Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. september 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 22Cb/125/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212208577
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1212208577.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: F.. K. V.,

J.. XX.XX.XXXX, Ž. X, XXX XX H., zast. JUDr. Radko Timkanič, advokát, Jakobyho 19, 040 01 Košice,
proti žalovanému: EUROTRADEMETAL, spol. s.r.o., Svätoplukova 2/a, 821 08 Bratislava, IČO: 35 707
429, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, o
zaplatenie 19.400,07 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19.400,07 eur spolu so 14,25 % ročným úrokom z
omeškania:
- zo sumy 11.020,- eur od 13.09.2008 do 15.09.2008,

- zo sumy 5.727,31 eur od 16.09.2008 do zaplatenia,
- zo sumy 23.571,- eur od 13.10.2008 do 27.11.2008,
- zo sumy 20.571,- eur od 28.11.2008 do 22.12.2008,
- zo sumy 17.571,- eur od 23.12.2008 do 13.01.2009,
- zo sumy 13.672,76 eur od 14.01.2009 do zaplatenia,
a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (MAX TRADE s.r.o.) sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2011 domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 19.400,07 eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za
dodanie tovaru.

2. Rozsudkom zo dňa 02.03.2015 súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.349,20 eur s
príslušenstvom a vo zvyšku konanie zastavil. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26.07.2016
rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Uznesením zo dňa 16.01.2017 súd pripustil, aby z konania vystúpil pôvodný žalobca MAK TRADE,
s.r.o. a aby na jeho miesto vstúpil F.. K. V.H., a to z dôvodu postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom
konania na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2016.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu,
prednesom právnych zástupcov sporových strán, výsluchom štatutárnych zástupcov strán a zistil

nasledovný skutkový stav veci:

Pôvodný žalobca ako predávajúci (ďalej len žalobca) a žalovaný ako kupujúci uzavreli v auguste 2008 v
ústnej forme kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému (používajúcemu do 13.09.2011obchodné meno PRK, s.r.o. Košice) tovar - jaklové profily a vystavil faktúru č. 8110460 na sumu 23.525,-
eur, splatnú dňa 12.09.2008 a faktúru č. 8110497 na sumu 23.571,- eur, splatnú dňa 12.10.2008.
Žalovaný svoje záväzky zo zmluvy splnil čiastočne jednostranným započítaním zo dňa 12.09.2008

v sume 12.505,- eur na faktúru č. 8110460, jednostranným započítaním zo dňa 16.09.2008 v sume
5.292,69 eur na faktúru č. 8110460, čiastočnou úhradou faktúry č. 8110497 v sume 3.000,- eur dňa
28.11.2008, v sume 3.000,- eur dňa 23.12.2008 a v sume 3.898,24 eur dňa 14.01.2009. Žalobca tvrdené
skutočnosti v žalobe preukázal prostredníctvom predmetných faktúr, dodacích listov a výpisov z účtov.
Celkovú dlžnú sumu vo výške 19.400,07 eur žalovaný do dnešného dňa žalobcovi nezaplatil.

5. Žalovaný v podanom odpore doručenému súdu dňa 06.06.2012 uviedol, že žalovaná suma bola
zo strany žalovaného uhradená jednostranným započítaním zo dňa 13.10.2008. Započítanie žalobca
prevzal dňa 13.10.2008. Faktúra žalovaného č. 308110 vystavená dňa 02.10.2008 za náklady spojené
s uplatnením pohľadávky zo zmluvy č. 15EXP/SK-07 (odmena advokáta zo zmluvy o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 19.11.2007), splatná dňa 13.10.2008, vo výške 595.000,- Sk (19.400,07 eur),

bola započítaná vo výške, v ktorej sa kryje, t.j. 5.727,31 eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému z
faktúry č. 8110460 vystavenej dňa 13.08.2008 vo výške 23.505,- eur, splatnej dňa 12.09.2008 (zostatok
k 12.09.2008, vo výške 5.727,31 eur) a vo výške, v ktorej sa kryje, t.j. 13.672,76 eur s pohľadávkou
žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 8110497 vystavenej dňa 12.09.2008, splatnej dňa 12.10.2008,
vo výške 23.571,- eur. Faktúry žalobcu č. 8110497 a 8110460, ktorých zaplatenia sa žalobca v konaní

domáha, boli teda uhradené v celom rozsahu, a preto je žaloba podľa názoru žalovaného v celom
rozsahu nedôvodná.

6. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.07.2012 uviedol, že faktúru č. 308110 vrátil žalovanému
listom zo dňa 15.10.2008, doručeným dňa 16.10.2008. Žalobca uvedenú faktúru neuznal, nakoľko

sa nezaviazal nijakým spôsobom hradiť právne služby právneho zástupcu žalovaného, a preto je
jednostranné započítanie zo strany žalovaného neopodstatnené.

7. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 08.11.2012 uviedol, že predmetom započítania zo
strany žalovaného zo dňa 13.10.2008 boli náklady spojené s uplatnením pohľadávky žalovaného voči

žalobcovi v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Pred začatím poskytovania právnych služieb
žalovanému, mal žalobca voči žalovanému dlh vo výške 201.234,50 eur. Tento dlh vznikol na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 30.04.2007 č. 15EXP/SK-07, predmetom ktorej bol predaj a kúpa tovaru -
oceľových výrobkov. Žalovaný podľa zmluvy riadne dodal predmet kúpy žalobcovi, na základe čoho
vystavil dňa 06.09.2007 faktúru č. 307124. Keďže k dátumu splatnosti tejto faktúry nedošlo zo strany

žalobcu k úhrade dlhu, žalovaný sa obrátil na právnu zástupkyňu s požiadavkou na poskytnutie právnych
služieb, ktoré smerovali k vymoženiu pohľadávky žalovaného. Za týmto účelom bola dňa 19.11.2007
uzatvorená zmluva o poskytovaní právnych služieb a bolo udelené právnej zástupkyni plnomocenstvo
na vykonávanie všetkých úkonov v danej veci. Právna zástupkyňa zahájila intenzívnu komunikáciu so
žalobcom smerujúcu k uhradeniu dlhu, bolo vykonaných množstvo úkonov na zabezpečenie pohľadávky

žalovaného voči žalobcovi, ako aj na úhradu dlhu. Keďže k úplnej úhrade dlhu zo strany žalobcu
nedošlo, právna zástupkyňa žalovaného podala návrh na vydanie platobného rozkazu. V danom
čase bola žalovaná suma 120.789,23 eur. Pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu a
tiež po jeho podaní došlo k niekoľkým úhradám dlhu zo strany žalobcu, ako aj k jednostrannému
započítaniu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktoré pripravovala a doručovala právna zástupkyňa

žalovaného. Tým došlo aj k čiastočným späťvzatiam návrhu, až nakoniec došlo k úhrade celého dlhu
zo strany žalobci. Právna zástupkyňa v zmysle uzavretej zmluvy vyfakturovala žalovanému odmenu vo
výške 500.000,- Sk bez DPH (16.596,- eur). Uvedené náklady spojené s uplatnením pohľadávky boli
jednostranne započítané s pohľadávkou žalobcu dňa 13.10.2008, preto je podľa žalovaného žaloba z
dôvodu zániku dlhu neopodstatnená.

8. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 05.02.2013 uviedol, že paušálnu odmenu za právne služby
nemožno považovať za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, nakoľko to vylučuje jej povaha.
Náklady spojené s uplatnením pohľadávky musia priamo súvisieť s uplatnením splatnej pohľadávky. Aké
konkrétne právne úkony boli vo veci urobené z faktúry č. 308110 nemožno zistiť. Žalobca tvrdí, že vo veci

boli urobené aj úkony, ktoré priamo s uplatnením pohľadávky nesúvisia a napriek tomu bola odmena za
ne zahrnutá v uvedenej faktúre. Zároveň nie je možné ani zistiť, či tieto náklady boli vynaložené účelne,
keďže neboli žalovaným presne špecifikované.9. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 03.04.2014 uviedol, že pri výške pohľadávky žalovaného
201.234,50 eur, bola dohodnutá výška odmeny jeho právneho zástupcu 8,24 % primerane, nebola v
zjavnom nepomere vzhľadom na hodnotu veci a nebola ani v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o zložitú

vec, ktorá si vyžadovala množstvo čiastkových úkonov a činností, ktoré právny zástupca žalovaného
presne špecifikoval (rozpísaním 46 úkonov).

