Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. február 2007

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/127/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719201741
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2007:6719201741.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci

navrhovateľky O. V., rod. P., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom D., N. M. XXXX/XX,. proti odporcom 1. J.
P., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom H., S. XXX. a 2. H. P., rod. K., nar. XX.XX.XXXX,. trvale bytom H.,
S. XXX,. o odstránenie neoprávnenej stavby a zdržania sa zásahov do vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcom v 1. a 2. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene štátom preddavkované
trovy vo výške 7.612,- Sk, d 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 11.10.2002 žiadala navrhovateľka uložiť odporcom povinnosť na
vlastné náklady odstrániť hospodársku budovu postavenú na parcele č. 10319 v rozsahu 44 m2 v kat.
úz. H., vedenú na liste vlastníctva 4142 Katastrálneho úradu B. B., Správa katastra D.. Ďalej žiadala
uložiť odporcom povinnosť zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva a to tak, že sa im zakáže
akýmkoľvek spôsobom využívať pozemok navrhovateľky, t.j. parcely 10319 v kat. úz. H., zapísanú na
liste vlastníctva 4142 Katastrálneho úradu B. B., Správa katastra D.. Pri uplatňovaní návrhu vychádzala

z toho, že sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a to parcely č. 10319 v častiach 965 m2 - ttp,
946 m2 - ttp, 20 m2 - ostatné plochy vedené na liste vlastníctva č. 4142. Odporcovia majú na uvedenej
parcele postavený dom a to hospodársku budovu o výmere 44 m2. Jedná sa o neoprávnenú stavbu.
Touto záležitosťou sa zaoberal aj Okresný úrad Detva, odbor životného prostredia, ktorý na základe
miestneho šetrenia zistil, že skutočne sa táto hospodárska budova nachádza na parcele č. 10319,
ktorá vlastnícky patrí navrhovateľke a že odporcovia túto stavbu zrealizovali a užívajú ju bez súhlasu a
povolenianaužívaniestavby.Spoukazomnaustanovenie§135cods.1Občianskehozákonníkažiadala

odstrániť túto stavbu na náklady odporcov. Ďalej uviedla, že odporcovia sú vlastníkmi susednej parcely
10318, na ktorej majú postavený rodinný dom. Bez jej súhlasu a bez toho, aby k tomu mali iné právo k
cudzej veci majú oplotenú aj časť jej pozemku, ktorý používajú ako záhradu a časť predmetnej parcely
10319 využívajú ako prístupovú cestu k svojmu domu čím neoprávnene zasahujú do jej vlastníctva. Z
tohto dôvodu žiadala s poukazom na ustanovenie § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka ochranu svojho
vlastníckeho práva najmä uložiť odporcom povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zásahu do jej vlastníckeho
práva tým, že im súd zakáže využívať jej parcelu 10319 akýmkoľvek spôsobom. Poukazovala na to,

že sa snažila s odporcami mimosúdne dohodnúť a ponúkala im predmetný pozemok na odkúpenie.
Navrhovala aj uzavretie nájomnej zmluvy na užívanie pozemku, avšak odporcovia neprejavili ochotu
riešiť danú situáciu. Z tohto dôvodu bola nútená podať návrh na súd. V priebehu konania niekoľkokrát
poukazovala na to, aby si odporcovia od nej spornú časť parcely o výmere 44 m2 odkúpili s tým, ženiekoľkokrát zmenila cenu tohto pozemku a následne podaním, ktoré došlo súdu 11.1.2007 navrhla, aby
bola z pozemku odstránená čierna stavba plynová prípojka, resp., aby končila prístupom na jej pozemok.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná o rozšírenie návrhu, ohľadom ktorého neprebiehalo konanie v rámci veci
vedenej pred tunajším súdom pod spisovou značkou 15C 127/02 a na rozhodnutie o tomto nároku je
potrebné ďalšie dokazovanie súd vylúčil tento návrh na samostatné konanie. O tejto skutočnosti bolo
vydané uznesenie s tým, že toto sa bude viesť pod samostatným číslom konania ako konanie nové.

Odporcovia s podaným návrhom nesúhlasili. Predmetný pozemok, na ktorom postavili hospodársku
budovu odkúpili ešte v roku 1983 od neb. brata navrhovateľky. Tento pozemok odkúpili za účelom
vybudovania hospodárskej budovy pri ich rodinnom dome, ktorý stojí na ich pozemku parcelné č. 10318.
Uvedenú časť nehnuteľnosti využívajú dobromyseľne, nerušene s tým, že sa cítia byť vlastníkmi tejto
časti parcely. K odpredaju spornej parcely došlo na základe vzájomných ústnych jednaní s tým, že
vyplatili požadovanú finančnú čiastku M. P.. Cenu za uvedený pozemok stanovil predseda MNV G. P.,

