnú nedôveryhodnosť.

13. Žalovaný v rade 1/ k odvolaniu žalovaného v rade 2/ a k vyjadreniu žalovaného v rade 2/ uviedol, že
v celom rozsahu sa stotožňuje s jeho vyjadrením a vyslovuje súhlas s podaným odvolaním žalovaného
v rade 2/, ako aj s jeho vyjadrením k vyjadreniu na odvolanie žalobkyne zo dňa 26.07.2017.

14. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej v rade 1/ namieta, že je podané po lehote, podpísané V. M. -

jej oprávnenie samostatne vo veci konať, keď jej funkcia podľa stanov zanikla uplynutím času už pred
rokmi a v zmysle stanov, ak si dobre pamätá, boli potrebné dva podpisy podpredsedov žalovanej v rade
1/ na platnosť právneho úkonu. Preto odvolanie nebolo platné a včas podané. V zmysle uvedeného
navrhuje odvolanie žalovanej v rade 1/ odmietnuť ako podané neoprávnenou osobou inak, ako podané
oneskorene a nedôvodne.

15. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podali včas sporové
strany proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), po
zopakovaní dokazovania na nariadenom pojednávaní podľa § 384 ods. 1 CSP, a to najmä oboznámením
listinných dôkazov: stanovy Občianskeho združenia ELOJ ÚNIA, príjmový pokladničný doklad z

18.11.2005, Dohoda o určení výšky odmeny zastupovania zo dňa 16.11.2005, Mandátna zmluva zo dňa
16.11.2005, výpis z registra občianskeho združenia, Zápisnica z predbežného prejednania zmluvného
vzťahu zo dňa 05.03.2006, vyporiadanie zmluvného vzťahu z titulu zápisnice zo dňa 05.03.2006,
týždenné porady žalovaného v rade 1/, podacie lístky, dožiadanie obvineného, generálna plná moc,
rozsudok OS Žilina sp.zn. 3T/58/2008, návrh žalovaného v rade 1/ na podmienečné prepustenie z

väzby L. X., notárska zápisnica N 35/2009, Nz 3358/2009, NCRIs 3349/2009, notárska zápisnica N
82/2009, Nz 24130/2009, NCRIs 24528/2009, výzva žalobkyne na vrátenie sumy doručenej žalovanému
v rade 1/ 13.12.2006, rozsudok OS Žilina sp.zn. 1T/61/2008 zo dňa 26.09.2013, uznesenie Krajského
súdu Žilina sp.zn. 2To/52/2014 zo dňa 09.07.2014, oznámenie Generálnej prokuratúry, uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Tdo 14/2015, rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 6Cb/3/2008-233,

z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/61/2008 uznesenie o začatí trestného
stíhania z 26.05.2006, uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 04.12.2006, zápisnica o výsluchu
svedkyne poškodenej P. X., záznam o preštudovaní spisu zo dňa 15.08.2007 a zo dňa 30.04.2008 nač.l. 272, pričom rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je
to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

16. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní
danej veci sa zaoberal len námietkami žalobkyne a žalovaného v rade 2/ uvedenými v ich odvolaní a
procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia z hľadiska, či došlo
k vadám, ktoré mali mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom k tomu, že ani jedna
odvolacia námietka nesmerovala k posúdeniu neplatnosti mandátnej zmluvy, odvolací súd vychádzal z

toho, ako ju posúdil súd prvej inštancie.

17. Žalobkyňa sa voči žalovaným domáhala priznania úroku z omeškania vo výške 9% počnúc
dňom 1.1.2006. Na preukázanie omeškania navrhovala vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, a to
oboznámením jej písomných výziev adresovaných žalovanému v rade 1/ na vrátenie ňou poskytnutej
zálohy a oboznámením trestného spisu Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/61/2008 ohľadom uplatnenej

škody v trestnom konaní.