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 12.09.2014 poukázal na to, že úkony vykonané právnou
zástupkyňou žalovaného nesúviseli s uplatnením splatnej pohľadávky žalovaného. Zdôraznil, že svoj

záväzok voči žalovanému plnil od počiatku dobrovoľne a bez pričinenia právnej zástupkyne žalovaného.
Poukázal na prax medzi stranami, že v prípade splatnosti ich faktúr, tieto sa následne plnili dobrovoľne aj
bezpričineniaichprávnychzástupcov,resp.sariešilivzájomnýmzápočtom.Podľajehonázorunemožno
úkony vykonané do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu právnou zástupkyňou žalovaného
hodnotiťakotaké,ktorébysúviselisuplatnenímsplatnejpohľadávkyžalovanéhovočižalobcovi,nakoľko
to vylučuje povaha dobrovoľnosti a pravidelnosti plnenia záväzku žalobcom.

11. Žalobca na pojednávaní dňa 17.09.2014 podotkol, že nárok žalovaného by mal byť v primeranej
výške zodpovedajúcej časovo do podania návrhu na vydanie platobného rozkazu žalovaným. Keďže po
podaní žaloby na súd už dochádza k vymoženiu pohľadávky súdnou cestou a tam je možné uplatniť
si trovy konania už v rámci konania. Podľa jeho názoru by mal súd zohľadniť, ktoré úkony sú službami

právnej pomoci v zmysle vyhlášky a ktoré z nich smerovali k vymoženiu pohľadávky.

12. Žalovaný na pojednávaní dňa 17.09.2014 uviedol, že nevidí žiaden dôvod na to, aby bol jeho nárok
na odmenu časovo ohraničený do podania na súd, lebo zo zmluvy o právnej pomoci vyplýva, že ide o
zastúpenie žalovaného tak, aby bola jeho pohľadávka získaná v mimosúdnej, ako aj v súdnej sfére a k

vymoženiu pohľadávky došlo v mimosúdnom konaní.

13. Žalovaný vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06.02.2015 uviedol, že zo zmluvy o poskytovaní
právnych služieb vyplýva, že odmena, na ktorú mal právny zástupca žalovaného nárok, mala byť splatná
až po úspešnom ukončení veci, t.j. v prípade vymoženia pohľadávky. Odmena sa tak stala splatnou

dňa 24.09.2008, kedy nadobudla splatnosť faktúra 2008215, ktorá bola vystavená až po úspešnom
ukončení veci, ku ktorému došlo dňa 16.09.2008. V čase podania žaloby dňa 19.01.2008 si žalovaný
nemoholvpodanejžalobeuplatniťakosamostatnýhmotnoprávnynárokajnákladyspojenésuplatnením
hlavnej pohľadávky, nakoľko tieto mu vznikli až dňa 24.09.2008, kedy došlo k úhrade faktúry č. 2008215
vystavenej právnym zástupcom žalovaného za poskytnutie právnych služieb. Navyše v čase podania

žaloby si žalovaný nemohol uplatniť náklady, o ktorých nevedel, či vôbec vzniknú, keďže to, či dôjde k
vymoženiu celej hlavnej pohľadávky nebolo toho času isté, pričom práve úspešné ukončenie veci bolo
podmienkouvznikunárokuprávnehozástupcužalovanéhonaodmenu.Dodal,žezcharakterupaušálnej
odmeny vyplýva, že žalovaný je povinný zaplatiť ju svojmu právnemu zástupcovi bez ohľadu na počet
a charakter vykonaných úkonov vo veci. Žalovaný by nebol povinný zaplatiť túto odmenu jedine vtedy,

ak by nedošlo k úspešnému ukončeniu veci. Nie je možné túto odmenu posudzovať, alebo nejakým
spôsobom krátiť z dôvodu, že napr. len 10 zo 100 úkonov viedlo k úspešnému ukončeniu veci, nakoľko
charakter tejto odmeny to vylučuje.