ktorý uviedol jednak cenu a bol prítomný ako svedok pri uzatváraní tejto kúpnej zmluvy. V čase konania
už bol nebohý. Zároveň pri tomto jednaní boli prítomní aj tí, ktorí podávali čestné prehlásenie s tým, že
sa jednalo o mamu odporcu a brata. Potvrdil, že uvedenú nehnuteľnosť kupoval len od M. P. s tým, že
len on tu býval, staral sa o to, obhospodaroval a nemal vedomosti, kde sa jeho sestry nachádzajú. Neb.
M. P. ho utvrdil v tom, že je to jeho, že sa tak dohodli a že on im dá po matke nejaké pozemky, mal tým na

mysli svoje sestry. Pri jednaní vychádzal aj z toho, že uvedené nehnuteľnosti boli písané v pozemkovej
knihe na P. P., ktorý bol mŕtvy a tieto pozemky užíval brat navrhovateľky M. P.. O tieto pozemky sa
nestarala ani ich stará matka. Pokiaľ ide o využívanie parcely 10319 na prechod táto cesta sa užíva od
nepamäti, niekoľko desiatok rokov a užíva ju nielen rodina odporcov, ale aj ostatné rodiny, ktoré majú
nad ich domom svoje polia a pozemky. Táto cesta sa užívala dávno predtým než sa narodili účastníci

konania. Navyše odporca poukazoval na to, že je to jediná prístupová cesta k ich domu. Odporkyňa v
2. rade potvrdila vyjadrenia svojho manžela s tým, že niekedy v 1983 túto hospodársku budovu začali
stavať a odvtedy ju nepretržite a dobromyseľne v tom, že sú vlastníkmi tejto nehnuteľnosti, užívali.

Z výpisu z listu vlastníctva č. 4142 Katastra nehnuteľností D., kat. úz. H. bolo zistené, že vlastníkom

parcely č. 10319 v častiach 965 m2 - trvalé trávnaté porasty, 946 m2 - trvalé trávnaté porasty a 20 m2 -
ostatné plochy je ako vlastníčka vedená navrhovateľka O. V., ktorá uvedené nehnuteľnosti a konkrétnu
parcelu získala na základe osvedčenia notárskou zápisnicou N XX/XX,. N. XX/XX-XXX/XX.

Súd si vyžiadal notársku zápisnicu N XX/XX,. N. XX/XX. ohľadom osvedčenia vydaného podľa zákona

293/1992 Z.z. Z notárskej zápisnice zaslanej notárkou JUDr. M. V., Notársky úrad D. bolo zistené, že
dňa 5.3.1996 sa ku nej dostavila O. V. - navrhovateľka, ktorá požiadala o spísanie osvedčenia podľa
§ 2 zákona č. 293/1992 Zb. Na notárskom úrade uviedla, že je držiteľkou nehnuteľností vedených v
kat. úz. H., ktoré odkúpili jej rodičia M. P., nar. XX.X.XXXX. a M. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX,. obaja
bytom H. XXX.. Predmetom spísania osvedčenia boal aj parcela vedená v pozemnoknižnej vložke č.

3425 pod B1 v 1/1-ine na P. P., od ktorého si horemenovaní odkúpili v roku 1952 pozemnoknižnú parcelu
10319 zodpovedajúcu parcela KN č. 10319 - lúku o výmere 1931 m2 v 1/1-ine. Uvedené nehnuteľnosti
si podľa slov navrhovateľky odkúpili jej rodičia na základe ústnych dohôd za prítomnosti predávajúcich
a kupujúcich. K zaregistrovaniu zmlúv však nedošlo. Následne v zmysle osvedčenia spísaného na
Notárskom úrade JUDr. M. V. vyplývala, že navrhovateľke mali rodičia tieto nehnuteľnosti darovať do jej

výlučného vlastníctva a to ešte v roku 1979 ústnou formou. Tieto užívala v domnení, že jej vlastnícky
patria, nerušene, dobrovoľne bez zásahu cudzích osôb viac ako 10 rokov, pričom za ne pravidelne
odvádzala daň z nehnuteľností. Zápisnica je riadne účastníkmi podpísaná.

Navrhovateľka k návrhu pripojila aj správu Okresného úradu Detva, odbor životného prostredia zo dňa

17.12.2001,zktorejbolozistené,ženaichúraddňa13.11.2001bolodoručenéoznámenieozrealizovaní
hospodárskej budovy bez stavebného povolenia navrhovateľkou a to na pozemku parcelné č. 10319,
ktorú užíva J. P., bytom H., S. XXX.. Následne na to bolo vykonané šetrenie na mieste, kde stavebný
úrad zistil, že na uvedenej parcele sa skutočne nachádza hospodárska budova o ploche 44 m2, ktorú
zrealizoval a užíva J. P., bytom S. XXX,. H.. Pri miestnom šetrení nepredložil menovaný žiadne doklady

týkajúce sa povolenia na realizáciu a užívanie uvedenej stavby.

