Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. október 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 7C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713220069
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6713220069.12

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudcom JUDr. Jurajom Lehotským v spore žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej v I) rade: E. F., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, XXX XX Q., a žalovaného v II) rade: Y. F., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N. T. č. XXX, XXX XX N. Q., v konaní o zaplatenie 2.824,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej v I. rade a žalovanému v II. rade náhradu trov konania voči žalobcovi n
e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen, rozsudkom č.k. 7C 127/2014-114 zo dňa 21.3.2016 uložil žalovaným v I. a v II.

rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 72,89 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne, zo sumy
72,89 € od 5.11.2012 až do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým,
že s plnením povinnosti jedným zo žalovaných, zaniká v tomto rozsahu povinnosť plnenia ostatných
žalovaných, pričom žalovaným v I. a v II. rade náhradu trov konania nepriznal.Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd poukázal na to, že predmetnú zmluvu o splátkovom
úvere, ktorá bola uzavretá dňa 15.6.2004, považoval za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú aplikoval
ustanovenia Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva o splátkovou
úvere neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, kde neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok

k úveru pritom predstavuje prehľadné vymedzenie povinnosti dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v
ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatnil aj nároky, na ktoré nemá právo.
Súd preto považoval úverovú zmluvu - spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4
ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. Z uvedeného preto následne vyvodil, že žalobca nemá voči žalovaným
nárok na zaplatenie úroku z úveru ani iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutého úveru, po
odrátaní plnenia zo strany žalovaných. Keďže na základe vyššie uvedeného, žalovaná v I. rade čerpala

úvervovýške4979,09€,potomdlhpoodpočítaníuhradenejsumy4906,20€predstavujesumu72,89€,
na ktorú sumu žalovaných I. a II. spoločne a nerozdielne, na základe dohody o ručení zo dňa 15.6.2004
zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
a to proti výroku, ktorým bol jeho návrh vo zvyšujúcej časti Okresným súdom zamietnutý.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/431/2016-142 zo dňa 27.4.2017 rozsudok

Okresného súdu Zvolen vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol ( výrok II.) a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania (výrok III.) zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil Okresnému súdu naďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vo zvyšku zostal rozsudok Okresného súdu nedotknutý, pričom vo
svojom uznesení Krajský súd uviedol, že Okresný súd správne vyhodnotil, že zmluva o splátkovom
úvere, uzavretá dňa 15.6.2004 je zmluva, ktorá má charakter zmluvy spotrebiteľskej v súlade s

Občianskym zákonníkom, ako aj Zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol platný v
čase uzavretia zmluvy o úvere. Nemožno však považovať za správny postup Okresného súdu, ktorý
na predmetnú zmluvu aplikoval ustanovenia síce správneho zákona, a to Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, avšak v odôvodnení napadnutého rozhodnutia citoval a na základe takto
citovaného ustanovenia aplikoval znenie § 4 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 v znení, ktoré nebolo v čase

uzavretia zmluvy účinné. Súd z toho dôvodu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec
aj nesprávne právne posúdil, nakoľko na vec neaplikoval zákonnú úpravu účinnú v čase uzatvorenia
zmluvy.

4. Okresný súd Zvolen vykonal vo veci dokazovanie, oboznámením sa s prednesom právneho zástupcu
žalobcu, oboznámením sa s prednesom žalovaného v II. rade, zmluvou o splátkovom úvere, dohodou o

ručení, všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu, oznámením o postúpení
pohľadávky, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvou o
postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k predmetnej zmluve, výzvou zo dňa 16.12.2008, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

5. Súd z prednesu právneho zástupcu žalobcu zistil, že sa pridržiava žalobného návrhu v zhode s
písomne podaným žalobným návrhom, ako aj ich písomnými vyjadreniami, ktoré založili do spisu a po
vykonanom dokazovaní žiadali, aby súd zaviazal žalovaných v I. a v II. rade, spoločne a nerozdielne
na zaplatenie sumy 2 824,45 €, spolu s úrokom z omeškania, a to úrok z omeškania zo splátok za
obdobie od 21.12.2010 do 4.11.2012 vo výške 130,13 €, ako aj s ročným úrokom z omeškania vo

výške 8,75 % z vyššie uvedenej sumy od 5.11.2012 až do zaplatenia. Zároveň právny zástupca žalobcu
na pojednávaní, konanom dňa 14.9.2017 požiadal o odročenie pojednávania za účelom doplnenia
dokazovania predložením písomnej výzvy banky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.

6. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril a vo svojom písomnom

vyjadrení zo dňa 12.10.2017 k veci uviedol:
Po dožiadaní pôvodného veriteľa o zaslanie doručenky k výzve na úhradu dlžnej sumy zo dňa
16.12.2008 nám bolo oznámené že týmto dokladom už nedisponuje. Dodávame však nasledovné:

a) Oznámenie o postúpení pohľadávky

V súvislosti s nedostatkom aktívnej legitimácie v konaní žalobca v prvom rade poukazuje na skutočnosť,
že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky, spolu
s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovanému, ktoré bez ďalšieho
zakladajú aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z

týchto oznámení vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení.

Dôkaz: Oznámenie o postúpení pohľadávky + Podací hárok

Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.06.2003, sp. zn. 4 Obo 210/01 „Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne
dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by

postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník.“

Podľa Uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.11.2015, sp. zn. 8Co/564/2015: „Poukazujúc
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 210/2001 z 11.06.2003 (R 119/2003) relevantným oznámením
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky je bez ďalšieho založená aj aktívna legitimácia postupníka

na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal ako prejudiciálnu otázku,
resp. platnosť zmluvy o postúpení. Táto skutočnosť bola preukázaná listom žalobcu z 05.04.2013.“Podľa Uznesenia Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 9Co/133/2013 „V zmysle
ustanovenia § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka je pôvodný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu
oznámiť skutočnosť postúpenia pohľadávky dlžníkovi. Ak pôvodný veriteľ uvedené opomenie, účinnosť

postúpenia pohľadávky môže nový veriteľ privodiť tým, že preukáže postúpenie pohľadávky dlžníkovi, a
to najmä preukázaním zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu. V prejednávanej
veci odvolací súd poukazuje na to, že postupca spoločným oznámením s postupníkom dňa 23.09.2009,
t.j. v deň uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, zaslal odporcovi v I. rade oznámenie o tom,
že jeho pohľadávka voči odporcovi v I. rade bola postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. -

navrhovateľovi. Z tohto oznámenia je potrebné vychádzať a s ohľadom na uvedené nie je potrebné
prejudiciálne skúmať existenciu a platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na uvedené
potom záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ nie je aktívne legitimovaným subjektom nie je správny.“

Vzhľadom k uvedenému je možné právne uzavrieť, že by súd pochybil a vec nesprávne právne posúdil,
ak by napriek predloženým oznámeniam o postúpení pohľadávky ako prejudiciálnu otázku skúmal

platnosť zmluvy o postúpení.

b) Platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB

Ako je uvedené v bode a), žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením

postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a
ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uvádza nasledovné:

Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti

svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Žalobca zastáva názor, že ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nemožno spájať s aktívnou legitimáciou
žalobcu ako postupníka pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto ustanovenia je zrejmé, že
účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach

platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu
bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom predmetného ustanovenia
prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Zo zákona
nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu
postúpenia pohľadávky.

Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma
obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky,
v tomto prípade žalovanému, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou
Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na názor doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. publikovanom
v časopise Súkromné právo č. 1/2015 účelom § 92 Zákona o bankách je úprava výnimiek z bankového
tajomstva. Ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách nehovorí nič o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávky, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva.

Hlavný účel § 92 Zákona o bankách bol aj podľa dôvodovej správy prelomenie bankového tajomstva a
nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Vzhľadom na uvedené navrhuje vykladať vzťah medzi
bankovým tajomstvom a platnosťou postúpenia pohľadávky tak, ako to urobil český najvyšší súd, resp.
nemecký Spolkový súdny dvor, a to, že porušenie bankového tajomstva vrátane porušenia § 92 ods. 8Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,
predpokladaným Zákonom o bankách.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods.
8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred
postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia
pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené
len sankcie vyplývajúce zo ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v

podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne
zodpovednosť banky v zmysle ust. § 50 ods. 1 ZoB.

V tejto súvislosti poukazuje žalobca na rozhodnutie Krajského súdu Žilina zo dňa 30.06.2016, č. k.
5Co/228/2016-133, ktorý v obdobnej veci zaujal nasledovný názor: „Pohľadávka z tohto úveru postúpil
veriteľ, t.j. Slovenská sporiteľňa a.s. navrhovateľovi zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 4.11.2009.

Veriteľ bol oprávnený predmetnú pohľadávku postúpiť na tretiu osobu, t.j. navrhovateľa a uvedenou
pohľadávkou na navrhovateľa ako postupníka prešli všetky oprávnenia veriteľa vyplývajúce z úverového
vzťahu vrátane oprávnenia vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru v prípade neplnenia povinnosti
zo strany dlžníka, t.j. v prípade nesplácania úveru. Nesprávny je záver prvostupňového súdu, že
navrhovateľ - postupník nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť celého úveru. Tiež zmluvný

vzťah nemusel zaniknúť výpoveďou zmluvy alebo odstúpením od nej.
Odvolací súd konštatuje, že postúpením pohľadávky zo strany veriteľa na navrhovateľa nedošlo k
zhoršeniu postavenia odporcu, došlo len k zmene v osobe veriteľa. Slovenská sporiteľňa a.s. ako
veriteľ nepostupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. Slovenská sporiteľňa a.s. v čase
postúpenia vyčíslila pohľadávku voči dlžníkovi s príslušenstvom ku dňu postúpenia pohľadávky. Zmluve

o postúpení pohľadávok nie je možné nič vytknúť a nie je teda možné konštatovať, že sa jedná o
absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 OZ. Predpokladom postúpenia pohľadávky nie je
zosplatnenie celého úveru. Zosplatnenie úveru zo strany veriteľa znamená, že dlh už nie je možné zo
stranydlžníkazaplatiťvsplátkach,lenvdôsledkuneplneniapovinnostizostranydlžníkasastávasplatný
celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. To však nemá žiaden vplyv na výšku dlhu dlžníka, jedná sa

výlučne o spôsob zaplatenia jeho dlhu. Zosplatnenie dlhu je výlučne na vôli veriteľa, preto nie je možné
z dôvodu nevyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľom, t.j. Slovenskou sporiteľnou a.s. ku dňu
postúpenia pohľadávky považovať zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú. Okrem toho oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávok bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky.“

Žalobca taktiež poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Prešov zo dňa 16.03.2016, sp.zn.
12Co/223/2015 - 113: „Predmetom sporu je vyriešenie otázky, či mohla banka platne postúpiť
pohľadávku podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. Súd v tejto veci konštatoval, že
neexistuje oznámenie o zosplatnení pohľadávky, resp. výzva banky v omeškaní klienta s plnením

záväzkupodobudlhšiuako90kalendárnychdní.Beztakejtovýzvynemôžedôjsťkplatnémupostúpeniu
pohľadávky banky na nebankový subjekt. Odvolací súd v tejto veci poukazuje na to, že určitá výnimka
je aj v § 92 ods. 8 zákona o bankách, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne jeden
rok, môže postúpiť takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Podľa názoru odvolacieho

súdu nebola dostatočne posúdená príloha č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, kde sa konštatuje
omeškanie s plnením peňažných záväzkov po dobu viac ako 1 304 dní, pričom konečná splatnosť
úveru bola 20.2.2012, ale zmluva o postúpení pohľadávok je z 15.12.2012. Okresný súd vo veci
konštatoval, že neexistuje výzva banky na vrátenie dlhu v omeškaní po dobu dlhšiu ak 90 dní, preto
u banky neexistovalo oprávnenie postupom podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách postúpiť pohľadávku

na nebankovú tretiu osobu. To isté ustanovenie § 92 ods. 8 bankového zákona dáva výnimku, ak
je súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého peňažného záväzku voči
banke presahujúci jeden rok. Súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav. Nemá vyriešenú
otázku omeškania so splátkami, pričom podľa prílohy č. 1 je uvedená dokonca výška poslednej úhrady
19.2.2010. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je predčasné, pokiaľ riešil otázku neplatnosti zmluvy o