18. Opakovaným dokazovaním odvolací súd mal preukázané, že medzi žalobkyňou ako mandantom a
žalovaným v rade 1/ ako mandatárom, v mene ktorého konal žalovaný v rade 2/ U. V. ako predseda
žalovaného v rade 1/, bola dňa 16.11.2005 uzavretá Mandátna zmluva. V zmysle čl. 2 bodu 2.2

tejto zmluvy sa mandant zaväzuje zaplatiť odplatu za činnosť mandatára vo výške za podmienok
uvedených v tejto zmluve. Podľa čl. 2.bodu 2.1, mandatár sa zaväzuje, že zabezpečí pre mandanta
resocializačný program, spoločenské záruky, ochranný dohľad v právnej a sociálnej oblasti, členstvo v
ELOJÚNII,členstvofyzickejosobynatriroky,voľbaakontrolnáčinnosťzvolenéhoadvokátaobvineného
aporadenskáčinnosťvrozsahupredloženýchpokynov.Podľačl.5bod5.6,osobou,ktorámáabsolvovať

stanovený program resocializácie po prepustení z výkonu väzby, resp. trestu, je syn mandanta L.
X., ktorý podľa pokynu mandatára prevezme na seba funkciu príkazníka. Podľa čl. 3 bod 3.1, výška
preddavkuzavykonávanúčinnosťapoplatkysňouspojenévzmyslepredmetutejtozmluvyjestanovená
dohodou, a to 200.000,- Sk v celosti, jednorazovo na plnenie predmetu tejto zmluvy (náklady spojené s
činnosťou, záloha na výlohy advokáta, kaucia, členský príspevok a iné podľa zadania). Medzi stranami

nebolo sporné a vyplýva to aj z listinného dôkazu, a to z príjmového pokladničného dokladu zo dňa
18.11.2005, že žalobkyňa v tento deň uhradila v hotovosti v prospech žalovaného v rade 1/ sumu
250.000,- Sk (8.298,47 €) s uvedeným účelom ako záloha na RP, ČP, SZ, MZ.

19. V zápisnici žalovaného v rade 1/ č.k. 04-EU-MB/KNM-PŠ/2006 datovanej dňa 05.03.2006 o

predbežnom prejednaní zmluvného vzťahu, sa konštatuje, že dňa 10. marca 2006 sa uskutočnilo
jednanie za účasti zmluvných strán na strane mandanta P. X. a F. X. ako exčlenka EU a osoba v
zabezpečovaní dôkazov v prospech brata J. X., splnomocnitelia a prehlasovatelia v prvom a druhom
poradí, a mandatára - ELOJ ÚNIA zastúpená U. V. - predsedom, Ing. L. K. - druhý podpredseda, L. V. -
člen predstavenstva a Ing. L. U. - druhý viceprezident. Zúčastnené strany prehlásili, že sa oboznámili s

obsahomlistínvzťahujúcichsakmandátnejzmluvymedzižalobkyňouažalovanýmvrade1/.Nazáklade
písomného prejavu P. X., obdržaný dňa 8.3.2006 sa uskutočnilo rokovanie uvedených strán. Podľa
ústneho vyjadrenia žiadali splnomocnitelia zrušenie generálnej plnej moci, odstúpenie od mandátnej
zmluvy a vrátenia poskytnutej zálohy. Podpisy všetkých zúčastnených na uvedenej zápisnici boli
overované na Notárskom úrade notára JUDr. Ľudmily Chodelkovej v K. dňa 05.04.2006. Z uvedeného

je možné konštatovať, že dátum na začiatku zápisnice dňa 05.03.2006 bol uvedený omylom, keď z
jej obsahu vyplýva, že prerokovávali písomnú výzvu žalobkyne, ktorú žalovaný v rade 1/ obdržal dňa
08.03.2006. Z tohto dôvodu nemohli skôr prerokovať uvedenú výzvu, ako ju obdržal žalovaný v rade 1/.
Odvolací súd konštatuje, že už týmto záznamom sa žalovaný v rade 1/ dozvedel, že žalobkyňa od neho
požaduje vrátenie zloženej zálohy na základe mandátnej zmluvy.