Odporca doložil do spisu rozhodnutie Okresného úradu Detva, odbor životného prostredia zo dňa
8.3.2002, ktorý ho uznal vinného z priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3, písm. c/ stavebnéhozákona s tým, že sa ho mal dopustiť tak, že užíva stavbu hospodárskej budovy postavenú bez
stavebného povolenia v roku 1983 bez kolaudačného rozhodnutia. K náprave postačuje samotné
prejednanie priestupku, preto od uloženia sankcie za priestupok bolo upustené. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňom 2.4.2002.

Odporca v 1. rade a odporkyňa v 2. rade po doručení návrhu na začatie konania doložili do spisu čestné
prehlásenie podpísané nielen nimi, ale aj J. Č., nar. XX.XX.XXXX,. E. Č., nar. X.X.XXXX,. H. P., nar.
X.X.XXXX. a Ľ. P., nar. XX.X.XXXX,. ktorí potvrdili, že uvedenú časť parcely, na ktorej je postavená

hospodárska budova odkúpili odporcovia od M. P., nar. X.X.XXXX,. bytom H., S. č. XXX.. Tento prehlásil,
že je výlučným vlastníkom tohto pozemku a následne došlo k ústnej dohode a obchodu. Tieto osoby
mali byť prítomné pri dohode o kúpe a vyplatení pozemku pod hospodársku budovu.

Ďalšou listinou doloženou zo strany odporcu je rozhodnutie ako záväzné stanovisko k odňatiu
poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu Mesta Hriňová zo dňa 23.6.1997

doručené odporcovi v 1. rade o vyňatí poľnohospodárskej pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu na parcele č. 10319/2 v katastri nehnuteľností vedenej ako ttp o výmere 24 m2 k legalizácii
hospodárskej stavby. Súčasťou aj pripojený geometrický plán vyhotovený geodetom s.r.o. so sídlom Z.
Ing. S. overeným Okresným úradom Detva, odbor katastra a výkazom výmer, kde je stav podľa súboru
popisných informácií pri parcele 10319/2 24 m2 - ttp iná stavba, užívateľ J. P. a 20 m2 - ostatná plocha

iná stavba užívateľ J. P..

Odporca ďalej doložil do spisu čestné vyhlásenie J. K., Š. P., M. F., P. P. ohľadom parcely 10319 a
vystavania hospodárskej budovy. Z čestných vyhlásení bolo zistené, že uvedenú parcelu od roku 1983
užívajú odporcovia v 1. a 2. rade a na nej majú vystavanú hospodársku budovu.

Zo správy Mestského úradu Hriňová zo dňa 25.11.2002 bolo zistené, že odporcovia 1. a 2. sa prihlásili
na adresu H., S. XXX. dňom 2.11.1987. Manželmi sú od 26.11.1977.

Zo spisov Okresného súdu vo Zvolene spisová značka D 437/02 a D 288/81 bolo zistené, že rodičia

navrhovateľky boli nebohí. Dedičstvo po nebohom M. P., zomrelom 30.6.1980 sa prejednávalo v
pôvodnom konaní pod spisovou značkou D 1407/80. Do úvahy ako dedičia prichádzali deti nebohého
M. P., nar. X.X.XXXX,. mal. M. P., nar. XX.XX.XXXX. a mal. O. P., nar. XX.XX.XXXX.. Podľa rozhodnutia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 21.9.1981 predmetom dedenia nebola sporná parcela. Opätovne
požiadali o prejednanie novoobjaveného majetku dcéry po nebohom M. P., zomrelom 30.6.1980. Toto

konanie sa viedlo pod spisovou značkou D 437/02 a predmetom dedenia boli parcely z listu vlastníctva
79, kat. úz. H.. Rovnako aj v prípade úmrtia matky navrhovateľky M. P., rod. M., zomrelej XX.X.XXXX,.
predmetom dedenia nebola sporná parcela. Účastníkmi dedičského konania boli tri deti a to syn M. P. a
mal. M. a O. P.. Rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňom 19.6.1981.

Navrhovateľka do spisu pripojila kolaudačné rozhodnutie Okresného úradu v Detve, odbor životného
prostredia zo dňa 31.12.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 27.1.1997, ktorým okrem iného
povolil užívanie stavby, na plynofikáciu Mesta Hriňová lokalita P. aj parcelu 10319. V závere je uvedené,
že pri miestnom zisťovaní v rámci kolaudačného konania boli zistené, že v priebehu realizácie stavby
bolo vybudovaných naviac 203,20 m SPL plynovodu a 4 ks domových SPL prípojek.

