Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. október 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 15Csr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717201479
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717201479.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v spore žalobkyne: Q. N., V.. XX.XX.XXXX, P.
L. XXX, XXX XX L., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Rozsudok rozhodcovského súdu - Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská arbitrážna a. s.,
Karloveské rameno 6, Bratislava - mestská časť Karlová Ves 841 04, IČO: 35 922 761 (predtým

obchodné meno Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava 840 04, IČO:
35 922 761), spoločnosť zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel SA, vložka
č. 3530/B, vydaní v konaní vedenom pod sp. zn. SR00655/11 zo dňa 22.3.2011, sa z r u š u je.

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške týchto trov bude súd
rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 331,50 eur Slovenskej republike
podľa priloženého príkazu na úhradu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 7.2.2017 domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp. zn. SR 00655/11,

vydaného 22.3.2011. Namietala, že :
- nemala spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu
- nebola riadne upovedomená o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
alebo jej nebolo umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
- rozhodcovským rozsudkom s rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala
alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,

- stály rozhodcovský nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ust. zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
- spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy,

- stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci jeho nariadenie žalobkyňa navrhovala
za okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania dôvodne vyplývala potreba jeho
nariadenia, najmä preto, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať sa jej uvedenými
návrhmi a tvrdeniami a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil
dôkazy, ktoré žalobkyňa predložila, nevykonal jej navrhované dôkazy alebo jej neumožnil predložiť

dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,-stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesust.všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovnaochranu
práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
- rozhodcovský rozsudok ju zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú,

právom nedovolenú alebo odporujúci dobrým mravom,
- výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom SR a rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2. Podaním doručeným súdu 16.3.2017 sa k podanej žalobe vyjadroval žalovaný ( č.l. 10), kde uviedol,

že sa nejedná o prípad, na ktorý by sa mali vzťahovať ust. § 20 písm.e) Civilného sporového poriadku
( ďalej len „CSP“ ) , vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Martin, nakoľko má za
to, že žalobkyni nemožno priznať postavenie spotrebiteľa. Žalobkyňa sa s danou žalobou obrátila na
súd vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd, a teda nedošlo k splneniu podmienok,
za ktorých môže súd konať. Poukázal na to, že postavenie žalobcu ako spotrebiteľa žalovaný rázne
odmieta. Dňa 30.11.2009 uzavrel so žalobkyňou zmluvu o úvere č. 609000145, na základe ktorej

bol žalobcovi poskytnutý úver na účel povolania. Žalobkyňa podpisom potvrdila, že informácie, ktoré
poskytla žalovanému sú pravdivé. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobkyňou následne poskytnutý
úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluvu o úvere č.
609000145 nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch, a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne ust. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“).

Predmetná zmluva o úvere č. 609000145 bola uzavretá na výkon povolania, v dôsledku čoho žalobkyňa
niejespotrebiteľomvzmysledefiníciespotrebiteľapodľazákonaospotrebiteľskýchúverochč.258/2001
Z. z. neskôr zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Podľa
judikatúry ESD dokonca nie je spotrebiteľom ani podnikateľ konajúci mimo rámca svojho podnikania.
Žalovaný nie je povinný preukázať, na čo v skutočnosti žalobkyňa použila peniaze, ale na aký účele

jej boli poskytnuté. Zmluvy o úvere nie sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v zmysle
zákona č. 129/2010 Z. z. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka
( ďalej len „ObZ“), kde teda zmluvné strany sa riadia ust. ObZ. V prípade postavenia žalovaného
treba akceptovať aj jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s dlžníkom vstupoval. Ak dlžník v
zmluve o úvere uviedol a aj podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na účel jeho podnikania,

treba chrániť dobrú vôľu žalovaného a dlžníkovi nepriznať právne postavenie spotrebiteľa. Nakoľko
dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný
právny vzťah účastníkov konania je teda obchodno-právny a uplatnenie právnych noriem s cieľom
ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Podľa žalovaného je rozhodcovská zmluva dohodnutá
medzi ním a žalobkyňou tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko v čl. II ods. 1 umožňuje

každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania
alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od žalobkyne, aby
spor so žalovaným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Navyše žalobkyňa mala možnosť v zmysle
rozhodcovskejzmluvyodnejodstúpiťvlehote10dnítak,akojeuvedenévčl.IIods.3,čovšakneurobila.
Žalobkyňa má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.

Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez hypotetického zvažovania
okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité teda je to, či zmluva v čase
jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť voľbu medzi súdom
alebo alternatívnym spôsobom riešenia sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.
V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý

arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a nezakazuje. Prípustnosť rozhodcovského konania
vyplýva aj z právnej úpravy týkajúce sa spotrebiteľských úverov. Možnosť mimosúdneho riešenia sporov
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyplýva jednoznačne z ust. § 4 ods. 2 písm.r) pôvodného
zákona o spotrebiteľských úveroch zákon č. 255/2001 Z.z., ako aj aktuálne účinného ust. § 9 ods. 2
písm.v) zákona č. 129/2010 Z. z., ktoré jednoznačne umožňujú mimosúdne riešenie sporov zo zmlúv

o spotrebiteľskom úvere. Rovnaký záver vyplýva aj zo znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/
ES o spotrebiteľskom úvere, ktorá zaväzuje členské štáty zabezpečiť primeraný a účinný postup na
urovnanie spotrebiteľských sporov, ktoré sa dotýkajú zmluvy o úvere. Platné a účinné ust. týkajúce sa
spotrebiteľských úverov sú vo vzťahu k právnej úprave spotrebiteľských zmlúv v OZ nielen lex specialis
ale aj lex posterior a teda jednoznačne majú prednosť pri aplikácii. Prípustnosť rozhodcovského konania

spotrebiteľských sporov vyplýva jednoznačne aj z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách
použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov. Medzi žalovaným
a žalobkyňou bola v predmetnom prípade uzatvorená rozhodcovská zmluva na samostatnom listepapiera, oddelene od samotnej zmluve o úvere číslo 609000145. Z tohto dôvodu žiada žalovaný, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3. Súd uznesením č. k. 15Csr/1/2017-23 zo dňa 9.10.2017 zamietol námietku miestnej nepríslušnosti
Okresného súdu Martin vznesenú žalovaným v podaní zo dňa 16.3.2017. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 18.10.2017.

4.ZároveňvrámcitohtokonaniasisúdvyžiadalzoStálehorozhodcovskéhosúduspoločnostiSlovenská

arbitrážna a.s. na zapožičanie ich spis sp. zn. SR 00665/11, z ktorého kópie písomností tvoriacich tento
spis, sú súčasťou tohto konania. Zároveň si súd vyžiadal aj od súdneho exekútora na zapožičanie
exekučný spis spisu EX 2089/2012 17Er/5549/2012, pod ktorým sa vedie exekúcia v súvislosti s
predmetným rozhodcovským rozsudkom.

5. Súd vo veci vykonal nariadené pojednávania za prítomnosti žalobkyne, v neprítomnosti žalovaného,

ktorý svoju neúčasť ospravedlnil. Na predmetnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa Antónia
Lamošová, obchodná zástupkyňa žalovaného.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to fotokópiami listín rozhodcovského konania,
ktoré sa viedlo pod sp. zn. SR 00655/11 ( č. l. 31- 41). Ďalej sa oboznámil s pripojeným exekučným

spisom súdneho exekútora č. EX 2089/16, vykonal výsluch žalobkyne, svedkyne Antónie Lamošovej.
Súdsaoboznámilajsexekučnýmspisomsp.zn.17Er/5549/2012avrámcitohtokonaniadoložildospisu
kópiu uznesenia o zastavení exekúcie pre neprípustnosť, v súčasnosti je spis sp. zn. 17Er/5549/2012
na KS v Žiline z dôvodu podania odvolania. Súd mal preukázaný tento skutkový stav:

7. Žalovaný podal dňa 11.1.2011 na Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská arbitrážna a.s.
( predtým Slovenská rozhodcovská a.s.- zmena obchodného mena) návrh na začatie rozhodcovského
konania, ktorým sa voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 765,23 eur, zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne zo sumy 762,23 eur od 5.11.2010 do zaplatenia, zákonného úroku vo výške 6 % ročne
zo sumy 765,23 eur od 27.12.2010 do zaplatenia, trov rozhodcovského konania. Žalovaný sa domáhal