postúpenípohľadávokprenenaplneniepodmienkyvyplývajúcejz§92ods.8zákonaobankáchažalobu
zamietol. V rozhodnutí súdu prvého stupňa chýba úvaha o tom, prečo nezohľadnil výnimku v možnosti
postúpiť pohľadávku pri omeškaní presahujúcom jeden rok.“Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.10.2015, sp.
zn. 8C/67/2013: „Voči uplatnenému nároku neboli dôvodné námietky vedľajšieho účastníka na strane
odporcu vychádzajúce zo skutkového zistenia o tom, že pôvodný veriteľ - banka pred postúpením

pohľadávky nevyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Vedľajší účastník na strane odporcu toto skutkové
zistenie interpretoval tak, že nedostatok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bankou a z toho
plynúca skutočnosť, že banka postúpila pohľadávku, ktorá nebola v celom rozsahu splatná, spôsobuje
neplatnosť medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a navrhovateľom dňa 15.12.2011 uzavretej zmluvy o
postúpení pohľadávky, a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. S takýmto právnym posúdením sa stotožniť
nemožno. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelomodporujezákonualebohoobchádza,alebosapriečidobrýmmravom.Jezrejmé,žeust.§92ods.
8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov obmedzuje právo banky postupovať
nesplatné pohľadávky. Zo systematického zaradenia tohto obmedzenia je však zrejmé, že účelom
tejto povinnosti je ochrana bankového tajomstva, konkrétne to, aby pri postupovaní pohľadávok, neboli

tretie subjekty oboznamované s údajmi bankového tajomstva. Preto porušenie povinnosti vyplývajúce
z § 92 ods. 8 zákona č. 438/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov nemožno spojiť s
občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších predpisov, nezakladá občianskoprávnu
povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade odporcovi, ale administratívnu zodpovednosť

postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v
znení neskorších predpisov. Inak povedané, porušenie administratívnoprávnej povinnosti v súvislosti
s uzavieraním zmluvy o postúpení pohľadávky alebo plnením zo zmluvy - postúpením pohľadávky
nezakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo to, že by nedošlo k platnému plneniu zo
zmluvy spočívajúcemu v postúpení pohľadávky. Takéto protiprávne konanie zo strany banky zakladá

výlučne banky zodpovednosť podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších
predpisov.“

Zároveň žalobca poukazuje na rozhodnutie Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.03.2015, sp. zn.
12C/63/2014, podľa ktorého: „Vychádzajúc z Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol dlžník

v omeškaní 1822 dní a výška omeškaných splátok predstavuje 11.573,91 eur, čo predstavuje viac
ako 80 splátok. Počet dní omeškania 1822 predstavuje taktiež omeškanie aspoň 3 roky, i keď zrejme
dlžník plnil čiastočne dlh, pretože v prílohe sa uvádza posledné plnenie 126,63 eur dňa 08.09.2006. V
zmluve o postúpení pohľadávok v čl. IV. bod 4.2d / Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila, že pohľadávky
spĺňajú predpoklady na postúpenie podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vychádzajúc z uvedených

skutočností a za situácie, že odporca ako dlžník postúpenie pohľadávky z dôvodu uvedeného v §
92 ods. 8 zákona o bankách nenamietal, súd považoval postúpenie pohľadávky aj z tohto dôvodu
za platné, pretože omeškanie dlžníka bolo evidentne dlhšie ako 90 dní. Len samotné nepreukázanie
písomnej výzvy za stavu, že banka splnenie tejto povinnosti vyhlasuje v zmluve o postúpení pohľadávky,
nemôžezneplatniťzmluvuopostúpenípohľadávky.Nedoručeniepísomnejvýzvyprávnympredchodcom

navrhovateľa odporcovi v konaní nenamietal. Je však nepravdepodobné,že by SLSP pri tak dlhom
omeškaní dlžníka zostala nečinná a nevyzývala dlžníka k plneniu omeškaných splátok. S ohľadom aj
na situáciu predpokladanú v § 92 ods. 8 citovaného zákona, podľa ktorého ak súčet všetkých omeškaní
klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok, keďže omeškanie dlžníka trvalo nepochybne viac ako jeden rok, je súd