Ďalšie listiny doložené do spisu sú žiadosť o vydanie súhlasu na odber zemného plynu, čestné
prehlásenie, listina o určení súpisného čísla, ako aj doklad o odovzdaní bytu. Tieto doklady doložil
odporca s tým, že požiadal 20.11.1996 o vydanie súhlasu na odber zemného plynu v časti H., S. č.d.
XXX.. Ďalej nasleduje čestné prehlásenie o vystavaní rodinného domu a rozhodnutie o určení súpisného

čísla.

Na výzvu súdu Mestský úrad Hriňová oznámil, že v roku 1996 investorom stavby plynofikácie
Mesta Hriňová, lokalita P. bolo Mesto Hriňová. Dodávateľom stavby bola Banská Bystrica, projektová
dokumentácia bola vyhotovovaná v marci a v septembri 1996. Realizácia plynu október 1996 s tým,

že uvedená sporná parcela bola evidovaná na neb. P. P.. Podľa evidenčného listu č. 421 bola ako
nájomníčka vedená M. P., rod. S., bytom H. č. XXX,. od ktorej malo Mesto Hriňová súhlas na realizáciu
prípojky cez pozemok 10319. Poľná cesta nespevnená vedie cez pozemok parcela 10319 podľa
obyvateľov uvedenej lokality asi od roku 1920 alebo ešte skôr. Zároveň mesto pripojilo aj výpis zpozemnoknižnej vložky 3425 na parcelu 10319, kde pod B1 je vedený P. P., slobodný č. 602, ktorý je
vlastníkom podľa skutočného rozdelenia z 26.7.1937. Ďalej je tu evidenčný list č. 421, kde je ako užívateľ
uvedená P. M. (stará matka navrhovateľky). Podľa správy zo dňa 16.9.2000 iný súhlas nebol žiadaný

lebo Mesto Hriňová nemalo vedomosť o ďalšom užívateľovi, resp. vlastníkovi parcely č. 10319.

Zo správy Katastra D. bolo zistené, že v kat. úz. H. neevidujú parcelu č. 10319/2 o výmere 44
m2. Geometrický plán č. XXX/XX. vyhotovený Ing. J. S. bol do súboru popisných informácií katastra
nehnuteľností prevedený iba čiastočne podľa tohto geometrického plánu bola prevedená len parcela KN

č. 10318/2 na základe listiny A2000/12983/LJP rozhodnutia o vyňatí z poľnohospodárskeho pôdneho
fondu. Ostatné parcely uvedené geometrickým plánom KN 10319/1, 10319/2, 10320/1, 10320/2 neboli
prevedené do súboru popisných informácií katastra nehnuteľností, nakoľko nebola doložená listina, na
základe ktorej by mohli byť parcely zapísané na list vlastníctva.

Navrhovateľka do spisu doložila niekoľko krát právne nástupníctvo odvodené od P. P., ktorý bol

pôvodným vlastníkom parcely 10319 v zmysle pozemnoknižnej vložky. Zároveň doložila sobášne a
úmrtné listy svojich právnych predchodcov. To, že pozemky konkrétne spornú parcelu užívali pred
smrťou jej rodičia odoprcovia nenamietali.

Zo správy archívu Z. V. bolo zistené, že M. P., nar. X.X.XXXX. bol vo vyšetrovacej väzbe od 4.5.

do 29.5.1975, prepustený z ústavu na výkon väzby, následne bol vo výkone trestu odňatia slobody
od 21.4.1976 do 2.11.1976, od 5.1.1979 do 28.2.1979, od 22.3.1980 do 22:7.1982, od 11.3.1985 do
11.5.1986.

Zo správy P. N. M. K. bolo zistené, že M. P., nar. X.X.XXXX. bol hospitalizovaný v ich nemocnici od

11.5.1986 do 18.4.1987 na základe rozhodnutia Okresného súdu vo Zvolene č.k. 2T 286/84.

Pred nariadením znaleckého dokazovania súd vykonal ohliadku na mieste samom. Ohliadka bola
vykonaná dňa 26.3.2004 za prítomnosti Ing. S., ktorý bol vypočutý aj ako svedok. Tento potvrdil, že
vypracovával na základe žiadosti odporcov geometrický plán, z ktorého súd pri ohliadke vychádzal. Pri

ohliadke na mieste samom bolo zistené, že skutočne v zmysle geometrického plánu je hospodárska
budova o výmere 44 m2 postavená na parcele 10319/2. Jedná sa o časť dvoru čo tvorí prístup do domu
a tiež hnojisko a záhradu. Cesta, po ktorej sa súd dostal na ohliadku vedie podľa slov navrhovateľky
cez jej parcelu 10319 a aj táto je predmetom sporu. Pri ohliadke boli vypočutí aj ďalší svedkovia a to
M. P., nar. 2.X.XXXX,. ktorý sa vyjadroval k prístupovej ceste k domu odporcov. Ako sám uviedol celý

