Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 28T/199/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113011474
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Bebčáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5113011474.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Bebčákovej a prísediacich

JUDr. Dariny Tomašcovej a Ing. arch. Aleny Rihalovej, v trestnej veci obžalovaného D.. F. B. a spol., na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 31. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1./ D.. F. B., nar. XX.XX.XXXX V. B., trvale bytom E.
XXXX/XX, B. - Q. F.,

2./ H. R., nar. XX.XX.XXXX V. Ž., trvale bytom P. XXXX/XX, Ž.,

3./ I. O., nar. XX.XX.XXXX V. Č. Z. K., trvale bytom B.,
F. XXX/XX,

s ú v i n n í , ž e

spoločne, po predchádzajúcej vzájomnej dohode s J. Q. (za tento skutok právoplatne odsúdeným
rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 28T 199/2013- 1941 zo dňa 24.4.2014, právoplatný 24.4.2014),
v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech za účelom získania neoprávneného nároku
na vrátenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) zabezpečili vystavenie fiktívnych dokladov a to:
odkúpenie pohľadávky - stavby X. X. v Žiline a v Martine I. O., F. XXX/XX, B., od firmy O..V..I.., Q..J..H..,
Košice z 06.02.2008, jej postúpenie na spol. M., s.r.o., Košice, IČO XXXXXXXX zo dňa 06.11.2009 v
zastúpení I. O., potom vystavenie fa. č. 14012010 so zdaniteľným plnením dňa 14.01.2010 v celkovej
hodnote 2.604.272,16 € (DPH 415.808,16 €) a fa. č. 26012010 so zdaniteľným plnením dňa 26.01.2010

v celkovej hodnote 2.003.846,94 € (DPH 319.941,95 €) od dodávateľa M., s.r.o., Košice pre odberateľa
J., s.r.o., Žilina, IČO XXXXXXXX v zastúpení H. R. za dodanie stavieb pizzérií X. X. nachádzajúcich sa v
O. K. Žilina a Martin, následne zmluvy o postúpení pohľadávky medzi M., s.r.o. a V.-E., s.r.o., Bratislava,
IČO XXXXXXXX v zastúpení J. Q. zo dňa 22.02.2010 a potom H. R. v zastúpení spol. J., s.r.o. Žilina na
Daňový úrad Žilina 1 na podklade takýchto fiktívnych účtovných dokladov, napriek vedomosti o tom, že
práce a dodávky materiálu uvedené v prílohách faktúr uskutočnené neboli, tak neoprávnene uplatnil v
daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie február 2010 nadmerný odpočet, ktorý bol ku škode

štátneho rozpočtu SR dňa 14.05.2010 poukázaný na účet firmy J., s.r.o. Žilina vo výške 735.750,11 €,

t e d a

D..F.B.,H.R.T.I.O.Ý.spoločnýmkonanímsďalšouosobousineoprávnenevoveľkomrozsahuuplatnili

nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty s úmyslom zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech,č í m s p á c h a l i

zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č. 246/2012 Z.z.
účinný do 01.10.2012 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j ú

Obžalovaný D.. F. B.

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č. 246/2012 Z.z., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., §

38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., 37 písm. h/ Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušuje vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Brezno č.k.
1T/143/2013-6478 zo dňa 18.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 5To/82/2016 zo dňa 11.07.2017, právoplatným 11.7.2017, ktorým bol D.. F. B. uznaný vinným z
pokračovaciehotrestnéhočinuneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§148aods.1,4Tr.zák.č.140/1961

Zb. v znení účinnom do 1.1.2006 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a z
pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.
v znení účinnom do 1.1.2006 ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák., súd ukladá obžalovanému D.. F. B. peňažný trest vo výške 4.000,- Eur

(štyritisíc eur).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Obžalovaný H. R.

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č. 246/2012 Z.z., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr. zák.,
na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výške 10.000,-€ (desaťtisíc eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Obžalovaný I. O.

Podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č. 246/2012 Z.z., § 39 ods. 1 Tr. zák. ,§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr.

zák., § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému peňažný trest vo výške 400,-€ (štyristo eur).

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu
stanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.

II. Obžalovaných D.. F. B., H. R. T. D.. T. J.

podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina sp. zn. 2Pv 630/11 zo dňa 7.11.2013, zo skutku
právne kvalifikovaného v bode 2/ ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4

Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účelom získania neoprávneného nároku na vrátenie
dane z pridanej hodnoty, H. R. ako konateľ spoločnosti J., s.r.o., V.Á. H. XX, Žilina, IČO: XX XXX XXX v
mesiaci apríl roku 2009 zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti J., s.r.o., daňové doklady zo zdaniteľného

plnenia spoločnosti T. J. - J., s.r.o., J. XXX/B, Bratislava, IČO: XX XXX XXX ktorej konateľom je D.. T.
J. a to:
- faktúru číslo 290000006 zo dňa 30.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za
komplexný predaj X. Žilina, základ dane 1.076.710,10 € s DPH: 204.574,30 € a
- faktúru číslo 290000007 zo dňa 30.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za

komplexný predaj X. Martin, základ dane 903.348,70 €, DPH: 152.636,30 €, celkom 955.985,-€,

pričom bolo zistené, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím si neoprávnene uplatnili
nadmerný odpočet za mesiac máj roku 2009, ktorý bol ku škode štátneho rozpočtu SR poukázaný na
účet spoločnosti J., s.r.o., vo výške 357.211,20 €,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina na základe obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Žilina dňa 08.11.2013 pod
č. 2Pv/630/11-52 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaných D.. F. B., H.

R., I.Z. O. T. D.. T. J., výsluchom svedkov, prečítaním výpovedí, oboznámením a prečítaním listinných
dôkazov a ďalších dôkazov obsiahnutých vo vyšetrovacom spise, pričom mal zistený skutkový stav tak,
ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku vo vzťahu k bodu I..

Obžalovaný D.. F. B. po zákonnom poučení na hlavnom pojednávaní využil svoje právo nevypovedať

ku skutku. Po zákonnom poučení podľa § 257 Tr. por. uviedol, že je nevinný zo spáchania skutkov
uvedených v obžalobe, následne bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná jeho výpoveď z prípravného
konania zo dňa 09.02.2012 z č.l. 261-267 a zo dňa 18.03.2013 z č.l. 407-410. K prečítanej výpovedi
obžalovaný poznamenal k informáciám, ktoré našiel vyšetrovateľ uložené v jeho notebooku, že tento
notebook dostal od p. Q..

Vo výpovedi z prípravného konania obžalovaný D.. B. uviedol, že obvinenie odmieta, prevádzky X.-X.
postavili v roku 2001, stavala ich jeho firma F. K., s.r.o., prevádzkovala ich jeho druhá firma L. F. s.r.o.
(ďalej v texte len L. F.), peniaze na tieto stavby si požičal od známych. So súhlasom K. urobil podnájomnú
zmluvu s p. F., ktorá mala žilinskú prevádzku v podnájme v roku 2003. P. F. vytvorila dlh na nájomnom. H.

R. pozná cez B., ktorý prevádzkoval pizzériu na Z. R. v Žiline. S R. sa dohodli, že nech on prevádzkujeto pod svojou firmou. R. nová firma rýchlo uzatvorila zmluvu s K.. Papierovo boli obe pizzerie vedené
na M. Slovakia, čo bol X. Q. R.. R. mu povedal, že si založil firmu J., s.r.o. (ďalej v texte len J.) a obe
pizzérie bude prevádzkovať pod touto spoločnosťou. Jeden z tých, čo mu požičali peniaze, bol X. A. z

Košíc, s ktorým sa dohodli, že naňho prepíše firmu L. F. a tým pádom J., s.r.o. by mala nájomný vzťah
s ním. O. pozná cez P. Q., ktorý mu hovoril, že jeho brat má niekoho, čo má vzťah s X. X. v Žiline aj
Martine, on mu povedal, že už sú R., ale že ho R. predstaví. J. Q. na stretnutie prišiel s nejakými dvoma
pánmi, jeden z nich bol O.. O faktúrach firmy M. s.r.o. pre J. s.r.o. nevedel. R. mu povedal, že s O. sa
stretol viackrát. Ďalej uviedol, že K. v roku 2004 nezatvorilo prevádzky, zatvorili ich oni pod hlavičkou L.

F., čestné prehlásenie z 26.09.2009 bol iba interný papier medzi K. a R.. S R. sa dohodol ešte v čase
preberania firmy, že aby to bolo čisté, dostane každý mesiac faktúru od G. &. J. s.r.o. na 2.000,- Sk
mesačne, o firme M. nemá žiadne informácie, s R. T. O. sa stretli v nejakej kaviarni. J. pozná od roku
1987, je možné, že sedel s J. na jeho prevádzke v Bratislave a vtedy zoznámil R. s J.. Šlo o náhodné
stretnutie, žiaden zámer tam nebol. Nikdy nepovedal R., že spoločnosť L. F. predal a stavbu predal O..
Q. nepovedal, že O. a jeho M. s.r.o. (ďalej v texte len M.) by mali najskôr tie stavby odkúpiť od nejakej

fyzickej osoby a potom papierovo predať R., spoločnosť O..V..I.., s.r.o. nepozná, Q. mu neodovzdal
200.000,- €, nepamätá si, že by komunikoval telefonicky so Q. ohľadne daňovej kontroly. Spoločnosť
L. bola realizátorom stavby v Žiline v roku 2001, rovnako spoločnosť A. v roku 2001 robila železnú
konštrukciu v Žiline aj Martine, nevie, prečo pri prehliadke iných priestorov, ktoré boli vykonané dňa
09.02.2012 v objekte H. O., ul. L. Č.. X, Bratislava, boli v týchto priestoroch nájdené faktúry spoločnosti

M., s.r.o., Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 06.11.2009 uzatvorená medzi I. O. a spoločnosťou
M., Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16.02.2008 uzatvorená medzi spoločnosťou O..V..I.., s.r.o.,
a osobou I. O., Zmluva o postúpení pohľadávky a urovnaní uzatvorená medzi postupcom M., s.r.o., a
postupníkom V.-, s.r.o., zo dňa 22.02.2010, s O. na prevádzke nebol. Faktúry č. 290000006 zo dňa
30.4.2009 a č. 290000007 nikdy nemal v ruke. Spoločnosť J. aj spoločnosť T. J.- J. s.r.o. pozná, pozná

ich majiteľov, ale o vzájomnom obchode nevie nič.

Obžalovaný D.. T. J., konateľ spoločnosti T. J.- J. s.r.o., na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
využil svoje právo nevypovedať a urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe pod bodom II. Následne bola podľa § 258 ods. 4 Tr. por. prečítaná výpoveď obžalovaného z

prípravnéhokonaniazodňa23.05.2013zč.l.402-406,vktorejuviedol,žepopieraspáchanieskutku,obe
pizzérie kúpili v roku 2008, predali ich asi o 6 mesiacov, kúpili iba tovar a zariadenie, čo bolo predmetom
fakturácie, osobne skontroloval všetky ponúkané zariadenia za prítomnosti prevádzkovateľa H. R., D.. F.
B. a zástupcu predávajúceho U. a konateľa A.. Veci, ktoré kupovali, tam skutočne boli. Dohoda bola, že
v prevádzkovaní bude pokračovať J. a potom sa urobí dohoda o pokračovaní v tejto činnosti. Následne

zistil, že z týchto prevádzok je minimálny zisk, hovoril o tom aj s R., ktorý prejavil žiadosť kúpiť obe
prevádzky, z histórie mali obchodnú činnosť so spol. O..K.. A., od ktorej odkúpili v roku 2008 pizzérie.
Keďže zo spoločnej činnosti vznikli pohľadávky, táto spoločnosť im ponúkla predaj oboch spoločností,
preto sa dohodli o postúpení pohľadávky, teda T. J.- J. s.r.o. dlžila O..K.. A. T. J. dlžila im za obe pizzérie,
tak zmluvou o postúpení pohľadávok postúpili túto pohľadávku J.. Toto dali na vedomie J.. Oni faktúry

riadne zaúčtovali, im nevznikol žiaden nárok na DPH. Jednania o kúpe zariadení pizzerií prebiehali aj
v Bratislave, aj u nich, s R. aj so zástupcami O..K..A., aj v pizzérii p. B. aj v samotných prevádzkach,
zariadenie bolo zabudované, funkčné, nebolo opotrebované. Vo vzťahu k spoločnosti X., s.r.o. uviedol,
že dostali informáciu o prevzatí faktoringovej zmluvy, túto informáciu dostali z O..K.. A., a to o postúpení
práv. Konateľom spoločnosti X., s.r.o. bol D.. U.. D.. B. pozná dlho, ten ho zoznámil s R., stretli sa v

Poluse, tam sa B. zmienil, že je tu možnosť predaja pizzérií, potom mu ešte volal, že je tu nejaký pán
zo Žiliny, či sa s ním nechce stretnúť, čo sa aj stalo, boli pri tom B. T. R., prebehli normálne jednania.
Spoločnosť O..K.. A. pozná z obchodnej činnosti, spolupracujú od roku 2006. Komunikoval zo začiatku
predovšetkým s konateľom O..K..A. pánom A., ten mu predstavil aj pána U. a tento bol aj pri jednaniach
ohľadne pizzerií. Znalecký posudok na tovar ktorý spoločnosť T. J.-J. odpredala spoločnosti J. nebol

urobený, on sám je znalec urobil si predovšetkým technickú hodnotu tovaru a s touto išli do jednania,
táto hodnota vyšla v číslach, za ktorú to kupovali. Z uvedenej transakcie bola riadne odvedená daň. D..
B. sa nezúčastňoval žiadnych zásadných jednaní, ktoré by súviseli s predajom a nákupom.

Obžalovaný H. R. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využil svoje právo odmietnuť

vypovedať, následne podľa § 258 ods. 4 Tr. por. boli prečítané jeho výpovede zo dňa 10.02.2012 z č.l.
251-254 a zo dňa 23.04.2013 z č.l. 411-412. Obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania
skutkov uvedených v obžalobe, pričom v prípravnom konaní uviedol, že prevádzky v Žiline a Martine boli
postavené pri otvorení týchto hypermarketov, vybudovala ich firma L. F., zast. B.. S B. sa spoznal cezB., pri poistke. V roku 2004 K. tieto pizzérie zatvorilo, preto ho B. oslovil, či by ich nemohol prevádzkovať
on. S K. mal spísať zmluvu o nájme, boli s B. dohodnutí, že keď budú uhradené podlžnosti L. F. voči
K., tak B. zaplatí za stavbu.