v rámci rozhodcovského konania zaplatenia zmenky, ktorú mala vystaviť žalobkyňa ( vystaviteľ) v jeho
prospech ( remitent) vo forme blankozmenky, v ktorej nebola vyplnená zmenková suma
a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Žalovaný a žalobkyňa pri vystavení zmenky uzatvorili
dohodu o vypĺňacom práve zmenky, obsahom ktorej bolo oprávnenie žalovaného, ako remitenta
za dohodnutých podmienok doplniť do blankozmenky zmenkovú sumu a dátum začatia úročenia

zmenkovej sumy. Žalovaný následne oznámil žalobkyni predloženie zmenky na platenie, ktoré sa
uskutočnilodňa27.12.2010stým,žesaviedloajmediačnékonanie,ktoré,alebolozmarenéprávepodľa
žalovaného z dôvodu na strane žalobkyne. Žalobkyňa na predloženú zmenku pred podaním návrhu
na začatie rozhodcovského konania mal uhradiť sumu v celkovej výške 114 eur s tým, že v ďalšom
poukazoval aj žalovaný na to, že sa dohodli v zmluve o úvere so žalobkyňou, že je povinná uhradiť

žalovanému ako veriteľovi všetky náklady ktoré vznikli v súvislosti s uplatnením práva v mediačnom
konaní. Súčasťou tohto návrhu na začatie rozhodcovského konania bola aj samotná zmluva o úvere zo
dňa 30.11.2009 spolu so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ( č. l. 32,33 ). Zmenka, ktorá bola
vystavená v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere ( č. l. 34), prehľad práv a záväzkov vyplývajúcich
zo zmluvy o úvere ( č. l. 35), ako aj pokus o zmier, ktorý adresoval žalovaný žalobkyni ( č. l. 36) listom

zo dňa 20.12.2010.

8. Súd ďalej z pripojených listín zistil, že Stály rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu v rámci
rozhodcovského konania, teda žalovanú, aby sa vyjadrila a predložila svoju žalobnú odpoveď.
Uvedené bolo doručené žalobkyni ako žalovanej v rozhodcovskom konaní 26.1.2011 ( č. l. 38).

Následne bol vydaný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, ktorý zaviazal žalobkyňu ako žalovanú v
rozhodcovskom konaní k úhrade sumy 765,23 eur spolu so zmenkovým úrokom, zákonným úrokom a
trovami rozhodcovského konania ( č. l. 30). Predmetný rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobkyni
dňa 4.4.2011 ( č. l. 41).

9. Rozhodcovské konanie do 1.1.2015 bolo upravené zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Tento zákon upravoval rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a medzinárodných
obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej
republike, uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí SR ( § 1 ods. 1 písm. a,b citovaného zákona). Tento právny predpis sa vzťahoval na rozhodcovské konanie, v ktorom sa riešili
spotrebiteľské spory. Zákon č. 335/2004 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“) osobitne upravuje rozhodcovské

konanie v prípade spotrebiteľských sporov. Došlo ním k odčleneniu rozhodcovského konania týkajúceho
sa osobitných prípadov - spotrebiteľských sporov od rozhodcovského konania, v ktorom sa riešia ostatné
spory.

10.. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 335/2014 Z. z.“ ), ak nie je ďalej ustanovené inak,
ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské
konanie,ktorýchpredmetomjespotrebiteľskýsporzačatýpred1.januárom2015.Právneúčinkyúkonov,
ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
Podľa ods. 2 tohto ust. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014;

ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ods. 3 tohto ust. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z., ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ

žalobou o zrušenie rozhodcovského konania podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v
exekúcii odkaz na zákon č. 233/1995 Z. z.

11. Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov účinného v čase vydania upovedomenia o začatí

exekúcie voči žalobkyni ako povinnej, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcie, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekútor poverený vykonaním exekúcie na podklade

rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní podľa osobitného
predpisu v upovedomení o začatí exekúcie poučí povinného, ktorý je spotrebiteľom, o možnosti podať v
lehotenapodanienámietokprotiexekúciižalobuozrušenierozhodcovskéhorozsudkupodľaosobitného
predpisu. Poučenie musí obsahovať aj vzor žaloby podľa osobitného predpisu.