život táto cesta stadeto viedla a bola využívaná ako cesta. Využíval ju ešte jeho nebohý otec J. P. a
aj jeho otec O. P.. Nad domom odporcov sa nachádzajú pastvy a polia. Doslova uviedol, že všetci tam
majú polia, na ktoré chodia a obrábajú ich. Jedná sa približne o 20 rodín. Podľa jeho slov táto cesta tam
bola alebo je aj 200 rokov. Ďalej svedok uviedol, že sa pamätá aj na obdobie kedy stavali odporcovia
rodinný dom a hospodársku budovu. Podľa jeho slov hospodársku budovu stavali neskôr ako rodinný

dom. Taktiež svedok uviedol, že brat navrhovateľky M. P., ktorý je už nebohý odpredal odporcom časť
parcely. Pri tomto bol prítomný aj jeho brat G. P., ktorý bol v tom čase predsedom MNV v Hriňovej.
Jeho brat G. súhlasil s odpredajom tejto časti parcely, pretože to patrilo alebo malo vlastnícky patriť
im. Vymenil to za inú parcelu s bratom navrhovateľky M. P. a preto o tom rozhodoval práve tento. Táto
parcela bola písaná v pozemkovej knihe na P. P. čo bol svedkov strýko. Tento zomrel niekedy v roku

1963. Pri ohliadke odporca v 1. rade uviedol, že v častiach, na ktorých stojí stoh slamy a je záhrada stál
dvojdom rodiny P.. Bývali tu traja bratia M., O. a P. P.. O. P. bol otcom vypočúvaného svedka M. P.. P.
P. bol v podstate ich prastarý otec.

Na ohliadke požiadali odporcovia o vypočutie ďalších svedkov a to J. P., nar. X.XX.XXXX. a Š. P.,

nar. X.X.XXXX.. Obaja svedkovia sa vyjadrili najmä k otázke užívania cesty, ktorá vedie cez parcelu
10319. J. P. uviedol, že je pokrvný príbuzný s navrhovateľkou a pokiaľ ide o odporcov s týmito je tiež
v príbuzenskom vzťahu, nakoľko všetci pochádzajú z jednej vetvy P., ale nevedel uviesť v akom rade.
Potvrdil však, že sú blízky susedovci, nakoľko hneď vedľa rodinného domu odporcov má postavený on
rodinný dom. Samotný svedok sa tu narodil, vyrastal a potvrdil, že cesta sa užívala od jeho narodenia.

Využíva ju aj on , keď chodí na pole, ktoré je nad domom odporcu. Cestu podľa jeho slov využíva niečo
vyše 12 rodín, všetci čo tam majú polia. Je to podľa jeho slov jediná prístupová cesta na polia a pastviny.
Podľa jeho slov táto cesta tam bola aj 200 rokov. Rovnako Š. P. potvrdil, že je v príbuzenskom vzťahu
s účastníkmi konania. S navrhovateľkou vo vzdialenom a s odporcami v rodinnom, nakoľko je bratomotca odporcu v 1. rade. Aj on potvrdil, že jediná prístupová cesta na polia a lúky nad domom odporcu
a k domu odporcu je tá , ktorá vedie cez parcelu 10319 a táto cesta sa užívala a užíva od nepamäti. Aj
podľa jeho slov môže mať aj dvesto rokov.

V konaní boli vypočutí aj ďalší svedkovia Ľ. P., nar. XX.X.XXXX,. ktorý uviedol, že je bratom odporcu v
1. rade a s navrhovateľkou sa hnevá, nakoľko má s ňou spor ohľadom garáže. Tento svedok potvrdil,
že uvedenú hospodársku budovu staval odporca v 1. rade v roku 1983 potom čo odkúpil túto časť
pozemku od neb. M. P. - brata navrhovateľky. Pri odpredaji tejto časti pozemku navrhovateľka, ani jej

sestra prítomné neboli. Pozemok od M. P. kupoval odporca z toho dôvodu, že len tento obrábal parcelu
a obhospodaroval ju. Navrhovateľka, ani jej sestra tam nebývali. Vyjadroval sa aj k ceste s tým, že podľa
jeho slov táto nevedie cez parcelu navrhovateľky. Je tam od nepamäti. Od 7 rokov si pamätá veci a
podľa jeho slov tam táto cesta bola a užívala sa. Využíva sa ako prístup k poliam, lúkam a k nádrži na
pitnú vodu. Je jedinou prístupovou cestou k rodinnému domu odporcov.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. V zmysle znaleckého posudku č. X/XXXX. podávaného Ing.
F. K. znalcom z odboru geodézie bolo zistené, že hospodárska budova odporcov na parcele 10319/2 ako
aj priľahlé hnojisko s oplotením sa nachádzajú na pôvodnej parcele 10319, ktorá je v súčasnej dobe vo
vlastníctve navrhovateľky a je evidovaná na liste vlastníctva č. 4142. Znalec zároveň potvrdil, že plocha
hospodárskej budovy na parcele 10319 má výmeru 44 m2. Kontrolným meraním zistil, že prevažná