Dňa 15.06.2004 mu boli sprístupnené prevádzky zo strany K.. Zároveň s ním uzavrel nájomnú zmluvu. V
roku2009tátozmluvasK.aM.Q.skončila,pretochcelpokračovaťvspoluprácisK.cezsvojunovúfirmu
J..s.r.o. Dňa 26.03.2009 bolo podpísané čestné prehlásenie, že on sa stal majiteľom týchto pizzérií. Po
napísaní prevádzok na J. začali rokovania s B. o odkúpení. B. mu predstavil J. s tým, že on je majiteľom
nejakej časti zariadenia v týchto pizzériách, dohodli sa, že keď vystaví faktúru na J., tak on mu zaplatí

zariadenie. Preto T. J.-J. vystavil v roku 2009 dve faktúry na zariadenia. On faktúry prevzal od J., B. mu
povedal, že je majiteľom tých vecí, preto R. faktúry prijal do účtovníctva. Keďže ich zaúčtoval, vznikol
mu nadmerný odpočet DPH, ktorý mu bol vyplatený na účet. Koncom roka 2009 mu bol B. predstavený
O.. S ním sa viac spoznal neskôr, keď chodili na daňový úrad kvôli daňovej kontrole. B. mu O. predstavil
v pizzérii s tým, že O. je majiteľom stavby oboch pizzérií a O.o firma mu vystaví faktúru. B. mu povedal,
že firmu L. F. posunul ďalej. Stavbu predal O.. V januári 2010 prišiel za ním B. aj s O., doniesli faktúry

s tým, že ich dal zaúčtovať a s B. a O. sa dohodli, že peniaze bude splácať po častiach. HJ. prišiel so
Q.. Nepamätá si na presný čas, keď sa stretli s B., O. T. Q., tí priviezli ešte nejakého Maďara, ktorý mal
byť novým konateľom M. a jemu mal platiť faktúry vystavené M.. Q. mu jedného dňa oznámil aj s O.,
že Q. firma V.-E. zostávajúce dlžné platby prevzala a to zmluvou o postúpení pohľadávky. Q. mu túto
zmluvu doniesol s tým, že ďalšie platby má robiť prevodom na firmu V.-E.. Q. ho požiadal, či by mu sumu

200.000,- € nevyplatil v hotovosti, preto on tieto peniaze vybral a dal ich Q.. Zaúčtovaním týchto faktúr
od firmy M. mu vznikol nárok na nadmerný odpočet DPH, ktorý mu bol z daňového úradu poukázaný na
jeho účet vo firme J.. Tieto peniaze použil v rámci podnikania.
Ďalej vypovedal, že tovar firmou T. J.-J. mu bol dodaný s faktúrami, ktoré boli zaúčtované, čiastočne
vyplatené, bola mu priznaná vratka DPH. Faktúry 20081017, 20081220, 20081221, 20090306,

20090403,20090405nebolinikdynímprevzatéanidodané,suvedenýmifirmaminespolupracovalokrem
M.. B. pozná asi od roku 2002. M. Q.lovakia počas prevádzkovania pizzérie X. X. si zarobila na výplaty,
nájom, zisk bol nulový, vyplácal sa leasing a podlžnosť voči K.. Išlo o leasing voči B. E. vo výške
7.400.000,- Sk, následne tento leasing prešiel na V. E., B. E. kontroloval faktúry vystavené na L. F., šlo
o zariadenie pizzérií, ktoré bolo predmetom leasingu, pričom veľa vecí, ktoré boli na faktúre, tam neboli.

B. nájom neplatil.
Zariadenie, ktoré používal, bolo asi 1,5 roka používané, robila sa iba bežná údržba, tj. maľovanie, opravy
zariadenia, podlaha sa menila v roku 2012. Väčší zásah počas prevádzkovania firmou M. alebo J. sa
do vybavenia nerobil. Jednania s T. J.- J. prebiehali tak, že B. mu predstavil J. ako vlastníka vecí,
ktoré sú súčasťou dodacieho listu vystavených faktúr. Ďalšie jednania prebehli vo firme p. J., kde si

odsúhlasili vzájomne skutkový stav jeho majetku a majetku, ktorý R. používa od roku 2004, majetok
bol na prevádzke odvtedy, ako ho prevzal podľa tej súpisky. Dodacie listy vystavené firmou T. J.- J.
súhlasili so skutkovým stavom majetku prevádzok. Majetok sa začal odpisovať až po vystavení faktúr
spoločnosťou T. J.- J..

Obžalovaný I. O. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného
v obžalobe pod bodom I. Jeho vyhlásenie bolo súdom prijaté, následne bol vypočutý ku skutku.
Obžalovaný I. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaných pozná, B. videl asi trikrát, R. päťkrát,
J. nepozná, ohľadne skutku všetko zariaďovali Q. T. L., on bol v pizzérii v Žiline, v Martine nebol, Q. ho
doviezol do Žiliny, poučili ho, čo má povedať na daňovom úrade, za tým účelom sa raz stretol aj s B.

aj s R., ktorí mu konkretizovali, čo má povedať na daňovom úrade, ukazovali mu priestory pizzerie v
Žiline s tým, že v Martine to je skoro to isté, ukazovali mu to preto, že keď sa ho budú pýtať napríklad
na polícii a daňovom úrade, aby vedel kde čo je. Nikdy nebol vlastníkom pizzerií, firma M., kde bol
konateľ, reálne nevykonávala činnosť, ani nevie, na čo slúžila táto firma. Je pravda, že doklady uvedené
v obžalobe sú fiktívne, L. sa s ním rozprával ohľadne B. a pizzerií. Firmu O. ani D.. U. nepozná, zmluvu

o postúpení pohľadávky na č.l. 58-61 iba podpísal na pokyn L., nevie, prečo v zmluve nie je uvedený
dlžník a vzhľadom na chýbajúceho dlžníka nevie, ako by sa postupovalo podľa článku 5 tejto zmluvy, tj.
o zodpovednosti postupcu postupníkovi vo vzťahu k dlžníkovi.
Podľa názoru obžaloby je na zmluve zaujímavé to, že sa v nej uvádzajú ceny bez DPH, no tieto boli už s
DPH a navyše ak sa vydelia ceny v pravom stĺpci s cenami v strednom stĺpci, výsledok je v ktoromkoľvek

riadku číslo 30,126, čo je konverzný kurz. Zmluva je pritom datovaná k 16.02.2008, no konverzný kurz
bol oficiálne zverejnený až 08.07.2008, k dátumu uvedenému v zmluve neexistoval, je teda zrejmé,
že zmluva nie je reálna, bola iba dodatočne dorábaná na zakrytie a zlegalizovanie tohto podvodu snadmerným odpočtom DPH. Podstatný je aj dodatok k tejto zmluve na č.l. 76, datovaný k 22.08.2008,
pričom k tomuto dátumu mal byť podpísaný aj D.. U., ktorý v tom čase však už bol mŕtvy.

Obžalovaný sa obdobne, tj. že všetko bolo pripravené, vyjadroval aj k listinám na č.l. 62-63, 109-116,
nevie, kto navrhoval ceny uvedené k faktúre vystavenej jeho firmou M..
Obžaloba poukazovala na to, že niektoré položky sú duplicitné k faktúre vystavenej firmou T. J.-J. na č.l.
524-526, niektoré sú duplicitné k položkám fakturovaným firmou L., napr. podľa krycieho listu rozpočtu
na č.l. 326, pričom firma L. K.ieto práce aj reálne vykonala a tovar reálne dodala. Samotné jednotkové

ceny uvedené na č.l. 110 sú podľa názoru obžaloby zjavne nadsadené, napríklad cena kábla za jeden
meter je až 3659 eur, čo je najmenej 1200 násobne viac, než sú bežné ceny použitých káblov podľa
technickej správy na č.l. 1715-1721.

Pri ukazovaní pizzerie v Žiline sa B. rozprával so Q., R. ho vodil po pizzerii, pričom B. mu povedal, že sa
má rozhliadnuť po pizzerii a požiadal R., aby O. po nej previedol. Jeho firma nevykonávala stavbu ani

montáž predmetných pizzérií, k zápisnici z daňovej kontroly na č.l. 24-28 vyšetrovacieho spisu uviedol,
že bol na daňovom úrade, tam ho doviezol Q., deň predtým mu J. L. povedal, čo má na daňovom úrade
rozprávať,ževšetkotorobilon,všetkošlocezL..Obdobnesavyjadrilkdaňovýmkonaniamnač.l.45-48,
splnomocnenie na č.l. 29 pozná, nevie, kto ho vyhotovil, na čestné vyhlásenie na č.l. 31 si nepamätá,
znovu uviedol, že všetko zariaďoval L., to isté uviedol k zmluve o prevode obchodného podielu, pričom

článok 4 zmluvy, tj. že za prevod bol odplatný, nie je pravdivý. Konania o prevode obchodného podielu
tak, ako je to uvedené na č.l. 1310, sa nezúčastnil, listiny s tým súvisiace sú mu v podstate neznáme,
iba ich podpísal, lebo mu to na podpis dal L., on iba dostával paušálne 400 eur mesačne za to, že bude
k dispozícii k takýmto úkonom. Výdavkový a príjmový pokladničný doklad na č.l. 121-122 nepodpisoval,
takisto nie sú mu známe výdavkové pokladničné doklady (VPD) a príjmové pokladničné doklady (PPD)

na č.l. 123-124, 126-131, nevie, čo bolo na účte firmy M., toto spravoval L., o účte ani poriadne nevedel.
V pizzerii v Žiline bol asi trikrát, bol tam B., R. T. Q.. R. mu bol predstavený Q.. O. L. robil bieleho koňa,
R. za M. neodovzdával listiny, on ani žiadne nevidel, čo všetko je v pizzerii v Žiline, tj. práce a materiál,
mal vedieť z dôvodu, že by šiel na daňový úrad. Dokonca mu povedali , že v pizzérii v Martine je to
obdobné, čo sa týka zariadenia.

Obžalovaný sám seba označil za „ bieleho koňa“. Na daňovom úrade mal vypovedať tak, aby to bolo
dobre, so všetkým súhlasiť podľa predchádzajúcich poučení od B. a R. ako aj L. T. Q., ktorí mu dávali
pokyny ako sa má správať a čo má hovoriť. Práve poslední dva menovaní k nemu pristupovali ako ku
bielemu koňovi a musel plniť ich príkazy. Na stretnutia s B. a R. ako aj na daňový úrad ho vždy vozil Q..

Obžalovaný je vyučený automechanik, má aký taký prehľad o stavebných prácach a materiáloch ale nie
je odhadca. Na hlavnom pojednávaní potvrdil, že s obž. D.. B. sa videl prvýkrát Žiline v pizzerii v K., je
tam blízko most, pretože v Žiline sa nevie zorientovať.

Obž. D.. B. na jeho výpoveď reagoval tak, že on videl O. v OC Dubeň, nakoľko bol v Žiline u p. R. a

potreboval vybaviť nejakú vec, ktorá nie je v O. K., konkrétne poštu. R. povedal, že čaká nejakých ľudí,
že sa môže s nimi aj tam stretnúť. R. povedal, že ho odvezie do OC Dubeň a on si tam vyrieši svoje veci.
Išiel s ním a stretli sa v nejakej kaviarni v OC Dubeň. Bol tam p. Q., ktorého poznal predtým s dvomi
ľuďmi, ktorých nepoznal. Jeden bol O. a druhý bol veľmi tlstý Maďar, ktorý po slovensky nevedel. On
si odbehol vybaviť svoje veci na pošte a keď sa vrátil, sadol si vedľa R. a pri konzumácii kávy a koláča

počúval, o čom sa bavia. Upozornil R., že sú to „krčmové pivné obchody“, ktoré sa robia vo veľkých
objemoch a poprosil ho, aby išli späť do K., že to nemá zmysel. On to odsúhlasil a išli do K.. Pri parkovaní
si všimol, že táto partia prišla za nimi, možno sa najesť, neprikladal tomu žiadny význam. Všimol si,
že p. O. určite nefiguroval ako biely kôň a mal značne odborné reči k obchodom celkovo. Podotýka, že
neprišli na lacnom aute, ale na Jaguári v hodnote asi 3 mil. Sk. On následne odišiel do Bratislavy.

Druhýkrát O.videl,keď boluR.asiopármesiacovneskôr,keďišielzchalupy.Vtedysivšimol,ženejaký
pán ich zdraví pohľadom, keď išiel okolo ich stola. Nevedel si ho zaradiť a až potom mu R. povedal, že
to bol ten pán, ktorý bol so Q.. Nikdy nedával informácie O. k zariadeniu pizzerií, čo má hovoriť na DÚ,
nemal dôvod sa s ním o niečom takom baviť.

Obžalovaný H. R. na výpoveď obžalovaného I. O. reagoval tak, že sa stretli on, B., O. trikrát. Prvýkrát to
bolo na prevádzke v Martine, kde mu bol predstavený O. ako investor, ktorý zainvestoval stavby pizzerii,
bol prítomný aj J.. Q.. V mesiaci január 2011 boli O. odovzdané faktúry ohľadne kúpy prevádzok v Žiline
avMartine.PrítomnýbolajQ..Prechádzal položkupopoložke vdodacíchlistochs O.,nebolotorobenéúčelovo, keby to niekto kontroloval. Čo sa týka stretnutia v OC Dubeň, toto stretnutie zorganizoval on na
základe daňovej kontroly, kedy mu bolo oznámené D.. A., daňovou kontrolórkou, či má vedomosť o tom,
že bol zmenený majiteľ firmy M.. Zorganizoval toto stretnutie, aby im bol predstavený nový majiteľ. Vtedy

prišiel do Žiliny aj Q., O. a nový majiteľ občan maďarska a na tomto stretnutí sa dohodol len čisto spôsob
platby pre dané faktúry, ktoré boli vystavené firmou M. na firmu J.. Ostatné stretnutia prebiehali na DÚ.

Obžalovaný O. k tomu poznamenal, že si nepamätá, že by prešli všetky faktúry, ktoré sú uvedené v
spise. Konkrétne sa nepamätá na stretnutia, mohlo to tak byť.

Obžalovaný D.. B. poprel, že by bol s O. za R. a asi to bol Q. s O. za R.. Brat J.. Q. ho navštívil s tým,
že jeho brat mu povedal, že vlastní nejakú pohľadávku voči Žiline a Martinu a on mu povedal, že nie
je vlastníkom a dal ho dokopy s R..