12. Súd z pripojeného exekučného spisu zistil, že bol žalovaným ako oprávneným podaný návrh na
začatie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku č. SR 00655/11
zo dňa 22.3.2011. V upovedomení o začatí exekúcie bola žalobkyňa ( povinná) oprávnená v rámci
exekúcie v lehote na podanie námietok proti exekúcii podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
podľa osobitného predpisu, ktorým bol práve zákon č. 335/2014 Z. z . V tom čase lehota na podanie

námietok bola 14 dní od doručenia od upovedomenia o začatí exekúcie v zmysle v tom čase účinného
zákona č. 233/1995 Z. z. Keďže ust. § 46 ods. 3 zákona č.335/2014 Z. z. zostalo nedotknuté, čo sa
týka § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z. z. , žalobkyňa v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o
začatí exekúcie podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o čom svedčí doručenka o prevzatí
upovedomeniaozačatíexekúciežalobkyňouz27.1.2017.Žalobkyňažalobuozrušenierozhodcovského

rozsudku podala na súd v lehote 14 dní, t.j. podala ju na súd 7.2.2017 to znamená, že je potrebné
skonštatovať, že bola splnená lehota na podanie žaloby v zmysle citovaných ustanovení zákona č.
335/2014 Z. z. v spojení s ust. zákona č. 233/1995 Z. z.

13.Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.rozhodcovskázmluvajedohodamedzizmluvnýmistranami

o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z rozhodcovská zmluva sa vzťahuje aj na právnych nástupcov
strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa§4ods.2tohtozákonarozhodcovskázmluvamusímaťpísomnúformu,inakjeneplatná.Písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnýmistranami alebo vo vzájomne zmenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiťvyhlásenímzmluvnýchstrándozápisnicepredrozhodcomnajneskôrdozačatiakonaniavoveci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka,
tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa
nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá jej je súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

14. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania

sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť
spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol
riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo
mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským

rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním
rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d)
stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať
vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3

alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd
nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z
okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia
najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami
spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený

skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal
navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať
vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol
v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,
a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka

spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné,
právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v
rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

15. V konaní sa žalobkyňa domáhala vo vzťahu k žalovanému zrušenie rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská arbitrážna a.s, ktorý bol vydaný v
konaní pod sp. zn. SR 00655/11 dňa 22.3.2011. Na základe tohto rozsudku bola žalobkyňa povinná
zaplatiť žalovanému čiastku 765,23 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z tejto
sumy od 5.11.2010 do zaplatenia, zákonný úrok vo výške 6 % z predmetnej sumy od 27.12.2010 do

zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania. Vo zvyšku rozhodcovský súd žalobu zamietol.

16. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa žalobkyňa dovolávala zo všetkých dôvodov, ktoré sú
upravené v § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. ( odsek 14. odôvodnenia rozsudku). Prioritne žalobkyňa
poukazovala na pojednávaní v rámci svojho prednesu na to, že predmetnú zmluvu o úvere, kde bola

vystavená zmenka a čiastka z vystavenej zmenky bola priznaná rozhodcovským rozsudkom, tak pri
nej uvádzala, že ju neuzatvárala z dôvodu povolania tak, ako to prezentuje žalovaný, nakoľko je na
invalidnom dôchodku od roku 2003. Trvala na tom, že došlo k začiarknutiu účelu úveru na výkon
povolania zo strany žalovaného podvodným spôsobom, nakoľko teda ona určite nežiadala predmetný
úver na výkon povolania. Poukazovala na to, že samotná zmluva o úvere je v určitých častiach neplatná.

Ide o veľkú sumu, ktorú by mala vrátiť s tým, že si zobrala úver len vo výške 350 eur, ale zrážky na
základe vedenej exekúcie jej vykonávajú z dôchodku na základe predmetnej zmluvy o úvere až vo
výške 6 109,66 eur, čo je nemysliteľné, že by mala uhradiť predmetnú čiastku, keďže si požičala 350
eur. Poukázala na to, že jej zrážajú na predmetnú zmluvu o úvere od 10.4.2017 36,09 eur mesačne. Čosa týkalo procesu uzavierania zmluvy od úvere, tak poukázala na to, že ju uzatvárala v kancelárii u pani
Lamošovej. Proces uzatvárania prebiehal tak, že sa dohodli, koľko by jej vyšlo z invalidného dôchodku,
ktorý poberala a dohodli sa na splátke. Bola poučená, že pokiaľ nebude predmetný úver splácať, môžu

jej exekúciou zrážať zo mzdy. Žalobkyňa trvala na tom, že vôbec nebola poučená, čo je to rozhodcovské
konanie, ani doteraz nevie, čo je to rozhodcovský súd. Poukázala na to, že sa jej ozýva nejaká iná
spoločnosťCDConsultingstým,žejejmalaPohotovosť,tedažalovanýodstúpiťpredmetnúpohľadávku.
Táto spoločnosť ju vyzýva, aby jej niečo aj uhrádzala. Ona to však spláca už v rámci exekúcie, takže
nevidí dôvod, prečo by to mala splácať inému veriteľovi.