14. Na pojednávaní dňa 30.01.2017 žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že faktúra bola splatná

dňa 13.10.2008, jednostranný zápočet vykonaný žalovaným je z rovnakého dňa 13.10.2008 a v ten
istý deň bolo započítanie doručené žalobcovi. V čase urobenia započítacieho prejavu teda pohľadávka
žalovaného nebola spôsobila na započítanie v zmysle § 358 Obchodného zákonníka, keďže ešte
neuplynula doba splatnosti. Žalovaný argumentoval tým, že treba aplikovať na tento prípad § 359
Obchodného zákonníka a to preto, lebo ide o dlžníka, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky

a teda je možné započítať proti splatnej pohľadávke nesplatnú pohľadávku. Neschopnosť plniť záväzky
žalobcu bola preukázaná množstvom súdnych a exekučných konaní, ktorých zoznam bol aj priložený
na súd. Samotnému zápočtu predchádzalo neplatenie záväzkov žalobcu vyše 10 mesiacov, neplnenie
splátkového kalendára, preukázané účtovnými závierkami aj skutočnosťou, že pár mesiacov po tom
danom zápočte skončil žalobca v reštrukturalizácii, kde mu boli odpustené pohľadávky vo výške 2,85 mil.

eur a iba v samotnej reštrukturalizácii bolo 29 iných veriteľov. Žalobca nesúhlasil s uvedeným výkladom
protistrany. Uvedený postup by bol totiž správny iba v prípade, ak by reštrukturalizácia bola vyhlásená
pred vyhotovením jednostranného zápočtu. Zdôraznil, že jednostranný zápočet neobsahoval všetky
obsahové náležitosti, ktoré mal obsahovať ako preukázanie dôvodu a výšky pohľadávky voči žalobcovi.Žalovaný nepredložil k jednostrannému zápočtu ďalšie dôkazy. Žalovaný dodal, že ak by bola vyhlásená
reštrukturalizácia, podľa zákona by nemohol vykonať započítanie. Nestotožnil sa so závermi Krajského
súdu v Bratislave v bode 51. predmetného uznesenia.

15. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.03.2017 uviedol, že treba aplikovať ust. § 359 Obchodného
zákonníka, pričom neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky nemožno automaticky stotožňovať s
platobnou neschopnosťou tak ako je vyjadrená v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.
V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca si nebol schopný plniť svoje finančné záväzky a vlastne

celý spor vznikol z daného dôvodu - pôvodný žalobca bol v omeškaní so zaplatením sumy 201.234,50
eur voči žalovanému za tovar, ktorý mu bol dodaný 30.08.2007 a napriek uzavretému splátkovému
kalendáru dané sumy dlhodobo nehradil. Samotný pôvodný žalobca listom zo dňa 14.11.2007, ktorý sa
nachádza v spise potvrdil, že nie je schopný splácať svoje záväzky a požiadal o plnenie v splátkach
(čo však zo strany žalobcu nebolo rešpektované a splátky neboli hradené ani v zmysle ústretového
splátkového kalendára). Ďalej uviedol, že všetky náležitosti započítania boli splnené: ide o vzájomné

pohľadávky, kde si bol pôvodný žalobca a žalovaný veriteľom aj dlžníkom, ide o pohľadávky rovnakého
druhu (peňažné pohľadávky), tie boli spôsobilé na započítanie a bol vykonaný započítací prejav. Z
jeho obsahu bolo zrejmé, aká pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke
veriteľa. Započítací prejav spĺňa aj požiadavku určitosti - bol uvedený jednak dôvod ako aj výška
pohľadávky. Aj v samotnej odpovedi žalobcu zo dňa 15.10.2008 - kde vrátil uvedenú faktúru je zrejmé,

že žalobcovi bol zrejmý právny dôvod ako aj výška pohľadávky, napádal len to, že žalobca sa nezaviazal
hradiť právne služby advokáta. K jednostrannému zápočtu boli priložené všetky dôkazy potrebné na
preukázanie dôvodu a výšky pohľadávky. Zápočet nemusí obsahovať žiadne ďalšie dôkazy a listiny
preukazujúce platnosť a naplnenie podmienok zápočtu, to je v prípade sporu predmetom dokazovania,
či tieto podmienky boli naplnené alebo nie a teda, či sa jedná o platný zápočet alebo nie. Započítanie

je len formálny prejav a oznámenie o zániku záväzku z dôvodu existencie vzájomných pohľadávok v
čase ich stretu. Žiadne ustanovenie právneho poriadku nepredpokladá a strane vykonávajúcej zápočet
neukladá splnenie ďalších formálnych náležitostí, predloženie dôkazov oprávnenosti zápočtu a pod.

16. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 22.06.2017 uviedol, že žalovaný započítal svoju pohľadávku voči

žalobcovi iba s odôvodnením, že jeho pohľadávka vznikla ako príslušenstvo jeho „hlavnej" pohľadávky
voči žalobcovi. Žalovaný potom ako z rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že vykonal započítanie svojej pohľadávky, ktorá nebola spôsobilá na uplatnenie
na súde, účelovo zmenil svoju právnu argumentáciu a snaží sa preukázať, že žalobca nebol v čase
započítania schopný plniť si svoje peňažné záväzky, a že teda mohlo dôjsť k započítaniu nesplatnej

pohľadávky žalovaného. Neschopnosť dlžníka plniť svoje záväzky musí byť preukázaná, a to spravidla
vyhlásením dlžníka. Je nesporné, že v čase započítania zo strany žalovaného takéto vyhlásenie
dlžníka neexistovalo. Naopak, žalobca opätovne zdôrazňuje, že plnil svoj záväzok voči žalovanému
od počiatku dobrovoľne a bez pričinenia právnej zástupkyne žalovaného. Žalobca zároveň opätovne
poukazuje na prax medzi ním a žalovaným, že v prípade ak aj nastala skutočnosť, že niektoré ich

faktúry boli po splatnosti, tieto následne plnili dobrovoľne aj bez pričinenia ich právnych zástupcov,
resp. ich riešili vzájomným zápočtom. Obdobný prípad nastal aj pri „vymáhaní" hlavnej pohľadávky
žalovaného voči žalobcovi. Z prehľadu (Saldokonta), ktorý žalobca opätovne priložil, je zrejmé, že
žalobca v priebehu obdobia 08/2007 - 09/2008, teda až do inkriminovaného započítania, plnil svoje
záväzky voči žalovanému podľa svojich finančných možností a to pravidelne, dobrovoľne, bez ohľadu na

činnosť právnej zástupkyne žalovaného, čo len potvrdzuje tú skutočnosť, že bol schopný plniť si svoje
záväzky. Vzhľadom na vyššie uvedené sa aktuálna právna argumentácia žalovaného a ním podsúvané
informácie o záväzkoch žalobcu javia ako účelové, v snahe zvrátiť smerovanie sporu. Opätovne preto
žalobca zdôrazňuje, že voči žalovanému si plnil svoje záväzky dobrovoľne, pravidelne a podľa svojich
aktuálnych ekonomických možností. Otázka, či zápočet žalovaného zo dňa 13.10.2008 má všetky

náležitosti vyžadované zákonom je vzhľadom na uvedenú argumentáciu žalobcu bezpredmetná. Návrhy
na vykonanie (doplnenie) dokazovania v zmysle bodu III na str. 9 písomného podania žalovaného zo
dňa 17.03.2017 sú vzhľadom na nedôvodnosť započítacieho prejavu žalovaného bezpredmetné.

17. Podľa § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu

hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo
k veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.Podľa § 365 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 14.01.2009, dlžník je v omeškaní,
ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď
záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v

dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení platnom a účinnom do 14.01.2009, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo
k omeškaniu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v prvý kalendárny deň
kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Základná úroková sadzba NBS (p. a.) v období od 25.04.2007 do 28.10.2008 bola vo výške 4,25 %.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 Obchodného zákonníka proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú

pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

18. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili ústnu kúpnu

zmluvu, na základe ktorej žalobca dodal žalovanému tovar a vystavil zaň faktúru č. 8110460 na sumu
23.525,-eur,splatnúdňa12.09.2008afaktúruč.8110497nasumu23.571,-eur,splatnúdňa12.10.2008.
Žalovaný svoje záväzky zo zmluvy splnil čiastočne jednostranným započítaním zo dňa 12.09.2008
v sume 12.505,- eur na faktúru č. 8110460, jednostranným započítaním zo dňa 16.09.2008 v sume
5.292,69 eur na faktúru č. 8110460, čiastočnou úhradou faktúry č. 8110497 v sume 3.000,- eur dňa

28.11.2008, v sume 3.000,- eur dňa 23.12.2008 a v sume 3.898,24 eur dňa 14.01.2009. Uvedené
skutočnosti, t. j. uzavretie kúpnej zmluvy, dodanie tovaru, výšku faktúr č. 8110460 a 8110497 a jednotlivé
započítania žalovaný v priebehu konania nerozporoval. Samotná výška žalovaného nároku žalobcu
vrátane uplatneného príslušenstva v konaní nebola sporná. Sporné však je tvrdenie žalovaného, že
žalovaný nárok žalobcu v celom rozsahu zanikol jednostranným započítaním zo strany žalovaného zo

dňa 13.10.2008, a to tak, že pohľadávka žalovaného z faktúry č. 308110 vo výške 19.400,07 eur, splatná
dňa 13.10.2008, bola započítaná vo výške 5.727,31 eur so zvyškom pohľadávky žalobcu z faktúry č.
8110460 a vo výške 13.672,76 eur so zvyškom pohľadávky žalobcu z faktúry č. 8110497, čím podľa jeho
názoru došlo k zániku žalovanej pohľadávky žalobcu v celom rozsahu.

19. Započítanie je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi,
ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli
druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na
započítanie,t.j.také,ktorýchzapočítanieniejevylúčenédohodouúčastníkovalebozákonom.Občiansky
zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku započítaním, a to je započítanie jednostranným právnym

úkonom a započítanie dohodou. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných
pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie a to vzájomnosť pohľadávok, plnenie
rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie a prejav smerujúci k započítaniu. Započítací
prejav treba adresovať druhému účastníkovi. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého savyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnym predpokladom započítania
je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú. Vzájomné
pohľadávky sú také, pri ktorých tie isté osoby ako veriteľ a dlžník majú v záväzkovom vzťahu spravidla na

základe iného právneho vzťahu opačné postavenie. Veriteľ určitej pohľadávky, ktorú má voči dlžníkovi
z určitého záväzkového vzťahu je zároveň jeho dlžníkom, spravidla z iného záväzkového vzťahu.
Započítanie je typickým jednostranným právnym úkonom a predstavuje prejav vôle veriteľa započítať
pohľadávku, ktorú má voči svojmu dlžníkovi voči pohľadávke tejto osoby, ktorú má ona ako veriteľ voči
nemu. Započítanie ako každý právny úkon musí byť zrozumiteľný a určitý. Z prejavu vôle veriteľa musí

predovšetkým vyplývať, ktorú určitú pohľadávku alebo viac pohľadávok a v akej výške chce započítať
voči inej alebo viacerým iným pohľadávkam, ktoré má dlžník v právnej pozícii veriteľa voči nemu. K
zániku pohľadávky dochádza vtedy, keď sa pohľadávky stretnú. Pohľadávky sa stretnú vtedy, keď sú
splatné. Pohľadávky zaniknú v takom rozsahu ako sa vzájomne kryjú. Započítanie je právne účinné
vtedy, keď dôjde druhej strane.

20. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že k platnému započítaniu pohľadávky žalovaného
z faktúry č. 308110 so žalovanou pohľadávkou žalobcu nedošlo, a to z dôvodov uvedených nižšie.
Žalovaný v podanom odpore uviedol, že žalovaná suma bola zo strany žalovaného uhradená
jednostranným započítaním zo dňa 13.10.2008, ktoré žalobca prevzal dňa 13.10.2008. V liste zo dňa
13.10.2008 žalovaný uvádza, že jednostranne započítava splatné príslušenstvo pohľadávky, faktúru

žalovaného č. 308110 vystavenú dňa 02.10.2008, splatnú dňa 13.10.2008, vo výške 595.000,- Sk
(19.400,07 eur), za náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo zmluvy č. 15EXP/SK-07 (odmena
advokáta zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 19.11.2007), vo výške, v ktorej sa kryje, t.j.
5.727,31 eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 8110460 vystavenej dňa 13.08.2008
vo výške 23.505,- eur, splatnej dňa 12.09.2008 (zostatok k 12.09.2008, vo výške 5.727,31 eur) a vo

výške, v ktorej sa kryje, t.j. 13.672,76 eur s pohľadávkou žalobcu voči žalovanému z faktúry č. 8110497
vystavenej dňa 12.09.2008, splatnej dňa 12.10.2008, vo výške 23.571,- eur. Z dôkazov založených v
spise vyplýva, že faktúra č. 308110 splatná dňa 13.10.2008 bola žalobcovi doručená až dňa 13.10.2008
a jednostranný zápočet na základe uvedenej faktúry je rovnako zo dňa 13.10.2008, teda v čase, kedy
príslušenstvo pohľadávky (náklady spojené s jej uplatnením) ešte nebolo splatné. Podľa názoru súdu

z tohto dôvodu nemohlo dôjsť ani k platnému jednostrannému započítaniu, nakoľko v zmysle § 358
Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde, čo
nebol prípad uvedenej faktúry (č. 308110), keďže žalobcovi od doručenia faktúry plynula lehota na
jej zaplatenie, t.j. nebola ešte splatná, a teda ani spôsobilá na započítanie. Tvrdenie žalovaného,
že na daný prípad je potrebné aplikovať ustanovenie § 359 Obchodného zákonníka, podľa ktorého

proti splatnej pohľadávke možno započítať nesplatnú pohľadávku vtedy, ak ide o pohľadávku voči
dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky, je v danom prípade irelevantné, nakoľko
v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobca v čase doručenia predmetnej faktúry na
započítanie nebol schopný plniť svoje peňažné záväzky. Žalobca na list žalovaného zo dňa 13.10.2008
reagoval, pričom však predmetnú faktúru odmietol žalovanému zaplatiť z dôvodu, že nepovažoval nárok

žalovaného na zaplatenie príslušenstva pohľadávky (náklady vo výške 19.400,07 eur) za oprávnený a
nie z dôvodu, že by bol platobne neschopný. Uvedené preukazuje dôkaz založený do spisu žalobcom
- prehľad (saldokonto), z ktorého je zrejmé, že žalobca v priebehu obdobia 08/2007 - 09/2008, teda
až do započítacieho prejavu, plnil svoje záväzky voči žalovanému podľa svojich finančných možností
a to pravidelne, dobrovoľne, bez ohľadu na činnosť právneho zástupcu žalovaného (ktorého služby

si vyžiadali vznik nákladov žalovanému v súvislosti s uplatnením jeho pohľadávky). Uvedené podľa
názoru súdu potvrdzuje tú skutočnosť, že žalobca bol v čase vykonania započítacieho úkonu schopný
plniť si svoje záväzky, preto je aplikácia § 359 Obchodného zákonníka na daný prípad jednostranného
započítania vylúčená. Neopodstatnené je preto v tejto súvislosti tvrdenie žalovaného, že žalobca listom
zo dňa 14.11.2007 žiadal žalovaného o splácanie dlhu 201.234,50 eur formou splátkového kalendára,

keďže bol tento list zaslaný žalovanému takmer rok pred jednostranným započítaním príslušenstva
pohľadávky žalovaným a nemožno ho považovať za smerodajný dôkaz o nepriaznivej finančnej situácii
žalobcu, či jeho snahy plniť si svoje peňažné záväzky. Žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal,
že by žalobca v čase doručenia predmetnej faktúry žalovaného sám prehlásil, že tento záväzok nie je
schopný plniť, pričom žalovaný neschopnosť plnenia žalobcom dostatočne nepreukázal.

21. Na druhej strane, súd považuje za potrebné uviesť, že zo samotného zápočtu žalovaného zo
dňa 13.10.2008 nie je zrejmé, akým spôsobom preukázal dôvod a výšku svojej pohľadávky, keďže
k jednostrannému zápočtu nepriložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že sa skutočne jednáo pohľadávku, ktorú má voči žalobcovi. Z jednostranného započítania nie je zrejmé, aké úkony
boli vykonané, v akom čase a či boli vykonané účelne a v súvislosti s uplatnením pohľadávky.
Žalovaný vykonané úkony, odmenu za ktoré dňa 13.10.2008 jednostranne započítal s pohľadávkou

žalobcu, presne špecifikoval až v tomto súdnom konaní v podaní doručenom súdu dňa 03.04.2014. V
zmysle všetkých uvedených skutočností súd dospel k záveru, že nedošlo k platnému jednostrannému
započítaniu pohľadávky žalovaného z faktúry č. 308110 voči pohľadávke žalobcu uplatnenej v tomto
konaní, t.j. predmetná pohľadávka žalobcu teda nezanikla a preto má žalobca právo na jej zaplatenie
od žalovaného vo výške 19.400,07 eur spolu s požadovaným príslušenstvom.

22. Súd ďalšie dokazovanie navrhnuté žalovaným v zmysle bodu III na str. 9 písomného podania
žalovaného zo dňa 17.03.2017 nevykonal, nakoľko to vzhľadom na nedôvodnosť započítacieho prejavu
žalovaného zo dňa 13.10.2008 nie je potrebné.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého

súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal
plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie

prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.