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý v procesnom postavení svedka J. Q., ide o osobu, ktorá bola

pôvodne stíhaná s obžalovanými D.. F. B., H. R. T. I. O. pre skutok pod bodom I, právne kvalifikovaným
ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve
podľa § 20 Tr. zák. V prípade J. Q. bola schválená súdom pod č.k. 28T/199/2013-1941 dňa 24.04.2014
rozsudkom dohoda o vine a treste, v zmysle ktorej bol J. Q. uznaný vinným z tohto zločinu a bol mu
uložený podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s odkladom

na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 5 rokov a bola mu uložená povinnosť spočívajúca v
riadnom plnení si povinností vyplývajúcich z daňových prepisov a predpisov upravujúcich správu daní.
Uvedené súd poznamenáva z dôvodu určenia procesného postavenia J. Q. ako svedka, pričom po
zákonnom poučení nevyužil svoje právo odoprieť výpoveď. Výpoveď svedka na hlavnom pojednávaní
bola podrobná a v podstate potvrdil výpoveď obžalovaného I. O., keď uviedol, že predaj prevádzok

pizzerií v Žiline a Martine bol robený cez B., ten ho v roku 2009 oslovil, či nemá niekoho na predaj týchto
prevádzok, že treba vystaviť faktúry na spoločnosť J., svedkovi dal všetky podklady k tomu, čo treba
urobiť a povedal mu, že sa treba stretnúť v Martine a ísť pozrieť prevádzku, čo sa bude predávať. Svedok
poznal L., toho oslovil, či vie poriešiť tieto veci, L. povedal, že to vie urobiť na spoločnosť M., že má
človeka, O., ktorý má firmu, že L. vystaví tie faktúry cez neho. Dohodli sa na finančnej odmene 15 tisíc

eur za tieto faktúry pre Q., všetci, tj. Q., B. R. T. O. sa stretli na prevádzke pizzerie, potom boli urobené
faktúry L. pre B., bolo viac stretnutí o tom, ako by to malo byť spravené. Faktúry boli fiktívne, ceny za
jednotlivé položky na faktúrach boli nereálne, položky boli dané do faktúr na základe podkladov od B..
O. nebol reálne majiteľom prevádzok, bolo to len fiktívne vystavené na základe nejakých podkladov.
B. pri stretnutí, kde mal HJ.ý predať spoločnosť maďarskému občanovi, povedal, aby svedok odkúpil

pohľadávku od M. ako firma V. E., oznámil mu, aby svedok prichystal zmluvy, dal mu aj vzor, potom sa
stretli v Carrefoure v Žiline, kde predal R. pohľadávku, aby ten svedkovi následne za ňu zaplatil, predtým
ako R. začal platiť cez účet, bola jedna platba 200 tisíc Eur v hotovosti, bol s R. v Tatrabanke vybrať túto
sumu, R. dal svedkovi tieto peniaze v obálke, ten ich následne odovzdal B.. Peniaze posielané R. na
účet svedka tento ich vyberal a nosil B.. Svedok potvrdil, že O. vozil na tieto stretnutia ako aj na daňový

úrad. To, že O. má odviezť na daňový úrad do Žiliny, mu povedal B., ktorý svedkovi napísal aj nejaké
otázky a odpovede určené pre O., ktorý ich mal uviesť na daňovom úrade. O. sa riadil na daňovom úrade
otázkami a odpoveďami, ktoré mu dal B., následne sa B. zaujímal aj o výsledok daňového konania. O.
by charakterizoval ako tzv. „bieleho koňa“.
Zmluvu o postúpení pohľadávky a urovnaní na č.l. 117-118 vyhotovil svedok na základe vzoru od B.,

určite neboli uhradené všetky faktúry uvedené v bode 1 tejto zmluvy, k článku III. tejto zmluvy ohľadne
odplaty uviedol, že toto bolo dohodnuté s B. za akú sumu by svedok mal to odkúpiť, aby svedkovi
následnemoholuhrádzaťR.,nevie,prečozmluvajedatovanák22.02.2010,pričomonsastalkonateľom
V. E. tri dni predtým, vo vzťahu k článku V bod 1 tejto zmluvy, podľa ktorého zaplatením postúpenej
pohľadávky dlžníkom (J.) postupníkovi (V. E.) zaniká záväzok postupcu voči postupníkovi, tj. k tomu,

aký tam mohol byť záväzok postupcu (M.) voči postupníkovi, keďže M. ako postupca mal presne tie
isté pohľadávky z tých istých faktúr voči J. a postúpil ich na V. E., uviedol, že tak to malo byť fiktívne
urobené, že svedok za tieto vystavené faktúry predal pohľadávku. Faktúry na č.l. 109-116 svedok pozná,
boli vystavené R. L., pričom tabuľky s rozpismi sú od B.. Rovnako tabuľky uvedené v zmluve o postúpení
pohľadávky na č.l. 58-65 sú svedkovi známe, to sú tabuľky, ktoré mu boli predložené k faktúram, zmluvu

riešil L.. Svedok U. nepozná. Faktúry na č.l. 928-932, ktoré mal svedok u seba, boli od B., listiny na č.l.
1-152 zo zväzku č. 5 vyšetrovacieho spisu sú doklady, ktoré sa robili na tieto prevádzky, ktoré mal spraviť
na pokyn B., sú to úhrady medzi svedkom a O., ktoré si započítali zápočtom pohľadávky, ktorú svedok
od neho kúpil. Boli to fiktívne zápočty. S konštrukciou o prevode postúpení a započítaní pohľadávokprišiel B., svedkovi povedal, že toto treba vystaviť, tieto papiere urobiť, pokyny svedok dostával od B..
O tom, že ide o fiktívne faktúry, svedok vedel od začiatku ako ho oslovil B..

Svedok J. Q. vo svojej výpovedi potvrdil účasť obžalovaného I.Á. O., ale predovšetkým obžalovaného
D.. F. B., ktorého označil ako osobu, ktorá prišla so samotnou konštrukciou o prevode, postúpení a
započítaní pohľadávok. Nevie však uviesť, prečo ho oslovil, povedal mu, že toto je potrebné vystaviť.
Myslísi,žeaniobžalovanýR.sinebolvedomýtoho,čosadejeohľadompohľadávok.Pokynydostávalod
B. T. R. mu ich uhrádzal. Čo sa týka prenosného počítača zn. Accer Ferari červenej farby obžalovaného

D.. B., k tomuto svedok uviedol, že mu ho dal, nie predal. Spomínané tabuľky mu posielal obžalovaný
B., buď mu ich dával osobne v Bratislave, alebo ich poslal emailom. Taktiež potvrdil, že L. poznal, skúsil
ho osloviť s touto vecou, poznal ho z Košíc. V súvislosti s predajom prevádzok pizzerií uviedol, že pri
odovzdávaní peňazí boli prítomní aj synovia obžalovaného R.. Išlo o odovzdávania hotovosti 200 tis.
Eur, ktoré si zobral p. B.. Svedok potvrdil, že bol s R., keď riešil pohľadávku a oznámil mu, že odkúpil
pohľadávku od M., že je vlastník pohľadávky a jemu musí uhrádzať. R. bol z toho prekvapený, ale

vysvetlil mu, že vlastníkom je on a jemu musí platiť. O postupovaní pohľadávok medzi spoločnosťami
M. T. V. E. mali vedomosť B., L. a asi aj O..

Obžalovaný D.. B. k tomu uviedol, že on nemá žiadne prepojenie na daňový úrad, nikdy na Daňovom
úrade v Žiline nebol, tabuľky, o ktorých Q. povedal, že sú od neho, od neho nie sú, nikdy ich nevidel,

je to obyčajný Excel. Poprel, že by od Q. dostal v tejto veci nejaké finančné prostriedky, svedok na to
uviedol, že v prvej veci je hneď dôkaz, že 200 tis. Eur prevzal od neho a sú tam aj svedkovia. Zotrváva
na svojom stanovisku, že tabuľky mu dával obžalovaný B..
Obžalovaný H. R. k jeho výpovedi uviedol, že výpoveď svedka Q. je pravdivá. Čo sa týka procesu
prípravy prevodu pohľadávky z firmy M. na firmu V. E., nevedel o tom, dozvedel sa o tom na jar roku

2010, kedy mu bola odovzdaná Q..
Obžalovaný I. O. uviedol, že to, čo uvádzal svedok Q. k jeho osobe, sa zakladá na pravde.
Súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že svedok Q. sa vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní v niektorých častiach vyjadroval neurčito a snažil sa uvádzať okolnosti v tom kontexte, že
si nie je istý, nepamätá si konkrétne okolnosti žalovanej trestnej činnosti, na druhej strane je však jeho

výpoveď v podstatných bodoch korešponduje s výpoveďou obžalovaného O. a v časti aj obžalovaného
R., objasňuje aj iné súvislosti s organizáciou a účasťou ďalších osôb (J.. L.), teda je možné hodnotiť
jeho výpoveď ako podstatnú, usvedčujúcu obžalovaných D.. B. T. H. R. zo spáchania žalovanej trestnej
činnosti, pričom z čoho súd nezistil také okolnosti, ktoré by spochybňovali vierohodnosť jeho výpovede.

Na hlavnom pojednávaní bola podľa § 263 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítaná zápisnica o výsluchu
svedka X. A. zo dňa 24.06.2013. Uvedeného svedka, napriek opakovanému predvolaniu a žiadostiam
o predvedenie, nebolo možné vypočuť kontradiktórne na hlavnom pojednávaní. Vydanie príkazu na
zabezpečenie svedka podľa § 88 Tr. por. súd nepovažoval za účelné v danom štádiu konania, a to
aj vzhľadom na rozsah vykonaného dokazovania. Výpoveď uvedeného svedka bola hodnotená len

podporne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Je však potrebné poukázať na skutočnosť,
že orgány činné v trestnom konaní sú povinné dôsledne zabezpečovať dôkazy smerujúce v prospech
obžalovaných, ako aj v ich neprospech. Už z obsahu výpovede tohto svedka vyplýva, že už v prípravnom
konaní ho bolo potrebné dopočuť, prípadne konfrontovať s ostatnými osobami obžalovaných, ktorí
popierali spáchanie trestnej činnosti. Obžalovaný D.. J. popieral, že by svedok hovoril pravdu a jeho

meno opakovane bolo spomínané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou obžalovaných. Svedok teda
vypočutý nebol, na hlavné pojednávanie sa nedostavil, nebolo ho možné predviesť. Prokurátor navrhol
jeho výpoveď len prečítať, obhajoba trvala na jeho osobnom vypočutí. Súd svojim konaním nemôže
v rámci kontradiktórneho konania napomáhať ani jednej z procesných strán, a preto výpoveď svedka
hodnotil v prospech obžalovaného.

Svedok X. A. uviedol, že obvinených nepozná, nevie o tom, že by sa s nimi niekedy stretol, nikdy
nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť. Nevlastní žiadnu firmu, spoločnosť O..K..A. mu nič nehovorí,
nevie, že by mal byť jej majiteľom. Nepozná ani spoločnosť T. J.-J. s.r.o.,, ani jej nejakého zástupcu, a
to D.. T. J.. K faktúram dodávateľa spol. O..K..A., s.r.o. pre odberateľa T. J.-J. s.r.o.,, a to č. 20081017,

20081220, 20081221, 20090306, 20090403,20090405, kúpnej zmluve z 14.11.2008, kúpnej zmluve z
22.08.2008 uviedol, že tieto listiny nie sú mu vôbec známe. Ani na jednej z listín nie je jeho podpis, tieto
doklady nepozná, nevystavil ich a ani nikto v súvislosti s týmto, aby ich podpísal, ho neoslovil.Svedok F. F., pracovník Daňového úradu Žilina uviedol, že nositeľkou daňovej kontroly bola D.. A., on sa
zúčastňoval spisovania zápisníc, ktoré súviseli s kontrolou, D.. A. spracovala protokol. Po odchode D.. A.
na materskú dovolenku svedok prebral jej agendu. V rámci kontroly, ktorá sa týkala nadmerného odpočtu

vo vzťahu k pizzeriám X. X. Martin a Žilina, zaslali dožiadania, vypočuli svedkov, vykonali konfrontácie
svedkov. Nemali pochybnosti, že pizzerie ako také existujú, konkrétne zariadenia kontrolovať neboli,
kontrolovali, či spoločnosť J. prijala zariadenie a tú prevádzku od spoločnosti T. J.-J. s.r.o., v prvom
prípade - máj 2009 a február 2010 od spoločnosti M.. Fyzická kontrola nebola potrebná, vzhľadom na
to, že existencia pizzerie nebola spochybňovaná. Svedok sa ďalej odvolal na protokol o obchode so

spoločnosťou M., pričom problém bol v tom, že spoločnosť O..V..I.., s.r.o. postúpila pohľadávku I. O. a
ten ju postúpil spoločnosti M. a spoločnosť M. na základe pohľadávky predala pizzeriu spoločnosti J. a
spoločnosť M. nebola vlastníkom predmetných stavieb, pretože kúpila pohľadávku a nie tovar.
Nebol preukázaný predaj alebo dodanie tovaru od spoločnosti O..K..A., s.r.o. pre spoločnosť T. J.-J.
s.r.o., ktorá spoločnosť O..K..A. v čase obchodu už neexistovala a bola jej zrušená registrácia, nakoľko
nebolo preukázané, že spoločnosť O..K..A. kov je zdaniteľnou osobou, ktorá vykonáva ekonomickú

činnosťvzmyslezákonaoDPH,nazákladetohosprávcadaneusúdil,žespoločnosťT.J.J.nenadobudla
právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto ho nemohla ďalej previesť na kupujúceho spoločnosť J.,
s.r.o. týmto nebola splnená podmienka dodania tovaru zo strany spoločnosti T. J.-J. s.r.o., a následného
vzniku daňovej povinnosti tak ako to definuje § 19 ods. 1 Zákona o DPH. Pri nákupe od spoločnosti T.
J.-J. s.r.o., sa jednalo o nákup zariadenia a pri spoločnosti M. sa jednalo o samotné stavby prevádzky

pizzerii v Žiline a v Martine.

K obsahu protokolu o daňovej kontrole svedok uviedol, že jeho obsah vyplynul zo zaslaných dožiadaní.
Pamätá si, že mu kolegyňa hovorila, že boli zistení iní vlastníci podľa hlásenia K. č.l. 38, k tomu sa
vyjadroval aj p. R.. Pamätá si aj na čestné prehlásenie z č.l. 39. Bola to asi taká prvá väčšia nezrovnalosť.

Spoločnosť M. bola predaná do Maďarska (čl. 41). Zápisnice o výsluchu I. O. nevypracoval. Dávali
dožiadanie na L. F., lebo tam vystupoval ako nájomca, nepamätá si na výsledky. Pamätá si, že X.. U.,
ktorý je uvedený na č.l. 58, o ňom hovorila kolegyňa A., že je mŕtvy, nemohli ho nájsť. Vie, že platby
tam nie vždy prebiehali hotovostne, alebo bankovým prevodom, ale boli postúpenia alebo započítanie
pohľadávky. Tieto platby boli dosť komplikované. K primeranosti ceny plnenia sa svedok nevyjadroval.