17. K otázke uzavretia zmluvy o úvere v spojení s rozhodcovskou doložkou súd vypočul aj svedkyňu,
a to Antóniu Lamošovú, ktorá uzavierala za žalovaného so žalobkyňou predmetnú zmluvu o úvere,
vrátane rozhodcovskej doložky. Svedkyňa uviedla, že so žalobkyňou spolupracovala dlhé roky, nakoľko
si táto brala úvery s tým, že zmluvu uzatvárala na základe platných smerníc a súčasťou zmlúv v čase
uzatvorenia zmluvy so žalobkyňou bola aj rozhodcovská doložka. Trvala na tom, že oboznamovala

klienta, že pokiaľ dôjde k nejakému sporu, tak tento sa bude riešiť na rozhodcovskom súde, že je to
súd, ktorý je zrýchlený s tým, že tie spory sa riešia rýchlejšie. Poukázala na to, že ku konkrétnej zmluve
sa uzatvárala aj zmenka s tým, že to bola ona, ktorá dávala podpisovať túto zmenku klientom. Klient
dostával zmluvu, zmluva išla na overenie podpisu, mohol si ju prečítať, mohol sa s ňou oboznámiť s
tým, že žalobkyňa predmetnú zmluvu v podstate musela poznať, nakoľko sa uzatvárali viaceré zmluvy

s ňou. Na otázku súdu, či mala žalobkyňa v procese uzatvárania zmluvy od úvere ovplyvniť obsah
rozhodcovskej doložky, svedkyňa jednoznačne uviedla: „ Mohla nepodpísať zmluvu. Ak by nepodpísala,
nedostane peniaze“. Ďalej táto svedkyňa na otázku súdu, aby sa vyjadrila ku konkrétnej zmluve o
úvere, ktorá je predmetom sporu so žalobkyňou, kto vypisoval v zmluve štvorček, na čo sa finančné
prostriedky poskytujú, kde je u žalobkyne zaškrtnuté, že na výkon povolania, tak táto upresnila,

že uvedené vypisovala ona. Nepamätá si, prečo zaškrtla povolanie, ale bolo to určite na základe
nejakých smerníc, kde sa mal vyznačiť účel. Ešte doplnila na predmetnú otázku, že v tom čase boli
úvery, ktoré sa poskytovali iba účelovo a v tom prípade sa zaškrtával, účel úveru na základe toho,
že spoločnosť vydala smernice, z ktorých bolo zrejmé, na aký účel bude úver poskytnutý. Na otázku
súdu, či mohol klient ovplyvniť jednotlivé body zmluvy od úvere, svedkyňa uviedla, že nemohol, pretože

zmluva bola predtlačená. On mohol súhlasiť alebo nesúhlasiť s týmito podmienkami. Ďalej, čo sa týkalo
zmenky, akým spôsobom prebiehalo vypĺňanie zmenky, či bol oboznámený klient čo zmenka je, tak
svedkyňa uviedla, že zmenka sa vypisovala pri uzatváraní zmluvy. Ako taká bola viazaná na číslo
zmluvy a používala sa v prípade, kedy klient nehradil poskytnutý úver. Svedkyňa uvádzala, že klientom
vysvetľovali, že je to v prípade vymáhania nástroj, cez ktorý sa budú vymáhať peniaze, ktoré budú v

danom čase dlžiť. Preto sa tam nevypisovala presná suma. Zmenka bola takisto súčasťou zmluvy.

18. Žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo zmenky v spojení s uzavretou zmluvou
o úvere so žalobkyňou zo dňa 30.11.2009. Uvedený právny vzťah medzi účastníkmi je vzťahom
spotrebiteľským. Nakoľko zmluva o úvere je svojim charakterom spotrebiteľská zmluva. Jej účastníkmi

bolinajednejstranedodávateľanadruhejstranespotrebiteľ,ktorýnemoholindividuálneovplyvniťobsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Súd na uvedenom trvá aj napriek tej
skutočnosti, že žalovaný v rámci uzavretia predmetnej zmluvy vyplnil, že mali byť finančné prostriedky
poskytnuté žalobkyni na výkon povolania. Aj zástupkyňa žalovaného, ktorú súd vypočul a ktorá za
žalovaného zmluvu so žalobkyňou uzatvárala, potvrdila, že žalobkyňa v čase uzatvárania tejto zmluvy

o úvere bola invalidným dôchodcom, a že tento postup, čo je potrebné zaškrtnúť v rámci účelu, mali
stanovený obchodní zástupcovia žalovaného v zmysle smerníc, t. j. aký účel zaškrtnúť v prípade, že ide
o invalidných dôchodcov. Podľa názoru súdu išlo o klamlivé konanie žalovaného, v rozpore s dobrými
mravmi, a ako také nemôže požívať právnu ochranu. Súd trvá na tom, že žalobkyňa pri uzatváraní tejto
zmluvy vystupovala ako spotrebiteľ a úver jej nebol poskytnutý na výkon povolania, ale ako fyzickej

osobe nepodnikateľovi, invalidnému dôchodcovi a to na osobnú potrebu - nákup chladničky, práčky
dreva , tak ako uvádzala žalobkyňa v jej výpovedi..

19. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj
rozhodcovský súd z rozhodcovskej zmluvy. Nepreukázané sú tvrdenia žalovaného, že medzi ním a

žalobkyňoubolavpredmetnomprípadeuzatvorenározhodcovskázmluvanasamostatnomlistepapiera,
oddelene od samotnej zmluve o úvere číslo 609000145. Bolo preukázané zmluvou o úvere v spojení
s všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru ako súčasti zmluvy o úvere, že v bode 15. týchto
podmienok bola upravená rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy. Podľa bodu 15. týchto podmienokvšetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 602300052, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú
zmluvuauplatneniaprávztakejtovyplnenejzmenkyvrátanesporovojejplatnosť,výkladalebozrušenie,

budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na tomto súde
a rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu,
pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského

rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku;
rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu ( zákon č. 99/1963 Zb. OSP) .
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie

akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahoch uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo
veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského

súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

20. Žalobkyňa namietala platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že sa jedná o neprijateľné zmluvné
podmienky, nakoľko rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná, predložená na podpis žalobkyni
v rámci uzavretej zmluvy od úvere. Rovnako samotná zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky s tým, že miesto rozhodcovského konania v rozhodcovskej doložke jednostranne stanovil
dodávateľ, ktorý vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento
šablónovite rozhoduje ojej právach. Rovnako pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne
transparentné pre priemerný subjekt práva.

21. Právomoc rozhodcovského súdu sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, t.j. dohodou medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v zmluvnom
alebo inom právnom vzťahu s rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Keďže žalobkyňa namietala platnosť
rozhodcovskej zmluvy ako dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd sa prioritne zaoberal
otázkou, či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva medzi účastníkmi. Pri posudzovaní jej platnosti

vychádzal z ust. § 3, 4, 5 zákona č. 244/2002 Z. z. ( tieto ust. tohto zákona je potrebné použiť v
zmysle prechodných ust. § 73 od. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. ). Z obsahu pripojeného spisu teda
vyplýva, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania vo forme rozhodcovskej
doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky v zmluve, ktorá je teda
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí

byť výsledkom vôle zmluvných strán. Súd uvedenú rozhodcovskú doložku posúdil ako spotrebiteľskú,
pretože má spojitosť a nadväznosť práve so zmluvou o úvere pri uzatváraní ktorej žalovaný vystupoval
ako dodávateľ a žalobkyňa podľa názoru súdu ako spotrebiteľ

22. Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľkou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len
„ neprijateľná podmienka „ ).

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo
forme rozhodcovskej doložky ako súčasti zmluvy o úvere nebola individuálne dojednaná, nakoľko z
výsluchu žalobkyne, ako aj svedkyne, ktorý konala za žalovaného v procese uzavierania zmluvy o úvere
a rozhodcovskej zmluvy vyplynulo, že žalobkyňa nemohla v žiadnom smere ovplyvniť obsah samotnej
rozhodcovskej doložky a zároveň bola povinná uzavrieť zmluvu o úvere s takouto rozhodcovskou

doložkou, ktorá mala zakladať právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie vo veci.
To znamená, že rozhodcovská zmluva bola jednou z neodmysliteľných podmienok uzavretia samotnej
úverovej zmluvy, bez pristúpenia ktorej spotrebiteľ nemal možnosť uzavrieť samotnú spotrebiteľskú
zmluvu o úvere a nemohol tým získať finančné prostriedky, ktoré mu mali byť poskytnuté na základe
zmluvy o úvere. Súd je toho názoru, že nedošlo v danom prípade k individuálnemu dojednaniu

rozhodcovskej doložky a preto môže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.
§ 53 ods. 1 OZ.

24. Podľa názoru súdu uzatvorením rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky viažúcej
sa k predmetnej zmluve o úvere uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k jednoznačnému

zhoršeniu postavenia spotrebiteľa. Zmluvou s takýmto znením si žalobkyňa ako spotrebiteľ jednoznačne
zhoršila svoje zmluvné postavenie. Bez nej by sa konanie uskutočnilo v mieste jej bydliska na Okresnom
súde Martin, teda v Martine, a to podľa príslušných ustanovení, v tom čase OSP s garanciou ústavných
práv, ktorého znenie je pre spotrebiteľa priaznivejšie, než vnútorný štatút rozhodcovského súdu, podľa
ktorého prebiehalo rozhodcovské konanie - známe omnoho väčšou benevolenciou postavenou v

prospech podnikateľa. O zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom a neprijateľnou
zmluvnou podmienkou ( § 53 ods. 1, ods. 4 písm. r) OZ). Ide aj z dôvodu, že oprávnený, teda v danom
prípade žalovaný si priamo a autoritatívne v preformulovanej rozhodcovskej zmluve určil pre prípad
vzniku sporu z predmetnej zmluvy možnosť výberu, či prípadný spor predloží Stálemu rozhodcovskému
súdu alebo príslušnému súdu SR. Právo výberu, akému súdu spor predloží spočíva podľa zmluvy na

tej zmluvnej strane, ktorá podáva žalobný návrh . Teda v konečnom dôsledku ide o žalovaného, ktorý
má eminentný záujem na tom, aby boli spory so žalobkyňou riešené pred rozhodcovským súdom, pred
ktorým bude postavenie oprávneného oveľa výhodnejšie. Žalobkyňa na rozdiel od žalovaného nemohla
nijako ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, ani výber osoby rozhodcu. Táto zmluva predstavuje
príklad zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči

slabšej strane spotrebiteľovi. Spotrebiteľskú zmluvu, ani všeobecné podmienky nemohla žalobkyňa
ovplyvniť, nijako zmeniť, upraviť, nakoľko bola vopred preformulovaná a v takomto znení predložená
žalobkyni ako spotrebiteľovi. Uvedené platí bez ohľadu na to, či je v rozhodcovskej zmluve možnosť
obrátiť sa na rozhodcovský súd dohodnutá alternatívne alebo výlučne, nakoľko aj v prípade alternatívy,
ak má podnikateľ možnosť obrátiť sa na rozhodcovský súd, znamená to podstatné zhoršenie postavenia

spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd bol toho názoru, že rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme
rozhodcovskej doložky nebola platne uzavretá. Ide o neplatný právny úkon a nakoľko právomoc
rozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomprávnomúkone,ajrozhodcovskýrozsudok
bol vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nulitným právnym aktom, ktorý nespôsobuje žiadne právne
účinky. Súd preto rozsudok Rozhodcovského súdu vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti

Slovenská arbitrážna a.s. v konaní vedenom pod spisovou značkou SR 00655/11 zo dňa 22.3.2011
zrušil. Vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže sa jedná o nulitný právny akt, sa
súd nezaoberal ďalšími právnymi argumentmi žalobkyne pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, a to
porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa v rozhodcovskom
konaní.

25. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobkyňa mala plný úspech vo veci , preto jej súd priznalplnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

26. Zároveň súd vo výroku rozsudku rozhodol aj o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z
podanej žaloby vo výške 331,50 eur podľa položky 3 Sadzobníka poplatkov ako prílohy k zákonu č.
71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov . Žalobkyňa bola v konaní
osobne oslobodená od platenia súdneho poplatku, nakoľko ide o spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich
práv a zároveň bola v konaní úspešná, súd jej žalobe vyhovel. Preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992

Zb. zaplatí žalovaný celý poplatok, nakoľko bol v konaní neúspešný a nebol od platenia súdnych
poplatkov oslobodený.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorému smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

( Exekučný poriadok ) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.