20. Následne žalovaný v rade 1/ listom zo dňa 25.4.2006 k výzve žalobkyne zaujal stanovisko, v zmysle
ktorého poskytnutú zálohu započítal na členský príspevok v celkovej výške 20.000,-Sk, poriadkovú
pokutu vo výške 300.000,-Sk udelenú dcére žalobkyne v zmysle vnútorných predpisov žalovaného v
rade 1/, odstupné 50.000,-Sk v zmysle bodu 5.3 mandátnej zmluvy. Na základe toho žalobkyni vznikol

nedoplatok vo výške 120.000,-Sk.

21. Z rozsudku Okresného súdu Žilina sp.zn. 1T/61/2008 zo dňa 26.09.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline sp.zn. 2To/52/2014 zo dňa 09.07.2014, ktoré rozhodnutia nadobudliprávoplatnosť dňa 09.07.2014, bol žalovaný v rade 2/ uznaný za vinného z trestného činu podvodu podľa
§ 250 ods. 1 Trestného zákona, účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa 16.11.2005
vystupujúci ako predseda predstavenstva Občianskeho združenia ELOJ ÚNIA, nepodnikateľského

subjektu, uzavrel s P. X. zmluvu označenú ako mandátna zmluva, poradové číslo 16112005, séria
JŠ, ktorej predmetom bolo zabezpečenie pre P. X., v zmluve označenú ako mandant, resocializačný
program,spoločenskézáruky,ochrannýdohľadvprávnejasociálnejoblasti,členstvovELOJÚNII,voľba
a kontrolná činnosť zvoleného advokáta obvineného a poradenská činnosť v rozsahu predložených
pokynov, a to za preddavok 200.000,- Sk (6.638,78 €), čo nebola konečná odmena. Dohodu o určení

výšky odmeny zastupovania, poradové číslo 16112005, séria JŠ, zo dňa 16.11.2005, ktorej predmetom
bolo aj stanovenie hodnoty veci alebo práva dohodou 3.000,- Sk (99,58 €) za úkon a generálnu plnú
moc, poradové číslo 16112005, séria JŠ, zo dňa 16.11.2005, v ktorej bolo okrem iného uvedené -
úkony zastupovania a riešenia možnosti podania záruk za obvineného, pričom P. X. ústne sľúbil, že
zabezpečí prepustenie jej syna, L. X., z väzby v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina sp.zn.
5T/105/2005(taktojednoznačneformulovanýzáväzokvšakzpísomnýchdokladovnevyplýva)azvolenie

iného obhajcu L. X., za čo požadoval sumu 200.000,- Sk (6.638,78 €), ktorú následne zvýšil o 50.000,-
Sk (1.659,70 €), pretože sa dozvedel, že sa L. X. pokúsil z väzby o útek (o tejto skutočnosti vedel
minimálne od 18.11.2005), pričom stále tvrdil, že nebude problém zabezpečiť prepustenie L. X. z väzby,
za čo od P. X. prevzal dňa 18.11.2005 sumu 250.000,- Sk (8.298,48 €) bez uvedenia účelu na doklade,
ktorý odovzdal P. X., a to v rozpore s poslaním a účelom občianskeho združenia, u ktorej vyvolal svojimi

tvrdeniami a písomnými právnymi úkonmi dojem, že má reálnu možnosť sľub splniť, tento príjem podľa
vykonanej kontroly daňovým orgánom ani riadne nezahrnul do účtovníctva občianskeho združenia.
Reálne spísal podanie označené ako návrh Občianskeho združenia ELOJ ÚNIA na podmienečné
prepustenie z väzby obvineného L. X., nahradenie z väzby zárukou a sľubom, pričom musel vedieť
(minimálne musel byť uzrozumený), že záväzok „zabezpečenia prepustenia z väzby“ L. X. splniť nemôže

(a ani ho nesplnil), peniaze P. X. na základe jej žiadosti nevrátil, čím P. X. spôsobil škodu vo výške
250.000,- Sk (8.298,48 €). Týmto rozhodnutím bol zároveň žalovaný v rade 2/ zaviazaný nahradiť
žalobkyni škodu vo výške 8.298,48 € a so zvyškom nároku na náhradu škody bola žalobkyňa odkázaná
na občianskoprávne konanie.

22. Žalovaný v rade 2/ aj na pojednávaní pred odvolacím súdom namietal, že trestné konanie bolo
vyhlásené za nezákonné, z ktorého dôvodu konajúci sudca musel zopakovať celé dokazovanie pred
súdom, a preto nemal byť uznaný za vinného. K tejto námietke odvolací považuje za nutné zdôrazniť,
že túto obranu mohol žalovaný v rade 2/ uplatniť v rámci trestného konania. Súd v občianskoprávnom
konaní s poukazom na § 193 CSP je právoplatným trestným rozsudkom viazaný, že bol spáchaný trestný

čin a kto ho spáchal. Zodpovednosť škodcu za škodu spôsobenú trestným činom treba posudzovať
podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ teda súd v trestnom konaní právoplatne rozhodol
o tom, že U. V. konaním opísaným v skutkovej vete rozsudku sp.zn. 1T/61/2008 spôsobil P. X. škodu,
je občianskoprávny súd týmto o nároku na náhradu škody a jej príslušenstva viazaný a tento nárok
žalobkyne musí považovať čo do základu za preukázaný.

23. Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 1T/61/2008 mal preukázané, že
uznesením zo dňa 26.05.2006 ČVS:ORP-408/OEK-ZA-2006 bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin
podvodu podľa § 250 ods. 1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe,
že žalovaný v rade 2/ U. V. vystupujúci za subjekt Občianske združenie ELOJ ÚNIA sa mal ako mandatár

zaviazať na základe mandátnej zmluvy a dohody o určení výšky odmeny zastupovania v tejto zmluve
mandantovi P. X. za poskytnutú odmenu v sume 200.000,- Sk, neskôr po ústnej dohode navýšenú o
sumu 50.000,- Sk, že dostane jej syna L. X., aktuálne sa nachádzajúceho vo výkone väzby z ÚVV Žilina
do dvoch mesiacov z väzby na slobodu, následne P. X. ako mandantovi mal uvádzať, že kameroval
pre tento účel výsluchy osôb v uvedenej trestnej veci, mal jej prisľúbil vykonať zmenu obhajcu jej syna,

advokáta JUDr. Vysockého za inú osobu, pričom reálne v tejto veci žiadnu činnosť nemal vykonať a
požiadavke mandanta P. X. na vrátenie kompletnej odmeny v sume 250.000,- Sk, ktorú od nej mal reálne
prevziať,čojepotvrdenépríjmovýmpokladničnýmdokladomzodňa18.11.2005,malodmietnuťvyhovieť
a poskytnuté finančné prostriedky si mal ponechať s odôvodnením porušenia stanov združenia ELOJ
ÚNIA zo strany mandanta a mal tieto použiť pre svoje vlastné potreby, čím svojim konaním mal spôsobiť

P. X. škodu v celkovej výške 250.000,- Sk. Následne uznesením ČVS:ORP-408/OEK-ZA-2006 zo dňa
04.12.2006 bolo vznesené obvinenie žalovanému v rade 2/ U. V. za trestný čin podvodu podľa § 250 ods.
1, 3 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, ako bolo predtým vydané
uznesenie o začatí trestného stíhania. Žalobkyňa P. X. do zápisnice o výsluchu svedka - poškodenéhozo dňa 25.07.2006 sa v závere svojej výpovede vyjadrila, že U. V. úmyselným konaním jej spôsobil
škodu v celkovej výške 250.000,- Sk a v tejto výške si náhradu skutkom spôsobenej škody nárokuje
v trestnom konaní. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 15.08.2007 vyplýva, že

žalovaný v rade 2/ ako obvinený si preštudoval vyšetrovací spis (čísla listov 1 - 214) v čase od 13:00 hod.
do 13:30 hod. Následne vzhľadom k tomu, že uvedené oboznámenie sa uskutočnilo bez jeho obhajcu,
dňa 30.04.2008 sa vykonalo nové oboznámenie s vyšetrovacím spisom žalovaného v rade 2/ za účasti
jeho obhajcu, a to v čase od 13:00 hod. do 14:00 hod.

24. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný v rade 2/ už pri prvom oboznamovaní sa s vyšetrovacím spisom
dňa 15.08.2007 sa dozvedel, že žalobkyňa ako poškodená si v trestnom konaní voči nemu uplatňuje
náhradu škody, ktorú si riadne uplatnila pri svojom výsluchu dňa 25.07.2006, keď si uplatnila škodu voči
U. V. vo výške 250.000,- Sk. Žalovaný v rade 2/ je takto v omeškaní s plnením dlhu, ktorý mu vznikol z
titulu škody spôsobenej úmyselným trestným činom, najneskôr deň po tom, ako bol poškodenou stranou
požiadaný, resp. deň po tom, ako sa dozvedel o tom, že bol požiadaný, aby dlh zaplatil a o tom sa

dozvedel najneskôr pri oboznamovaní sa s výsledkami vyšetrovania dňa 15.08.2007.

25. K omeškaniu dochádza uplynutím doby splatnosti. Ak nebol čas splatnosti dohodnutý, ustanovený
právnym predpisom ani určený v rozhodnutí, nastáva posledný deň po tom, čo bol dlžník veriteľom
vyzvaný. Od nasledujúceho dňa začína omeškanie. Vzhľadom na to, že pri nároku na náhradu škody

nie je v Občianskom zákonníku určený čas splnenia, je potrebné vychádzať z toho, že škodca je povinný
plniť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal (§ 563 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Z
tohto hľadiska je v trestnom konaní zvyčajne rozhodné, kedy bol obvinený oboznámený s výsledkami
vyšetrovania a tak sa dozvedel o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody. To však
nevylučuje možnosť, že sa obvinený dozvedel o uplatnení tohto nároku aj skôr, či neskôr.

26. Páchateľ trestného činu, ktorý úmyselne spôsobil trestným činom majetkovú škodu vyjadriteľnú v
peniazoch, je povinný, ak si poškodený riadne a včas taký nárok uplatní, nahradiť poškodenému nielen
škodu, ktorú trestným činom spôsobil, ale aj jej príslušenstvo, napríklad úroky z omeškania, pri výpočte
ktorých je potrebné vychádzať z ust. § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým

sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a konkrétneho rozhodnutia bankovej rady
Národnej banky Slovenska o výške diskontnej sadzby.

27. V danej veci je bez významu, že žalovaný v rade 2/ sa dvakrát oboznamoval s vyšetrovacím spisom
v trestnom konaní, a to prvýkrát dňa 15.08.2007 bez obhajcu a dňa 30.04.2008 s obhajcom. Porušenie

týchto procesných práv malo vplyv iba na trestné konanie, avšak na určenie začiatku omeškania
žalovaného v rade 2/ vo vzťahu k náhrade škody nemalo význam, či sa žalovaný v rade 2/ oboznamoval
s výsledkami vyšetrovania v prítomnosti svojho obhajcu alebo v jeho neprítomnosti. Preto odvolací súd
ustálil, že žalovaný v rade 2/ sa najneskôr dozvedel o tom, že si žalobkyňa voči nemu uplatnila náhradu
škody spôsobenú titulom trestného činu dňa 15.08.2007, a preto nasledujúcim dňom dňa 16.08.2007

sa dostal do omeškania s plnením svojho dlhu.

