Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 4, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111221278
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5111221278.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdŽilinavkonanípredsudcomMgr.DušanomChamulomvprávnejvecižalobcu:HomeCredit
Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX U. U., štátny občan SR, v konaní o zaplatenie 3 344,59
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 1 890,89 eur s úrokom z omeškania vo výške

0,024 % denne zo sumy 1 890,89 eur od 30.03.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaním doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 27.06.2011 domáhal vydania súdneho
rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 344,59 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 3 323,35 eur od 30.03.2010 do zaplatenia, pokuty 21,24
eur a náhradu trov konania.

2.Žalobuskutkovoodôvodniltým,žeuzavrelsožalovanýmdňa14.05.2009úverovúzmluvu,predmetom
ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 2 400 eur. Žalovaný sa zaviazal uhradiť úver v 60 mesačných
splátkach po 68,73 eur, teda spolu 4 123,80 eur. Nakoľko žalovaný nesplácal úver podľa dohodnutých
podmienok žalobca mu uložil v súlade s úverovými podmienkami pokutu vo výške 21,24 eur a dňa
29.03.2010 mu zaslal výzvu k splateniu celého dlhu vo výške 3 344,59 eur. Žalovaný po zosplatnení
zaplatil len 0,00 eur, preto dlh predstavuje 3 344,59 eur. Vo vyjadrení zo dňa 15.07.2011 k uplatňovanej

čiastke uviedol, že v návrhu je uvedená čiastka 3 344,59 eur znížená o čiastku 21,24 eur, nakoľko nie
je právom dovolené požadovať po žalovanom zaplatenie úroku z omeškania aj zo sankcie. Úrok si tak
uplatnil len z čiastky 3 344,59 eur mínus 21,24 eur, t.j. 3 323,35 eur. Uviedol, že zmluvná pokuta ako
aj poplatok za upomienku boli vystavené v súlade s úverovými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 09.09.2011, písomne v súdom určenej lehote
nevyjadril.

4. Vo veci súd nariadil na deň 04.09.2017 pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca
neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal. Rovnako žalovaný
neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to úverovou zmluvou č.
XXXXXXXXXX zo dňa 13.05.2009 (č.l. 4 spisu), úverovými zmluvnými podmienkami (č.l. 5-7 spisu),
splátkovým kalendárom zmluvy (č.l. 8 spisu), listinou s názvom splatenie celého úveru s výzvou k úhrade

zo dňa 29.03.2010 s poštovým podacím hárkom (č.l. 9 -10 spisu).

6. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým zisteniam,
pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov a dospel k nasledovným
záverom.

7. Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.05.2009 uzatvorenou medzi žalobcom ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom poskytol žalobca žalovanému úver v celkovej sume 2 400 eur. Žalovaný mal
predmetnú pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach po 68,73 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli
vo výške 1 335,60 eur, ročná úroková sadzba 18,76 % eur, RPMN 20,7 % a priemerná hodnota RPMN
17,91 %, poplatok za vedenie úverového účtu 1,63 eur, lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí

úveru.

8. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 29.03.2010 na okamžitú úhradu 3 344,59 eur.

9. Žalovaný podľa platobnej histórie (č.l. 8 spisu) uhradil celkovo sumu 509,11 eur.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku

zmluvného vzťahu spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o
dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu

vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme
Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.
Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí (§ 43 Občianskeho zákonníka) musí obsahovať:

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok

alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho

zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.01.2015, ak záväzkový vzťah
vznikol po 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ustanovenia § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od

01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa
riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 (8
percentuálnych bodov).
Podľa§191ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP)dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

10. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je
okrem iného aj poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.

11. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní

predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy
uzavretej dňa 14.05.2009 je vzťahom spotrebiteľským, občianskoprávnym, a teda je potrebné naň
aplikovať ustanovenia tohto zákona.

12. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu zákon č. 258/2001 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má
všetky povinné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z..

13. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z.z., a to:

- podľa § 4 ods. 2 písm. g) : konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
- podľa § 4 ods. 2 písm. i) : výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. V zmluve je uvedená konečná splatnosť úveru 60 mesiacov po poskytnutí úveru. Podľa názoru
súdu, však spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek
matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru,
t.j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Podľa názoru

súdu, na to, aby bol dostatočne presne a určito uvedený tento zákonom vyžadovaný údaj, malo by byť
presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť úveru.

15. Súd ďalej zistil, že v zmluve je síce uvedená výška mesačnej splátky (68,73 eur) a počet splátok (60),
avšak v zmluve úplne absentuje údaj o tom, ktorý deň v mesiaci sú konkrétne splátky splatné, pričom súd

má za to, že všetky povinné náležitosti má obsahovať priamo zmluva, aby sa s nimi mohol žalovaný pri
podpise zmluvy oboznámiť. Definícia, že prvá splátka je splatná práve po mesiaci od dátumu poskytnutia
úveru, ak nasledujúci kalendárny mesiac po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa v mesiaci,
v ktorom bol poskytnutý úver, splatnosť týchto splátok bude stanovená na posledný deň v príslušnom
kalendárnom mesiaci, nezodpovedá podľa názoru okresného súdu účelu vymedzeného zákonom.