časť prístupovej cesty k rodinnému domu odporcov ako aj k okolitým poliam povyše rodinného domu
odporcov vedie cez pozemok parcely č. 10319/1. Kontrola polohy tejto poľnej cesty bola prevedená na
niekoľkých miestach. Meraním bolo zistené, že poľná cesta vedie aj cez ďalšie pozemky aj cez pozemok
odporcov. Na ohliadke s meraním bolo zistené, že sa nejedná o novú cestu o čom svedčia nemalé zárezy
v teréne najmä medzi lomovými bodmi. V závere znalec konštatoval, že hospodárska budova odporcov

parcela č. 10319/2 - hnojisko a priľahlá časť sa nachádza na pôvodnej parcele č. 10319, ktorá je vo
vlastníctve navrhovateľky tak ako je to uvedené v geometrickom pláne č. XXX/XX., resp. na priloženom
znaleckom nákrese. Rodinný dom odporcov číslo súpisné 846 sa nachádza v celosti na parcele 10318/2
vo vlastníctve odporcov.

Podľa ustanovenia § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,
hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").

Podľa ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. v platnom znení údaje katastra uvedené v § 7

sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto
do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto
mu ju neprávom zadržuje.

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala uložiť odporcom povinnosť na vlastné náklady odstrániť
hospodársku budovu postavenú na jej parcele č. 10319 v rozsahu 44 m2. Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že vlastníčkou v zmysle listu vlastníctva č. 4142 pre kat. úz. H. je navrhovateľka, ktorá
nadobudlo vlastnícke právo k spornej parcele, t.j. k parcele č. 10319 na základe osvedčenia notárskou

zápisnicou č. N XX/XX,. N. XX/XX-XXX/XX.. Súd vychádza z údajov katastra uvedených v § 7 pokiaľ
sa nepreukáže opak. Odporca sa v konaní bránil tým, že hospodársku budovu začal stavať v roku 1983
potom čo odkúpil časť parcely č. 10319 od brata navrhovateľky v čase rozhodovania súdu už nebohého.
Od M. P. mal túto parcelu kúpiť za účelom výstavby hospodárskej budovy v roku 1983. Navrhovateľka sa
bránila tým, že M. P., ktorý bol jej bratom a zomrel v roku 1987 býval častokrát vo výkone trestu odňatia

slobody a liečený aj na psychiatrii. Preto súd preveroval, či v roku 1983 bol vo výkone trestu odňatia
slobody,resp.vovýkoneväzbyalebonapsychiatrickomliečení.Jednoznačnezosprávdoručenýchsúdu
vyplynulo, že v roku 1983 M. P. nebol vo väzbe ani vo výkone trestu odňatia slobody, ani hospitalizovaný
v psychiatrickej liečebni. Medzi M. P. a odporcami nebola uzatvorená písomná kúpna zmluva. Pri
uzatváraní tejto kúpnej zmluvy boli prítomní G. P., ktorý stanovil cenu za uvedený pozemok a bol v tom

čase predseda MNV v Hriňovej a E. Č. a J. Č., ktorí túto skutočnosti potvrdili v čestnom prehlásení,
ako aj Ľ. P., ktorý to potvrdil aj v rámci svojej svedeckej výpovede a matka odporcu v 1. rade, ktorá
toto potvrdila v čestnom prehlásení. Odporca užíval parcelu spolu s manželkou - odporkyňou v 2. rade
dobromyseľne od roku 1983 kedy začali na uvedenej časti parcely stavať hospodársku budovu. Tátodržba bola dobromyseľná a nerušená. Súd si vyžiadal a pripojil aj spis Notárskeho úradu JUDr. M. V.
spisová značka N XX/XX. - N. XX/XX,. ktorá vydala osvedčenie v zmysle ustanovenia § 2 zákona č.
293/92. Uvedené zákonné ustanovenie je zrušené od 1.12.2000 bez prechodných ustanovení s tým, že

takáto osoba, ktorá je vedená na základe osvedčenia ako vlastník na liste vlastníctva má postavenie
užívateľa. V prospech odporcov 1. a 2. svedčí dlhotrvajúca pokojná držba od roku 1983 s tým, že podľa
notárskej zápisnice spísanej 5.3.1996 mala navrhovateľka užívať sporné nehnuteľnosti medzi nimi aj
parcelu č. 10319 neprerušene v domnení, že jej vlastnícky patria bez zásahu cudzích osôb viac ako 10
rokov. V úvode uviedla, že tieto dostala darom od rodičov. Na otázky zo strany súdu na pojednávaní