28. Rovnako ako pri náhrade škody, pre nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je splatnosť
stanovená, a preto je potrebné vychádzať z § 563 ods. 3 Občianskeho zákonníka; splatnosť podľa tohto
ustanovenia nastáva nasledujúcim dňom po dni, kedy bol dlžník vyzvaný na plnenie. Ako už bolo vyššie

konštatované, žalobkyňa voči žalovanému v rade 1/ si uplatnila svoj nárok a žiadala vrátiť zálohu listom
doručeným žalovanému v rade 1/ dňa 08.03.2006, ktoré bolo prerokované so zástupcami žalovaného v
rade 1/ najneskôr dňa 05.04.2006 (kedy boli overované podpisy na zápisnici zúčastnených osôb) a týmto
dňom sa žalovaný v rade 1/ dozvedel o tom, že sa žalobkyňa domáha voči nemu vrátenia bezdôvodného
obohatenia, z ktorého dôvodu nasledujúcim dňom 06.04.2006 sa dostal do omeškania.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008 (teda v čase omeškania
oboch žalovaných), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou
bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Povinnosť platiť úroky z omeškania nevzniká samostatne (novo) za každý deň trvania omeškania,
ale jednorázovo v deň, ktorým sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto záväzku. Týmto dňom sa
určuje i výška zákonného úroku z omeškania v zmysle Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vzhľadomna uvedené výška úroku z omeškania v čase omeškania žalovaného v rade 1/ predstavovala 7% a
žalovaného v rade 2/ 8,5%.

31. Skutočnosť, že žalobkyňa má právoplatný titul (trestný rozsudok) na zaplatenie rovnakej istiny proti
žalovanému v rade 2/, nemení nič na dôvodnosti jej nároku voči žalovanému v rade 1/. Pohľadávka totiž
zaniká jej splnením. Ak sú dva subjekty povinné k rovnakému plneniu a ak nejde o solidaritu (§ 511 OZ),
ako je tomu v tomto prípade, keď jeden subjekt plní z titulu bezdôvodného obohatenia a druhý z titulu
náhrady škody, jedná sa o tzv. falošnú solidaritu dlžníkov. V takej situácii, keď jednému veriteľovi platia

dvaja dlžníci rovnaký dlh, ale z odlišného právneho dôvodu, platí že v rozsahu, v akom splnil veriteľovi
jeden z nich, zaniká dlh a tým i povinnosť druhého.

32. Na základe toho odvolací súd vyslovil, že plnením úroku z omeškania jedným zo žalovaných zaniká
v rozsahu tohto plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného. Samostatnosť vzniku splatnosti záväzku
oboch žalovaných znamená, že i povinnosť uhradiť úrok z omeškania mohla vzniknúť u nich samostatne

a v rozdielnej výške, keď výška úroku z omeškania je v zmysle vyššie citovaného nariadenia vlády
stanovená k prvému dňu omeškania dlžníka. Znamená to, že žalovaný v rade 1/ v období od 6.4.2006 do
15.8.2007 povinnosť uhradiť úrok z omeškania žalobkyni má sám. Dňom 16.8.2007 vznikla povinnosť
uhradiť úrok z omeškania obom žalovaným, avšak v rozdielnej výške (keď táto bola stanovená ku dňu
omeškania každého z nich). Nakoľko však ide o rovnaké plnenie z rozdielnych titulov, plnením jedného

z nich od 16.8.2007 do zaplatenia zaniká povinnosť druhého v rozsahu tohto plnenia.

33. Pokiaľ žalobkyňa v žalobnom návrhu žiadala zaviazať žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania
spoločne a nerozdielne, odvolací súd už vyššie konštatoval, že sa nejedná o solidárny záväzok, že voči
každému zo žalovaných sa domáha zaplatenia rovnakého záväzku, avšak z iných právnych titulov a ide

o tzv. falošnú solidaritu. Súd však nie je viazaný takýmto návrhom a nič mu nebráni, aby žalovaných
zaviazal na samostatné plnenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 Co 2/98).

34. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd má za to, že odvolacia námietka žalobkyne
ohľadne úroku z omeškania bola čiastočne dôvodná, súd prvej inštancie nesprávne postupoval pri

stanovení začiatku omeškania každého zo žalovaných, ako aj pri určení výšky úroku z omeškania a
následného zníženia úroku z omeškania žalovaného v rade 1/ odo dňa omeškania žalovaného v rade
2/. Ako bolo vyššie konštatované, v zmysle citovaného ustanovenia § 3 nariadenia vlády, výška úroku
z omeškania sa stanovuje ku dňu vzniku omeškania a následne sa nemení. Vzhľadom na uvedené
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je

to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal úrok z omeškania odo dňa tak,
ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania u každého žalovaného jednotlivo, ako aj výškou úroku z
omeškania.Vozvyškužalobužalobkynezamietol,pokiaľsadomáhalaúrokuzomeškaniaod01.01.2006
a vo výške 9% voči obom žalovaným.

35. Žalovaný v rade 2/ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy ustanovenie § 15
ods. 1 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov, z ktorého dôvodu nemala žalujúca strana procesnú
subjektivitu. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosť;
inak len ten, komu ju zákon priznáva. Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére
práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť

na práva a povinnosti svojím narodením a stráca ju svojou smrťou. Vzhľadom na uvedené je nutné
konštatovať, že žalobkyňa v konaní disponuje procesnou subjektivitou.

36. Na pojednávaní pred odvolacím súdom žalovaný v rade 2/ v tejto súvislosti už hovoril o aktívnej
vecnej legitimácii žalobkyne. V zmysle § 15 ods. 1 zák.č. 83/1990 Zb. účinného do 30.3.2016, ak člen

združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov
podaťopravnýprostriedok,zanezákonnéaleboodporujúcestanovám,môžedo30dníododňa,keďsao
ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

37. Žalovaný v rade 2/ bližšie neodôvodnil prečo s poukazom na citované ustanovenie nemá žalobkyňa

aktívnu vecnú legitimáciu. Možno sa domnievať, že mal tým na mysli, že nepožiadala o preskúmanie
rozhodnutí, ktorými žalovaný v rade 1/ vykonal započítanie na členské príspevky a ktorým uložil
poriadkovú pokutu jej dcére F. vo výške 300.000 Sk. Je nutné konštatovať, že vyslovením neplatnosti
mandátnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/, sa žalobkyňa nemohla stať členkoužalovaného v rade 1/, a teda nemohla ani postupovať v zmysle citovaného ustanovenia. Navyše
predmetné ustanovenie dáva členovi združenia možnosť (nie povinnosť) požiadať o preskúmanie
rozhodnutia, avšak nevyužitie tohto práva nevytvára prekážku na uplatnenie práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia alebo náhrady škody v občianskosúdnom konaní, keď toto právo jej vyplýva
z hmotného práva. Žalobkyňa v konaní uniesla dôkazne bremeno ohľadne všetkých predpokladov
uplatnenej náhrady škody s príslušenstvom, ako aj vydania bezdôvodného obohatenia, v zmysle
zákonných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 420 a nasl., § 451 a nasl.). Preto odvolacia námietka
žalovaného v rade 2/ je nedôvodná.

38. Hoci odvolací súd na pojednávaní umožnil vyjadriť sa v mene žalovaného v rade 1/ U. V., poukazuje
na to, že táto riadnym spôsobom nepreukázala, že môže konať za žalovaného v rade 1/. V Registri
občianskych združení, kde je žalovaný v rade 1/ registrovaný, nie sú vymenovaní štatutárni zástupcovia
občianskeho združenia a U. V. nepredložila žiadny relevantný dôkaz o tom, kto v súčasnej dobe
je oprávnený konať za žalovaného v rade 1/, kto je členom predsedníctva, keď v zmysle článku 3

bod 1 stanov žalovaného v rade 1/, predsedníctvo je výkonným a štatutárnym orgánom združenia.
V zmysle bodu 4 tohto článku predsedníctvo má 7 členov - predseda, dvaja podpredsedovia a štyria
členovia. Funkčné obdobie členov predsedníctva je dva roky. Podľa bodu 6 tohto článku predsedníctvo
zaväzuje združenie tak, že v mene združenia koná a podpisuje listiny predseda predsedníctva a v
jeho neprítomnosti spoločne obidvaja podpredsedovia predsedníctva združenia. Podľa článku 2 bod