Fotodokumentáciu z č.l. z č.l. 302 a nasl. - vykonanie diela X.. H. X. Žilina videl v spise prvýkrát, nemá
o tom vedomosti.
Na otázky obhajcu obž. D.. J., či pri uskutočnení zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťami T. J.-J.
T. J., s.r.o. disponovala firma T. J.-J. tovarom, ktorý následne predala spoločnosti J. a uskutočnilo sa
zdaniteľné plnenie odovzdaním tovaru uviedol, že to čo odpovedal DÚ Bratislava mali preukázané, oni

vykonali miestne zisťovanie v spoločnosti T. J.-J.. Miestne zistenia v pizzerii F. a Žilina nevykonali.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2017 boli so súhlasom prokurátora a prítomných obžalovaných
prečítané výpovede svedkov B. L., D.. V. H. T. D.. P. H., ku ktorým obžalovaní nemali žiadne pripomienky.

Svedok B. L. uviedol, že pracuje pre L., táto firma v roku 2001 realizovala práce na expozitúre Tatrabanky
v K. Žilina, na druhej strane tohto hypermarketu boli rozrobené stavebné práce a nejaký človek, ktorý
tam koordinoval práce, oslovil ich firmu, či by nechceli dorobiť práce. O tomto informoval V. T. P. H.,
majiteľov L.. Svedok sa vyjadroval aj k fotografiám ohľadne tejto stavby, ako aj k vykonávaným prácam s
tým, že dielo odovzdali úplne komplet, takže bolo možné požiadať o prevádzkovanie reštaurácie, ďalšie

práce neboli nutné.

Svedok D.. V. H. potvrdil výpoveď svedka L. ohľadne prác na tejto pizzerii, k fotografiám sa vyjadroval,
že na nich je on a osoba, ktorá chcela, aby ich firma vykonala nejaké práce. Do firmy k nim prišiel aj
B., ktorý vystupoval za F. K., s ním a s bratom prerokovali finančné a termínové záležitosti. Faktúry boli

vystavené na základe dodávok komponentov.

Svedok D.. P. H. vypovedal v podstate zhodne ako D.. V. H., s tým, že cena zhotovenia pizzerie v Žiline
bola nakoniec vyfaktúrovaná vo výške 2.526.920,- Sk.

Na návrh obhajoby bol na hlavnom pojednávaní vypočutý svedok P. R., syn obžalovaného H. R.. Svedok
vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná aj obžalovaného D.. B. T. D.. J., ako aj
I. O.. Ku skutkovým okolnostiam svedok vo výpovedi na otázky obhajcu uvádzal, že v podstate ide o
to, že jeho otec H. R. bol oslovený X.. B., či by chcel prebrať pizzerie s tým, že následný predaj obochpizzerií bude po 5-tich rokoch, nakoľko sa museli povyplácať nejaké dlžoby, ktoré boli voči K.. Jeho otec
to prevádzkoval pod svojou firmou, ale bol zámer vytvoriť z toho rodinný podnik. Bola teda založená
firma J., s.r.o., kde je s bratom spoločník a otec a matka sú konatelia. Prevádzkovalo sa to potom pod

spoločnosťou J., kde boli aj podpísané nájomné zmluvy s K. Q., a.s. s tým, že po uplynutí 5-tich rokoch
sa začnú vyplácať investície do tých prevádzok. Investície tam boli do zariadení, stoly, stoličky, takisto do
stavby samotnej. Niekedy v roku 2009 prišiel p. B. Q. X.. J. na prevádzku do Žiliny, kde sedeli a p. J. bol
odhadca, že môže robiť odhady na zariadenia a nehnuteľnosti s tým, že u prevádzky bude určená cena
a za to budú prevádzky odkúpené p. R.. Bol spravený odhad na prevádzky, boli aj vystavené faktúry. V

podstate faktúry boli zaúčtované spoločnosťou J. v účtovníctve. Sumu, na ktorú bola odhadnutá cena
prevádzok, si nepamätá. Po nejakej dobe, asi 2-3 mesiace, prišla výzva z daňového úradu, že bude
urobená kontrola na spoločnosť J. s tým, že chcú účtovníctvo za daný mesiac, v ktorom boli faktúry
zaúčtované. Daňová kontrola sa začala, prišiel pán a pani z Daňového úradu Čadca. Firma J. mala
sídlo na V. H., kde mali prenajaté priestory na nejaké rokovania, tam boli pracovníci z daňového úradu
a kontrolovali. Na prevádzke, ako takej, neboli. Nevie, či daňová kontrola bola ukončená a či prišlo

nejaké rozhodnutie. Zrejme musela byť ukončená, lebo prišiel nadmerný odpočet. Vie o tom, že otec aj
vyplácal tie faktúry v nejakých sumách, ktoré si nepamätá, či to bolo dosplácané. K rokovaniam, ktoré
predchádzali predaju predmetných pizzerií svedok uviedol, že tie prebehli vtedy, keď spoznal p. J. v
Žiline, prítomný bol aj jeho brat F. R., D.. B. T. D.. J., ďalšie stretnutie bolo v ten istý deň v Martine, kde bol
prítomný on, jeho otec, D.. B. T. D.. J., ďalšie stretnutie bolo v Bratislave u D.. J. v jeho kancelárii, kde bol

on,otec,B.T.J..Kvyplácaniudohodnutejcenyzapredajprevádzoksvedokuviedol,žetoboloprevodom
z účtu, vie, že sa vyberali peniaze aj v hotovosti. V hotovosti to prebiehalo tak, že sumu, ktorú teraz nevie
povedať, bolo to na prevádzke v Žiline v O. K., kde vtedy otec bol nahlásiť výber z účtu, bola tam uvedená
ajpoznámka,žeideoúhraduvhotovosti.Stalosatotak,žečakali,kedyprídeD..B.ajX..Q.doŽiliny,vie,
že otec dával peniaze Q., nevie v akých sumách, to si nepamätá. D.. J. T. I. O. spoznal cez D.. B., ktorý

ichpredstavil.B.sastretnutízúčastňovalakobývalýmajiteľprevádzokaonsbratomsatamzúčastňovali
preto, lebo otec z toho chcel vybudovať rodinný podnik. K postoju a vystupovaniu obžalovaného D..
B. svedok uviedol, že vystupoval normálne, aktívne. On, ako svedok, sa o finančnú stránku obchodu
nestaral a nezaujímal. Nepamätá sa okolnosti určenia fakturovanej ceny, ani jej výšku. J. robil odhad na
pizzerie v Martine a v Žiline. Pamätá si, že keď boli u neho v Bratislave v kancelárii, predával škodovky.

Vo vzťahu k prevádzkam urobil len odhad a následne jeho spoločnosťou boli vystavené faktúry. Pizzerie
prevádzkovali od roku 2004, k finančnej kondícii firmy J. v rokoch 2009-2010 sa vyjadriť nevie. K listinám
predkladaným prokurátorom nachádzajúcim sa na č.l. 888-926, 898, 917 týkajúcich sa výpisov z účtov
firiem J. a úhradám sumy firme T. J. J. T. V. E. sa svedok vyjadriť nevedel. Na ďalšie konkrétne otázky
prokurátora týkajúce sa predložených listinných dôkazov v spisovom materiáli, týkajúcich sa finančného

hospodárenia spoločnosti J., ako aj M., sa svedok vyjadriť nevedel.

V ďalšej časti konania a dokazovania však obhajoba obžalovaného R. netrvala na výsluchu ďalšieho
svedka F. R.. Obhajca obžalovaného R. trval na osobnom výsluchu D.. A., s tým, že v závere
dokazovania na hlavnom pojednávaní na výzvu predsedníčky senátu, či navrhujú vykonať, alebo doplniť

dôkazy, uvádzal obžalovaný a obhajca, že ďalšie dôkazné návrhy nemajú, súd preto v závere rozhodol
podľa § 274 ods. 1 Tr. por., že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú aj vzhľadom na vyjadrenie obhajcov.

Na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2017 bol prečítaný znalecký posudok z č.l. 458-517 z prípravného
konania, pričom mali byť skúmané USB kľúč zn. Lexar bielej farby s číselným označením N12610,

stolový počítač sivočiernej farby s DVD mechanikou LG a dvoma USB vstupmi a čítačkou kariet na
prednom panely bez akéhokoľvek firemného označenia, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke u
obvineného I. O.. Ďalej mali byť znalecky skúmané mininotebook zn. Accer červenočiernej farby Ferari
One200 Seriex, USB kľúč Kingston oceľovomodré telo zn. DT160, 16 GB a mininotebook HP Mini 5010
čiernej farby oblepený nálepkami Redbul, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke u obvineného F.Z.

B.. Uvedené veci boli po vykonaní znaleckého dokazovania vrátené D.. B. T. I. O.F.. Zo znaleckého
posudku KEU PZ Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-FL-EXP-2012/3882, ktorým boli skúmané USB zn.
Lexar bielej farby, stolový počítač sivočiernej farby s DVD mechanikou LG bolo zistené, že na USB kľúči
na úrovni existujúcich aj vymazaných súborov sa nachádzajú doklady, ktoré sú prílohou znaleckého
posudku, neboli zistené ekonomické, ani účtovné programy, ani ich databázy. Konkrétne je to uvedené

na č.l. 466-468, ide o veci zaistené u obžalovaného I. O., generálne splnomocnenie k zastupovaniu pre
splnomocniteľaF.,s.r.o.,splnomocnencaJ.L.,generálnesplnomocneniekzastupovaniusplnomocniteľa
G. M., D., s.r.o. pre splnomocnenca I. O., generálne splnomocnenie k zastupovaniu splnomocniteľa F.
K., s.r.o. pre splnomocnenca I. O..Zo znaleckého posudku KEU PZ Slovenská Ľupča č. PPZ-KEU-SL-EXP-2012/3883 vyplýva, že z
podkladov na vypracovanie posudku, a to vecí zaistených u obžalovaného D.. B., konkrétne ide o

mininotebook zn. Accer červenočiernej farby Ferari One 200, USB kľúč Kingston oceľovomodré telo
zn. DT160, mininotebook HP Mini 5101 čiernej farby bolo zistené, že na pevných diskoch prenosných
počítačov a USB kľúča na úrovni existujúcich a vymazaných súborov sa nachádzajú používateľské
súbory, ktoré obsahujú aspoň jeden znakový reťazec uvedený v otázke č. 1 v znaleckom posudku.
Uvedené prílohy sa nachádzajú na č.l. 477-517, ide napr. o nájomnú zmluvu medzi spoločnosťou G.,

s.r.o. a M. Q., s.r.o., faktúra zo dňa 15.02.2017 za prenájom reštauračných zariadení na prevádzkach
pizzerií X. X. V. O. na sumu 179 249,70 Sk, nájomná zmluva medzi G., s.r.o. a J. zo dňa 08.05.2008,
kúpna zmluva medzi spoločnosťou Š., s.r.o. a G., s.r.o., príjmové a pokladničné doklady, faktúry,
objednávky týkajúce sa aj prevádzok pizzerii X. X. Žilina a Martin, faktúra pre dodávateľa G., s.r.o. ako
objednávateľa a odberateľom je J., s.r.o. za používanie know-how názvu X. X. v sume 4 tis. Eur v termíne
do 28.02.2009, napr. je to č.l. 515.

Obžalovaný D.. B. k týmto dôkazom uviedol, že používanie loga X. X. za rok 2008-2012 sa netýka
zariadení, ide čisto o obchodný názov X. X., na notebooku červenom zn. Ferari nebolo nič. Je jasné,
že tieto faktúry, nie všetky, boli aj zaúčtované a reálne vystavené, dané do účtovníctva, boli to pracovné
verzie, keď s R. hľadali spôsob ako vyriešiť jeho peniaze, ktoré mal v prevádzkach, tak boli koncipované
aj zmluvy s M..

Ako listinné dôkazy boli oboznámené zápisy z daňovej kontroly:
Z daňovej kontroly vyplýva, že spoločnosť J., s.r.o., prevádzkovala pizzerie od 15.06.2009. H. R. ako
konateľ inej obchodnej spoločnosti M. Q., s.r.o., prevádzkoval pizzerie už v období pred 15.06.2009,
zhruba od 15.06.2004. Spoločnosť J., s.r.o., uvedené prevádzky prevzala po inom prevádzkarovi. X.

prevádzkovalaspoločnosťL.F.B,s.r.o.,Bratislava,(spoločnosťzastupovalD..F.B.),odktorejprevádzky
prevzal na spoločnosť M. Slovakia, s.r.o., ktorá však neodkupovala majetok, lebo to bolo dohodnuté
inak. V roku 2009 zmluvné prevádzky previedol na spoločnosť J., s.r.o.

Spoločnosť M. Q., s.r.o., mala nahlásenú iba jednu prevádzku na ulici A.D. X ( O. K. Žilina) do

29.09.2010. Daňový úrad Žilina pridelil uvedenej spoločnosti daňový kód na dve registračné pokladnice.
Registrované sú od dátumu 12.07.2004 ( A. X, O. K. Žilina a H. C. K. X, O. K. Martin ) a neboli zrušené.
Daňovému úradu nebola oznámená žiadna zmena. Spoločnosť J., s.r.o., má nahlásené dve prevádzky
od 12.12.2007 ( A. X, O. K. Žilina a H. C. K. X, O. K. Martin ) Daňový úrad Žilina pridelil uvedenej
spoločnosti daňový kód na dve registračné pokladnice. Registrované sú od dátumu 11.01.2008 ( A. X,

O. K. Žilina a H. C. K. X, O. K. Martin) a neboli zrušené. Z údajov, ktoré boli nahlásené do živnostenského
registra a daňovému úradu vyplýva, že prevádzky boli využívané súbežne spoločnosťami M. Q., s.r.o., a
J., s.r.o., v čase od 12.12.2007 do 29.09.2010 a registračné pokladne u oboch subjektov sú stále aktívne
evidované na ich pôvodnej adrese.

Prevádzky ( stavby ) pizzerií v Žiline a v Martine mali byť spoločnosti J., s.r.o., dodané na základe
vystavených faktúr č. 14012010 zo dňa 14.01.2010 a číslo 26012010 zo dňa 26.01.2010 od dodávateľa
M., s.r.o., X. XX, XXX XX A. v januári roku 2010 a daň z týchto faktúr bola odpočítaná a zahrnutá do
daňového priznania DPH spoločnosti J., s.r.o., za zdaňovacie obdobie február 2010. Daňovou kontrolou
za zdaňovacie obdobie február 2010 bolo zistené, že k dodaniu predmetných pizzerii pre spoločnosť J.,

s.r.o., v zmysle zákona o DPH nedošlo, nakoľko dodávateľská spoločnosť M., s.r.o., nebola vlastníkom
stavieb a ani stavbu nezrealizovala.

Správcovi dane Daňovému úradu Žilina I. bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky medzi
postupcom H.V.Z., s.r.o. a postupníkom I. O. zo dňa 16.02.2008 a ďalšia Zmluva o postúpení pohľadávky

medzi postupcom I. O. a postupníkom M., s.r.o. zo dňa 06.11.2009, na základe ktorých podľa vyjadrenia
bývalého konateľa spol. M., s.r.o. I. O. v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 694/320/15867/2011/Kaj
zo dňa 22.02.2011, vystavila spoločnosť M., s.r.o. pre spoločnosť J., s.r.o. faktúry č. 14012010 a č.
26012010 za predaj stavby prevádzok pizzerie X. X. V. O. K. Žilina a Martin. V čl. 3 je definovaný
predmet zmluvy - postupca postupuje dňom účinnosti tejto zmluvy postupníkovi svoju pohľadávku a jej

príslušenstvo (úroky z omeškania a poplatky s vymáhaním pohľadávky) vrátane všetkých práv, ktoré sú
s ňou spojené. Postupca postupuje dňom účinnosti tejto zmluvy postupníkovi nasledujúce práva a to
právo na úhradu čiastky 138 824 196,30-Sk podľa bodu 2.1 a právo na úhradu úrokov z omeškania.Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky postupník nie je oprávnený postúpiť, resp. previesť alebo časovo
či podmienene viazať ktorékoľvek z práv uvedených v 3.2 zmluvy na tretiu osobu až do okamihu
úplného uhradenia odplaty postupcovi podľa čl. 4 zmluvy. V čl. 4 bola dohodnutá odplata za postúpenú

pohľadávku so zmluvnými stranami vo výške 90% nominálnej hodnoty t.j. 124.941.776,60,-Sk.

Predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi postupcom I. O. a postupníkom M., s.r.o. zo dňa
06.11.2009 bola pohľadávka ktorú I.Á. O. nadobudol od spol. O..V..I.., s.r.o. a odplata bola dohodnutá
vo výške 4.608.119,11,-Eur.

Z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom O..V..I.., s.r.o. a postupníkom I. O.
neobsahovala označenie dlžníka a taktiež, že bolo v zmluve stanovené, že postupník nie je oprávnený
postúpiť, resp. previesť alebo časovo či podmienene viazať, ktorékoľvek z práv uvedených v 3.21 zmluvy
na tretiu osobu až do okamihu úplného uhradenia odplaty postupcovi správca dane požiadal I. O.
o doplnenie mena dlžníka postupcu a taktiež doklad o úhrade odplaty za postúpenie pohľadávky. V

odpovedi svedka I. O., ktorá bola doručená na Daňový úrad Žilina I. dňa 09.05.2011 bolo k otázke
dlžníka uvedené nasledovné stanovisko: „v tom čase som kupoval pohľadávku od subjektu O..V..I..,
s.r.o. a nezisťoval som, kto je a či je veriteľom dlžníka mi nie je známe“ a k úhrade bolo uvedené: „bola
uhradená podľa Dodatku č. 1“, ktoré bolo súčasťou odpovede pána I. O.. V Dodatku č. 1 k zmluve o
postúpení pohľadávky medzi zmluvnými stranami postupcom H.V.Z., s.r.o. Košice v zastúpení D.. D.

U. a postupníkom I. O. zo dňa 22.08.2008 bol zmenený článok č. 4 Výška a splatnosť za postúpenú
pohľadávku a to nasledovne: Postupník uhradí celú odplatu vo výške 5.000.000-Sk. Podpisom postupca
potvrdzuje prevzatie celej úhrady tejto pohľadávky. Ďalej bolo v dodatku uvedené, že zmluvné strany
vyhlasujú, že súhlasia s obsahom tohto dodatku a že tento je prejavom ich pravej a slobodnej vôle, na
dôkazčohotentododatokvlastnoručnepodpisujú.SprávcadaneDaňovýúradŽilinaI.ipritomtododatku

zistil časovú nezrovnalosť a to, že konateľ spol. O..V..I.., s.r.o. D.. D. U. dňa 06.08.2008 zomrel (správca
dane Daňový úrad Žilina I. získal túto informáciu zo zaslaného Dožiadania č. 694/320/28548/11/Kaj
zo dňa 30.03.2011 na Daňový úrad Košice II.), na základe čoho správca dane konštatuje, že uvedený
dodatok č. 1 dňa 22.08.2008 nemohol byť podpísaný D.. D. U..

Správca dane na základe predložených zmlúv o postúpení pohľadávok od I. O. konštatuje, že I. O. sa
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom O..V..I.., s.r.o. a postupníkom I. O. zo dňa
16.02.2008 nestal vlastníkom stavieb X. X. Žilina a X. X. Martin, ale nadobudol od postupcu O..V..I..,
s.r.o. pohľadávku a jej príslušenstvo, t.j. právo na úhradu čiastky 138.824.196,30,-Sk. Následne sa spol.
M., s.r.o. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom I. O. a postupníkom M., s.r.o.

zo dňa 06.11.2009 nestala vlastníkom stavieb X. X. Žilina a X. X. Martin, spol. M., s.r.o. nadobudla od
postupcu pohľadávku a jej príslušenstvo, t.j. právo na úhradu čiastky 4.608.119,11,-Eur a nie vlastníctvo
k predmetným stavbám.

Správcadanenazákladevšetkýchpredloženýchdokladovkonštatuje,žedaňovýsubjektM.,s.r.o.,X.Č..

XX, XXX XX A., IČ DPH: Q. neoprávnene vystavil faktúru č. 14012010 a 26012010 za dodávku stavieb
X. X. Žilina a X. X. Martin v O. K. pre spol. J., s.r.o. V. H. Č.. XX, Žilina, IČ DPH: Q., keďže spol. M., s.r.o.
sa na základe predložených dokladov nestala vlastníkom predmetných stavieb. Spol. M., s.r.o. z dôvodu,
že nebola vlastníkom predmetných stavieb, nemohla dodať stavby spol. J., s.r.o. v zdaňovacom období
január 2010, zo strany spol. M., s.r.o. nedošlo k dodaniu tovaru v zmysle § 8 zákona č. 222/2004 Z. z.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V zmysle § 8 ods. 1 písm. a), písm. b) zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov dodaním tovaru je prevod
práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník a dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy
o dielo alebo obdobnej zmluvy (zmluva o postúpení pohľadávok nie je obdobnou zmluvou). Spol. M.,
s.r.o. zmluvou o postúpení pohľadávky získala len právo na úhradu čiastky za postúpenú pohľadávku.

Postúpenie pohľadávky sa v zmysle § 10 ods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty nepovažuje za dodanie služby.

Správca dane Daňový úrad Žilina I na základe všetkých vyššie uvedených skutočností konštatoval, že
daňový subjekt J., s.r.o. v zdaňovacom období február 2010 z faktúry č. 14012010 zo dňa 14.01.2010

(dátum dodania 14.01.2010) od dodávateľa M. za dodanie stavby X. X. Žilina v celkovej hodnote 2 604
272,16 Eur z toho 19% DPH vo výške 415 808,16 Eur, a z faktúry č. 26012010 zo dňa 26.01.2010 (dátum
dodania 26.01.2010) od dodávateľa M. za dodanie stavby X. X. Martin v celkovej hodnote 2 003 846,95
Eur z toho 19% DPH vo výške 319 941,95 Eur, nemá nárok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že právo
odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla
daňová povinnosť. Pri vyššie uvedených faktúrach nevznikla v zmysle § 19 ods. 1 a ods. 2 zákona

č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňová povinnosť. Daňová
povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov vzniká dňom dodania tovaru a v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov dňom dodania služby. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo

obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Zo strany spoločnosti M., s.r.o. X. XX, A., IČ DPH: Q. nedošlo k dodaniu tovaru - dodaniu stavby tak,
ako to deklaroval daňový subjekt J., s.r.o. na základe predložených dokladov, z dôvodu, že spoločnosť
M., s.r.o. nemohla predmetnú stavbu dodať, lebo nebola jej vlastníkom a ani stavbu nerealizovala.

Ku výroku a skutkovému stavu pod bodom II je potrebné uviesť, že zo záverov daňovej kontroly vyplýva,

že podľa názoru správcu dane nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2009 vznikol z dôvodu,
že spoločnosť J., s.r.o., nakúpila zariadenie - majetok (váha, stoly, stoličky, lampy a ďalšie v zmysle
faktúr) prevádzok X. X. nachádzajúcich sa v O. K. Žilina a O. K. Martin od dodávateľa spoločnosti T.
J. - J., s.r.o., v apríli 2009.

Spoločnosť T. J. - J., s.r.o., vystavila pre odberateľa J., s.r.o., faktúru číslo 290000006 zo dňa
30.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za komplexný predaj X. Žilina, základ
dane 1.076.710,10 €, DPH: 204.574,30 €, celkom: 1.281.285,-€ a faktúru číslo 290000007 zo dňa
30.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti 30.04.2009 za komplexný predaj X. MARTIN, základ
dane 803.348,70 €, DPH: 152.636,30 €, celkom 955.985,-€. Na faktúrach je uvedený predmet fakturácie

komplexný predaj X. Žilina a Martin v evidencií DPH sú predmetné faktúry charakterizované ako
obstaranie dlhodobého hmotného majetku a Interný doklad IDV 010 zo dňa 04.05.2009 charakterizuje
zaradený majetok do užívania ako samostatné hnuteľné veci a súbor hnuteľných vecí prevádzka K.
Žilina a Martin.

T. J.-, s.r.o. je platiteľom dane od 01.03.2005 a je predajcom osobných motorových vozidiel, faktúry číslo
290000006 a číslo 290000007 pre odberateľa J., s.r.o., vystavil a má ich zaúčtované v účtovníctve a daň
z týchto faktúr zahrnul do podaného daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2009. Zariadenie
pizzerií v Martine a v Žiline mala spoločnosť T. J. - J., s.r.o., zakúpiť od dodávateľa O..K..A., s.r.o., Z.
Č. XX, A., s ktorým mala uzatvorenú zmluvu zo dňa 22.08.2008 a kúpnu zmluvu zo dňa 14.11.2008.

Zariadenie bolo dodávané spoločnosti T. J. - J., s.r.o., v priebehu októbra 2008 a apríla 2009. Spoločnosť
T. J.- J., s.r.o., mala nakúpiť zariadenie pizzerie v Martine od spoločnosti O..K..A., s.r.o., na základe
faktúry číslo 20081017 zo dňa 31.10.2008 a faktúry číslo 20090405 zo dňa 08.04.2009. Zariadenie
pizzerie v Žiline mala nakúpiť na základe faktúry číslo 20081220 a číslo 20081221 zo dňa 29.12.2008,
faktúry číslo 20090306 zo dňa 17.03.2009 a faktúry číslo 20090403 zo dňa 03.04.2009. Dodacie listy,

ktoré sú citované na predmetných faktúrach spoločnosti O..K..A., s.r.o., neboli predložené a D.. J. sa
vyjadril, že mu neboli dodané. Spoločnosť O..K..A., s.r.o., bola platiteľom dane z pridanej hodnoty do
30.11.2008. Spoločnosť O..K..A., s.r.o., daňové priznania za zdaňovacie obdobie január 2008 až august
2008 nepodala ani na výzvu správcu dane. Spoločnosť T. J.-, s.r.o., uhradila faktúry na nákup zariadenia
pizzerií bankovým prevodom na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v K. banke, a.s., pri niektorých

úhradách je uvedené, že majiteľom účtu je spoločnosť O..K..A., s.r.o., pri iných úhradách spoločnosť
X.. Úhrady boli vykonávané vo februári 2009 a v októbri 2009, hoci v októbri už spoločnosť O..K..A.,
s.r.o., neexistovala.

Správcadanemalzistiť,ženiektorésúčastizariadeniapizzerieX.X.Žilina,ktorébolipredmetomkontroly

a boli fakturované spoločnosťou T. J. - J., s.r.o., pre odberateľa J., s.r.o., faktúrou číslo 290000006 zo
dňa 30.04.2009 ako základná konštrukcia poschodia nadstavby bez obkladov a výstuže - mezonet, boli
taktiež vyfakturované spoločnosťou M., s.r.o., pre spoločnosť J., s.r.o., ako stavebná položka mezonet
faktúrou číslo 14012010 zo dňa 14.01.2010 v rámci dodania stavby pizzerie X. X. Žilina dňa 14.01.2010.
Taktiež niektoré položky zariadenia pizzérie fakturované spoločnosťou T. J.-J., s.r.o., pre odberateľa J.,

s.r.o., faktúrou číslo 290000007 zo dňa 30.04.2009 v rámci dodania zariadenia pizzerie X. X. Martin ako
závesná lampa počet 48 kusov boli fakturované spoločnosťou M., s.r.o., spoločnosti J., s.r.o., v rámci
dodania stavby pizzerie X. X. Martin dňa 14.01.2010 faktúrou číslo 14012010 ako závesná lampa 48
kusov. Konštrukcia posch. nadstavby bola tiež vyfakturovaná spoločnosťou M., s.r.o., pre spoločnosťJ., s.r.o., ako stavebná položka mezonet faktúrou číslo 26012010 zo dňa 26.01.2010 v rámci dodania
stavby pizzerie X. X. Martin dňa 26.01.2010. Spoločnosť T. J. J., s.r.o., fakturovala spoločnosti J., s.r.o.,
zariadeniepizzerii(tovar),ktorýjepredmetomtejtokontrolyatentododávanýtovarsivyžadovalmontáž,

teda uvedené dodávané tovary nemožno funkčne užívať bez ich zmontovania resp. osadenia alebo
zabudovania ako stavebných častí. Bývalý konateľ spoločnosti M., s.r.o., I. O. uviedol, že žiadnu stavbu
pizzerií X. X. v Žiline a v Martine nedodával, ale iba vystavil odberateľskú faktúru pre spoločnosť J.,
s.r.o., na základe pohľadávky, ktorú vložil ako fyzická osoba do spoločnosti M., s.r.o.. Správca dane
preto skonštatoval, že spoločnosť M., s.r.o., nemohla vykonávať akúkoľvek montáž tovarov dodaných

spoločnosťou T. J.-, s.r.o., pre odberateľa J., s.r.o.. Ďalej boli zistené nezrovnalosti v platbách medzi
spoločnosťami O..K..A., s.r.o., T. J.-, s.r.o., a J., s.r.o., konkrétne konateľ spoločnosti O..K..A., s.r.o., X. A.
poprel akékoľvek prijatie alebo uskutočnenie platieb v mene spoločnosti O..K..A., s.r.o., od kohokoľvek.
Faktúry od dodávateľa H.T.A., s.r.o., neboli odberateľom - spoločnosťou T. J.-, s.r.o., uhradené na účet
dodávateľa. Spoločnosť T. J.-, s.r.o., faktúry č. 20081220, 20081221, 20090306, 20081017 v celej sume
a faktúru číslo 20090403 čiastočne v sume 3.351,10 € uhradila na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX,

ktorého majiteľom je spoločnosť X., s.r.o., O. F. XX/A, Bratislava a dispozičné právo k účtu mal a má
jej konateľ Š. U.. Na zdôvodnenie úhrady faktúr na účet inej spoločnosti kontrolovaný daňový subjekt
predložil správcovi dane Oznamovací list vystavený spoločnosťou O..K..A., s.r.o., zo dňa 05.12.2007,
ktorým spoločnosť T. J.-, s.r.o., oznamuje, že so spoločnosťou X., s.r.o., uzatvorila faktoringovú zmluvu,
kde postúpila generálne všetky svoje pohľadávky spoločnosti X., s.r.o., a žiada o vykonanie úhrad

na jej účet. Daňový subjekt X., s.r.o., správcovi dane nepredložil ani na opakovanú výzvu predmetnú
faktoringovú zmluvu. Ostatné faktúry od dodávateľa O..K..A., s.r.o., č. 20090405 v celej sume a číslo
20090403 čiastočne v sume 199.133,35 € boli uhradené zápočtom, ktorý si sama spoločnosť T.
J.-, zaúčtovala na základe interného dokladu č. 29IN00262 zo dňa 18.09.2009. Tento interný doklad
predpokladal, že spoločnosť T. J.-, s.r.o., má záväzok ( z faktúry 20090405 - interné číslo 291100818A a

faktúryč.20090403-internéčíslo291100817A)azároveňajpohľadávkuvočispoločnostiO..K..A.,s.r.o..
Ako pohľadávku voči spoločnosti O..K..A., s.r.o., si spoločnosť T. J.-, s.r.o., uviedla na internom doklade
číslo 29IN00262 vystavené odberateľské faktúry č. 290000006 a 290000007 pre odberateľa J., s.r.o..
Ďalej uvedené odberateľské faktúry číslo 290000006 a č. 290000007 mala spoločnosť T. J.-, s.r.o., ako
postupca postúpiť na postupníka, spoločnosť O..K..A., s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky

a urovnaní zo dňa 19.08.2009. Dlžnú sumu z predmetných odberateľských faktúr vo výške 2.237.270,-
€ už dlžník J., s.r.o., nemal uhrádzať v prospech spoločnosti T. J.-, s.r.o., ale v prospech postupníka,
spoločnosť O..K..A., s.r.o.. Zároveň spoločnosť O..K..A., s.r.o., ako postupník mal uhradiť spoločnosti
T. J.-, s.r.o., ako postupcovi odplatu za postúpenú pohľadávku vo výške 3.333,-€. Úhrada pohľadávky
postupníkom ( O..K..A., s.r.o.) v sume 2.237.270,-€ zo strany dlžníka ( J., s.r.o.) nebola dlžníkom

potvrdená. Napriek týmto skutočnostiam si spoločnosť T. J.-, s.r.o., zaúčtovala úhrady faktúr zápočtom
na základe vystavenia interného dokladu číslo 29IN00262. Správca dane Daňový úrad Žilina na základe
týchto skutočností dospel k záveru, že spoločnosť J., s.r.o., nevznikol na faktúre číslo 290000006 zo
dňa 30.04.2009 vo výške 1.281.285,-€ s DPH a na faktúre číslo 290000007 zo dňa 30.04.2009 vo výške
955.985,-€ s DPH od spoločnosti T. J.-, s.r.o., právo odpočítať daň z tovaru alebo služby podľa § 49

ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Podľa citovaného paragrafu
právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v
znení neskorších predpisov vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci
nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Uvedená podmienka však v obchodnom vzťahu

medzi spoločnosťou T. J.-, s.r.o., a J., s.r.o., nenastala. Spoločnosť T. J. - J., s.r.o., nenadobudla ( od
spoločnosti O..K..A., s.r.o.) právo nakladať s tovarom ako vlastník a preto toto právo nemohla ďalej
previesť na kupujúceho - spoločnosť J., s.r.o.. Týmto nebola splnená podmienka dodania tovaru zo
strany spoločnosti T. J.-, s.r.o., a následného vzniku daňovej povinnosti tak, ako ho definuje § 19 ods.
1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Daňový subjekt J., s.r.o., tým že

si z vyššie uvedených faktúr odpočítal daň, pričom pri fakturovanom tovare, ktorý mu mal byť dodaný,
nevnikla daňová povinnosť ( fakturácia medzi spoločnosťami nebola podložená existenciou vlastníckeho
práva k tovaru, čo je podmienka pre dodanie tovaru), porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm.
a/ zákona číslo222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov ( právo odpočítať daň z tovaru alebo
služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť, platiteľ môže

odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov služieb, ktorú sú
alebo majú byť platiteľovi dodané ) v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v
znení neskorších predpisov. Neuznaný nárok na odpočítanie dane celkom po opakovanej kontrole bol
357.211,20 €.Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené listinné dôkazy zabezpečené v rámci prípravného konania
v rozsahu 4 zväzky a príloha zväzok 5, ako aj listinné dôkazy predložené obžalobou v priebehu

dokazovania na hlavnom pojednávaní, a ktoré sú súčasťou prílohovej obálky k protiprávnemu konaniu
obžalovaných v rade 1 až 4. Ide o listinné dôkazy v rozsahu : dodatok k zmluve z č.l. 76, čestné
prehlásenie z č.l. 137-138, správa z M., výpis z účtu z č.l. 140-199, Nariadenie Rady č. 694/3008 z
8.7.2008, ktorým bol určený stredový kurz v sume 30,126 Sk - predložený prokurátorom , Správy
sociálnej poisťovne z č.l. 200-206, Fotodokumentácia z č.l. 302-307, Doklady z č.l. 312-314 (časový

harmonogram, faktúra č. 141/2001, faktúra č. 201183), Doklady z č.l. 319-379, Doklady z č.l. 413-426,
Doklady z č.l. 449 - 454, Zápisnica o rekognícii zo dňa 3.6.2013 s fotoalbumom z č.l. 429-436, Detail
vyhľadanej osoby J. L. z č.l. 437, osoba zomrela dňa 18.4.2012, Doklady k daňovému priznaniu
z č.l. 518-695, obžalovaný H. R. k č.l. 693 uviedol, že registračné pokladne boli na firmu M. Q.
nahlásené v súlade so zákonom, a to tak, že registračná pokladňa na prevádzku Žilina bola nahlásená
na Živnostenskom úrade v Žiline podľa daňového kódu, registračnú pokladňu na prevádzku Martin mu

živnostenský úrad nechcel prihlásiť v Žiline, bolo mu povedané, že musí ísť na ŽU do Martina, kde
pokladňu zaevidoval. Evidencia o registrácii tejto pokladni je na ŽU Martin, záznamy o registrácii sa
vtedy písali do pokladničnej knihy, tieto pokladničné knihy pravdepodobne existujú a daňové pokladnice
firiem M. T. J. boli odhlásené zo živnostenského aj daňového úradu v neskoršej dobe; obžalovaný D..
J. sa k odôvodneniu dožiadania pre DÚ, vyjadril v tom smere že pokiaľ napísali, že dodacie listy neboli

súčasťou fakturácie, on to ďalej odôvodnil pri výsluchoch na polícii, aj pri ďalších daňových kontrolách,
že tie dodacie listy mal k dispozícii hneď od začiatku, pretože keď preberal predmetné pizzerie a
výbavu a všetko čo sa tam nachádzalo, tak dodacie listy mal k dispozícii a podľa nich si kontroloval
majetok u obidvoch pizzerii v Žiline aj v Martine, nie je zvykom, aby dodacie listy boli súčasťou faktúry;
doklady daňového úradu z č.l. 696-768, Zmluvy a doklady z č.l. 771-783, Výpis z obchodného registra

z č.l. 784-786, Výpisy z účtov z č.l. 787-926, Zápisnica o vydaní veci z č.l. 927-956, Zápisnice o
vykonaní domovej prehliadky z č.l. 987-1059 ( všetko zväzok č. 2 vyšetrovacieho spisu). Listinné doklady
spoločnosti M. z č.l. 1291-1374, zv. č. 3 vyšetrovacieho spisu, listinné doklady spoločnosti O..K..A. z č.l.
1375 - 1476 zv. č. 3, Doklady z VUB Leasing z č.l. 1477-1507, zv. 4 vyš. spisu, Doklady zo spoločnosti O.
z č.l. 1508-1733, Doklady z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva z č.l. 1734-1799, aktualizované

výpisy z registrov z č.l. 1800-1847, lustrácie v registri priestupkov na obžalovaných, správy o povesti,
odpisy z registra trestov z č.l. 1856-1860, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný D.. F. B. má záznam v
registri trestov a to odsúdenie OS Brezno sp. zn. 1T/143/2013, bol opakovane priestupkovo postihnutý
(šesťkrát)pre priestupky na úseku dopravy, obžalovaný H. R. nemá záznam v odpise z registra trestov,
bol dvakrát priestupkovo postihnutý. Je voči nemu vedené iné trestné stíhanie. Obž. I. O. má v odpise

z registra trestov staršie odsúdenie OS Trebišov 3T/61/2007 z 5.6.2007 pre trestný čin podľa § 222
ods. 2, ods. 3 Tr. zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, v
skúšobnej dobe sa osvedčil a hľadí sa neho akoby nebol odsúdený, aktuálne pracuje v Českej republike,
D.. T. J. nemá v odpise z registra trestov záznam, bol opakovane priestupkovo postihnutý pre priestupky
na úseku dopravy (jedenásťkrát). U obžalovaných súd nezistil iné negatívne okolnosti k správaniu sa

v mieste trvalého pobytu.

Obsahom zv. č. 5. vyšetrovacieho spisu označeného ako „Príloha“ v rozsahu 254 strán sú doklady
zaistené počas domovej prehliadky u osoby J. Q. z č.l. 1-132, zápisnica o ústnom pojednávaní spísaná
Daňovým úradom Žilina I zo dňa 8.12.2010 z č.l. 106-137, doklady zaistené v rámci prehliadky iných

priestorov alebo pozemkov u D.. B. z č.l. 138-211, doklady zaistené v rámci prehliadky iných priestorov
alebo pozemkov u osoby H. R. z č.l. 212-254. Podľa obžaloby ide o doklady, ktoré sa našli u osôb, ktoré
za normálnych okolností nemali mať tieto doklady u seba, pričom J. Q. sa vo svojej výpovedi podrobne
vyjadril, prečo mal doklady u seba a z akého dôvodu mal tieto doklady u seba, keďže podklady na
vytvorenie zmlúv, tabuliek a faktúr mu dával D.. B., čo zodpovedá obsahu dokladov na jednej strane u

J. Q., na druhej strane u D.. B., ako aj vyjadreniu J. Q., že D.. B. sa zaujímal o daňovú kontrolu, kde
chodil I. O. a tomuto aj dával písomné otázky a odpovede ako má pred DÚ I. O. vypovedať. Na č.l. 220
je doklad o úhrade firme T. J.- do výšky nadmerného odpočtu DPH vyplateného firme J. a exekúcia
P.. X. F. z 8.7.2009 na sumu 10 tis. Eur. Obž. D.. B. uviedol, že veci v malom červenom notebooku mu
mohli byť podhodené.

Obsahom samostatnej prílohy č. 2 sú doklady predložené prokurátorom na HP zo dňa 23.6.2016,
ktorými sú všeobecné údaje týkajúce sa cien za káble, ktoré boli použité v pizzérii a ich objektívne
porovnanie z inými cenami ako aj protokoly z daňových kontrol T. J.- z 21.3.2013, kde sa preverovalizmluvy o dielo s O..K..A. s.r.o. s konštatovaním, že konateľom spoločnosti F. X. je J. U., v mieste bydliska
neznámy.
Na hlavnom pojednávaní boli vykonané dôkazy prehratím zvukového záznamu z CD nosičov z

odposluchov podľa § 270 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 135 ods. 4 Tr. por. na technickom zariadení.
Súčasťou spisového materiálu sú aj prepisy hovorov, ktoré boli oboznámené.
Zvukové záznamy z odposluchov boli zabezpečené na základe príkazov na odpočúvanie a záznam
telekomunikačnej prevádzky vydané Okresným súdom Žilina pod číslami: Ntt 70/2011, Ntt 8/2011, Ntt
115/2011, Ntt 86/2011.

Konkrétne príkaz vydaný OS Žilina dňa 14.9.2011 Ntt 86/2011 z č.l. 1263-1266 na tel. číslo XXXX XXX
XXX s dobou odpočúvania a záznamu od 13.9.2011 do 13.11.2011.
Príkaz vydaný OS Žilina dňa 30.11.2011 Ntt 115/2011 z č.l. 1268-1279 na tel. číslo XXXX XXX XXX s
dobou odpočúvania a záznamu od 30.11.2011 do 29.02.2012.
Príkaz vydaný OS Žilina dňa 18.8.2011 Ntt 70/2011 z č.l. 1273-1276 na tel. číslo XXXX XXX XXX s
dobou odpočúvania a záznamu od 18.8.2011 do 18.10.2011.

Príkaz na predĺženie času odpočúvania a záznamu telekomunikačnej činnosti Ntt 70/2011 zo dňa
13.10.2011zč.l.1277-1279natel.čísloXXXXXXXXXXsdobouodpočúvaniaazáznamuod18.10.2011
do 18.12.2011.
Príkaz na predĺženie času odpočúvania a záznamu telekomunikačnej činnosti Ntt 70/2011 zo dňa
15.12.2011zč.l.1280-1283natel.čísloXXXXXXXXXXsdobouodpočúvaniaazáznamuod18.12.2011

do 18.02.2012.
Oboznámené boli písomnosti zaslané PPZ NAKA, Expozitúra východ z č.l. 1284-1285, ide o prepisy
z obrazovo zvukového záznamu vyhotoveného na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie OS
Košice I OS KE-V-166-1/10-8Ntt zo dňa 21.9.2010 spolu s DVD nosičom na ktorom je časť záznamu
nahratá, ide o záznam zo stretnutia obvineného I. O. T. J. L. ( všetko zv. 3 vyšetrovacieho spisu).

Z obsahu vykonaných dôkazov vyplýva, že medzi obžalovanými predovšetkým medzi obž. D.. B., H.
R., D.. J., svedkom J. Q. ale aj inými osobami (napr. J. C. - ekonómka, A. V.) dochádzalo k živému
telefonickému kontaktovaniu, pričom je možné ustáliť, že D.. B. mal vedomosť o danom prípade a
v podstatnej miere sa podieľal na organizovaní a usmerňovaní v danej veci vrátane poskytovania

psychickej podpory po skutku spolupáchateľovi (H.. R.). Predovšetkým z jeho komunikácie vyplýva, že
je opatrný vo vyjadrovaní a komunikuje v náznakoch a odkazoch. Zároveň boli prečítané prepisy SMS
komunikácie medzi odpočúvanými osobami.

Oboznámený bol pripojený spis OS Žilina 35T/51/2017, z neho najmä obžaloba zo dňa 04.05.2017 na

obvineného H. R., ktorý je bode 1/ stíhaný pre zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods.
1, 2 písm. b/ Tr. zák. a prečin nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 Tr. zák., vec nie je
právoplatne skončená, vo veci sa vykonáva dokazovanie na hlavnom pojednávaní, najbližší termín je
určený na 14.9.2018. Súd teda z hľadiska prezumpcie neviny na uvedené neprihliadal.

Oboznámený bol pripojený spis Okresného súdu Brezno sp. zn. 1T/143/2013, z neho najmä rozsudok
č.k. 1T/143/2013-6478 zo dňa 18.11.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 5To/82/2016 zo dňa 11.07.2017, ktorým bol D.. F. B. uznaný vinným z pokračovacieho trestného
činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do
1.1.2006 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a z pokračovacieho trestného

činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 1.1.2006
Z dôvodu, že obžaloba ani obhajoba nemala v závere dokazovania na hlavnom pojednávaní žiadne
dôkazné návrhy podľa § 274 ods. 1 Tr. por. súd vyslovil, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr por. ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a
treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Tr. por., môže súd pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.K výroku pod bodom I. rozsudku:
Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, súd
bez akýchkoľvek vážnejších pochybností dospel k záveru, že obžalovaní D.. F. B., H. R. T. I. O. sa

skutku pod bodom I. dopustili tak, ako sa im to obžalobou kládlo za vinu, teda spoločným konaním s
ďalšou osobou si neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnili nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty s
úmyslom zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, čím naplnili všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení zák. č.
246/2012 Z.z. účinný do 01.10.2012 v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Pri určovaní rozsahu trestnej činnosti obžalovaného a následne z tohto vyplývajúcej právnej kvalifikácie
protiprávneho konania, súd vychádzal z ustanovenia § 125 ods. 1 Tr. zák. Obžalovaní v prípade
spáchanej trestnej činnosti porušili objekty chránené trestným zákonom, ktorými sú záujem štátu na
správnom vymeraní dane a záujem štátu na tom, aby nároky na vrátenie DPH boli uplatňované len
vtedy, keď sú na to splnené zákonné podmienky. Obžalovaní konali v priamom úmysle s poukazom na

§ 15 písm. a) Tr. zák., nakoľko chceli spôsobom uvedeným v trestnom zákone porušiť záujem chránený
týmto zákonom.

Skutková podstata trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 Tr. zák. účinného v
čase spáchania skutku má dva objekty. Práve druhá alinea postihuje neoprávnené uplatňovanie nároku

na vrátenie dane z pridanej hodnoty, a teda chráni záujem štátu na tom, aby tieto nároky boli uplatňované
len v prípade, že sú na to splnené zákonné podmienky. Jedná sa o osobitný druh podvodu spočívajúci
v tom, že páchateľ uplatňuje nárok na vrátenie dane, hoci na jej vrátenie nemá zákonný nárok.

ZákonnéuplatnenienárokunavráteniedanezpridanejhodnotyupravujeZákonč.222/2004Z.z.odaniz

pridanej hodnoty v platnom znení. Neoprávneným uplatnením takéhoto nároku je klamlivé predstieranie
splnenia podmienok na takýto nárok, a teda uvádzaním správcu dane do omylu. Obligatórnym znakom
skutkovej podstaty tohto trestného činu je aj motív vyjadrený právnou konštrukciou v úmysle zadovážiť
sebe, alebo inému neoprávnený prospech. Ide o úmyselný trestný čin, ktorého páchateľom môže
byť ktokoľvek, nielen subjekt dane. Hranicou škody veľkého rozsahu je suma dosahujúca najmenej

päťstonásobok sumy 266 Eur, teda 133.000 Eur, čo bolo dosiahnuté v prípade skutku pod bodom I.
posudzovanejskutkovejpodstatyneodvedeniadaneapoistného,čímboldanýkvalifikačnýznakpoužitia
skutkovej podstaty § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku.

Po vyhodnotení dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní súd dospel k záveru, že obžalovaní

v rámci vedeného trestného konania a osobitne na hlavnom pojednávaní, nepredniesli žiadnu takú
relevantnú obhajobu a nepredložili žiadne relevantné dôkazy, na základe ktorých by sa zbavili
trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanú trestnú činnosť, alebo túto aspoň zmiernili, a ktorými by
prekonali dôkazy obžaloby v tomto trestnom konaní, ktoré ich v celom rozsahu usvedčujú zo spáchania
trestnej činnosti.

Vo všeobecnosti súd poznamenáva, že pomôcky v daňovom konaní predstavujú len nástroj kvalifiko-
vaného odhadu ekonomickej situácie daňového subjektu. Ich cieľom je s čo možno najvyššou mierou
pravdepodobnosti stanoviť základ dane a určiť daň pri subjekte, pri ktorom nie je možné stanoviť daň
inak. Pomôcky sú preto len viac či menej presný odhad, ktorý nie vždy korešponduje s reálnou situáciou

daňového subjektu. Predstavujú podklad pre kvalifikovaný odhad relevantných skutočností na základe
informácií, ktoré má správca dane o daňovom subjekte. Z uvedeného pre trestné konanie vyplýva, že
určenie dane podľa pomôcok môže byť podkladom zakladajúcim podozrenie zo spáchania daňové-
ho trestného činu (napríklad trestného činu skrátenia dane), avšak pomôcky ako tzv. odhad či predpok-
lad správcu dane, nemôžu byť samé osobe dôkazom toho, že došlo k spáchaniu trestného činu skrá-

tenia dane a v akom rozsahu. Orgány činné v trestnom konaní či súdy pri posudzovaní viny páchate-
ľa podozrivého zo spáchania trestného činu skrátenia dane musia vychádzať z dokazovania vykona-
ného v trestnom konaní, z ktorého následne môžu vyvodzovať pri dani z pridanej hodnoty výšku tzv.
dane na vstupe a dane na výstupe v určitom zdaňovacom období a tým aj výšku vlastnej daňovej po-
vinnosti daňového subjektu. Musia pritom zisťovať a dokazovať (zhodne ako správca dane) aj relevan-

tné okolnosti, z ktorých vyplývajú pre daňový subjekt výhody a tie premietnuť do zisťovania rozsahu
daňovej povinnosti daňového subjektu.Neexistencia účtovníctva daňového subjektu automaticky neznamená, že nie je možné vyvodiť tres-
tnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu skrátenia dane, t. j. že by nebolo možné v žiadnom prí-
pade zistiť základ dane daňového subjektu a určiť výšku jeho daňovej povinnosti. Účtovníctvo subjektu

páchajúceho daňovú trestnú činnosť, najmä trestné činy podľa § 276 a § 277 (resp. § 277a Tr. zák. -
skutková podstata zavedená novelou Trestného zákona č. 246/2012 Z.z.) spravidla nie je stopercentne
vierohodným zdrojom informácií o reálnych aktivitách subjektu a verne nezobrazuje jeho podnikateľskú
činnosť. V praxi je pomerne časté, že daňový subjekt nevykazuje časť svojich príjmov v účtovníc-
tve a teda je zrejmé, že účtovníctvo daňového subjektu nepredstavuje verný (skutočný) obraz o čin-

nosti daňového subjektu v zdaniteľnom období, pretože práve pri týchto trestných činoch je podstatou
ich páchania skresľovanie účtovníctva nezanesením a neevidovaním reálnych príjmov v účtovníctve,
resp. zanesením a vedením fiktívnych výdajov za účelom skrátenia vlastnej daňovej povinnosti alebo
fiktívnych dodaní tovarov a služieb za účelom neoprávneného uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH
alebo spotrebných daní. Alebo povedané inak, skutočnosť, že existuje napríklad účtovný doklad o vy-
naložení určitého výdavku totiž neznamená, že v skutočnosti (reálne) bol aj takýto výdavok daňovým

subjektom vynaložený a na strane druhej taktiež skutočnosť, že neexistuje účtovný doklad o vynalože-
ní určitého výdavku automaticky neznamená, že v skutočnosti nebol takýto výdavok daňovým subjek-
tom vynaložený. Existencia či neexistencia určitého účtovného dokladu preto nevylučuje spáchanie a
dokázanie trestného činu skrátenia dane.

Súdom je tiež známa bežná prax, že pokiaľ podnikatelia majú v účtovníctve fiktívne faktúry, tak svoju
obhajobu zakladajú na tom, že účtovníctvo stratili, bolo im ukradnuté alebo s ním má disponovať nový
spoločník a zároveň konateľ, na ktorého spoločnosť účelovo previedli - tzv. biely kôň, teda tieto subjekty
nikdy účtovníctvo v rámci daňového a trestného konania predložiť nevedia, už z vyššie spomínaných
dôvodov. Pokiaľ by sme prijali teóriu, že ak by pre účely trestného konania nebolo k dispozícii účtovníctvo

podnikateľského subjektu, nie je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného
činu skrátenia dane, nemohli by sme takéto osoby nikdy brať na trestnoprávnu zodpovednosť, čo je
neprípustné. Preto aj v prípadoch neexistencie účtovníctva daňového subjektu a určovania dane len
podľa pomôcok správcom dane, je možné dokazovaním v trestnom konaní zisťovať základ dane da-
ňového subjektu v určitom zdaňovacom období a určovať aspoň minimálnu výšku vlastnej daňovej po-

vinnosti daňového subjektu, ktorá ak bola úmyselne zatajená, tvorí rozsah skrátenej dane pri trestnom
čine skrátenia dane.

Ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. ukladá súdu vyhodnotiť vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v
ich vzájomnom súhrne tak, aby záver ku ktorému súd na základe vykonaného dokazovania dospeje

bol logickým vyústením vykonaného dokazovania. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych
a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sa
doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.

Obžalovaný D.. F. B. T. H.. H. R. popierali spáchanie akejkoľvek trestnej činnosti, svoje podnikateľské
aktivity hodnotili ako štandardné a všetko robili v medziach zákona. Zo spáchania trestnej činnosti
sú usvedčovaní nielen spoluobžalovaným I. O. ale aj svedkom, predtým spoluobvineným J.B. Q.,
ako aj listinnými dôkazmi, pričom jednotlivé dôkazy a ich hodnotenie sú podrobne rozvedené v

predchádzajúcich častiach rozsudku. Súd len v závere konštatuje, že jednotlivé dôkazy, či už priame
alebo nepriame do seba logicky zapadajú a neumožňujú iný záver, než o vine všetkých troch
obžalovaných, s tým že tzv. riadiacu funkciu mal v tomto prípade práve obžalovaný D.. B.. Je zrejmé,
že išlo o rozsiahlu sofistikovanú dobre organizovanú trestnú činnosť, na ktorej sa podieľali osoby na
viacerýchúrovniach-odtých,čomalikontaktyavpodstateriadilicelúčinnosť,cezvykonávateľov,potzv.

„bielych koňov“, ktorí museli poslúchať príkazy a byť k dispozícii podľa potreby, tak ako to dobre popísal
práve obž. O.. Tomuto rozčleneniu v páchaní trestnej činnosti zodpovedajú aj tresty, ktoré súd v danej
veci ukladal. Súd nemal v tomto prípade pochybnosti o rozsahu škody i keď vo veci nebol vypracovaný
znalecký posudok príslušným znalcom práve s poukazom na obsah listinných dôkazov súvisiacich s
výškounadmernéhoodpočtualeajvýpovedeobžalovanýchasvedkovospôsobenaloženiasfinančnými

prostriedkami.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom testu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 2 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a v takej výmere, ako je to
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu
odňatia slobody.

Podľa § 34 ods. 3 Tr. zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší

vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trestná sadzba pri zločine neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. je 7 až 12
rokov odňatia slobody. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. súd prihliadal
aj na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností u každého obžalovaného zvlášť.

ZodpisuzregistratrestovuobžalovanéhoD..F..B. vyplýva,žetentomávodpisezregistratrestovjeden
záznam, na ktorý je potrebné prihliadať v tomto konani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Podľa §
42 ods. 1 Tr. zák., ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol súdom I. stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie
úhrnného trestu. U obžalovaného D.. F.. B. boli splnené podmienky na uloženie súhrnného trestu vo

vzťahu k odsúdeniu rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. č.k. 1T/143/2013-6478 zo dňa 18.11.2015 v
spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/82/2016 zo dňa 11.07.2017, ktorým
bol D.. F. B. uznaný vinným z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa §
148a ods. 1, 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 1.1.2006 v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2
Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a z pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods.

4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom do 1.1.2006 za ktoré konanie mu bol uložený podmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s odkladom na skúšobnú dobu 4 roky a peňažný trest vo výmere
4000,- Eur s náhradným trestom vo výmere 2 mesiace. Časovo ide o rozsiahlu daňovú trestnú činnosť
páchanú v období rokov 2000 - 2001. Teraz súdený skutok spáchal skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci
rozsudok.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom
páchateľovi skorším rozsudkom, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší,
ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných titulov

a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest, trest
prepadnutia veci alebo trest zákazu činnosti, ak bol taký uložený už skorším rozsudkom a ak tomu
nebráni ustanovenie § 34 ods. 7. Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, ustanovenie o
súhrnnom treste sa nepoužije, ak skoršie odsúdenie je takej povahy, že sa na páchateľa hľadí ako keby
nebol odsúdený. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je povinný uložiť páchateľovi

súhrnný trest za všetky trestné činy, ktoré boli spáchané skôr ako bol súdom I. stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin tohto páchateľa.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami,

zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia
slobody. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých
trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného
trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných

činov.

Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaným súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä
na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

U obžalovaného D.. F.. B. nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť, ako priťažujúca okolnosť bolo
vyhodnotené podľa § 37 písm. h/ Tr. zák. spáchanie viacerých skutkov. Obžalovaný bol šesťkrát
postihovaný pre priestupky na úseku dopravy, bolo voči nemu vedené trestné stíhane pre totožnútrestnú činnosť ako je to uvedené v predchádzajúcej časti rozsudku, teda podľa názoru súdu nemožno
konštatovať, že obžalovaný viedol riadny život a dodržiaval normy občianskeho spolunažívania. S
poukazom na prevahu priťažujúcich okolností, súd pri ukladaní trestu ďalej postupoval podľa § 38 ods.

4 Tr. zák. a obžalovanému ukladal trest pri zvýšenej dolnej hranici trestnej o jednu tretinu.

Súd obžalovanému ukladal súhrnný trest za dva a viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, teda bolo potrebné prihliadať na
ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., tzv. asperačnú zásadu. S poukazom na nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 28.11.2012, sp. zn. PL US-106/2011, uverejnený dňa 21.12.2012, Zákon č.
428/2012 Z.z., s prihliadnutím na znenie nálezu uložil obžalovanému podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 8 rokov 8 mesiacov za
súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Brezno sp. č.k. 1T/143/2013-6478
zo dňa 18.11.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5To/82/2016
zo dňa 11.07.2017. Ukladanie trestu obžalovanému pri zvýšenej hornej hranici trestnej sadzby by

bolo neprimerane prísne s prihliadnutím na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutkov. Súd na strane
obžalovaného nezistil žiadne pomery ani okolnosti prípadu odôvodňujúce použitie ustanovenia § 39 Tr.
zák. o mimoriadnom znížení trestu pod dolnú hranicu trestu stanoveného týmto zákonom. Trest uložený
obžalovanému súd považoval za dostatočný pre dosiahnutie účelu trestu, zodpovedajúci potrebám
individuálnej a generálnej prevencie, ktoré súčasne odzrkadľujú stupeň nebezpečnosti spáchanej

trestnej činnosti pre spoločnosť práve jej rozsahom z hľadiska výšky škody. Súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním
trestného činu nebol vo výkone trestu pre iný trestný čin. Zároveň mu uložil peňažný trest vo výmere
4000,- Eur s náhradným trestom vo výmere 2 mesiace s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák.

Z odpisu z registra trestov u obžalovaného H. R. vyplýva, že nemá v registri trestov žiaden záznam.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Obžalovaný bol dvakrát
postihovaný pre priestupky na úseku dopravy, je voči nemu aktuálne vedené iné trestné stíhanie,
teda podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že obžalovaný viedol riadny život a dodržiaval normy

občianskeho spolunažívania. V zmysle ust. § 36 písm. j/ Tr. zák. pre použitie poľahčujúcej okolnosti
- vedenie riadneho života, je potrebné preukázanie, že dodržiaval základné normy občianskeho
spolunažívania, nedopúšťal sa priestupkov a trestných činov, prípadne preukázal schopnosť napraviť
sa. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaným súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal
najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na
všetky uvedené skutočnosti a na účel trestu uvedený v § 34 ods. 3 Tr. zák., bol súd toho názoru, že
uloženie trestu odňatia slobody v základnej zákonom ustanovenej trestnej sadzbe v rozpätí 7 - 12 rokov,
by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods.
1 Tr. zák. v zmysle ktorého, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery

páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom, bolo pre
páchateľa neprimerane prísne, možno účel trestu odňatia slobody dosiahnuť i trestom kratšieho trvania,
môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. S
prihliadnutímnato,žeideoskutokspáchanývroku2009,obžalobabolapodanávroku2013,súddospel
k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by pre obžalovaného bolo neprimerane

prísne a z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu s
probačným dohľadom. V danom prípade uložil obžalovanému podľa § 277 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím
na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, podľa § 51 ods. 1, ods.
2 Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a určil mu skúšobnú
dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. S prihliadnutím na

rozsah škody voči štátnemu rozpočtu ako aj postavenie obžalovaného ako jedného zo spolupáchateľov,
súd obžalovanému podľa § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 10.000,- Eur. Podľa § 57
ods. 3 Tr. zák. súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil
náhradný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok.

Z odpisu z registra trestov u obžalovaného I. O. vyplýva, že má v odpise z registra trestov staršie
odsúdenie OS Trebišov sp. zn. 3T/61/2007 z 5.6.2007 pre trestný čin podľa § 222 ods. 2, ods. 3 Tr.
zák., bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, v skúšobnej dobe
sa osvedčil a hľadí sa neho akoby nebol odsúdený. Vedenie riadneho života nebolo vyhodnotené akopoľahčujúca okolnosť. Priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Ako poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. l/ Tr. zák. súd vyhodnotil, že obžalovaný sa k trestnému činu v prípravnom konaní aj na
hlavnom pojednávaní priznal a úprimne ho oľutoval. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností,

súd postupoval v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. za súčasného zníženia dolnej hranice trestnej sadzby
o 1/3. Pri určovaní druhu a výmery trestu obžalovaným súd podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal
najmä na spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. S poukazom na
všetky uvedené skutočnosti a na účel trestu uvedený v § 34 ods. 3 Tr. zák., bol súd toho názoru, že

uloženie trestu odňatia slobody v základnej zákonom ustanovenej trestnej sadzbe v rozpätí 7-12 rokov,
by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, preto za súčasného použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.
zák., v zmysle ktorého, ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa
za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom, bolo pre páchateľa
neprimeraneprísne,možnoúčeltrestuodňatiaslobodydosiahnuťitrestomkratšiehotrvania,môžeznížiť
trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. S prihliadnutím

na to, že ide o skutok spáchaný v roku 2009, obžaloba bola podaná v roku 2013, ako aj postoj
obžalovaného k žalovanej trestnej činnosti súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu
odňatia slobody by pre obžalovaného bolo neprimerane prísne a z hľadiska individuálnej aj generálnej
prevencie postačuje uloženie podmienečného trestu. V danom prípade uložil obžalovanému podľa §
277 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., trest odňatia slobody vo výmere 3

roky. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2/ Tr. zák., súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne
odložil. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. S prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o páchanie daňovej trestnej činnosti v neprospech štátneho
rozpočtu ako aj postavenie obžalovaného ako jedného zo spolupáchateľov súd obžalovanému podľa §
56 ods. 1 Tr. zák. uložilpeňažný trest vo výške 400 Eur. Podľa § 57 ods. X Tr. zák. súd obžalovanému

pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu stanovil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere jeden mesiac.

Súd neuložil obžalovaným aj trest zákazu činnosti výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo prokuristu
obchodných spoločností alebo družstiev podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 6 Tr. zák. navrhovaný

prokurátorom z dôvodu, že obžalovaní doposiaľ neboli postihnutí za protiprávne konanie v súvislosti s
podnikateľskou činnosťou ako aj na dobu, ktorá už uplynula od spáchania žalovanej trestnej činnosti,
pričom v danej veci nejde o prípad obligatórneho ukladania trestu zákazu činnosti podľa Trestného
zákona účinného v čase spáchania skutku.

K oslobodzujúcemu výroku pod bodom II rozsudku:

Podstata súdenej trestnej činnosti obžalovaných podľa podanej obžaloby v bode 2/ mala spočívať v tom,
že obžalovaní D.. F.Z. B., H. R. T. D.. T. J.

spoločne po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účelom získania neoprávneného nároku na vrátenie
dane z pridanej hodnoty, H. R. ako konateľ spoločnosti J., s.r.o., V. okružná XX, Žilina, IČO: 4X 878 08X v
mesiaci apríl roku 2009 zaúčtoval do účtovníctva spoločnosti J., s.r.o., daňové doklady zo zdaniteľného
plnenia spoločnosti T. J. - J., s.r.o., J. XXX/B, B., IČO: XX XXX XXX ktorej konateľom je D.. T. J. a to:
- faktúru číslo 290000006 zo dňa X0.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti X0.04.2009 za

komplexný predaj X. Žilina, základ dane 1.076.710,10 € s DPH: 204.574,X0 € a
- faktúru číslo 290000007 zo dňa X0.04.2009 s dátumom vzniku daňovej povinnosti X0.04.2009 za
komplexný predaj X. Martin, základ dane 90X.X48,70 €, DPH: 152.6X6,X0 €, celkom 955.985,-€,
pričom bolo zistené, že k reálnemu zdaniteľnému plneniu nedošlo, čím si neoprávnene uplatnili
nadmerný odpočet za mesiac máj roku 2009, ktorý bol ku škode štátneho rozpočtu SR poukázaný na

účet spoločnosti J., s.r.o., vo výške X57.211,20 €,

teda spoločným konaním s ďalšou osobou si neoprávnene vo veľkom rozsahu mali uplatniť nárok na
vrátenie dane z pridanej hodnoty s úmyslom zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech.

Ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. ukladá súdu vyhodnotiť vykonané dôkazy nielen jednotlivo, ale aj v
ich vzájomnom súhrne tak, aby záver ku ktorému súd na základe vykonaného dokazovania dospeje
bol logickým vyústením vykonaného dokazovania. Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych
a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu navzájom sadoplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného
skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného
záveru.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, aby každá okolnosť
dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná v súlade so skutočnosťou tak, aby nemohla
vzbudzovať akékoľvek pochybnosti. Náležité zistenie skutkového stavu veci znamená, že orgán činný
v trestnom konaní sám určí mieru dokazovania, ktoré musí v konaní vykonať, aby bola táto požiadavka

splnená. Aj postup prokurátora podľa § 2X4 ods. 1 Tr. por., t.j. podanie obžaloby predpokladá dostatočné
objasnenie veci minimálne v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa skutok stal, skutok vykazuje
všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, existuje spoľahlivý záver, že žalovaný
skutok spáchal obvinený a nie sú dané okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť. Záver prokurátora o
náležitom zistení skutkového stavu vyjadrený aj podaním obžaloby musí mať oporu v zhromaždených
dôkazoch. Treba tiež zdôrazniť, že je povinnosťou prokurátora vinu obžalovanému preukázať a je

výlučne vecou obžalovaného pre aký spôsob obhajoby sa rozhodne.

ZákonnéuplatnenienárokunavráteniedanezpridanejhodnotyupravujeZákonč.222/2004Z.z.odaniz
pridanej hodnoty v platnom znení. Neoprávneným uplatnením takéhoto nároku je klamlivé predstieranie
splnenia podmienok na takýto nárok, a teda uvádzaním správcu dane do omylu. Obligatórnym znakom

skutkovej podstaty tohto trestného činu je aj motív vyjadrený právnou konštrukciou v úmysle zadovážiť
sebe, alebo inému neoprávnený prospech. Ide o úmyselný trestný čin, ktorého páchateľom môže byť
ktokoľvek, nielen subjekt dane. Pri stanovovaní rozsahu daňového podvodu, musí ísť o väčší rozsah
s poukazom na ustanovenie § 125 Tr. zák., tj. dosahujúci najmenej sumu 2 660,- Eur. Hranicou škody
značnej je suma 1XX.000 Eur.

Všetci traja obžalovaní spáchanie žalovaného skutku popreli. Je potrebné zdôrazniť, že práve v tomto
prípade, súd mal dôvodné pochybnosti naplnení všetkých zákonných znakov skutkovej podstaty z
dôvodu, že absentujú jednoznačné priame dôkazy a teda o preukázaní viny všetkým trom obžalovaným,
pretože táto by mala byť založená takmer výlučne na listinných dôkazoch, predovšetkým daňových

protokoloch a záveroch správcu dane a zisteniach daňových úradov, resp. ich pracovníkov súvislosti
s daňovým konaním.

Súdvzmysleobžalovacejzásadymôžerozhodovaťlenoskutku,ktorýjeuvedenývobžalobnomnávrhu,
pričom nie je viazaný právnym posúdením skutku v obžalobe a nie je viazaný práve v prípade daňových

trestných činov vyjadrením daňových orgánov. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie a
úmyselné zavinenie aspoň formou nepriameho úmyslu musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty
trestného činu. Pri druhej alinei tohto trestného činu je potrebné dokazovať pohnútku ako fakultatívny
znak subjektívnej stránky trestného činu a síce zadovážiť sebe alebo inému majetkový prospech. Z
vykonaných dôkazov je možné bez pochybností ustáliť, že obžalovaní sa navzájom poznali, vyvíjali

konkrétne podnikateľské aktivity pri prevode predmetných pizzerií, avšak nemožno jednoznačne a
bez dôvodných pochybností konštatovať preukázanie viny v prvom rade obžalovaného Ing. J. a
následne keďže ide o spolupáchateľstvo aj obžalovaných H. R. a D.. F. B., ktorých podiel na páchaní
trestnej činnosti nemožno podľa názoru súdu samostatne posudzovať a skutkovo oddeliť, pretože
súhrn priamych a nepriamych dôkazov, musí tvoriť logickú ničím nenarušenú a uzatvorenú sústavu

navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti
žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania každého obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť
akéhokoľvek iného záveru. Pokiaľ sa orgány činné v trestom konaní uspokojili len výpoveďou jedného
svedka P. A., pričom boli v rámci dôkazov spomínané aj iné osoby, napr. U. a U., ako osoby ktoré
mali zastupovať obchodné spoločnosti spomínané vo výpovediach obžalovaných ale aj vo výpisoch

z obchodného registra, tieto v rámci kontradiktórneho konania pred súdom ani navrhované neboli.
Je potrebné práve pri tomto skutku zdôrazniť, že v trestnom konaní nemožno mechanicky preberať
výsledky daňových zistení a záverov, ale je nevyhnutné ustáliť tento obligatórny znak trestného činu v
trestnom konaní zohľadňujúc pritom tú skutočnosť, že aj na tento znak sa vzťahuje úmyselné zavinenie,
naviac v celom konaní nebola ustálená zákonným spôsobom ( znaleckým posudkom) hodnota majetku

pizzerií a pri rozhodovaní súd nemôže vychádzať z ceny iných obdobných nehnuteľností či komponentov
zariadenia predkladaných obžalobou. Podľa skutkovej vety ich konanie malo byť po predchádzajúcej
vzájomnejdohode,pričom,obžalovanýH.R.sivmesiaciapríl2009zaúčtovaldoúčtovníctvaspoločnosti
J. s.r.o. daňové doklady zo zdaniteľného plnenia spoločnosti T. J.-J., s.r.o. ktorej konateľom je D.. J. zakomplexný predaj X. Žilina a X. Martin. Daňový subjekt J., s.r.o., tým že si z vyššie uvedených faktúr
odpočítal daň, pričom pri fakturovanom tovare, ktorý mu mal byť dodaný nevnikla daňová povinnosť,
porušil ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení

neskorších predpisov (právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri
tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť, platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu
uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov služieb, ktorú sú alebo majú byť platiteľovi dodané ) v
nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona číslo 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov. Neuznaný
nárok na odpočítanie dane celkom po opakovanej kontrole bol daňovým orgánom určený na X57.211,20

€, pričom tento záver už nebol iným dôkazom objektivizovaný.
V závere teda súd konštatuje, že v danom prípade dôkazná situácia neposkytovala dostatočný podklad
na rozhodnutie o vine. Rozhodnutie súdu nemôže byť založené len na predpokladoch a domnienkach,
musí zodpovedať reálne vykonaným a objektívne zabezpečeným dôkazom. Preto je súd povinný
aplikovať zásadu in dubio pro reo, v pochybnostiach v prospech obžalovaného, na základe ktorej v
konečnom dôsledku v tejto trestnej veci rozhodol tak, že obžalovaných podľa § 285 písm. b/ Tr. por.

oslobodil, pretože konštatoval, že tento skutok nie je trestným činom, a konaním obžalovaných neboli
naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na

Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok ( § 306 ods. 2 Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c),atovneprospechobžalovaného(§308/1).Akjepoškodenýmprávnickáosoba,odvolaniemôže

podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Okresný súd Žilina
dňa 31.05.2018

JUDr. Erika Bebčáková
predsedníčka senátu