názoru, že postúpenie pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky.“

c) Súhlas žalovaného 1/ s postúpením pohľadávok

Žalobca v súvislosti s platným postúpením pohľadávky taktiež poukazuje na bod 19.16 Všeobecných

obchodných podmienok, podľa ktorého: „Klient výslovne súhlasí s tým, že Banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje Pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné,
podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu
na to, či Banka vzniesla v súvislosti s takouto Pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči
Klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený

postúpiť svoje pohľadávky voči Banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s
predchádzajúcim písomným súhlasom banky.“Podľa ustanovenia § 89 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových
činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na
zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie

zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky
zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie
inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá
možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom
banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo

vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo
pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov
odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje
alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať
formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej
banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu

najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 ZoB pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od
ustanovení ZoB, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov,
zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne od predmetného zákona, a to v bode 19.16

Všeobecných obchodných podmienok.

Na tomto mieste si žalobca dovoľuje dať do pozornosti aj skutočnosť, že dojednanie ohľadom súhlasu
dlžníka banky s postúpením pohľadávky na inú osobu bolo opakovane vystavené súdnej kontrole
zo strany vyšších súdnych autorít, pričom Krajský súd v Prešove v rozhodnutí sp. zn. 19Co/2/2016

zo dňa 02.05.2017 zaujal k takejto dohode nasledovné stanovisko: „Žalovaní uzavreli so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver, ktorý mali dohodnutým spôsobom v
dohodnutom čase splácať, čo však porušili a s úhradou boli v čase postúpenia v omeškaní 1225 dní.
Žalovaní, ako z listín zo spisu vyplýva, výslovne súhlasili s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek
postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené

alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či
banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie voči klientovi na
tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje
pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky (bod 19.16. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú podľa čl. II. bod

2. zmluvy o splátkovom úvere jej súčasťou). Takáto dohoda je podľa § 89 ods. 1 zákona o bankách
prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ môže aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
svoju pohľadávku a dlžník môže postúpiť svoj záväzok voči veriteľovi na iného len so súhlasom veriteľa,
má to základ vo funkcií súhlasu, ktorým je ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník,
majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť alebo znemožniť uspokojenie pohľadávky veriteľa ...

.... So zreteľom na dôvody, ktoré uviedol, považoval odvolací súd námietku žalobcu týkajúcu sa
posúdenia platnosti zmluvy súdom prvej inštancie za dôvodnú, rozsudok súdu prvej inštancie za taký,
ktorým sa z vykonaných dôkazov nedospelo k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu
názoru, súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so zásadami spravodlivého súdneho procesu (čl. 46
Ústavy Slovenskej republiky), zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre ktorú bolo potrebné napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP.“

NapodporusvojichtvrdenípoukazuježalobcaajnanasledovnérozhodnutiaKrajskýchsúdovSlovenskej
republiky:

Podľa Uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10Co/76/2016 zo dňa 07.12.2016: „Pokiaľ sa
týka odvolacích námietok, treba povedať, že námietka neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu, nie je dôvodná, nakoľko vo Všeobecných obchodných
podmienkach (bod 18.16), ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, žalovaný ako klient

výslovne súhlasil s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to
bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akékoľvek požiadavky, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzkyna tretiu osobu. Súčasne s poukazom na ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách je takáto dohoda medzi
bankou a žalovanými možná a v súlade so zákonom....“

Obdobný právny záver bol vyslovený aj v Uznesení Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/206/2015
zo dňa 05.10.2016 a Rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/11/2015 zo dňa 25.08.2016.

Na základe uvedeného má žalobca za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol právnym
predchodcom žalobcu vyzývaní na úhradu dlžných splátok a teda v konaní bolo preukázané, že právny

predchodca žalobcu konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a nedošlo k porušeniu bankového tajomstva.

7. Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v I. rade, ktorá mala vykázané doručenie predvolania
uložením, a preto súd aplikoval zákonné ustanovenie § 180 CSP a z dôvodu hospodárnosti pojednával
v neprítomnosti žalovanej v I. rade.

8. Súd z prednesu žalovaného v II. rade zistil, že je pravda, že podpísal dohodu o ručení k predmetnej
zmluve o splátkovom úvere. Navrhol, aby súd žalobe vyhovel, čo sa týka žalovanej v I. rade a čo sa
týka jeho osoby, žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko žalovaná v I. rade je schopná a pracovitá a ona by
mala zaplatiť predmetnú pôžičku, ktorú si zobrala. V prípade úspechu v spore si neuplatňoval žiadne
trovy konania.

9. Súd zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0402324737 zistil, že táto zmluva bola uzatvorená dňa
15.6.2004, medzi zmluvnými stranami Slovenskou sporiteľnou, a.s., Suché Mýto 4, Bratislava, IČO: 00
151 653 ako veriteľom a dlžníkom, t.j. žalovanou v I. rade. V bode I. predmetnej zmluvy bolo uvedené:
výška úveru: 150 000 Sk,

druh úveru: spotrebný: investície do nehnuteľnosti,
výška úrokovej sadzby: 9,80 % p.a. v deň podpisu zmluvy,
poplatok za poskytnutie úveru: 2 % z výšky úveru, splatný v deň podpisu zmluvy,
poplatok za správu úveru: 40 Sk/ mesačne,
výška splátok: 2 030 Sk,

periodicita splátok: mesačne k 20 dňu v mesiaci,
splatnosť prvej splátky: 20.7.2004,
konečná splatnosť úveru: 20.6.2014,
splatnosť úrokov: v posledný deň kalendárneho mesiaca,
spôsob splácania: inkasom z účtu,

Ďalej v zmluve bolo uvedené číslo účtu dlžníka a účel úveru - investičné úvery.

10. Súd z dohody o ručení zistil, že táto bola uzatvorená dňa 15.6.2004 medzi veriteľom Slovenskou
sporiteľnou,a.s.,SuchéMýto4,Bratislavaaručiteľom,t.j.žalovanýmvII.rade.VbodeI.bolodohodnuté:
ručiteľ berie na vedomie, že veriteľ uzavrel dňa 15.6.2004 s dlžníkom, t.j. žalovanou v I. rade zmluvu

o splátkovom úvere č. 0402324737 v sume 150 000 Sk. V bode II. tejto dohody ručiteľ týmto vyhlásil,
že podľa ustanovenia § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, uspokojí nasledovné pohľadávky
veriteľa. Pohľadávka, ktorá vznikla z úverovej zmluvy v znení jej neskorších zmien, na základe ktorej
veriteľ poskytol dlžníkovi úver, a ktorú tvorí istina vo výške 150 000 Sk, úroky, úroky z omeškania, všetky
poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou.

11. Súd z výzvy zo dňa 16.12.2008 zistil, že ju adresovala Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej v I. rade,
v ktorom jej ako veriteľ pohľadávky, vzniknutej zo zmluvy č. úveru: 402324737 oznámili, že splácanie
predmetnej pohľadávky je v omeškaní ku dňu 30.11.2008 vo výške 12 956,11 Sk s príslušenstvom, a
žiadali, aby dlžnú sumu uhradila najneskôr do 10 dní od doručenia tejto výzvy a v prípade neuhradenia

dlžnej sumy v stanovenej lehote, pristúpia k zvereniu vymáhania predmetnej pohľadávky do mandátnej
správy tretej osobe. Žalobca k predmetnej výzve nepredložil doručenku, ako dôkaz, že žalovaná v I.
rade predmetnú výzvu prevzala a tak isto súdu nepredložil ani podací hárok, z ktorého by vyplývalo, že
žalobca zasielal predmetnú výzvu žalovanej v I. rade.

12. Súd z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.10.2012 zistil, že ho adresovala Slovenská
sporiteľňa, a.s. žalovanej v I. rade, v ktorom jej oznámili, že postúpili na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzatvorenej dňa 27.9.2012 pohľadávku z úveru č. účtu: 402324737 vo výške 5 780,13 € spríslušenstvom spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, pričom predmetný záväzok je
od okamihu doručenia tohto oznámenia povinná uhrádzať výlučne plnením tomuto postupníkovi.