4 písm. b/ do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí voľba a odvolávanie členov predsedníctva. U.
V. na pojednávaní pred odvolacím súdom predložila plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného v
rade 1/ podpísané U. V. ako predsedom predsedníctva žalovaného v rade 1/. Žiadnym spôsobom však
nepreukázala, že v súčasnej dobe žalovaný v rade 2/ U. V. je predsedom predsedníctva žalovaného
v rade 1/ (napr. výpis uznesenia valného zhromaždenia), a teda, že bol oprávnený ju splnomocniť na

zastupovaniežalovanéhovrade1/.Pokiaľsavspisenachádzajúnotárskezápisnicezr.2009spísanéU.
V. ako predsedom predsedníctva žalovaného v rade 1/, tieto rovnako nepreukazujú uvedenú skutočnosť,
nakoľko v zmysle stanov združenia bol volený na obdobie 2 rokov. K tejto skutočnosti odvolací súd
poukazuje i na odôvodnenie napadnutého rozsudku v bode 6, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.
Predvolanie na pojednávanie pred odvolacím súdom bolo žalovanému v rade 1/ riadne doručené.

39. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 2 CSP aplikujúc
ustanovenie § 255 ods. 2 CSP. Pokiaľ ide o vzťah žalobkyne a žalovaného v rade 1/, v tomto odvolací súd
má za to, že žalobkyňa mala voči žalovanému v rade 1/ úspech, pokiaľ ide o uplatnenú istinu 8.298,47
€, avšak nemala úspech, pokiaľ sa domáhala určenia neplatnosti mandátnej zmluvy, nakoľko, ako už

bolo v predchádzajúcom (pôvodnom) rozhodnutí uvedené, nemala naliehavý právny záujem na takomto
určení, nakoľko súd v rámci uplatneného nároku na plnenie túto otázku riešil prejudiciálne. Pokiaľ ide
o uplatnené príslušenstvo k istine, v tejto časti mala čiastočný úspech žalobkyňa a čiastočný úspech
žalovaný v rade 1/, keď žaloba v časti uplatneného úroku z omeškania od 01.01.2006 do 05.04.2006,
ako aj presahujúcu výšku úroku nad 7 % (žiadala 9 %), bol žalobný návrh žalobkyne zamietnutý.

40. Vo vzťahu žalobkyne a žalovaného v rade 2/, žalobkyňa sa voči žalovanému v rade 2/ domáhala i
zaplatenia istiny 8.298,47 €, avšak v priebehu tohto konania došlo k právoplatnému skončeniu trestnej
veci, v ktorej bol žalovaný v rade 2/ zaviazaný žalobkyni nahradiť škodu a z tohto dôvodu žalobkyňa
vzala žalobu späť. Odvolací súd je toho názoru, že by nebolo spravodlivé prisúdiť procesné zavinenie

zastaveniekonaniaanijednejzosporovýchstrán,vychádzajúczokolnostíčoviedložalobkyňukpodaniu
žaloby. Preto, pokiaľ ide o uplatnenú istinu, odvolací súd má za to, že nevznikol nárok na náhradu trov
konania ani jednej sporovej strane. V uplatňovanom nároku na zaplatenie príslušenstva istiny - úroku
z omeškania tak, ako to bolo aj pri žalovanom v rade 1/, mala žalovaná čiastočný úspech a čiastočný
neúspech, keď jej neboli priznané úroky z omeškania od 01.01.2006 do 15.08.2007 a takisto jej nebol

priznaný úrok z omeškania vo výške 9 %, ako požadovala, ale vo výške 8,5 % ročne.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd prijal záver, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania s poukazom na § 255 ods. 2 CSP.

42. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)