Naviac primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre
spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona, ktorý
každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom
dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu

uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej
splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky
osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška
splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosťvyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Súd dodáva, že uvedenie časti, ktorá z každej
splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je
podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov

(prípadnepoplatkov).Neuvedenie tejtonáležitostibymohlospôsobiť,žehociodporcasplácaúver,istina
prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu
na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je
presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je
vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného

úveru s príslušenstvom. Uvedenie tejto náležitosti v súlade s vyššie uvedeným výkladom z predmetných
zmlúv o úvere nevyplýva. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015
zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013. Okresný
súd upriamuje pozornosť aj na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn.
6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho

dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny,
splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie
eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil"

vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy
účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda
môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo
o výklad práva contra legem. S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje. V nadväznosti
na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať nielen o priamom účinku smernice, ale ani

o nepriamom účinku smernice. V prípade keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto prípade by
išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné obligatórne
náležitosti inak ako dotknutá smernica.

16. Naviac okresný súd má za to, že informácie o RPMN a celkových nákladoch spotrebiteľa podľa

obsahu textu zmluvy si neplnia riadne svoju informačnú funkciu vzhľadom na záväzné ustanovenia
zmluvy spočívajúce v počte a výške splátok. Na uvedenom nič nemení, že do splátok sú zahrnuté aj
náklady poplatku za vedenie účtu a poistného podľa bodov 49 a 57 podpísaného textu zmluvy, lebo aj
to sú náklady, s ktorými veriteľ predložil úverovú zmluvu dlžníkovi spotrebiteľovi.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené sa v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. poskytnutý úver
považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov.

18. Čo sa týka poplatkov za upomienky vo výške 4 eura/každá upomienka, súd vychádzal pri
posudzovaní tohto nároku z toho, že pokiaľ by chcel žalobca dôvodne uplatniť tento poplatok, musel by

ísť o poplatok, ktorý by bol so spotrebiteľom dohodnutý priamo v zmluve. Súd zastáva názor, že žalobca
je povinný všetky poplatky so žalovaným jednoznačne a dostatočne určito dohodnúť priamo v zmluve,
a nie iba vo vedľajších dokumentoch, resp. úverových podmienkach. Okrem toho je súd toho názoru, že
suma 4 eura za každú zaslanú upomienku určite nemôže byť adekvátnou náhradou za domnelé výdavky
žalobcu spojené so spracovaním upomienky, ktorá je zväčša generovaná automaticky prostredníctvom

elektronických prostriedkov. Obdobne súd vychádzal aj pri posudzovaní nároku na uplatnenú pokutu vo
výške 21,24 eur, aj túto považoval z rovnakého záveru za nedôvodnú.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti daného úveru okresný
súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok len na skutočné poskytnutú istinu žalovanému vo výške 2 400

eur. Zároveň súd vychádzal zo skutkového zistenia, že žalovaný uhradil k danej zmluve celkovo sumu vo
výške 509,11 eur (č.l. 8 spisu). V konaní nevyšiel najavo opak. Z uvedeného tak okresný súd považoval
za dôvodnú žalobu vo výške 1 890,89 eur (rozdiel skutočne poskytnutej istiny a skutočne uhradenej
istiny, 2 400 eur - 509,11 eur). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

20. Túto sumu 1 890,89 eur okresný súd priznal žalobcovi spolu aj s úrokom z omeškania od 30.03.2010
do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovaného na okamžitú úhradu celého dlhu jednorazovo listom zo dňa
29.03.2010. Žalovaný sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim 30.03.2010. Preto súd priznal úroky
z omeškania z priznanej istiny od 30.03.2010 do zaplatenia, a to v sadzbe 0,024 % denne (8,76 %ročne), nakoľko k prvému dňu omeškania výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 1 % po pričítaní
8 percentuálnych bodov potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, avšak okresný súd
viazaný rozsahom návrhu priznal, len žalobcom požadovanú výšku úrokov z omeškania.

21. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 CSP ak strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Žalobca si v konaní uplatnil sumu 3 344,59 eur, okresný súd žalobcovi priznal sumu 1 890,89 eur,

t.j. cca 50 % z požadovanej sumy. Vychádzajúc z pomerne rovnakého úspechu/neúspechu strán sporu
v konaní, okresný súd rozhodol, že žiadna zo strán (účastníkov) nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnut