Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 3, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/3/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512219638
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7512219638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. M. O., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice I na návrh matky: T. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I., R. X
za účasti otca: O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. T. XX v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. M. O., nar. X.XX.XXXX zo sumy 2.000,- Sk mesačne na
90 € mesačne od 1.5.2013 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 11C/136/2007 zo dňa
21.4.2008.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 19.11.2012 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca zo sumy
2.000,- Sk na 90 € mesačne od 1.5.2013 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa.

Otec s návrhom súhlasil.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa navrhol zvýšiť výživné zo strany otca
na mal. dieťa s prihliadnutím na finančné, majetkové pomery otca ako aj potreby mal. dieťaťa.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice
okolie pod sp. zn. 11C/136/07, ktorým bolo manželstvo rodičov mal. detí rozvedené. Na čas po rozvode
bol mal. M. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou

2.000,- Sk mesačne.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.6.2008.

Matka v čase poslednej úpravy bola zamestnaná s príjmom vo výške 9.000,- Sk mesačne. Z toho platila
rodičom 2.000,- Sk na domácnosť, 2.100,- Sk cestovné, 560,- Sk poistné pre syna.

Maloletý v čase poslednej úpravy mal 7 rokov. Navštevoval materskú škôlku v Ličartovciach, matka
mimoriadne výdavky nemala.

Otec v čase poslednej úpravy mal príjem vo výške 13.000,- Sk mesačne. Iný príjem nemal.Od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov hlavne na strane mal. dieťaťa.

Mal. M. je žiakom 5. triedy základnej školy v Prešove s čím stúpli náklady na cestovné a vreckové.
Výdavky na syna má matka nasledovné: cestovné 20 €, strava v školskej jedálni 20 € mesačne.
Navštevuje turistický krúžok, výdavky podľa potreby od 1 € až 5 €. Inak výdavky na školské
potreby a pomôcky, oblečenie, obuv. V súčasnosti rieši problémy s kašľom, navštevujú alergológa a
gastroenterológa, mimoriadne výdavky však zatiaľ nemá.

Matka je na materskej dovolenke. Rodičovský príspevok poberá vo výške 200 €. Dňa 9.8.2012 jej
pribudla vyživovacia povinnosť k dcére B. W.. Nové manželstvo neuzavrela. Spolu s partnerom a deťmi
bývajú v byte, kde platí nájom 170 € mesačne spoločne s partnerom, káblová televízia 30 € mesačne,
mobilný telefón 30 € mesačne, splátka 40 € mesačne. Inak výdavky bežné na domácnosť.

Z výpovede otca súd zistil, že od poslednej úpravy bol zamestnaný s tým, že v priebehu posledného roka
v spoločnosti Skanska sezónne. Pracovný pomer bol ukončený dňa 31.8.2012. Následne bol evidovaný
na úrade práce. V spoločnosti AVE Košice s.r.o. bol zamestnaný na dohodu v období január 2013,
konkrétne od 23.1.2013 do 31.1.2013. Od 1.2.2013 má uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe
pracovnej zmluvy. Jeho príjem je približne 400 € mesačne. Býva u svojej priateľky v 3-izbovom byte,

nájomné a výdavky spojené s bývaním sú vo výške 200 €, ktoré sa snažia platiť spoločne, cestovné do
práce 24 € mesačne. Okrem toho spláca dlhy: Prvá stavebná sporiteľňa 120 € mesačne, Cetelem 56
€ mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka nepoberala dávku

a príspevky k dávke v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Naposledy bola v evidencii uchádzačov
o zamestnanie od 1.1.2004 do 2.5.2004. Dňa 3.5.2004 bola vyradená z evidencii uchádzačov o
zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že tento je od 1.2.2013

zamestnancom na základe pracovnej zmluvy. Dohodnutá odmena podľa mzdového výmeru je 2,68 € na
hodinu. Základná hodinová mzda 0,30 €. Pohyblivá zložka priznávaná na základe pracovného výkonu
zamestnanca. Pravdepodobný hrubý mesačný zárobok pri štatistickom priemernom počte pracovných
dní 21,74 na mesiac voči úväzku 40 hodín týždenne činí 518,2816 € na mesiac. Pravdepodobný čistý
mesačný príjem činí 422,70 €.

Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný zárobok za obdobie január
2013 bol vo výške 81,35 €.

Podľa ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na

nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1, 2 cit. zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.Podľa ust. § 76 ods. 1, 2 cit. zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1, 2 cit. zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa

premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1, 2, 3 cit. zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri
rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p.),
platia ust. § 62 ods. 1, 2, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma je mesačne potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné

potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia

o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. Patrika zo sumy 2.000,- Sk mesačne na 90 EUR
mesačne.Priurčovanívýškyvýživnéhovychádzalzozárobkovýchmožnostíaschopnostíobochrodičov,
z odôvodnených potrieb mal. dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích povinností na
strane matky, na nezmenený počet na strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel
k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa

bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa a to z
dôvodu, že posledná úprava bola vykonaná v roku 2008. Od poslednej úpravy vzrástli náklady na jeho
výchovu, výživu, ošatenie, záujmovú činnosť, oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej
úpravy. Súd posúdil pomery účastníkov a dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 € mesačne
pre maloletého Patrika vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení rozsudku a z nich

vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca, ktorý nemá
iné vyživovacie povinnosti a zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. dieťaťa. Súčasne poznamenáva,
že výživné vo výške 90 € mesačne, ktoré predstavuje výživné na jeden deň 3 € zohľadňuje len
základnú mieru nevyhnutných potrieb maloletého, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o
rodine podľa ktorého odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie

výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu
k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine,
ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej
povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má

prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové
riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu
a súčasne možnosť poskytovania výživného. Uvedené výživné ani zďaleka nepostačuje na úplné
uspokojovanieodôvodnenýchpotriebmal.dieťaťa,apretomatkaosobnoustarostlivosťouaspontánnymzabezpečovaním jeho odôvodnených potrieb si plní vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu minimálne
v takom rozsahu, v akom je zaviazaný otec. V danom prípade otec ako povinný rodič majúci mal. dieťa,
ktoré nie je schopné samé sa živiť, je povinný využitím svojich subjektívnych vlastností najmä vzdelania

a pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť
svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. dieťaťu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a

možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 90 €
od 1.5.2013 do budúcna je primerané, berúc do úvahy, že odôvodnené potreby mal. dieťaťa do značnej
miery sú závislé na schopnostiach a možnostiach otca.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Matka, otec a kolízny opatrovník po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení podať proti nemu

odvolanie sa tohto práva vzdali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právnehoposúdenia veci.