dňa 3.12.2002 niekoľko krát uviedla, že rodičia zomreli náhle a tieto nehnuteľnosti konkrétne aj parcelu
10319 deťom nedarovali. Ona sa so sestrou dohodla tak, že rodičovský dom zostane sestre a všetky
nevysporiadané pozemky, keďže bol zákon o tom, že sa nesmie drobiť pôda prejdú na ňu. Na opätovnú
otázku uviedla, že spornú parcelu jej rodičia nedarovali. Už tu je rozpor medzi zápisnicou z pojednávania
zo dňa 3.12.2002 (čl. 39 p.v.) a notárskou zápisnicou č.k. N XX/XX,. N. XX/XX.. Keďže s poukazom na
ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/95 Z.z. sú záväzné údaje katastra potiaľ, pokiaľ sa nepreukáže

opak, súd mal za to, že u navrhovateľky neexistuje právny titul nadobudnutia spornej parcely 10319 a
teda, že ju nedostala darovaním od rodičov. Taktiež túto parcelu nemohla ani vydržať, nakoľko niekoľko
krát počas svojich výpovedí a aj písomných vyjadrení uviedla, že sporné parcely neužívala. Od roku
1996 sa starala o starodičovský dom a starú matku jej sestra M. M.. Rovnako niekoľko krát uviedla,
že tieto parcely neužívala a že má záujem vzhľadom k tomu, že má deti dať si do poriadku vlastníctvo

k pozemkom, aby raz mohli stavať. Takto vypovedala na pojednávaniach dňa 24.10.2006 ako aj vo
vyjadrení, ktoré došlo súdu 30.9.2004, a tiež aj na pojednávaní dňa 14.11.2002, kde doslova uviedla, že
potom čo sa vydala nechodila veľmi do týchto častí, kde sa nehnuteľnosti nachádzajú. Okrem toho po
smrti rodičov boli zverené spolu so sestrou do poručníctva M. M., bytom H., K. č. I. a následne bývali na
internátoch, kde študovali. Vzhľadom k tejto skutočnosti nemohla teda nadobudnúť vlastnícke právo ani

vydržaním s tým, že nepretržite neužívala spornú parcelu po dobu 10 rokov tak ako na to poukázala v
notárskej zápisnice. Navrhovateľka s poukazom na ustanovenie § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka
žiadala odstrániť z pozemku, ktorý je vlastnícky vedený na ňu stavbu a to hospodársku budovu zriadenú
odporcami s tým, že táto stavba sa nachádza na cudzom pozemku. Svoje vlastnícke právo odvodzovala
zosvedčeniaonadobudnutítejtoparcelyvydanéhonotárkouvsúladesustanoveniamizákonač.293/92.

Keďže podľa názoru súdu neexistuje k tejto spornej parcele titul nadobudnutia, pretože darom nikdy
túto parcelu od rodičov nedostala čo potvrdila vo svojej výpovedi a ani nemohla túto parcelu vydržať
bol podľa názoru súdu s poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 katastrálneho zákona preukázaný opak.
Odporcovia sa domáhali zamietnutia návrhu v tejto časti s tým, že sa cítia byť vlastníkmi spornej parcely,
na ktorej je postavená hospodárska budova v časti zakreslenej geometrickým plánom XXXXX/X. na

základe kúpnej zmluvy s neb. M. P.. Vlastníkmi sa cítia byť nielen na základe tejto kúpy, ale aj na
základe toho, že túto nehnuteľnosť a pozemok, na ktorej je hospodárka budova postavená nepretržite,
dobromyseľne užívali od 1983. Jednalo sa o pokojnú držbu počas 19-tich rokov a v zmysle ustanovení
občianskeho zákonníka o vydržaní minimálne túto časť parcely nadobudli vydržaním. Vzhľadom k tomu,
že súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že sa nejedná o stavbu na cudzom pozemku s

poukazom už na vyššie uvedené zamietol v tejto časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný.

Okrem odstránenia hospodárskej budovy žiadala navrhovateľka s poukazom na ustanovenie § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka uložiť odporcom povinnosť zdržať sa zásahov do jej vlastníckeho práva a
to tak, že sa im zakáže akýmkoľvek spôsobom využívať jej pozemok parcelu č. 10319. Následne v

priebehu konania ozrejmila, že sa jedná o využívanie parcely 10319 na prístup k domu odporcov s
tým, že cez jej parcelu vedie cesta k domu odporcov. Žiadala, aby táto cesta ako prístupová cesta
nebola využívaná a aby si odporcovia vybudovali prístupovú cestu cez pozemok susedný majiteľky pani
F.. Tak ako vyplynulo z výpovedí účastníkov konania, ako aj samotnej navrhovateľky, ktorá uviedla na
pojednávaní dňa 14.11.2002, že táto cesta existovala už aj v čase, keď žili jej rodičia a chodievalo sa

stadeto na spoločnú pastvu s tým, že nikto nemá vedomosť kto cestu vybudoval a za akým účelom
a následne niekoľko krát túto skutočnosť vo svojich podaniach a vyjadreniach potvrdila. Táto cesta
tu nepretržite bola desiatky rokov. Desiatky rokov bola využívaná nielen účastníkmi konania, ale aj
svedkami, ktorý boli v konaní vypočutí, ako aj ich rodinnými príslušníkmi. Nejedná sa o prístupovú
cestu len k rodinnému domu odporcov, ale aj na pastviny, polia a k rezervoáru pitnej vody. Tieto

skutočnosti potvrdilo jednak Mesto Hriňová, ktoré uviedla, že táto cesta je tam od nepamäti, je spevnená
makadamom, ale aj znalec, ktorý vo svojom znaleckom posudku uviedol, že sa jedná o starú cestu.
Potvrdil aj to, že sčasti vedie aj cez parcelu 10319. V podstate tejto časti svojho nároku sa navrhovateľka
domáhala zdržania sa zásahov do jej vlastníckeho práva, ktoré odvodzovala z osvedčenia vydanéhonotárkou, podľa ktorého sa stala vlastníčkou spornej parcely 10319 v súlade v tom čase platným
zákonom č. 293/92. Pokiaľ ide o túto časť nároku navrhovateľky súd dospel k záveru, že ani tento nie je
dôvodný, pretože cesta, ktorá vedie čiastočne aj cez parcelu 10319 je cesta, ktorá tu bola ešte predtým

než pozemok odkúpili jej rodičia a užívali ho. Tú skutočnosť, že aj tento pozemok užívali jej rodičia
a odkúpili ho od predchádzajúcich vlastníkov nespochybňoval ani odporca. Potvrdil dokonca, že tieto
časti pozemkov patriacich rodine navrhovateľky užíval M. P., od ktorého v konečnom dôsledku aj časť
spornej parcely odkupoval. Táto cesta však ľuďom slúžila dávno predtým než bola navrhovateľka na
svete. To znamená, že v čase, keď sa stala vlastníčkou parcely 10319 musela mať vedomosť o tom,

že cez túto parcelu vedie cesta, ktorá je využívaná nielen rodinou odporcu, ale aj ostatnými obyvateľmi
najmä tými, ktorí majú nad domom odporcov polia a pastvy. Takisto je to prístupová cesta k rezervoáru
pitnej vody. Súd na ohliadke vykonanej na mieste samom nezistil, že by k domu odporcov a na pozemky
nachádzajúce sa nad rodinných domom odporcov bola iná prístupová cesta. Jediná cesta, ktorá viedla
a ktorá bola ako tak spevnená bola práve cesta, ktorá vedie podľa vyjadrenia navrhovateľky a aj v
zmysle znaleckého posudku práve cez pozemok 10319. Vzhľadom k tomu, že táto cesta tu bola dávno

predtým než navrhovateľka nadobudla vlastníctvo k uvedenej spornej parcele podľa názoru súdu sa
nejedná o neoprávnený zásah do jej vlastníckeho práva. V čase nadobudnutia vlastníctva parcely 10319
musela mať vedomosť o tom, že cez túto parcelu vedie cesta a táto cesta je riadne obyvateľmi užívaná.
Vzhľadom k tomu ani v tejto časti súd nepovažoval návrh navrhovateľky za dôvodný. Pokiaľ žiadala
odstrániť prípojku plynu svojim podaním adresovaným súdu 11.1.2007 v tejto časti súd vylúčil jej návrh

na samostatné konanie s tým, že po odstránení vád podania, zaplatení súdneho poplatku bude vo veci
samostatne konané.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní boli úspešní
odporcovia, ktorým by prináležalo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporcovia nežiadali

priznať náhradu žiadnych trov (§ 151 ods. 1 O.s.p.) súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť na účet Okresného súdu vo Zvolene štátom preddavkované trovy vo
výške 7.612,- Sk bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 148 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého štát

má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich
nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov. Štátom preddavkované trovy pozostávajú z
výdavkov na ohliadku vykonanú na mieste samom v sume 668,- Sk a vyplácanej odmeny znalcovi vo
výške 6.944,- Sk, ktorá bola vyplatená z rozpočtu tunajšieho súdu. Spolu štátom preddavkované trovy
boli vyplatené v sume 7.612,- Sk, k povinnosti ktorých zaplatiť zaviazal navrhovateľku s poukazom na

vyššie citované ustanovenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).