13. Súd z predloženého poštového podacieho hárku, ktorý bol krátkou cestou predložený súdu na
nahliadnutie zistil, že predmetné oznámenie o postúpení pohľadávky bolo podané na poštovú prepravu
na meno žalovanej v I. rade dňa 17.10.2012 a dňa 16.10.2012 bolo podané poštové podanie s
oznámením o postúpení pohľadávky na meno žalovaného v II. rade.

14. Súd z listinného dôkazu, výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zistil,
žetútovýzvurobilžalobcadňa16.10.2012abolaadresovanážalovanejvI.rade.Vrámcitejtovýzvybola
žalovaná v I. rade vyzvaná na okamžité uhradenie dlžnej čiastky, najneskôr do 31.10.2012 v celkovej
výške 5 952,48 €.

15. Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1175/2012/CE zo dňa 27.9.2012 zistil, že bola uzavretá

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00151653 ako postupcom a firmou EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, ako postupníkom, pričom na základe
podmienoktejtozmluvy,postupcapostúpilpostupníkovidňomúčinnostitejtozmluvypohľadávky,vrátane
ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv
plynúcich so zabezpečenia pohľadávok. Podľa článku II. - vymedzenie pojmov, bod 2.1 je pohľadávkou

každá jednotlivá pohľadávka postupcu voči dlžníkovi, vrátane jej príslušenstva uvedená a špecifikovaná
v prílohe č. 1 k tejto zmluve, ktorá vznikla z bankových činností, vykonávaných postupcom, alebo v
súvislosti s nimi, najmä: a) pohľadávky postupcu zo zmlúv o úvere.

16. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok SLSP č. 1175/2012/CE zo dňa 27.09.2012 súd zistil,

že je tu uvedený:
dátum uzavretia úverovej zmluvy: 15.06.2004,
číslo účtu - názov: Anna Babicová,
splatnosť úveru: 20.06.2014,
poskytnutá suma: 4 979,09 €,

zostatok pohľadávky: 5 780,13 €,
dátum poslednej úhrady: 29.09.2011.

17. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

18. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

19. Podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez

zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

20. Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca,

nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

23. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úverepodľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal po
zrušení rozsudku Okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti návrh zamietol a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania, uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici 16Co/431/2016-142

voči žalovanej v I. a žalovanému v II. rade zaplatenia spoločne a nerozdielne sumy 2 824,45 € s
príslušenstvom nie je dôvodná. Súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal svoju aktívnu
vecnú legitimáciu v tomto konaní, to znamená, že súd nemal preukázané, že žalobca je nositeľom
hmotného práva o ktoré v konaní ide. Súd totiž dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok, vyžadovaných v zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8

Zákona o bankách, bez splnenia ktorých nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky
na žalobcu. Totiž v zmysle tohto ustanovenia môže banka, ktorou v tomto prípade bola Slovenská
sporiteľňa, a.s. postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči klientovi písomnou zmluvou k inej osobe len,
ak napriek písomnej výzve banky je jej klient nepretržite dlhšie, ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom toto právo banka nemôže uplatniť, ak klient

ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane
jeho príslušenstva. Žalobca pritom preukazoval splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa 16.12.2008, kde
Slovenská sporiteľňa, a.s. mala vyzvať žalovanú v I. rade na úhradu sumy 430, 06 € ( 12 956,11 Sk), s
ktorou mala byť v omeškaní ku dňu 30.11.2008 a ktorú mala uhradiť najneskôr do 10 dní od doručenia
tejto výzvy. Zároveň žalobca poukazoval na príslušné znenie všeobecných obchodných podmienok

(VOP),ktorétvorilineoddeliteľnúsúčasťpredmetnejúverovejzmluvy,vzmyslektoréhosapridoručovaní
písomností v poštovom styku zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní s
tým, že predmetná výzva nebola zasielaná doporučene, ale obyčajnou poštovou zásielkou. Taktiež
žalobca tvrdil, že aj keby jeho právny predchodca pred postúpením pohľadávky žalovanú v I. rade
písomne nevyzval na takéto plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524

Občianskeho zákonníka. Súd sa však s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil, keď mal za to, že
zákon o bankách v tomto prípade má charakter LEX SPECIALIS vo vzťahu k Občianskemu zákonníku,
ako LEX GENERALIS, a preto v prípade, že nie je preukázané splnenie podmienok, vyžadovaných
ohľadne postúpenia pohľadávky podľa Zákona o bankách, je takéto postúpenie pohľadávky neplatné a
súd k tomu musel prihliadnuť, keďže je povinný vždy skúmať, či je daná aktívna legitimácia žalobcu v

konaní. Pokiaľ ide o samotnú výzvu zo dňa 16.12.2008, súd poukazuje na to, že ak by sa aj súd stotožnil
s názorom žalobcu, že nie je povinný preukazovať doručenie takejto zásielky žalovaným, súd však
jednoznačne trvá na tom, že minimálne je žalobca povinný preukázať, že takáto výzva bola žalovaným
aspoň zasielaná, čo však žalobca nijakým spôsobom nepreukázal.

25. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva doručenie písomnej výzvy na plnenie žalovanej v I. rade
pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.9.2012. Táto zmluva je tak v časti postúpenia
- spornej pohľadávky voči žalovanej v I. rade na žalobcu neplatná pre rozpor so zákonom, pretože
bez preukázania doručenia písomnej výzvy na plnenie žalovanej, pred uzavretím uvedenej zmluvy o
postúpení pohľadávok nebolo v prejednávanom spore preukázané splnenie zákonných podmienok na

postúpenie pohľadávky voči žalovanej z uzavretej zmluvy na žalobcu ako tretiu osobu. Žalobca preto
spornú pohľadávku od pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 27.9.2012 nenabudol.

26. Písomnú výzvu banky na plnenie je potrebné podľa súdu považovať za hmotnoprávny úkon na

nastúpenie účinkov, ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. aby
vyvolalo zamýšľaný hmotnoprávny účinok, musí sa dostať do dispozičnej sféry adresáta). Takýto
záver však vo vzťahu k žalovanej z vykonaného dokazovania nevyplýva. Aplikáciu tohto kogentného
ustanovenia Občianskeho zákonníka nemôžu strany vylúčiť svojou dohodou, preto bez doručeniapísomnej výzvy na plnenie do dispozičnej sféry žalovanej nemohli byť splnené podmienky ustanovenia
§ 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. a to ani v zmysle všeobecných obchodných podmienok pôvodného
veriteľa, pretože tieto na nastúpenie účinkov doručenia písomnosti na miesto dôjdenia do dispozičnej

sféry adresáta zakotvujú samotné odoslanie písomnosti a uplynutie stanovenej lehoty od odoslania,
ktoré nevyhovuje ustanoveniu § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka (t.j. teória dôjdenia). Navyše z
dokazovania nevyplýva ani samotná skutočnosť odoslania predmetnej písomnej výzvy na plnenie
žalovanej zo strany pôvodného veriteľa.

27. Súdu na základe vykonaného dokazovania teda neostalo nič iné, len žalobu z vyššie uvádzaných
dôvodov zamietnuť.

28. Nakoľko súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, s poukazom na
zásadu hospodárnosti konania sa nezaoberal vecou samou.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, príp. vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

30. Žalobca bol v konaní úspešný v časti, v ktorej rozsudok Okresného súdu zostal nedotknutý po

rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, to znamená v časti zaplatenia sumy 72,89 € s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne, z dlžnej sumy od 5.11.2012 až do zaplatenia, pričom žalovaný v
I. a v II. rade boli úspešní vo zvyšku žaloby v prevažnej miere, keďže pôvodne prebiehalo konanie o
zaplatenie sumy 2 897,34 € s príslušenstvom, a teda žalovaný v I. a v II. rade by mali nárok na náhradu
trov konania podľa pomeru úspechu v spore, avšak žalovanej v I. rade žiadne trovy konania nevznikli

a žalovaný v II. rade si žiadne trovy konania neuplatňoval, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).